25. schôdza

Dobre, to stanovisko sa bude kľúčovo samozrejme týkať prednesených pozmeňovacích návrhov. Ja musím potvrdiť, že áno, existuje odpor hlavne veľkých zamestnávateľov, ktorí majú systémy z veľkých, od veľkých dodávateľov. Ten odpor je založený na ich obave s tým, že to nestihnú.
Musím povedať, že samozrejme náš postoj k tomu, k tejto otázke je veľmi principiálny a vyplýva z toho, čo je, samozrejme, často predmetom kritiky práve z lavíc opozičných, to znamená, nedostatočný súboj o každé jedno euro v oblasti boja s daňovými únikmi. Asi vám nemusím pripomínať, radšej to vy pripomínate mne, tzv. DPH medzeru alebo VIP. GEP, ktorá bola vypočítaná Európskou komisiou na základe nejakých priemerných dát v poslednom období a ktorá hovorí o tom, že keby sme len s priemernou úspešnosťou vyberali DPH, mali by sme každý rok 1,3 mld. eur doma. Tento súboj stojí samozrejme za to, aby sme prijímali jasné opatrenia.
Ja sa nechcem už vybíjať na témach o administratívnej náročnosti a podobných veciach, pretože de facto tri mesiace vediem legislatívny proces, ktorý vedie k zásadným zníženiam administratívnej náročnosti, napríklad v oblasti účtovných závierok, zákonov, ktoré teraz proste preberáme. A niekto tu ma proste zase bez problémov akože obviní z narastania administratívnej náročnosti, aj keď vie veľmi dobre, že to, aby mohol vyplniť akýkoľvek platca DPH terajší výkaz, musí mať dáta, ktoré po ňom iba chceme. O nič viac nejde. Je to v zjednodušenej forme len vlastne predprodukt, ktorý k danému produktu, dnešnému, proste potrebuje.
No ale pán poslanec Mihál samozrejme využije každú príležitosť na to, aby hovoril o legisvakácii. Chcem pozdraviť ho a povedať mu, že bez legisvakácie zobral mojej žene každý mesiac 600 eur na materskej, pretože bol sociálny inžinier a tiež bojoval s nejakými, pán Brocka vie, o čo ide, išlo, o samoplatcoch poistenia z maximálneho základu. Naparil im tam nejaké lehoty a ľudia, alebo ženy v tomto prípade, ktoré si platili z maximálneho základu poistenie, odrazu, keďže nepasovali do jeho predstavy o počte dní, tak ich hodil cez palubu.
Viem hovoriť niečo o legisvakácii a v tomto prípade o konkrétnych osobných dopadoch v oblasti napríklad matiek. Ale v tomto prípade, priatelia, hovoríme o veľkých zamestnávateľoch, hovoríme o malých platcoch DPH, ktorí s týmto problém nemajú. My sme naozaj k tomuto rozhodnutiu došli aj na základe kontaktov s výrobcami alebo s dodávateľmi softvérových, softvérov, účtovných softvérov, ktorí nás ubezpečovali, a komunikujeme s nimi od jari, že to stihnú, lebo základné parametre kontrolného výkazu, samozrejme odhliadnuc od toho, kedy je schválený zákon, sú jasné.
Ja musím povedať, že kľúčovo práve kvôli tomu, aby sme nedali, nevydali signál, že poľavujeme, nebudeme súhlasiť s odložením tohto termínu. Aj odvolávajúc sa na slovenskú povahu, ktorá vždy platí, a je to jedno, kto tento zákon proste, aký zákon prijíma, vždycky si všetko nechávame na poslednú chvíľu. Je to tu tak, preložíme to na 1. júl a bude problém pred 1. júlom, lebo niektorí budú zase chytať proste niečo za chvost.
A uznávam ťažkosti, ktoré, ktoré budú začiatkom roka. Samozrejme, že sa v žiadnom prípade nechcem dožiť škandálov ´a la 2000, január, február 2012. To určite nie. To znamená z tohto pohľadu pripravenosť Finančnej správy musí byť stopercentná. Pripravenosť podnikateľskej obce musí byť stopercentná z hľadiska tých hriešnikov, ktorí si proste žijú z daňových únikov. A možno nebude stopercentná u, proste u firiem, ktorí, ktorí sú zodpovední a celý čas pracujú s daňami férovo.
Musím ale zároveň vám pripomenúť, že prvýkrát budú predkladať tieto výkazy 25. februára mesační platcovia a 25. apríla štvrťroční platcovia. Čiže aj tam je ešte nejaký čas, reálny časový priestor.
A tu ináč musím povedať ešte pri druhom pozmeňovacom návrhu, že aj tam je proste podstata vystihnutá, ten problém tu existuje. Ten problém tu existuje a samozrejme ja neviem v dnešnej situácii vylúčiť pri deväťtisíc pracovníkoch Finančnej správy, že sa stále nenájdu niektorí, ktorí možno zneužijú negatívnym spôsobom akčný boj voči daňovým únikom na šikanu napríklad. Neviem to vylúčiť. Ale nemôžme zase systémovo zatrúbiť na ústup. Skôr ide o to, aby sme komunikovali. A ja každý, každé, každú sťažnosť, každý, každé poukázanie na zdržovanie výplaty nadmerných odpočtov nechám prešetriť. Nech to stojí, čo to stojí. Nech s tým úradníci majú problém, musia si vedieť obhájiť svoje postupy, s tým absolútne súhlasím, lebo zákon platí.
