25. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, tiež nebudem dlhý, myslím, že to skrátim na maximum, nadviažem na pána kolegu.
Môžem povedať, že áno, ako povedal, bolo konštatované, že skládkovanie je najhorší spôsob likvidácie odpadu, úplne s tým súhlasím a bude mať Slovensko s tým ešte dlhý problém asi, dlhé obdobie. Nespravíme to ani za rok, ani jedno volebné obdobie, podľa mňa, bude to ešte veľká, veľké asi bolenie brucha slovenského životného prostredia, ale dobre, som rád, že začíname robiť niečo s tým, aj možnože pod hrozbou nejakých tých sankcií, ktoré nám hrozia, ale dobre, beriem aj to.
Je tu myslím, že veľa dobrých vecí, niektoré sú, by som povedal, formálne, ktoré tam boli. Som rád, že napríklad aj ten, kto bude kontrolovať podklady slúžiace na výpočet poplatku za užívanie odpadu, nebude to jeho obec a obvodný úrad, ale Slovenská inšpekcia životného prostredia, pretože myslím, že už tam mala byť, hej, že to iba chytáme mačku za chvost, že nám to ušlo a prakticky kto iný, keď nie táto inšpekcia by mala tiež sa na tom podieľať.
Musím povedať, že to, čo povedal teraz pán kolega Huba, aj mňa to zarazilo, keď som si to prechádzal a ja zase tvrdím a som tohto názoru, že áno, doteraz to bolo výlučne, že tie príjmy museli ísť na to, použiť výhradne na účely odpadového hospodárstva. Teraz vlastne sa to trošku rozširuje, ale mne zase na druhej strane tam chýba to slovíčko "môže a musí", tak ako sme to mali pri centrách voľného času, kde obec môže, alebo musí dať na tento rozvoj a tu sa hovorí, že môže príjmy podľa odsekov 3 a 4 použiť na účely zlepšenia životného prostredia.
Zlepšenie životného prostredia je taký široký pojem, áno, že keď prídeme na lámanie chleba, môžeme si pod to hocičo predstaviť a tak by som povedal, že to, že sa povie, že musí, tak už sa povie, že áno a môže vyšpecifikovať, na aké oblasti by to malo byť, aby sme neminuli účinok tej dobrej myšlienky, ktorá možno, že z tohto vyšla, aby to nebolo vyslovene z odpadového iba na to odpadové, ktoré tam je.
Čo sa týka sadzieb, tak myslím, že v minulosti to tam boli korunové záležitosti, tri koruny, päť korún a ďalšie, teraz to, myslím, že najmenšia tam je 0,33 eura. Samozrejme, myslím si, že aj v iných zákonoch by sme mali prejsť z tej meny slovenskej na eurovú, takže možno, že je potrebné aj toto možnože zladiť vo všetkých legislatívach, ktoré tu máme a v zákonoch, ktoré sú tu. Ale na záver si ešte dovolím jedno, lebo to sa mi stalo pri zákone mojom o veterinárnom, o veterinárnom lekárstve a síce, keď som dával zákon o nebezpečných zvieratách, kde mi bolo vytýkané, že prečo dávam z vyhlášky, vyhlášku ako prílohu k zákonu, že vraj to už je podrobné a je to nejak neúčelné a neviem čo ešte mi tam bolo vytýkané a ja tu vidím, že áno, aj tu presne tie poplatky sú presne špecifikované za čo, za aké, že mohlo to byť vo vyhláške. Takisto by som mohol povedať, no, som opozičný, dobre, beriem aj takúto alternatívu, ale prakticky dúfam, že mi pri ďalšom mojom návrhu, ktorý budem dávať o tých nebezpečných zvieratách, budem dávať znovu, ako mi tá polročná lehota ubehne, že mi to nebude vytýkané, že nemám to dávať, pretože u vás, teda hovorím teraz o vládnych návrhoch, je to bežnou praxou, ktorá proste tu je a v týchto paragrafoch sa takéto podrobné, by som povedal, rozoberanie až vyhláškové, ja tomu hovorím, sa bežne ako dáva do paragrafového znenia. Toľko z mojej strany iba a verím, že tento zákon sa bude snažiť, aj to odpadové hospodárstvo naše aspoň o pol kroka posunúť dopredu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len k pánom poslancom, ktorí vystúpili v rozprave, uvediem len dve stanoviská. Pán predseda výboru Huba, chcem len povedať, že k tej vašej prvej pripomienke, tento zákon nebol predložený preto, že je to memorandum, ale v tej dôvodovej správe máte napísané, že bolo zohľadnené to memorandum. Čiže nevznikol tento návrh zákona kvôli tomu, že bolo podpísané nejaké memorandum s US Steel-om, ale že to memorandum bolo zohľadnené.
