23. schôdza

Tak sa ujmem hneď slova, aby sme svižne pokračovali. Už len popíšem veľmi jednoducho ten mechanizmus, aby sme naozaj znova si pripomenuli, ako racionálne je to vystavané. V prípade, že dôjde k priestupku a daný páchateľ nemá prostriedky na zaplatenie pokuty, bude si musieť odpracovať trest, tú pokutu, ktorá mu bola udelená. Dostane na to lehotu, pokiaľ počas tejto lehoty nenastúpi na výkon tejto práce, dostáva náhradnú lehotu, ale sankcia sa zvyšuje o 100 percent. Pokiaľ ani v náhradnej lehote nenastúpi, dostane ešte jednu, opäť sa sankcia ale zvyšuje o ďalších 100 % a pokiaľ nesplní ani v tejto tretej lehote svoju povinnosť odpracovať si trest, dopúšťa sa trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktoré je už riadna trestná sadzba. Čiže z toho jasne vidieť, že toto by fungovalo, toto by reálne znamenalo, že ľudia by si boli vedomí, že tomuto trestu sa nevyhnú a keby sa mu pokúšali vyhnúť, tak by skončili naozaj s obvinením z trestného činu a s potrestaním príslušným.
Druhá časť tohto zákona, rímska dva, sa dotýka exekučného zákona. Exekúcie sú veľmi prepierané v poslednom čase ako vec, ktorá negatívne dopadá na ľudí. To negatívum sa naozaj skladá z mnohých vecí, jedným z nich je napríklad pomalosť súdnych a ďalších sprievodných konaní, ktoré nabaľujú, nabaľujú a nabaľujú úroky, ktoré z tohto vznikajú, a je to problém. Ale jedna z ďalších vecí je, že takýmto spôsobom vzniká nelogická situácia, keď za relatívne menšiu pokutu cez súbor všetkých týchto nákladov a poplatkov, ktoré sa účtujú, sa dostane ten, kto je predmetom exekúcie, do stavu, že zaplatí mnohonásobne vyššiu sankciu v peňažnom vyjadrení, ako bola pôvodná, ktorá bola udelená, alebo ako bola dlžoba, ktorá nebola zaplatená, a stráca to absolútnu logiku. Jednoduchým zmyslom tohto návrhu je, že odmena pre exekútora nesmie nikdy prevýšiť výšku vymáhanej čiastky. To je strop pre vymáhanie alebo pre odmenu spojenú s exekúciou. Týmto by sme zvlášť alebo stopercentne zamedzili tomu, aby z malých dlžôb, ktoré, samozrejme, treba zaplatiť, ale sa nestali veľké dlžoby, ktoré už zaplatiť nie je ani možné, vďaka ktorým ľudia prichádzajú o majetok, alebo sa dostávajú do absolútne neriešiteľných životných situácií.
Takže, vážené dámy a vážení páni, až máme naozaj vôľu dať do poriadku veci, ktoré v tejto krajine nefungujú, a medzi nimi napríklad je to, že sa tu nerešpektuje zákon všetkými tými, ktorí zneužívajú svoje postavenie sociálne odkázaných, a mimo iného táto, tento prvok je istým benefitom, ktorý môžme pripočítavať k motiváciám, ktoré umožňujú, alebo ktoré zvýhodňujú, alebo ktoré motivujú ľudí zostať poberateľmi sociálnych dávok a nestať sa pracujúcimi ľuďmi, ktorí si zarábajú, pretože sa skrývajú pod ten dáždnik imunity, pretože vedia, že nie je možné od nich vymáhať nedoplatky za elektrinu, plyn, vodu, čokoľvek, za pokuty, ktoré, ktorých sa stali predmetom. A preto zároveň táto imunita vytvára bariéru preto, aby ľudia sa stali zamestnanými, aby prijali prácu, pretože akonáhle ju prijmú v dnešnom stave, zbavujú sa imunity a dostávajú sa do zraniteľnejšieho postavenia. Preto liekom je zrušiť priestupkovú imunitu, aby prijatie práce neznamenalo, že človek na základe svojho takéhoto správneho rozhodnutia sa zbaví výhody, ktorú doteraz požíval, ktorou faktická a priestupková imunita nesporne je. A iné riešenia, siahnutie na sociálne dávky, nás privedú len do horších situácií a do neriešiteľnejších situácií a možno aj do dramatickejších a násilnejších situácií, do ktorých budú možno dohnaní niektorí obyvatelia alebo niektoré skupiny obyvateľstva.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady pána Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu tohto zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam teda túto spravodajskú informáciu.
Uvedený poslanecký návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vystúpiť k tomuto poslaneckému návrhu zákona o priestupkoch a povedať možno niekoľko myšlienok, mnohé z nich aj pán navrhovateľ povedal vo svojej úvodnej reči, napriek tomu mi nedá možno z takého iného ľudského pohľadu niekoľko jednoduchých komentárov.
Ten prvý komentár je, že mám dobrého priateľa, je to primátor Lipian, volá sa Edo Vokál, týmto ho pozdravujem, ktorý sa už nevedel ďalej dívať na svoju rómsku komunitu, ktorú tam má a je veľmi početná, a rozhodol sa im vybaviť prácu. Vybavil im prácu v Žiline vo firme Kia. Samozrejme, bola by to len práca niečo nad minimálnu mzdu, bola by to pomocná práca, ale podarilo sa mu to vybaviť. Chodil, vybavoval, telefonoval, prosil, vybavil. V prvej chvíli, keď sa teda spýtal, že chlapi, chcete stále robotu, tak mám pre vás prácu, kto by vedel nastúpiť. Najprv bolo nejakých 230 neviem koľko záujemcov. Postupne, ako sa blížil termín, kedy by mali títo ľudia chodiť na týždňovky autobusom z Lipian do Žiliny, počet záujemcov prudko klesal a v okamihu, keď došlo k tomu, že teda majú odísť, boli traja. Traja. Keď som náhodou nejaké číslo nepovedal presne, Števo tipoval dvoch, veľmi sa ospravedlňujem Edovi Vokálovi, dávno mi rozprával pán primátor tento príbeh, ale teraz ma napadol práve, keď vystupoval Ľudo Kaník.
