25. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec, to, že mnohí rodičia sa nebijú za kvalitné vzdelanie pre svoje dieťa, myslím si, to je všade vo svete, to nie je nič nenormálne. Mnohí rodičia, áno, pristupujú k tomu tak, kde to bude jednoduchšie, kde to možno bude čo najbližšie od domu a tak ďalej. Sú rôzne dôvody, prečo si rodičia vyberajú tú-ktorú školu. Ale v tomto, si myslím, práve ministerstvo školstva by malo bojovať za tú kvalitu. A zatiaľ tie zákony, ktoré prichádzajú a ktoré schvaľujete, nepomáhajú tomu, aby to školstvo bolo kvalitnejšie. Naozaj sa tu vychádza v ústrety ZMOS-u, neviem komu všetkému, štatistikám, ale zatiaľ teda som nepostrehla, že by to v tej kvalite spelo k nejakému zvýšeniu.
A pokiaľ ide o to, keď ste sa na úvod pýtali, prečo kvôli tejto jednej veci teda bude mať zriaďovateľ kompetenciu určovať počty tried a počty žiakov, prečo tak vystupujeme k tomu, ono je to kvôli tej filozofii. V tom sa asi nezhodneme, naozaj my viacerí asi presadzujeme to, aby sa čo najbližšie tá rozhodovacia kompetencia dostala do rúk riaditeľom, učiteľom, a to nielen čo sa týka nejakej formy, a teda počtu tried a počtu žiakov, aby mohli pri tom byť prítomní aj tí rodičia, aby sa posilňovali rady škôl, a nie zriaďovateľ jeho kompetencie. Vidíme to napríklad aj teraz pri diskusii o štátnom vzdelávacom programe, kde opäť sa ide centralizovať, opäť sa ide určovať zhora, kto čo kedy má vyučovať, a nenechávame to na tých učiteľoch. Proste berieme im aj z toho voľného času, ktorý mali, tých 30 %, im tam nanucujeme ďalšie a ďalšie predmety. Čiže keď sa ozývame, tak je to najmä kvôli tomu, že sa nezhodneme v tejto filozofii, že proste kým vy chcete centralizovať a určovať, my sme presvedčení o tom, že máme dostatok kvalitných učiteľov, áno, aj dostatok rodičov, ktorí sa už zaujímajú o... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Érsek.

Ďakujem za slovo. Keď to sú len 2 % z celého rozpočtu, tak prečo tu ideme robiť tieto opatrenia, ako ste to sám dobre povedali? A čítal som tu nejaké štatistické veci. V prípade národnostného školstva na základných školách s vyučovacím jazykom maďarským je to 72 základných škôl, 27 % všetkých škôl, 12 škôl s vyučovacím jazykom iných národnostných menšín a 359 škôl s vyučovacím jazykom slovenským, čiže 18 %. Aj s tým súhlasím, že, samozrejme, v roku 2014 sú miestne voľby. A, samozrejme, všetci tí starostovia si nejakým spôsobom bačujú, bojujú o hlasy voličov. Ale v tom, že to nie je to podstatné, súhlasím s vami. Podstatné je to, že ak tento pomer sa zmení a stojí to len 2 %, tak by som tieto opatrenia nerobil, pretože nebude to dobré ani na národnostné územia, ani na školy výlučne slovenské.
A ešte mi nedá nepovedať, čo znamená hodný osobitného zreteľa. To znamená, že niekto o tom rozhoduje. Keď je to v zákone, tak je to iná vec. Zákon dáva podmienky, ale nie hodné osobitného zreteľa. Čo bude osobitný zreteľ? Vieme, že na Orave zvykne byť veľa snehu, a vieme, že na Žitnom ostrove zvykne byť 30 stupňov tepla. To bude hodné osobitného zreteľa? Niekto to bude posudzovať. Myslím si, že nie je to v poriadku. Ďakujem.

Pán poslanec Petrák, reakcia.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Predovšetkým, pán kolega Érsek, ja vás ubezpečujem, že nikto nebude siahať na práva národnostných menšín. A vláda Roberta Fica to niekoľkokrát zadeklarovala. A celé to funkčné obdobie sa podľa toho aj správa.