Chcem tak isto povedať, že, že ako tému to beriem. A sme pripravení možno aj nie úplne z hľadiska legislatívneho procesu najlepším spôsobom, ale možno pri zákonoch, o ktorých budeme hovoriť v decembri, pracovať s nasledovnou témou, aby sme mohli preplácať nadmerné odpočty z čiastkových výsledkov kontrol. Lebo tento problém vzniká, naozaj máte nadmerný odpočet v sume x, ktorý odkontrolujete, vzniká tam samozrejme požiadavka dožadovania a medzinárodného miestneho zisťovania. Z toho vyplynú ďalšie okolnosti, medzitým príde ďalší nadmerný odpočet, zastaví sa ten, šetrí sa, šetrí sa. Týmto spôsobom vzniká reťazenie nadmerných odpočtov, ktoré sa blokujú. Vieme si predstaviť režim, kde by sme uvoľňovali po častiach. To znamená, odkontroluje sa jeden a uvoľní sa, ak je dôvod na šetrenie ďalšieho, zastaví sa a postupne sa uvoľní. Dnes to naozaj tak je, že sa môže nám nahromadiť aj polročný a ročný kumulatív nadmerných odpočtov, čo fakt môže robiť problémy.
Musíte chápať aj ľudí na tej druhej strane, teraz mám na mysli Finančnú správu, ktorí sa samozrejme boja niekedy rozhodnúť. Boja sa rozhodnúť, pretože majú zodpovednosť v svetle reflektorov súboja s daňovými únikmi, často s obviňovaním z korupcie zo strany práve pracovníkov Finančnej správy. Nie je to ľahké, ako určite na konci dňa povedať, kto má pravdu. Musím povedať, že samozrejme zaoberal som sa aj ja mnohými sťažnosťami a vyše 50 percent nebolo oprávnených. Boli tam nejaké proste závažnosti a samozrejme, že sa tí ľudia bránia, hľadajú cestičky a línie, ale ten súboj je naozaj po mnohých, mnohých rokoch nekompromisný. Na druhej strane určite existujú aj prípady, kde to nie je fér.
Takže prosím každého, kto má problém, či sa obráti na opozičného, koaličného poslanca, na rezort, budeme sa takýmto problémom venovať a sme ochotní a pripravení urobiť legislatívnu zmenu, ktorú som pred tým opísal.
A chcem možno ešte pripomenúť jednu možnosť. Vnímam napríklad tému daňového ratingu, ktorý je odmietaný, odmietaný podnikateľskou verejnosťou, lebo tiež sa im zdá ako taký veľmi problematický. Možno si treba uvedomiť, že by sme, keby sme zaviedli v budúcom roku a dohodli sa na daňovom ratingu a vedeli by sme kvalifikovane na základe objektívnych dát hodnotiť solídnosť firmy na základe platenia, alebo prístupu k  platobnej disciplíne, potom by sme vedeli diferencovať aj prístup. Slovensky povedané, ak má niekto rating A, tak by možno mohli proste platiť nejaké nižšie zábezpeky, nižšie poplatky, v kratších lehotách by mohol dostať vrátku, nejaký špeciálny režim aj na výkon kontroly a podobne. To je cieľ, ktorý by sme radi dosiahli. Samozrejme, najprv sa potrebujeme dostať k tomu samotnému nosiču ratingu ako takému. A ten rating kľúčovo nemá pomáhať štátom, ale pomáhať kľúčovo bojovať s druhotnou platobnou neschopnosťou a samozrejme aj s rozpoznaním toho, tých, ktorí chcú a plnia si svoje povinnosti, a tých, ktorí žijú na úkor iných.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. Z dôvodu práceneschopnosti je neprítomný minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Na pracovnej ceste mimo Bratislavy je minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek, zastupuje ho minister životného prostredia Peter Žiga. A na zahraničnej pracovnej ceste v Čiernej Hore je minister hospodárstva Tomáš Malatinský, naňho nie sú žiadne otázky.
Pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky.

Vážený pán poslanec, ďakujem za položenie otázky. A pre ľudí, ktorí nie sú zainteresovaní, možno je táto otázka dostatočne nudná a možno pre niektorých bude nudná aj moja odpoveď. Ale musím vám povedať, že ak porovnávam kvalitu zasadnutí V4 napríklad s rokom 2006, 2007, so zasadnutiami, ktoré prebiehajú v posledných troch, štyroch rokoch, došlo k významnému posunu vo význame tejto inštitúcie. Možno som to v minulosti vnímal len ako nejakú povinnú jazdu, kde sa stretli premiéri, kde si vymenili nejaké názory, ale dnes sa stáva z V4 uznávaná európska značka, aj svetová značka. A na týchto stretnutiach, ktoré sú čím ďalej tým lepšie pripravené, prijímame veľmi vážne rozhodnutia. O niektorých z nich by som chcel hovoriť aj dnes pred vami.
