25. schôdza

Prosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Zároveň sa za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho pridelenia na prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 127 za, 1 proti, 11 sa zdržalo.
Návrhy sme schválili.
Ešte raz pán poslanec Petrák ako spravodajca pri hlasovaní uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Je to tlač 607.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto, nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh, budeme hlasovať o návrhoch v spoločnej správe, ktoré sú v IV. časti spoločnej správy, 1, 2. Prosím dať hlasovať o týchto dvoch bodoch spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 104 za, 35 sa zdržalo.
Tieto dva body sme schválili.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Pán predseda, na základe oprávnenia ako spravodajcu predkladám návrh na prerokovanie predmetného návrhu zákona v treťom čítaní ihneď.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 109 za, 30 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.

Sme v treťom čítaní.

Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 103 za, 31 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Schválili sme novelu zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

Poprosím pani poslankyňu Nachtmannovú, aby v druhom čítaní uviedla hlasovanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

Nech sa páči.

Nachtmannová, Oľga, poslankyňa NR SR
Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí nepodali žiadne návrhy, v spoločnej správe neboli takisto žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a ani v rozprave neboli podané žiadne návrhy, preto sme v treťom čítaní. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

Sme v treťom čítaní.

Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nemám prihlášku do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Nachtmannová, Oľga, poslankyňa NR SR
Ďakujem, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 79 za, 25 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Schválili sme novelu zákona č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Pán poslanec Hlina. Ale naformulujte, o čom chcete dať hlasovať. Zapnite pána poslanca Hlinu.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať, dávam procedurálny návrh, či sa môžem ako hosť zúčastniť vášho poslaneckého grémia zajtra. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, dámy a páni, včera sme sa tu zaoberali takým príbuzným zákonom, ktorý sa týka príplatku k príspevku, dnes pokračujeme rodičovským príspevkom a tieto dva zákony sú si veľmi blízke. Ony reagujú na situáciu, keď sa žena stane matkou, a na viažuce sa príspevky. A opäť musím povedať, že tieto zákony sú jedným z významných zdrojov príjmov, ktoré rodina získava zo štátu. Je to sociálny príjem, ktorým štát nejakým spôsobom sa snaží podporiť rodinu a matku v istej sociálnej situácii. To je úplne správne a úplne tak, ako to má byť. Jediná chyba, ktorá opäť aj v tomto zákone je, tá je veľká. A tým pádom devalvuje z veľkej časti ten pozitívny zámer a účel tohto zákona a to, že nijakým spôsobom sa nesnaží pozerať sa na prijímateľa tejto sociálnej dávky alebo tohto príspevku a vnímať, táto rodina akým spôsobom sa správa, aký vedie spôsob života, či patrí k tým zodpovedným rodinám, ktoré sú potom skutočne vhodným prostredím na výchovu detí, ktoré chceme, aby boli, aby v takýchto rodinách bolo čo najviac, alebo k nim nepatrí.
A ja si pomôžem takým príkladom, ktorý potvrdzuje, že v celom zložitom a spletitom sociálnom systéme každá už časom preverená dávka alebo príspevok, alebo podpora vždy je naviazaná na isté očakávania, ktoré spoločnosť od prijímateľov má, a keď tie očakávania neplnia, tak sa tá spoločnosť voči nim nejakým spôsobom stavia tak, aby docielila ich pozitívne správanie.
Zoberme si ako príklad úplne nesúvisiacu podporu rodiny s deťmi. A to je rodinný prídavok. To je asi taký najvšeobecnejší, najznámejší a asi aj najstarší typ prídavku, ktorý tu bol odjakživa, ešte za socializmu. A stále považujeme ho za normálnu súčasť tohto systému. Môžeme diskutovať o jeho parametroch, spôsoboch a tak ďalej, ale vždy tu bol. Dieťa, ktoré rodičia vychovávali, bolo podporené nejakou finančnou sumou. Ale čo očakávame od tej rodiny, ktorá je prijímateľom tohto príspevku alebo tejto dávky, nazvime to akokoľvek? Napríklad to, že dieťa chodí do školy, že, bola odjakživa väzba tohto príspevku, že keď dieťa nechodí do školy, nedodržuje školskú dochádzku, tak sa im za lepších čias odoberie, za tých horších, ktoré nie sú dostatočne dôsledné, a sa zhoršuje potom efekt takýchto príspevkov, tak sa im len pozastaví, potom sa im zas znova začne vyplácať, akonáhle dieťa začne chodiť do školy. A tým pádom ten nástroj už stráca tú úlohu, že prinúti tú rodinu, aby sa správala zodpovedne. Ale v princípe je to spojené, dávame rodinné prídavky, ale žiadame od tej rodiny istý spôsob správania, či