A druhá vec je, čo sa týka toho prerozdeľovania príjmov pre mestá a obce a samotné využitie tých prostriedkov. Myslím si, že to, že to ostáva obciam a budú mať istú voľnosť v rámci životného prostredia použiť tieto peniaze, je smerom k tomu, že aj tie obce majú rôzne potreby v oblasti životného prostredia. Môže nastať situácia, keby sme striktne trvali na tom, že to chceme dávať do odpadového hospodárstva, že môže nastať situácia, že nejaký starosta v nejakej obci získal grant alebo proste urobil investíciu do odpadového hospodárstva v nejakom období predchádzajúcom, a my keď budeme striktne trvať na tom, aby tie peniaze išli stále len do toho odpadového hospodárstva, tak už možno ich nebude potrebovať a nevytvárame mu zároveň možnosť na to, keď má problém s kanálom, alebo má problém s nejakou protipovodňovou ochranou, alebo s výsadbou stromov, tak na to mu, na to mu priestor nedáme. Týmto, toto sme sledovali duchom toho, čo sme chceli dať k dispozícii mestám a obciam a aj tento zákon sme konzultovali s mestami a obcami, ale keď si myslíte, ja som pripravený v tomto bode mať diskusiu a v rámci druhého čítania si myslím, že vieme sa o tom pobaviť, keď si myslíme, že je to tak voľné, že máme obavy, že by to mohlo ísť na nejaké iné účely, tak ten wording to môžeme ešte upraviť. Ale myslím si, že to nie sú dôvody, ktoré by sme, ktoré by kládli prieky k tomu, aby sme posunuli tento zákon do druhého čítania a nemyslím si, že by sme ho mali vrátiť predkladateľovi.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá návrh zákona z dôvodu, že Európska komisia rozhodla vo vzťahu k Slovenskej republike o vydaní odôvodneného stanoviska pre nesprávnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a rady o batériách a akumulátoroch.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky, čím sa dosiahne efektívne nakladanie z použitými batériami a akumulátormi a minimalizuje sa tak negatívny vplyv na životné prostredie a prispeje sa k ochrane, zachovaniu a zlepšeniu kvality životného prostredia. V čl. 1 návrhu zákona sa transponuje aj čl. 50 ods. 7 Smernice európskeho parlamentu a rady o priemyselných emisiách takzvaná integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia. V čl. 2 sa v súvislosti so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov batérií a akumulátorov mení aj zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych a daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. V čl. 3 sa novelizuje zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch, ktorým sa transponuje Smernica komisie 2013/2 zo 7. februára roku 2013, ktorou sa mení a dopĺňa príloha 1 k Smernici Európskeho parlamentu a rady 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov.
Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 26. 9. 2013 ako vládny návrh zákona a ja by som vás chcel požiadať o jeho schválenie a posunutie do druhého čítania. Ďakujem pekne pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 185 z 8. októbra 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t.j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 691 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky po prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je najmä zabezpečenie plnenia programového vyhlásenie vlády, na základe ktorého sa zavádza súbor nástrojov na riešenie spôsobu náhrad za obmedzenia, ktoré vznikajú vlastníkom pozemkov v chránených územiach, čím sa dáva príležitosť vlastníkom podieľať sa na aktívnom manažmente v chránených územiach. Upravujú sa aj ďalšie pravidlá vykonávania ochrany prírody a krajiny. Predloženým návrhom zákona sa súčasne plní uznesenie vlády č. 793 z 11. novembra 2009 o stanovení postupu pri stanovení vyššieho verejného záujmu v súlade s čl. 6 Smernice o ochrane prirodných biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Tiež sa upravujú pravidlá na posudzovanie vplyvov na sústavu Nátura 2000 tak, aby boli zosúladené s touto smernicou. Na základe poznatkov o potrieb z praxe sa nastavujú nové pravidlá pre reguláciu nepôvodných a inváznych druhov rastlín a živočíchov a nový postup pri vyhlasovaní chránených území, pričom kompetencia na ich vyhlasovanie prechádza z doterajších orgánoch ochrany prírody na vládu Slovenskej republiky a to vzhľadom na dopady na verejné financie súvisiace s uplatňovaním náhrad za obmedzenia na vyhlásených chránených územiach.