Za najpodstatnejší výsledok rokovania V4 v Budapešti považujem potvrdenie princípu solidarity krajín V4 v oblasti energetickej bezpečnosti, pretože sme štyri krajiny a každá má úplne iný energetický mix. Napríklad Poliaci nemajú atómové elektrárne, my máme atómovú elektráreň, Česi majú atómovú elektráreň, rovnako aj Maďarsko využíva atómové elektrárne na výrobu elektrickej energie. Napriek tomuto a napriek rozdielnym postojom možno k niektorým témam súvisiacim s jadrovou bezpečnosťou sme boli schopní zaujať rovnaký postoj k návrhu novely smernice o jadrovej bezpečnosti, s ktorou prichádza Európska komisia.
O čo ide? My sme v poslednom období na pôde Európskej rady boli svedkami významnej politizácie využívania jadra. Sú krajiny v Európskej únii, ktoré neuznávajú vôbec jadro, máme tu veľmi blízko susedov, Rakúsko, ktoré zašlo tak ďaleko, že postavilo úplne novú atómovú elektráreň, urobili referendum a to referendum, myslím, o 1 % dopadlo tak, že elektráreň doteraz nemôžu používať. Sú tu ďalšie krajiny v európskom priestore, ktoré veľmi razantne odmietajú používanie jadra. A boli sme svedkami pred niekoľkými mesiacmi toho, že Európska rada nechcela politicky uznať špeciálne testy, ktorými prešli jadrové elektrárne vrátane slovenských, nehovoriac o tom, že jadrové elektrárne prešli týmito medzinárodnými testami veľmi dobre. Prešli tak dobre, že nebolo treba prijímať žiadne ďalšie opatrenia na zdokonalenie bezpečnosti prevádzky týchto zariadení. Avšak bol pokus dostať do záverov Európskej rady ustanovenie, ktoré hovorí, že tieto testy nie sú konečné, že ideme ďalej a budeme hľadať ďalšie a ďalšie veci. Našťastie vtedy sa dali dohromady krajiny, ktoré používajú jadro, a sme tomuto zabránili. Ale znovu prichádza politizácia, pretože je tu návrh smernice Európskej komisie, a táto smernica má brať národnú kompetenciu na kontrolu jadrovej bezpečnosti a dať ju do vienka Európskej komisie. Ak sa toto stane, tak Európska komisia bude môcť vytvárať kedykoľvek tlak na národné štáty, ktoré majú atómové elektrárne, a pod rôznymi zámienkami nám môžu robiť obrovské ťažkosti. Ale sú to najmä zámienky politického charakteru, a nie odborného charakteru.
Preto sme na zasadnutí V4 v Budapešti všetci, vrátane poľského premiéra Donalda Tuska, vyhlásili, že nesúhlasíme a nikdy nepodporíme návrh takejto smernice, pretože nechceme, aby sa odoberala kompetencia od národných kontrolných orgánov, ako je Úrad jadrového dozoru, alebo od medzinárodných organizácií, ktoré sú na tento účel vytvorené, do orgánu, ktorý je výslovne politický, ktorý by mohol spôsobiť veľmi veľa ťažkostí pre individuálne krajiny.
Znovu chcem tu povedať, že každá krajina má právo sa rozhodnúť, aký má energetický mix a z čoho budú vyrábať elektriku. My rešpektujeme krajiny Európskej únie, ktoré nepoužívajú atómové elektrárne, rovnako prosíme a žiadame krajiny Európskej únie, aby rešpektovali Slovensko, ak atómové elektrárne využíva. A sme pripravení otvoriť sa, poskytovať všetkým susedom, ktorí majú problém s atómovou elektrinou, všetky potrebné informácie, ktoré sú dôležité z pohľadu bezpečnosti. A tento odkaz samozrejme, pokiaľ ide podanú ruku, spoluprácu, výmenu informácií, smerujem predovšetkým vo vzťahu k Rakúsku.
Ďalšia téma, nechcem príliš ísť do detailov, pokiaľ ide o jadro, ktorou sme sa zaoberali na zasadnutí V4, bola otázka ťažby bridlicového plynu v Európe. Tu tiež sú rôzne názory, pretože sú krajiny, ktoré sú mimo Európskej únie, ktoré veľmi ťažko prijímajú fakt, že niektoré krajiny môžu byť sebestačné vo výrobe a dodávkach plynu. Ale aj tu premiéri krajín V4 povedali, že je to legitímne právo každého jedného štátu si rozhodnúť, ako bude vyrábať a zabezpečovať svoju energetickú bezpečnosť, pretože Poľsko plánuje spustenie ťažby v rokoch 2014 až 2015 a jeho ložiská by sa za určitých okolností mohli stať aj doplnkovou alternatívou pre Slovensko.
Viete, my nikdy nevieme, čo nám vyvedú Ukrajinci. Pamätám si na veľkú krízu 1. januára 2009, kedy sme zavádzali nielen euro, ale kedy došlo k odstaveniu dodávok plynu do Európy, a my sme sa dostali do mimoriadne ťažkej situácie. Už sú rôzne alternatívy kvôli nedôveryhodnosti, že by sa vytvoril nový plynovod, ktorý by obchádzal Ukrajinu. Išiel by smerom cez Bielorusko a cez Poľsko naspäť na územie Slovenska. My samozrejme musíme byť súčasťou týchto rozhovorov, pretože máme obrovské prepravné kapacity na území Slovenska a bola by veľká chyba, keby tieto prepravné kapacity neboli využívané.
Môžem povedať aj to, že sme pod veľkým tlakom, pokiaľ ide o spätný chod plynu na územie Ukrajiny. Táto otázka prakticky prichádza na stôl pri každom jednom stretnutí s predstaviteľmi Ukrajiny. Táto otázka prichádza na stôl už aj, bohužiaľ, na úrovni Európskej únie. Ale s plnou zodpovednosťou vyhlásim to, čo som vyhlásil v roku 2009. Napriek tomu, že nám Ukrajina mohla pomôcť v plynovej kríze, neurobila tak a museli sme definitívne riešiť tento problém v trojuholníku Nemecko – Rusko – Česká republika s veľkým zapojením niektorých predstaviteľov Európskej komisie. Keby nebolo porozumenie medzi týmito dôležitými hráčmi, tak Slovensko by utrpelo obrovské škody pri plynovej kríze.
Musíme preto, dámy a páni, stále hovoriť, či sú aj iné alternatívy na dodávky plynu. My pochopiteľne berieme z Ruskej federácie 98 % plynu. Je to pre nás strategický, dôveryhodný partner. Nikdy sme nemali problémy s ním, pokiaľ išlo o dodržiavanie dohôd, pokiaľ išlo o dodávky. Ale pre krízové situácie musia existovať nejaké alternatívy. Ja preto napríklad vítam, že 1. januára 2015 reálne bude existovať plynové prepojenie medzi Slovenskom a Maďarskom, že začíname robiť severojužné ťahy. Bolo podpísané minulý rok aj memorandum o prepojení medzi Poľskom a Slovenskom. Čiže nebudeme vidieť hlavné toky plynu len smer východ - západ, západ - východ, ale pre nás z hľadiska bezpečnosti je dôležité uvažovať aj o tom, čo sa stane, keď zlyhá východozápadné, západovýchodné plynutie, či máme určité alternatívy, pokiaľ ide o sever a juh. Som rád, že sme toto privítali na zasadnutí V4 a že všetci premiéri jednoznačne deklarovali záujem o vytvorenie takýchto rôznych alternatív, ktoré sú strategicky pre všetky štyri krajiny dôležité.
Vítame zriadenie tzv. plynárenského fóra V4 aj s účasťou operátorov a regulačných orgánov krajín V4. Toto je neuveriteľne dôležitá vec. Ak sa budeme stretávať nielen politici, ale budú sa stretávať aj predstavitelia najvýznamnejších plynárenských spoločností a budú hľadať odpovede na otázky, čo urobiť, aby náš región bol ešte, ešte a ešte viac bezpečný. Ak hovorím o plyne, môžem znovu zopakovať informáciu, ktorú som už povedal, čo nikdy opozícia nepochopila a nepochopí, pretože nikdy sa nestarala o ceny plynu, keď boli vo vláde, SPP, ktoré sa dostane pod kontrolu štátu, hovorím o matke, podalo návrh na nulové navýšenie ceny plynu pre domácnosti. Plníme sľub, ktorý sme dali slovenským domácnostiam, že sa nebude zvyšovať cena plynu v roku 2014. Jednoducho nebude. Dobrá správa je, pokiaľ ide o teplo. Dobré správy prídu, pokiaľ ide o elektrinu. Dobré správy prídu, pokiaľ ide o vodu. Je našou povinnosťou ako vlády, ktorá je orientovaná od stredu doľava, starať sa o domácnosti a nie im zdražovať ich život, ako to robila pravica pri každej jednej príležitosti. (Potlesk.) Toto je naša politika cenová a v tejto cenovej politike aj budeme, budeme pokračovať.
Z aktuálnych otázok, ktoré sme ešte riešili na zasadnutí V4, by som ešte rád spomenul niečo, čo určite zaujíma ministra dopravy, pokiaľ ide o finančné prostriedky na výstavbu ciest a na rekonštrukciu alebo vytváranie nových železničných koridorov. V rámci Európskej únie vznikol nový nástroj, ktorý sa nazýva "Spájame Európu". Skratka tohto nástroja je CEF, ktorý poskytuje možnosť získať dodatočne európske zdroje na cezhraničné projekty v oblasti energetickej a dopravnej infraštruktúry. Čiže nejde o klasické fondy. Fondy sú fondy, tam máme presne povedané, koľko peňazí máme. Ale ešte sa vymyslel nový nástroj, do ktorého sa nalialo pomerne veľa peňazí, kde na rôzne projekty, keď sú dve krajiny málo prepojené, sa bude môcť čerpať pomerne veľa finančných prostriedkov. Navrhol som vzájomnú koordináciu V4 vo vzťahu k Európskej komisii a predovšetkým sme sa dohodli na tom, kým Európska komisia hovorí, že tieto peniaze treba využívať najmä na železničnú infraštruktúru a železničné koridory. Urobili sme spoločné stanovisko, ktoré budeme presadzovať, že významná časť týchto zdrojov by sa mala používať aj na dopravnú, cestnú infraštruktúru a nie iba na infraštruktúru železničného charakteru. A určite tu máme úseky, ako je povedzme prepojenie na Poľsko, diaľničné, alebo iné projekty cezhraničného charakteru, kde by sme mohli byť úspešní.
Významný posun nastal aj v oblasti bezpečnosti a obrany, kde bolo prijaté spoločné prehlásenie premiérov V4. Zhoda panuje na spoločnom postupe pri príprave decembrovej Európskej rady v Bruseli, ktorá sa bude zaoberať strategickým smerovaním Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie. Možno málo o tom vieme a málo o tom hovoríme, ale v prvom polroku 2016 bude uvedená do pohotovosti spoločná bojová jednotka štyroch krajín Visegrádu, ktorá bude dôležitým regionálnym príspevkom k posilneniu kapacít Európskej únie v oblasti reakcie v krízových situáciách. Všetci máme rovnaký názor, pokiaľ ide o V4. Pochopiteľne dominuje Poľsko. Poľsko je krajina, ktorá plánuje v najbližších rokoch pomerne významné investície do modernizácie veľkej armády. Ale prevláda rovnaký názor, že teraz nemôžme mať nejaké obrovské plány, pretože je taký tlak na konsolidáciu verejných financií, že sme radi, že vôbec držíme nejakú úroveň financovania slovenskej armády. Ale spájanie síl, lepšie využívanie finančných prostriedkov, spoločné projekty. Napríklad je návrh, že keď skončí účasť vojakov v Afganistane, lebo to je taká najväčšia medzinárodná misia momentálne, že častejšie musia prebiehať spoločné vojenské cvičenia. Ja som ponúkol k dispozícii na tréningy naše vojenské zariadenia, výcvikové, ktoré máme, a tí, čo robia okolo tejto problematiky, viete, že máme niektoré oblasti na Slovensku, ktoré sú aj špičkovo zariadené a ktoré môžu poskytnúť vojakom z krajín V4 veľmi slušné tréningové zázemie.
A takto sa buduje aj dôvera medzi krajinami. Viete, napätie, ktoré prevládalo medzi Slovenskom a Maďarskom z rôznych dôvodov, sa vytráca. Ja to veľmi vítam. Vítam to, že je normálny dialóg medzi Slovenskom a Maďarskom. Vítam, že sa sústreďujeme na vyslovene konkrétne projekty. Neriešime minulosť. Riešime ekonomickú spoluprácu, riešime projekty, ktoré dnes prichádzajú v tejto oblasti. A to je aj politika, v ktorej určite budeme chcieť pokračovať.
Prijalo sa tiež spoločné vyhlásenie k rozšíreniu aktivít, ktoré sú pokrývané Medzinárodným vyšehradským fondom. Tu len pre vašu informáciu, môžem vás informovať, že sme zvýšili ročný rozpočet tohto visegrádskeho fondu zo 7 mil. eur na 9 mil. eur. Teda príspevok každej krajiny nebude 1,75, ale každá krajina bude dávať myslím 2, 25 mil. eur na to, aby sme dosiahli 9-miliónové eurové portfólium.
Dámy a páni, v Budapešti ešte maďarské predsedníctvo predstavilo niekoľko špecifických projektov. Je to spolupráca v oblasti obchodných a priemyselných komôr, kde sme súhlasili. Maďarské predsedníctvo kládlo veľký dôraz aj na spoluprácu parlamentov, ale tu sme povedali, že to je vec parlamentov. Na stretnutí vo februári predpokladám, že budú predsedovia parlamentov o týchto otázkach hovoriť.
Dámy a páni, bolo to mimoriadne užitočné a plodné stretnutie a na takéto stretnutia V4 budem chodiť vždy veľmi rád.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prečítam odpoveď pána ministra pôdohospodárstva.
Vážený pán poslanec, nie je to pravda. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, uzatvorili zmluvu na dodávky drevnej štiepky so spoločnosťou SIMA SH, s. r. o., ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky. Tento obchodný vzťah bol založený zmluvou v štandardnom znení iba s tou výnimkou, že nákladku si zabezpečovala spoločnosť SIMA SH vlastnými prostriedkami. Uvedená zmluva bola uzatvorená na základe obchodných rokovaní s odštepným závodom Biomasa Levice, na ktorých spoločnosť SIMA SH akceptovala za dodávky drevnej štiepky cenníkovú cenu. V tom čase podnik Lesy SR, Lesy Slovenskej republiky, disponoval prebytkom energetickej štiepky, ktorý vznikol neuzatvorením zmluvy s dlhodobým partnerom z dôvodu nedosiahnutia dohody o cene a množstve. Nakoľko spoločnosť SIMA SH, s. r. o., po určitom čase prestala uhrádzať svoje záväzky, boli jej dodávky zastavené a nedošlo k naplneniu celého kontraktu. Dovtedy neuhradené pohľadávky po lehote splatnosti boli v zmysle vnútropodnikových smerníc okamžite dané na súdne vymáhanie a bol dohodnutý splátkový kalendár.
Uvedený obchodný prípad v spojení s obchodným prípadom Smrečina Hofatex prinútil vedenie štátneho podniku k zmene postoja ohľadom obchodného rizika pri dodávkach drevnej štiepky. Na základe toho generálny riaditeľ prijal opatrenie na zamedzenie a zníženie rizika vzniku pohľadávok pri obchodovaní s drevnou štiepkou. Bol vydaný pokyn na vypracovanie smernice na obchod s drevnou štiepkou a najmä pokyn na uzatváranie ďalších kontraktov s platbou vopred, na ktorý sú v súčasnosti nesúhlasné reakcie obchodných partnerov. Zároveň generálny riaditeľ Lesov Slovenskej republiky vyvodil aj osobnú zodpovednosť a odvolal z funkcie riaditeľa závodu Biomasa Levice a rozhodol, že k 1. januáru 2014 tento odštepný závod zanikne a kompetencie prechádzajú na odštepný závod Lesnej techniky Banská Bystrica.
Ďakujem, pán predseda, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne, pán minister, za tlmočenie odpovede pána ministra Jahnátka. Musím povedať, že s odpoveďou, ktorú pán minister Jahnátek poslal prostredníctvom vás do Národnej rady, nezodpovedá realite, respektíve sám sebe protirečí. Pretože úvodom listu uvádzate, že nie je to pravda, že dostali drevo bez zaplatenia, a záverom vystúpenia konštatujete, že dali na súd vymáhanie pohľadávok, ktoré nikdy zaplatené nebudú. Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste tlmočili pánovi ministrovi, aby jeho rodinní príslušníci a priatelia, ktorých dosadil do funkcií, aby boli tak láskaví a odovzdávali informácie ministerským kolegom, ako aj občanom a poslancom Národnej rady korektné a nie skresľovali údaje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, vzhľadom na skutočnosť, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pojem gender ideológia nepozná, nie som si vedomý, hovorí pán minister zahraničných vecí, podsúvania dokumentov takéhoto obsahu. Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že vo všetkých legislatívnych návrhoch bude cieľavedomejšie presadzovať princípy rodovej rovnosti, posilní jej inštitucionalizáciu a bude systematicky monitorovať jej vývoj. V gescii môjho ministerstva pôsobí odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí a v zmysle kompetenčného zákona je toto ministerstvo ústredným orgánom štátnej správy pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí a koordinácie štátnej politiky v danej oblasti, hovorí minister zahraničných vecí.
Presadzovanie rovnosti príležitostí, zákaz diskriminácie a aktívne presadzovanie rovnosti medzi mužmi a ženami, respektíve rodovej rovnosti je okrem iného záväzkom Slovenska ako členskej krajiny Európskej únie. Slovensko má medzinárodnoprávne záväzky aj ako členská krajina OSN, Rady Európy a ďalších medzinárodných organizácií. Je potrebná symbióza, čo znamená, že na jednej strane musí Slovensko rešpektovať a plniť svoje záväzky a na strane druhej vnášať do praxe moderné štandardy ako zodpovedný člen medzinárodných organizácií. Ľudské práva 21. storočia si vyžadujú vysokú mieru tolerancie k odlišnostiam a výnimočnosť univerzality ľudských práv spočíva aj v rešpektovaní dôstojnosti každého, naozaj každého z nás.
Pokiaľ ide o celoštátnu stratégiu obrany a podpory ľudských práv na Slovensku, záväzok vypracovať, ktorý pripomínam, schválila ešte predchádzajúca vláda, rád by som zdôraznil, že aj príprava participatívnym spôsobom je unikátny proces. Je to nová skúsenosť pre nás všetkých, ako pre štátny sektor, tak aj pre občiansku spoločnosť. Ukázalo sa, že v diskusii na takéto zložité a rozsiahle témy, akými sú ľudské práva, má slovenská spoločnosť značné rezervy v ochote zapojiť sa do odborného dialógu, aj v kultúre komunikácie, aj v schopnosti načúvať jeden druhému.
Proces prípravy stratégie je potrebné vidieť v niekoľkých fázach. V prvej bola zriadená koordinačná skupina vedená splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipom Vagačom. V nej sú zástupcovia rezortov, mimovládnych organizácií a nezávislí experti. Zároveň bol zriadený redakčný tím pozostávajúci z piatich expertov v oblasti ľudských práv, ktorému predsedal pán Kálmán Petöcz. Výsledkom práce redakčného tímu bol dokument, ktorý predstavuje odrazový mostík do druhej fázy stratégie, a tou je celonárodná diskusia vo forme workshopov. Treťou fázou, s ktorou sa počíta do polovice budúceho roka, bude záverečná úprava a zhrnutie záverov workshopov, uzavretie jednotlivých kapitol a formalizácia textu. Výsledkom má byť dokument, s ktorým sa dokáže stotožniť väčšina spoločnosti. Práce na stratégii teda nie sú ukončené. Je možné diskutovať o celku a jednotlivostiach so všetkými subjektmi, ktorých sa jej obsah dotýka a ktoré o to prejavia záujem.
Skončil som. Ďakujem.

Ďakujem pánu ministrovi za zastúpenie a za prečítanie odpovede. Ja by som chcel teraz zareagovať. Mám taký pocit, pocit, že, a doplniť teda tú otázku, že mám taký pocit, že pán minister Lajčák sa v úvode, v úvode jeho odpovede urobil takým trocha nevedomým, čo sa týka gender ideológie. Potom použil výraz, ktorý sa často používa, rodová rovnosť.
Problém je v tom, že tu vzniká také zahmlievanie práve pri používaní týchto termínov, lebo väčšina spoločnosti si dodnes myslí a tak sa to snaží aj podsúvať, že ide o rovnoprávnosť mužov a žien, čo je úplne v poriadku, samozrejme, a je to správne a treba to presadzovať. Takisto zahmlievanie sa týka medzinárodných záväzkov, kde sa rozlišuje napríklad pracovné právo a rodinné právo, kde nemáme záväzky meniť nejaké registrované partnerstvá alebo homosexuálne manželstvá a adopcie. Takže to treba tiež jasne povedať.
A ja som tam kládol aj teda druhú otázku a nebudem ju klásť vám, ale môžte odkázať pánu ministrovi, že naozaj sa mi zdá, že skôr sa zaujíma o to, čo je dôležité pre medzinárodné štruktúry, ako je Európska únia a OSN a aký je tam názor týchto lídrov, než o to, čo naozaj na Slovensku je vôľou väčšiny obyvateľov. A preto keď v tej odpovedi zaznelo, že mal by sa prijať dokument, ktorý vyjadruje, s ktorým sa dokáže stotožniť väčšina obyvateľov, že by bolo naozaj dobré, aby sa na to prihliadalo a aby tá demokracia bola otvorená nielen nejakým debatám intelektuálnym, ktoré sú tiež potrebné, ale aj názorom jednoduchých občanov. Predpokladám, že SMER, tak ako deklaruje, chce zastupovať všetkých občanov, nielen nejakých expertov na rodovú rovnosť, prípadne nejakých iných, iných intelektuálov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Takže páni poslanci Jozef Mikuš, pani poslankyňa Lucia Žitňanská, pán poslanec Ľudovít Kaník, pán poslanec a predseda strany Pavol Frešo a pán poslanec Viliam Novotný sa pýtajú s obrovskou dávkou fantázie to isté: "Vážený pán minister, rozhodnutie Najvyššieho spolkového súdu Nemecka výrazne znížilo šance Slovenskej republiky zvrátiť prehratú arbitráž vo veci protiústavného zákazu zisku, ktorý presadila vaša prvá vláda. Budete garantovať vlastnou hlavou škody, ktoré vznikajú našim občanom?"
Pokúsim sa teda odpovedať všetkým záujemcom rovnako. Rozhodnutie, ktoré vydal Najvyšší spolko..., rozhodnutie, ktoré vydal Najvyšší spolkový súd je len procesným rozhodnutím. Informácie prezentované médiami sa nezakladajú na reálnom základe a rozhodnutie je potrebné vnímať v širších súvislostiach. Účelom konania pred nemeckými súdmi je vyriešenie otázky súladu dvoch prameňov práva, medzinárodného a európskeho práva. Nemecký súd predbežne zaujal stanovisko, že nemôže o veci v súčasnosti rozhodnúť pre prekážku prebiehajúceho konania o zrušení meritórneho rozhodnutia arbitrážneho tribunálu.
Občanov by som chcel ubezpečiť, že Slovenská republika nechce v tomto spore naťahovať čas, ako sa môže zdať, opak je ale pravdou. Slovenská republika v prebiehajúcom spore okrem obhajoby práva štátu regulovať verejné zdravotné poistenie háji záujem dodržiavania a jednotného výkladu európskeho práva a robí to spôsobom, ktorý pomôže Slovenskej republike, ale aj iným členským štátom Európskej únie v iných medzinárodných investičných arbitrážach.
Toľko mi dovolili povedať právni zástupcovia rezortu.
Skončil som.

Ja by som na úvod hneď povedal, že určite to, čo sme sa pýtali my, je jednak vážnejšie, ale hlavne je to podstatne menejkrát položená otázka ako dnes 21 rovnakých otázok položených predsedovi vlády zo strany poslancov SMER-u, ha-ha-ha, dovoľte mi zasmiať sa.
A teraz k samotnému meritu veci. No aj z vašej odpovede vyplýva, že viete, že máte prúser a teda poriadny. Pretože keď Ústavný súd Slovenskej republiky, arbitrážny súd luxemburský a Najvyšší nemecký súd povedia v zásade to isté, že ste spravili veľkú škodu tejto republike svojím politickým rozhodnutím a politickým presadením absolútne babrácky pripraveného zákona, takže je to len otázka času. Darmo teraz budete hovoriť o tom, že sa potvrdilo procesné. Áno, potvrdilo sa, že ten súd, ktorý rozhodol, tak rozhodovať mal. A ten súd teda pravdepodobne aj rozhodne tak, ako už rozhodol. A Slovensko za vašu babráckosť, za tvrdohlavosť pána premiéra Fica a za jeho boj so zdravotnými poisťovňami začne platiť obrovskými miliónmi.
A všetci vieme, že to sú len prvé, prvé súdne rozhodnutia, prvé arbitráže, najmenšie arbitráže, že prídu ďalšie, prídu väčšie. A keď dokonáte aj ten zámer znárodnenia a vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne, tak to budú extra obrovské arbitráže. A ja som strašne zvedavý, z čoho to budeme platiť, ako sa na to bude dívať štátny rozpočet. A myslím si, že by bolo strašne dobré, keby ste to zaplatili vy, keby ste to zaplatili vy ako strana SMER, či už z vlastných prostriedkov, ktoré dostávate od štátu alebo z akýchkoľvek prostriedkov, ktoré vlastnou hlavou pán premiér Fico vie zháňať, ako veľmi dobre vieme zo známych nahrávok. Ale, žiaľbohu, máme tu veľký prúser a môžte sa krútiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Samozrejme. Teraz už odpoviem to, čo mi právnici nenapísali. Chcel by som odkázať vysmiatym kolegom v laviciach SDKÚ, ktorí evidentne nevedia schovať svoju radosť nad tým, že by, že by krajina mohla zaplatiť v nejakom právnom spore peniaze. Ja som včera reagoval v médiách. Ja vám to zopakujem. To, čo som počul, ja som to počul z Luxemburgu, lebo som tam bol pracovne vzdialený, to, čo som počul a čítal, bolo nič iné len Rádio Jerevan. Mnohí experti aj kvázi experti sa vyjadrovali proste s postojmi, ktoré, prisnilo sa babe, čo chcela proste mať. Rozhodnutie nie je rozhodnutie, je to návrh rozhodnutia, nie vo veci, v merite veci, ale vo veci procesu. Chcem povedať, že mohol by som teda pokračovať... (Reakcia na ruch v sále.) Alebo chcete so mnou viesť ako inteligentný dialóg, modro-modrý alebo červený?
Takže chcem vám len proste povedať, že je to oveľa zložitejšie pre tú stranu, ktorým trošku nadŕžate, oveľa zložitejšie, ako si myslia. Chcem vás niekoľkokrát upozorniť a ja som vám to povedal, aj v užšom rozmere, že jeden, že existuje človek, ktorý má preukázateľné väzby, historické väzby na vašu politickú stranu a vystupuje v tomto spore alebo vystupoval v tomto spore ako svedok – môžme sa domnievať, či to robil zadarmo, alebo či to robil len z nadšenia pre politickú značku alebo pre krajinu – chcem vás upozorniť, že ak v týchto, ak interpretáciu akéhokoľvek kroku robí zase právna kancelária, v ktorej je zainteresovaná jedna vaša významná kolegyňa, tiež to znamená pre mňa akési naznačenie smerovania záujmov, ktoré proste komunikujete.
Ja nie som v prvom rade, kolegovia z SDKÚ, mojou úlohou, v prvom rade mojou úlohou je zastupovať rezort, ktorý má z kompetenčného zákona povinnosť zastupovať medzinárodné arbitráže. Tých arbitráží je neúrekom, bohužiaľ, ich je neúrekom a zvyšuje sa ich počet. Je to, bohužiaľ, trend v celej Európe, v celom svete, lebo je výborné a je to výhodné sa proste súdiť so štátom. Štát je vždycky veľmi dobrá korisť. Musím povedať, že my sme aj samozrejme v ťažkej situácii, v komunikačnej,  pretože ja by som tiež bol strašne rád, keby sme sa mohli dozvedieť, aký bude ďalší právny postup, aká bude taktika v procese od druhej strany. Lenže nikto za ním nepríde, nikto sa ho nepýta na hodine otázok, nemáme sa šancu dozvedieť takýto postup. A vy búchate, búchate jak lvy o mřížu, ale to je proste ako zbytočné z tohto pohľadu. My postupujeme pokojne a z pohľadu odborného zastupovania môžte potom po čase povedať, či to bolo fér alebo to nebolo fér. Len chcem vás upozorniť, že pracujeme s právnymi expertmi, či zo Slovenska alebo zo zahraničia, s tými istými, s ktorými pracovali vaši predstavitelia na rezorte. Pokiaľ viem, takisto vaši predstavitelia na rezorte sa snažili vyjednať zmier a nevyjednali ho. Nevyjednali zmier. Tak sa ich, opýtajte sa vašich bývalých predstaviteľov na rezorte financií, prečo nevyjednali zmier? Prečo asi nevyjednali zmier?! Pretože tie podmienky asi boli neprijateľné pre záujmy tejto krajiny.
Takže jediné, čo vám môžem povedať, že sa budeme zubami - nechtami snažiť o to, aby sme ani euro, ani euro nezaplatili, nielen z tohto právneho sporu, ale aj z ďalších sporov. A musím vám povedať, že sa tešíte predčasne, pretože tento spor ešte určite neskončil, a bič vždycky plieska na konci.
Ďakujem. (Potlesk).