Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážený pán minister, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Nakoľko v tej faktickej poznámke tak celkom nedá sa zareagovať alebo nedajú sa vyjadriť tie myšlienky a postoj k navrhovanému zákonu, tak si to dovolím tu takto od tohto rečníckeho pultu.
V úvode musím povedať, že mám pozitívny vzťah k prírode aj k stromom, chcel som byť lesník, dokonca kedysi. Hovorím to preto, lebo ak niektoré slová tu odznejú teraz tak kontroverzne, tak aby ste neboli z toho tak pohoršení. Zhruba ročne za posledné roky som vysadil 80 až 100 stromov ročne, posledné roky bolo to toľko stromov, koľko som ich vysádzal. Teda mám ten pozitívny vzťah. Avšak stretávam sa naozaj s mnohými ľuďmi.
Aj ja chcem podporiť napríklad tento návrh zákona, ja dokonca si viem predstaviť, že tých 80 centimetrov po obvode stromu by sa vzťahovalo nie len na extravilán. Pán minister teraz tu nie je, ale ho povzbudzujem k tomu, aby to dal aj na intravilán, nabrať tú odvahu a nech je ten obvod stromu rovnako, tak ako je teraz 40 centimetrov, 80 centimetrov.
Dokonca by som išiel ešte ďalej a v intraviláne naozaj by to bola slobodná voľba vlastníka toho stromu a toho pozemku, aby on rozhodoval o tom strome a nakladal s ním, ako to on uzná za vhodné. Možno kolega Dodo Hlina tu spomínal prípady také, keď ja nadobudnem kúpou nejakú tú nehnuteľnosť v intraviláne, tú záhradu vrátane toho domu a potom sú, áno, môžu byť také prípady, keď sa ten človek rozhodne a vytne všetky tie stromy tam. No ale ja si myslím, že to by boli prípady skôr ojedinelé ako bežné. A bola taká móda jeden čas, vysádzať tie ihličnany. A to boli práve strieborné smreky, strieborné jedle v podtatranskej oblasti, u nás to boli limby. Alebo brezu, hej, vpredu pred oknom si ľudia zasadili. A to bolo veľakrát možno meter od domu. A odrazu, keď narástol ten strom, tak tí ľudia zbadali, že ten strom im znepríjemňuje ten život, hej. Odrazu sa zmenil zákon, oni boli pripravení na to, že v podstate, keď ten strom bude zavadzať, tak ho vytnú, vyrežú ho, zasadia si nový, ak to uznajú za vhodné. Ale odrazu je tu situácia taká, keď musia pýtať súhlas. Prax je taká veľakrát, a ja to hovorím z osobnej skúsenosti, keď som požiadal úrad životného prostredia o výrub troch stromov, topoľov, ktoré nám naozaj špatili a zavadzali. Boli to staré stromy. A pri bežných búrkach bolo to tak, že lámali sa tie konáre. Boli to hrubé konáre. Počas jednej búrky alebo pred búrkou som zaparkoval to auto pod jedným z týchto topoľov a spadol nám na auto takýto hrubý konár a zničil nám v podstate to auto. No veď dobre, hej, mohol som to predvídať. Áno, však tak to v živote chodí. Nie to je podstatné, ale prišla mi odpoveď taká, že mám vysadiť namiesto tých troch ďalších deväť stromov, za každý strom tri ďalšie stromy. No ale to mi nerieši môj problém. A ja teraz, keď mám záhradu a mám inú predstavu o tej záhrade, aby tam rástli ovocné stromy, tak ktosi zo životného prostredia alebo nejaký úradník mi bude diktovať, aké stromy tam majú byť, bol tam hrab, jaseň, topoľ, čo mám ako náhradnú výsadbu, potom sme si, samozrejme, tie veci upresnili. Ale bol to kopec nepríjemných vecí a vybavovačiek okolo toho. A veľakrát naozaj sú ľudia v takých situáciách, keď si nevedia poradiť, čo s tým stromom, hej. Veľakrát majú problémy s tým vybavovaním.
