25. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem kolegovia, že ste reagovali, tak kolegyňa, ako aj kolega, na moju rozpravu.
Ja som sem prišiel pracovať, pani kolegyňa, takže budem, samozrejme, pracovať vo výbore, budem aj v mojej komisii, v ktorej som predsedom. Zvoláme ju, samozrejme, aby sme tie pripomienky mali. Na to som apeloval. To znamená, ja myslím si, že v prvom čítaní by sme mali možnože už navodiť atmosféru, že tento problém treba riešiť, aby sa vedelo, voč kráčí. Takže myslím si, že pán minister to jasne pochopil. To, či mi odpovie alebo neodpovie, je druhá vec, proste ale vie o tom a môžeme to kreovať aj na tom výbore. Takže nemám s tým problém. Je to tak. Ja som, hovorím, sem prišiel takto robiť takisto ako vy.
Ku pánu Martinákovi. Áno, je to krajinotvorný význam a, pán kolega, tak by som povedal, nie všetci štátni úradníci a úradníci, ktorí majú na starosti výkon tohto možnože zákona, pristupujú možnože k tomu, tak ako ty si pristupoval, keď si pracoval ešte mimo parlamentu, k realizácii takýchto, by som povedal, legislatívnych a paragrafových znení. A preto ja som apeloval proste, aby sme možnože aj zvýšili úroveň školení týchto pracovníkov, ktorí s týmto zákonom budú pracovať, aby sme im povedali, ako to má vyzerať, prípadne aby tam bola vykonávacia vyhláška, ktorá im povie už to drobné, lebo v zákon má byť vyjadrený už len všeobecný rámec a drobné by mala urobiť vykonávacia vyhláška. Takže iba toľko som mal na mysli, aby sa to aj dodržiavalo, tak ako to myslel legislatívec v dobrej viere, pretože, ako tu už raz bolo spomenuté, u nás aj sa vie na Slovensku, viete, čo s dobrou vecou urobiť. Ďakujem pekne, toľko z mojej strany.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážený pán minister, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Nakoľko v tej faktickej poznámke tak celkom nedá sa zareagovať alebo nedajú sa vyjadriť tie myšlienky a postoj k navrhovanému zákonu, tak si to dovolím tu takto od tohto rečníckeho pultu.
V úvode musím povedať, že mám pozitívny vzťah k prírode aj k stromom, chcel som byť lesník, dokonca kedysi. Hovorím to preto, lebo ak niektoré slová tu odznejú teraz tak kontroverzne, tak aby ste neboli z toho tak pohoršení. Zhruba ročne za posledné roky som vysadil 80 až 100 stromov ročne, posledné roky bolo to toľko stromov, koľko som ich vysádzal. Teda mám ten pozitívny vzťah. Avšak stretávam sa naozaj s mnohými ľuďmi.
Aj ja chcem podporiť napríklad tento návrh zákona, ja dokonca si viem predstaviť, že tých 80 centimetrov po obvode stromu by sa vzťahovalo nie len na extravilán. Pán minister teraz tu nie je, ale ho povzbudzujem k tomu, aby to dal aj na intravilán, nabrať tú odvahu a nech je ten obvod stromu rovnako, tak ako je teraz 40 centimetrov, 80 centimetrov.
Dokonca by som išiel ešte ďalej a v intraviláne naozaj by to bola slobodná voľba vlastníka toho stromu a toho pozemku, aby on rozhodoval o tom strome a nakladal s ním, ako to on uzná za vhodné. Možno kolega Dodo Hlina tu spomínal prípady také, keď ja nadobudnem kúpou nejakú tú nehnuteľnosť v intraviláne, tú záhradu vrátane toho domu a potom sú, áno, môžu byť také prípady, keď sa ten človek rozhodne a vytne všetky tie stromy tam. No ale ja si myslím, že to by boli prípady skôr ojedinelé ako bežné. A bola taká móda jeden čas, vysádzať tie ihličnany. A to boli práve strieborné smreky, strieborné jedle v podtatranskej oblasti, u nás to boli limby. Alebo brezu, hej, vpredu pred oknom si ľudia zasadili. A to bolo veľakrát možno meter od domu. A odrazu, keď narástol ten strom, tak tí ľudia zbadali, že ten strom im znepríjemňuje ten život, hej. Odrazu sa zmenil zákon, oni boli pripravení na to, že v podstate, keď ten strom bude zavadzať, tak ho vytnú, vyrežú ho, zasadia si nový, ak to uznajú za vhodné. Ale odrazu je tu situácia taká, keď musia pýtať súhlas. Prax je taká veľakrát, a ja to hovorím z osobnej skúsenosti, keď som požiadal úrad životného prostredia o výrub troch stromov, topoľov, ktoré nám naozaj špatili a zavadzali. Boli to staré stromy. A pri bežných búrkach bolo to tak, že lámali sa tie konáre. Boli to hrubé konáre. Počas jednej búrky alebo pred búrkou som zaparkoval to auto pod jedným z týchto topoľov a spadol nám na auto takýto hrubý konár a zničil nám v podstate to auto. No veď dobre, hej, mohol som to predvídať. Áno, však tak to v živote chodí. Nie to je podstatné, ale prišla mi odpoveď taká, že mám vysadiť namiesto tých troch ďalších deväť stromov, za každý strom tri ďalšie stromy. No ale to mi nerieši môj problém. A ja teraz, keď mám záhradu a mám inú predstavu o tej záhrade, aby tam rástli ovocné stromy, tak ktosi zo životného prostredia alebo nejaký úradník mi bude diktovať, aké stromy tam majú byť, bol tam hrab, jaseň, topoľ, čo mám ako náhradnú výsadbu, potom sme si, samozrejme, tie veci upresnili. Ale bol to kopec nepríjemných vecí a vybavovačiek okolo toho. A veľakrát naozaj sú ľudia v takých situáciách, keď si nevedia poradiť, čo s tým stromom, hej. Veľakrát majú problémy s tým vybavovaním.
Všimol som si v intravilánoch, veľmi častým zjavom je to, že „upravujú" koruny stromov. Ak striebornému smreku zrežete vrchol, orežete mu bočné vetvy, čo sa stane s takýmto stromom? No vyschne. A veľmi často sa to stáva. A ja vidím, že po prijatí tohto zákona v intravilánoch stromy nepribúdajú, ale, naopak, ubúdajú. Prečo? Cez tzv. úpravu týchto korún týchto stromov, keď ľudia jednoducho majú plné zuby toho, nevedia si poradiť s tým stromom, cez úrady nevedia, ako na to, no tak to berú tak do vlastných rúk a vlastným rozumom a uchopením. Oni to nazvú, že je to úprava stromov. Ale veľakrát tá úprava a zásah je taký, že ten strom v podstate vyschne a ho odstránia takým spôsobom.
Kolega Martin Fecko spomínal tu poľnohospodársku púšť medzi Huncovcami a Žakovcami, ja som z tohto regiónu. Táto poľnohospodárska „púšť" je tam 50 rokov, čo ja si pamätám. Je to taký zvláštny reliéf krajiny. Ale, na upresnenie, táto poľnohospodárska pôda patrí k jedným z najúrodnejších v podtatranskej oblasti. Preto tam nie sú zasadené stromy. Naozaj tam je len zopár vŕb, čo rastie okolo potoka, a to je všetko a nie sú tam iné stromy. Rovnako by sme to mohli nazvať aj tu veľakrát na dolniakoch. V Podunajskej nížine sú také oblasti a sú také miesta, ktoré by sme mohli nazvať poľnohospodárskou púšťou, lebo tam nerastú stromy. Je to poľnohospodárska pôda. A má úplne iné využitie, ako je tá pôda iná.
Ale paradoxne ja tu chcem poukázať na inú vec, nie na poľnohospodársku púšť. Ale ja tiež prechádzam touto našou krajinou. A ja zase to nazvem poľnohospodárskou džungľou. Je tu veľakrát poľnohospodárska džungľa. Tam, kde bola orná pôda, kde boli pasienky, dneska je to zarastené kriakmi. Áno, sú to veľakrát invazívne rastliny, ktoré ani nemajú nič spoločné s tým regiónom, ktorý tam je.
Preto ja vítam, boli ste trošku mimo, pán minister, že, áno, môže sa vyťať ten strom do obvodu 80 centimetrov. A ja vás povzbudzujem k tomu, aby to bolo, pán minister, nielen v extraviláne, ale aj v intraviláne. Dajte to aj tam. (Reakcia navrhovateľa.) No tak kolega Hlina má iný názor, však môžeme mať iný názor. Veď to je dobré. A nás to kdesi posúva. Dajte to, nech je to 80 centimetrov aj v intraviláne, dokonca aby bez súhlasu úradov mohli si tí ľudia tie stromy vyťať. Správajú sa ľudia stále ešte normálne, vždycky si vysadia strom. Ja som si postavil dom a zasadil som strom, nie jeden. Pán minister, boli ste za dvermi. Ročne vysádzam posledné roky 50, 80 až 100 aj viac kusov stromov, ale v priemere je to okolo stovky až, čo vysádzam tieto stromy.
Ale aby to bolo naozaj na uváženie, kolegom som dal otázku takú, keď by sme chceli byť nejakí upjatí alebo nejakí prehnaní, na tú ekológiu, aké sú to, kolega Dodo Hlina spomínal tu ten les, zelené pľúca Bratislavy, tak ak má 50 rokov orech a 50 rokov lipa, sú takmer porovnateľné identicky čo do veľkosti, aj veľkosti koruny stromu a čo do produkcie kyslíka, aký je rozdiel medzi stromom, ktorý je ovocný, teda je to ten orech veľký, košatý, a tou lipou, ktorá je košatá. Ja si dovolím povedať, že takmer nie je žiaden. A ani mi na to nevedeli odpovedať. No kto by to meral? Ako by sme to merali? Dá sa to, samozrejme, zistiť, ale je to porovnateľné. Aký je v tom rozdiel? Jeden môžem vyťať, lebo je ovocný, a druhý strom nemôžem vyťať, lebo je úžitkový. Akú to dáva logiku? To nedáva žiadnu logiku. Životnosť orecha, ovocného stromu, samozrejme, je iná, je kratšia, ako je ja neviem javora alebo lipy, hej. Tá je zase dlhšia. Samozrejme, v tomto by mohol byť rozdiel.
Ale tej poľnohospodárskej džungle sa dotknem. A boli tu spomenuté aj tie reštitúcie. A po štyridsiatich, respektíve päťdesiatich a šesťdesiatich rokoch ľudia ešte mnohé pozemky, role stále vybavujú, nemajú v nich reálne vybavené, doriešené mnohé veci. A tam, kde mali poľnohospodársku pôdu, tak oni odrazu zisťujú, že tam rastú stromy. A veľakrát sú aj v lesníctve považované za stromy, možno všeobecne nazveme to stromy, ale je to plevelná burina, ak sú to vŕby a máte zarastenú jelšou a vŕbou vašu rolu, lúku alebo ornú pôdu, tak je to naozaj plevelná burina v lese a aj v rámci toho systému, tak, samozrejme, aby bola tam možnosť vyčistiť tú pôdu a dať to do pôvodného stavu, ako to bolo, kolega Dodo Hlina ma spomínal trikrát, ja si tiež ho dovolím trikrát spomenúť, spomínal tu toho sokola, ktorý hniezdil kdesi na balkóne. Áno, paradoxne niekedy je to vták sokol lastovičiar, myšiar, tak je taký skôr spoločenský, ale on väčšinou hniezdi v kostoloch, teda vežiach kostolov, a nie v stromoch, v korunách stromov. A nevidel som ešte sokola, ktorý by hniezdil, ja som nemal tú skúsenosť, v korune vŕby napríklad. Ale môže byť taká situácia, keď sa to môže pritrafiť. Tak to len to hovorím. Tak ako to môže byť na balkóne, tak to môže byť aj na vŕbe. Ale väčšinou si vyberie na to hlboké lesy, vysoký strom alebo miesto v intravilánoch. A veľmi častým javom, je to aj tu v Bratislave, sú sokoly, ktoré tu hniezdia. A je to práve v tých vysokých vežiach v kostoloch alebo v starých historických renesančných domoch, kde sú malé otvory. Tak tam si vyberajú tieto hniezda. Tento živočíšny druh sa domestifikoval alebo sa tak prispôsobil, by som povedal, aj tej dynamike rozvoja všeobecného. A sú toľko kritizované veterné elektrárne, to si len tak malinkú vsuvku dovolím povedať, ktoré ekológovia kritizujú, v susednom Rakúsku ich máme ako taký les, no tak ten sokol, si predstavte, dokáže hniezdiť aj na vrchole tej veternej turbíny. To hovorím len tak na margo toho, že ten sokol sa naozaj vie prispôsobiť. Nie je to problém konkrétne toho. Samozrejme, tie remízky a podobne, tie zátišia sú. A sú v parkoch. Tak tie spevavce si nachádzajú tam tie svoje prirodzené úkryty. Ale si dokáže to vtáctvo nájsť tie prirodzené úkryty aj v ovocných sadoch, viniciach. Sú tam, hniezdia tam vtáky. Takže toho sa nemusíme tak báť.
