25. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Dve, tri vecné pripomienky k predloženému návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Predložený návrh možno len a len uvítať a rovnako ako ten, ktorý bol predložený predtým, ktorý sa týkal rozpočtových pravidiel verejnej správy. V jednom prípade išlo o tú implementáciu európskej fiškálnej zmluvy a v tomto prípade plne chápem pána ministra financií Kažimíra, že to, čo potrebuje ako soľ, je zvýšiť predvídateľnosť, akým bilančným výsledkom, či schodkom alebo prebytkom, skončí hospodárenie, ak sa nemýlim, viac ako 2 900 alebo rádovo skoro 3 000 subjektov.
Toto je nevyhnutné vedieť hlavne kvôli tomu, aby sme sa ex post niekedy vo februári, v marci nedozvedeli, ako nám skončil celý okruh vyšších územných celkov a obcí. Pretože všetko je to nakoniec naliate v jednom hrnci a nie je možné manažovať ani deficit. V konečnom dôsledku to bude robiť problémy aj s verejným dlhom, ak sa nám vymknú spod kontroly, ak sa nám vymkne spod kontroly hospodárenie miest a obcí.
Dve vecné pripomienky k predloženému návrhu zákona.
Po prvé. To, čoho sme boli svedkami uplynulý rok, keď sa pripravoval a schvaľoval rozpočet na tento rok. Pamätáte si všetci to memorandum so ZMOS-om, kde bolo povedané, že sa dosiahol nejaký progres, to, čo tu niekedy v minulosti nikdy nebolo. Máme memorandum a ZMOS prisľúbil, že bude ozdravovať verejné financie celého okruhu takmer 3 000 subjektov. No čo tam bolo ale, v tom memorande, ukázalo sa tiež ex post úplne zbytočné a navyše poškodzujúce, a to bolo to opatrenie, že všetky, podčiarkujem, všetky mestá a obce mali škrtnúť platy o 5 % a prevádzkové výdavky o 10 percent. A to je to, čo čiastočne, tému selektívnosti alebo plošných opatrení, načrtol aj môj predrečník. Pravdou je, že akonáhle pristúpite k nejakým plošným škrtom, tak chtiac alebo nechtiac, bez nejakého teraz zlého úmyslu kohokoľvek obviniť z čohokoľvek, ale stane sa, že budete trestať zodpovedných a budete odmeňovať nezodpovedných.
Poviem úplne konkrétny príklad. Existujú na Slovensku, napríklad existuje obec A, ktorá v uplynulom roku dosiahla mínusové bilančné saldo, skončila rok s dierou rozpočtovou v hodnote 1 mil. eur. V tomto roku bude končiť s mínusom 500 000 eur. Táto obec v zmysle prijatého memoranda je ZMOS-om vyhodnocovaná ako dobrá obec, lebo znížila schodok z jedného milióna na 500 000 medziročne, medzi rokmi 2012 a 2013. Máte potom inú obec B, ktorá v uplynulom roku mala prebytok, podčiarkujem, 800 000 eur. Tento rok bude končiť s prebytkom, podčiarkujem, 780 000 eur. Takáto obec podľa nastavených hodnotiacich kritérií v spomínanom memorande bude hodnotená ako obec zlá. Bude hodnotená negatívne, lebo napríklad neušetrila 5 % na mzdových výdavkoch alebo neušetrila 10 % na prevádzkových výdavkoch. Čo na tom, že minulý rok bola v prebytku 800 000 eur?! Tento rok skončí v prebytku 780 000 eur. Čiže štatisticky skoro nezachyteľný pokles prebytku. Stále je v prebytku, stále je v dostatočne veľkom, robustnom prebytku, ale je v tej skupine hodnotených obcí ako obec zlá. Tá prvá obec, ktorú som spomínal, bola minulý rok v diere 1 mil. eur, tento rok končí v mínuse 500 000 a tá je dobrá. Tá je hodnotená ako dobrá, lebo pripusťme, že naplnila 5-percentný cutting miest a 10-percentný cutting prevádzkových výdavkov. Takže takto potom v praxi dopadá plošné uplatňovanie rozpočtových škrtov, plošne na všetkých bez výnimky. A výsledkom je, že trestáte zodpovedných a odmeňujete nezodpovedných.