Viete, prečo nechcú ísť do práce? Pretože sa im to neoplatí, to je to, o čom sme hovorili pri zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Prečo ľudia v týchto marginalizovaných skupinách, otcovia a mamy nepracujúcich chudobných rodín s deťmi; nazvite si to, ako chcete, čo vám lepšie sedí; nechcú ísť pracovať? Lebo sa to jednoducho neoplatí. Nielen preto, že keď spočítajú, o aké sociálne výhody na jednej strane prídu, aké náklady budú mať cestou do práce a ich príjem, tak budú vlastne na tom mínusoví, teda vlastne svojej rodine nepomôžu, pracovať sa im jednoducho neoplatí. Ale jednak aj pre ten druhý problém, a tak sa chcem dostať k tomuto návrhu zákona, že v okamihu, akonáhle si nájdu závislú pracovnú činnosť, pokuty, ktoré majú zaplatiť za minulé priestupky, ako aj škody spôsobené priestupkovou činnosťou budú splatné. Oni si to už nemôžu dovoliť, oni si už jednoducho nemôžu dovoliť ísť do práce. Oni padli do pasce chudoby, dámy a páni. Toto je skutočnosť a pravda.
Ešte jeden iný prípad vám môžem porozprávať, ten mi pre zmenu porozprával riaditeľ kežmarskej nemocnice. Mal dve veľmi šikovné upratovačky, ktoré zobral, v rámci aktivačných prác ich teda mal u seba, ktoré boli z rómskej komunity. Veľmi boli šikovné, veľmi s nimi bol spokojný. A keď teda končilo to obdobie, tak im povedal, že dievčatá, všetci sú s vami spokojní, veľmi dobre robíte svoju prácu, chcem, aby ste pracovali, ponúkam vám pracovnú zmluvu. Taký dobrý pocit mal z toho, že teda zamestná z tejto marginalizovanej skupiny dve dievčatá, ženy, matky, nechcem to akože hovoriť veľmi v zdrobnelinách, dve ženy, matky zamestná, teda pomôže im k príjmu. Tak tie ženy tak sa začali okúňať a povedali, koľko by potrebovali mzdu. A jedna povedala, že - znovu, ospravedlňujem sa, keď tie čísla nebudú presné - nejakých 560 euro a druhá 630 euro. Keď on povedal, že nebláznite, veď to u mňa nemajú sestry s vysokoškolským vzdelaním takéto platy v mojej nemocnici, tak oni povedali, že no ale im sa to neoplatí. Že oni musia dochádzať, to niečo stojí, oni prídu o všetky svoje sociálne výhody, ktoré dostávajú, keď poberajú dávku, len sem-tam sa zapoja do aktivačných prác a aby sa im to rentovalo a boli na tom v akomsi zisku, osobnom zisku ich rodiny, potrebujú takéto príjmy. Sú v pasci chudoby. My im nevieme reálne pomôcť pracovnou príležitosťou. Dokonca ani vtedy, keď hraný duel medzi pánom ministrom Richterom a pánom premiérom Ficom nakoniec vyhral pán premiér Fico, a nebude to ani 14 eur, o koľko sa zvýši minimálna mzda, ale sedemnásť. Ani toto nevyrieši ich problém, v ktorom sú. Tento návrh zákona, s ktorým prichádza môj kolega z poslaneckého klubu SDKÚ - DS, nehovorím, že vyrieši všetky problémy, ale rieši ten problém, že ak si človek z marginalizovanej skupiny, ktorý bol doteraz dlhodobo nezamestnaný a žil len z dávok v hmotnej núdzi a iných sociálnych dávok, nájde prácu za minimálnu mzdu, tak nebude ohrozený tým, že nemôže nastúpiť, lebo v tej chvíli budú splatné jeho pokuty za predchádzajúcu priestupkovú činnosť. Nie, pretože ak schválime návrh zákona, s ktorým prišiel Ľudo Kaník, tak tieto priestupky si jednoducho odpracuje.
Dobre. V tejto chvíli mi môžte povedať, že je tu aj iné riešenie. Je v druhom čítaní. Keď si spomínate, dnes som už o tom zákone hovoril, pán minister Richter doniesol novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kde je také riešenie, spomínal ho aj pán navrhovateľ, ktoré hovorí o tom, že jednoducho pokuta za priestupok sa stiahne z dávky v hmotnej núdzi alebo aj z rodičovského príspevku. No len teraz, dámy a páni, znovu dilema. Chcete tej rodine pomôcť, alebo ju trestať? Otec s mamou, šesť detí. Otec sa opil, urobil priestupok. Trest je taký, že im znížite sociálny status v ďalších mesiacoch, pretože keď ten priestupok bol väčší, stačí, že niečo porozbíjal, keď ten priestupok bol väčší, tak menej peňazí bude v tejto rodine. Toto je riešenie sociálnych demokratov zo strany SMER. Siahnime im na prachy, hovoria veľmi jednoducho. No keď to bude väčší priestupok a bude toho viacej, to už bude problém, tak bude nejaký siahodlhý splátkový kalendár. To znamená, pomáhame tejto rodine, ktorá je nezamestnaná a chudobná, alebo len komplikujeme sociálnu situáciu v tejto rodine? Kdežto riešenie, s ktorým prichádza SDKÚ - DS je riešenie, aby si tento priestupok mohli odpracovať, aby si tento priestupok mohli odpracovať.