Ak je v zákone dôvod hodný osobitného zreteľa, sú to práve tieto zadné dvierka, aby možno aj niektoré školy na jazykovo zmiešaných územiach sa redukovali alebo optimalizovali veľmi citlivo, a to nie jedným rezom, že keď nespĺňaš počet 10 žiakov, tak základná škola zaniká. Toto je dôvod hodný osobitného zreteľa. A myslím si, že tu nájdeme zhodu. Ale myslím si, že treba zhodu nájsť na oboch stranách, takisto na strane vlády, ktorá určuje nejaké pravidlá hry a má záujem dobre hospodáriť s verejnými financiami pri financovaní základných škôl, pričom na druhej strane musí byť pochopenie aj na strane národnostných menšín, že nemôžu existovať základné školy so štyrmi žiakmi, ktoré sa budú financovať v plnom rozsahu. A tak ako je trebárs na dohadovacom konaní, keď si pozriete tú tabuľku, tak uvidíte, že kým v roku 2004 bolo vynakladaných v dohadovacom konaní 7,2 mil. eur, tak v roku 2012 sa v dohadovacom konaní na financovanie práve týchto rozdielov vynakladalo 26,5 mil. eur. Takýto je nárast. Z toho 98 % ide na krytie platov učiteľov v školách, kde je malý počet žiakov. A tu ten nárast je veľký, je to vyše 20 miliónov eur za 8 rokov, čo považujem za nie celkom normálne. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister? (Reakcia navrhovateľa.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni poslanci, pani poslankyne, ja budem sa snažiť byť stručný a v podstate reagovať na niektoré návrhy, resp. otázky, ktoré boli prezentované počas rozpravy.
Chcem predovšetkým povedať, že otázka transparentnosti financovania bude veľmi dobre zabezpečená tým, že od 1. 1. 2014 zrejme púšťame RIS, rezortný informačný systém. Teraz sa ešte vyhodnocuje za prítomnosti zástupcov jednotlivých typov škôl, najmä Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií, Asociácie odborných škôl, Združenia samosprávnych škôl a ďalších. Akonáhle bude tento systém, ktorý je už viac-menej testovaný, spustený, bude vytvárať ďalšie podmienky pre to, že nielenže budeme poznať detaily o jednotlivých školách a presunoch, ale budeme, samozrejme, môcť postupne v tomto systéme uvažovať o výraznejšej transparentnosti o financovaní a o prerozdeľovaní finančných prostriedkov na jednotlivé školy.
Áno, jedna forma je kontrola. Plne sa, samozrejme, stotožňujem s tým, že keď ja dostávam množstvo, samozrejme, požiadaviek na naše kontrolné orgány a okrem toho existujú systémové pravidlá týchto jednotlivých kontrol, ktoré sú polročne alebo ročne schvaľované, a naviac je tu množstvo operatívnych požiadaviek, tak nepostačoval by dostatok týchto našich kontrolórov, aby veci vedeli, povedzme, podchytiť. Ale musím povedať, že v spolupráci so štátnou školskou inšpekciou a našou kontrolou ideme viacej, výraznejšie sledovať testovanie našich žiakov deviatakov a, samozrejme, aj maturít, pretože práve keď tam neboli prítomní naši zástupcovia, sa zistilo podvádzanie, a nebudem hovoriť o jednotlivých školách. Teda to znamená znižovanie kvality a tak ďalej a tak ďalej. A teraz ide predovšetkým aj o niektoré maturity, ktoré sa uskutočnili na súkromných školách.
Ďalej, čo sa týka návrhu spájania všetkých štyroch ročníkov do jednej triedy, teda ide o prvý stupeň základnej školy, tak som tomu správne rozumel, ja by som to považoval za krok späť, pretože dnes, samozrejme, je systém celkom iný v prvej až štvrtej triede základnej školy, čo sa týka vzdelávacieho procesu, pretože tu už nejde len o čítanie, písanie a počítanie, ale aj o ďalšie faktory, ktoré idú do tohto vzdelávacieho procesu. A nedá sa postrehnúť, že by jeden učiteľ v rámci jednej spoločnej skupiny 1 – 4 dokázal sa venovať každému. A, samozrejme, by to mohlo byť v podstate niekedy len 10 minút, čo by v podstate nespĺňalo tie požiadavky kvality vzdelávacieho procesu.
