25. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja len v krátkosti by som chcel vystúpiť. Pán Mičovský, ja s niektorými názormi súhlasím, len vstúpme do reality. Pri nejakej príležitosti som povedal, že tento zákon sa veľmi ťažko rodil, veľmi ťažko rodil, lebo zámer, ktorý vznikol ešte v septembri minulého roku vo Zvolene, bol veľmi dobre mienený obidvomi ministrami. Len tie diskusie, ktoré trvali do leta. Veď my meškáme, keď si zoberiete zámer vlády, kedy sme mali obidvaja ministri predložiť tieto zákony, my meškáme. My sme to jednoducho nedokázali v tom termíne stanoviť a stále to nie je v dokonalej podobe. Aj kolega Žiga vám povie, nie je to zákon, ktorý si predstavoval. A ja vám poviem tiež, nie je to zákon, ktorý som si predstavoval. Ale keď máme aspoň trošku posunúť tie stanoviská bližšie a bude to ešte na niekoľko kôl, to sa nedá jednoducho naraz, naraz urobiť, zrejme budeme svedkami, že ešte takéto novely pôjdu častejšie. V čom je základný problém? Za pravicových vlád, či za Dzurindovej, alebo Radičovej vlády, sa veľmi posilnila pozícia ochranárskych spoločností. Vy ste ich kritizovali. Správne. Ja mám podobný názor na to ako vy. Len ony vyhrali Európsky súdny dvor. V tom je problém, že ony sú jednoducho povinní účastníci každého pripomienkovacieho konania. Ony sa môžu vyjadrovať ku všetkému. A myslíte si, že ony tak jednoducho cúvnu?
Za druhé. Prijali sa záväzky z pravicových vlád; z Dzurindovej, Radičovej vlády; kde ideme, pán kolega, vyhlásiť desiatky nových chránených území bez vedeckého základu. To je ďalší problém. A my ich musíme. My tam máme dokonca už pokyn z Európskej komisie. Pokiaľ v určitých termínoch desiatky chránených území nevyhlásime, ide penalizácia zo strany Európskej komisie. Toto bolo za pravicových vlád prijaté, tieto záväzky. Čiže najprv sa my musíme vysporiadať s tými zlými záväzkami, ktoré tu pravicová vláda poprijímala, a potom môžeme začať konať a môžeme začať hýbať. Viete sám veľmi dobre, že zmeniť charakter územia z chráneného na normálne musí sa urobiť na vedeckom základe. Keď si zoberiete tie stovky a tisíce chránených území, viete, koľko to bude trvať, aby sa našli vedecké dôkazy, keď my chceme zmeniť chránené územia? V tom je totiž pointa a spojovacia niť v obidvoch zákonoch. Hľadali sme riešenie, ktoré je momentálne priechodné. Naša ambícia bola, že chránené územia bude vyhlasovať vláda. To sa tam dostalo. Ale zároveň sme chceli, aby sa k určitému termínu zrušili všetky chránené územia a nech štát potom stanoví, ktoré budú, ale štát potom musí pripraviť aj prostriedky na napríklad ekologickú funkciu takýchto chránených území. Čiže toto v tomto štádiu zatiaľ nie je možné.
Tá druhá poznámka, čo ma vyzývate, aby som stiahol novelu zákona, je otázka výmeny pozemkov. Ubezpečujem vás, pán poslanec, že posledná lumpárina pri výmene pozemkov sa stala za vlády Zsolta Simona, ktorý si dva dni pred parlamentom, pred poslednými parlamentnými voľbami vymenil cez tisíc hektárov pôdy, ako hovorím a potvrdili ste si to aj vy, bohužiaľ, zákonným spôsobom. Ale bola to posledná lumpárina, ktorá sa pri výmene pozemkov stala. Ja som nastavil zdvojený systém kontroly. Čiže to, čo dneska dostávame od jednotlivých lesných závodov, musí schváliť generálne riaditeľstvo a potom to ešte u nás ide do veľmi tvrdej pozemkovej komisie. A môžem vás ubezpečiť, keby ste videli štatistiku, koľko tých vecí vraciame naspäť, lebo sa nám z rôznych dôvodov nezdajú. Jednoducho je tu dosť vysoké sito. Ale ja nie som ani odporca toho, čo navrhujete. Len nehovorme potom len o zámene lesných pozemkov, ale poďme na štátny majetok. Poďme na odpredaj majetku. Čiže rozšírme potom túto klauzulu na širšie pôsobenia, na širší účinok a ja budem jeden z tých, ktorý sa kľudne prikloní k tomu, aby veškerý pohyb so štátnym majetkom išiel cez vládu. Ja s tým osobne nemám žiadny problém. Len myslím si, že vláda by potom nič iné nerobila, len by sa zaoberala v tridsiatich bodoch s rôznym posunom majetku každý týždeň. Čiže skúsme domyslieť systém a povedzme, že od akej hodnoty zhruba by sa tým vláda mala zaoberať, ale a priori nie som proti tomu, čo hovoríte, aby vláda rozhodovala aj o zámene pozemkov, aby sa nestalo to, čo pán Simon vyviedol tejto republike dva dni pred voľbami v roku 2012.