25. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja si predsa dovolím aj na pána ministra zareagovať, ale aj na pána Lebockého. V každom prípade chcel som len otvoriť problém, že tie zákony sú v niektorých momentoch aj zákon o pôde, aj zákon o lesoch, keď pôjdeme týmto znením, tak sa dostanú do proti, protikladu a práve preto je dosť podstatné, aby v ďalšom legislatívnom procese sa tieto nezrovnalosti odstránili. Je faktom, že znenie zákona, dnes platné znenie zákona 326 a zákona o pôde je zhodné. Ale akonáhle prejde táto novela, ktorú vy hovoríte, tak tá zhoda sa odstráni a potom je možné aj také za vlasy pritiahnuté interpretovanie, ako som povedal. Ja viem, že je to za vlasy pritiahnuté, ale táto reálna situácia tu je, takže je na vás, pretože to prijme nie opozícia, ale SMER. Tak je to na vás, čo s tým urobíte.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Ďakujem pekne za slovo. Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister pôdohospodárstva, vážený pán spravodajca, ja si vážim aj to, čo bolo teraz povedané v priebehu rozpravy, a niektoré veci som si ešte tak ako dopozeral. Takže len začnem možno atypicky tým nadviazaním na diskusiu ohľadom lesných ciest. Každý má trocha pravdy, ale ja si myslím, že práve vystihol to pán poslanec Hlina, keď na to upozornil. A keď sa pozriete na tú dvadsaťpäťku, už len tým, ako to tam začína. Je to tam zjavný rozdiel v tom, že ak sa hovorí, že "lesné cesty je oprávnený využívať každý po dohode", čo teraz má byť platné znenie, a to, ktoré tam bolo doteraz: "lesné cesty je oprávnený používať každý, kto ich potrebuje". Už len ten úvod do tej problematiky je jasne kvalitatívne rozdielny. Je predsi rozdiel, keď ich niekto potrebuje, alebo je rozdiel, keď sa niekto najprv musí dohodnúť. Aj keď je to také jemnučké, pretože tá dohoda bola potrebná aj predtým. Ale myslím si, že tá filozofia ako keby pritvrdzovala, že skutočne navádza to na to, aby bola nutná najprv dohoda.
Ale to neni podstatné. To, ja sa priznám, ja som si to ani nevšimol, ani to nebolo predmetom toho, čomu sa chcem venovať, pretože je asi potrebné pri každom zákone byť dobrý detailista, ale možno pri prvom čítaní je potrebné vedieť uchopiť to podstatné, čo sa v zákone vyskytuje. A ja sa zamerám pri tomto prvom čítaní na to, čo považujem v novele zákona 326 o lesoch za podstatné, čím v žiadnom prípade nechcem bagatelizovať to, čo tu doteraz bolo povedané. Naopak, v detailoch je vždy skrytá krása a kvalita aj zákona.
Začnem možno tým, čo na opozičného poslanca nebýva veľmi zvykom, ale ja si myslím, že pravda musí byť vždy pravdou bez ohľadu na to, z ktorej strany prichádza. Chcem sa venovať v úvode veci, ktorú považujem za vynikajúcu, dôležitú a veľmi správnu, hodnú ocenenia, poďakovania a pochvaly ministerstva, ktoré vedie pán Jahnátek. Týka sa to jednej vety, ktorá je tam relatívne krátka. (Zhľadúvanie v podkladoch.) Bože, tých papierov som si doniesol viac, ako som býval zvyknutý, a tým pádom možno nebudem vedieť presne teraz citovať číslo záko..., číslo paragrafu, ale je to, myslím, dvadsaťosmička, kde sa hovorí o hospodárskych spôso..., nie, nie 28, osemnástka to bude, kde sa hovorí o hospodárskych spôsoboch. A tu pri tomto § 18 je odsek 1 a písmeno b. A do § 18 odsek 1 písmeno b sa dostala veta z dielne ministerstva, alebo rozvité súvetie, ktoré považujem z pohľadu lesa, jeho významu pre spoločnosť, pre ľudí za absolútne kľúčovú; až ma to dokonca zvádza k takému vyjadreniu, že keď Luis Armstrong, nie, áno, nie, Neil Armstrong vyskočil na Mesiac a povedal tú svoju historickú vetu o tom, že je to malý krok pre človeka, veľký pre ľudstvo, tak taká málo originálna analógia, že je to možno malý krok pre tento parlament, ale veľký krok pre lesníctvo 21. storočia v našej krajine.
Tá veta sa venuje rozšíreniu výberkového hospodárskeho spôsobu. Je to tak niečo kľúčové a dominantné, že v mojom lesníckom chápaní je táto veta schopná prekryť tie negatíva, ktoré v zákone sú, o ktorých budem hovoriť a ktoré budem kritizovať, ale predsi len chcem rozlišovať medzi smietkou a brvnom. A teraz, keď to prevrátim tú biblickú analógiu, tak toto je, to je to dobré, pevné brvno, ktoré sa vkladá do zákona, pretože výberkový spôsob hospodárenia, o ktorom mňa pred tridsiatimi rokmi učili, že tak na pol percente, na percente územia lesov tejto republiky sa môže uplatňovať, a o ktorom dnes už odborníci hovoria, že sa môže uplatňovať na šesťdesiatich, možno na osemdesiatich percentách, v ňom je skrytá doslova základná odpoveď nie pre lesy a lesníctvo, ale pre zdravý život tejto krajiny. Výberkový spôsob hospodárenia dáva strategické odpovede pre nie volebné obdobie, nie pre nás poslancov, ktorí tu dnes sedíme, ale pre občanov tejto krajiny, pre celé najbližšie, odhadujem, rovné storočie. Pretože rieši ekológiu, ekonómiu, sociálny pohľad, klimatické vplyvy, biológiu. Je to tak dôležité, že o tom musím hovoriť presnejšie, pretože, viete, aby sme nešli do nejakých detailov, ale skutočne výberkový spôsob hospodárenia, keď by som to veľmi zjednodušil, je perpetuum mobile. To, čo neexistuje, dávno to prestali patentové úrady prijímať, nedá sa v lesoch, keď to zase, keď to zase si pomôžem istým skratkovitým príkladom, ako keby sme mali to perpetuum mobile, ako keby sme mali spôsob, že všetci dostanú všetko, čo potrebujú. Dajte cisárovi, čo je cisárovo a Bohu, čo je božie. Doslova to tak vypadá. Dajte drevárom toľko dreva, koľko chcú a dokonca vo vyššej kvalite ako doteraz. Dajte ľuďom zdravý les, dajte tým, ktorí sú citliví na pohľady do lesa, ktoré sú ozaj dnes v zúfalom stave mnohokrát, tak, ako to tu povedal aj pán poslanec Huba - a mal pravdu -, kde je dôvod na zaplakanie, výberkový spôsob to dokáže odstrániť.
Je to geniálny spôsob, ako urobiť všetko v lese tak, aby boli všetky nárokové skupiny spokojné. Zdá sa to, ako keby to bolo nemožné, ono to možné je. Ekologickí pesimisti zistia, že keď sa presvedčia o tom, ako to funguje, že ten výberkový spôsob vypadá, skoro ako keby bola to bezzásahová zóna, skoro. Jasné, že nie, ale vypadá to skoro tak, keď sa to robí kvalitne. Žraloci z drevárskeho priemyslu, ktorí stále plačú, že, že sa vyváža, že dreva niet, tí dostanú tu úplne presvedčivú odpoveď, že všetko drevo, ktoré lesy majú podľa produkčných schopností a možností produkovať, dostanú. Tento výberkový spôsob ich o nič nepripraví. Takže aj ekologickí pesimisti, aj ekonomickí pesimisti môžu byť preradení do skupiny optimistov, že toto je tá odpoveď, ktorá uspokojí naozaj všetkých.