A tak extrémne ja by som zase až nechránil tie stromy, tak ako som to povedal. Však je veľmi dôležité chrániť si životné prostredie, ale strom nemôže mať vyššiu hodnotu, ako je ľudský život. Nikdy to nemôže tak byť. Spomeniem jeden konkrétny prípad, ktorý sa stal. V domove sociálnych služieb prišla pani riaditeľka, ktorá s povzdychom povedala, že tie stromy, ktoré sú vysadené v ich parku, tak im tienia na to ich sociálne zariadenie, ich klienti sú tým pádom obmedzovaní alebo proste nemajú ten záblesk toho slniečka a podobne. Údržbár, ktorý to počul, pochopil to svojským štýlom a bol veľmi iniciatívny. No tak ešte v ten deň, respektíve na druhý deň zobral, naštartoval pílu a spílil tie stromy, aby vyriešil problém a vyšiel v ústrety pani riaditeľke a tešil sa z toho, akú jej veľkú radosť urobil. No lenže čo sa stalo? Životné prostredie okamžite nabehlo, teraz začali zisťovať, čo sa stalo. Pani riaditeľka, tá sa vykrútila na iniciatívu svojho podriadeného. Životné prostredie teraz mu naparilo, že mu dá pokutu 250 tisíc, v slovenských korunách to ešte bolo, ako bežnému, obyčajnému, jednoduchému človeku. Ten chlap to, ľudia, neuniesol, obesil sa. Tak ja si myslím, že do takých extrémov by sme zase nemali ísť. A toto je to porovnanie. Strom nemôže mať nikdy väčšiu hodnotu, ako je ľudský život. A kde je tá tragédia tej rodiny a tých dôsledkov toho všetkého, čo tu je? Tak aj k životnému prostrediu by sme naozaj mali pristupovať rozumne. Na tú trávu keď ty stúpiš, no neušliapeš ju tak, že už nevyrastie. Ona, tá tráva zase len vyrastie. Vyrastie tá tráva. V susedných krajinách to vidím. Dokonca netreba ísť ďaleko, stačí ísť do Viedne, tu do Rakúska sa pozrieť. A zelené plochy slúžia naozaj verejnosti, tam sú, kde prídu rodiny s deťmi, matky prídu, celé rodiny, majú piknik, roztiahnu si obrus a pekne tam sa rozložia, uprostred, v centre veľkej Viedne. Bolo to najväčšie európske mesto. A dokáže táto verejná zeleň slúžiť naozaj tak, ako to má byť.
Čo sa týka bilbordov. Bilbordy nie sú zarastené tak, ako to bolo tu spomínané. Starajú sa o to veľmi dobre títo díleri. A by nebolo nič z takého bilbordu, čo kriaky rastú pred ním. Hneď to šmyknú a vypília to.
Ale tie elektrárne keď by sme mali porovnávať, že toto pohltia tie elektrárne, ktoré budú vyrábať energiu, s tým, že by to postačilo na pokrytie tej kapacity, to je omyl. Áno, končia tam topole, rýchlorastúce topole. Je to vŕba, ktorá sa zvlášť pestuje na to. Topoľ takisto sa tak zvlášť pestuje. A sú to agáty, ktoré sú zvlášť na tento účel.
A, samozrejme, je biomasa, ktorá v lese je pri každej ťažbe. Však vy to, pán minister, veľmi dobre viete. A vždycky je, aj by som povedal, veľký objem tej biomasy. A, chvalabohu, dneska sa spracúva ako tá drevoštiepka. Kedysi to bolo tak, že v našich lesoch, ja si tak pamätám na starých rodičov, pásli sa kravy v lese. A ten les bol naozaj čistý, vyčistený. Mohli ste chodiť po tom lese. Dneska keď vojdete do toho lesa, no ani nevojdete doň, lebo neprejdete cezeň, sú tam veľakrát kriaky krížom-krážom pokrížené. Nech sa to čistí. A ak dnes vieme spracovať aj tú biomasu, nech sa spracuje a v elektrárňach nech sa spaľuje.
Pozerám si ešte, pardon, tie poznámky, ktoré som si napísal, ale veď ono všetko človek nemusí povedať hneď pri jednom tom vystúpení. No takže to je asi toľko.
Ešte jednu vec si dovolím tu takto povedať. To je problém veľkých miest, ako je trebárs Bratislava, možno Košice, Žilina, Banská Bystrica a podobne. Tam je tiež často tá výsadba, ktorá sa robí na tých verejných priestranstvách. A dovolím si povedať, že v minulých rokoch a v minulosti, teraz tie stromy sú veľké už, sa tá výsadba robila úplne neuvážene, hlava-nehlava. A tie stromy, ktoré teraz majú úctyhodné rozmery, tak veľakrát zatieňujú úplne všetko, aj tie obytné domy, ktoré tam sú. Pokiaľ to bolo malé a sa to kdesi takto držalo, veď to sa neupravovali tie koruny stromov, že by sa zrezávali, a nejaká tvar tej koruny že by sa držala. Ale sa to úplne nechalo voľne vyrásť ako v nejakom lese. No a dnes keď sa tak pozriete na to, no tak je naozaj toto tá džungľa, ktorá v mnohých mestách sa nachádza. A mnohí práve občania, naopak, sťažujú sa na to, že majú do južnej strany trebárs okná, ale cez leto nemajú ani záblesk toho slnka.