Samozrejme, vyjadrím sa aj vo vzťahu, či môže certifikát nahradiť štátnu maturitu. Ja som rokoval so zástupcami aj ambasád. A musím povedať, že našli sme zhodu, nebolo to jednoduché rokovanie, našli sme zhodu, keď som položil otázku, či je to spravodlivé, keď zo študentov, ktorí sa pripravujú na štátnu maturitu, môže mať jeden výnimku, druhý ju nemusí mať, či je to rovnosť príležitostí na jednej strane, lebo na druhej strane som povedal, že ten certifikát ja, samozrejme, chápem ako pridanú hodnotu a nerobí žiaden problém, aby študent, povedzme, gymnázia, keď bude mať popritom urobený ten certifikát, mohol absolvovať aj maturitnú skúšku. Dokonca môže tak dokázať, že má lepšie vedomosti ako tí, ktorí sú pripravovaní v rámci štátneho vzdelávacieho programu a voľnočasových aktivít na jednotlivých gymnáziách. Žiaden problém v tom nie je. A myslím si, že v tomto prípade sme pristúpili k úcte k takému vážnemu dokumentu, ako je štátna maturita.
A ja sa držím aj toho francúzskeho a rakúskeho prístupu k tej štátnej maturite, že naozaj vyžadujú komplexne prípravu na túto štátnu maturitu, pretože môžeme si zriadiť certifikáty z matematiky, fyziky a tak ďalej. A s nimi nebudú chodiť na maturitné skúšky, ktoré by mali absolvovať? Túto otázku si kladiem stále. A myslím si, že nebolo by to dobré. A vychádzam aj z požiadavky, samozrejme, zo strany riaditeľov predovšetkým štátnych gymnázií. Odznelo to aj na ich asociácii, aj stoja za mnou v tejto veci, aby sme skutočne tú maturitu zrovnoprávnili. Na druhej strane musím povedať, že máme informáciu. A tú by som vám tu predniesol. Štátna jazyková škola na Palisádach potvrdila, že TOEFL nie sú rovnocenné so štátnou jazykovou skúškou, lebo nie sú tam zaradené témy kultúrno-spoločenské a geografické, ktoré sú vlastne v štátnej maturite z konkrétneho jazyka, či je to francúzština, či je to angličtina alebo nemčina. Čiže my chceme naozaj, aby na jednej strane mali možnosť si urobiť certifikáty ako pridanú hodnotu, ktorú môžu potom využívať v ďalšom živote, ale, samozrejme, aby každý jeden, ktorý sa dostal na gymnázium alebo na inú strednú školu, absolvoval maturitu v tom danom predmete. Ja by som bol veľmi rád, keby mi niekto vymenoval päť štátov z Európskej únie, ktoré uznávajú nejaký certifikát ako náhradu maturitnej skúšky. Sú, samozrejme, také štáty, ale väčšina štátov Únie to neuznáva. A myslím si, že aj ten pohľad, povedzme, Rakúskej republiky, to som konzultoval. Alebo vo Francúzskej republike, tam je štátna maturita nadovšetko. To je dokument, ktorý rozhoduje o budúcnosti toho žiaka a toho študenta vo Francúzsku.
Ďalej by som chcel tiež upozorniť na to, že certifikáty majú len asi 2 % maturantov. Tí, ktorí ich majú, sa nepripravujú lepšie, naopak, sa stáva, že poľavujú v príprave, a ja by som naozaj chcel ten cieľ, ktorý má každý maturant, že tu je maturitná skúška, aby tú maturitnú skúšku absolvoval. A tam sa práve ukáže, že tí, ktorí majú tie certifikáty ako pridanú hodnotu, budú lepší a ukážu, že skutočne tie výsledky v podstate budú lepšie ako u tých, ktorí sa pripravujú na maturitu v rámci štátneho vzdelávacieho programu.
Chcel by som tiež pripomenúť, čo sa týka tých minimálnych počtov žiakov, to bola veľká diskusia. Nuž treba povedať, že to vyplynulo z diskusie, ktorá bola otvorená, a medzirezortného pripomienkového konania. A najmä tie počty žiakov, tie spodné hranice, vyplynuli z návrhov, ktoré prichádzali od Združenia samosprávnych škôl, od riaditeľov štátnych gymnázií, teda konkrétne Asociácie štátnych gymnázií, kde konkrétne pán Sadloň jednoznačne trval na sedemnástich žiakoch ako na minime, aby to bolo. Ďalej, bolo to dohodnuté aj s Asociáciou odborných škôl. A, samozrejme, na základe toho sme tieto pripomienky akceptovali. A potom sme ich predložili do novely zákona.