Viem, že Števo Kuffa za chvíľu vystúpi a povie, že nemá rád nútenú prácu. Ja zas na druhej strane musím povedať, že to nie je nútená práca. Vo vyspelých demokraciách je úplne bežné, že priestupok si môžte odpracovať. Prosím pekne, rovnako si ho odpracuje popová hviezda, ktorá pod vplyvom alkoholu vedie motorové vozidlo, no len si všimnite, ako to funguje v niektorých krajinách, ako si to odpracuje niekto, kto žije len v gete a spôsobil priestupok, ale už dávno si štáty vyspelejšie a bohatšie štáty ako Slovensko všimli, že je to omnoho výchovnejšie a jednoduchšie. Dokonca myslím si, že pre popovú hviezdu je omnoho výchovnejšie, ak bude dva týždne zametať chodník, pretože na celý život sa naučí, že viac neurobí takýto priestupok, ako keby mala zaplatiť pokutu pár, hoci tisíc dolárov alebo eur. To by nebol až taký veľký trest. A hlavne nezabudnime aj na to, že práca vychováva. Práca má výchovný rozmer, keď len v ničom inom v tom, že vedie k pracovným návykom.
Toto riešenie, ktoré predkladáme, aby pokutu za priestupok bolo možné odpracovať, je riešenie, ktoré netrestá ostatných členov rodiny, kde jeden spôsobil priestupok, pretože nezabudnite na to, že dávka v hmotnej núdzi a nárok na dávky v hmotnej núdzi sa posudzuje v rámci celej rodiny. To znamená, vy aj toho slušného člena v tej rodine, stačí, aby v rodine dvaja páchali priestupkovú činnosť a oni budú v situácii, že budú v ešte väčšej chudobe, ako keby žili len z tých dávok v hmotnej núdzi a z nejakých sociálnych dávok, a nebudú sa z toho vedieť nijak raz vymotať. Lenže trestáte aj tých, ktorí nechcú páchať priestupkovú činnosť. Kdežto práca bude adresná. Bude adresná pre toho, kto priestupok spôsobil. V prípade, ak to spôsobila mladistvá osoba, môže to, o tom sme diskutovali pri niektorých iných návrhoch zákonov, môže to odpracovať za neho rodič, lebo rodič nesie zodpovednosť. Aj ja nesiem zodpovednosť za svoje deti. Neviem, čo teraz robí môj syn, je v Košiciach, ale nesiem zodpovednosť za to, čo robí môj syn, lebo ja ho vychovávam.
Takže, dámy a páni, rád by som podčiarkol rozmer tohto návrhu zákona, ktorý, ja nehovorím, že nie je nekompatibilný s vládnym návrhom, ktorý je v druhom čítaní o pomoci v hmotnej núdzi. Dokonca je možné tieto dve riešenia aj kombinovať. Ale v prvej etape by som každopádne išiel na výchovný rozmer práce a na toho, aby niekto, kto pácha priestupok, vedel, že ho stihne trest.
A na záver mi dovoľte záverečné poznámky k tomu, čo som naznačil pri vystúpení k predchádzajúcemu návrhu zákona.
Dámy a páni, médiá nezaujíma táto téma. Zato ich nesmierne zaujímala priestupková imunita poslancov. Nehnevajte sa, ale budem o tom teraz hovoriť. To bola veľká téma. To, že bolo, to, že bolo 150 chrapúňov v Národnej rade, ktorí si dovolili mať priestupkovú imunitu. Ale keď dnes vám niekto, kto poberá hmotnú, dávku v hmotnej núdzi, každý deň vojde do oploteného pozemku, ktorý vlastníte, a ukradne vám niečo v hodnote 80 euro, 100 euro, 60 euro, 40 euro, 130 euro, je nepostihnuteľný, pretože poberá dávku v hmotnej núdzi.
Znovu sa vrátim do svojej obľúbenej obce, ktorú často spomínam, do Sačurova. Tam mi to ten starý pán, ktorý teda má pozemok v úplnej blízkosti nájomných domov, okolo ktorých vznikla už celá osada, naozaj porozprával. Oni, mnohokrát sú to, bohužiaľ, mladiství, tieto osoby z rodín, ktoré žijú z dávok v hmotnej núdzi, každý deň pravidelne navštívia jeho súkromný majetok a niečo si zoberú. V lepšom prípade len zoberú jablká, hrušky, príp. niečo, čo zabudol na dvore. V horšom prípade mu hádžu aj kamene do okien, keď náhodou na nich skríkne, lebo predsa len je to jeho úroda, o ktorú sa staral. Sú imúnni voči trestu. Policajti mi povedali, že nevieme s nimi nič urobiť. My ich aj chytíme, že kradli v potravinách, my ich aj predvoláme, my ich aj vypočujeme, príde aj ich rodič, ten sa nám zasmeje, lebo nemôžeme s nimi urobiť nič. Môžme ich tak akurát pustiť, pretože majú priestupkovú imunitu. Tento stav je neudržateľný a myslím si, že riešenie, s ktorým prichádza SDKÚ - DS, je omnoho prijateľnejšie a hlavne omnoho výhodnejšie pre nepracujúce chudobné rodiny, pretože neznižuje ich sociálny status, ale, naopak, toho, kto spôsobil priestupok, adresne vedie prostredníctvom práce, ktorú bude musieť odviesť, k tomu poučeniu, že nie je vhodné a nie je správne takéto priestupky páchať.
Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, dobre sa počúva takéto riešenie, ale nedá mi to nepovedať, že rieši aj vládna strana, rieši aj opozícia, akým spôsobom by sa dalo týchto ľudí potrestať. Voľajako nikto nerieši, že ako by sa dalo pre nich vytvoriť nejaký, nejaká príležitosť, do ktorej, do ktorej potom by sme vedeli ich, ako tu možno pán kolega potom povie, že nanútiť na práce. Lebo ja si myslím, že tam, kde tieto problémy my chceme riešiť, že nemajú z čoho zaplatiť alebo proste prepadnú do hlbokej chudoby kvôli jednému priestupku, druhý, druhý človek, samozrejme, to musí zaplatiť a tiež pocíti jeho rodina, tak ja si myslím, že tam po prvé, neviete im dať prácu ani na aktivačné práce, tí starostovia alebo kdekto nevie im dať nejakú prácu, keď tam máte 40-percentnú nezamestnanosť, po prvé. A po druhé, keď aj zoberiete takýchto ľudí, ktorí sú väčšinou problematickí a o ktorých hovoríme, a to sú neni, neni sú pop hviezdy, tak ja som len zvedavý, že akým spôsobom donútite ich na tie nútené práce a keď teda neuposlúchnu a nenastúpia, potom ako budeme ďalej robiť. Nakoniec možno ich dostaneme do tej, do tej pasce, že za nenástup na nejakú nútenú prácu nakoniec vygenerujeme taký efekt, ako sa snažíme v predchádzajúcom zákone, nejakým spôsobom znížiť pokuty za, alebo exekúcie, že z malej, z malého priestupku spravíme nakoniec, dáme ich do basy. Takže ja si myslím, že koreň problému je ten, že nie je, nemajú príležitosť, a to by sme mali riešiť tu prvoradé.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Myslím, že v poslaneckom návrhu zákona, pán navrhovateľ to určite aj vysvetlí, je postupnosť, ako v prípade nezáujmu o odpracovanie tohto priestupku je potrebné postupovať, a teda nie je to niečo automatické, že keď obec nebude mať takúto pracovnú príležitosť, tak v tej chvíli vlastne ide dotyčný na trest odňatia slobody. V žiadnom prípade. Toto nie je riešenie, ktoré sa tu ponúka v tomto poslaneckom návrhu zákona. To je moja prvá poznámka.
Druhá poznámka je: Áno, pán poslanec, máš svätú pravdu, celé je to o tom, že potrebujeme aj pracovné príležitosti. No ale veď o tom hovoria zas iné návrhy zákonov. Veď my nepredkladáme jeden návrh zákona. O tom hovoria aj návrhy zákonov napríklad kolegov z poslaneckého klubu KDH. O jednom sme dnes, o službách zamestnanosti rokovali, ktorý bol práve o tom, aby aj organizácie tretieho sektoru, aby nadácie mohli mať pracovné príležitosti. A ja by som odvážne išiel ďalej, aby aj štátne podniky, dokonca aj súkromné firmy mohli prostredníctvom aktivačných prác a napríklad aj takýchto malých obecných prác alebo prác vo verejnom záujme poskytovať pracovné príležitosti pre ľudí, ktorí mnohokrát ani vzdelanostne nemôžu inú prácu vykonávať. Tento problém tu pred nami stojí. Ale tento návrh zákona nie je o riešení pracovných príležitostí pre nízkokvalifikované skupiny obyvateľov. Neni ani o tom, aby sme za priestupky niekoho zatvárali do väzenia, ale je o tom, aby si určitá skupina osôb neužívala priestupkovú imunitu tým, že dobre vedia, že keď sú v hmotnej núdzi, tak ich vlastne nikto za malú priestupkovú činnosť nemôže potrestať, a oni sa v tejto malej priestupkovej činnosti stávajú recidivistami profesionálmi, pretože dobre vedia, že sa im nič nestane.

Keďže nasleduje pán Štefan Kuffa, on veľmi rád dlho hovorí, zabudol by som a nie som si istý, či pán poslanec Nagy by neodišiel medzitým, tak som si zobral slovo, aby som veľmi krátko sa pokúsil mu hovoriť, že, pán poslanec, vieš toto je opäť ten prístup, ktorý som u pána Štefana Kuffu kritizoval. Môžme ho nazvať pseudohumanistickým alebo tým, že oni sú inakší, zavrime oči alebo však dajme im, najprv im vytvorme nejakú prácu a potom. Na svete nikdy neexistuje najprv a potom. Tak ako nikto z nás na ľudí nečaká, že najprv to a potom bude to. Každý musí rešpektovať zákon, pretože keď ho nerešpektuje, tak pokračuje v jeho porušovaní. A naozaj to je pseudohumanistické, pseudo, a pseudo preto, lebo to je antihumánne. Tým ľuďom to najviac škodí, pretože sa na nich pozerá ako na občanov druhej kategórie, ktorým prepačujeme drobnosti, pretože oni sú takí nedokonalí, menejcenní a potom nám to prerastie cez hlavu za chvíľu. A to je celý súbor vecí.
Príležitosť na prácu. Pán poslanec Novotný ten príklad krásne uvádzal. Bola príležitosť na prácu, neviem, či si tu sedel, bola príležitosť na prácu, ktorú starosta vybavil pre občanov z osady. Odmietli ju, pretože to nebolo pre nich výhodné, pretože je výhodnejšie poberať sociálne dávky, výhodnejšie mať priestupkovú imunitu, výhodnejšie nemusieť platiť za svoje chyby, to je výhodnejšie. Keď to nezmeníme, tak udržujeme tento negatívny stav, aj keď tá práca je a mnohokrát tá práca bola. V Rimavskej Sobote boli také prípady, že prišlo viac investorov. Otočili sa po chvíli na opätku, lebo nemali koho zamestnať. Dalo by sa to naozaj dokumentovať. Toto je chybný a škodlivý prístup, takéto zatváranie sa.