No, samozrejme, je tu jedna dôležitá vec a to je zasa do radov lesníkov. Je to vysoká lesnícka pilotáž, je to najvyššia lesnícka pilotáž, ale veď predsi krajina so sedemstoročnými tradíciami lesníctva, krajina, ktorá mala panovníkov, ktorí už v stredoveku, v stredoveku si uvedomili, z dôvodov, ktoré im boli vtedy bližšie, ako by sme ich dneska my oceňovali, že, že nemôžu ďalej katovať lesy, a ktorí vlastne zriadili lesnícky stav. Toto všetko je dnes dôsledok toho, že my sme schopní nájsť vďaka tejto obrovskej lesnej, lesníckej škole, ktorú máme, tradíciám spôsob, ktorého sa nemáme čo báť a nemáme čo ako lesníci odmietnuť, že my tento výberkový spôsob nie sme ochotní prijať, pretože je príliš ťažký, zložitý.
Jozef Dekret Matejovie, jeden z najväčších slovenských lesníkov, uznávaný vo svete, povedal: Lesníctvo, to je hlavne pozorovanie, pokora, hľadanie súvislostí. Vždycky je odpovedí menej ako otázok. Myslieť si v dnešnej dobe, že sme vyriešili už všetko a že sme géniovia, že máme odpovede na budúcnosť, to jednoducho nie je možné. Také záležitosti, ako bola voľakedy černobyľská katastrofa, my sme si mysleli, že vtedy Sovieti, no dobre, nezvládli to, ale aj slávna Fukušima so špičkovou japonskou technológiou zlyhala. Myslieť si dnes, že máme odpovede jasné, to nie je možné. A práve preto tú pokoru tu zdôrazňujem a tú schopnosť pozorovať, tú matejovskú dekretovskú snahu počúvať hlas lesa a podľa toho rozhodovať, toto všetko je v tom výberkovom spôsobe komponované.
A prečo o tom toľko rozprávam, že túto vetu, ktorú ministerstvo dalo do tej osemnástky? No, ja som pred časom, keďže som absolútnym zástancom tohto spôsobu hospodárenia, ale ja som zase neprešiel, nie som ja nejaký veľký praktik, že by som mohol tvrdiť, že mám mnohodesaťročnú skúsenosť, ale počúvam a rozprávam sa s ľuďmi, kolegami, ktorí ju majú. Takže viem od nich, že to je vec, ktorej sa netreba venovať len na konferenciách a pri nejakých slávnostných stretnutiach, ale ktorej sa oplatí venovať celý aktívny lesnícky život, a tí ľudia to robia. Takže od nich viem, že tento spôsob, keď som s nimi mnohokrát trávil mnohé týždne rozhovorov a návštev v lesoch, že je to skutočne tak. To už neni, že možno raz uvidíme, dokážeme, to je skúsenosť. Len my ju musíme pretaviť. No a keďže legislatívna sála, sieň zákonnosti je tu na to, aby múdrosť tohto národa pretavila do zákonov, ktoré mu, tomu národu budú slúžiť v ešte lepšej kvalite, tak oceňujem, že keď som pred pár mesiacmi navštívil pána Dóczyho na ministerstve pôdohospodárstva, šéfa legislatívy, a dal som mu znenie tejto vety, že by som ju tak vedel si predstaviť, že takto by mala byť zakomponovaná do zákona, že ju s istou modifikáciou, o ktorej sa môžme baviť pri druhom čítaní a pri pozmeňováku, ale že ju tam dal, že ju tam dali. Je to veta, ktorá svojím spôsobom má schopnosť rozhodnúť nie o tomto zákone, o tom, ako sa k nemu vyjadríme, za chvíľočku príde ďalší, ale o kvalite života nás, našich detí a vnukov. O tom, že táto krajina bude mať zdravé, kvalitné lesy, ktoré tu nebudú ani pre ochranárov, aby sme sa ich nedotkli, ani pre drevárov, ktorým nikdy nie je dosť, ale ktorá tu bude doslova pre všetkých. Takže táto veta je kľúčová, dominantná a veľmi ju vítam.
Napokon, aktivita nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v tomto smere bola aj v minulosti. Ja som poprosil na našom výbore, aby sme usporiadali výjazdové zasadnutie členov výboru do výberkových lesov v oblasti Smolníka, kde žije lesník, už teraz na dôchodku, ale to je človek, ktorý na dôchodok nikdy nemôže ísť, lebo je stále vysoko aktívny, Ladislav Alcnauer, ktorý už desaťročia propaguje tento spôsob. Ja už som dávno navrhoval kedysi generálnemu riaditeľovi lesov, aby z neho urobil splnomocnenca pre jeho úrad s tým, že bude presadzovať tento spôsob. Vtedy sa tak nestalo, ale dneska ten chlap chodí, propaguje túto myšlienku. No a my na tom výjazdovom zasadnutí výboru, kde sa zúčastnil pán predseda výboru Huba, pani poslankyňa Mezenská, pán poslanec Fecko, pán poslanec Cicoň. No dobre, my lesníci sme možno vedeli, že o čom tam bude reč a čo uvidíme, ale ja oceňujem práve tú skupinu ľudí, boli tam špičkoví pedagógovia, pán profesor Saniga, ktorý je eminentne špičkovým pedagógom venujúcim sa tejto problematike. Tak sme sa na tom zhodli úplne, že je to skutočne taký malý stupienok takmer k lesníckej dokonalosti, že je to funkčné a že to, čo sme tam uvideli, je možné považovať za budúcnosť lesníctva.
Takže chválospev v tejto chvíli končí, ale ja chcem povedať, že tú vetu považujem za skutočne prelomovú a ospravedlňujem sa kolegom, že, že možno teraz nebudem toľko rozprávať o tých veciach, ktoré tu zaznievali, ale to neznamená, že tie detaily by som nechcel podporiť a budeme určite o tom ešte rozprávať v druhom čítaní. A musím to povedať nahlas, že aj keď možno je v tom kus teatrálnosti a možnože to, čo pán poslanec Hlina tu predvádza vládnym politikom, tak oni to považujú za niečo, čo sa sem nehodí, ale ja chcem aj z tohto miesta povedať pánovi poslancovi Hlinovi, že sa to nesmierne hodí a že sa skláňam pred jeho schopnosťou venovať sa tak podrobne každému zákonu, pretože ak by sme my poslanci robili to, čo robí poslanec Hlina, tak vám poviem pravdu, toto by bol uragán múdrostí, schopností diskusie a hľadania detailov. Ja viem, nepasuje nám možno nejaká rétorika, možnože by sme ozaj nemali byť osobní, možno by sme niektoré slová mali voliť, ale veď to tu zaznelo už, tak každý máme svoj štýl. Ale skúste vidieť v tom pohári nie to, čo je doňho primiešané, ale to, čo je v ňom kvalitné. Opakujem, jeho pozornosť, jeho schopnosť venovať sa detailom považujem za príkladnú a mňa napríklad ten pohľad na tie cesty celkom zaujal v jeho podaní a skláňam sa pred takýmto prístupom, lebo je pre mňa príkladom, či sa to páči, alebo nepáči, je to niečo, čo možnože ani všetci nedokážeme, aj keby sme chceli mať takýto vysoký stupeň nasadenia.
No takže toto bolo k výberkovému spôsobu hospodárenia a teraz sa budem venovať, keby som si ja našiel ten papier, kde som si tie rýchle poznámky robil, ale vari ich budem vedieť aj z hlavy, no, tak. Už menej spokojnosti zaznie s niektorými vecami, ale nepôjdem do veľkých detailov. Pôjdem do toho, čo považujem za kľúčové. Pozrieme sa na vec, ktorá určite presahuje horizont aj odbornej obce lesníckej a vie ju pocítiť ako závažnú vari každý občan, ktorý len trocha pozrie sa občas aj smerom do lesov. To je otázka kalamity, náhodných ťažieb. Je to niečo, s čím oprávnene, veľmi, s veľkým dôrazom lesníci bojujeme. Je to niečo, čo vadí občanom nelesníkom, ktorí vnímajú spracovanie náhodnej ťažby ako ťažký zásah do životného prostredia, je to niečo, čo objektívne poškodzuje kvalitu životného prostredia, stav a perspektívu lesov. A ja možno, ešte teraz som si uvedomil, keď som ten výberkový spôsob tak chválil, pri jeho uplatňovaní, pri jeho dôslednom uplatňovaní problém s náhodnými ťažbami bude veľmi prudko klesať. Výberkový spôsob je poistka aj voči kalamitám, pretože vytvárate dokonalý systém. Ale to som si len teraz uvedomil, že som to mohol zdôrazniť.
Takže naspäť ku kalamitám. Takže tie kalamity sú skutočne niečo, čo oprávnene kritizujete, kritizujú občania a čo je potrebné minimalizovať múdrou činnosťou. Ale kalamita môže byť skutočne dôsledkom prírodných síl, kde nemáme šancu zasiahnuť a kde treba tú hlavu pokorne skloniť. Niektoré veci sme si na ne zasiali už v minulosti, treba priznať sa aj k tomu, že to, čo sme pred sto rokmi považovali v lesníctve za správne, ukázal čas, že sme sa aj mýlili. Možno aj tá veľká tatranská kalamita, sme k nej prispeli poznatkami, ktoré sa na prelome 19. a 20. storočia zdali správne, život ukázal, že nie, že ten smrek neni možné považovať za univerzálnu drevinu napriek tomu, že spracovateľom dreva sa to tak vždy páčilo a páči, a že teda tá kalamita je naozaj takým problémom, ktorý bude vždy v istých cykloch prichádzať, a povinnosť lesníkov spracovať náhodnú ťažbu, čo je teda terminus technicus pre kalamitu, bude existovať.
Ale, a tu už chcem povedať to, čo som ja aj z tejto tribúny v iných súvislostiach zdôrazňoval. Jedna vec je matka príroda a naša pokora pred jej silou a druhá vec je ľudská zloba. Ľudská zištnosť, ľudská schopnosť vytrieskať peniaze zo všetkého bez ohľadu na to, či budú moji susedia piť otrávenú vodu, alebo moje deti žiť v nekvalitnej krajine. Je to to, že množstvo kalamity nie je kalamitou, že množstvo kalamity; a teraz nebudem robiť rozdiely, lebo aj tam, aj tam nájdeme, teda rozdiely medzi súkromnými a štátnymi lesmi; že množstvo kalamity sa urobí, vyrobí niekedy tak, že pod pláštikom kalamity sa ťaží drevo, ktoré by sa ťažiť nemalo, lebo, lebo nám treba peniažky, lebo nemáme v pokladni, lebo veľký silný odberateľ v tejto krajine povie, že potrebuje práve takúto hmotu, a viete, tie príkazy, čo idú potom tou takou sieťou toho, tej subordinácie, sú niekedy desivé a ten dôsledok je ten, že sa vyrúbu stromy, ktoré by sa vyrúbať nemali. Keby to išlo tak, že kde sa rúbe les, lietajú triesky, že na tisíc legitímne a legálne vyrúbaných stromov padne aj nejaký ten navyše, to možno by praktici vedeli, že sa tomu nedá ani zabrániť. Ale moja osobná skúsenosť, o ktorej som tu aj hovoril z konkrétnych lesných firiem, lesomajiteľských subjektov, je tá, že množstvo kalamity sa vyrobí práve takýmto účelovým spôsobom a ide o tisícky a tisícky kubíkov, ktoré by nikdy nemali z lesa za takýchto okolností odísť.
A prečo o tom tak podrobne rozprávam? Pretože to je jedna z tých vecí, ktoré chcem veľmi ostro kritizovať, že napriek tomu, že som aj na toto upozornil ministerstvo a odborných pracovníkov na ministerstve, napriek tomu, že sme sa aj zhodli, že by bolo potrebné s tým niečo urobiť, napriek tomu, že som im dal presný, no presný, znenie paragrafové, ako by som si predstavoval, ako by sa dalo tomuto zabrániť, tak sa to v návrhu zákona z dielne ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka neukázalo.
O čom hovorím? Existuje lesný úrad, teda už dneska ako v rámci nového zaradenia obvodných úradov, a ten by mal mať možnosť skontrolovať, či to, čo hlásime ako kalamitu, kalamitou skutočne je. Môj návrh spočíval v tom, aby vždy, keď odborný lesný hospodár chce poukázať na to, že má kalamitu, a teda je to jeho povinnosť potom zákonným spôsobom postupovať v lehotách, ktoré sú určené, aby bol vystavený podmienke a potrebe vytvoriť istý priestor medzi, alebo aby vznikol priestor medzi zaregistrovaním náhodnej ťažby, teda kalamity, zistením a jej spracovaním, aby proste tu bol akýsi kontrolný mechanizmus, ktorý je nad každým, kto má pokušenie urobiť niečo zlé. Čiže pozor, ak ja idem kalamitu spracovávať, vzniká tu priestor na to, že niekto sa príde pozrieť, akú kalamitu som nahlásil. Totižto ten priestor v zákone neexistuje, alebo, aby som bol presný, existuje len nad istú hranicu. Hovorí sa, že len vtedy sa teda ohlasuje kalamita, keď je jej rozsah nad jedným dielcom, nad tou jednotkou priestorového rozdelenia lesa, nad tým porastom, povedané zjednodušene, väčší ako 20 % zásoby dreva v tomto poraste, alebo väčší ako pol hektára, 50 árov. No len viete, to sú, to sú také čísla, že dnes mať dielec, v ktorom je tisíc kubíkov, nie je žiadny problém, to sú, to sú, teda tisíc kubíkov zásob toho dreva, čo stojí na pni. To znamená, že do dvesto kubíkov nemusím ani hlásiť. Takisto pol hektára, na pol hektári vám môže stáť tiež bez problémov pri hektárovej zásobe štyristo, päťsto, aj šesťsto kubíkov nejakých kvalitných porastov, tiež môže stáť dvesto kubíkov bez problémov. To sú tie množstvá, ktoré jednoducho nie sú podriadené vôbec nahlasovacej povinnosti. A viete, čo tu teraz vzniká? Práve ten priestor, ktorý je tým pokušiteľom, a skúsenosť, poznatky moje hovoria, že to nie je len potenciál, ale to je využívaná medzera, veľmi vážna v tomto zákone, nuž že pod rúškom kalamity, ktorá takto bezpečne sa dá vykonať bez rizika, že vám príde štátny úradník skontrolovať, tak že sa to tak aj stane.
Ja nerozumiem, prečo takáto závažná diera, keď sme už o tom toľkokrát rozprávali, a to aj do radov lesníkov, to je, to je pohľad sebakritiky, pohľad na tých, ktorí sú nehodní lesníckej uniformy, ktorí by mali prísť o preukaz odborného lesného hospodára, prečo tento priestor nevytvárame a prečo sa neakceptuje aj to, čo som navrhol, aby tam bola minimálne medzi, teda povinnosť nielen nahlásiť každú kalamitu, ale aj čas medzi jej nahlásením a začatím spracovania, aspoň nejakých 72 hodín, aby tam bol ten potenciál, že musím nahlásiť a musím rátať s tým, že niekto sa príde pozrieť na to, čo som to nahlásil. A keď som nahlásil nepravdu, aký je problém odobrať štátnou správou preukaz odborného lesného hospodára? Doživotne! Pretože toto by bola svojím spôsobom cesta, ako využiť to, že veríme ľuďom, ktorí vykonávajú vysokú odbornú prácu. Ospravedlňujeme, keď sa pomýlia, pretože mýli sa každý, ale nekompromisne trestáme úmyselné prešľapy, ktoré zjavne spôsobujú v lesoch Slovenska obrovské, obrovské škody. Si musíme uvedomiť, že sa jedná o miliónové škody v eurách. Takže toto mi vadí, výberkové lesy prešli, toto neprešlo. Dobre.
Ale pri spracovaní náhodnej ťažby ešte trocha ostaneme, pretože tu je aj iný pohľad, ktorý je tiež veľmi dôležitý. Pán minister už spomenul septembrovú konferenciu z minulého roka, kde ozaj, bol som aj prítomný, boli tam na pôde Lesníckej fakulty vo Zvolene zastúpené reprezentatívne zložky na čele s ministrami životného prostredia a pôdohospodárstva, kde sa jasne pomenovalo, že už tých prestreliek je voľajako priveľa a že ide sa hľadať riešenie, takže za potlesku takéhoto rozhodnutia takéto riešenie bolo aj prisľúbené. Len, pán minister, ja, ja nenachádzam v tomto návrhu niečo také presvedčivé, ktoré by mi povedalo, že ten potlesk vo Zvolene pred rokom bol namieste a že vy ste sa z toho nieže poučili, že ste sa rozhodli urobiť kroky, ktoré budú jednoznačne slúžiť tomu, aby tá prestrelka, tá zákopová vojna, tie kritiky boli vyriešené.
Prečo to vidím tak? No preto, lebo práve pri spracovaní kalamity sa tam jednoznačne ponecháva to, čo bude vytvárať naďalej problémy, a nenachádza sa nič, čo by umožňovalo povedať, hop, tak toto tu bude skutočne riešenie, ktoré bude dobré. Mám na mysli to, že kalamita bude vždy, ale jej spracovanie a jej odsúhlasovanie v zákone ste nijakým spôsobom neposunuli do roviny hľadania spoločných väzieb, ktoré by sa ukázali ako funkčné a ktoré by odstránili tú nesmiernu byrokratickú vojnu.
Čo ste tam vložili? Vložili ste tam to, že obhospodarovateľ lesa bude mať právo kalamitu spracovať, to je jasné, ale zároveň, keďže vieme, že hlavný problém medzi ochranárskym a lesohospodárskym pohľadom na lesy je v oblasti únikov škodcov, podkôrneho hmyzu do okolitých porastov z chránených území, kde sa spôsobujú veľké škody a kde vlastne je to potom otázka toho, že my vieme vždycky si uvedomiť, že, samozrejme, v chránenom území sa patrí dať chránenému územiu pokoj aj za cenu toho, že je tam kalamita, lebo aj tá má svoj prirodzený pôvod, ale otázka ochrany okolitých porastov by mala byť postavená do takej roviny, že áno, toto je vec, kde sa nemôže blokovať spracovanie kalamity administratívnym spôsobom, lebo potom sa stane, že enklávy rezervácií, ktoré sme chceli zachrániť a aj ich zachraňujeme, sa rozšíria na hospodárske lesy okolité a vzniknú obrovské škody, ktoré spôsobia nezaslúžené ujmy na majetku či už štátu, alebo súkromných vlastníkov, to je úplne jedno.
No a vy tam čo dávate do zákona? Tam hovoríte jednoznačne, že meníte, že to už nevykonajú orgány ochrany prírody, že takéto opatrenia, ktoré by mali mať schopnosť, lebo také poznáme, sú náročné, vykonajú vlastníci lesa, hospodári lesní, ale orgány ochrany prírody to musia, takéto opatrenia, ktoré sa majú vykonať na to, aby sa kalamita nešírila do okolitých porastov, schváliť. Jednoznačne z toho vyplýva to, že sa nič nevyriešilo z hľadiska tej mnohoročnej zákopovej vojny, že sa to neposúva do roviny nejakých pragmatických riešení, ktoré jednoznačne povedia, príroda nepočká, nemôžeme čakať, kým sa ministerstvá dohodnú, kým prebehne celá papierová vojna, musíme tu mať jasný mechanizmus, ktorý povie, konaj, ten, kto konať má, a nebudeme vykladať o tom, že zákony o ochrane prírody a o lesoch sú v trvalom protiklade, a každá strana sa bude biť do pŕs, že predsi koná podľa zákona. Tak som teda presvedčený, že veľký prísľub zo Zvolena, ktorý tu zaznel pred rokom, sa nenaplnil a toto mi mimoriadne chýba.
Ďalšia vec, ktorá mi mimoriadne chýba v zákone, bola tu už reč a ja teda sa budem jej venovať trocha podrobnejšie, je otázka oceňovania verejnoprospešných služieb, respektíve otázka oceňovania mimoprodukčných funkcií lesa. Je to jedna z kardinálnych, základných záležitostí, ktoré sú spojené s hospodárením v lese. Je to vec, ktorú by sme mali jednoznačne posunúť do legislatívneho ošetrenia, ktoré by umožnilo lesu a lesníkom získať nie nové financie, vôbec to nechápem tak, že tu niekto má prísť s návrhom, aby sa lesníkom začalo platiť za to, za čo sa im doteraz neplatilo, ale aby došlo k spravodlivému prerozdeleniu financií, ktoré prúdia v našej krajine. Môžeme kľudne začať tým, že na to, aby sa takáto zásadná revolučná zmena udiala, máme na Slovensku vytvorené mimoriadne dobré podmienky. Lesnícka škola patrí na Slovensku ku špičkovým európskym. Už som to spomínal v iných súvislostiach, ale aj v súvislosti oceňovania mimoprodukčných funkcií lesa máme vytvorenú školu, pred ktorou môžeme úplne pokojne bez ohľadu na to, či zľava, či sprava, zložiť klobúk. Také mená ako profesor Papánek, profesor Zachar alebo profesor Čaboun mnohodesaťročnou prácou svojich odborných, výskumných a vedeckých postupov vytvorili sled takých východísk, ktoré nám poskytujú úžasnú, presnú vedeckú metodiku na to, ako takýto problém vyriešiť z hľadiska odborného. Takže ostáva už nič iné, len si povedať, že takéto niečo chceme vyriešiť aj z hľadiska legislatívneho, a tú múdrosť odborníkov, ktorá tu zjavne je vtesnaná z tejto mnohodesaťročnej skúsenosti, vtesnať aj do zákona.
Áno, zaznelo to tu, ako keby mi to trocha pootvorilo dvere, ktoré chcem vyrážať, ale ja nechcem nič vyrážať. Dobre, veď to, pán minister to aj tu priznal, pán poslanec Huba to tiež zdôraznil, ale to tu chýba. Ak tu prichádzame s veľkými ambíciami, že ideme predložiť novelu zákona o lesoch, ktorá by mala ozaj uchopiť základné problémy, tak nehovorím, že v tých cestách to netreba riešiť, ale toto sú, pán minister, veci, ktoré by ste si mali dať ambíciu, že ich tam na základe toho, že tí lesníci skutočne majú špičkové skúsenosti a vedia, ako to urobiť, tam nebude problém s metodikou, tak im povedať, chlapi, keď to máte, dajte to sem, pozrú sa na to právnici a pretavia to do legislatívneho paragrafového znenia. A verte, že by to bolo veľmi správne, aby sme tieto služby začali oceňovať nie kvôli tomu, aby lesníci zbohatli, ale kvôli tomu, aby tie lesy plnili tie funkcie, ktoré od nich očakávajú všetci občania a ktoré sú ozaj životodarné. Tých príkladov je tam určite viacej, ako by sa to dalo uchopiť, ale ja by som možno predsa len ešte skôr, ako ich pomenujem, poprosil; keďže sa už stala tá vec, že predkladáme spoločne, vy, vaše ministerstvo, návrh novely zákona 326, a skupina poslancov Mičovský, Huba, Mezenská a Fecko, svoj pohľad; aby ste sa pozreli naozaj na ten paragraf, ktorý tam dáme, 51a, ktorý hovorí veľmi jednoznačne o tom, ako by bolo potrebné pristúpiť k mimoprodukčným funkciám lesa. Vkladáme tam nový dôležitý názov, ktorý máme odsúhlasený s vedcami, ktorý sme si nevymysleli tu na hradnom vŕšku, ani sme ho nehľadali, že by sme si potrebovali niečo napísať, aby tam bolo niečo zaujímavé, ktorý prešiel konzultáciami s odborníkmi z Národného lesníckeho centra, aby sme komplexnú hodnotu lesa vedeli vyjadriť v zákone tým spôsobom, ktorý umožní veľmi presne a presvedčivo poukázať na hodnoty lesa. Nie preto, aby to tam bolo, ale preto, veď ste aj ministrom rozvoja vidieka, preto, aby sme poukázali na obrovskú produkciu nášho vidieka, na to, čo tí ľudia tam robia, čo robiť môžu. Na to, že lesné hospodárstvo nemá 0,35 podiel na HDP, tak ako sa to podľa dreva vykazuje, ale že podiel lesného hospodárstva je možno 13 %, keď by sme tú produkciu reálne ocenili. Môžme si pomôcť viacerými príkladmi, ale núka sa úplne jasný príklad, ja som vám to už aj raz spomínal pri nejakom sedení, porovnania sa s vodármi. Každý pohár vody, ktorý vypijeme, pitnej, platíme vodárom. Verte tomu, že nemalý vodný stĺpec v tom pohári, o jeho kvalitu, o jeho vôbec možnosť sa zaslúžili práve lesníci. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, prerušujem vás, je po 11. hodine, budeme pokračovať hlasovaním. Predpokladám, že to máte na dlhšie, takže vyhlasujem dvojminútovú prestávku...

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Aspoň si nájdem poznámky.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
...a pokračujeme hlasovaním.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Dobre, ďakujem.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, pán minister, prerušil som svoju rozpravu v bode, keď sme hovorili o potrebe oceňovať verejnoprospešné funkcie lesa, mimoprodukčné funkcie lesa alebo tak, ako to navrhnem o niekoľko dní v našej novele poslaneckej skupiny, 326-tky, komplexnej hodnote lesa.
Naozaj, nestane sa vôbec nič zásadné, to musím priznať, keď sa pokúsime, aby plány starostlivosti o lesy obsahovali aj súhrnný údaj o komplexnej hodnote lesa, ktorá bude vyjadrená všetkými jeho funkciami, to znamená nielen drevoprodukčnou. Niektorí sa spytujú: No a kto to bude platiť? Opakujem, nie je cieľom, aby sme hneď, okamžite dokázali získať nejaké prerozdelenie prostriedkov v prospech lesov, v prospech producentov týchto funkcií. Ale ak neotvoríme túto otázku, ak nepoukážeme na to, že existuje presné metodické spracovanie toho, ako majú vypadať hodnoty týchto funkcií v číselnej, finančnej podobe, nuž potom ani ten, kto by platiť chcel, vlastne nemá čo a ako.
Ak som použil ten príklad s pohárom vody, no, je evidentné, že produkcia vody nie je výsostnou záležitosťou vodárov a že to, že je Slovensko dnes stále ešte mocnosťou produkcie pitnej vody, tekutiny, ktorá určite raz spolu s inými funkciami lesa preberie dominantné postavenie pri tvorbe životodarných záležitostí krajiny, na rozdiel, ak to poviem, že ak dneska Saudská Arábia predstavuje ropnú mocnosť, tak raz možno Slovensko vďaka pitnej vode bude predstavovať mocnosť vodnú. Prečo by sme teda takýmto spôsobom poukázania na hodnotu takejto funkcie lesa nemali vyjadriť, tým, že ponúkneme údaj v pláne starostlivosti o les aj presne vyšpecifikovaný, ako sa vody, ako sa lesy podieľajú na produkcii vody, a vieme otvoriť diskusiu o tom, že za ten dvojdecový pohár, keď sa dnes platí plná hodnota vodárom, patrí tam nejaké percento aj tým lesníkom, ktorí práve svojimi opatreniami, svojou správou lesa rozhodujú o kvalite vody a; navyše tu nekončíme; ktorí dokážu špecifickými opatreniami rozhodovať o tom, či tá kvalita pôjde hore, dole, alebo bude stagnovať. No uvedomme si, kde sa dostaneme pri našej veľkej diskusii o čomkoľvek, keby pitná voda prestala byť kvalitnou záležitosťou v tejto krajine. Zatiaľ jej máme zdanlivo inflačne veľa. Ale to raz môže skončiť a to nie je úplne nereálne. Určite poznáte krajiny, kde sa dá pitná voda získať len nákupom v obchodoch, kde nemajú taký luxus, aký máme stále my a chápeme ho ako prirodzenosť. Otočíš kohútikom, zdvihneš páčku a tečie.
No fakt si treba spomenúť aj na lesníkov pri tomto luxuse, pretože ono to luxus je, len to tak necítime zatiaľ. Takže my vlastne otvárame takou tou možnosťou pri komplexnej hodnote lesa vsunúť paragraf, ktorý vie veľmi presne špecifikovať to, čo sa má udiať v pláne starostlivosti o les, a otvoriť diskusiu s tými, ktorí odoberajú naše produkty, len o tom nevedia, že tie produkty sa vytvárajú s istou hodnotou, a považujú ich za prirodzenosť. Ale ono to prirodzenosť naozaj nie je.
Samozrejme, dá sa rozprávať o množstve ďalšej funkcie, ale ja budem o tom hovoriť, keď budeme teda predkladať svoju 326-ku, takže v tomto ohľade by som len prosil pána ministra, aby sa skúsil pozrieť práve na tie dôležité veci v zákone, ktoré predkladá, s tým, že takéto záležitosti; veď bol včera účastník konferencie, vypočul si to; že by tam mali byť, že by to malo byť jeho ambíciou. Ja nepochybujem, že každá zmena v zákone, tak ako ju doniesol, má svoj dopad, ale ja v tomto prvom čítaní chcem poukázať na to, že treba sa venovať ozaj základným veciam, ktoré v tomto zákone mne osobne chýbajú. A po tých ohlasovaniach tej jednotnosti spolu so zákonom o ochrane prírody sa mi zdá, ako keby ozaj nadšenie zo Zvolena zo septembra minulého roku a tie všetky prísľuby, ako keby tak vychladli a predkladal sa zákon len kvôli tomu, že je to v pláne legislatívnych úloh vlády, a nie kvôli tomu, že tie zmeny sú potrebné.
Prísť, pán minister, s tým, že teda lesy, štátne lesy majú zaplatiť milióny eur mimoriadneho odvodu, ja viem, ministerstvo financií má svoje predstavy o tom, čo sa má udiať, a vy sa musíte prispôsobiť. No ale prečo sa nepozriete na to aj z opačnej strany? Prečo nechcete pomôcť lesom a lesníkom, ktorí produkujú dôležité veci, a aby tá pomoc vypadala v podobe pootvorenia dvierok pre možné nové prerozdelenie prostriedkov, ktoré nepochybne patria lesníkom, tak, že ich produkcia na hrubom domácom dôchodku, hrubom domácom produkte nie je 0,35 %, ale možno rádove mnohonásobne viac? O tom som presvedčený.
Ďalšia vec, na ktorú chcem v tejto časti poukázať, ktorá mi tam zdá sa nenáležitá a nevhodná, je rýdzo lesnícko-technická, a to je otázka (hľadanie v podkladoch) paragrafu 20? Áno, na ktorý ma upozornili odborníci z Národného lesníckeho centra, kde z nepochopiteľných dôvodov bez náhrady vypadol odstavec 7. Odstavec 7 hovorí, to je vyslovene rýdzo odborná záležitosť, ale je dobre, keď sa na ňu pozrieme, pretože práve veď odborné veci sú predmetom tohto zákona, aj keď je to rýdzo odborná a možno sa bude zdať niekomu málo dôležitá. Tento odstavec hovoril o tom, že za zabezpečený porast sa považuje taký porast, na ktorom sú "stanovištne vhodné lesné dreviny bez výrazného poškodenia, ktorý sa dostatočne prispôsobil podmienkam stanovišťa, má znateľne výškový prírastok a nevyžaduje doplňovanie".
Je tam teda veľa tých podmienok, ale hlavne tá prvá, "tvoria stanovištne vhodné dreviny". Ja som to už povedal v prvej časti, že sme sa dopustili pred sto rokmi chýb, ktoré sme urobili v dobrej viere, že robíme dobre, teda naši predkovia na prelome 19. a 20. storočia, ktorí nerešpektovali typológiu, ktorí dali do lesných pôd dreviny, ktoré sa im zdalo, že tam budú dobre rásť a budú prinášať zisk, pomýlili sa. Dnes vieme, že to bola chyba. Na chybách sa učíme, no ale potom prečo to tam nenechať zakomponované, že zabezpečený porast ozaj by mal mať tieto hodnoty? A prosím vás, aby ste tento ods. 7 do § 20 vrátili, je to tri a pol riadka, nič sa nestane, aj keď sa tam odvolávate, že to vyplýva z toho, že plán starostlivosti o lese to predsa rieši. Treba to tam nechať, pretože chyby, ktoré sa vypomstili aj v tatranskej kalamite, práve spočívajú v tomto odstavci, takže vedieť povedať vlastníkovi, že je povinný rešpektovať stanovištne vhodné dreviny, je veľmi potrebné.
No a záver je spojený s majetkom. Veľmi stručne a veľmi jasne. A opäť vás budem len nieže chytať za slovo, to je nedôstojné, ale pripomínať vám vaše slová, keď ste sa tu vyjadrili na konto prestrelky medzi bývalým ministrom pánom Simonom a vami, keď sme sa bavili o revíroch a o výmenách. Povedali ste slová, no je to zlé, ale, žiaľ, je to podľa zákona. Nie, nechcem teraz, aby som otváral zase debatu o konkrétnom revíri a konkrétnej veci, lebo fakt mi ide o to, aby sme sa pozerali do budúcnosti. Ak ste sám uznali, že výmeny lesných pozemkov sú naozaj zákonom riešené zle, a verte tomu, že ste to uznali správne, pretože mnohí vaši odborní podriadení pracovníci zo štátnej správy na úseku lesného hospodárstva vám povedia - a to sú ľudia, ktorí tam pracujú desiatky rokov -, že si ani nepamätajú na takú výmenu, ktorá by mala čistý podklad a ktorá by vyplývala ozaj z nejakej potreby, ale že furt sú v tom tlaky mocných, silných a často len poľovne naladených ľudí. Nuž, keď ste to sám povedali, pán minister, tak prečo to nevyriešite aj v paragrafe 50, kde sa tie zámeny opäť pod kuratelou ministerstva po jeho predbežnom súhlase, vášho ministerstva, môžu udiať.
Bavili sme sa tu o tom, že pre chránené územia prešla kompetencia ich vyhlasovania na vládu Slovenskej republiky. Bolo to kritizované, ja sa priznám, mne tá kompetencia práve na úrovni vlády až tak nevadí, ale práve tu sa odvolávam na to, no ak ste to bez problémov vložili do zákona o ochrane prírody, kde to chápem v takej rovine, no dobre, bude chránené územie a bude sa treba zamyslieť aj nad tým, kto bude platiť ujmu, no prečo tu, keď zjavne mnohoročná skúsenosť hovorí o veľkých únikoch veľkých peňazí, ktoré chýbajú občanom práve z tohto titulu, že sa urobia výmeny, ktoré sú neadekvátne, tak vás pekne prosím, no tak túto vec posuňme na vládu, tak ako sme to navrhovali. Aj pán poslanec Hlina to navrhoval, aj ja som to navrhoval. Tu, tu by som videl kompetenciu vlády. Aj pre vás je to dobré, buďte trocha alibista, keď viete, aké sú tlaky. Na každého ministra sú tlaky, furt musí dačo vykonávať mocným, no tak to odpálkujte v tomto prípade ozaj na vládu, aby vláda mohla rozhodnúť o takýchto výmenách. A najmä, aby boli urobené nie tak, že urobíme posudok plus-mínus desať percent a všetko je v poriadku, ale aby sa ozaj prihliadlo na všetky okolnosti, ktoré sú spojené s hodnotou konkrétneho pozemku, a to chcem povedať, teda nielen na parametre porastov a parametre približovacej odvoznej vzdialenosti, ale aj na parametre toho, čo sa v blízkosti týchto pozemkov nachádza. Jednoducho nájdite mechanizmus, aby občania republiky neboli výmenami pozemkov, lesných pozemkov v tomto prípade okrádaní. Pretože opakujem, táto skúsenosť nie je mojím výmyslom, nie je to ani otázka jedného alebo dvoch prípadov, ale je to skoro systémový prvok, ktorý je spojený s výmenami štátneho majetku alebo, lepšie povedané, možno ak by sme si už nevedeli poradiť, že nenájdeme účinný kontrolný mechanizmus, tak ich radšej zákonom zakážme. Žiadna chyba sa nestane, pretože tvrdiť o tom, že ide o sceľovanie pozemkov; keby ste raz prijali pozvanie na výlet, by ste videli, aké sceľovanie pozemkov sa robí pri výmenách, že aj slepý by videl, o čo tam išlo v skutočnosti, aj hluchý by vypočul plač lesa, že bol vymenený les, ktorý vymenený nemal byť.
Prešiel som základné veci. Ozaj som sa snažil poukázať na to, čo je spojené s doterajšou skúsenosťou. A keď urobím krátke zhrnutie, veľká vďaka a pochvala za vetu, že výberkový spôsob sa uplatňuje všade tam, kde sú pre to vytvorené podmienky alebo kde je možné takéto podmienky vytvoriť. Na tú vetu budem spomínať v dobrom. Verím, že prejde v tomto návrhu, ale tie ďalšie veci, na ktoré som vás upozornil, na to, že ste nedodržali vlastný zámer odblokovať zákopovú nezmyselnú vojnu medzi lesníkmi a ochranármi danú v septembri vo Zvolene a že nenachádzame vo vašom návrhu nič, čo by to posúvalo do kvalitatívne vyššej roviny, že už nebude to zacyklené, lebo zacyklené to je, lebo môžme zase vykonávať opatrenia, ktoré nám zase musí odsúhlasiť druhá strana, ktorá nám ich neodsúhlasí, žiadne opatrenia nevykonáme a lesy budú chradnúť a z kalamít sa stanú obrovské národohospodárske škody a nebudeme vedieť, kto za to zodpovedá, a budeme podávať nezmyselné obvinenia ministrom životného prostredia, že spôsobili chyby, a budeme vykladať o tom, či VLK, alebo kto tu má pravdu. Toto nie je potrebné. Naopak, potrebné je, aby ste dodržali vlastný záväzok a túto vec odstránili. Takže to je prvá vec.
Druhá vec, ako základná výhrada, tie kalamity sú nie spôsobené len matkou prírodou, ale aj zištným konaním človeka. Dal som vám jasný mechanizmus, keď som odovzdával tento návrh na vaše ministerstvo, že je možnosť tam vniesť celkom elegantný kontrolný mechanizmus z hľadiska časového odstupu. Dajme tomuto potenciálnu možnosť, ja viem, že ani tá nevytvorí absolútnu bariéru proti tým, ktorí chcú robiť zle, ale zdvihne varovný prst a ohrozí ľudí, ktorí sú za správu lesov zodpovední.
Vráťme podmienky zabezpečenia porastu, to neni vec, ktorú opäť vymyslel poslanec, ale ktorú lesní odborníci, na ktorú poukázali. A s výmenami pozemkov, pán minister, urobme niečo, čo opäť vám už umožní povedať tu od tohto pultu, no, stala sa chyba, je to zlé, je to nemorálne, je to neetické, ale je to podľa zákona. V tomto by ste mali vidieť ambíciu vy a všetci ľudia, ktorí sú v exekutíve, aj tí, čo prídu po vás, aby táto strašná veta, ktorá tak sa stala už klišé, že v tejto krajine sa rozkráda podľa zákona, aby nebola tak ľahko aplikovateľná. Máte na to skvelú možnosť v § 50. Použiť váš osobný záväzok, ktorý tu zaznel, resp. vašu kritiku, ktorá tu zaznela. Kto iný, ak nie váš aparát to tam má vyriešiť? Verte tomu, že mnohé skúsenosti tohto typu ohľadom kalamity, ohľadom výmeny porastov, teda pozemkov s porastami pochádzajú skutočne od vašich dlhoročných pracovníkov, ktorí slúžia v štátnej správe, ktorí tam už aj doslúžia, lebo napokon sú radi, že to tam môžu doslúžiť, ale ktorí sú mnohokrát veľmi zhnusení a zhrození práve z toho, čo sa vidí, len sa nemôže povedať. A keď sa aj povie, tak sa nikam nedostane.
Pretože som teda veľmi spokojný s tou prvou časťou a veľmi nespokojný s týmito bodmi, ktoré považujem za dôležité, tak si dovolím dať teraz návrh, aby s tým dobrým úmyslom, nie preto aby som vám zabŕdol do vášho procesu, vy si ozaj urobíte, čo budete chcieť, ale aby ste mali túto možnosť, pán minister, teraz urobiť. Možno to urobíte doplňovákmi, pozmeňovákmi a poviete, že to nie je potrebné. Ale z môjho pohľadu je potrebné dať návrh, aby tento zákon bol vrátený vášmu ministerstvu na dopracovanie, aby sa stal ozaj účinným, aby vyjadroval aktuálne potreby, aby bol moderným, aby bol v súlade s ochranárskym zákonom, aby sa proste splnilo to, čo vy sám ste nám tuná z tejto tribúny viackrát priamo alebo nepriamo prisľúbili. Podrobnejšie veci budem hovoriť k novele 326-ky, ktorá bude predložená skupinou poslancov, ako som spomínal.
Kolegyne, kolegovia, pán minister, ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade chcem podporiť tú výzvu, ktorá odznela na záver z úst pána poslanca Mičovského, pripájam sa k nej. A ešte dovoľte pár viet. Tá katastrofa, s ktorou sa stretávame v značnej časti našich lesov, dvojnásobne vynikne, keď si uvedomíme, že to nie je niečo fatálne a nealternatívne, lebo hospodáriť sa dá naozaj aj prírode blízkym spôsobom, o čom nás presvedčil už aj spomínaný poslanecký výjazd do smolníckych lesov začiatkom leta tohto roku. A práve skutočnosť, že sme tu mali svetových priekopníkov trvalo udržateľného lesného hospodárstva, akým bol napríklad Jozef Dekret Matejovie a akými sú jeho dediči v podobe pána Alcnauera a jeho výberkových lesov pri Smolníku, by mali byť pre nás veľkou výzvou a záväzkom.
Budem sa trochu opakovať, ale časť pozitívnych opatrení, ktoré by mali pomôcť našim lesom a o ktorých tiež hovoril pán poslanec Mičovský a zároveň sa nedostali do tejto predkladanej vládnej novely zákona o lesoch, obsahuje malá novela zákona o lesoch, ktorú v podobe poslaneckého návrhu predkladáme z iniciatívy pána poslanca Mičovského na túto istú schôdzu Národnej rady. Čiže výzva, kolegovia a kolegyne zo SMER-u, máte šancu prekonať samých seba a ešte na tejto schôdzi podporiť dobrú vec.
Vopred ďakujem.

Ďakujem za to, ako si zvýraznil a podčiarkol myšlienku a cestu, ako z pohľadu ekonomickej aj ekologickej stability možno spravovať les, lesné pozemky. Tiež som bola súčasťou toho terénneho poslaneckého výjazdu. Priamo v teréne sme videli, ako je možno citlivo postarať sa o každý jeden lesný druh. Veľmi sa mi páči, s akým oduševnením a pragmatickým prístupom aj výzvou, apelom ukazuješ cestu, ako sa má správny a kompetentný zástupca štátu postaviť k správe lesných pozemkov a lesa ako takého.
Výberkový spôsob aj ja považujem za univerzálne riešenie a možno aj návod pre celú spoločnosť, ako, ako ju správne a s dlhodobou, trvalou udržateľnosťou riadiť. Oceňujem tvoj prístup, oceňujem tvoj zápal pre to, čo táto spoločnosť potrebuje, a to je správne, čisté prístupy, zodpovedné prístupy k správe spoločných vecí.
Ďakujem ti.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Janko Mičovský, ja sa chcem zmieniť len o dvoch, respektíve troch otázkach, ktoré ty si tu spomenul. Poznáme sa roky. Robil som dva roky na ústredí lesného závodu a 28 rokov priamo v lesníckej prevádzke pracujem. Na rozdiel od teba ja vidím tú kalamitu v takom znení, ako je, hlásiť, ak presiahne 20 % zásoby alebo pol hektára. Prečo? No jednoducho z praktických dôvodov praktického lesníka. Vieš dobre, že keď sa prejde odborný lesný hospodár, ktorý má výmeru a stará sa o 1 500 hektárov, stále v tom lese nájdem kalamitu. Ako, si vieš predstaviť, že ja nahlásim dneska 4 kubíky, o týždeň ďalšie 3 kubíky, potom 5 kubíkov a tak ďalej? Nejde len o to, že ja nahlásim. Ale ide o to, ako to orgán štátnej správy dokáže odkontrolovať aspoň na desiatich percentách. Ja si to nemyslím. A také vyhlásenia, aké často mávaš aj tu v parlamente, ťaží sa drevo pod takzvanou kalamitou a tak ďalej. Ja skutočne, myslím to teraz úprimne, by som si nedovolil obviniť kohokoľvek. Padá to na hlavu lesníkov. Si sám lesník. Ja neviem, či si to uvedomuješ, alebo nie, ale sa mi zdá, že poslednú dobu skutočne nie, pretože ja nemôžem bezdôvodne kohosi obviniť. A hneď tam dáš, čo sa týka pol hektára. Však máme zásoby 600 kubíkov na hektár, pričom priemerné zásoby u nás sa pohybujú okolo 240 kubíkov na hektár. Tak nemôžeme dehonestovať lesnícky stav, skutočne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán kolega. No, ja som si špeciálne, aj keď neodborník na lesníctvo, chcel vypočuť vaše vystúpenie, pretože pokiaľ viem, vaša politická kariéra vlastne začala alebo teda spočíva na vašej vážnej kritike pomerov v lesníctve. Tak som vás počúval. Len viete, prvé ma napadlo ten zásadný problém, čo už z tej sociológie je už známe dvesto rokov, že je duševná činnosť, je fyzická činnosť a potom je práca. A niečo, aby sa tá činnosť stala prácou, musí mať jeden znak. Efektivitu. To platí tak v ekonomike, ale platí to dokonca aj v spoločenských vedách a patrí to aj do politiky. A hrozne to podľa môjho názoru patrí do parlamentu. Ja som vďačný, že ste chválili pána ministra za to, že to prebierkové konanie, že teda bude zásadným veľkým krokom pre ľudstvo pre slovenské. Len 30 minút?
K ďalším veciam. Viete, my chceme, totiž my sme vystupovali tiež možno, viete, čo by som ja chcel vystúpiť? K tomu, že pamätám sa, ako v tomto parlamente pravica prostredníctvom návrhu cez 15 poslancov predelila dve- alebo štyritisíc kilometrov, už si nepamätám, lesných ciest zadarmo vlastníkom lesov. Všímam si, že ústavné princípy, ktoré v západnej Európe platia desaťročia, o prístupe verejnosti k lesom, jazerám, k prírodným krásam a podobne primeraným spôsobom, že sa na Slovensku dramaticky zmenšujú. O tom ste nepovedali ani slovo napríklad vy. Ale nechcem hovoriť, lebo iste je to môj pohľad a viem čítať trošku ten priestor, aké sú názory na Slovensku, aké má relatívne radikalizujúce pohľady naše ochranárske hnutie a podobne. Ministra žiadate, aby vyriešil, že je to vlastne hlavná jeho chyba. Nevyriešil problém medzi ochranármi a medzi lesníkmi. A kde je vyriešený? On sa môže udržiavať v rovnováhe, pán kolega, a neexistuje ešte lepší spôsob, ako vymyslel pán minister, že robí konferenciu, vytvára inštitucionálny priestor, aby sa aktéri stretávali, aby diskutovali a aby našli riešenia, za ktorými nepochybne tí smeráci hrozní budeme niesť politickú zodpovednosť. Ale o tom je politika. Viete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Pán poslanec Mičovský, áno, boli tu aj niektoré podnetné myšlienky, ktoré odzneli v tvojom vystúpení. Samozrejme, že oceňovaním verejnoprospešných funkcií alebo ekosystémových služieb sa budeme zaoberať oveľa podrobnejšie, možno práve pri príležitosti prerokuvávania návrhu skupiny poslancov na zmenu a doplnenie zákona č. 326 o lesoch. Tam poviem ostatné argumenty. Ale nedá mi, aby som nezareagoval na tú tvoju trvalú agendu týkajúcu sa tej, ako to zvykneš ty nazvať, bielej farby a kalamity. A kalamity ako prostriedku na dosahovanie akýchsi pokútnych ziskov alebo na krytie akýchsi neobjektívnych strát. Podstata celého tohto problému, aj tvojho návrhu spočíva v jednom. Kalamitná ťažba nerovná sa náhodná ťažba. Náhodná ťažba znamená aj množstvo povinných obranných a ochranných opatrení v každodennej práci každého jedného lesníka v každej jednotke priestorového rozdelenia lesa. A ty to dobre vieš. To neni len otázka kalamity. To znamená nielen spracovanie živelnej kalamity, ja neviem, pod vplyvom biotických alebo abiotických škodlivých činiteľov. Veľmi podstatné je to, že ten obhospodarovateľ lesa je povinný vkročiť do toho lesa, odstrániť preventívne mnohé také stromy, ktoré sú či už napadnuté škodcami, alebo sú polámané miestnymi vetrami a podobne. A veľmi dôležité je uvedomiť si pri tom aj tú hranicu tých dvadsiatich percent. Tak ako vlastne? Tak tým pádom, čo ty navrhuješ, každý, v každom jednom poraste by ten obhospodarovateľ, odborný lesný hospodár mal povinnosť nahlásiť každý jeden kubík? Aj to, že ho vyťažil a že pomohol tým preventívne lesu? Veď to je nezmysel.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, nie je to moja problematika, ale veľmi ma to zaujímalo, o čom ste hovorili. Len viete, nehnevajte sa, vy ste pre mňa v tejto chvíli trošku príkladom, ako sa stane z dobrého, rešpektovaného, profesného lesníka jeden priemerný opozičný politik. A poviem vám prečo. Z toho dôvodu, že vy ste 90 % svojho diskusného príspevku venovali tomu, že tento návrh zákona vlastne je dobrý, že chválite ministerstvo, chválite ministra a toto skutočne sa mi zdalo až také nezvyklé v tejto snemovni. No a na záver ste to zaklincovali vetou, ktorú ste si mohli odpustiť, a to je to vrátenie návrhu zákona na príslušné ministerstvo. Prečo? Z akého dôvodu, keď ste 90 % chválili a 10 % hanili? To jednoducho nemá iné zdôvodnenie ako to, že z dobrého profesionála sa stal zlý politik. Nechajte si tú profesnosť. Je to fantastické, že ju máte. Málokto ju v tomto parlamente má. Je tu drvivá väčšina ľudí, ktorí sú iba politici. A to, že ste profesne v niečom dobrý, je ten fantastický bonus, čo vy máte. Nesklzávajte do tej hlúpej, tupej, opozičnej politickej rétoriky.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. No, začnem od konca. Samozrejme, je to možno ľahšie, ale, pán kolega, vy ste nepochopili vlastne ten môj dobrý zámer, ktorý som ja vložil. Pochválil som veľmi jasne to, čo považujem za absolútne dôležité. Z hľadiska perspektívy sa mi zdá, že to presiahlo všetky tie drobné veci, ktoré v zákone sa mi nepáčia. Takže tá pochvala bola namieste a to zdôrazňovanie, prečo tá pochvala je namieste, považujem za dôležité, pretože sa to netýka ani nás, ani štvorročného obdobia. Týka sa to budúcnosti tejto krajiny.
No ale ak som hovoril aj o tých negatívach a ak som v závere povedal vetu, že treba vrátiť pánovi ministrovi tento zákon na dopracovanie, to bol ten najlepší profesný zámer umožniť, aby sme to už neodkladali do budúcnosti. Lebo ste si možno všimli, ja som hlavne kritizoval to, čo kritizoval aj pán minister a kde sa v minulosti vyjadril v tomto parlamente, že to treba zmeniť a že to je zlé. Aby som mu to umožnil. Ja som ho chcel iba upozorniť. Ja som bol s týmito vecami aj na ministerstve za jeho ľuďmi. Niektoré veci sa, ako sme o tom hovorili, dostali do návrhu zákona, niektoré tam nie sú. Takže tá veta nie je vetou priemerného či podpriemerného opozičného politika, ale je vetou človeka, ktorému záleží na tom, aby tento zákon z dielne SMER-u, vašej vlády, prišiel pre lesníkov. Takže to bol absolútne profesný a čistý zámer.
No a teraz k tej kalamite. Pán Lebocký, pán poslanec Lebocký, pán poslanec Martinák, áno, sme lesníci. Napokon veď je tu, 4 % lesníkov sú v tomto parlamente. Rovné 4,0. (Reakcie z pléna.) Verte tomu, že asi čerpáme z rozdielnych zdrojov. Ja si vážim svojich kolegov, ale počúvajte ten problém, ktorý tu vám priznajú mnohí pracovníci štátnej správy. Kalamita; a to verte tomu; sa vyrába v rozsahu, ktorý nie je možné zanedbať. To je skúsenosť. To neni môj pocit. To nie je to, že niekomu chcem ublížiť. A vy máte možnosť tomu zabrániť jednoducho uplatnením tej vety, ktorú som vám, pán minister, ponúkol. A... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)