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, čo sa týka tej kompatibility medzi zákonmi o ochrane prírody a zákone o lesoch, možno sme sa ozaj nerozumeli. Ja som teraz ani nemal na mysli tie veľké územia, ten problém s tým, ako to sanovať z hľadiska toho, aby to bolo v štátnom vlastníctve, ale keď som vás upozornil na tú jednu vetu, tam ide o to zacyklenie toho problému pri riešení toho, čo je veľmi zákonitým sprievodným javom toho, že keď máme chránené územie, kde chceme teda nechať prírodné procesy dobehnúť a nechceme zasiahnuť a nie je tam udelená výnimka na to, aby sa kalamita spracovala. Máme okolité porasty, kde máme množstvo škôd spôsobených práve únikom podkôrnika, kalamitného hmyzu, ktorý jednoducho spôsobí mnohomiliónové škody, tak ako sa to ukázalo aj v známych tatranských dolinách. A tam máte znenie, ktoré hovorí o tom, že môžu síce už hospodári urobiť opatrenia, ktoré by mali zabrániť tomuto úniku. Bavorský les nás krásne učí urobiť dvoj-, trojkilometrové ochranné nárazníkové pásma. Perfektná práca lesníkov, to sa dá urobiť, ale stojí to peniaze. My to vieme urobiť; a dávate tam slovíčka, ktoré to všetko negujú. Slovíčka, ktoré hovoria o tom, ak to odsúhlasia orgány ochrany prírody; a sme tam, kde sme boli. Ony to neodsúhlasia, lebo to bude náročné, takže toto konkrétne som mal na mysli. Ja som nechcel byť všeobecný. Konkrétne vám dávam alebo, možno to budeme riešiť teda doplnkom, pozmeňovákom, aby tam to nebolo takto urobené, a tým pádom vám kľudne lesníci budú môcť poďakovať. Áno, päťky chránime, okolité lesy vieme sanovať, vieme, ako na to. Na to skutočne existujú postupy, kto ich nepozná, nech ide do bavorského lesa. Nemci to už vymysleli dokonale takmer. Len tam nedávajme ten dodatok, lebo viete, ono to bude napokon všetko, ako hovoril pán Klaus, v prvom rade ide o peniaze, či ako on to povedal, až v prvom rade. Takže toto bude založené práve na tom, že dobrý úmysel skončí na tom, že sa to neodsúhlasí. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem pekne, no nechcel som sa zapojiť do tejto diskusie, ale keďže pán minister sa takto vyjadril, tak musím tak učiniť. Pán minister, notoricky klamete! Klamete občanov a voličov v tejto krajine. Pokúsim sa vám to povedať aj jednoznačnejšie. Narážate na zámenu pozemkov v Baglaši, ktorú ste sám po vašej kontrole tu v Národnej rade potvrdili jeho výhodnosť v prospech Slovenskej republiky. Jeho výhodnosť ste tu potvrdili, je to nahraté na páske, na otázku na hodinu, hodine otázok pánovi Mičovskému. Nebolo to tisíc hektárov, bolo to okolo 200 hektárov. Sám ste tu za rečníckym pultom, ste sa vyjadrili, že žiadna zámena pre fyzické osoby počas vášho ministrovania sa neudeje. Aj dnešným vystúpením ste potvrdili, že zámeny naďalej sú a prebiehajú na ministerstve, keď hovoríte o tom, že aké prísne kritériá máte a koľko ste ich vrátili. O tom, že koľko ste ich podpísali a komu ste ich podpísali a ako ste ich zamenili, o tom ale nehovoríte. Ja osobne musím prehlásiť, že ja nemám problém s tým, aby sa zámeny pozemkov obmedzili, dali do kompetencie vlády, aby sa na to pozreli, pretože nemám čo skrývať. Tak ako vy ste potvrdili, že zámena, ktorú som ja schválil, bola výhodná v prospech Slovenskej republiky, ktorú potvrdila, potvrdil aj znalecký posudok, ktorý ste si vy nechali objednať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja nie som lesný hospodár ani lesník, ale takýto laický pohľad by som povedala, možnože pohľad občana. Nehnevajte sa na mňa, keď tu stále v tejto snemovni zaznieva, že strana SMER niečo centralizuje, vždycky všetko musí dať pod štát, všetko musí vedieť štát, nenechá rozhodovať odborných ľudí, odborných pracovníkov v regiónoch, tak teraz je to úplne opačne. Veď práve teraz pán minister, keď som dobre pochopila, nechá do 20 % tejto kalamity rozhodnúť odborného lesného hospodára. Veď ten predsa najlepšie vie a ja si myslím, že má úplne pán minister pravdu, že ak by každú chvíľu sa hlásilo, veď sú tam kompetentní ľudia. Veď tí ľudia sú tam daní, sú odborníci a vedia sa predsa k tejto veci vyjadriť. Mrzí ma to, že práve pán Mičovský tak upodozrieva týchto odborných pracovníkov a kedysi, keď bol sám riaditeľ, tak z Humenného odišla správa lesov, urobilo sa kopu nesprávnych rozhodnutí. A pán Mičovský sa možno zmenil, keď nastúpil do parlamentu, ale verím tomu, že sú odborníci, ktorí toto vedia zvážiť, že ak naozaj kalamita je, je potrebné niečo riešiť, tak ten zásah možno niekedy je urgentný a nemôžeme všetko nechávať na štát, nemôžeme všetko nechávať na ministra, ale veď práve preto sú ľudia na svojich miestach. Takže teraz, vážená opozícia, zase hovoríte opačne, ako hovoríte pri všetkých zákonoch. Tak majte nejakú rovnakú koncepciu, majme nejakú rovnakú zásadu a rovnaký meter pri všetkých zákonoch a pri všetkých rozhodnutiach.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja zareagujem, lebo tá diskusia ide, myslím si, že vcelku dobrým smerom, veď je pohľad každého na problém. Ja nevyčítam každému názor, ja sa vyjadrím len k pánu Simonovi. Pán Simon, viete v čom bola tá lumpárina vaša? Vy ste nechali kuriéra stáť nad generálnym riaditeľom lesov, aby vám to rýchlo podpísal a v priebehu niekoľkých hodín ste to mali zapísané v katastri. Ja vám to vyčítam, to je tá lumpárina. Bohužiaľ, bola v súlade so zákonom, ale vy ste to tak tlačili, lebo ste nevedeli, kto nastúpi na funkciu a že, nedajboh, by vám to zastavil. Vy ste to jednoducho dali zapísať na katastri a už sa s tým nedalo nič robiť. Toto je moje vyjadrenie, ale ešte raz trvám na tom, lumpárina je v tom, že ste donútili generálneho riaditeľa to rýchlo podpísať. Kuriér vami poslaný stál nad ním a rovno to niesol do katastra, aby sa to rýchlo zavkladovalo, lebo ste nevedeli, kto bude nový minister. Takže tu neprekrúcajte fakty a že to bola lumpárina, to vám opakujem ešte raz.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, občania, špeciálne občania, takže ešte raz a pomaly. Pán minister, ešte mimochodom, ako ste tu deklarovali, že s tým nemáte problém, na predchádzajúcej schôdzi tu bol môj návrh zmeny zákona o lesoch, ktorý hovoril, že zámenu potvrdzuje vláda v prípade, že zamieňaná plocha je väčšia ako 20 hektárov. Čiže tam bol nejaký pokus o nejaký nástrel. Vychádzali sme z rozlohy Pečnianskeho lesa, lebo to bolo 24 hektárov, čiže ak deklarujete, že áno, tak už to tu bolo. Ale však to ani neviete, však naháňate iného zajaca, ale prípadne to doneste vy, ja vám aj za toto zahlasujem. Ešte raz a pomaly, prosím vás pekne. Vy ste to povedali, že viackrát, tak pre vás pomaly a, mimochodom, ja sa len nastavujem, ako sa vy, ako sa vy nastavujete. Čiže keď sa prestanete uškŕňať, tak možno aj ja pribrzdím. Naozaj mňa irituje hrozným spôsobom arogancia. (Reakcia z pléna.) Hrozným spôsobom ma irituje. Hrozným. No.
Vážený pán minister, SITA je tlačová agentúra spolu s TASR, to sú dve. SITA vydala správu 10. 6. 2013 s textom: "Ministerstvo prepracuje novelu zákona o lesoch". Ja nebudem ju celú, ale vytiahnem to, čo je pre nás, pre naše potreby podstatné. "Ľudia sa už nemusia obávať, že by im pripravovaná novela zákona o lesoch sťažila vstup do lesov. Verejnú diskusiu v posledných týždňoch vyvolalo nové ustanovenie zákona, ktoré hovorí, že: "organizovať telovýchovné, športové a turistické súťaže a podujatia alebo vykonať komerčné aktivity na lesných pozemkoch možno len po písomnej dohode s obhospodarovateľom lesa". Hoci ako ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka argumentovalo, že povinnosť nahlasovať podujatia platí len pre hromadné akcie nad 500 ľudí, novela zákona tento limit priamo neuvádzala. Do novely zákona"; do tej, ktorú teraz tu máme v prvom čítaní; "sa zapracuje odkaz na zákon 479/2008 o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, kde už povinnosť žiadať súhlas vlastníka alebo užívateľa (pri podujatiach nad 500 účastníkov) existuje," uviedla po pondelkovom rozporovom konaní pani hovorkyňa vášho rezortu pani Zuzana Gubová.
Ja Zuzanu Gubovú vôbec nepoznám, ale pokiaľ Zuzana Gubová poskytuje klamstvá do tlačových agentúr, tak ju vyhoďte, pán minister, nad... (Reakcia ministra.) Tak ja potom neviem, kto u vás robí. (Reakcia ministra.) Hovorkyňa rezortu pôdohospodárstva Zuzana Gubová. (Reakcia ministra.) No tak ja, ale to nepovedala JPP, to je SITA. Tak si v tom proste spravte poriadok. (Reakcia ministra, prerušenie vystúpenia predsedajúcou. )

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, bez diskutie, bez diskusie. Teraz vystupuje pán poslanec Hlina.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Keby som bol pripojený, tak vám nájdem iné tlačové správy, ktoré tiež hovoria, že zareagujete. Ja neviem, ako sa tam zjavila Gubová, čo ja viem, kto je Gubová, ale ak je Gubová vaša hovorkyňa alebo niekto u vás, tak ju vyhoďte, lebo klame. (Reakcia ministra.) Tak prečo dáva vyjadrenia za vaše ministerstvo? (Reakcia ministra.) No tak falšujete, tak jak falšujete, prosím vás pekne. Teraz som pred 15 minútami rozprával s pánom Oružinským, ktorý bol predkladateľ... Tu máte (minister podišiel k notebooku rečníka), Zuzana Gulová, pardon, (Reakcia ministra: Tak kto klame? Tak kto klame?) Ježišmaria, v tomto klamem? To nemyslíte vážne (Reakcia ministra: Vy neviete ani čítať.) No neviem, neviem, no vidíte, no však, ale veď tak ale rozumiete, ja som chlapec z Oravy, vy ste, ja nie som zo Silicon Komjatice. Ja tomu rozumiem, teda že, ani nepomerujem sa. (Reakcia ministra.) Ja mám problém čítať, áno, no vidíte, no tak ste ma odhalili. Takže klamal som.
Vážení občania, klamal som, nebola to Zuzana Gubová, bola to Zuzana Gulová. Ospravedlňujem sa hlboko všetkým, klaniam sa, ospravedlňujem sa, za to, že som v tejto veci klamal. Tak či onak, pani Gulová toto povedala. Je vaša hovorkyňa alebo nie je vaša hovorkyňa? Ak je vaša hovorkyňa, post..., neviem, či to neni tá slečna hore s tým zeleným šálom, ja neviem, ja ju fakt nepoznám. Úplne jedno. Prosím vás pekne, ak klamala, ju vyhoďte! Ja odmietam sa toho zúčastňovať, aby sme my platili ľudí, ktorí poskytujú informácie do médií a klamú a zavádzajú verejnosť vo vážnej veci. Vy ste v júni poskytli vyhlásenie, že teda sa to uprace, nebude to také, aby ste si utíšili, aby vám nikto možno nedemonštroval, ste klamali, hrubo zavádzali. Tá námietka bola prijatá, a to je to, vážení kolegovia, ja neviem presne ten postup, že pri predkladaní do pripomienkového je neviem aký. Mal prísť materiál do vlády, v ktorom malo byť... (zmĺknutie rečníka), počkám, kým pán minister dotelefonuje. Aj to, to je normálne štandard, tu sa bavia, telefonujú, ešte by som povedal, čo iné, ale... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
No vieme, že v rokovacej sále by sa nemalo telefonovať, nesmie, je to zakázané.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Takže pokračujem ďalej, čiže dali ste si tam out, asi ste si dali time out, to znamená čas na to, aby vám dali pokoj, že ste poskytli takúto dezinformáciu medzi občanov, že ste ju prijali, avšak podľa toho systému, ako máte predkladať tie zákony, tak tá pripomienka bola zapracovaná a bola zapracovaná. Mal by ísť odkaz na tú štyri neviem koľkátka to je, mal byť odkaz v tom návrhu, ktorý my tu teraz máme, mal byť odkaz na tú štyri sedem devinu, mal. Tak to malo ísť do vlády. Do vlády išiel iný materiál. Aký materiál ste predložili do vlády, pán minister? Iný materiál, ako ste mali.
Čiže to sa spolieham, ja sa spolieham v tomto prípade špeciálne, že toto je celé jeden veľký omyl, celé jeden veľký omyl, o ktorom ani Fico nevedel, lebo ten sa trápil s SPP a medzitým mu jeho ministri nabiehávali svoje záujmy a neustrážil si to. Čiže zostáva dúfať verejnosti, občianskej verejnosti, občanom tejto krajiny, že celé je to omyl, premiér o tom nevedel a zastaví to. Normálne pôjde tuná pán minister na koberček a zastaví to a povie: Čo si sa zbláznil, teraz to tam dáš, že obmedzíš vstup do lesov, ktorý Mária Terézia povolila, boľševik sa toho nechytal, ty to urobíš? Zostáva nám len dúfať. Ja na to upozorňujem.
Čiže pani Gulová, prosím vás, vyhoďte ju! Ja, možno je to slušný človek, ja neviem, ale keď klame, tak ju vyhoďte!
