25. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Účelom tejto novelizácie zákona je skvalitnenie regulačného rámca rozpočtov územnej samosprávy a posilnenie ich rozpočtovej disciplíny ako stabilizačnej súčasti rozpočtu verejnej správy. Zmeny a doplnky sa týkajú ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé etapy rozpočtového procesu, od zostavovania rozpočtu, podmienky hospodárenia počas rozpočtového provizória, ako aj prijímanie návratných zdrojov financovania, ako aj ustanovenia o ozdravnom režime a nútenej správe.
Na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy budú obce a vyššie územné celky poskytovať údaje prostredníctvom rozpočtového informačného systému pre samosprávu, takzvaný RIS. SAM v správe ministerstva financií, čím sa zabezpečí dostupnosť údajov o ich rozpočtoch v skrátenom čase. Dodávam, konečne! Konečne, pretože aj v roku 2000, ešte aj za výsledky roku 2013 sa rezort financií a ktokoľvek v tejto krajine dozvie o kumulatívnych výsledkoch hospodárenia samospráv až niekedy na prelome februára a marca budúceho roku.
Pokiaľ ide o rozpočtový proces, návrh novely umožňuje rozhodnúť obecnému zastupiteľstvu obce do dvoch tisíc obyvateľov o neuplatňovaní programovej štruktúry v rozpočte obce, čo v prípade malých obcí znižuje administratívnu záťaž odborného aparátu, ako aj jednotlivých orgánov obce. Ide výlučne o to, že sme vyšli v ústrety požiadavkám malých obcí, aby nemuseli programovo rozpočtovať. V záujme predvídateľného vývoja parametrov rozpočtu verejnej správy vo vzťahu k rozpočtom územnej samosprávy sa limituje vykonávanie rozpočtových opatrení s negatívnym dopadom na rozpočet obce alebo vyššieho územného celku len do 30. júna príslušného rozpočtového roku s výnimkou zákonom vymedzených výnimiek. Po slovensky povedané, ide o to, že samosprávy nebudú môcť si zhoršovať rozpočty v metodike ESA po 30. 6. v danom roku. Zhoršovať. Neznamená to, že by si nemohli meniť tieto rozpočty, ale nie s negatívnym dopadom na celkové hospodárenie.
V oblasti rozpočtového provizória sa časovo ohraničuje trvanie rozpočtového provizória maximálne do konca príslušného rozpočtového roka s cieľom, aby prípadné ďalšie rozpočtové provizórium vychádzalo vždy zo schváleného rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka. Obmedzuje sa poskytovanie dotácií z rozpočtu obce a z rozpočtu vyššieho územného celku počas rozpočtového provizória na základe rozhodnutia ich orgánov. Výnimkou sú dotácie poskytované na základe osobitných predpisov.
V prípade pravidiel používania návratných zdrojov financovania, ide o reguláciu, kde sa bude, ktorá sa bude vzťahovať aj na záväzky z investičných dodávateľských úverov, ktorých splácanie zaťažuje rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Navrhuje sa ponechať limit výšky splátok vo vzťahu k skutočným bežným príjmom predchádzajúceho rozpočtového roka na úrovni 25 %, avšak zo základne. To znamená, navrhujeme meniť základňu. Zo základne skutočných bežných príjmov budú pre účely regulácie odpočítané všetky dotácie od iného subjektu verejnej správy, z Európskej únie a podobne. V tomto prípade ide napríklad aj o prostriedky na náklady preneseného výkonu štátnej správy, ktoré sa neodpočítavali, pričom to nie sú originálne zdroje, ktoré by mohli subjekty územnej samosprávy použiť napríklad na splácanie takýchto prijatých úverov.
V súvislosti s reguláciou dlhu obcí a vyšších územných celkov v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti navrhujeme doplnenie nových opatrení, ktoré sú orgány samosprávy povinné zabezpečiť, ak celková suma ich dlhu dosiahne hranicu 50 % a viac skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.
V oblasti ozdravného režimu a nútenej správy navrhujeme v nadväznosti na ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti to, že ozdravný režim a nútená správa sa budú rovnako ako pri obciach uplatňovať aj v podmienkach hospodárenia vyšších územných celkov. Upravujeme postavenie mestských častí, ktoré sú právnickými osobami v rámci nútenej správy tak, že v prípade splnenia zákonných podmienok na zavedenie nútenej správy túto zavedie mesto Bratislava, prípadne mesto Košice z dôvodu potreby riešenia tohto stavu v rámci orgánov samospráv týchto miest. Tu reagujeme na špecifickú situáciu veľkého množstva mestských častí v týchto dvoch mestách.
Toľko asi na úvod, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi Ladislavovi Kamenickému.
Nech sa páči.

Dobrý deň. Takže, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 712), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 25. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní, po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 682 z 27. septembra 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne.
Nech sa páči, otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku od Andreja Hrnčiara, ktorému týmto zároveň dávam slovo.
Nech sa páči.

Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som v podstate rozmýšľal, že či vôbec vystúpim, pretože včera som mal rozhovor s pánom ministrom, kde mi vysvetlil nejaké veci, ktoré som potreboval dovysvetľovať a dal mi odpovede na nejaké otázky, ale aj vzhľadom na to, že som sa zúčastnil Rady Združenia miest a obcí Slovenska v Žiline, kde okrem iných skutočností sa preberal aj tento zákon a bola tam pomerne búrlivá diskusia, tak som sa rozhodol teda, že aspoň v krátkosti poviem jeden názor na jedno ustanovenie tohto zákona.
Hneď na úvod môjho vystúpenia chcem povedať, že sa necítim v konflikte záujmov, nakoľko ak tento zákon bude schválený, tak ako bude, aj bez pozmeňujúcich návrhov, v meste, ktorého som primátorom, sa nič nezmení a nezmenia sa ani žiadne ekonomické ukazovatele.
Treba si priznať, že čo je cieľom tohto zákona. Ako pán minister povedal, cieľom je zvýšiť rozpočtovú zodpovednosť. Cieľom tohto zákona je znížiť zadlženosť samospráv a nastaviť nové pravidlá. Ako kritiku do vlastných radov musím povedať, že častokrát sa rozpočtové pravidlá porušovali. Aby kolegovia rozumeli, mestá, obce majú svoje rozpočty, ktoré sa skladajú zo svojich vlastných príjmov, v ktorých napríklad najvyššiu časť tvorí daň z nehnuteľností, a potom z príjmov, ktoré tvoria transfery zo štátu na prenesený výkon štátnej správy. Čiže to je jeden balík peňazí. A niektorí primátori, a starostovia si vysvetľovali, že až do 60 % celého tohto balíka si môžu brať úvery. A keď sa tento limit prekročil, čo sa častokrát prekročil, tak sa zákon obchádzal tým, že sa brali lízingy, že sa brali dodávateľské úvery, ktoré sa už ale do dlhu nezapočítavali a teraz po novom sa započítavať budú. Takýmto obchádzaním zákona alebo využívaním dier v zákone sa stalo to, že niektoré samosprávy sa dostali na obrovskú úroveň zadlženia, niektoré až nad 100 % svojho rozpočtu. A to je vlastne to, k čomu chcem teraz prejsť.
Pán minister, na tom ZMOS-e bola diskusia o tom, že niektorí, hlavne noví primátori a starostovia, ktorí nastúpili do funkcií toto volebné obdobie, sa správajú naozaj zodpovedne a konsolidujú, splácajú záväzky, šetria. A práve týmto zákon, ak bude schválený takto, ako bude, budú práve títo primátori postihnutí za svojich predchodcov. Nebudem chodiť ďaleko po príklad. Napríklad Bratislava, Milan Ftáčnik urobil naozaj obrovský kus roboty, Bratislava si už tri roky nemôže zobrať žiadny úver, pretože je obrovsky zadlžená. Ale konsoliduje, naozaj sa znížil dlh. Ale ak tento zákon nadobudne účinnosť, automaticky sa preklápa nad 60 percent, prekročí tú psychologickú hranicu 60 % dlhu a vtedy bude primátor mesta postihnutý za svojho predchodcu aj napriek tomu, že sa správa zodpovedne a že šetrí.
Takýchto samospráv budú na Slovensku desiatky. A preto, a budete, pán minister, rokovať so ZMOS-om určite na túto tému, preto je nieže zásadná požiadavka, ale určite padne na stôl otázka, že či sa nebude dať predĺžiť účinnosť tohto ustanovenia, alebo aspoň selektívne pristupovať k jednotlivým mestám, ktoré sa po schválení tohto zákona prehupnú cez tú 60-percentnú hranicu a tam by bolo možno dobré osobitné posúdenie. Naozaj je neférové, aby takíto zodpovední ľudia boli postihnutí za nezodpovedné správanie svojich predchodcov.
Ja mám ešte jednu otázku alebo jeden, jednu takú nezodpovedanú vec, čo sa týka rozpočtového provizória. V návrhu novely zákona píšete, že počas rozpočtového provizória obec a vyšší územný celok nemôžu poskytovať dotácie. Tu treba povedať, že toto nie je jasné. Prečo? Pretože naozaj obce a mestá suplujú úlohu štátu v rôznych oblastiach, čo sa týka, šport, kultúra, sociálne veci, a dotácie sú naozaj rozhodujúcim prvkom, aby rôzne združenia, záujmové združenia, športové kluby mohli fungovať. Od štátu pomoc nedostávajú. Chýba nám koncepcia športu. Vieme, že v iných krajinách tieto koncepcie fungujú. Aj podpora športu zo štátu. Toto všetko prenáša na svoje plecia samospráva. A keď bude, ak nebude schválený rozpočet a bude rozpočtové provizórium, môže to znamenať ukončenie činnosti klubov, ktoré sa venujú kultúre a športu. Takže na toto by som poprosil, ak je možné, odpoveď.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne.
Na toto vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú
Pán minister, chcete sa vyjadriť? (Reakcie z pléna.) Aha, pardon, pardon. Takže sorry. Ešte ústna časť rozpravy, nech sa páči. Áno, s tým "erkom" je to správne. Takže traja páni poslanci, Kollár, Hraško a Zajac. Prvý v poradí Jozef Kollár.
Nech sa páči.