Posledná a druhá vecná pripomienka k predloženému návrhu zákona, skôr možno formulovaná ako otázka. Týka sa toho, že po 30. júni nebudú môcť miestne a mestské zastupiteľstvá robiť zmeny v rozpočte také, ktoré by viedli k prehĺbeniu deficitného hospodárenia. Nie som právnik, ani pán minister financií nie je právnik. Mám vážne obavy, že to môže naraziť na ústavnosť takéhoto návrhu, ak bude v tejto podobe schválený. Teda súlad s Ústavou Slovenskej republiky. Poviem prečo.
Volení zástupcovia ľudu na úrovni miestnych, mestských zastupiteľstiev majú také isté ústavné práva v zákonom vymedzenej oblasti, ako majú napríklad aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zase v inej vymedzenej oblasti. Tiež sú to volení zástupcovia občanov. A tu mi nedá pripomenúť už veľmi známy rok 2009, kedy vtedajší minister financií Jano Počiatek prišiel do parlamentu niekedy v jeseni, myslím v októbri, začiatkom novembra, a predložil parlamentu návrh novely zákona o štátnom rozpočte na bežný rok 2009 tak, že konštatoval, táto zmena, táto novela konštatovala pokles rozpočtových príjmov, lebo vypukla na jeseň predtým, prechádzajúceho roka, kríza. S výdavkami sa neudialo vôbec nič a konštatovala táto zmena rozpočtu nárast deficitu, hovorím okrúhle čísla teraz, dajú sa vyhľadať presne, rádovo niekde z 3-ch na 5 mld. eur. Toto bola novela zákona o štátnom rozpočte na bežný rok 2009, schválená v tomto parlamente buď, myslím, začiatkom novembra 2009. A teda otázka znie: Ak takéto práva majú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, pýtam sa, či toto ustanovenie nenarazí na problém s ústavnosťou, ak obmedzíte práva, a ja plne som na vašej strane, pokiaľ ide o nutnosť predvídateľnosti hospodárenia, tých 3 000 subjektov. To všetko sedí. Preto som povedal na úvod, že tento zákon ako celok vítam. Ide mi len o toto opatrenie, aby sa nestalo, že bude nasledovať podanie na Ústavný súd a bude konštatovaný naozaj nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky.
Ja si neviem celkom dobre predstaviť, aby volený zástupca v miestnom, mestskom zastupiteľstve po 30. 6., aby mu zákon o rozpočtových pravidlách odňal nejaké ústavné právo, akokoľvek sme unisono jedného názoru, že treba konsolidovať, treba ozdravovať, treba šetriť a treba hlavne dosahovať predvídateľnosť rozpočtov miest a obcí, ale tá sa dá dosahovať určite inými spôsobmi ako, teraz to poviem tak ľudovo, zákazom zmeny rozpočtu.
Ďakujem pekne.

Ďalším prihláseným do rozpravy je Igor Hraško.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len v krátkosti. Je dôležité, aby sa aj obce správali zodpovedne. A myslím si, že za posledných pár rokov to aj ukázali, myslím v globále, samozrejme, nachádzajú sa určite aj výnimky, ktoré, žiaľ, stále nepochopili ešte systém a svoju zodpovednosť za verejné financie, za im zverené financie. Ale v globále môžeme povedať, že samosprávy pristúpili zodpovedne k plánovaniu svojich rozpočtov a snažia sa naozaj hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom a nemíňať peniaze nejakým spôsobom navyše. Samozrejme aj pritom, že potrebujú niečo urobiť aj pre svojich občanov.
V prvom rade v tomto prípade by mal byť pre nich príkladom štát. No ako vieme, štát sa stále ukazuje ako nie dobrý hospodár a stále sa snaží ešte míňať peniaze neefektívne a míňa ich tam, kde by ich míňať nemusel. Takže samosprávy v tomto idú príkladom štátu, a nie naopak. Preto by som možno nepritvrdzoval niektoré opatrenia plošne pre všetkých, ako to spomínal aj kolega Kollár. Treba vymyslieť niečo iné, ktoré bude platiť práve na tie nezodpovedné samosprávy. A možno by som doplnil ešte také, že, keďže tie samosprávy naozaj v globále vykazujú aj lepšie hospodárenie, možno by som predsa len vrátil to financovanie na pôvodných 70 percent. Takže treba zvážiť a skutočne vymyslieť niečo, čo by nie plošne zasahovalo aj tých, ktorí sa naozaj správajú zodpovedne, ale postihovalo hlavne tých, ktorí sa zodpovedne správať ešte stále nenaučili a nevedia.
Ďakujem pekne.

Posledným vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Pavol Zajac.
Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni. Tento návrh zákona zavádza prísnejšiu kontrolu štátu nad samosprávami a ich rozpočtami. Rozumiem snahe ministerstva, hlavne financií, že potrebuje vedieť, ako sa mu takýto segment vo verejnom priestore, ako sú samosprávy, v priebehu roka finančne vyvíjajú. Rozumiem tomu, že minister financií chce mať prehľad o tom, či samosprávy ten rozpočet, aký, aký predložili, dodržiavajú, alebo či zo samosprávy sa stane z finančného pohľadu nejaká neriadená strela.
Na druhej strane tento návrh zákona obmedzuje samosprávy v zmenách rozpočtu po polovici roku, kalendárneho roku, zhoršuje dostupnosť úverov a možnosti rýchlejšieho splatenia úverov pre samosprávy, hlavne tie, ktoré majú vyšší podiel prenesených kompetencií, a od roku 2014 zavádza povinnosť všetkých samospráv používať nový rozpočtový softvér RIS.SAM. Pán minister práve odišiel, ale mňa by zaujímalo, aké budú náklady štátu na prevádzkovanie tohto systému, firma, ktorá bude tento systém prevádzkovať pre štát, a aké budú jej náklady?
Niekde na internete sme sa dopracovali ku zmluve medzi touto firmou a štátom. Našli sme tam okrem iného oceňovanie prác na hodinu okolo 65, 66 eura na hodinu. Pýtam sa, či toto je hospodárne nakladanie s verejnými financiami. Štát chce, aby samosprávy hospodárili zodpovedne, aby samosprávy usporili aj tohto roku naviac určitú čiastku, a štát zavádza rozpočtový softvér do každej jednej obce, hovorí, že obce to nebude stáť nič. Ale my sa pýtame, aké budú náklady štátu na prevádzkovanie tohto softvéru? Je to legitímna otázka a bol by som rád, keby mi pán minister ju vedel zodpovedať.
Ďalej sa chcem spýtať, či teda podľa mojich informácií tento systém bol schválený vládou napriek nevyriešeným rozporom so ZMOS-om aj s Úniou miest Slovenska. Takisto podľa mojich informácií ZMOS sa dohodol so štátom na dobrovoľnom zavedení tohto systému. Dnes týmto zákonom sa tento systém zavádza do všetkých obcí.
A nakoniec mi dovoľte, aby som sa vyjadril aj k tomu, ako dneska obce a mestá, čo sa týka verejného dlhu alebo, alebo prebytku hospodária oproti štátu. To sa dotýka toho memoranda, ktoré, ktoré ZMOS podpísal so štátom a ktoré štát dneska vyžaduje po ZMOS-e, po našich mestách a obciach, aby to dodržal. Podľa mojich informácií obce a mestá od roku 2008 k dnešnému roku, ich výdavky stúpli o 9 percent. Výdavky štátu od roku 2008 do dneska stúpli o 40 percent. Štát hospodári s deficitom, obce a mestá hospodária s prebytkom. Štát dneska vyžaduje, aby ten prebytok bol ešte väčší na základe memoranda. Pýtam sa, kto by v tomto štáte mal viacej šetriť, štát alebo obce a mestá?
Aj podľa toho, že som spomínal tie výdavky, ktoré stúpli od roku 2008, obciam a mestám o 9 % a štátu o 40 %, sa jasne ukazuje, že viacej by mal šetriť štát. Obce a mestá, aj ja som člen obecného zastupiteľstva už 15 rokov, obce a mestá od roku 2008, keď vypukla finančná kríza a podielové dane obciam klesli, obce a mestá šetria už, kde sa len dalo. Niektoré obce a mestá sú na tom dneska tak, že už nevedia pomaly, z čoho zaplatiť osvetlenie. Naozaj požadovať po obciach a mestách, keď ony hospodária s prebytkom, aby ten prebytok bol ešte vyšší, aby sme sa zmestili pod 3 %, mne sa to zdá pomaly až zvrátené. A úplne sa mi zdá zvrátené to, ak podľa memoranda sú určité obce, ktoré boli pred rokom v pluse, plus päť, a dneska budú v pluse plus tri, podľa memoranda sú zlé, a tie obce a mestá, ktoré boli v mínuse päť a dneska budú v mínuse tri, tak podľa memoranda spĺňajú kritériá. (Reakcia predkladateľa.) Pán minister, naozaj, štát nech šetrí na svojich výdavkoch. Obce a mestá dneska z finančného pohľadu a z toho, aké kompetencie prevádzkujú, už sú dneska na minime.
Pán minister, chcem sa spýtať, je urobený audit verejnej správy? Audit verejnej správy mal byť známy v júli 2013 podľa uznesenia vlády. Ja sa veľmi teším na výsledky toho auditu, pretože podľa mňa tento audit zadefinuje, že obce a mestá zvládajú veľa kompetencií za veľmi málo peňazí. Štát je ten, ktorý by mal šetriť viacej, a toto je moje odporúčanie.
Ďakujem.

S reakciou na vystúpenie pána poslanca Zajaca jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, Dušan Bublavý.

Ja som chcel len pánovi kolegovi Zajacovi pripomenúť, kto najviac uškodil samosprávam. Len pár poznámok. Daň z predaja majetku. Kto uvalil na obce a na mestá daň, ktorá nikdy nebola? Musela prísť naša vláda, aby to dala do poriadku, aby zrušila túto naozaj nehoráznosť, ktorú si dovolila pravicová vláda v minulom období. Zníženie podielových daní na 65 percent. Kto to urobil? Pravicová vláda. A navodenie atmosféry, že každý jeden starosta a primátor je len rozkrádač obecného a mestského rozpočtu, to opäť vaša vláda toto navodila, takúto atmosféru.
Na rozdiel od vašich predchodcov, ktorí naozaj hovorili konštruktívne k navrhovanému zákonu, vy ste išiel len tým spôsobom, ako obyčajne za posledné obdobie, len kritizovať a hľadať niečo, či tam nie je, čo by sa, akým spôsobom by chcela vláda opäť niečo rozkrádať. Tak bolo aj navodenie atmosféry ohľadom softvéru.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Zajac.

Vážený pán kolega Bublavý, vám sa zdá nenormálne, že poslanec Národnej rady sa pýta vlády, koľko bude prevádzkovanie a zavedenie tohto systému stáť? To sa vám zdá nenormálne? Národná rada Slovenskej republiky má legislatívnu, ale aj kontrolnú funkciu. Takže pýtať sa vlády, koľko zavedenie a prevádzkovanie tohto systému bude stáť, vám sa to zdá nelegitímne? No mne sa to zdá legitímne. A preto som sa pýtal. A je korektné, ak dostanem odpoveď.
Čo sa týka daní z predaja majetku, viete dobre, že toto nie je záležitosť, ktorá celkovo obce a mestá trápi. Tie obce a mestá, ktoré ešte nejaký majetok majú, tak áno, stane sa, že niektoré to predajú, ale to nie je to, čo dneska naše obce a mestá trápi.
Čo sa týka zníženia podielu pre obce a mestá za vlády Ivety Radičovej, vy viete veľmi dobre, že po prvej vláde Roberta Fica sme prebrali krajinu v stave, keď vláda fungovala s 8-percentným deficitom. Osempercentný deficit, to bola grécka cesta. Vláda Ivety Radičovej musela toto všetko dávať do poriadku a dotklo sa to aj obcí a miest. Ale osempercentný deficit bola cesta do pekla, bola to grécka cesta.

To bolo posledné vystúpenie alebo reakcia v rámci všeobecnej rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť?
Nech sa páči, na to je tento priestor, nech sa páči.