25. schôdza

Pekné popoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Je štvrtok, budeme pokračovať pravidelným bodom, ktorým je

hodina otázok.

Poslanci včera do 12.00 hod. položili 40 otázok pre pána premiéra a 31 otázok pre ostatných členov vlády. Overovatelia vyžrebovali poradie, podľa ktorého bude pán premiér a aj jednotliví členovia vlády odpovedať na otázky.
Poprosím pána premiéra, aby nás informoval, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov.
Pán premiér, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. Z dôvodu práceneschopnosti je neprítomný minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Na pracovnej ceste mimo Bratislavy je minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek, zastupuje ho minister životného prostredia Peter Žiga. A na zahraničnej pracovnej ceste v Čiernej Hore je minister hospodárstva Tomáš Malatinský, naňho nie sú žiadne otázky.
Pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky.

Ďakujem, pán predseda vlády, máte 15 minút na zodpovedanie otázok.
Prvá je od pána poslanca Zoltána Daniša: "Vážený pán premiér, tento týždeň ste sa zúčastnili na plenárnom zasadnutí predsedov vlády krajín V4 v Budapešti. Môžete nám, prosím, priblížiť témy, ktorým ste sa venovali na tomto stretnutí?"
Nech sa páči, pán premiér.

Vážený pán poslanec, ďakujem za položenie otázky. A pre ľudí, ktorí nie sú zainteresovaní, možno je táto otázka dostatočne nudná a možno pre niektorých bude nudná aj moja odpoveď. Ale musím vám povedať, že ak porovnávam kvalitu zasadnutí V4 napríklad s rokom 2006, 2007, so zasadnutiami, ktoré prebiehajú v posledných troch, štyroch rokoch, došlo k významnému posunu vo význame tejto inštitúcie. Možno som to v minulosti vnímal len ako nejakú povinnú jazdu, kde sa stretli premiéri, kde si vymenili nejaké názory, ale dnes sa stáva z V4 uznávaná európska značka, aj svetová značka. A na týchto stretnutiach, ktoré sú čím ďalej tým lepšie pripravené, prijímame veľmi vážne rozhodnutia. O niektorých z nich by som chcel hovoriť aj dnes pred vami.
Za najpodstatnejší výsledok rokovania V4 v Budapešti považujem potvrdenie princípu solidarity krajín V4 v oblasti energetickej bezpečnosti, pretože sme štyri krajiny a každá má úplne iný energetický mix. Napríklad Poliaci nemajú atómové elektrárne, my máme atómovú elektráreň, Česi majú atómovú elektráreň, rovnako aj Maďarsko využíva atómové elektrárne na výrobu elektrickej energie. Napriek tomuto a napriek rozdielnym postojom možno k niektorým témam súvisiacim s jadrovou bezpečnosťou sme boli schopní zaujať rovnaký postoj k návrhu novely smernice o jadrovej bezpečnosti, s ktorou prichádza Európska komisia.
O čo ide? My sme v poslednom období na pôde Európskej rady boli svedkami významnej politizácie využívania jadra. Sú krajiny v Európskej únii, ktoré neuznávajú vôbec jadro, máme tu veľmi blízko susedov, Rakúsko, ktoré zašlo tak ďaleko, že postavilo úplne novú atómovú elektráreň, urobili referendum a to referendum, myslím, o 1 % dopadlo tak, že elektráreň doteraz nemôžu používať. Sú tu ďalšie krajiny v európskom priestore, ktoré veľmi razantne odmietajú používanie jadra. A boli sme svedkami pred niekoľkými mesiacmi toho, že Európska rada nechcela politicky uznať špeciálne testy, ktorými prešli jadrové elektrárne vrátane slovenských, nehovoriac o tom, že jadrové elektrárne prešli týmito medzinárodnými testami veľmi dobre. Prešli tak dobre, že nebolo treba prijímať žiadne ďalšie opatrenia na zdokonalenie bezpečnosti prevádzky týchto zariadení. Avšak bol pokus dostať do záverov Európskej rady ustanovenie, ktoré hovorí, že tieto testy nie sú konečné, že ideme ďalej a budeme hľadať ďalšie a ďalšie veci. Našťastie vtedy sa dali dohromady krajiny, ktoré používajú jadro, a sme tomuto zabránili. Ale znovu prichádza politizácia, pretože je tu návrh smernice Európskej komisie, a táto smernica má brať národnú kompetenciu na kontrolu jadrovej bezpečnosti a dať ju do vienka Európskej komisie. Ak sa toto stane, tak Európska komisia bude môcť vytvárať kedykoľvek tlak na národné štáty, ktoré majú atómové elektrárne, a pod rôznymi zámienkami nám môžu robiť obrovské ťažkosti. Ale sú to najmä zámienky politického charakteru, a nie odborného charakteru.
