25. schôdza

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.
Nech sa páči.
Poprosím vás, zapnite pána poslanca Vašečku.

Ďakujem pánu ministrovi za zastúpenie a za prečítanie odpovede. Ja by som chcel teraz zareagovať. Mám taký pocit, pocit, že, a doplniť teda tú otázku, že mám taký pocit, že pán minister Lajčák sa v úvode, v úvode jeho odpovede urobil takým trocha nevedomým, čo sa týka gender ideológie. Potom použil výraz, ktorý sa často používa, rodová rovnosť.
Problém je v tom, že tu vzniká také zahmlievanie práve pri používaní týchto termínov, lebo väčšina spoločnosti si dodnes myslí a tak sa to snaží aj podsúvať, že ide o rovnoprávnosť mužov a žien, čo je úplne v poriadku, samozrejme, a je to správne a treba to presadzovať. Takisto zahmlievanie sa týka medzinárodných záväzkov, kde sa rozlišuje napríklad pracovné právo a rodinné právo, kde nemáme záväzky meniť nejaké registrované partnerstvá alebo homosexuálne manželstvá a adopcie. Takže to treba tiež jasne povedať.
A ja som tam kládol aj teda druhú otázku a nebudem ju klásť vám, ale môžte odkázať pánu ministrovi, že naozaj sa mi zdá, že skôr sa zaujíma o to, čo je dôležité pre medzinárodné štruktúry, ako je Európska únia a OSN a aký je tam názor týchto lídrov, než o to, čo naozaj na Slovensku je vôľou väčšiny obyvateľov. A preto keď v tej odpovedi zaznelo, že mal by sa prijať dokument, ktorý vyjadruje, s ktorým sa dokáže stotožniť väčšina obyvateľov, že by bolo naozaj dobré, aby sa na to prihliadalo a aby tá demokracia bola otvorená nielen nejakým debatám intelektuálnym, ktoré sú tiež potrebné, ale aj názorom jednoduchých občanov. Predpokladám, že SMER, tak ako deklaruje, chce zastupovať všetkých občanov, nielen nejakých expertov na rodovú rovnosť, prípadne nejakých iných, iných intelektuálov.
Ďakujem.

Pán minister? Áno, odkážete pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí.
V poradí šiestu otázku položil pán poslanec Ľudovít Kaník, ktorý je tu prítomný, podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi a otázka znie: "Vážený pán minister, rozhodnutie Najvyššieho spolkového súdu Nemecka výrazne znížilo šance Slovenskej republiky zvrátiť prehratú arbitráž vo veci protiústavného zákazu zisku, ktorý presadila vaša prvá vláda. Budete garantovať vlastnou hlavou škody, ktoré vzniknú našim občanom?"
Pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Takže páni poslanci Jozef Mikuš, pani poslankyňa Lucia Žitňanská, pán poslanec Ľudovít Kaník, pán poslanec a predseda strany Pavol Frešo a pán poslanec Viliam Novotný sa pýtajú s obrovskou dávkou fantázie to isté: "Vážený pán minister, rozhodnutie Najvyššieho spolkového súdu Nemecka výrazne znížilo šance Slovenskej republiky zvrátiť prehratú arbitráž vo veci protiústavného zákazu zisku, ktorý presadila vaša prvá vláda. Budete garantovať vlastnou hlavou škody, ktoré vznikajú našim občanom?"
Pokúsim sa teda odpovedať všetkým záujemcom rovnako. Rozhodnutie, ktoré vydal Najvyšší spolko..., rozhodnutie, ktoré vydal Najvyšší spolkový súd je len procesným rozhodnutím. Informácie prezentované médiami sa nezakladajú na reálnom základe a rozhodnutie je potrebné vnímať v širších súvislostiach. Účelom konania pred nemeckými súdmi je vyriešenie otázky súladu dvoch prameňov práva, medzinárodného a európskeho práva. Nemecký súd predbežne zaujal stanovisko, že nemôže o veci v súčasnosti rozhodnúť pre prekážku prebiehajúceho konania o zrušení meritórneho rozhodnutia arbitrážneho tribunálu.
Občanov by som chcel ubezpečiť, že Slovenská republika nechce v tomto spore naťahovať čas, ako sa môže zdať, opak je ale pravdou. Slovenská republika v prebiehajúcom spore okrem obhajoby práva štátu regulovať verejné zdravotné poistenie háji záujem dodržiavania a jednotného výkladu európskeho práva a robí to spôsobom, ktorý pomôže Slovenskej republike, ale aj iným členským štátom Európskej únie v iných medzinárodných investičných arbitrážach.
Toľko mi dovolili povedať právni zástupcovia rezortu.
Skončil som.

Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.

Ja by som na úvod hneď povedal, že určite to, čo sme sa pýtali my, je jednak vážnejšie, ale hlavne je to podstatne menejkrát položená otázka ako dnes 21 rovnakých otázok položených predsedovi vlády zo strany poslancov SMER-u, ha-ha-ha, dovoľte mi zasmiať sa.
A teraz k samotnému meritu veci. No aj z vašej odpovede vyplýva, že viete, že máte prúser a teda poriadny. Pretože keď Ústavný súd Slovenskej republiky, arbitrážny súd luxemburský a Najvyšší nemecký súd povedia v zásade to isté, že ste spravili veľkú škodu tejto republike svojím politickým rozhodnutím a politickým presadením absolútne babrácky pripraveného zákona, takže je to len otázka času. Darmo teraz budete hovoriť o tom, že sa potvrdilo procesné. Áno, potvrdilo sa, že ten súd, ktorý rozhodol, tak rozhodovať mal. A ten súd teda pravdepodobne aj rozhodne tak, ako už rozhodol. A Slovensko za vašu babráckosť, za tvrdohlavosť pána premiéra Fica a za jeho boj so zdravotnými poisťovňami začne platiť obrovskými miliónmi.
A všetci vieme, že to sú len prvé, prvé súdne rozhodnutia, prvé arbitráže, najmenšie arbitráže, že prídu ďalšie, prídu väčšie. A keď dokonáte aj ten zámer znárodnenia a vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne, tak to budú extra obrovské arbitráže. A ja som strašne zvedavý, z čoho to budeme platiť, ako sa na to bude dívať štátny rozpočet. A myslím si, že by bolo strašne dobré, keby ste to zaplatili vy, keby ste to zaplatili vy ako strana SMER, či už z vlastných prostriedkov, ktoré dostávate od štátu alebo z akýchkoľvek prostriedkov, ktoré vlastnou hlavou pán premiér Fico vie zháňať, ako veľmi dobre vieme zo známych nahrávok. Ale, žiaľbohu, máme tu veľký prúser a môžte sa krútiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán podpredseda vlády, na doplňujúcu otázku chcete odpovedať?
Nech sa páči.

Samozrejme. Teraz už odpoviem to, čo mi právnici nenapísali. Chcel by som odkázať vysmiatym kolegom v laviciach SDKÚ, ktorí evidentne nevedia schovať svoju radosť nad tým, že by, že by krajina mohla zaplatiť v nejakom právnom spore peniaze. Ja som včera reagoval v médiách. Ja vám to zopakujem. To, čo som počul, ja som to počul z Luxemburgu, lebo som tam bol pracovne vzdialený, to, čo som počul a čítal, bolo nič iné len Rádio Jerevan. Mnohí experti aj kvázi experti sa vyjadrovali proste s postojmi, ktoré, prisnilo sa babe, čo chcela proste mať. Rozhodnutie nie je rozhodnutie, je to návrh rozhodnutia, nie vo veci, v merite veci, ale vo veci procesu. Chcem povedať, že mohol by som teda pokračovať... (Reakcia na ruch v sále.) Alebo chcete so mnou viesť ako inteligentný dialóg, modro-modrý alebo červený?
Takže chcem vám len proste povedať, že je to oveľa zložitejšie pre tú stranu, ktorým trošku nadŕžate, oveľa zložitejšie, ako si myslia. Chcem vás niekoľkokrát upozorniť a ja som vám to povedal, aj v užšom rozmere, že jeden, že existuje človek, ktorý má preukázateľné väzby, historické väzby na vašu politickú stranu a vystupuje v tomto spore alebo vystupoval v tomto spore ako svedok – môžme sa domnievať, či to robil zadarmo, alebo či to robil len z nadšenia pre politickú značku alebo pre krajinu – chcem vás upozorniť, že ak v týchto, ak interpretáciu akéhokoľvek kroku robí zase právna kancelária, v ktorej je zainteresovaná jedna vaša významná kolegyňa, tiež to znamená pre mňa akési naznačenie smerovania záujmov, ktoré proste komunikujete.
Ja nie som v prvom rade, kolegovia z SDKÚ, mojou úlohou, v prvom rade mojou úlohou je zastupovať rezort, ktorý má z kompetenčného zákona povinnosť zastupovať medzinárodné arbitráže. Tých arbitráží je neúrekom, bohužiaľ, ich je neúrekom a zvyšuje sa ich počet. Je to, bohužiaľ, trend v celej Európe, v celom svete, lebo je výborné a je to výhodné sa proste súdiť so štátom. Štát je vždycky veľmi dobrá korisť. Musím povedať, že my sme aj samozrejme v ťažkej situácii, v komunikačnej,  pretože ja by som tiež bol strašne rád, keby sme sa mohli dozvedieť, aký bude ďalší právny postup, aká bude taktika v procese od druhej strany. Lenže nikto za ním nepríde, nikto sa ho nepýta na hodine otázok, nemáme sa šancu dozvedieť takýto postup. A vy búchate, búchate jak lvy o mřížu, ale to je proste ako zbytočné z tohto pohľadu. My postupujeme pokojne a z pohľadu odborného zastupovania môžte potom po čase povedať, či to bolo fér alebo to nebolo fér. Len chcem vás upozorniť, že pracujeme s právnymi expertmi, či zo Slovenska alebo zo zahraničia, s tými istými, s ktorými pracovali vaši predstavitelia na rezorte. Pokiaľ viem, takisto vaši predstavitelia na rezorte sa snažili vyjednať zmier a nevyjednali ho. Nevyjednali zmier. Tak sa ich, opýtajte sa vašich bývalých predstaviteľov na rezorte financií, prečo nevyjednali zmier? Prečo asi nevyjednali zmier?! Pretože tie podmienky asi boli neprijateľné pre záujmy tejto krajiny.
Takže jediné, čo vám môžem povedať, že sa budeme zubami - nechtami snažiť o to, aby sme ani euro, ani euro nezaplatili, nielen z tohto právneho sporu, ale aj z ďalších sporov. A musím vám povedať, že sa tešíte predčasne, pretože tento spor ešte určite neskončil, a bič vždycky plieska na konci.
Ďakujem. (Potlesk).

Ďakujem, pán minister.
V poradí siedmu otázku položil pán poslanec Frešo opäť vám, ale pán poslanec tu nie je. Takže budeme pokračovať ďalej.
Pán poslanec Ľuboš Blaha je prítomný a položil otázku podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavovi Lajčákovi, ktorého zastupuje pán podpredseda vlády Peter Kažimír, a otázka znie: "Vážený pán minister, minulý týždeň sa pri talianskom ostrove Lampedusa odohrala obrovská tragédia, keď pri snahe dostať sa na európsky kontinent zahynulo v mori vyše 350 afrických migrantov. Chudobní a vyhladovaní ľudia z Afriky či Ázie zomierajú v snahe dostať sa do Európy už celé desaťročia. Aké systémové a humanitárne riešenia Európska únia prijala na to, aby zabránila opakovaniu takýchto strašných udalostí?"
Poprosím vás o odpoveď, pán podpredseda vlády, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Prečítam teda odpoveď pripravenú pánom podpredsedom vlády, pánom Lajčákom.
Vážený pán poslanec, tragédia pri talianskom ostrove Lampedusa je extrémnym príkladom javu spoločného pre južnú hranicu Európskej únie. Tisícky migrantov sa pokúšajú dosiahnuť jej brehy. Situácia dospela do bodu, keď už iba samotné slová a gestá nepostačujú. Problému je potrebné sa aktívne venovať. V tejto súvislosti Rada Európskej únie pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti na svojom zasadnutí dňa 8. októbra 2013 rokovala o tragickej nehode pri ostrove Lampedusa. Ministri diskutovali o potrebných opatreniach s cieľom predchádzať takýmto tragédiám. Návrh talianskeho ministra vnútra zriadiť pracovnú skupinu, ktorá v spolupráci s Európskou komisiou bude identifikovať nástroje, ktoré má Európska únia k dispozícii a ktoré by mohla efektívnejšie využívať na ochranu morských vonkajších hraníc Európskej únie, bol členskými krajinami prijatý pozitívne. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, poprosím vás, nevyrušujte pána podpredsedu vlády v odpovedi. Poprosím vás o pokoj.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Ďakujem.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pán minister.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Ochrana hraníc je samozrejme aj otázkou peňazí. Finančná pomoc Európskej únie podľa dotknutých južných krajín nie je dostatočná. Migrácia po mori má za následok veľké náklady na záchranu ľudí, ako aj ich následné spracovanie a objemy finančných prostriedkov nereflektujú celkovú realitu počtu utečencov. Členské štáty Európskej únie by mali konštruktívne pristupovať k tomu, ako budeme riadiť externé hranice Európskej únie. Nejedná sa o ojedinelý problém, ktorý zajtra zmizne zo stola. Dáta, ktoré máme k dispozícii, sú jasné. Podľa údajov agentúry Frontex prekročilo v roku 2012 nelegálne hranice Európskej únie viac ako sedemdesiatdvatisíc osôb, zhruba o polovicu menej, ako tomu bolo v roku 2011, ale aj keď ešte nemáme konečné čísla, je evidentné, že v roku 2013 počet nelegálnych migrantov znovu narastá. Len v Líbyi je jeden milión ľudí pripravených dostať sa do Európskej únie. Je potrebná spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu migrantov.
Žiadne riešenie nie je možné bez spolupráce s partnermi. Najlepšie riešenie je v konečnom dôsledku vytvoriť potenciálnym migrantom vhodné podmienky na život vo svojich vlastných krajinách, aby necítili potrebu odtiaľ utekať. To len potvrdzuje slovenskú a európsku zahraničnú politiku, ktorá kladie dôraz na demokraciu a ľudské práva a pomáha rozvojovým krajinám zlepšiť hospodársky rast a dosiahnuť vyššiu životnú úroveň pre svojich obyvateľov. Potrebujeme však aj opatrenia, ktoré budú fungovať ihneď, respektíve v krátkodobom a strednodobom časovom horizonte. Európska komisia preto už od roku 2011 pracuje na vytvorení nového mechanizmu na ochranu hraníc. Štáty by sa v rámci nového systému mali zapojiť do novej komunikačnej siete, ktorá im umožní vymieňať informácie medzi sebou a s európskou agentúrou pre správu vonkajších hraníc, takzvaným Frontexom.
Cieľom komunikačnej siete EUROSUR je posilniť odhaľovanie, prevenciu a boj proti nelegálnej migrácii a cezhraničnej trestnej činnosti, ale aj zlepšiť koordináciu pri záchrane života migrantov. Pri záchrane migrantov je totiž dôležitá spolupráca predmetných orgánov a rýchly zásah. Prostredníctvom siete EUROSUR bude možné sledovať v reálnom čase informácie poskytnuté členskými štátmi a ďalšími zdrojmi. Počíta sa ale tiež so zdieľaním techniky pre sledovanie, ako sú satelity, ako sú systémy hlásenia lodí. Štáty Európskej únie zapojené do EUROSUR budú tiež musieť rešpektovať zákaz vrátenia, ktorý zakazuje vracať migrantov na miesta, kde im mohla hroziť smrť či obmedzenie slobody.
Prevádzkové pravidlá siete EUROSUR-u už boli dohodnuté s vládami členských štátov a Slovensko začne EUROSUR používať v prvej vlne od 2. decembra 2013 spoločne s Bulharskom, Estónskom, Gréckom, Španielskom, Francúzskom, Chorvátskom, Talianskom a ďalšími krajinami. Ostatné členské štáty by sa mohli napojiť od 1. decembra 2014.
Je zrejmé, že v roku 2014 počas gréckeho a talianskeho predsedníctva Rady sa problematika migrácie v rámci politických diskusií dostane do väčšej pozornosti. Grécko sa chce zamerať na zdôraznenie pozitívnych aspektov riadenej migrácie v prospech hospodárskeho rastu, avšak, samozrejme, bude nevyhnutné riešiť aj problémy, ktoré súvisia s ilegálnou migráciou z hľadiska hospodárskeho, z hľadiska sociálnej súdržnosti a politickej stability.
Rezort zahraničných vecí je presvedčený, že aj rozvoj mobilných, mobilitných partnerstiev s tretími krajinami predstavuje správnu cestu, ako čeliť problémom spojených s migráciou. Vláda Slovenska víta pokrok, ktorý bol dosiahnutý v rozhovoroch medzi Európskou úniou a Marokom, a veríme, že tento smer budú nasledovať aj Tunisko a ďalšie krajiny severnej Afriky. Máme záujem hrať aktívnu úlohu v tejto oblasti. Snažíme sa o to, aby Slovensko prevzalo líderskú úlohu v mobilitnom partnerstve s Azerbajdžanom. Táto krajina síce z pohľadu Európskej únie momentálne nepredstavuje hlavný migračný problém, avšak migračné toky z východu sú tiež významné, predovšetkým pre krajiny strednej Európy.
Je evidentné, že pokiaľ nebude situácia v severnej Afrike stabilná, bude dochádzať k tragickým udalostiam. Európska únia musí uznať, že legálne kanály, ako sa dostať do Európy, nie sú dostatočné. A toto by mal reflektovať aj post-štokholmský program. Jednou z odpovedí je posilňovanie spolupráce s partnermi v severnej Afrike. Mobilitné partnerstvo s Marokom je dôležitým krokom. Legálna mobilita a boj proti neregulovanej migrácii musia byť v súlade. A preto je rovnako dôležité integrované riadenie hraníc a pobrežné hliadky, máme na mysli operáciu Hermes skoordinovanú Frontexom.
Skončil som. Ďakujem.