25. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je najmä zabezpečenie plnenia programového vyhlásenie vlády, na základe ktorého sa zavádza súbor nástrojov na riešenie spôsobu náhrad za obmedzenia, ktoré vznikajú vlastníkom pozemkov v chránených územiach, čím sa dáva príležitosť vlastníkom podieľať sa na aktívnom manažmente v chránených územiach. Upravujú sa aj ďalšie pravidlá vykonávania ochrany prírody a krajiny. Predloženým návrhom zákona sa súčasne plní uznesenie vlády č. 793 z 11. novembra 2009 o stanovení postupu pri stanovení vyššieho verejného záujmu v súlade s čl. 6 Smernice o ochrane prirodných biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Tiež sa upravujú pravidlá na posudzovanie vplyvov na sústavu Nátura 2000 tak, aby boli zosúladené s touto smernicou. Na základe poznatkov o potrieb z praxe sa nastavujú nové pravidlá pre reguláciu nepôvodných a inváznych druhov rastlín a živočíchov a nový postup pri vyhlasovaní chránených území, pričom kompetencia na ich vyhlasovanie prechádza z doterajších orgánoch ochrany prírody na vládu Slovenskej republiky a to vzhľadom na dopady na verejné financie súvisiace s uplatňovaním náhrad za obmedzenia na vyhlásených chránených územiach.
Dôležitou zmenou je najmä potreba súhlasu vlastníka neštátneho pozemku pre vyhlásenie chráneného územia so 4. a 5. stupňom ochrany na jeho pozemkoch. Novelizujú sa časti zákona týkajúce sa ochrany chránených živočíchov, ochrany drevín, výkonu štátneho dozoru, náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi, ako aj ďalšie ustanovenia, ktorých potreba zmeny vyplynula z ich reálneho uplatňovania v praxi. Po dohode s Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sa navrhuje úprava oslobodenia od správnych poplatkov v súvislosti s vyhotovovaním dokumentácie ochrany prírody a krajiny a zápisom osobitne chránených častí prírody a krajiny do katastra nehnuteľností.
Tento návrh zákona vláda schválila na svojom rokovaní 26. septembra 2013 ako vládny návrh zákona a ja by som vás chcel požiadať, aby ste ho schválili a pustili do druhého čítania.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, pán minister.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorý bol určený navrhnutým gestorským výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Ľubošovi Martinákovi, aby uviedol správu. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 187 z 8. októbra 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t.j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia poslaneckého, zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 696 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu, dostal som do nej písomnú prihlášku s dvomi menami Mikuláš Huba, Alojz Hlina.
Takže, nech sa páči, prvým vystupujúcim rečníkom je pán Mikuláš Huba.

Ďakujem opäť za slovo. Vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, sú tu ešte aj dámy? Tak páni, úvodom začnem in medias res s tým podstatným konštatovaním, že navrhujem stiahnutie tohto návrhu zákona z rokovania 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a vypracovanie skutočne komplexnej a systémovej novely zákona o ochrane prírody a krajiny s umožnením aktívnej účasti verejnosti a zainteresovaných odborníkov a mimovládnych organizácií na príprave takéhoto návrhu zákona. Som presvedčený, že predložený návrh zákona nerieši systémovo a na základe najlepších dostupných poznatkov dlhodobé kľúčové problémy ochrany prírody a krajiny na Slovensku. Bez systémovej zmeny legislatívneho prostredia, ktorá by obsahovala jednak zákon o ochrane prírody a krajiny, ale aj súvisiace právne normy, a to ako zákonné tak aj pod zákonné, sa bude naďalej zväčšovať disproporcia medzi potrebnými a disponibilnými zdrojmi a bude sa znižovať spoločenská prestíž ochrany prírody vo vnímaní verejnosti. Návrh zákona sa pokúša komplexnejšie riešiť iba niektoré vážne problémy, menovite najmä kompenzácie neštátnych vlastníkov pozemkov v chránených územiach, invázne druhy, migračné bariéry a niektoré ďalšie. Ale celý rad zásadných problémov návrh zákona obchádza, prípadne ignoruje. Komplexné a systematické riešenie problematiky je pritom kľúčové pre naplnenie cieľov zákona o ochrane prírody a krajiny.
Výhrady zúčastnených subjektov sú aj k procesu prerokúvania hromadnej pripomienky verejnosti a mimovládnych organizácií, ktorú podporilo viac ako osem tisíc občanov, ako aj ďalších účastníkov tohto konania v súvislosti teda s prerokúvaním tejto navrhovanej novely.
Svoj návrh stiahnuť tento návrh z rokovania schôdze Národnej rady odôvodňujem tromi okruhmi dôvodov.
1. Návrh zákona obsahuje viacero novelizačných bodov, resp. ustanovení, ktoré sú z hľadiska ochrany prírody a krajiny diskutabilné, kontraproduktívne až škodlivé a v súčasnosti platný stav nezlepšujú, ale zhoršujú.