Dôležitou zmenou je najmä potreba súhlasu vlastníka neštátneho pozemku pre vyhlásenie chráneného územia so 4. a 5. stupňom ochrany na jeho pozemkoch. Novelizujú sa časti zákona týkajúce sa ochrany chránených živočíchov, ochrany drevín, výkonu štátneho dozoru, náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi, ako aj ďalšie ustanovenia, ktorých potreba zmeny vyplynula z ich reálneho uplatňovania v praxi. Po dohode s Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sa navrhuje úprava oslobodenia od správnych poplatkov v súvislosti s vyhotovovaním dokumentácie ochrany prírody a krajiny a zápisom osobitne chránených častí prírody a krajiny do katastra nehnuteľností.
Tento návrh zákona vláda schválila na svojom rokovaní 26. septembra 2013 ako vládny návrh zákona a ja by som vás chcel požiadať, aby ste ho schválili a pustili do druhého čítania.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 187 z 8. októbra 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t.j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia poslaneckého, zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 696 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem opäť za slovo. Vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, sú tu ešte aj dámy? Tak páni, úvodom začnem in medias res s tým podstatným konštatovaním, že navrhujem stiahnutie tohto návrhu zákona z rokovania 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a vypracovanie skutočne komplexnej a systémovej novely zákona o ochrane prírody a krajiny s umožnením aktívnej účasti verejnosti a zainteresovaných odborníkov a mimovládnych organizácií na príprave takéhoto návrhu zákona. Som presvedčený, že predložený návrh zákona nerieši systémovo a na základe najlepších dostupných poznatkov dlhodobé kľúčové problémy ochrany prírody a krajiny na Slovensku. Bez systémovej zmeny legislatívneho prostredia, ktorá by obsahovala jednak zákon o ochrane prírody a krajiny, ale aj súvisiace právne normy, a to ako zákonné tak aj pod zákonné, sa bude naďalej zväčšovať disproporcia medzi potrebnými a disponibilnými zdrojmi a bude sa znižovať spoločenská prestíž ochrany prírody vo vnímaní verejnosti. Návrh zákona sa pokúša komplexnejšie riešiť iba niektoré vážne problémy, menovite najmä kompenzácie neštátnych vlastníkov pozemkov v chránených územiach, invázne druhy, migračné bariéry a niektoré ďalšie. Ale celý rad zásadných problémov návrh zákona obchádza, prípadne ignoruje. Komplexné a systematické riešenie problematiky je pritom kľúčové pre naplnenie cieľov zákona o ochrane prírody a krajiny.
Výhrady zúčastnených subjektov sú aj k procesu prerokúvania hromadnej pripomienky verejnosti a mimovládnych organizácií, ktorú podporilo viac ako osem tisíc občanov, ako aj ďalších účastníkov tohto konania v súvislosti teda s prerokúvaním tejto navrhovanej novely.
Svoj návrh stiahnuť tento návrh z rokovania schôdze Národnej rady odôvodňujem tromi okruhmi dôvodov.
1. Návrh zákona obsahuje viacero novelizačných bodov, resp. ustanovení, ktoré sú z hľadiska ochrany prírody a krajiny diskutabilné, kontraproduktívne až škodlivé a v súčasnosti platný stav nezlepšujú, ale zhoršujú.
2. Na druhej strane návrh zákona neobsahuje celý rad dôležitých ustanovení a systémových opatrení, ktoré by boli v záujme zlepšenia stavu ochrany prírody a krajiny a zvýšenia prestíže orgánov a organizácií štátnej ochrany prírody. Neobsahuje ich napriek tomu, že by ich, podľa môjho presvedčenia, mal obsahovať, keďže na ne už dlho čakáme.
3. Návrh zákona a proces jeho pripomienkovania, ako som už naznačil, vrátane nakladania s pripomienkami vykazuje viaceré znaky neštandardného postupu, ktoré sami o sebe by mali byť dôvodom na to, aby sa celý tento proces anuloval a vrátil na svoj začiatok.