Budem, použijem ja ešte iný príklad, ktorý je veľmi dobre známy, lebo všetci, ktorí takýto postoj zdieľajú, sú strašidelne humánni, ale sú pseudohumánni, kým zrazu nemajú osobnú skúsenosť. Tak spomeňme si prípad Dobrovodský, Malacky, jak všetci hovoria, že to sa nedá. Nedá sa nič, on to tam musí a naozaj, no stačí si pozrieť pár obrázkov, odporúčam, choďte sa tam pozrieť, ako by, ako by sa vám tam žilo, komukoľvek, keby v susedstve ste mali rodinu, ktorá vás terorizuje dennodenne. Nejde o to, akého je etnika, ale akého je spôsobu správania sa. To je ten problém a jednoducho zákony musia pamätať na všetko. A v takomto prípade je nutné, pokiaľ máme presvedčiť ľudí, že žijú v spravodlivej spoločnosti, ktorá sa snaží o spravodlivosť, na porušovanie zákona nájsť riešenie a pristúpiť bez okolkov k riešeniu, aby sme nastolili poriadok, aby sme slušných ľudí uchránili pred neslušnými. Nie povedať, oni sú takí iní, špecifickí, a v duchu si pomyslieť, joj, ako dobre, že to neni v mojom susedstve, a zutekať stade preč a modliť sa, len aby neprišli do našej obce, len aby to nebolo v mojom susedstve pred mojím domom. Ale to je, to je pokrytecký prístup, pokrytecký. My keď vieme o tom probléme, my nemôžeme prestať, kým ho nevyriešime. Až vtedy bude vyriešený, nie keď povieme: Ale viete čo, neriešme to, lebo neni dostatok pracovných príležitostí. A tí iní, ktorí za pracovnou príležitosťou vycestujú a keď je, tak pracujú aj za minimálnu mzdu, alebo za o niečo vyššiu mzdu, tí čo? Tí sú hlupáci? Alebo sú to, naopak, ľudia, ktorí si zaslúžia ocenenie?
A preto som navrhol ten prvý návrh zákona, ktorý som tu dnes predkladal, pretože takýmto treba pomôcť. Tým treba cez sociálny systém dať viac práve preto, že pracujú. A tí, ktorí porušujú zákon, tam musíme byť nekompromisní. Musíme nájsť cesty, ako potrestať páchateľov, lebo keď nepotrestáme, vlastne podporujeme páchanie trestnej činnosti.

Ďakujem. Ja len krátko. Keď hovoríte o pseudohumanizme, tak ja zas poviem, že to je pseudoriešenie, lebo nebude to žiadne riešenie. Kým budete mať osem detí, nemôžete očakávať taký sociálny nastavený systém, aby, aby sa mu oplatilo za 320 minimálnu, alebo 350 minimálnu mzdu ísť robiť. Hej? Nie je to štandardné. Pretože to nie je štandardné, tak preto musí sa spoločnosť nejako s tým vysporiadať. A ja by som len za to bol, aby, aby naraz sa povedalo a aj b, lebo stále rieši, každá strana to rieši, teda samotné nejaké trestanie, samotné nejaké donucovanie a nikto nerieši tú menšinu, že akým spôsobom. Lebo musíme uznať, že sú znevýhodnení, sami dobre viete, že sú znevýhodnení, sami poviete, že vedľa vás býva a potom máte s tým problém a keď chce sa u vás zamestnať naozaj, tak tiež s tým máte problém, darmo vedľa vás býva. Sú aj také príklady. Určite sú aj také príklady, ale to sú ekonomické, čisto ekonomický výpočet. Ale je ekonomický výpočet, keď povedzme toho Róma niekto nechce zamestnať?
Ale poviem iné. Stále hovoríme o rómskom riešení, o rómskych problémoch. Viete, koľko ľudí žije, 70-tisíc ľudí žije na týchto podporách a to sú neni všetci Rómovia. Taký biely človek takisto, keď bude mať šesť detí, lebo zhodou okolností bude mať šesť detí a nebude mať prácu, tak tiež nepôjde robiť. A tiež nepôjde robiť, lebo sa mu to neoplatí. To znamená, tam musíme to nastaviť, ale, ale keď tak nastavíme, že to znížime, tak potom čo bude robiť? Kradnúť?

Pán poslanec, prepáč, ale takýto pohľad na vec nás presne doviedol do tohoto stavu. Preboha, žiadna zdravá spoločnosť nemôže sa zmieriť s tým, že keď máš veľa detí, tak sa ti neoplatí robiť a nebudeš robiť a spoločnosť ťa bude živiť. Však to je choré! Práve pre takýto prístup pribúda rodín, kde ani neplánujú robiť a len cez počet detí si zabezpečujú, zabezpečujú svoj príjem.
A vieš ako, taký ten prístup, že však ich aj tak nikto nezamestná, ako to, že nikto? Ja zamestnávam vo svojej reštaurácii a vo svojom hoteli dohromady päť Rómov z 19 zamestnancov. Ty máš hotel. Koľko máš zamestnaných Rómov? Keď príde k tebe Rómka požiadať o zamestnanie, že chce byť napríklad čašníčka, zoberieš ju? Ja mám dve čašníčky, perfektné. A mal som ešte ďalšieho čašníka, teraz robí prevádzkara v susednom podniku. Od seba začnime, lebo toto je len a len, prepáč, ale pokrytectvo. (Potlesk.) Kým sa s nimi nestretnem, tak vtedy akože budem hovoriť, aký som humánny. Ale v tomto je problém, že toto je zatváranie tých ľudí do giet, vytváranie slumov, pretože im stačí potom mať dostatok detí, aby nemuseli pracovať. Ale to je rakovina, keď takto pripustíme, tá spoločnosť na to zahynie, naozaj. Toto je veľmi škodlivý, anti, už to poviem rovno, antihumánny prístup, antihumánny.

Ďakujem, pán predseda. Vidíte, vy nás zvládnete sám. Za celý SMER stačíte na nás sám. My si vystačíme aj sami v rámci tých slovných prestrelok. Ďakujem za slovo. Prepáčte mi takýto vstup, pán predseda.
Ja už som vystúpil, je to tu už opakovane tento zákon, môj postoj poznáte, tak možnože ho snáď aj zopakujem, hej, teraz či sa oplatí, alebo neoplatí sa pracovať. Môj postoj bude možno iný a kdesi takto, ja hovorím, že pracovať sa oplatí vždy. Vždy sa oplatí pracovať. Ak ty robíš zmysluplnú prácu, vždy sa ti oplatí pracovať. Dokonca aj bez nároku na odmenu. A sú svedkovia toho, ktorí pracujú aj bez nároku na odmenu. Sú to dobrovoľníci napríklad. On pracuje a tá práca zmysluplná ho napĺňa radosťou. To je jeho odmena. To neni len stále tá finančná odmena. (Reakcia navrhovateľa.) Dostanem sa aj k tomu. Nie, nežije zo vzduchu, pretože väčšinou u nás, keď nežijú zo vzduchu tí dobrovoľníci, väčšinou dobrovoľníkmi sú to mladí ľudia, na západe sú to dôchodcovia. Ale aj u nás už je skupina dôchodcov, ktorí pracujú ako dobrovoľníci. Ale ja k tomu, k tomu aj vyzývam, dokonca na dobrovoľnícku tú službu aj človeka, ktorý je nezamestnaný, ktorý je aj nezamestnaný, aby pracoval aj cez dobrovoľnícku službu. Vždy je to lepšie, ako v tej nečinnosti zostať.
Samozrejme, otázka miezd a uživenia rodiny, je to vážny problém, lebo tak som tu počúval, že či za 350 eur sa oplatí, alebo neoplatí sa. No tí, ktorí máme veľké rodiny, ja mám veľkú rodinu, ja sa môžem porovnať s rómskou rodinou. Ty, kolega pán Kaník, nemôžeš sa porovnať, ale ja áno, ja mám sedem detí žijúcich, som otcom ôsmich detí. Teda viem, že čo to je zabezpečiť tú starostlivosť pre takú veľkú rodinu. Nie je to jednoduché a veľakrát toto, kolega mal pravdu tuná. Sú predsudky tuná, naozaj, alebo neviem, alebo ty si to spomínal, už neviem kto, ale sú predsudky. Róm, keď hľadá prácu, prichádza k zamestnávateľovi, má problém zamestnať sa. Je to problém. Pretože si Cigán, tak ťa nezamestnám, len preto. A to sú, dopredu sú také predsudky. V zahraničí je to, trošku je to, by som povedal, západný svet vie byť tolerantnejší, lebo viem, že Rómovia cestujú a mnohí cestujú do Anglicka, zamestnajú ich a pracujú. Aj to napríklad, tá skúška toho primátora mesta, ktorú spomínal pán kolega Novotný, toho Eda Vokála, ktorý vybavil pre tých Rómov prácu v Kia a nakoniec z tých 250 miest, ak sa mu to teda podarilo vybaviť, tak išlo pracovať, išli pracovať len dvaja.
No je to problém. Je to pasca chudoby. Tu sa stratili pracovné návyky. Toto je najvážnejší problém. Ani nie teda, či pracujem za minimálnu mzdu, alebo mierne nad minimálnu mzdu, alebo je to 680 eur, alebo 350 eur, ale tu sú generácie, už dve, ktoré nevideli pracovať svojich rodičov, hej, alebo starých rodičov. Ešte je generácia starých rodičov, ktorí, ktorých videli pracovať, ale už svojho otca, matku nevideli pracovať a teraz nevidí ani zmysel aj on, samotný ten mladý človek, aby pracoval.
K tej práci chcem povedať takúto vec. Veď áno, nikto nemôže páchať zlo. Keď si ma, pán kolega, prekrúcal, ja som tak nehovoril, že môže ktosi páchať zlo a teda, že či stavať načierno a spájať to s kriminálnou činnosťou. To určite nie. Ale ty máš právo na život a na dôstojný život. A teraz je otázka prežitia. Teraz ja zomriem - a idem okolo kukuričného poľa - od hladu? No si odtrhnem tú kukuricu. Odtrhnem si tú kukuricu a som teraz zlodej? Som zlodej, ktorý je nenažranec? No tak nezomriem teraz od hladu. To netreba zase stavať ako do takýchto, do takýchto vecí.