2. Na druhej strane návrh zákona neobsahuje celý rad dôležitých ustanovení a systémových opatrení, ktoré by boli v záujme zlepšenia stavu ochrany prírody a krajiny a zvýšenia prestíže orgánov a organizácií štátnej ochrany prírody. Neobsahuje ich napriek tomu, že by ich, podľa môjho presvedčenia, mal obsahovať, keďže na ne už dlho čakáme.
3. Návrh zákona a proces jeho pripomienkovania, ako som už naznačil, vrátane nakladania s pripomienkami vykazuje viaceré znaky neštandardného postupu, ktoré sami o sebe by mali byť dôvodom na to, aby sa celý tento proces anuloval a vrátil na svoj začiatok.
Ešte spomeniem pár konkrétnych dôvodov, ktoré ma viedli k tomu návrhu, ktorý som povedal v úvode svojho vystúpenia. Návrh vôbec nerieši presun výkonu štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny na štátnu organizáciu ochrany prírody tak, aby táto mala reálne postavenie orgánu štátnej správy minimálne v konaniach týkajúcich sa chránených území, čo by významným spôsobom znížilo aj administratívnu náročnosť konaní, keďže v súčasnosti platný zákon o ochrane prírody rozoznáva orgány štátnej správy, ochrany prírody a krajiny, ktorými sú ministerstvo životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia a do tretice obce, ktoré vedú správne konania a zároveň odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny, ktorá k uvedeným konaniam dáva svoje stanovisko slúžiace ako hlavný podklad na rozhodovanie. Tento stav prináša, podľa môjho názoru, nadbytočnú administratívnu záťaž a spomaľovanie rozhodovacích procesov na úseku ochrany prírody a krajiny, keďže každé jedno konanie musí prejsť až dvoma verejnoprávnymi inštitúciami. Z logického i systémového hľadiska by takýto presun výkonu štátnej správy bol logický aj v rámci transformácie alebo reformy štátnej správy ESO a priniesol by výrazný systémový efekt a, ako som už povedal, zníženie administratívnej náročnosti, ako aj posilnenie postavenia a zodpovednosti štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky ako odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny. Toto postavenie je v porovnaní s okolitými štátmi neúmerne nízke a s tým súvisí aj nízka autorita tejto inštitúcie. Podobný systém dlhodobo funguje v okolitých krajinách a nevidím dôvod, prečo by sme mali byť v tomto smere výnimkou.
Ďalším nevyhnutým systémovým riešením, ktoré návrh vôbec neobsahuje, prechod správy pozemkov vo vlastníctve štátu v chránených územiach na odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny zriadenú Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Domnievam sa, že stav, ktorý na Slovensku v chránených územiach dlhodobo vládne, kde na jednom pozemku v chránenom území v štátnom vlastníctve hospodári a tento pozemok spravuje organizácia zriadená na výkon hospodárskej činnosti, napríklad Lesy Slovenskej republiky alebo Štátne lesy TANAP-u zriadené ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ako štátne podniky, ktorých prioritným predmetom činnosti je hospodárenie na spravovaných pozemkoch a vytváranie zisku, a na tom istom pozemku pôsobí aj organizácia ochrany prírody a krajiny, ktorá by svojou činnosťou de facto mala určovať spôsob spravovania chránené územia, aby nedošlo k jeho poškodeniu, prípadne zničeniu. Takýto stav je prinajmenšom neúčelný, neekonomický, kontraproduktívny a spôsobilý vyvolávať zbytočné konflikty medzi týmito zainteresovanými subjektmi, keďže každému z nich ide o niečo diametrálne odlišné.
Vzhľadom na to, že účelom a zmyslom chránených území nie je hospodárenie v nich, ale zachovanie a zveľaďovanie ich prírodných hodnôt, domnievam sa, že najúčelnejším riešením daného stavu je presun správy pozemkov vo vlastníctve štátu na organizácie ochrany prírody, teda konkrétne v chránených územiach, tak aby tieto územia mohla táto organizácia aj spravovať. Podobné systémy riadenia štátom spravovaných chránených území fungujú v mnohých okolitých štátoch, Českú republiku, Maďarsko, Poľsko nevynímajúc.
Ešte pár ďalších argumentov, ale nebudem vás príliš unavovať. Tých argumentov je veľa. Kto bude mať záujem, môžem mu poskytnúť ten text tej hromadnej pripomienky. Myslím, že je aj zverejnený. Ten obsah, myslím, štyridsaťdeväť zásadných pripomienok, ale jestvuje aj mnoho ďalších. Ja som tam sám doplnil niektoré, niektoré ďalšie, ale samozrejme, že sa obmedzím už len na heslovité poznámky. Návrh zákona, podľa môjho presvedčenia, v niektorých smeroch priamo napomáha ohrozeniu samotného predmetu ochrany, napríklad v prípade tzv. voľne rastúcej stromovej a krovitej vegetácie. Čiastočne znižuje autoritu stráže prírody, hoci by ju mal zvyšovať a podobne.