Všimol som si v intravilánoch, veľmi častým zjavom je to, že „upravujú" koruny stromov. Ak striebornému smreku zrežete vrchol, orežete mu bočné vetvy, čo sa stane s takýmto stromom? No vyschne. A veľmi často sa to stáva. A ja vidím, že po prijatí tohto zákona v intravilánoch stromy nepribúdajú, ale, naopak, ubúdajú. Prečo? Cez tzv. úpravu týchto korún týchto stromov, keď ľudia jednoducho majú plné zuby toho, nevedia si poradiť s tým stromom, cez úrady nevedia, ako na to, no tak to berú tak do vlastných rúk a vlastným rozumom a uchopením. Oni to nazvú, že je to úprava stromov. Ale veľakrát tá úprava a zásah je taký, že ten strom v podstate vyschne a ho odstránia takým spôsobom.
Kolega Martin Fecko spomínal tu poľnohospodársku púšť medzi Huncovcami a Žakovcami, ja som z tohto regiónu. Táto poľnohospodárska „púšť" je tam 50 rokov, čo ja si pamätám. Je to taký zvláštny reliéf krajiny. Ale, na upresnenie, táto poľnohospodárska pôda patrí k jedným z najúrodnejších v podtatranskej oblasti. Preto tam nie sú zasadené stromy. Naozaj tam je len zopár vŕb, čo rastie okolo potoka, a to je všetko a nie sú tam iné stromy. Rovnako by sme to mohli nazvať aj tu veľakrát na dolniakoch. V Podunajskej nížine sú také oblasti a sú také miesta, ktoré by sme mohli nazvať poľnohospodárskou púšťou, lebo tam nerastú stromy. Je to poľnohospodárska pôda. A má úplne iné využitie, ako je tá pôda iná.
Ale paradoxne ja tu chcem poukázať na inú vec, nie na poľnohospodársku púšť. Ale ja tiež prechádzam touto našou krajinou. A ja zase to nazvem poľnohospodárskou džungľou. Je tu veľakrát poľnohospodárska džungľa. Tam, kde bola orná pôda, kde boli pasienky, dneska je to zarastené kriakmi. Áno, sú to veľakrát invazívne rastliny, ktoré ani nemajú nič spoločné s tým regiónom, ktorý tam je.
Preto ja vítam, boli ste trošku mimo, pán minister, že, áno, môže sa vyťať ten strom do obvodu 80 centimetrov. A ja vás povzbudzujem k tomu, aby to bolo, pán minister, nielen v extraviláne, ale aj v intraviláne. Dajte to aj tam. (Reakcia navrhovateľa.) No tak kolega Hlina má iný názor, však môžeme mať iný názor. Veď to je dobré. A nás to kdesi posúva. Dajte to, nech je to 80 centimetrov aj v intraviláne, dokonca aby bez súhlasu úradov mohli si tí ľudia tie stromy vyťať. Správajú sa ľudia stále ešte normálne, vždycky si vysadia strom. Ja som si postavil dom a zasadil som strom, nie jeden. Pán minister, boli ste za dvermi. Ročne vysádzam posledné roky 50, 80 až 100 aj viac kusov stromov, ale v priemere je to okolo stovky až, čo vysádzam tieto stromy.
Ale aby to bolo naozaj na uváženie, kolegom som dal otázku takú, keď by sme chceli byť nejakí upjatí alebo nejakí prehnaní, na tú ekológiu, aké sú to, kolega Dodo Hlina spomínal tu ten les, zelené pľúca Bratislavy, tak ak má 50 rokov orech a 50 rokov lipa, sú takmer porovnateľné identicky čo do veľkosti, aj veľkosti koruny stromu a čo do produkcie kyslíka, aký je rozdiel medzi stromom, ktorý je ovocný, teda je to ten orech veľký, košatý, a tou lipou, ktorá je košatá. Ja si dovolím povedať, že takmer nie je žiaden. A ani mi na to nevedeli odpovedať. No kto by to meral? Ako by sme to merali? Dá sa to, samozrejme, zistiť, ale je to porovnateľné. Aký je v tom rozdiel? Jeden môžem vyťať, lebo je ovocný, a druhý strom nemôžem vyťať, lebo je úžitkový. Akú to dáva logiku? To nedáva žiadnu logiku. Životnosť orecha, ovocného stromu, samozrejme, je iná, je kratšia, ako je ja neviem javora alebo lipy, hej. Tá je zase dlhšia. Samozrejme, v tomto by mohol byť rozdiel.
Ale tej poľnohospodárskej džungle sa dotknem. A boli tu spomenuté aj tie reštitúcie. A po štyridsiatich, respektíve päťdesiatich a šesťdesiatich rokoch ľudia ešte mnohé pozemky, role stále vybavujú, nemajú v nich reálne vybavené, doriešené mnohé veci. A tam, kde mali poľnohospodársku pôdu, tak oni odrazu zisťujú, že tam rastú stromy. A veľakrát sú aj v lesníctve považované za stromy, možno všeobecne nazveme to stromy, ale je to plevelná burina, ak sú to vŕby a máte zarastenú jelšou a vŕbou vašu rolu, lúku alebo ornú pôdu, tak je to naozaj plevelná burina v lese a aj v rámci toho systému, tak, samozrejme, aby bola tam možnosť vyčistiť tú pôdu a dať to do pôvodného stavu, ako to bolo, kolega Dodo Hlina ma spomínal trikrát, ja si tiež ho dovolím trikrát spomenúť, spomínal tu toho sokola, ktorý hniezdil kdesi na balkóne. Áno, paradoxne niekedy je to vták sokol lastovičiar, myšiar, tak je taký skôr spoločenský, ale on väčšinou hniezdi v kostoloch, teda vežiach kostolov, a nie v stromoch, v korunách stromov. A nevidel som ešte sokola, ktorý by hniezdil, ja som nemal tú skúsenosť, v korune vŕby napríklad. Ale môže byť taká situácia, keď sa to môže pritrafiť. Tak to len to hovorím. Tak ako to môže byť na balkóne, tak to môže byť aj na vŕbe. Ale väčšinou si vyberie na to hlboké lesy, vysoký strom alebo miesto v intravilánoch. A veľmi častým javom, je to aj tu v Bratislave, sú sokoly, ktoré tu hniezdia. A je to práve v tých vysokých vežiach v kostoloch alebo v starých historických renesančných domoch, kde sú malé otvory. Tak tam si vyberajú tieto hniezda. Tento živočíšny druh sa domestifikoval alebo sa tak prispôsobil, by som povedal, aj tej dynamike rozvoja všeobecného. A sú toľko kritizované veterné elektrárne, to si len tak malinkú vsuvku dovolím povedať, ktoré ekológovia kritizujú, v susednom Rakúsku ich máme ako taký les, no tak ten sokol, si predstavte, dokáže hniezdiť aj na vrchole tej veternej turbíny. To hovorím len tak na margo toho, že ten sokol sa naozaj vie prispôsobiť. Nie je to problém konkrétne toho. Samozrejme, tie remízky a podobne, tie zátišia sú. A sú v parkoch. Tak tie spevavce si nachádzajú tam tie svoje prirodzené úkryty. Ale si dokáže to vtáctvo nájsť tie prirodzené úkryty aj v ovocných sadoch, viniciach. Sú tam, hniezdia tam vtáky. Takže toho sa nemusíme tak báť.
A tak extrémne ja by som zase až nechránil tie stromy, tak ako som to povedal. Však je veľmi dôležité chrániť si životné prostredie, ale strom nemôže mať vyššiu hodnotu, ako je ľudský život. Nikdy to nemôže tak byť. Spomeniem jeden konkrétny prípad, ktorý sa stal. V domove sociálnych služieb prišla pani riaditeľka, ktorá s povzdychom povedala, že tie stromy, ktoré sú vysadené v ich parku, tak im tienia na to ich sociálne zariadenie, ich klienti sú tým pádom obmedzovaní alebo proste nemajú ten záblesk toho slniečka a podobne. Údržbár, ktorý to počul, pochopil to svojským štýlom a bol veľmi iniciatívny. No tak ešte v ten deň, respektíve na druhý deň zobral, naštartoval pílu a spílil tie stromy, aby vyriešil problém a vyšiel v ústrety pani riaditeľke a tešil sa z toho, akú jej veľkú radosť urobil. No lenže čo sa stalo? Životné prostredie okamžite nabehlo, teraz začali zisťovať, čo sa stalo. Pani riaditeľka, tá sa vykrútila na iniciatívu svojho podriadeného. Životné prostredie teraz mu naparilo, že mu dá pokutu 250 tisíc, v slovenských korunách to ešte bolo, ako bežnému, obyčajnému, jednoduchému človeku. Ten chlap to, ľudia, neuniesol, obesil sa. Tak ja si myslím, že do takých extrémov by sme zase nemali ísť. A toto je to porovnanie. Strom nemôže mať nikdy väčšiu hodnotu, ako je ľudský život. A kde je tá tragédia tej rodiny a tých dôsledkov toho všetkého, čo tu je? Tak aj k životnému prostrediu by sme naozaj mali pristupovať rozumne. Na tú trávu keď ty stúpiš, no neušliapeš ju tak, že už nevyrastie. Ona, tá tráva zase len vyrastie. Vyrastie tá tráva. V susedných krajinách to vidím. Dokonca netreba ísť ďaleko, stačí ísť do Viedne, tu do Rakúska sa pozrieť. A zelené plochy slúžia naozaj verejnosti, tam sú, kde prídu rodiny s deťmi, matky prídu, celé rodiny, majú piknik, roztiahnu si obrus a pekne tam sa rozložia, uprostred, v centre veľkej Viedne. Bolo to najväčšie európske mesto. A dokáže táto verejná zeleň slúžiť naozaj tak, ako to má byť.
Čo sa týka bilbordov. Bilbordy nie sú zarastené tak, ako to bolo tu spomínané. Starajú sa o to veľmi dobre títo díleri. A by nebolo nič z takého bilbordu, čo kriaky rastú pred ním. Hneď to šmyknú a vypília to.
Ale tie elektrárne keď by sme mali porovnávať, že toto pohltia tie elektrárne, ktoré budú vyrábať energiu, s tým, že by to postačilo na pokrytie tej kapacity, to je omyl. Áno, končia tam topole, rýchlorastúce topole. Je to vŕba, ktorá sa zvlášť pestuje na to. Topoľ takisto sa tak zvlášť pestuje. A sú to agáty, ktoré sú zvlášť na tento účel.
A, samozrejme, je biomasa, ktorá v lese je pri každej ťažbe. Však vy to, pán minister, veľmi dobre viete. A vždycky je, aj by som povedal, veľký objem tej biomasy. A, chvalabohu, dneska sa spracúva ako tá drevoštiepka. Kedysi to bolo tak, že v našich lesoch, ja si tak pamätám na starých rodičov, pásli sa kravy v lese. A ten les bol naozaj čistý, vyčistený. Mohli ste chodiť po tom lese. Dneska keď vojdete do toho lesa, no ani nevojdete doň, lebo neprejdete cezeň, sú tam veľakrát kriaky krížom-krážom pokrížené. Nech sa to čistí. A ak dnes vieme spracovať aj tú biomasu, nech sa spracuje a v elektrárňach nech sa spaľuje.
Pozerám si ešte, pardon, tie poznámky, ktoré som si napísal, ale veď ono všetko človek nemusí povedať hneď pri jednom tom vystúpení. No takže to je asi toľko.
Ešte jednu vec si dovolím tu takto povedať. To je problém veľkých miest, ako je trebárs Bratislava, možno Košice, Žilina, Banská Bystrica a podobne. Tam je tiež často tá výsadba, ktorá sa robí na tých verejných priestranstvách. A dovolím si povedať, že v minulých rokoch a v minulosti, teraz tie stromy sú veľké už, sa tá výsadba robila úplne neuvážene, hlava-nehlava. A tie stromy, ktoré teraz majú úctyhodné rozmery, tak veľakrát zatieňujú úplne všetko, aj tie obytné domy, ktoré tam sú. Pokiaľ to bolo malé a sa to kdesi takto držalo, veď to sa neupravovali tie koruny stromov, že by sa zrezávali, a nejaká tvar tej koruny že by sa držala. Ale sa to úplne nechalo voľne vyrásť ako v nejakom lese. No a dnes keď sa tak pozriete na to, no tak je naozaj toto tá džungľa, ktorá v mnohých mestách sa nachádza. A mnohí práve občania, naopak, sťažujú sa na to, že majú do južnej strany trebárs okná, ale cez leto nemajú ani záblesk toho slnka.
Ja ešte raz tak v závere viem si predstaviť, že tento návrh zákona podporím, a pána ministra povzbudzujem k tomu, aby ten obvod tých 80 centimetrov bol aj intraviláne. Ďakujem za pozornosť.