Ja ešte raz tak v závere viem si predstaviť, že tento návrh zákona podporím, a pána ministra povzbudzujem k tomu, aby ten obvod tých 80 centimetrov bol aj intraviláne. Ďakujem za pozornosť.

Áno, ďakujem za slovo. Štefan, mám len jednu otázku. Budeme búrať kostoly, keď niekomu budú zavadzať vo výhľade?

Ďakujem pekne. Pán kolega, otvorili ste tu aj s kolegom Hlinom ornitologickú otázku, tak poviem pre upresnenie, aby si občania nemysleli, že tu nerozoznáme určité druhy, takže nejedná sa o sokola lastovičiara, ide o sokola myšiara, to znamená pustovka alebo po česky poštolka, lebo sokolov lastovičiarov keby sme tu mali toľko tisíc párov, koľko máme sokolov myšiarov, tak by sme boli veľmi radi. A nehniezdia, nerobia si hniezdo, ale hniezdia aj v polobúdkach a hniezdia aj v iných hniezdach, hlavne krkavcovitých, teda vrán, strák. A nebyť týchto, tak vlastne nemajú kde hniezdiť. Tak preto hovorím, v mnohých prípadoch sú aj na týchto balkónoch, kde tá polobúdka pána Ševčíka bola urobená. Tiež som sa na to pozeral. Takže je to sokol myšiar. To je iba na upresnenie. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Štefan Kuffa, skutočne oceňujem tvoje vystúpenie, hlavne v oblasti, že ľudský život má oveľa, oveľa väčšiu hodnotu ako jeden strom, napriek tomu, že som lesník s tridsaťročnou prevádzkovou praxou. Aj na to myslela táto novela, a síce v § 47 ods. 4 písm. d), kde nevyžaduje sa súhlas na výrub stromu, a to pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody na majetku. Ja sa tu chcem dotknúť oblasti zdravia človeka, pretože, ako si ty spomínal ten nešťastný prípad, že tie stromy tam vo väčšom množstve tienili, tí občania alebo obyvatelia tohto domu nemali dostatok slnka, čo tiež poškodzuje ľudské zdravie, ak je niečoho nedostatok, tak jednoducho aj na to myslel tento zákon.
Ďalej, spomenul si veľmi správne invázne druhy. Pán kolega Hlina sa síce usmieva, ale aj na to myslel tento zákon, a síce tiež v § 47 ods. 4, ale v písmene g), kde tiež sa nevyžaduje povolenie na výrub stromu, a síce na dreviny inváznych druhov. Podľa § 7 ods. 2 ministerstvo vydá neskôr vyhlášku, kde ten zoznam inváznych druhov bude presne napísaný tak, o ktoré druhy sa jedná. A takisto tento súhlas na nevyžaduje na dreviny rastúce v ovocných sadoch alebo záhradách, pretože ovocné stromy majú okrem iného iný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Kolegom chcem toľkoto odpovedať.
Pán Huba, bola otázka, či budeme búrať kostoly, ak budú tieniť. No, pán kolega, ty si ma asi nepočúval. No nemohli by sme ich zbúrať. Kde potom budú hniezdiť tie sokoly? A v mestách sú to práve kostoly, kde hniezdia. Asi sa tam cítia, vidíš, dobre.
Kolega Martin Fecko je ornitológ. Áno, s ním sa nebudem prieť. Ono tie odchýlky sú pri tých sokoloch naozaj také detailné. Mal som na mysli toho myšiara, tak ma upresnil. Povedal som sokol lastovičiar, ale sokol myšiar tak bežne v tých mestách a mestských lokalitách sa naozaj nachádza. Však aj u nás, aj tu v Bratislave to vidím. Takže ďakujem za to upresnenie.
No a, áno, len chcem poďakovať kolegom a stojím si za tým, hodnota ľudského života je nenahraditeľná. Strom a príroda má byť k dispozícii tomu človeku. Človek nemá byť ten, kto bude otrokom prírody alebo možno nejakého stromu a klaňať sa bude tomuto stromu. Tieto stromy aj parky, aj všetko životné prostredie má spríjemňovať nám život, áno, aby sme sa správali rozumne, racionálne, nie egoisticky a hrubo k prírode, ale aby to bolo naozaj rozumne, ale zase aby neboli tu extrémy také, že sú ľudia občania, ktorí sú postihovaní za to, že si dovolili ja neviem upraviť korunu stromu alebo že vyťali nejaký ten strom, ktorý ich ohrozoval na živote, ohrozoval im ich majetok. Mne jednoducho sa pozdáva tento zákon. Keby bol ešte taký smelší, pán minister, tak by som to ešte viac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pán spravodajca, chcem na úvod povedať, že možnože pán minister sa celkom musí tešiť z toho, kam sme túto rozpravu dostali, pretože mám taký pocit, že ten § 47 možno mal väčší význam v tomto zákone, ako by sme mu na prvé čítanie chceli prisúdiť, lebo ak by sme to vyhodnotili časovo, tak sme sa práve tomuto paragrafu venovali až neprimerane, detailne. A budem trocha ironický. Možnože ešte chvíľka, ešte nejaké to vystúpenie by bolo a o chvíľočku by sme riešili to, či tie sokoly sú viac v katolíckych alebo luteránskych kostoloch. A mám taký dojem, že toto vôbec nie je zmysel tejto debaty. (Reakcia z pléna.) A tak luteráni zase dostavali tie veže, pán Osuský, ale, dobre, aj keď vieme, že ich museli dostavovať. (Povedané so smiechom.) Rozmýšľam, či pán minister je slabý diplomat alebo dobrý diplomat. A myslím, že nie je ťažké podozrievať ho z toho, že je slabý diplomat, a že prichádzať s neznalosťou veci sem k nám by asi nebolo fér, pretože on asi má v povahe, že veci chce riešiť tak, aby obstál na tejto scéne. A preto si myslím, že z toho § 47 sa teší aj kvôli tej diskusii okolo neho, ako keby pútala pozornosť až neprimerane veľkú, ale na to, aby sme možno odviedli pozornosť od oveľa dôležitejších častí v tomto zákone, lebo je tak pekne uchopiteľné toto, priemer 12 centimetrov alebo 25, resp. obvod 40 alebo 80 centimetrov, že každému sa zdá, že táto vec je veľmi jednoduchá, jednoznačná. A neverím, že pán minister nepočítal s tým, že to bude celkom dobrý bleskozvod na to, aby sa debata okolo tohto zákona z veľkej časti viedla práve k tomuto jednému jedinému paragrafu v rámci veľkého rozsiahleho zákona, aj keď, samozrejme, to trocha zjednodušujem, tá diskusia je tu bohatá a prešlo sa už veľa vecí.
Ale predsa aj ja sa k tomuto paragrafu, k tej štyridsaťsedmičke vyjadrím, ale spôsobom, že som presvedčený, že v druhom čítaní sem príde pozmeňujúci návrh, ktorý túto záležitosť dá do pôvodného stavu, pretože nesúhlasím možno s mojím predrečníkom v tom slova zmysle, že by sme ozaj mali pozerať sa na stromy ako na niečo, o čom veľmi jednoducho rozhodne vlastník pozemku, resp. ten, kto má na tom nejaký právny záujem. To nie je diskusia o tom, či je vzácnejší ľudský život alebo sú vzácnejšie stromy. Tu, myslím, takúto diskusiu ani nikto nevedie. To je diskusia o tom, či stromy majú v našom živote taký význam, aby sme ozaj dali právo rozhodnúť o tom výrube trocha zo širšieho pohľadu, ako je len rýdzo vlastnícky. A verte tomu, že vývoj v spoločnosti bude smerovať, a to nie len pri tomto zákone, ale aj pri lesnom, k tomu, že hodnota stromov bude prudko narastať práve kvôli tomu, že hodnota života je taká vysoká, pretože súvislosť medzi týmito dvomi kategóriami je veľmi veľká. Oddeliť kvalitu životného prostredia, v ktorom žijeme, od kvality života ako takého jednoducho nie je možné.
A poďme už teraz k tomu, pri čom si myslím, že v zákone o ochrane prírody a krajiny je dôležitejšie a že by sme sa mali možno pri prvom čítaní rešpektovať aj pripomienku pani poslankyne Košútovej, že nepôjdeme do detailov. Skúsim ju teraz poslúchnuť a povedať to zásadné, čo si myslím, že by tu bolo treba v druhom čítaní zodpovedať a možnože aj vyriešiť.
Predovšetkým sa domnievam a mne to veľmi chýba, že bol pri tomto zákone pán minister (a jeho ľudia) a on je za to zodpovedný ozaj málo ochranársky a že sa nesnažil možno uchopiť problematiku ochrany nie z pohľadu ochranárov, lesníkov, ale z pohľadu bytostného riešenia toho, že potrebujeme mať prírodu zachovanú v rôznom stupni a že určite, a o tom som presvedčený napriek tomu, že pohnevám ako lesník mnohých svojich kolegov lesníkov, mal dať aj silný dôraz na to, že nejakým spôsobom výraznejším v zákone mali byť vyriešené zóny v národných parkoch a vôbec pri ochrane prírody. Mne jednoznačne tu chýba poukázanie na to, pán minister, že by mali byť určité niektoré časti prírody, kde bezzásahovosť je prioritou, kde jednoznačne chceme povedať, že vy ako minister životného prostredia viete, že aj keď sa tu bavíme o 60 % rôzneho stupňa ochrany, ale my aj vieme, že oblasť výnimiek a oblasť rôznych zásahov do rôznych stupňov aj tých najprísnejších ochrany prírody je natoľko vysoká, že sa môžeme spýtať, či by naozaj v rámci toho obrovského tlaku, ktorý tu existuje z rôznych dôvodov aj komerčných dôvodov, nemala existovať argumentácia založená z vašej strany práve na tom, že ako minister životného prostredia trváte na istom rozsahu prírody, kde s výnimkou katastrofických scenárov naozaj nikto nezasiahne. Toto je prvá vec, ktorá mne v tomto zákone chýba a o ktorú vás chcem požiadať, aby ste túto nekonečnú tému zonácie možno v tomto zákone nie len otvorili, ale aj umožnili legislatívnym spôsobom riešiť, pretože v opačnom prípade sa dostávame k tomu, že máme stále pocit, že betónová loby prevládne nad tými, ktorí si myslia, že príroda patrí všetkým a nie len podnikateľským skupinám. Takže je to zonácia ako vec, ktorá mi chýba. Ak sa mýlim, ak to tam nepatrí, resp. ak to tam je, lebo sú zóny spomínané, ak je to nejakým spôsobom dostatočne riešené, tak ja potom navrhnem pri druhom čítaní, ako by mohlo znieť základné riešenie tejto podľa mňa podstatnej chýbajúcej veci.
Druhá záležitosť, tu už zabŕdnem trocha do lesníckej oblasti, a neviem to štatisticky veľmi dobre vyhodnotiť, je, myslím si, to, že posledné roky, keď sme sa bavili o päťstoštyridsaťtrojke, tak boli skoro vždy aj v znamení istého rozporu medzi lesníkmi a ochranármi pri spracovaní kalamity, náhodná ťažba ako problém, ktorý tu existuje a ktorý by sa mal vyriešiť tak, aby dva zákony neboli proti sebe v rozpore. To znamená zákon o ochrane prírody a zákon o lesoch. Avizovalo sa a to sa aj dosiahlo, že obidva zákony prídu na jednu schôdzu. Stane sa tak. Zákon o lesoch je predmetom našej 25. schôdze. Ale keď som si pozrel aj zákon o lesoch, vládny návrh tohto zákona aj váš návrh, nezískal som pocit, že by sme nejako výrazne pokročili v tom, aby sme odstránili problém, ktorý tu fakt sa stal akýmsi doslova symbolom zákonného rozporu. Tvrdili ochranári, že teda majú oni pravdu, lesníci, že majú lesníci pravdu. A toto sa uvedomovalo veľmi silne. Napokon boli ste osobne vo Zvolene aj s pánom ministrom Jahnátkom prítomní, kde sa deklarovala zhoda záujmov tento antagonizmus vyriešiť tak, aby už neexistoval takýto problém, kto a koho zákon je silnejší. Ja som pri čítaní obidvoch návrhov dospel k názoru, že jedná sa tu o jednoznačné zachovanie toho stavu, ktorý umožní naďalej sa obstreľovať, na čej strane je pravda. Poprosím vás, toto je tak zásadná vec, že by bolo veľmi dobré, ja netvrdím, že je tu, samozrejme, jediná, ten zákon je nesmierne rozsiahly a ja som sa už priznal k tomu, že chcem poukázať len na tie veci, ktoré považujem za dôležité, takže nemať na vašom mieste spolu s pánom ministrom Jahnátkom ambíciu, aby ste tieto veci dali skutočne do synchrónu, sa mi nezdá celkom na úrovni toho, čo by bolo treba pri týchto zákonných normách sledovať.
V tretej časti sa chcem dotknúť otázky náhrad.
Tu je pomerne jasne stanovený spôsob, ako sa má vlastníkom chránených pozemkov kompenzovať ich strata na tom, že nemôžu hospodáriť riadnym spôsobom. No ale práve tu sa dostávame aj k tejto otázke, že pri kalamitách, keď sa ešte k nim vrátim, existuje argumentácia založená na tom, že pri piatom stupni ochrany máte jednoznačne rozhodnutie, že je možné iba so súhlasom udelení výnimky do týchto porastov zasiahnuť. No to beriem. Len je tu zároveň aj ten problém, že táto výnimka sa týka len takých prípadov, keď sa jednoznačne musia vyriešiť aj otázky, ktoré sú spojené s náhradou za škody, ktoré sú spojené s rozšírením kalamitných vplyvov, škodcov do ostatných porastov, do ostatných oblastí, ktoré nie sú chránené. A tu napriek tomu, že vo vašom zákone pomerne podrobne riešite oblasť náhrad, tak mne chýba práve to, že oblasť riešenia odškodnenia majiteľov pozemkov, ktoré nie sú chránené, ale ktoré sú postihnuté rozšírením škodcov z chránených území napriek vysokej podrobnosti teda, ktorú venujete a ktorú aj v dôvodovej správe zdôrazňujete, že aj kvôli tomu bol aj zákon bol takto pripravený, tak táto kategória náhrady v tomto zákone riešená nie je. A ja sa tak teda možno trocha aj s tou iróniou môžem domnievať, že je to opäť možno vedome, pretože možno ste ani nerátali s tým, že tieto náhrady sa reálne budú niekedy sanovať, preplácať, pretože dobre vieme, že sa jedná o mimoriadne rozsiahle vysoké škody, ktoré tu sú spôsobené, a ak by sa mali preplácať, tak sa obávam, že teda kategória a kvantita teda, ku ktorej by sa dospelo v číselnom vyjadrení, by bola príliš vysoká, a, čo ma navádza k tomu, že to takým spôsobom aj bude riešené, že tie náhrady nie sú celkom seriózne v tomto ohľadne myslené, no je tam ten problém, že o tých náhradách naozaj sa hovorí už v zákone o lesoch, takže trocha teraz predbieham, že síce bude ich možné vykonať lesným hospodárom, teda už nie ochranou prírody, ale lesný hospodár ich má možnosť vykonať, to znamená, že ako keby prechádzala skutočne v tomto prípade jeho kompetencia do vlastných rúk tam, kde mu aj patrí, takže je to veľmi nádejný pohľad, ale je tam zároveň veta, ale je to na základe projektu, ktorý odsúhlasí ochrana prírody.
A tu sa dostávame k zacykleniu, kde sa obávam, že ten stav akýchsi nekonečných diskusií, ako zabrániť týmto škodám, keď už chceme chrániť nejaké územia, sa len presunie do ďalších prestreliek administratívnych a že samotná podstata tohto problému sa nevyrieši napriek tomu, že obidva zákony prichádzajú synchrónne, a napriek tomu, že problematika náhodných ťažieb a rozdielneho výkladu medzi zákonom o ochrane prírody a zákonom o lesoch mala byť istou prioritou, keď sa odvoláme na zvolenskú konferenciu.
To bola taká odbočka k tomu pohľadu medzi chránenými územiami a náhradou za škody spôsobené presunom škodcov z chránených území na nechránené územia, lebo, samozrejme, podkôrny hmyz veľmi nevie, kde je hranica medzi týmito dvomi kategóriami, no ale do tretice si teraz nechám, a týmto by som chcel vyčerpať tie základné výhrady, ktoré mám, na ktoré chcem upozorniť, otázku, na ktorú sa aj v dôvodovej správe odvolávate, že je to jedna z priorít tohto zákona. A to je otázka náhrady, tak ako ju tam ozaj podrobne riešite.
Veľmi dobre rozumiem tomu, že z pohľadu uplatňovaných možností výkupy a finančné náhrady sú na poslednom mieste a výmeny pozemkov sú na prvom mieste. Je to pochopiteľné. Vieme dobre, že ak by sa to malo všetko vykupovať, tak by nestačilo niekoľko štátnych rozpočtov na hodnotu týchto pozemkov. Takže to skutočne je veľmi primeraná reakcia, no napriek tomu chcem upozorniť, že tie výmeny majú v sebe obrovský problém. A zdôrazním, že to považujem za najväčší problém tohto zákona a že tým otvárate, pán minister, Pandorinu skrinku, z ktorej unikne pre občanov tejto republiky obrovské množstvo škôd. Skúsenosť učí, že to napokon nebude žiadna premiéra, že takéto škody sa už spôsobili pri výmenách pozemkov rôznym spôsobom v minulosti a že toto bude len v prípade vášho ministerstva istá premiéra, lebo možno sa to týkalo v minulosti viac lesného zákona a poľovníctva, ktoré spôsobilo často veľmi neférové výmeny pozemkov, a vy teraz ako keby ste si osvojovali tento postup, aj keď uznávam tie výmeny, logika vás k tomu viedla, že potrebujeme jednoducho zachrániť územia, ktoré majú stupeň ochrany, s tým, že štát má dať im tú kompetenciu, to je úplne v poriadku, a že treba to riešiť spôsobom, ktorý nebude taký náročný na jednorazové financie, ako by bol na to náročný výkup. Takže ja tie výmeny nepopieram, v tej samotnej podstate sú dobrým riešením, lebo ja súhlasím s tým, aby to, čo je chránené, patrilo štátu, aby sme sa nemuseli s vlastníkom o tom dohovárať. Takže v princípe sme tu iste v zhode, len tie výmeny, ak čítam tie vaše ustanovenia, ako ste ich dali do zákona, ako je to tam napísané, ak ich takto pustíme, tak sa veľmi ľahko stane, a bojím sa, že sa to už teraz stáva, aj keď nemám na to žiadne vyjadrenia alebo teda nejaké prehľady o kúpach a predajoch pozemkov, z toho nesmierny biznis, ktorý umožní ľuďom teraz, ešte možno aj v období, kým nadobudne tento zákon účinnosť, sa dostať k množstvu chránených území kúpou, možnože celkom výhodnou, ale hlavne za tým účelom, aby získali pozemky, o ktorých už teraz vedia, že ich získať chcú. Dá sa tomu zabrániť rôznym spôsobom, ja sa pokúsim pri druhom čítaní možno aj niektoré spôsoby navrhnúť, možno budú aj atypické, ale, prosím vás, aby ste, lebo dôležité je to, čo vaše ministerstvo a váš personál v tejto veci dokáže ešte vymyslieť do druhého čítania, si uvedomili túto obrovskú možnosť, ktorá tu vzniká práve tým, že výmeny na jednej strane sú oprávnené z hľadiska toho, že chceme mať štátne chránené územia a nechceme ich mať, aby boli v neštátnom vlastníctve, pretože je na to veľa dobrých dôvodov. Vieme, že výmeny majú svojím spôsobom prioritu pred výkupom a náhradami, tobôž, keď ich tam ešte popisujeme, tak ako, a to už, myslím, spomenul pán poslanec Fecko, že každý rok sa to bude uplácať. To by teda bol ozaj nekonečný biznis pre niektorých majiteľov chránených území. Takže by bolo veľmi dobré, ak by sme sa dokázali dostať k tomu, že uvedomujete si, že otvárate týmto paragrafom o výmenách, tak ako je to tam pomenované, Pandorinu skrinku obrovských kšeftov s pozemkami, vytvárate tú možnosť, a to napriek tomu, že tam sa pekne odvoláva na to, že predsa sa použije príslušný zákon, respektíve ustanovenie o ohodnocovaní majetku. Ale ono je to tak, v tom ohodnocovaní majetku je vždy istá len kategória, respektíve niekoľko kategórií toho, čo sa ohodnocuje, ale to, kde sa ten pozemok bude nachádzať v akej bude blízkosti atraktívnych iných lokalít, ktorých hodnota vôbec nevstúpi do oceňovania, aké tam budú budovy, aké tam budú cesty v blízkosti, ak necháme v takejto miere voľnosti, ako to teraz z dikcie zákona vyplýva, tak ja som presvedčený, že by sme dopustili to, že síce na jednej strane v chránených územiach získame vyšší podiel štátneho vlastníctva, ale na druhej strane štát stratí pozemky, ktoré by rozhodne strácať nemal, respektíve stratí ich za okolností, ktoré budú pre štát veľmi nevýhodné.
Takže tieto tri body som považoval za dôležité spomenúť pri prvom čítaní a verím teda, že sa mýlim v tom, že tá štyridsaťsedmička bola podhodená nám tu na to, aby sme sa pri nej tak vydiskutovali, porozprávali, vy to napokon aj možno potom ozaj upravíte, pretože nie je dôvod na tých 80 centimetrov. Dokonca ešte pripomeniem, že spôsobíte dosť hlavy bolenie aj starostom a primátorom, pretože, ak sa nemýlim, za každý súhlas sa tam platí poplatok, neviem, či je jednotný alebo je to individuálne podľa všeobecného nariadenia, ale je tam nejakých 10 eur za strom alebo niečo také, takže vlastne pripravujeme samosprávy aj o istý zdroj financovania. Ale ja ich nechcem týmto hájiť, len si myslím, že ten strom je natoľko dôležitý, že tá samovôľa pri tom výrube by nemala byť uplatnená, ale ak by som dal také dva stĺpce tak štyridsaťsedmička má 5 centimetrov v tomto zákone, v stĺpcovom grafe, a tá šesťdesiatjednotka, neviem, ktorý je to paragraf ohľadom náhrady, kde sú tieto obrovské možnosti mnohomiliónových únikov, lebo nás skúsenosť učí, že tam, kde možnosť je, tak sa aj využije, tak to je 110 centimetrov. To je toľko asi v tomto. (Reakcia navrhovateľa.) No to nie je dobré, pán minister, to je tá vážnosť, to je tá váha, že my sa tu bavíme o 80 centimetroch obvodu a tu na druhej strane nám za chrbtom uniknú miliardy prostriedkov, ktoré sa už nikdy nevrátia, pretože nedá sa tu o tom už hovoriť, však, aj pán Hlina, proste tu ľudia sú, o ktorých ja nevravím, že vy ste ich tútor, ja hovorím, že využívajú všetky možnosti na to, aby bezcharakterne rozkradli krajinu. To nie je fikcia do budúcnosti, to je skúsenosť z minulosti. A dnes by už mali byť všetci poučení na to, aby sme to už nepripustili. Takže ja preto zdôrazňujem, čo tam po centimetroch obvodu, to vyriešite, ale tie výmeny sú obrovskou možnosťou, ktorú musíte cítiť tak, že je to tak.