Návrh zákona nezakotvuje dostatočne účinné opatrenia na ochranu biodiverzity, ako aj lesných ekosystémov v chránených územiach. Neštandardne monopolizuje výskumnú činnosť v chránených územiach do rúk jedinej, aj to silne poddimenzovanej organizácie. Čo mňa špeciálne mrzí, návrh sa vôbec nezaoberá zlepšením starostlivosti o krajinu, hoci nám táto povinnosť vyplýva už osem rokov ako zmluvnej strane Európskeho dohovoru o krajine, ako aj z niektorých ďalších medzinárodných záväzkov. Návrh zákona predpokladá vydanie niekoľkých vykonávacích predpisov, bez ktorých množstvo jeho ustanovení nebude vykonateľné a aplikovateľné a teda ich účinnosť by mala byť stanovená na rovnaký deň ako účinnosť navrhnutá v tomto návrhu zákona. To je ďalší dôvod, pre ktorý si myslím, že tento návrh by mal byť vrátený alebo stiahnutý z rokovania. Bez týchto vykonávacích predpisov navyše tento návrh nie je ani možné komplexne a celkom zodpovedne posúdiť. Je to do istej miery aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami vlády, ktoré takýto synchrónny postup vyslovene požadujú.
Návrh zákona je v niektorých svojich častiach nedostatočne odôvodnený. Niektoré navrhované novelizačné body sú odôvodnené jedinou vetou, ktorá má tautologický charakter, keďže je len inými slovami zopakované to isté, čo je uvedené v navrhovanom ustanovení, ktoré sa akože odvodňuje. V niektorých prípadoch tak vôbec nie je zrejmé, čo viedlo predkladateľa k tomu, aby niektoré novelizačné body navrhol. Napríklad tie, ktoré sa týkajú presunu kompetencií na vyhlasovanie chránených území z ministerstva životného prostredia a z obvodných úradov životného prostredia na vládu Slovenskej republiky. Táto celá transformácia, ktorá sa týka viacerých novelizačných bodov, je zdôvodnená takto, odcitujem: "Doterajšia kompetencia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a obvodných úradov životného prostredia na vyhlasovanie chránených krajinných oblastí, prírodných rezervácií a chránených areálov sa presúva na vládu Slovenskej republiky." Pričom z tohto odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, prečo sa táto kompetencia presúva na vládu, aké sú na to dôvody, prečo by práve vláda Slovenskej republiky mala byť tým orgánom, ktorý vyhlasuje všetky, s jedinou výnimkou, chránené územia. Tu by som mohol pokračovať, ďalej citovať aj z tých legislatívnych pravidiel, ale nejdem vás s tým unavovať.
Ďalšia problematická vec z môjho pohľadu sa týka toho obrovského množstva novelizačných bodov, ktoré celý tento materiál robia značne neprehľadným a obávam sa, že v prípade ich aplikácie sa ďalej zneprehľadní už doteraz nie veľmi prehľadný zákon a zároveň spôsob starostlivosti o našu prírodu a krajinu. V návrhu chýba aj to, na čom sa v predchádzajúcich rokoch zhodla väčšina expertov pôsobiacich v ochrane prírody, a to zjednodušenie súčasného systému ochrany prírody. Čiže tým schválením tejto novely by nielenže zostal v platnosti súčasný komplikovaný a často neprehľadný systém, ale tou novelizáciou by sa ešte čiastočne skomplikoval. Takže vzhľadom na tieto a niektoré ďalšie dôvody navrhujem nesúhlasiť s touto predloženou novelou zákona, stiahnuť ju z rokovania Národnej rady a následne navrhujem vypracovať skutočne komplexný, moderný a účelný návrh zákona, ktorý skutočne podporí ochranu prírody a krajiny na Slovensku.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca Hubu sú dve faktické. Nech sa páči, Ľuboš Martinák.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Huba, ja na rozdiel od vás mám iný názor na túto vládnu novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Nestotožňujem sa s vami v zásadnom bode a síce, že nerieši zásadné problémy ochrany prírody a krajiny a že ich obchádza. Ja práve si myslím, že tieto zásadné problémy táto novela neobchádza. Jasne definuje, okrem iného, povinnosti právnických, ale aj fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom udržania prírodnej rovnováhy. Ďalej jasne definuje invázne druhy, ďalej ochranu prírodných biotopov, ochranu prirodzeného druhového zloženia. Jasne definuje súhlas na výrub drevín, ktoré nevyžadujú tento súhlas, pretože bolo to dosť problematické jednak v extraviláne, v intraviláne. Tento zákon jednoznačne definuje, čo je to chránený živočích, chránená rastlina. Ďalej, zaoberá sa aj obecnými chránenými územiami. V ďalšom tento zákon hovorí o náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania pre súkromných lesomajiteľov. Definuje podmienky zámeny pozemkov, nájmov pozemkov, dokonca výkupu pozemkov. Ďalej jasne definuje finančnú náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Ďalej definuje, aké úlohy a nové úlohy bude mať aj štátna ochrana prírody. Jednoznačne definuje biodiverzitu.
Takže ja s vašimi názormi v tomto smere nesúhlasím. Samozrejme, každý máme iný názor a iný názor máme aj na tzv. tretí sektor.
Ďakujem.

Nech sa páči, Tibor Lebocký.