Preto sme na zasadnutí V4 v Budapešti všetci, vrátane poľského premiéra Donalda Tuska, vyhlásili, že nesúhlasíme a nikdy nepodporíme návrh takejto smernice, pretože nechceme, aby sa odoberala kompetencia od národných kontrolných orgánov, ako je Úrad jadrového dozoru, alebo od medzinárodných organizácií, ktoré sú na tento účel vytvorené, do orgánu, ktorý je výslovne politický, ktorý by mohol spôsobiť veľmi veľa ťažkostí pre individuálne krajiny.
Znovu chcem tu povedať, že každá krajina má právo sa rozhodnúť, aký má energetický mix a z čoho budú vyrábať elektriku. My rešpektujeme krajiny Európskej únie, ktoré nepoužívajú atómové elektrárne, rovnako prosíme a žiadame krajiny Európskej únie, aby rešpektovali Slovensko, ak atómové elektrárne využíva. A sme pripravení otvoriť sa, poskytovať všetkým susedom, ktorí majú problém s atómovou elektrinou, všetky potrebné informácie, ktoré sú dôležité z pohľadu bezpečnosti. A tento odkaz samozrejme, pokiaľ ide podanú ruku, spoluprácu, výmenu informácií, smerujem predovšetkým vo vzťahu k Rakúsku.
Ďalšia téma, nechcem príliš ísť do detailov, pokiaľ ide o jadro, ktorou sme sa zaoberali na zasadnutí V4, bola otázka ťažby bridlicového plynu v Európe. Tu tiež sú rôzne názory, pretože sú krajiny, ktoré sú mimo Európskej únie, ktoré veľmi ťažko prijímajú fakt, že niektoré krajiny môžu byť sebestačné vo výrobe a dodávkach plynu. Ale aj tu premiéri krajín V4 povedali, že je to legitímne právo každého jedného štátu si rozhodnúť, ako bude vyrábať a zabezpečovať svoju energetickú bezpečnosť, pretože Poľsko plánuje spustenie ťažby v rokoch 2014 až 2015 a jeho ložiská by sa za určitých okolností mohli stať aj doplnkovou alternatívou pre Slovensko.
Viete, my nikdy nevieme, čo nám vyvedú Ukrajinci. Pamätám si na veľkú krízu 1. januára 2009, kedy sme zavádzali nielen euro, ale kedy došlo k odstaveniu dodávok plynu do Európy, a my sme sa dostali do mimoriadne ťažkej situácie. Už sú rôzne alternatívy kvôli nedôveryhodnosti, že by sa vytvoril nový plynovod, ktorý by obchádzal Ukrajinu. Išiel by smerom cez Bielorusko a cez Poľsko naspäť na územie Slovenska. My samozrejme musíme byť súčasťou týchto rozhovorov, pretože máme obrovské prepravné kapacity na území Slovenska a bola by veľká chyba, keby tieto prepravné kapacity neboli využívané.