Racionalizáciu stredných odborných škôl sme naštartovali minulý rok, treba pripomenúť. A to je sprísnenie prijímacích pohovorov na naše stredné školy, na plánované počty tried v spolupráci so zamestnávateľmi; veď predovšetkým nám ide o odborné školy, o spoluprácu so zamestnávateľmi. Ak sa to nedarilo v minulosti, tak to bolo práve preto, že ak regionálna samospráva zrušila nejakú odbornú školu alebo strednú školu v regióne, tak, žiaľ, moji predchodcovia ministri podpísali vznik súkromnej školy na tej istej úrovni a v podstate sa nič nezmenilo a to financovanie ďalej takýmto spôsobom pokračovalo. Ja si myslím, že je to dobré rozhodnutie a správne rozhodnutie.
K pánovi Érsekovi.
Ak plačeme nad asimiláciou, a to je všeobecný problém, prečo nehovoríme, že sa výrazne znížila natalita? Však to je vážny problém. Ja som bol v Maďarsku, kde tak isto veľmi vážne idú rozhodnutia zo strany veľkého ministra pre ľudské zdroje, že tieto malé školy idú sa často zlučovať a idú zanikať, tak isto je tam tento systém zavedený. A platí to aj pre Maďarskú republiku a v súčasnosti to platí už aj pre Fínsku republiku, kde sú ďaleko väčšie kilometrové vzdialenosti. Ale teraz nejde o ušetrené peniaze, ide o kvalitu vzdelávania v plne organizovanej škole, ale aj vytvorenie podmienok pre to, aby tí žiaci mali dostupnosť do tej školy, či už v rámci školských autobusov alebo iných foriem, aby sme im to zabezpečili. Tuto musí byť vytvorená rovnosť príležitostí, preto, aby mohli absolvovať tí žiaci vzdelávanie či už na prvom alebo druhom stupni. Osobitne sledujeme prvý stupeň. Je to veľmi citlivá oblasť. A musím povedať, že tam, kde v minulosti zanikli málotriedky, kultúra sa nestratila. Ale problém obcí takéhoto charakteru spočíva v tom, že je nedostatok pracovných príležitostí, že sa obce vyľudňujú, že odtiaľ odchádzajú mladí ľudia. A, samozrejme, tým pádom sa znižujú aj počty žiakov, ktorí by mohli navštevovať, povedzme, prvý alebo druhý stupeň základných škôl v týchto jednotlivých obciach.
Chcel by som tiež pripomenúť, a to je veľmi dôležité, že často treba hľadať to, čo bolo v pôvodnom spolužití aj v tom politickom združení, ktoré vzniklo po roku 1990. No prečo zaniklo, resp. sa rozdelilo kvalitné gymnázium slovensko-maďarské v Nových Zámkoch? Dnes v Nových Zámkoch máme výsledky slovenského gymnázia špičkové a maďarské gymnázium išlo dole vodou, a to len preto, že boli tam učitelia aj slovenskí učitelia, ktorí ovládali aj maďarský jazyk a učili aj na jednej aj na druhej škole a mali kvalitné výsledky. A ja sa pýtam, prečo by nemohli byť často v jednej budove tak triedy s vyučovacím jazykom maďarskej národnostnej menšiny, ako aj s vyučovacím jazykom oficiálnym? Čo tomu bráni? A je tu racionalizácia. Ale je to predovšetkým úcta jedného k druhému. Môže to takýmto spôsobom fungovať. A ja by som naozaj poprosil aj predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny, aby toto veľmi citlivo chápali. A my sme aj, samozrejme, v tých dohadovacích konaniach pri diskusiách práve, ktoré ste tu spomínali, a maľovali ste tie čierne scenáre, to riešili. A našli sme aj s Asociáciou maďarských učiteľov a s ďalšími istú zhodu, aby sme v tejto veci nevyvolávali zbytočné animozity, ale hľadali riešenia, ktoré pomôžu kvalite vzdelávacieho procesu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán minister, poprosím vás, je 12.00 hodín...

Čaplovič, Dušan, minister školstva, vedy, výskumu a športu SR
Posledné poznámky.
Dovolím si pripomenúť, že tu sa hovorí o riaditeľoch, aby mali väčšie postavenie v rozhodovaní. No budú mať väčšie postavenie a rozhodovanie riaditelia aj samotní učitelia, ak sa vrátime k tomu, ako to majú vo Francúzsku alebo ako to majú teraz v Maďarsku. Alebo nedávno ja som bol v Srbsku. V Srbsku učitelia a riaditelia škôl sú zamestnanci konkrétneho rezortu. Tam ich odosobníme a oslobodíme od mnohých tlakov a vytvoríme, samozrejme, potom podmienky pre to, že budú môcť samostatne rozhodovať. A budú to, samozrejme, rozhodovania svojprávne, nie pod tlakom či už rady rodičov na jednej strane alebo zriaďovateľa na druhej strane. Tam by sme my mohli nájsť tú budúcnosť. A pevne verím, že raz sa aj k tomuto na Slovensku znovu dopracujeme a dosiahneme tieto zmeny.
Osemročné gymnáziá. Poprosím vás všetkých z opozície, prečítajte si, čo ste hovorili v druhej polovici roku 2010, keď sa predĺžila pri možnosti osemročných gymnázií tá percentuálna hranica, o dva roky to predĺžime a jednotliví zriaďovatelia, najmä regionálne parlamenty to dotiahnu a doriešia. Ja sa nebránim tomu. A hľadáme možnosti, aby sme tento problém ďalej riešili. Ale, samozrejme, vtedy ste všetci za to horlivo vystupovali. A myslím, že pán exminister Fronc to povedal správne, bolo to rozhodnutie pána Mikolaja, to sa predĺžilo o ďalšie dva roky. A teraz sme zase pred problémom, pretože nám to nieže kleslo alebo sa to zracionalizovali, ono nám to narástlo! A ja, samozrejme, nechcem to porovnávať podľa tých percent tak, že uvediem priemer celoslovenský, ale tak, že v podstate sú isté špecifiká Bratislavy, isté špecifiká Košíc, iné sú špecifiká v iných regiónoch a tieto treba akceptovať. Ale na to, samozrejme, musíme nájsť konsenzus. A, samozrejme, aj z môjho rezortu vo vzťahu k tejto problematike a k tomuto problému, ktorý sa tu spomínal, budeme sa snažiť tieto veci riešiť.
A napokon ja naozaj nebudem reagovať na centrá voľného času, pretože netreba zabúdať, že sa znížil výrazne počet čiernych duší. A, po ďalšie, viete veľmi dobre, že sa tu obmedzila veková hranica na 5 až 15 rokov. Čiže tam to bolo až do 30 rokov veku, mladí ľudia mohli navštevovať tieto centrá voľného času. A, samozrejme, tak to absolútne číslo pokleslo. A teraz sme si dali urobiť analýzu so ZMOS-om. A predložíme aj informáciu do konca roka o tom, ako to vyzerá s centrami voľného času, ale nielen o tom, ale aj o tom, vôbec akým spôsobom je vytváraná podpora voľnočasovým aktivitám našich detí v jednotlivých obciach v regiónoch v Slovenskej republike.
A veľmi by som rád počul od pána poslanca, ale to budem očakávať potom neskôr v druhom čítaní, za koho on vlastne hovoril, že to bolo len za niektoré školy. Ale toto, čo sa nachádza v tomto návrhu zákona, čo sa nachádza dokonca aj v tej diskusii o štátnych vzdelávacích programoch a učebných plánoch, vyplýva priamo od učiteľov, ktorí to požadujú, zo Združenie samosprávnych škôl a ďalších učiteľov, aby sme to zmenili. Takže nie je to výmysel rezortu, ale je to aj istý dialóg a istá ústretovosť vo vzťahu k učiteľom, pedagógom a riaditeľom škôl.
Ďakujem vám, že ste si ma vypočuli. A pevne verím, že v prvom čítaní tento návrh novely zákona podporíte. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán minister.
Pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Nie.
Prerušujem rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento návrh zákona má parlamentnú tlač 718 a rozhodnutie o jeho prerokovaní má číslo 688.

Nech sa páči, pán minister Čaplovič, ujmite sa slova a uveďte tento vládny návrh zákona.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážená dáma, vážení páni poslanci a poslankyne Národnej rady, dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko úvodných viet k predkladanému návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Koncepciou boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 až 2016 v spolupráci s medzirezortnou pracovnou skupinou zloženou zo zástupcov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ministerstva vnútra, ministerstva spravodlivosti, Generálnej prokuratúry, Slovenského futbalového zväzu, Slovenského zväzu ľadového hokeja, Združenia miest a obcí Slovenskej republiky a ďalších a ďalších subjektov z verejnej sféry, športovej sféry i akademickej sféry.
Veľmi dobre viete, že minulého roku v decembri bola prijatá Dlhodobá koncepcia konkrétnych úloh rozvoja slovenského športu. A medzi ne bola zaradená aj táto úloha, ktorá je výsostne aktuálna a dôležitá, nielen čo sa týka Slovenskej republiky. Ale pokiaľ chodím do zahraničia a rozprávam sa so svojimi rezortnými kolegami, je to veľmi aktuálne v celej Európe a, samozrejme, vo svete.
Násilie na našich športových podujatiach najmä kolektívneho športu a veľkých športových podujatiach, či je to futbal, niekedy aj hokej, ale najmä futbal, je veľmi časté. Spôsobuje to skutočne situáciu na niektorých štadiónoch nežiaducu. A predovšetkým odpudzuje to slušných divákov, aby navštevovali takéto podujatia. Preto je dôležité, aby sme na jednej strane pripravili podmienky pre zmenu prostredia a kultúrneho prostredia našich štadiónov, kde sa, povedzme, už takéto výkriky a takéto jednania neprejavujú. Konkrétnym príkladom je výstavba hokejovej haly národného hokejového štadióna v Bratislave alebo samotnej veľkej rekonštrukcie hokejového štadióna U. S. Steel v Košiciach. A tam, kde sú, nazveme to, holobyty, hološtadióny, tak v podstate nám toto násilie prekvitá. Tam to spôsobuje istým spôsobom negatívne dopady na verejnú mienku a ohrozuje to mnohých slušných ľudí, ktorí by radi prišli na takéto športové podujatia. Ale keďže na týchto podujatiach často nevidia nič okrem hrubých a nechutných invektív, slov, urážania a dokonca aj neonacistických a neofašistických prejavov, ktoré, žiaľ, v súčasnom období silnejú v celej Európe, tak, prirodzene, nie je záujem ani takéto zápasy, či už medzinárodné alebo v rámci národných líg, navštevovať.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť efektívny systém pravidiel organizovania športových podujatí a zodpovedajúce kontrolné a sankčné mechanizmy, ktorých cieľom je na jednej strane ochrana verejného poriadku, bezpečnosti a pohodlia účastníkov verejných športových podujatí, tak ako som to uviedol, a na strane druhej doslovne prevencia a eliminácia diváckeho násilia na týchto podujatiach.
Návrh zákona má čo najmenej obťažovať slušných ľudí pri organizovaní malých športových podujatí do 300 účastníkov, uzavretých komunitných podujatí, školských, spolkových, firemných a podobne, ako aj podujatí v tých športových odvetviach a vekových a výkonnostných kategóriách, v ktorých doposiaľ neboli zaznamenané akty diváckeho násilia ani iné bezpečnostné incidenty.
Návrhom zákona sa sprísňuje predovšetkým režim organizácie rizikových podujatí, ktoré sú vyhlásené za rizikové podujatia, najmä vo vzťahu k futbalu, podčiarkujem opätovne, futbalu a niekedy čiastočne aj k hokeju.
Návrh zákona nanovo upravuje postavenie a úlohy organizátora podujatia. Nie je mysliteľné, aby štát doplácal na zlyhanie organizátorov takýchto podujatí, samozrejme, telovýchovných jednôt, ktoré tieto podujatia organizujú a pripravujú, a na druhej strane aby im na to platili daňoví poplatníci za to, že si nevedia tieto telovýchovné jednoty a športové kluby urobiť poriadok a prevenciu na svojich štadiónoch.
Samozrejme, upravuje nanovo postavenie a úlohy, ako som už povedal organizátora, členov usporiadateľskej služby, športových zväzov, Policajného zboru, obce aj miestnej a obecnej polície, ako aj povinnosti a zákazy pre účastníkov podujatia.
Predpokladá sa pozitívny dopad návrhu zákona, samozrejme, aj na štátny rozpočet, pretože istým spôsobom prevencia, ja si myslím, aj zväz bol za senzibilizáciu a výchovu, vytvára predpoklady, že nebude musieť byť toľko použitých špeciálnych jednotiek pri ochrane slušného prostredia na našich štadiónoch. A bude to, samozrejme, mať menší dopad, prirodzene, na financovanie zo štátneho rozpočtu a od daňových poplatníkov na takéto aktivity.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám, že ste si vypočuli moje úvodné slová. A dovolím si vás požiadať o prerokovanie tohto návrhu zákona v prvom čítaní a schválenie jeho postupu do druhého a tretieho čítania na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť.