25. schôdza

15.10.2013 - 30.10.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.10.2013 o 11:48 hod.

Ing.

Vladislav Petráš

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 11:36

Jozef Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni. Chcel by som v rozprave predložiť dva pozmeňujúce návrhy k predmetnému zákonu, respektíve návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmu pridanej hodnoty.
Ten prvý pozmeňujúci návrh znie:
"Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2013 okrem čl. I bodov 1 až 30, 32 až 42, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014. Čl. I bod 31 nadobúda účinnosť 1. júla 2014."
Stručne k odôvodneniu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ja vítam zavedenie kontrolných výkazov pri dani z pridanej hodnoty ako naozaj jeden z kľúčových nástrojov pri boji s daňovými únikmi. Čiže opatrenie ako také je síce správne, ale tvrdím, že v praxi v danú chvíľu nevykonateľné. A myslím, že si to uvedomuje aj pán minister Kažimír. Ide totiž o to, že spomínaný kontrolný výkaz, jeho vzor, ako ten kontrolný výkaz bude vyzerať, ustanoví, hovorím schválne v budúcom čase, ustanoví opatrenie ministerstva financií, ktoré samotné nadobudne účinnosť až 1. januára 2014.
Čiže, keď to skrátim, obchodné spoločnosti na Slovensku touto zmenou zákona budú povinné predkladať kontrolný výkaz DPH od 1. januára, ale vzor, ako ten kontrolný výkaz má vyzerať vrátane tzv. číselných kódov tovaru podľa Spoločného colného sadzobníka, tento vzor bude ustanovený až opatrením ministerstva financií, ktoré tiež uzrie svetlo sveta 1. januára. Čiže malé obchodné spoločnosti, ktoré majú len niekoľko málo položiek, ktoré budú uvádzať v tom kontrolnom výkaze, tie sa s tým vysporiadajú, pretože v krajnom prípade ho vyplnia ručne. Ale neviem si predstaviť veľkú obchodnú spoločnosť, ktorá pracuje s desiatkami, respektíve stovkami položiek tovarov a služieb, ako táto spoločnosť bude ručne vypĺňať takýto kontrolný výkaz, keďže vzor toho výkazu vrátane tých číselných kódov bude známy od 1. januára a súčasne od 1. januára je navrhovaná účinnosť tohto zákona, tejto novely.
Takže neoponujem a nenamietam samotné kontrolné výkazy o dani z pridanej hodnoty, ale týmto pozmeňujúcim návrhom sa snažíme posunúť účinnosť jedného jediného článku na 1. júl 2014, to znamená o 6 mesiacov, práve z dôvodu toho, aby obchodné spoločnosti, ktoré, ako som uviedol, majú desiatky a stovky položiek, aby mali možnosť mať to prechodné obdobie 6 mesiacov, kedy si môžu nastaviť svoje vlastné vnútrofiremné informačné systémy tak, aby nemuseli spomínaný kontrolný výkaz vypĺňať ručne. Ak to budú robiť ručne, tak potom tie výkazy budú neúplné, budú vykazovať obrovskú mieru chybovosti a potom je otázna vlastne aplikačná prax, ako bude aplikácia takýchto ustanovení vyzerať v praxi. A myslím, že aj pán minister Kažimír si uvedomuje, že na Slovensku je to tak, že prijmeme nejaký zákon a teraz budeme tolerovať, v tichosti tolerovať, že nejakých 6 mesiacov to budú firmy robiť neúplne, nekomplexne, s vykazovaním veľkej miery chybovosti, avšak postupne sa to nejako utrasie. Pýtam sa preto, či nie je aj po právnej stránke čistejšie posunúť účinnosť jedného jediného článku o 6 mesiacov tak, aby tie spomínané obchodné spoločnosti s veľkým množstvom, desiatkami a stovkami položiek tovarov a služieb si mohli na to nastaviť vnútorné informačné systémy.
Ja chápem, že v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 je naplánovaný príjem približne 250 mil. eur, ktorý by mal byť generovaný práve z toho spomínaného boja s daňovými únikmi alebo z efektívnejšieho výberu daní. Tomu rozumiem, ale nemyslím si, že je v civilizovanej spoločnosti správny postup, keď prijmeme nejaké ustanovenie, od ktorého vykonateľnosti dopredu povieme, že: však nebudú to tie firmy schopné okamžite od 1. januára robiť, ale však im to budeme tolerovať, ono sa to postupne nejako utrasie. Takže toľkoto k prvému pozmeňujúcemu návrhu.
A teraz, ak dovolíte, prednesiem druhý pozmeňujúci návrh.
V čl. I bod 34 znie:
"34. V § 79 ods. 6 sa v prvej vete na konci vkladá čiarka a slová: "najneskôr však do šiestich mesiacov od začatia daňovej kontroly"." Opäť chcem v odôvodnení tohto pozmeňujúceho návrhu uviesť... Apropo, ešte som zabudol jednu vetu.
Doterajšie body 34 až 43 v čl. I sa označujú ako body 35 až 44. Čiže sa prečíslovávajú o jeden bod.
Prečo takýto pozmeňujúci návrh? V poslednej dobe sa nám množí prax aj samotnej finančnej správy, prax taká, že ak vznikne nadmerný odpočet z dane z pridanej hodnoty platiteľovi, tak finančná správa začne proti takémuto subjektu daňovú kontrolu. Výsledkom toho je, že v zmysle platnej legislatívy môže táto daňová kontrola v zmysle daňového poriadku trvať až jeden rok, ale výsledkom v praxi je, že počas tejto daňovej kontroly až do jej ukončenia je vlastne takejto obchodnej spoločnosti zadržiavaný nadmerný odpočet DPH, čiže vratka dane z pridanej hodnoty. A máme konkrétne prípady z praxe, ja som už o tom aj pána ministra informoval, spoločností, tá posledná v poradí najaktuálnejšia, ktorá prišla, sťažnosť z východného Slovenska, nebudem meno tej spoločnosti teraz uvádzať. Pevne verím, že sa to vyrieši v zmysle platnej legislatívy. Máme príklady také, že môže v regióne prebiehať častokrát aj nekalý konkurenčný boj. Čiže ak dve spoločnosti bojujú o toho istého spotrebiteľa, o toho istého zákazníka a sú v jednom regióne na tom istom lokálnom trhu, tak tá jedna spoločnosť môže úplne v pohode po kontakte s finančnou správou požiadať, aby tam bola poslaná daňová kontrola, aby trvala práve ten rok, aby tá spoločnosť rok čakala na uplatnenie si nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Ak je to malá a stredná spoločnosť s niekoľkými, v jednotkách sa pohybujúcim počtom zamestnancov, tak toto dokáže takúto spoločnosť úplne zruinovať a vyradiť z konkurenčného boja.
Chcem vysloviť nádej, že toto nie je spôsob, to umelé zadržiavanie vrátenia dane z pridanej hodnoty, že toto nie je spôsob manažovania hotovostných tokov vo verejných financiách. Viete, kam smerujem, že v takomto prípade, aby to bolo možné aj na hotovostnom princípe na ultime roka 31. 12. si nastaviť nejakým spôsobom ten deficit na hotovostnom princípe. Ak budeme tlačiť pred sebou ten balvan nárokov na vrátenie dane z pridanej hodnoty, vzniká tu samozrejme otázka, že čo v prípade, že pri daňovej kontrole je potrebné aj, sú nejaké potrebné medzinárodné cezhraničné dožiadania informácií, ktorých získanie je nutné k tomu, aby daňová kontrola mohla konštatovať, či ten kontrolovaný subjekt má všetko v poriadku, alebo nie, v zmysle platnej legislatívy.
Podčiarkujem, že predložený pozmeňujúci návrh nerieši dĺžku daňovej kontroly, tú ponecháva naďalej, tak ako stanovuje súčasne platný daňový poriadok v rozsahu dvanástich mesiacov. Čiže nech daňové kontroly prebiehajú rok, ale tvrdím, že štát, v tomto prípade Finančná správa, má dostatočnú kapacitu aj technickú, aj ľudskú na to, aby do šiestich mesiacov bola v stave vyniesť ten záverečný ortieľ, či uplatňovaný nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty je opodstatnený, je v súlade s predpismi, alebo nie. Šesť mesiacov je na to postačujúca doba. A v prípade, že tam bude potrebné to dožiadanie, cezhraničné, medzinárodné s nejakými krajinami alebo firmami, ktoré majú domicil v iných krajinách v zahraničí, tak v takomto prípade nech sa vytvorí nejaké podmienené, podmienečné rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní toho nároku.
Ale je nemysliteľné, aby obchodná spoločnosť mala za sebou rok trvajúcu kontrolu v roku 2011, potom sa otvorila, a tá prvá kontrola v záverečnom protokole konštatovala, že neboli nájdené žiadne nálezy. Potom sa otvorí druhá daňová kontrola na rok 2012, ktorá beží, a tá spoločnosť má niekoľko stovák tisíc eur zadržiavanú vratku dane z pridanej hodnoty. Toto dokáže naozaj obchodnú spoločnosť zruinovať. A mám vážne obavy, že, a myslím, že to tak cítime rovnako s pánom ministrom Kažimírom, že existujú v tejto oblasti naozaj aj praktiky nekalého konkurenčného boja, kedy jeden konkurent chce vyradiť z hry iného konkurenta, iný podnikateľský subjekt.
Takže všetko z mojej strany a poprosím o podporu obidvoch pozmeňujúcich návrhov.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.10.2013 o 11:36 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

11:43

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Mihál.
Skryt prepis

17.10.2013 o 11:43 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:46

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja rád vyhoviem prosbe môjho predrečníka o podporu obidvoch pozmeňovacích návrhov a veľmi rád ich podporím. A budem sa snažiť aj v tejto faktickej poznámke presvedčiť ostatných kolegov, aby to tiež tak urobili. Pokiaľ ide o daňové kontroly v súvislosti so zadržiavaním DPH, tak, bohužiaľ, je to bežná prax, ktorú vnímame v rôznych regiónoch Slovenska. Na mňa sa tak isto obracajú podnikatelia, ktorí nie sú si vedomí, prečo by mali nedostať vratku DPH a prečo takýmto spôsobom, nie celkom korektne a možno aj pochybovať o zásade dobrých mravov pri uplatnení takejto techniky, im zadržiava Finančná správa prostriedky, na ktoré majú zákonný nárok.
A pokiaľ ide o kontrolný výkaz o DPH, tu si dovolím mať iný názor a nie som celkom presvedčený o vhodnosti zavedenia takéhoto nástroja pri boji proti daňovým únikom, pretože je to nástroj, ktorý spôsobí obrovské byrokratické problémy, obrovskú záťaž administratívy na strane firiem, najmä menších firiem, ktoré nemajú také možnosti, nemajú taký aparát, nemajú možno taký kvalitný softvér, ktorý by im to robil automaticky. Bude to spôsobovať v praxi problémy a sprostredkovane problémy na Finančnej správe. Ale keď už sa má takýto nástroj zaviesť, tak určite s dostatočným prechodným období. Ja dokonca, aj tá polročná doba, ktorú navrhuje pán poslanec Kollár, nemyslím si, že je celkom dostatočná, určite by to malo byť viac, ale ak je tu návrh na predĺženie aspoň o pol roka, tak by som poprosil všetkých kolegov, všetky kolegyne aj pána ministra o pragmatické zváženie toho, aké to bude dopady na podnikateľskú prax, na firmy, a aby podporili tento druhý návrh.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.10.2013 o 11:46 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

11:46

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
Pán poslanec Petráš.
Skryt prepis

17.10.2013 o 11:46 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:48

Vladislav Petráš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja by som sa chcel dotknúť len na ten, k tomu prvému pozmeňovaciemu návrhu. Ja si myslím, že tá doba alebo účinnosť od toho 1. januára je reálna, pretože zdaňovacie obdobie, prvé zdaňovacie obdobie bude január 2014. A podľa mojich vedomostí teda daňové priznanie o DPH sa podáva najneskôr do 25. nasledujúceho mesiaca. To znamená, že minimálne tých 45 dní, alebo 55 dní, keď rátam 30 plus 25, 55 dní budú mať tie firmy na to, aby sa s týmito vecami vysporiadali. A ja samozrejme komunikujem aj s podnikateľským prostredím o týchto otázkach a nikto v tom nevidí nejaký veľký problém, pretože pre tých malých, ktorí majú málo faktúr a málo nejakých účtovných dokladov, môžu to vyplniť v reálnom čase u tej, na stránke daňového riaditeľstva. A tí, samozrejme, väčší, tie reťazce a podobné, určite, keďže už o tom vedia teraz alebo budú informovaní po prijatí tohto zákona, tak majú dostatočný čas, aby si ten softvér zabezpečili. Takže ja si myslím, že to posunutie toho zákona, účinnosti toho zákona o pol roka je neopodstatnené.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.10.2013 o 11:48 hod.

Ing.

Vladislav Petráš

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

11:48

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
S reakciou pán poslanec Kollár.
Skryt prepis

17.10.2013 o 11:48 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:49

Jozef Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dve krátke reakcie. Prvá na predrečníka, môjho kolegu zo SMER-u. No, máte mylné informácie, pán kolega, pretože neviem, či ste niekedy implementovali v spoločnosti zmeny v informačnom systéme, v tom jadrovom informačnom systéme nejakej obchodnej spoločnosti. A povedali ste záverečnú vetu, že keďže vedia o tomto zákone teraz, tak majú dostatočných tých 55 dní, alebo koľko, od 1. januára do 25. februára na to, aby sa pripravili. Problém je v tom, že oni nevedia nič o tých zmenách. Som vám hovoril v tom svojom pozmeňujúcom návrhu pri odôvodnení, že vzor kontrolného výkazu DPH bude určovať opatrenie ministerstva financií, ktoré samé uzrie svetlo sveta až 1. januára, čiže práve naopak, tí podnikatelia nevedia, tie obchodné spoločnosti, o tom konkrétnom tvare toho kontrolného výkazu vrátane tých číselných kódov, ktoré tam musia byť a sú nutné a sú potrebné. Ale aké tie kódy budú, ktorá položka, ktorý tovar, ktorý typ služieb, aký kód bude mať pridelený, to stanoví opatrenie minfinu s platnosťou od 1. januára. Takže klamete, ak tvrdíte, že to podnikatelia vedia teraz, tak tu máte 55 dní a prispôsobte sa. Nie je to tak, dozvedia sa to až po 1. januári.
A v druhej poznámke len chcem férovo a kolegiálne poďakovať poslancovi Mihálovi za podporu obidvoch návrhov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.10.2013 o 11:49 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

11:49

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete k rozprave zaujať stanovisko?
Nech sa páči.
Skryt prepis

17.10.2013 o 11:49 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 11:51

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobre, to stanovisko sa bude kľúčovo samozrejme týkať prednesených pozmeňovacích návrhov. Ja musím potvrdiť, že áno, existuje odpor hlavne veľkých zamestnávateľov, ktorí majú systémy z veľkých, od veľkých dodávateľov. Ten odpor je založený na ich obave s tým, že to nestihnú.
Musím povedať, že samozrejme náš postoj k tomu, k tejto otázke je veľmi principiálny a vyplýva z toho, čo je, samozrejme, často predmetom kritiky práve z lavíc opozičných, to znamená, nedostatočný súboj o každé jedno euro v oblasti boja s daňovými únikmi. Asi vám nemusím pripomínať, radšej to vy pripomínate mne, tzv. DPH medzeru alebo VIP. GEP, ktorá bola vypočítaná Európskou komisiou na základe nejakých priemerných dát v poslednom období a ktorá hovorí o tom, že keby sme len s priemernou úspešnosťou vyberali DPH, mali by sme každý rok 1,3 mld. eur doma. Tento súboj stojí samozrejme za to, aby sme prijímali jasné opatrenia.
Ja sa nechcem už vybíjať na témach o administratívnej náročnosti a podobných veciach, pretože de facto tri mesiace vediem legislatívny proces, ktorý vedie k zásadným zníženiam administratívnej náročnosti, napríklad v oblasti účtovných závierok, zákonov, ktoré teraz proste preberáme. A niekto tu ma proste zase bez problémov akože obviní z narastania administratívnej náročnosti, aj keď vie veľmi dobre, že to, aby mohol vyplniť akýkoľvek platca DPH terajší výkaz, musí mať dáta, ktoré po ňom iba chceme. O nič viac nejde. Je to v zjednodušenej forme len vlastne predprodukt, ktorý k danému produktu, dnešnému, proste potrebuje.
No ale pán poslanec Mihál samozrejme využije každú príležitosť na to, aby hovoril o legisvakácii. Chcem pozdraviť ho a povedať mu, že bez legisvakácie zobral mojej žene každý mesiac 600 eur na materskej, pretože bol sociálny inžinier a tiež bojoval s nejakými, pán Brocka vie, o čo ide, išlo, o samoplatcoch poistenia z maximálneho základu. Naparil im tam nejaké lehoty a ľudia, alebo ženy v tomto prípade, ktoré si platili z maximálneho základu poistenie, odrazu, keďže nepasovali do jeho predstavy o počte dní, tak ich hodil cez palubu.
Viem hovoriť niečo o legisvakácii a v tomto prípade o konkrétnych osobných dopadoch v oblasti napríklad matiek. Ale v tomto prípade, priatelia, hovoríme o veľkých zamestnávateľoch, hovoríme o malých platcoch DPH, ktorí s týmto problém nemajú. My sme naozaj k tomuto rozhodnutiu došli aj na základe kontaktov s výrobcami alebo s dodávateľmi softvérových, softvérov, účtovných softvérov, ktorí nás ubezpečovali, a komunikujeme s nimi od jari, že to stihnú, lebo základné parametre kontrolného výkazu, samozrejme odhliadnuc od toho, kedy je schválený zákon, sú jasné.
Ja musím povedať, že kľúčovo práve kvôli tomu, aby sme nedali, nevydali signál, že poľavujeme, nebudeme súhlasiť s odložením tohto termínu. Aj odvolávajúc sa na slovenskú povahu, ktorá vždy platí, a je to jedno, kto tento zákon proste, aký zákon prijíma, vždycky si všetko nechávame na poslednú chvíľu. Je to tu tak, preložíme to na 1. júl a bude problém pred 1. júlom, lebo niektorí budú zase chytať proste niečo za chvost.
A uznávam ťažkosti, ktoré, ktoré budú začiatkom roka. Samozrejme, že sa v žiadnom prípade nechcem dožiť škandálov ´a la 2000, január, február 2012. To určite nie. To znamená z tohto pohľadu pripravenosť Finančnej správy musí byť stopercentná. Pripravenosť podnikateľskej obce musí byť stopercentná z hľadiska tých hriešnikov, ktorí si proste žijú z daňových únikov. A možno nebude stopercentná u, proste u firiem, ktorí, ktorí sú zodpovední a celý čas pracujú s daňami férovo.
Musím ale zároveň vám pripomenúť, že prvýkrát budú predkladať tieto výkazy 25. februára mesační platcovia a 25. apríla štvrťroční platcovia. Čiže aj tam je ešte nejaký čas, reálny časový priestor.
A tu ináč musím povedať ešte pri druhom pozmeňovacom návrhu, že aj tam je proste podstata vystihnutá, ten problém tu existuje. Ten problém tu existuje a samozrejme ja neviem v dnešnej situácii vylúčiť pri deväťtisíc pracovníkoch Finančnej správy, že sa stále nenájdu niektorí, ktorí možno zneužijú negatívnym spôsobom akčný boj voči daňovým únikom na šikanu napríklad. Neviem to vylúčiť. Ale nemôžme zase systémovo zatrúbiť na ústup. Skôr ide o to, aby sme komunikovali. A ja každý, každé, každú sťažnosť, každý, každé poukázanie na zdržovanie výplaty nadmerných odpočtov nechám prešetriť. Nech to stojí, čo to stojí. Nech s tým úradníci majú problém, musia si vedieť obhájiť svoje postupy, s tým absolútne súhlasím, lebo zákon platí.
Chcem tak isto povedať, že, že ako tému to beriem. A sme pripravení možno aj nie úplne z hľadiska legislatívneho procesu najlepším spôsobom, ale možno pri zákonoch, o ktorých budeme hovoriť v decembri, pracovať s nasledovnou témou, aby sme mohli preplácať nadmerné odpočty z čiastkových výsledkov kontrol. Lebo tento problém vzniká, naozaj máte nadmerný odpočet v sume x, ktorý odkontrolujete, vzniká tam samozrejme požiadavka dožadovania a medzinárodného miestneho zisťovania. Z toho vyplynú ďalšie okolnosti, medzitým príde ďalší nadmerný odpočet, zastaví sa ten, šetrí sa, šetrí sa. Týmto spôsobom vzniká reťazenie nadmerných odpočtov, ktoré sa blokujú. Vieme si predstaviť režim, kde by sme uvoľňovali po častiach. To znamená, odkontroluje sa jeden a uvoľní sa, ak je dôvod na šetrenie ďalšieho, zastaví sa a postupne sa uvoľní. Dnes to naozaj tak je, že sa môže nám nahromadiť aj polročný a ročný kumulatív nadmerných odpočtov, čo fakt môže robiť problémy.
Musíte chápať aj ľudí na tej druhej strane, teraz mám na mysli Finančnú správu, ktorí sa samozrejme boja niekedy rozhodnúť. Boja sa rozhodnúť, pretože majú zodpovednosť v svetle reflektorov súboja s daňovými únikmi, často s obviňovaním z korupcie zo strany práve pracovníkov Finančnej správy. Nie je to ľahké, ako určite na konci dňa povedať, kto má pravdu. Musím povedať, že samozrejme zaoberal som sa aj ja mnohými sťažnosťami a vyše 50 percent nebolo oprávnených. Boli tam nejaké proste závažnosti a samozrejme, že sa tí ľudia bránia, hľadajú cestičky a línie, ale ten súboj je naozaj po mnohých, mnohých rokoch nekompromisný. Na druhej strane určite existujú aj prípady, kde to nie je fér.
Takže prosím každého, kto má problém, či sa obráti na opozičného, koaličného poslanca, na rezort, budeme sa takýmto problémom venovať a sme ochotní a pripravení urobiť legislatívnu zmenu, ktorú som pred tým opísal.
A chcem možno ešte pripomenúť jednu možnosť. Vnímam napríklad tému daňového ratingu, ktorý je odmietaný, odmietaný podnikateľskou verejnosťou, lebo tiež sa im zdá ako taký veľmi problematický. Možno si treba uvedomiť, že by sme, keby sme zaviedli v budúcom roku a dohodli sa na daňovom ratingu a vedeli by sme kvalifikovane na základe objektívnych dát hodnotiť solídnosť firmy na základe platenia, alebo prístupu k  platobnej disciplíne, potom by sme vedeli diferencovať aj prístup. Slovensky povedané, ak má niekto rating A, tak by možno mohli proste platiť nejaké nižšie zábezpeky, nižšie poplatky, v kratších lehotách by mohol dostať vrátku, nejaký špeciálny režim aj na výkon kontroly a podobne. To je cieľ, ktorý by sme radi dosiahli. Samozrejme, najprv sa potrebujeme dostať k tomu samotnému nosiču ratingu ako takému. A ten rating kľúčovo nemá pomáhať štátom, ale pomáhať kľúčovo bojovať s druhotnou platobnou neschopnosťou a samozrejme aj s rozpoznaním toho, tých, ktorí chcú a plnia si svoje povinnosti, a tých, ktorí žijú na úkor iných.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

17.10.2013 o 11:51 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Poslať e-mailom

11:59

Renáta Zmajkovičová
Skontrolovaný text
Ďakujem, pán minister.
Pán spravodajca, chcete ešte záverečné slovo? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok.
Dobrú chuť želám kolegom a kolegyniam.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)
Skryt prepis

17.10.2013 o 11:59 hod.

JUDr.

Renáta Zmajkovičová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom