25. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republike, republiky, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, svoje vystúpenie začnem trošku netradične až príliš formálne a hneď vysvetlím aj prečo. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. a zmeny zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, ktorý práve preberáme, sa predkladá podľa legislatívneho plánu úloh vlády Slovenskej republiky.
Pozornosť zameriam na posledné slová: "podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013." Táto novela bola dopredu plánová, dokonca sme o tom hovorili aj v tej skrátenej novele v januári a pôvodným dôvodom predloženia bolo podľa toho spomínaného plánu legislatívnych úloh vlády, citujem: "Vzhľadom na aplikačnú prax je potrebné upraviť detailnejšie podmienky podpory pri výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov a zaviesť inštitút jednotného výkupcu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorý nahradí troch prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav." No hneď si môžeme položiť otázku, ako predložená novela, o ktorej teraz rokujeme, súvisí s pôvodným dôvodom? Veľmi nie. Od tejto novely sa zároveň očakávalo, ako sme boli sem-tam informovaní, že nastaví ďalšie smerovanie Slovenska v podpore obnoviteľných zdrojov energie, a nie neodôvodnene. Chaos, ktorý sprevádza postoje vlády k tejto problematike za posledný rok, malo konečne nahradiť zaujatie seriózneho postoja. Ďalej Slovensko má voči Európskej únii veľké záväzky a jedným z nich je, že v roku 2020 dosiahneme podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie 14 %. Národný akčný plán z pred troch rokov, čo je akési priebežné vyhodnotenie pokroku a plnenie domácich úloh voči Európskej komisii, dokonca hovorilo o ambicióznejšom cieli: 15,3 %.
Popri národnom akčnom pláne bolo hĺbavých zamyslení vlády viac. Od roku 2007 tu máme návrh Stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v Slovenskej republike, tento rok k tomu pribudol návrh novej energetickej politiky. Takže koncepcií je neúrekom, ale akých? A hoci tieto materiály vznikali kontinuálne, ťažko hovoriť o nejakej kontinuite či previazanosti. Preto sa priznám, že som očakával nejakého, že sa dočkám nejakého vážnejšieho slova práve teraz. A keďže to neprišlo pri návrhu novej energetickej politiky, ktorá je zhlukom všetkého a ničoho, nádejal som sa, že snáď pri tejto novele. Veď zákon je konkrétny návod, podľa ktorého sa postupuje v reálnom živote, a nie sú to len zbožné reči o zbožných prianiach, ktoré sa tak často objavujú v dlhodobých koncepciách vlád Roberta Fica.
Predložená novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie sa vyznačuje tým istým, s čím sa posledný rok a pol na tejto pôde stretávame tak často, účelovosťou. Nedá sa povedať, že by k budúcemu využívaniu obnoviteľných zdrojov nezaujala aký-taký postoj, ten sa z nej vyčítať niekde aj dá. Je ním vyššia podpora vysoko účinnej kombinovanej výroby, podpora biomasy, sčasti bioplynu. Je ním zároveň nižšia podpora slnka, biopaliva a stagnujúca podpora vetra. Keď sa na to pozrieme z hľadiska koncových cien elektrickej energie, uprednostňované sú tie oblasti, kde je finančný dopad na koncovú elektrinu nižší, a potláčajú sa tie, ktoré by koncovú cenu ovplyvňovali viac. A opäť neplatí to však úplne, lebo účel svätí prostriedky. Pribudla jedna úplne nová oblasť. Do zákona o podpore obnoviteľných zdrojov sa dostali, citujem: "energeticky využiteľné plyny vznikajúce ako vedľajší produkt pri metalurgickom výrobnom procese". Z tohto plynu sa zrazu stal obnoviteľný zdroj, ktorého podpora prevyšujúca 200 mil. eur zrazu koliduje s účelovým prístupom sledujúcich v prvom rade výšku koncových cien elektriny, ako som spomenul skôr. Navyše novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov dáva zelenú zjavne neobnoviteľnému zdroju. Áno, všetci vieme, že za tým je ústupok voči železiarňam v Košiciach, hovoril o tom predrečník Přidal, a dokonca možno aj oprávnený. Ale ja sa pýtam, prečo to miešame s obnoviteľnými zdrojmi? Prečo robíme politiku zamestnanosti či sociálnu politiku cez úplne inú oblasť? Akú váhu majú potom vládne koncepcie, ktoré som spomínal a ktoré sa možno budú ešte ďalej vytvárať? A kam vlastne budeme vlastne smerovať, kam smeruje Slovensko v tejto oblasti? A čo s cieľmi voči Európskej únii?
Nechcem len haniť, pretože v predloženej novele opäť a, samozrejme, aj moji predrečníci o tom hovorili, nachádzam aj viacero bodov, ktoré technicky pomôžu pri využívaní obnoviteľných zdrojov. Rovnako vítam časť, ktorá súvisí so zamýšľanou podporou výstavby malých slnečných elektrárni na strechách rodinných a obytných domov. No pýtam sa, kde je jasne naznačená cesta, ktorou sa budeme uberať, keď aj dobrý úmysel o podpore masovej fotovoltiky je vlastne z dielne podpredsedu vlády pre investície Ľubomíra Vážneho, teda z vládneho úradu, ktorý má na starosti niečo úplne iné? Jeho koncepcia nevznikla primárne z toho, aby sa podporovali obnoviteľné zdroje, ale preto, aby, aby sa zvýšila, zvýšilo čerpanie európskych fondov. Takže do obnoviteľných zdrojov energie dnes hovorí viacero inštitúcií. K rezortne príslušným ministerstvám hospodárstva a životného prostredia pridám teda podpredsedu vlády pre investície, predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a napokon aj samotného predsedu vlády. A to nespomínam konzistentnosť ich postojov, ktoré sa často menia podľa okamžitej situácie.
Takže sa znovu pýtam, pán minister hospodárstva, vás, kam smerujeme v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie? A možno by som sa a ani nemusel pýtať, ak by tvorca novej energetickej politiky, teraz neviem, či nabral odvahu, alebo mal možnosť dať do nej skutočné zámery. To, čo tam je dnes, je totiž všetko a nič. Už som spomínal vo svojom prvom vystúpení k tejto novele, že či máme ozaj vážne brať zámery tvorcu energetickej politiky, ktorý sa nám snaží s vážnou tvárou povedať, že Slovensko potrebuje ďalšiu jadrovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach pri súčasnej podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Kto ju postaví a načo by ju staval? Veď strohá matematika dokazuje, že je nezmysel stavať elektráreň, kde náklady na výrobu elektriny budú vyššie, ako je predajná cena na liberalizovanom európskom trhu. A ak by európske ceny silovej elektriny výrazne stúpli, a predsa by sa to podarilo, ako splníme cieľ, ktorý máme k Európskej únii? Budeme sa iba spoliehať na to, že túto elektrinu vytlačíme za hranice? Budeme sa spoliehať na to, že nám programy v úprave výroby tepla dostatočne zdvihnú percentá za celú energetiku? A ešte je tu možno aj iná scestná úvaha, že Európska únia pod tlakom súčasnej krízy a rastúcej zahraničnej konkurencie zľaví zo svojich ambicióznych cieľov 20/20/20. Osobne tomu neverím, no i keby sa tak stalo, k návratu k tejto téme sa nevyhneme. Osobne... Vyčerpateľných fosílnych palív je na zemeguli obmedzené množstvo, pričom nároky na spotrebu energie v..., celosvetovo rastú, keď už nie zhoršujúce sa životné prostredie, tak ekonomický tlak v dobe dlhodobo vyšších cien energií z vyčerpateľných zdrojov nás bude tlačiť do toho, aby sme sa viac spoliehali na lokálne a obnoviteľné zdroje energie. Kto uvažuje takto, nemôže hazardovať s osudom vlastného štátu a jeho občanmi a hľadieť na všetky súvislosti s včerajším pohľadom. Ak teda máme dodržať podmienky, ku ktorým sme sa zaviazali, to znamená nielen tých 14 % obnoviteľných zdrojov energie v roku 2020, ale aj ušetrenie 20 % energie, na úkor koho budú tie, teda tá podpora obnoviteľných zdrojov, na úkor ktorej energie budú? To v našej energetickej politike nie je. A obávam sa, že tvorcovia dnešnej politiky v energetike, ak sa dajú tak vôbec nazvať, sa nevymanili zo starých zakonzervovaných a neudržateľných postojov alebo im je úplne jedno, čo bude v budúcnosti, hlavne že sa ošetria okamžité záujmy.
Predložená novela, novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov úplne zapadá do tohto konceptu, musím povedať, že ma trošku sklamala, nie trošku, ale očakávane sklamala, a preto ju nemôžem podporiť. Ďakujem za pozornosť.