Prosím vás, ešte raz a pomaly, tri kľúčové momenty v tomto zákone, okrem odborných. Tým odborným som, ako som avizoval, na ne som sa nepripravoval, ani sa nepasujem za odborníka, ale, mimochodom, dovoliť umožniť, že holiny môžte zalesniť do 20 rokov, je to isté, ako keby ste povedali, nemusíte zalesniť. Lebo za 20 rokov, tí, čo vytvorili holinu predajom alebo možno tou nejakou náhodnou, neviem, hocijakou ťažbou, za to inkasovali niečo. Prosím vás, za 20 rokov z tých peňazí nebude nič. Čiže za tých 20 alebo za niekoľko rokov nebude z čoho vysadiť a ako viete, zadarmo ani kura nehrabe, a už vôbec nie nejakí tí vaši, čo povedia, že budú sadiť, nezasadí nikto. Nuž ale to je len malý, bočný výstrel do, akože vy vravíte, do odbornej témy. Ja zostanem pri tom, s čím som začal.
Prosím vás pekne, vstup, lesy a stožiar. A preto som sa prihlásil do ústnej, lebo na základe vašej reakcie, ktorú ste údajne, ste ma tu, čo ste ma, ako ste to, odpovedali ste na to, čo som vám povedal? Prosím vás stožiar, tuná pán minister povedal líniová stavba. Čo je líniová stavba, definuje stavebný zákon, stavebný zákon definuje. Máte v tom vašom predkladanom návrhu odkaz na stavebný zákon? Nemáte. Máte tam stožiar. Prosím vás pekne, nezavádzajte, neklamte, neoblbujte, ja to opakujem, čo vy hovoríte. Stožiar môže byť aj elektrický stožiar, ale môže to byť aj stožiar lanovky: a o to ide. Keby ste tam definovali, že to je líniová stavba, a dáte, alebo dáte tam stožiar a dáte odkaz na stavebný, tak definujete, čo, čo tá líniová stavba, tak si poviem, dobre. I keď by som sa začudoval, prečo doteraz to nebolo. Keby to aj just pán minister boli líniové stavby, keby to aj just boli tie elektrické stožiare, keby to aj just boli, čo nie sú, to vôbec nejde o elektrické stožiare, tu ide o lanovky chlapcov vašich. Tak prečo to meníte? Prečo sa to mení, keď doteraz to bolo? V čom je ten zámer, v čom, že nechcete náhradu, že nechcete program rekultivácie, že nechcete zaviazať investora, ako má pracovať pri výstavbe toho stožiaru? Lebo to obsahovalo to rozhodnutie, to rozhodnutie obsahovalo okrem projektu následného, že čo sa má robiť, ako sa má náhrada urobiť. Má aj program, časový harmonogram. To znamená, nie keď bude sa páriť, nie keď budú rodiť kamzíky, to Fidel Castro bol šuviks. Včera sme tu a predvčerom o tom hovorili, Fidel Castro bol šuviks, keď to pálil z tej, z tej ako ostrostrelec. Tam je jedno, vy už nepotrebujete časový rozpis, harmonogram, nepotrebujete. Keď sa budú páriť, keď budú rodiť, keď svište budú, tak budete stavať. Lebo vtedy bude pekné počasie, keď bude pekné počasie, tak chlapci budú stavať Nie? Však nebude stavať, keď je zima, však keď je zima, je to drahšie. Mrznú, mrzne nafta, bude musieť dať drahšiu naftu. To neurobíte! Pán minister, aj keby to just boli tie elektrické stožiare, tak v tom nie je logika. Ale tu vôbec nejde o elektrické stožiare, tu ide o vleky vašich chlapcov, ktorí vám to tu, ani ste nevedeli, čo tu nesiete, prosím vás, tak sa aspoň so mnou nepomerujte, sa na to pripravte.
Cesty. Cesty. Viete, vždycky sa hovorí; a ja aj tak pristupujem, keď si pozerám zákony. Je existujúce znenie a je nové znenie. A teraz, ak niekto mení existujúce znenie, tak je v tom identifikovať určitý dôvod. A teraz čo je dôvodom? Čo je dôvodom, pán minister, na zmenu paragrafu 24 o cestách, povedzte mi. Povedzte čestne. Existujúce znenie a už to tu, som rád, že sme sa toho chytili, lebo to je kľúčová vec. Existujúce znenie hovorí, že ich môže využívať každý, kto ich potrebuje na to, aby sa niekde dostal, a keď sa nedohodne, tak sa môže súdiť. Nové znenie hovorí, že ich môže využívať každý, keď sa dohodne, a ten, kto ich potrebuje nato, aby ich mohol využívať, keď sa nedohodne, sa môže súdiť. To znamená, ten kto ich nepotrebuje, nemá šancu sa súdiť a môže len akceptovať. To je to povestné obligátne, ceny sú stanovené dohodou. To znamená, keď budete oslavovať Bradlo, k tej mohyle keď pôjdete sa ukazovať, jak vám záleží na tejto krajine, tam sa ide po lesnej ceste. Ja neviem, kto je správca bradlianskej mohyly, pokiaľ sa on nedohodne s tými urbárnikmi, tak sa môže vysúdiť, že môže ju ísť čistiť, ten travertín. Aj keby boli, ja keby som bol ten, keby sa toto stalo, ja keby som bol ten urbárnik, tak vám tam dám takú závoru, keď tam sa prídete prezentovať na tých vládnych limuzínach a poviem vám, cena dohodou, vážení, tisíc euro, tisíc euro. Čo tisíc, tisícpäťsto euro. To je presne to, vážení, toto, a to je jeden príklad. Tých príkladov je niekoľko. Toto zavádzate, toto zavádzate! Nie je to absurdné?
Je, ešte iné príklady viem, nechám si, ja budem dobrej vôle, že je to omyl a že to sa nejako uprace.
Posledné, najdôležitejšie, pán minister, vstup, vstup, vstup, vstup do lesa. Toho sa nikto nechytal. Boli snahy, boli tendencie. To, ako ste tu vracali loptičku tou technopárty, bolo zákerné. Vy, ktorí ste znížili tresty pre dílerov drog, vy, ktorí idete legalizovať fajčenie marihuany, vy budete tu teraz peniť a hromy-blesky dávať, že sú niekde technopárty. No však keď vytvárate ten trh, no o tom sú aj tie technopárty. Prosím vás pekne, technopárty, keď by mal byť problém s technopárty, to existuje úplne dostatočne existujúce para..., existujúce nastavenie a už keď nič iné, tak dvojka v tom zákone, to ustanovenie č. 2, ktoré hovorí, že kto je ako povinný sa správať v lese. Hej, tak to plne vyžadujte, keď sa správa tak, že poškodzuje ten les, tak, a potom máte o občianskom spolunažívaní. A máte kopu iných parametrov, ktorými môžete eliminovať technopárty. Ale keď sem prídete a poviete, že toto ustanovenie zásadného významu, to znamená, búrate Máriu Teréziu, poviete, že je kvôli technopárty, mimoriadne zákerné. Normálne to je zákerné. To je, prepytujem, horší výraz ma napadá. Nie je to kvôli technopárty, prosím vás. Ak by to malo byť technopárty, dávno to môžte riešiť, keď to bude niekto ... (nezrozumiteľne vyslovené slovo).
Je to kvôli buzerácii, terorizovaniu a hľadaniu ďalších možností, ako vydreť z týchto ľudí nejakú tú korunu, je to presne o tom. Opakujem, kvôli buzerácii, terorizovaniu a spôsobu, ako vydreť od tejto biedy ľudí, ktorí ešte možno jediné, čo im zostáva, lebo už do televízie sa nedá pozerať, na letenku nemajú, tak idú do lesa. Tak jediný spôsob, jak ešte sa nejakým, tak od tejto biedy, od tejto chudoby, keď tam vlezie, vydreť nejakú tú korunu. Je to o tom. Je to o tom. Keď niekto odfotí v nejakom urbárskom lese kukučku a predá ju do National Geographic, tak ten urbársky zväz následne od toho autora môže žiadať náhradu, že porušil tento zákon. Môže, aj tie deti s tým chlebníkom, s tými rožkami, ktoré tam budú. A zorganizujú sa rodičia, sa vyzbierajú, tak tiež niekto povie, bolo to za účelom zisku, bola to komerčná. To je jedno, keď sa zúčtuje, je to komerčné, jak sa, je, pán minister, je to o buzerácii, terorizovaní ľudí, je. Tí paraglajdisti, čo chodia na Donovaly, je, je to o nich. Je to a upozorňujem všetkých prevádzkovateľov lyžiarskych škôl. Vážení, mám expresívnejší výraz, ale ste, ste, ste zle, ste teraz na tom zle. Lebo už asi platíte za to, že máte tu niekde búdu, už asi aj prevádzkovatelia, ešte budete platiť, lebo je to, je to úplne jasná komerčná aktivita. Úplne jasná komerčná aktivita.
Toto potrebovali dostať, toto vylobovali u ministra. Našim občanom zostáva jediná, jediná možnosť: veriť tomu, že Fico o tom nevedel a že ho pán minister zavádzal, zaviedol, predložil mu sfalšovaný materiál, neuznal hromadnú pripomienku s 13-tisíc podpismi; to je dosť, viete, čo je 13-tisíc podpisov? A napriek tomu predložil materiál, ktorý toto nerešpektuje, to už nehovorím o tom, že ďalšie štyri hromadné ste dali ako bežné, či jak sa to povie. Áno, zostáva nám dúfať. A nám občanom zostáva dúfať, že, že sa to tam do tých dverí dostane a keď nie, no tak nám zostáva len jedna možnosť.
Tu by som poopravil niekoho naivnú predstavu, že možno vo výboroch. Vo výboroch sa nedeje nič, vo výboroch je úlohou skončiť čo najskôr. To je úlohou, úlohou každého výboru, jak u nás. U nás na výbore pre obranu a bezpečnosť sú preteky s časom, to sú preteky s časom. Nepýtaj sa, rýchlo nech to odsype. Čiže ľudí, ktorí majú možno nejakú predstavu, že jak fungujú výbory, prosím vás, musím vás sklamať. Fungujú zle, jediné, čo zostáva pre vás, sa nasťahovať pred dvere tomuto ministrovi, ktorý toto bol schopný do parlamentu predložiť. Jediné, čo zostáva, jediné, čo zostáva. Robiť cirkus, robiť a búriť sa, búriť sa, vážení ľudia, už sa búrte konečne, sa už búrte, toto sa na to nedá pozerať! Títo ľudia sú vám schopní zakázať vstup a spoplatniť vstup do lesov, oni to sem doniesli, oni vás varia jak tú žabu, pomaly, ale isto. Raz to zavrú nadobro. Prosím vás, oni to sem doniesli. Vypýtali si time out pred troma mesiacmi, aby nebol cirkus, a teraz znova, symbolika, ja už, ja už začnem byť fatalista, prisámvačku, znova v piatok poobede, znova, a síce na piatok relatívne dosť ľudí, znova v záujme v takom, ako býva bežný, sa schvaľuje vec od Márie Terézie nedotknuteľná.
Povedzme si, ja, ja neviem, jak mám ešte na to upozorniť. Pán minister, stačilo takto? Hej, čiže vstup, cesty, stožiare, prosím vás. Vidíte, ja som bol mierny, ja možno keby na mňa zareagujete, ma, neviem, čo poviete, že to dourážate, to nevadí, ale prosím vás, meritórne, meritórne. Prečo potrebujete, ja som avizoval, že budem opakovať, a opakujem, ospravedlňujem sa, lebo mám pocit, že to je jediné, čo tu pomôže. Ak stožiare, pán minister povedal, že sú líniové stavby, nie sú, lebo ten zákon vôbec ich takto nedefinuje, sú to stožiare ako stožiare. A stožiarom môže byť aj stožiar lanovky; a presne o to ide. A keby to aj bol ten stožiar, ako tu hovorí, elektrický alebo aký, tak prečo sa to mení? Nevidím dôvod a už vôbec nevidím dôvod, prečo sa to mení kvôli J&T. Vstup, sfalšovaný materiál, sfalšovaný materiál predložený na vládu s výstupom, ktorý zásadne mení zaužívaný úzus od Márie Terézie. Podľa mňa vážna vec. Cesty, podľa mňa vážna vec. Lebo umožníte to, čo som povedal, že vám na to Bradlo, keď sa pôjdete predvádzať, alebo možno niekto iný keď sa pôjde predvádzať, tak sa vám tam niekto postaví a povie, so mnou sa musíte dohodnúť a ja si od toho môžem, že aby ste tam šli, vypýtať, koľko chcem. Správca Bradla, ja neviem, kto ním je, správca Bradla povie, že on 1 500 eur nedá za to, aby išiel na Bradlo, sa bude môcť súdiť, uvidíme, koľko to, tie súdy niečo trvajú a súd určí, za akú cenu, aká je primeraná cena správcu, aby išiel na Bradlo očistiť travertín. To tiež bude zaujímavé, medzi, možno medzitým spadne, ale koho by už dnes trápil nejaký Štefánik, však? Keď tu robíme, čo robíme.
Ľudia, ak by som, posledné a končím, toto je vec, ktorá stojí za to, toto je vec, kedy si musíte povedať, toto stojí za to. Prosím vás všetkých, zabudnite na animozity medzi sebou, takí ochranári, hentakí ochranári, zabudnite, toto je vec, pri ktorej musíte povedať: toto je ten čas, toto je ten čas, keď musíme stáť pred ministerstvom pôdohospodárstva a hlasne kričať: Nie, nie, nie, nie! Určite nie, určite nie. Vec, ktorej sa od Márie Terézie nikto nedotkol, tu má niekto ambíciu meniť. Vysoko ste zarúbali, pán minister! Ja vyjadrujem moju obrovskú pripravenosť, aj do našich radov poviem, že keby bola vôľa a chuť, prosím vás, poďme, toto je vec, za ktorú sa nám oplatí spojiť a zjednotiť, aby toto chlapci a dostali taký výprask, aby nám už s tým nikdy neprišli s takouto hlúposťou, s takouto obrovskou hlúposťou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja som, priznám sa, pôvodne chcel na pána ministra reagovať, ale súvisí to aj s tým, čo hovoril kolega Hlina. Konkrétne ten objav, ktorý sme tu počuli, že hlavný problém sú environmentálne mimovládne organizácie, ktoré údajne zneužili to, že tu boli pravicové vlády a domohli sa pri Súdnom dvore práva zúčastňovať sa konaní. Ubezpečujem, že toto by sa stalo za ktorejkoľvek vlády, lebo je to právo, ktoré vyplýva z medzinárodného Aarhuského dohovoru, a že im bolo dočasne toto právo upreté, tak to bola chyba, ktorú nakoniec tieto inštitúcie uznali. Takže na jednej strane ďakujem, že sme sa konečne dozvedeli, v čom je najväčší problém našich lesov, ale na druhej strane musím upozorniť, že to nie je celkom tak.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Hlina poukázal tuná na tie aktivity, že sa do lesov nebudú, nebude púšťať hocikto. Ja som si ten paragraf prečítal, alebo teda ten, to nové znenie v odseku 3: "Organizovať alebo vykonávať aktivity za účelom dosiahnutia zisku na lesných pozemkoch možno len so súhlasom vlastníka alebo správcu. Využívanie lesov verejnosťou sa nevzťahuje na uzavreté a ohradené lesné pozemky vo vojenských lesoch." Trochu mi to zaváňa takou nedokonalosťou riešenia, pretože ak sa skupina organizujúca to, čo ste použili vy, nejakú technopárty, dohodne s vlastníkom, tak, a zaplatia ho kráľovsky, tak prečo nie, on to povolí, dohodnú sa s ním a budú robiť bordel na tom jeho pozemku, ale môžu robiť bordel aj v okolitých, priľahlých častiach lesa, takže myslím si, že to nie je dobré riešenie, respektíve nie je dotiahnuté do konca.
Takže ak chceme chrániť lesy, tak ich treba chrániť zo všetkých, alebo teda z každého pohľadu a takisto si myslím, že do toho má čo vravieť aj obec, pretože pokiaľ cez tú obec budú chodiť tí ľudia tam na tú technopárty a pritom sa dohodnú s tým vlastníkom, lebo im zaplatí, samozrejme, a obyvateľom obce sa to páčiť nebude, tak si myslím, že aj obec by do toho mala čo hovoriť, prípadne občania tej dotknutej obce, pokiaľ je, samozrejme, ten les v ich blízkosti a budú tam z toho počuť ten hluk. Takže sú tu také naozaj nedokonalé alebo nedotiahnuté paragrafy, čo si myslím, že práve robí z toho zákona taký ten, ten spochybniteľný, alebo teda vytvára pochybnosti o tom, či naozaj niektoré veci sú myslené dobre. Takže pokiaľ sa do druhého čítania dostanú opravy tohto, čo si myslím, že by sa mohli, a aby sa naozaj odstránili pochybnosti, tak nie je problém, lebo veľa paragrafov, čo som čítal, tak jednak reflektuje na nové požiadavky usporiadania nových úradov a zodpovednosti za lesy a tak ďalej. Takže veľa veci je tam dobrých, ako som povedal, len, žiaľ, niektoré vytvárajú tie pochybnosti, takže skúste odstrániť pochybnosti a budeme vám dôverovať.

No, pán poslanec Hlina, tak ako obyčajne, máte môj obdiv, máte moju podporu, pretože máte úžasnú vlastnosť, úžasnú schopnosť pretlmočiť a, a sprostredkovať odkaz kódovaných zákonov. Zákonov, ktorým v kódovanej reči málokto rozumie, a vy to viete robiť tak, že to viete vyvodiť do dôsledkov, čo ktoré ustanovenie, čo ktorý návrh prináša. A väčšinou je to tak a ak je to naozaj skutočne tak, ako ste to opísali vy, tak naozaj to vyzerá tak, aj na základe vlastnej skúsenosti, zákonov, ktoré prichádzajú z hospodárskej oblasti, tak to vyzerá tak, že čo návrh, to čoraz viac, väčšia hrôza, čo krok tejto vlády, tak tým čoraz viac dôkazov o zrádzaní a šikanovaní ľudí, čo ustanovenie, tým viac obmedzovania ich slobody, dokonca do takých dôsledkov, že ideme obmedzovať slobodu ľudí v prístupe k lesným pozemkom, k lesom. Ja si stále kladiem otázku už na základe cyklu predkladaných návrhov, čo z toho všetkého, pán minister, čo z toho, čo ste nasľubovali ľuďom, tu ešte vôbec ostalo. Chýba vám sebareflexia a skúste s pokorou a s touto sebareflexiou a s týmto apelom posúdiť a prehodnotiť návrh zákonov, ktoré tu predkladáte. Obecne to platí nielen konkrétne vo vzťahu k tomuto zákonu, ale aj k zákonu, ktorý bude nasledovať. Dovide..., teda ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ja som presvedčený, že to je dobrá diskusia a že pripomienky pána poslanca Hlinu sú úplne vecné, trefné a potrebné, ale som zároveň presvedčený, že pán minister a najmä ľudia, ktorí mu pripravili tento zákon, majú dobrý úmysel, aby ten zákon ozaj po stránke funkčnosti pomohol lesom, lesníkom a občanom. Ak teda má kolega Hlinu túto schopnosť, že vie tak elegantne a tak, ako to aj Hela vystihla, veľmi rukolapne poukázať na možné úskalia, to, pán minister, veď to je vlastne pre vás pomoc, veď tento parlament tu nemožno chápať ako bojisko, kde za každú cenu musíme druhú stranu vždy len ponížiť, pokoriť. Veď to zoberte ako možnosť, ako sa dajú texty vašich odborníkov, ktorí pripravili zákon, prečítať a urobte opatrenia, ak už teda nechcete pripustiť iné riešenie, že teda v tom druhom čítaní sa to tak opraví, aby to pán poslanec Hlina takto prečítať nemohol a bude to úplne to, čo teda nám treba. Netreba v tom vidieť zlý úmysel, naopak, je to veľmi dobrý úmysel a ja prosím, aby sa naplnil.