Napokon možno by som mohol dať návrh. Veď potom skúsme dať teraz nejaké moratórium na to, že sa už nesmie pohnúť s predajom, s výmenou pozemkov, ktoré sú pod chránenými územiami a sú v súkromných rukách, že ich nesmie nikto kúpiť, že ich žiadna silná spoločnosť už nebude vykupovať na to, aby ich použila ako silný tromf v zmysle zákona, ktorý začne platiť, bude skutočne legitímny nárok, aby žiadali o výmeny. Ale budú veľmi dobre vedieť, čo chcú vymeniť a kde to chcú vymeniť. A žiadny znalec nedokáže to ohodnotiť tak, aby vystihol tie veci, ktoré oni sledujú. Nechcem hovoriť o konkrétnych skúsenostiach, sú tu ľudia, ktorí by vedeli o tom rozprávať podrobnejšie. Ale ja už som sa o tom zmieňoval, znalecký posudok je jedna vec a druhá vec je to, aká je skutočná hodnota toho pozemku. To, že vy tam píšete plus-mínus 10 %, to sú všetko technické veci, ktoré nepatria do tohto čítania. Ja len prosím a upozorňujem na obrovskú možnosť úniku podľa takto predložených možností náhrady strát z titulu ochrany prírody, na ktoré, isteže, majiteľ má právo ale ak to necháme tak v tejto dikcii, tak to povedie k niečomu, o čom opäť raz povieme, no stalo sa. Ale už tých skúseností je veľa, pán minister, prosím, aby sa to nestalo. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, ja by som vás veľmi rád doplnil a zároveň možnože aj nepriamo vyzval pána ministra, aby naplnil to, čo káže rokovací poriadok, aby tento návrh zákona obsahoval všetky vyhlášky, ktoré sa majú vydať na základe tohto zákona. Ja viem, že ministerstvo na tom veľmi intenzívne pracuje, ale keď rokovací poriadok hovorí o tom, že keď prijatie zákona predpokladá vydanie všeobecne záväzného predpisu, tak tento aspoň musí byť priložený k tomuto návrhu zákona. Ja by som bol nesmierne rád, aby sme to dostali aspoň do druhého čítania, aby sme to videli, pretože pán Mičovský správne poznamenal, že je možnosť úniku. Tak ten neistý pohľad aj z minulosti je skrytý nie tak v zákone ako v tej vyhláške o oceňovaní a o náhradách, čo ministerstvo počíta vydať neskôr. A to priamo súvisí aj so zákonom o lesoch, k tomu budem mať rovnakú pripomienku, pretože k tomu tiež nie je priložená všeobecná vyhláška.
No a ja by som aj ministra vyzval, aby sa obrátil na svojho kolegu pána Jahnátka, aby nezamieňal pozemky v TANAP-e do doby, kým sa tento návrh zákona neprijme, lebo môj pohľad je asi taký, že keď tento návrh zákona prejde, tak zámena pozemkov vo Vysokých Tatrách s J&T sa stane bezpredmetnou, aspoň tak ako je to tu teraz napísané, keď nebudú k tomu väčšie pozmeňujúce návrhy. Takže ja by som chcel poprosiť, aby v Tatrách tie bezcenné pozemky za cenné lyžiarske svahy sa nezamieňali.

Ďakujem pekne za slovo. No ja veľmi pozorne sledujem túto diskusiu, ktorá je veľmi rôznorodá vďaka poslancom z klubu za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a bývalým poslancom z tohto klubu. A, bohužiaľ, musím povedať, že aj teda myslím si, že teda členovia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie by mali hlavne vo výbore túto oblasť rozdiskutovať. O tom ma nikto nepresvedčí, že nie. Vidím z toho, že závisí od uhla pohľadu, či treba ochraňovať prírodu alebo rúbať tu hlava-nehlava, ako to koho napadne.
Ja mám jeden taký príklad. Pri Trenčíne je obec Soblahov, kde rastie 150-ročný platan, prisťahoval sa tam nový obyvateľ do susedného domu a ten si vymyslel, že ten platan treba vyrúbať, lebo jemu znižuje komfort bývania, padajú mu listy. Takže pokiaľ by sme malí ísť z tohto hľadiska, že teda by si mal každý robiť, čo chce, tak platanu by už bolo dávno odzvonilo. Myslím si, že tvoriť zákony na základe jednotlivých negatívnych skúseností jednotlivca nie je dobré. A ja by som pekne poprosila, keby ste v diskusii alebo teda v rozprave tí, ktorí vystupujete, nepodsúvali permanentne to, že tento zákon prijímame len preto, aby sme mohli znova zase niečo rozkradnúť alebo niečo niekomu dohodiť, pretože už je to skutočne veľmi hlúpe a neseriózne. Zákon musí predsa upravovať všeobecné podmienky a všeobecné zásady a spôsob správania spoločnosti, a nie to, čo vyhovuje jednotlivcovi. A verím, že tento zákon túto ambíciu má. Máme dostatok času, aby sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za tvoje vystúpenie. A musím povedať, že tá zámena pozemkov bude braná aj špekulatívne. To je stopercentná pravda.
Chcem upozorniť, že aj v predloženom vládnom návrhu v § 61 ods. 4 je uvedené: „Pre zámenu pozemkov nie sú vhodné pozemky vo vlastníctve štátu a) potrebné pre potreby prevodu pozemkov ako náhrad podľa osobitného predpisu.“ Tá náhrada podľa osobitného predpisu hovorí o § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, kde konkrétne je ten tlak na tie náhradné pozemky, čo sa týka našich osôb v reštitúciách, záhradkových osadách, respektíve pozemkových úpravách. Je pravdou, že momentálne ten objem, aký budeme potrebovať na poriešenie týchto inštitútov zo štátnej pôdy, nevieme vyčísliť. Asi urobíme možnože aj nejaký dotaz nášho výboru na Slovenský pozemkový fond, aby sme poznali objem, ktorý vlastne bude obnášať tieto pozemky, ktoré nebudú môcť byť použité. Ja keď som si pozrel, koľko je listov vlastníctva v okrese Kežmarok na Slovenskom pozemkovom fonde, tak sa mi postavili dupkom vlasy, lebo tam toho je kvantum. Je tam toho kvantum a je to kvôli tomu, že tam boli konfiškáty a prakticky tí Nemci tam mali zhabaný majetok a príjemcovia tam neboli nájdení teda a všetko prechádza na Slovenský pozemkový fond. Takže, áno, je tu určitá, by som povedal, zábrana, ale musíme sa na to poriadne pozrieť v druhom čítaní a urobiť tomu zadosť, aby špekulantské metódy zámien neboli možné a aby boli zamenené v prvom rade so štátom pozemky tie, ktoré už 20 rokov čakajú na zámenu, čo ešte nie je stále ukončené. Ďakujem pekne.