Môžem povedať aj to, že sme pod veľkým tlakom, pokiaľ ide o spätný chod plynu na územie Ukrajiny. Táto otázka prakticky prichádza na stôl pri každom jednom stretnutí s predstaviteľmi Ukrajiny. Táto otázka prichádza na stôl už aj, bohužiaľ, na úrovni Európskej únie. Ale s plnou zodpovednosťou vyhlásim to, čo som vyhlásil v roku 2009. Napriek tomu, že nám Ukrajina mohla pomôcť v plynovej kríze, neurobila tak a museli sme definitívne riešiť tento problém v trojuholníku Nemecko – Rusko – Česká republika s veľkým zapojením niektorých predstaviteľov Európskej komisie. Keby nebolo porozumenie medzi týmito dôležitými hráčmi, tak Slovensko by utrpelo obrovské škody pri plynovej kríze.
Musíme preto, dámy a páni, stále hovoriť, či sú aj iné alternatívy na dodávky plynu. My pochopiteľne berieme z Ruskej federácie 98 % plynu. Je to pre nás strategický, dôveryhodný partner. Nikdy sme nemali problémy s ním, pokiaľ išlo o dodržiavanie dohôd, pokiaľ išlo o dodávky. Ale pre krízové situácie musia existovať nejaké alternatívy. Ja preto napríklad vítam, že 1. januára 2015 reálne bude existovať plynové prepojenie medzi Slovenskom a Maďarskom, že začíname robiť severojužné ťahy. Bolo podpísané minulý rok aj memorandum o prepojení medzi Poľskom a Slovenskom. Čiže nebudeme vidieť hlavné toky plynu len smer východ - západ, západ - východ, ale pre nás z hľadiska bezpečnosti je dôležité uvažovať aj o tom, čo sa stane, keď zlyhá východozápadné, západovýchodné plynutie, či máme určité alternatívy, pokiaľ ide o sever a juh. Som rád, že sme toto privítali na zasadnutí V4 a že všetci premiéri jednoznačne deklarovali záujem o vytvorenie takýchto rôznych alternatív, ktoré sú strategicky pre všetky štyri krajiny dôležité.
Vítame zriadenie tzv. plynárenského fóra V4 aj s účasťou operátorov a regulačných orgánov krajín V4. Toto je neuveriteľne dôležitá vec. Ak sa budeme stretávať nielen politici, ale budú sa stretávať aj predstavitelia najvýznamnejších plynárenských spoločností a budú hľadať odpovede na otázky, čo urobiť, aby náš región bol ešte, ešte a ešte viac bezpečný. Ak hovorím o plyne, môžem znovu zopakovať informáciu, ktorú som už povedal, čo nikdy opozícia nepochopila a nepochopí, pretože nikdy sa nestarala o ceny plynu, keď boli vo vláde, SPP, ktoré sa dostane pod kontrolu štátu, hovorím o matke, podalo návrh na nulové navýšenie ceny plynu pre domácnosti. Plníme sľub, ktorý sme dali slovenským domácnostiam, že sa nebude zvyšovať cena plynu v roku 2014. Jednoducho nebude. Dobrá správa je, pokiaľ ide o teplo. Dobré správy prídu, pokiaľ ide o elektrinu. Dobré správy prídu, pokiaľ ide o vodu. Je našou povinnosťou ako vlády, ktorá je orientovaná od stredu doľava, starať sa o domácnosti a nie im zdražovať ich život, ako to robila pravica pri každej jednej príležitosti. (Potlesk.) Toto je naša politika cenová a v tejto cenovej politike aj budeme, budeme pokračovať.
Z aktuálnych otázok, ktoré sme ešte riešili na zasadnutí V4, by som ešte rád spomenul niečo, čo určite zaujíma ministra dopravy, pokiaľ ide o finančné prostriedky na výstavbu ciest a na rekonštrukciu alebo vytváranie nových železničných koridorov. V rámci Európskej únie vznikol nový nástroj, ktorý sa nazýva "Spájame Európu". Skratka tohto nástroja je CEF, ktorý poskytuje možnosť získať dodatočne európske zdroje na cezhraničné projekty v oblasti energetickej a dopravnej infraštruktúry. Čiže nejde o klasické fondy. Fondy sú fondy, tam máme presne povedané, koľko peňazí máme. Ale ešte sa vymyslel nový nástroj, do ktorého sa nalialo pomerne veľa peňazí, kde na rôzne projekty, keď sú dve krajiny málo prepojené, sa bude môcť čerpať pomerne veľa finančných prostriedkov. Navrhol som vzájomnú koordináciu V4 vo vzťahu k Európskej komisii a predovšetkým sme sa dohodli na tom, kým Európska komisia hovorí, že tieto peniaze treba využívať najmä na železničnú infraštruktúru a železničné koridory. Urobili sme spoločné stanovisko, ktoré budeme presadzovať, že významná časť týchto zdrojov by sa mala používať aj na dopravnú, cestnú infraštruktúru a nie iba na infraštruktúru železničného charakteru. A určite tu máme úseky, ako je povedzme prepojenie na Poľsko, diaľničné, alebo iné projekty cezhraničného charakteru, kde by sme mohli byť úspešní.