Rómovia, to je naozaj, je to špecifická skupina. To majú taký národný šport, ťa dobehnúť, ukradnúť voľačo alebo čosi také. Ale prácou trestať niekoho, s tým nemôžem súhlasiť. Nemôžem súhlasiť, okrem človeka, ktorý je potrestaný odňatím slobody. Ak si stratil slobodu, máš povinnosť pracovať aj vtedy, keď sa ti nechce. Táto spoločnosť má v takom prípade povinnosť aj donútiť takéhoto väzňa, aby pracoval a aby bol užitočný pre túto spoločnosť. Keď si vedel páchať zlo, tak teraz to odčiň aj cez zmysluplnú prácu, aby si pracoval. Ale za priestupky aby sme trestali rodičov, nemyslím si, že sa dostaví nejaký výchovný efekt. A tak, ako to bolo tu spomínané, ja som to tiež už hovoril, jednoducho starostovia obcí majú problém zamestnať tieto marginalizované skupiny na verejnoprospešných prácach na obecných službách. Nemajú pre nich prácu, tak buďme úprimní. Veď dva a pol tisíca Rómov zaktivovať v nejakej obci, však to by, teraz je jeseň, tak po jednom lístočku zo zeme by mohli to zbierať, aby tá obec bola čistá. Nemáme prácu. Akú prácu im chceme dať, keď oni veľakrát sú aktivovaní, však vidím aktivačných, česť výnimkám, ktorí, ktorí sú v tých obciach a vykonávajú tú prácu zmysluplne, ale to nie je cesta, lebo mnohí len si to tam prídu odtrpieť, teda odstoja si to alebo proste ten výkon, ktorý podajú, je veľakrát mizerný a veľakrát je mínusový. Ešte spôsobia viac škody ako úžitku, keď zničia trebárs náradie alebo ešte aj rozkradnú. Aj také veci sa dejú.
Ja by som tak v závere chcel povedať, samozrejme, zlo nemôže mať žiadnu slobodu. To som nehovoril a to odsudzujem, určite áno, ale tento návrh zákona mám ja problém ho podporiť, pretože, tak kolega to tu spomínal, aby sme tak dielčo nevytrhávali len z kontextu nejaké tie veci a navyše nútime niekoho na nútené práce. Neviem. Myslím si, že mohol by to byť aj problém, aj možno aj s Ústavou Slovenskej republiky, lebo je to občan, ktorý je slobodný, nie je väznený, nie je odsúdený a teraz my ho nútime pracovať. Ale dnes, áno, každý rodič nesie zodpovednosť za svoje dieťa. Aj ja nesiem. A sa hlásim k tomu, že nesieme a sme zodpovední za svoje deti. A keď je taký, keď je takýto prípad - a áno, stávajú sa aj také prípady, že dospelí ľudia nabádajú tie maloleté deti, aby páchali, páchali to zlo a tú priestupkovú činnosť - ak to vieme dokázať, treba brať priamo na zodpovednosť toho dospelého človeka, ktorý to robí.
Keď my budeme trestať - a som to hovoril a len to zopakujem -, ak budeme trestať takýchto ľudí prácou, zlý vzťah sa vytvára k práci, lebo práca je potom trestom, nie darom. Práca je predovšetkým darom, nie trestom. Práca nemôže byť prostriedkom na to, aby som ja niekoho trestal. Tak ako to Vilo, pekne to povedal, áno, má výchovný prostriedok, má výchovný účinok. Práca ťa formuje. A preto ja to tak len chcem ešte na záver pripomenúť, že nie je všetko to, teda tá odmena za tú prácu, výška peňazí, hej, nie je rozhodujúca, či sa mi oplatí, alebo neoplatí pracovať. Vždy sa ti oplatí pracovať, ak robíš zmysluplnú prácu a si užitočný druhým, tak si užitočný aj sebe samému.
Ďakujem za pozornosť.

Tomuto malému auditóriu; ale naozaj vidno, že ten problém je tak hlboko zakorenený vo väčšinovej spoločnosti. Väčšinová spoločnosť vytvorila tento, túto sociálnu patológiu a tvári sa pritom, že je humánna a skrýva sa za tú svoju humanitu a pritom škodí. To je najsmutnejšie. Štefan, ty si si to zrejme neuvedomil a je mi to veľmi ľúto, ale ty si urazil celú etnickú skupinu, ba dokonca, obávam sa, či si sa nedopustil trestného činu hanobenia rasy a etnika. Ty si povedal, ty si povedal, že pre Rómov je taký národný šport, že vás dobehnú a niečo vám ukradnú. Prosím ťa, rýchlo sa ospravedlň. Povedz, že si to myslel ináč, pretože toto je, podľa mňa, každý slušný Róm a je ich, dovolím si povedať, väčšina v tejto spoločnosti... (Reakcia z pléna.) Nie, toto si povedal, si to nájdeš v prepise, žiaľbohu, preto ti radím, ospravedlň sa. (Reakcia z pléna.) Nemám sa za čo. (Reakcia z pléna.) Každý slušný Róm sa musí cítiť urazený. To je tak, ako keby niekto povedal o Slovákoch, že Slováci majú taký národný šport, že vás tak dobehnú a niečo vám ukradnú. No teda ako sorry. Ja by som sa veľmi urazil a my posudzujeme rómske etnikum len podľa tých, ktorí žijú v osadách, a to je menšina. Väčšina Rómov je integrovaných do spoločnosti, žijú rovnakým spôsobom ako my a o mnohých ani nevieš, ani mnohí už ani sami o sebe nevedia, že Rómovia sú. Ale tu sa, a viete čo? Najsmutnejší som z toho, že ten skrytý predsudok je práve najviac zakorenený v tých, ktorí sa tvária, ako že ich idú ochraňovať. Pretože, ako som povedal, dívajú sa na nejakú skupinu obyvateľstva ako na menejcennú, ktorá nevie napĺňať štandardy, ktoré ukladá ústava, ktoré ukladajú zákony, ktorá nevie sa sama o seba postarať, ktorá nemá tým pádom takú istú hodnotu. A to je veľmi nebezpečné, veľmi nebezpečné.
A keď som pri tebe, Štefan, tak sa dotknem aj toho, ty si mi položil takú otázku v tom predchádzajúcom vystúpení, že či ja by som si zobral do prenájmu 20-člennú rómsku rodinu, keby som mal byt. A ja ti odpovedám, áno, keby som mal taký veľký byt, kde 20-členná rodina môže bývať, a keby mi tá rodina, že by to bola slušná rodina, ktorá má príjem, aby mohla zaplatiť ten nájom a uhradiť, prečo nie? Prečo nie? Prečo zamestnávam Rómov a som s nimi veľmi spokojný? Pretože nemám žiaden predsudok. A pretože to nie je o etnickej príslušnosti, ale je to o tom danom človeku. Či je slušný, pracovitý, či má príjem, ktorý, ktorý si zarába prácou, či sa vie o seba postarať. O tom to je. Nie o tom, či je niekto Róm, či je taký ako my, čistý, umytý, normálny, to je princíp a takto zmýšľa väčšina ľudí tejto krajiny. Väčšina takto zmýšľa. Keď majú výhrady, nemajú výhrady voči etniku, ale voči správaniu sa konkrétnych ľudí. A je úplne jedno, či sa tak správa príslušník rómskeho etnika, Slovák, Maďar, Američan, hocikto. A tak sa máme aj my pozerať na všetkých a potom to bude, bude dobre.
Jozef, Jozef Nagy, kedy sa oplatí pracovať? (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Poprosím, páni poslanci...

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Kedy sa oplatí pracovať? Pracovať sa... (Ruch v sále, zmĺknutie rečníka.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci...

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
No, no, aby som mohol hovoriť ďalej.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Nech sa páči.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Odpoveď na to, kedy sa oplatí pracovať, je veľmi jednoduchá. Vtedy, keď prácou si zabezpečíš väčší príjem ako z alternatívneho zdroja. Tým alternatívnym zdrojom je sociálny príjem. V každej spoločnosti. Pokiaľ výška alternatívneho zdroja, sociálneho príjmu prevýši príjem z práce, neoplatí sa pracovať. (Potlesk.) To je logika, na to netreba vysokú školu. A tam je aj odpoveď, nie to, že, že vtedy, keď bude minimálna mzda 1 000 euro, ako mi pred malou chvíľou napísal niekto na Facebooku, že to bude riešenie, keby minimálna mzda bola 1 000 euro. Výborne. A teraz nech mi niekto povie, kto dokáže ako zamestnávateľ prežiť, keď by napríklad za jednoduchú, primitívnu prácu, ako je zametanie ulice, kopanie kanálov, platil 1 000 euro? Kto by si u neho takú službu objednal? Tá firma by neprežila ani mesiac. Ani na prvú výplatu by nezarobila. V tom je ten problém. Že to nie je od našich želaní, túžob, ale od reálnej ekonomiky závislé. A potom to bude fungovať. Takže znova opakujem, oplatí sa pracovať vtedy, keď príjem, ktorý človek získa prácou, je vyšší ako to, čo dostane do daru od štátu. A keď chceme, aby ľudia pracovali, tak musíme toto mať na pamäti.
Ja otočím ten príklad ešte ináč, aby sme tomu rozumeli. Čo by sa stalo, keby sme mali sociálne dávky vo výške 2 000 euro mesačne? Koľko ľudí by prestalo pracovať? Odpoveď je jednoduchá, všetci, ktorí zarábajú menej ako 2 000 euro mesačne. To znamená, väčšina vašich známych pravdepodobne, našich, väčšina priateľov, zrazu by tu bola 90-percentná nezamestnanosť na Slovensku. Takto by to fungovalo, alebo 70 %, to je jedno. Jednoducho každý, kto by sa ocitol svojou prácou pod hladinou príjmu alebo 90 % z tých ľudí, by prestal pracovať. Pretože by začal poberať sociálne dávky a to, čo by ho na tej práci bavilo, tak to by vykonával ako koníček. Sem-tam, alebo by išiel na dovolenku, alebo by sa venoval nejakému svojmu hobby. Jednoducho to je racionálna súvislosť, ktorú nech sa na to, nech sa to krúti z akéhokoľvek pohľadu, nikto neprekoná. Nikto neprekrúti. Človek je tvor racionálny, chová sa racionálne a musí si zabezpečiť svoje živobytie a len volí cesty, ako sa k nemu dostať. Aká, aké cesty sa mu ponúkajú, také využíva.
Posledná technická poznámka, Štefan, k tebe a vieš, neni to, neni to podľa mňa celkom to, čo by svedčilo v tvoj nejaký prospech, lebo tento zákon tu neni prvýkrát a ty si opakovane povedal, že bolo by to v rozpore s ústavou, nútená práca. A ja som ti opakovane, trpezlivo a veľmi naozaj zrozumiteľne vysvetlil, že ten zákon je postavený tak, že tak ako naša ústava hovorí, že táto práca sa bude vykonávať v rámci malých obecných prác. A naša ústava hovorí, že nútená práca je zakázaná s výnimkou a je tam vymenované s akými výnimkami. Jedna z nich je malé obecné práce. A to som ti povedal naozaj už trikrát a ty tretíkrát zopakuješ, že asi je to v rozpore s ústavou. Tak to znamená, že si naozaj, že to neni dialóg, ale z tvojej strany len proste takto vyárendované mantinelmi videnie a môže tu človek hovoriť, čo chce, koľko chce, argumentovať, ty jednoducho budeš hovoriť svoje, aj keď to nie je pravda. A to je smutné, to sa nedá nič robiť.
Vážené dámy a páni, to, čo Vilo Novotný povedal, keď porovnal tento návrh zákona s vládnym návrhom zákona, je svätá pravda, na to si treba dať pozor. Keď sa bude brať zo sociálnej dávky, to bude v rozpore s ústavou, pretože to je pre skupinu osôb a dostaneme tých ľudí do omnoho horšej a ťažšej pozície. Toto riešenie, kedy je možné odpracovať si trest, je štandardné, používané v mnohých vyspelých krajinách sveta a fungujúce.
Prosím vás o podporu tohto návrhu zákona.