Ešte spomeniem pár konkrétnych dôvodov, ktoré ma viedli k tomu návrhu, ktorý som povedal v úvode svojho vystúpenia. Návrh vôbec nerieši presun výkonu štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny na štátnu organizáciu ochrany prírody tak, aby táto mala reálne postavenie orgánu štátnej správy minimálne v konaniach týkajúcich sa chránených území, čo by významným spôsobom znížilo aj administratívnu náročnosť konaní, keďže v súčasnosti platný zákon o ochrane prírody rozoznáva orgány štátnej správy, ochrany prírody a krajiny, ktorými sú ministerstvo životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia a do tretice obce, ktoré vedú správne konania a zároveň odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny, ktorá k uvedeným konaniam dáva svoje stanovisko slúžiace ako hlavný podklad na rozhodovanie. Tento stav prináša, podľa môjho názoru, nadbytočnú administratívnu záťaž a spomaľovanie rozhodovacích procesov na úseku ochrany prírody a krajiny, keďže každé jedno konanie musí prejsť až dvoma verejnoprávnymi inštitúciami. Z logického i systémového hľadiska by takýto presun výkonu štátnej správy bol logický aj v rámci transformácie alebo reformy štátnej správy ESO a priniesol by výrazný systémový efekt a, ako som už povedal, zníženie administratívnej náročnosti, ako aj posilnenie postavenia a zodpovednosti štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky ako odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny. Toto postavenie je v porovnaní s okolitými štátmi neúmerne nízke a s tým súvisí aj nízka autorita tejto inštitúcie. Podobný systém dlhodobo funguje v okolitých krajinách a nevidím dôvod, prečo by sme mali byť v tomto smere výnimkou.
Ďalším nevyhnutým systémovým riešením, ktoré návrh vôbec neobsahuje, prechod správy pozemkov vo vlastníctve štátu v chránených územiach na odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny zriadenú Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Domnievam sa, že stav, ktorý na Slovensku v chránených územiach dlhodobo vládne, kde na jednom pozemku v chránenom území v štátnom vlastníctve hospodári a tento pozemok spravuje organizácia zriadená na výkon hospodárskej činnosti, napríklad Lesy Slovenskej republiky alebo Štátne lesy TANAP-u zriadené ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ako štátne podniky, ktorých prioritným predmetom činnosti je hospodárenie na spravovaných pozemkoch a vytváranie zisku, a na tom istom pozemku pôsobí aj organizácia ochrany prírody a krajiny, ktorá by svojou činnosťou de facto mala určovať spôsob spravovania chránené územia, aby nedošlo k jeho poškodeniu, prípadne zničeniu. Takýto stav je prinajmenšom neúčelný, neekonomický, kontraproduktívny a spôsobilý vyvolávať zbytočné konflikty medzi týmito zainteresovanými subjektmi, keďže každému z nich ide o niečo diametrálne odlišné.
Vzhľadom na to, že účelom a zmyslom chránených území nie je hospodárenie v nich, ale zachovanie a zveľaďovanie ich prírodných hodnôt, domnievam sa, že najúčelnejším riešením daného stavu je presun správy pozemkov vo vlastníctve štátu na organizácie ochrany prírody, teda konkrétne v chránených územiach, tak aby tieto územia mohla táto organizácia aj spravovať. Podobné systémy riadenia štátom spravovaných chránených území fungujú v mnohých okolitých štátoch, Českú republiku, Maďarsko, Poľsko nevynímajúc.
Ešte pár ďalších argumentov, ale nebudem vás príliš unavovať. Tých argumentov je veľa. Kto bude mať záujem, môžem mu poskytnúť ten text tej hromadnej pripomienky. Myslím, že je aj zverejnený. Ten obsah, myslím, štyridsaťdeväť zásadných pripomienok, ale jestvuje aj mnoho ďalších. Ja som tam sám doplnil niektoré, niektoré ďalšie, ale samozrejme, že sa obmedzím už len na heslovité poznámky. Návrh zákona, podľa môjho presvedčenia, v niektorých smeroch priamo napomáha ohrozeniu samotného predmetu ochrany, napríklad v prípade tzv. voľne rastúcej stromovej a krovitej vegetácie. Čiastočne znižuje autoritu stráže prírody, hoci by ju mal zvyšovať a podobne.
Návrh zákona nezakotvuje dostatočne účinné opatrenia na ochranu biodiverzity, ako aj lesných ekosystémov v chránených územiach. Neštandardne monopolizuje výskumnú činnosť v chránených územiach do rúk jedinej, aj to silne poddimenzovanej organizácie. Čo mňa špeciálne mrzí, návrh sa vôbec nezaoberá zlepšením starostlivosti o krajinu, hoci nám táto povinnosť vyplýva už osem rokov ako zmluvnej strane Európskeho dohovoru o krajine, ako aj z niektorých ďalších medzinárodných záväzkov. Návrh zákona predpokladá vydanie niekoľkých vykonávacích predpisov, bez ktorých množstvo jeho ustanovení nebude vykonateľné a aplikovateľné a teda ich účinnosť by mala byť stanovená na rovnaký deň ako účinnosť navrhnutá v tomto návrhu zákona. To je ďalší dôvod, pre ktorý si myslím, že tento návrh by mal byť vrátený alebo stiahnutý z rokovania. Bez týchto vykonávacích predpisov navyše tento návrh nie je ani možné komplexne a celkom zodpovedne posúdiť. Je to do istej miery aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami vlády, ktoré takýto synchrónny postup vyslovene požadujú.
Návrh zákona je v niektorých svojich častiach nedostatočne odôvodnený. Niektoré navrhované novelizačné body sú odôvodnené jedinou vetou, ktorá má tautologický charakter, keďže je len inými slovami zopakované to isté, čo je uvedené v navrhovanom ustanovení, ktoré sa akože odvodňuje. V niektorých prípadoch tak vôbec nie je zrejmé, čo viedlo predkladateľa k tomu, aby niektoré novelizačné body navrhol. Napríklad tie, ktoré sa týkajú presunu kompetencií na vyhlasovanie chránených území z ministerstva životného prostredia a z obvodných úradov životného prostredia na vládu Slovenskej republiky. Táto celá transformácia, ktorá sa týka viacerých novelizačných bodov, je zdôvodnená takto, odcitujem: "Doterajšia kompetencia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a obvodných úradov životného prostredia na vyhlasovanie chránených krajinných oblastí, prírodných rezervácií a chránených areálov sa presúva na vládu Slovenskej republiky." Pričom z tohto odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, prečo sa táto kompetencia presúva na vládu, aké sú na to dôvody, prečo by práve vláda Slovenskej republiky mala byť tým orgánom, ktorý vyhlasuje všetky, s jedinou výnimkou, chránené územia. Tu by som mohol pokračovať, ďalej citovať aj z tých legislatívnych pravidiel, ale nejdem vás s tým unavovať.
Ďalšia problematická vec z môjho pohľadu sa týka toho obrovského množstva novelizačných bodov, ktoré celý tento materiál robia značne neprehľadným a obávam sa, že v prípade ich aplikácie sa ďalej zneprehľadní už doteraz nie veľmi prehľadný zákon a zároveň spôsob starostlivosti o našu prírodu a krajinu. V návrhu chýba aj to, na čom sa v predchádzajúcich rokoch zhodla väčšina expertov pôsobiacich v ochrane prírody, a to zjednodušenie súčasného systému ochrany prírody. Čiže tým schválením tejto novely by nielenže zostal v platnosti súčasný komplikovaný a často neprehľadný systém, ale tou novelizáciou by sa ešte čiastočne skomplikoval. Takže vzhľadom na tieto a niektoré ďalšie dôvody navrhujem nesúhlasiť s touto predloženou novelou zákona, stiahnuť ju z rokovania Národnej rady a následne navrhujem vypracovať skutočne komplexný, moderný a účelný návrh zákona, ktorý skutočne podporí ochranu prírody a krajiny na Slovensku.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Huba, ja na rozdiel od vás mám iný názor na túto vládnu novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Nestotožňujem sa s vami v zásadnom bode a síce, že nerieši zásadné problémy ochrany prírody a krajiny a že ich obchádza. Ja práve si myslím, že tieto zásadné problémy táto novela neobchádza. Jasne definuje, okrem iného, povinnosti právnických, ale aj fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom udržania prírodnej rovnováhy. Ďalej jasne definuje invázne druhy, ďalej ochranu prírodných biotopov, ochranu prirodzeného druhového zloženia. Jasne definuje súhlas na výrub drevín, ktoré nevyžadujú tento súhlas, pretože bolo to dosť problematické jednak v extraviláne, v intraviláne. Tento zákon jednoznačne definuje, čo je to chránený živočích, chránená rastlina. Ďalej, zaoberá sa aj obecnými chránenými územiami. V ďalšom tento zákon hovorí o náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania pre súkromných lesomajiteľov. Definuje podmienky zámeny pozemkov, nájmov pozemkov, dokonca výkupu pozemkov. Ďalej jasne definuje finančnú náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Ďalej definuje, aké úlohy a nové úlohy bude mať aj štátna ochrana prírody. Jednoznačne definuje biodiverzitu.
Takže ja s vašimi názormi v tomto smere nesúhlasím. Samozrejme, každý máme iný názor a iný názor máme aj na tzv. tretí sektor.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán predseda výboru, vaše vystúpenie v zásade naformulovalo niektoré problémy, o ktorých sa dá v druhom čítaní rozprávať, to pri všetkej úcte musím povedať, ale dotknem sa jediného problému, ktorý som nepochopil. Už vôbec nechápem, ako človek s vaším prehľadom môže v súčasnej situácii, v situácii konsolidácie verejných financií a vôbec v situácii, keď je obrovská kríza, spochybňovať snahu súčasnej vlády, aby kompetencia na vyhlasovanie chránených území prešla pod samotnú vládu. V súčasnej dobe, vážený pán predseda výboru, a vy to dobre viete, máme na Slovensku už takmer 60 % lesov zaradených do chránených území rôznych typov, pričom ich podstatnú časť, viac ako 50 %, tvoria chránené územia európskeho významu a zvyšok tvoria chránené územia národného významu. Okrem týchto území boli veľmi zvláštnym spôsobom, a to dvakrát podčiarkujem, vyhlasované aj územia iného charakteru, a to tzv. biosférické rezervácie, ramsarské lokality, územia prírodného dedičstva UNESCO a územia Karpatskej konvencie, ktoré predstavujú ďalších 30 % celkovej výmery územia Slovenskej republiky, teda keď vychádzame z lesnatosti, to je ďalších nejakých 15 % slovenských lesov, pričom v tejto záležitosti panuje u nás už absolútny chaos, aj vy ste ho naznačili vo svojom vystúpení, pretože ani odborné orgány ochrany prírody už tejto zmesi rôznych druhov chránených území nevedia stanoviť prioritné ciele ich ochrany a z nich vyplývajúce programy starostlivosti. Nehovoriac už o stanovení hospodárskych a sociálnych obmedzení postihujúcich vlastníkov pozemkov a celú verejnosť. A vy to dobre viete, pán predseda. Treba pritom zdôrazniť, a je to veľmi závažný údaj porovnávací, že priemerný rozsah chránených území alebo teda chránených lesov v rámci Európskej únie 27 je 23,83 necelých 24 %. Takže ak má vláda zodpovedať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Najskôr na pána Martináka, pána poslanca Martináka, samozrejme, že každý máme právo na svoj názor. Ja som v tom úvode povedal a ocenil tie veci, ktoré, ktoré tento návrh rieši, ale trvám na tom, že celý rad iných systémových vecí, ktoré nerieši a očakávali sme, že po tých dlhých rokoch prípravy, na ktorých sa teda podieľali samozrejme aj predchádzajúce vlády, a neúspešne podieľali, že sa dočkáme vyváženejšieho, komplexnejšieho, modernejšieho zákonu, analogického, zákonom v okolitých, v okolitých krajinách. Najmä, keď sme krajina, ktorá v Európe bola jedna z prvých, ktorá mala zákon o ochrane, ochrane prírody. Takže máme aj takýto historický záväzok v tomto smere.
Ja, k tomu presunu tých kompetencií. Na jednej strane ja uznávam, že pokiaľ vláda bude vyhlasovať tieto územia, môže im to dodať väčšiu autoritu. A na druhej strane si neviem celkom predstaviť, že sa vláda bude zaoberať jednotlivými, povedzme, aj maloplošnými chránenými územiami a podobne, ale v poriadku, aj o tomto môžme diskutovať. Len, ja som sa vyjadril hlavne kriticky k tomu, že to tam nie je vecne nijako zdôvodnené, v tomto návrhu. Je tam vlastne viac-menej zopakovaná tá dikcia z návrhu zákona v tej dôvodovej správe a ja sa o tom veľmi rád, rád budem, budem baviť a uznám všetky racionálne argumenty.
S tou výmerou, na to nemáme rovnaký názor. Tá striktná ochrana sa týka naozaj len nepatrného percenta Slovenska, vrátane slovenských lesov. To, o tom svedčí aj údaj v poslednej správe o lesnom hospodárstve, kde si nájdete, že ochrana prírody ako motív v lesoch osobitného určenia, je tam nejaké 3 % a nie 80 alebo 60... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)