Významný posun nastal aj v oblasti bezpečnosti a obrany, kde bolo prijaté spoločné prehlásenie premiérov V4. Zhoda panuje na spoločnom postupe pri príprave decembrovej Európskej rady v Bruseli, ktorá sa bude zaoberať strategickým smerovaním Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie. Možno málo o tom vieme a málo o tom hovoríme, ale v prvom polroku 2016 bude uvedená do pohotovosti spoločná bojová jednotka štyroch krajín Visegrádu, ktorá bude dôležitým regionálnym príspevkom k posilneniu kapacít Európskej únie v oblasti reakcie v krízových situáciách. Všetci máme rovnaký názor, pokiaľ ide o V4. Pochopiteľne dominuje Poľsko. Poľsko je krajina, ktorá plánuje v najbližších rokoch pomerne významné investície do modernizácie veľkej armády. Ale prevláda rovnaký názor, že teraz nemôžme mať nejaké obrovské plány, pretože je taký tlak na konsolidáciu verejných financií, že sme radi, že vôbec držíme nejakú úroveň financovania slovenskej armády. Ale spájanie síl, lepšie využívanie finančných prostriedkov, spoločné projekty. Napríklad je návrh, že keď skončí účasť vojakov v Afganistane, lebo to je taká najväčšia medzinárodná misia momentálne, že častejšie musia prebiehať spoločné vojenské cvičenia. Ja som ponúkol k dispozícii na tréningy naše vojenské zariadenia, výcvikové, ktoré máme, a tí, čo robia okolo tejto problematiky, viete, že máme niektoré oblasti na Slovensku, ktoré sú aj špičkovo zariadené a ktoré môžu poskytnúť vojakom z krajín V4 veľmi slušné tréningové zázemie.
A takto sa buduje aj dôvera medzi krajinami. Viete, napätie, ktoré prevládalo medzi Slovenskom a Maďarskom z rôznych dôvodov, sa vytráca. Ja to veľmi vítam. Vítam to, že je normálny dialóg medzi Slovenskom a Maďarskom. Vítam, že sa sústreďujeme na vyslovene konkrétne projekty. Neriešime minulosť. Riešime ekonomickú spoluprácu, riešime projekty, ktoré dnes prichádzajú v tejto oblasti. A to je aj politika, v ktorej určite budeme chcieť pokračovať.
Prijalo sa tiež spoločné vyhlásenie k rozšíreniu aktivít, ktoré sú pokrývané Medzinárodným vyšehradským fondom. Tu len pre vašu informáciu, môžem vás informovať, že sme zvýšili ročný rozpočet tohto visegrádskeho fondu zo 7 mil. eur na 9 mil. eur. Teda príspevok každej krajiny nebude 1,75, ale každá krajina bude dávať myslím 2, 25 mil. eur na to, aby sme dosiahli 9-miliónové eurové portfólium.
Dámy a páni, v Budapešti ešte maďarské predsedníctvo predstavilo niekoľko špecifických projektov. Je to spolupráca v oblasti obchodných a priemyselných komôr, kde sme súhlasili. Maďarské predsedníctvo kládlo veľký dôraz aj na spoluprácu parlamentov, ale tu sme povedali, že to je vec parlamentov. Na stretnutí vo februári predpokladám, že budú predsedovia parlamentov o týchto otázkach hovoriť.
Dámy a páni, bolo to mimoriadne užitočné a plodné stretnutie a na takéto stretnutia V4 budem chodiť vždy veľmi rád.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán premiér. Vyčerpali ste pätnásť minút na odpoveď.
Budeme pokračovať odpoveďami na otázky, ktoré sa pýtajú poslanci členov vlády.
Prvá je od pána poslanca Mihála, ktorý nie je v rokovacej sále. Druhá je od pána Jozefa Mikuša. Ten nie je v rokovacej sále.
Pán poslanec Simon je tu, takže pýta sa pána ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka: "Vážený pán minister, je pravda, že spoločnosť SIMA SH, s. r. o., dostala drevnú surovinu (štiepku) od Lesov SR bez platenia?"
Poprosím pána ministra životného prostredia, aby v zastúpení odpovedal.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prečítam odpoveď pána ministra pôdohospodárstva.
Vážený pán poslanec, nie je to pravda. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, uzatvorili zmluvu na dodávky drevnej štiepky so spoločnosťou SIMA SH, s. r. o., ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky. Tento obchodný vzťah bol založený zmluvou v štandardnom znení iba s tou výnimkou, že nákladku si zabezpečovala spoločnosť SIMA SH vlastnými prostriedkami. Uvedená zmluva bola uzatvorená na základe obchodných rokovaní s odštepným závodom Biomasa Levice, na ktorých spoločnosť SIMA SH akceptovala za dodávky drevnej štiepky cenníkovú cenu. V tom čase podnik Lesy SR, Lesy Slovenskej republiky, disponoval prebytkom energetickej štiepky, ktorý vznikol neuzatvorením zmluvy s dlhodobým partnerom z dôvodu nedosiahnutia dohody o cene a množstve. Nakoľko spoločnosť SIMA SH, s. r. o., po určitom čase prestala uhrádzať svoje záväzky, boli jej dodávky zastavené a nedošlo k naplneniu celého kontraktu. Dovtedy neuhradené pohľadávky po lehote splatnosti boli v zmysle vnútropodnikových smerníc okamžite dané na súdne vymáhanie a bol dohodnutý splátkový kalendár.
Uvedený obchodný prípad v spojení s obchodným prípadom Smrečina Hofatex prinútil vedenie štátneho podniku k zmene postoja ohľadom obchodného rizika pri dodávkach drevnej štiepky. Na základe toho generálny riaditeľ prijal opatrenie na zamedzenie a zníženie rizika vzniku pohľadávok pri obchodovaní s drevnou štiepkou. Bol vydaný pokyn na vypracovanie smernice na obchod s drevnou štiepkou a najmä pokyn na uzatváranie ďalších kontraktov s platbou vopred, na ktorý sú v súčasnosti nesúhlasné reakcie obchodných partnerov. Zároveň generálny riaditeľ Lesov Slovenskej republiky vyvodil aj osobnú zodpovednosť a odvolal z funkcie riaditeľa závodu Biomasa Levice a rozhodol, že k 1. januáru 2014 tento odštepný závod zanikne a kompetencie prechádzajú na odštepný závod Lesnej techniky Banská Bystrica.
Ďakujem, pán predseda, pani predsedajúca.

Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.
Nech sa páči, máte na to dve minúty.

Ďakujem pekne, pán minister, za tlmočenie odpovede pána ministra Jahnátka. Musím povedať, že s odpoveďou, ktorú pán minister Jahnátek poslal prostredníctvom vás do Národnej rady, nezodpovedá realite, respektíve sám sebe protirečí. Pretože úvodom listu uvádzate, že nie je to pravda, že dostali drevo bez zaplatenia, a záverom vystúpenia konštatujete, že dali na súd vymáhanie pohľadávok, ktoré nikdy zaplatené nebudú. Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste tlmočili pánovi ministrovi, aby jeho rodinní príslušníci a priatelia, ktorých dosadil do funkcií, aby boli tak láskaví a odovzdávali informácie ministerským kolegom, ako aj občanom a poslancom Národnej rady korektné a nie skresľovali údaje.
Ďakujem pekne.

Pán minister, dáte odkaz pánovi ministrovi pôdohospodárstva.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Lucia Žitňanská, ktorá nie je prítomná v rokovacej sále.
V poradí piatu otázku položil pán poslanec Richard Vašečka podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavovi Lajčákovi, ktorého zastupuje Peter Kažimír, a otázka znie: "Vážený pán minister, prečo spolu s ďalšími členmi vlády neustále podsúvate dokumenty presadzujúce gender ideológiu napriek silnému nesúhlasu veľkej časti slovenskej spoločnosti? Zastupujete Slovensko v zahraničí alebo zahraničie na Slovensku?"
Poprosím vás, pán podpredseda vlády, o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, vzhľadom na skutočnosť, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pojem gender ideológia nepozná, nie som si vedomý, hovorí pán minister zahraničných vecí, podsúvania dokumentov takéhoto obsahu. Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že vo všetkých legislatívnych návrhoch bude cieľavedomejšie presadzovať princípy rodovej rovnosti, posilní jej inštitucionalizáciu a bude systematicky monitorovať jej vývoj. V gescii môjho ministerstva pôsobí odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí a v zmysle kompetenčného zákona je toto ministerstvo ústredným orgánom štátnej správy pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí a koordinácie štátnej politiky v danej oblasti, hovorí minister zahraničných vecí.
Presadzovanie rovnosti príležitostí, zákaz diskriminácie a aktívne presadzovanie rovnosti medzi mužmi a ženami, respektíve rodovej rovnosti je okrem iného záväzkom Slovenska ako členskej krajiny Európskej únie. Slovensko má medzinárodnoprávne záväzky aj ako členská krajina OSN, Rady Európy a ďalších medzinárodných organizácií. Je potrebná symbióza, čo znamená, že na jednej strane musí Slovensko rešpektovať a plniť svoje záväzky a na strane druhej vnášať do praxe moderné štandardy ako zodpovedný člen medzinárodných organizácií. Ľudské práva 21. storočia si vyžadujú vysokú mieru tolerancie k odlišnostiam a výnimočnosť univerzality ľudských práv spočíva aj v rešpektovaní dôstojnosti každého, naozaj každého z nás.
Pokiaľ ide o celoštátnu stratégiu obrany a podpory ľudských práv na Slovensku, záväzok vypracovať, ktorý pripomínam, schválila ešte predchádzajúca vláda, rád by som zdôraznil, že aj príprava participatívnym spôsobom je unikátny proces. Je to nová skúsenosť pre nás všetkých, ako pre štátny sektor, tak aj pre občiansku spoločnosť. Ukázalo sa, že v diskusii na takéto zložité a rozsiahle témy, akými sú ľudské práva, má slovenská spoločnosť značné rezervy v ochote zapojiť sa do odborného dialógu, aj v kultúre komunikácie, aj v schopnosti načúvať jeden druhému.
Proces prípravy stratégie je potrebné vidieť v niekoľkých fázach. V prvej bola zriadená koordinačná skupina vedená splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipom Vagačom. V nej sú zástupcovia rezortov, mimovládnych organizácií a nezávislí experti. Zároveň bol zriadený redakčný tím pozostávajúci z piatich expertov v oblasti ľudských práv, ktorému predsedal pán Kálmán Petöcz. Výsledkom práce redakčného tímu bol dokument, ktorý predstavuje odrazový mostík do druhej fázy stratégie, a tou je celonárodná diskusia vo forme workshopov. Treťou fázou, s ktorou sa počíta do polovice budúceho roka, bude záverečná úprava a zhrnutie záverov workshopov, uzavretie jednotlivých kapitol a formalizácia textu. Výsledkom má byť dokument, s ktorým sa dokáže stotožniť väčšina spoločnosti. Práce na stratégii teda nie sú ukončené. Je možné diskutovať o celku a jednotlivostiach so všetkými subjektmi, ktorých sa jej obsah dotýka a ktoré o to prejavia záujem.
Skončil som. Ďakujem.