už viac alebo menej efektívne vynucujeme nejakým spôsobom toto správanie. A vtedy tá dávka naozaj môže pretrvať preverená časom a menia sa naozaj len jej parametre. Prečo potom pri tých novších, mladších dávkach, ktorými určite rodičovský príspevok je, pretože som ho zavádzal vlastne ja ako minister a rozširoval, takisto ako príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, ako sme včera počuli nie z mojich úst, ale od pána Podmanického, nie je tu, ten bol zavedený za prvej Ficovej vlády, tam spoločnosť vôbec nežiada od prijímateľov tejto dávky nič? Každý ho dostane a hotovo. Výsledok potom je, že časť spoločnosti sa nám uberá úplne nesprávnym smerom, pretože má zaručený príjem len za splnenie jednej jedinej podmienky, že má malé dieťa, nič nemusí iné spraviť, len mať malé dieťa, dieťa vo veku do troch rokov, a má zabezpečený istý druh príjmu. A nechceme už od nej nič iné. A to je obrovská chyba, dámy a páni.
A teraz to zase ukážem, prečo je to chyba, na príspevku k príplatku pri narodení dieťaťa, ktorý sme tu včera rozoberali. Ale dobrý príklad to je, tak ako som použil príklad rodinného prídavku. Včera bolo povedané, a teda naozaj keďže to povedal príslušník vládnej väčšiny, tak asi to nikto nebude spochybňovať, že tento príplatok k príspevku, táto dávka neexistovala, kým nenastúpila prvá Ficova vláda, tá ho zaviedla. To znamená, môžeme krásne vidieť, ako sa správala časť verejnosti, časť prijímateľov, ktorí sú na spodnej časti príjmového rebríčka, pred prijatím a zavedením takého príspevku a po prijatí takéhoto príspevku. Naozaj je to dobrý námet na štúdiu. Ale keďže nemáme takúto štúdiu, poslúžme si len vlastnou pamäťou. Každý z nás chodil do školy, sme už trošku starší všetci, takže sme všetci chodili do školy za socializmu ešte. Ale pýtam sa vás, bolo obvyklé, že v ôsmej a deviatej triede bola polka žiačok v triede tehotná? Bolo to veľmi výnimočné. Ja sa na to nepamätám. Až sa to stalo, tak to možno bola skutočne výnimočná záležitosť. Ja sa pamätám, že na gymnáziu jedna moja spolužiačka v treťom ročníku otehotnela. A to naozaj bola záležitosť veľmi výnimočná a veľmi naozaj vymykajúca sa z noriem. Dnes, ale, dobre, bol socializmus, bolo to dávno, ale no skúsme si zapátrať v pamäti a naozaj sa posunúť len do čias druhej Dzurindovej vlády, prvej Dzurindovej vlády a ešte poďme nižšie. Bolo to naozaj také bežné a taký masový jav, ako je to dnes, že pokiaľ dievčatá z tých najchudobnejších vrstiev spoločnosti, dievčatá, ktoré pochádzajú väčšinou z osád, nie sú tehotné v deviatom ročníku, tak sa cítia, že sú iné, ale negatívne iné? Jedna učiteľka mi povedala, že má depresiu tá žiačka, pretože všetky jej spolužiačky sú už tehotné a ona ešte nie je tehotná, či nie je chorá, sa obáva to dievča v deviatom ročníku na základnej škole. A teraz si normálne položte ľudskú, logickú a racionálnu otázku: Čím bola spôsobená táto zmena správania, stalo sa v tejto spoločnosti ešte niečo iné okrem toho, že sa zaviedol takýto príspevok, ktorý obrovskou sumou pre túto príjmovú skupinu občanov odmení jednorazovo človeka, rodinu, matku za to, že porodí dieťa? Nie, nič iné sa nestalo. Z logiky tejto veci vyplýva, čo je hlavným motorom, čo je hlavným motívom toho pôrodného boomu v tých najchudobnejších skupinách obyvateľstva, čo je motorom toho, že nám pribúda detí, ktoré sa nerodia do dobrého rodinného prostredia, ktoré potom vychováva členov spoločnosti, ktorých všetci chceme, členov, ktorí pracujú, prispievajú k rastu spoločenského bohatstva a prispievajú k rastu, k blahobytu našej spoločnosti, ale, naopak, ktoré len zväčšujú problém, ktorý existuje, a problém sociálnej náročnosti ufinancovať takýto spôsob života.
Takže skončím s príkladmi a budem uzatvárať. Na týchto príkladoch vidno, že akákoľvek dobre myslená podpora štátu keď nie je spojená s požadovaním istého typu správania prijímateľa, je dlažobnou kockou, ktorou sa dláždi cesta do pekla, a preto je to veľká chyba, nepožadovať od prijímateľov žiaden pozitívny spôsob správania. Čo mám tým na mysli pri rodičovskom príspevku? To je to, že tak ako pri príplatku pri narodení dieťaťa, tak aj tu je dobré vytvárať pozitívny motivačný tlak, aby sme viac podporili rodinu, ktorá sa správa zodpovedne, rodinu, ktorá sa živí prácou, alebo má snahu živiť sa prácou, ktorá študuje, aby si zvýšila svoje predpoklady uplatniť sa na trhu práce a zabezpečiť rodinu príjmom z práce, a kde aspoň jeden z rodičov takto koná. A vtedy to bude mať pozitívne dopady. Vtedy naozaj výsledkom bude nielen to, že štát pomáha tým, ktorí sa takto správajú, lebo aj tí, ktorí sa ešte tak nesprávajú, budú vedení k tomu, aby sa tak začali správať. Dnes máme presne opačný jav, že dnes tí, ktorí sa tak nesprávajú, sú vlastne vzorom pre tých, ktorí sa ešte tak správajú, aby sa tak prestali správať, aby aj oni sa vykašlali na prácu. Takže pre toto je dobré previazať to s niečím pozitívnym. A v tomto prípade je to pracovná snaha, lenže, vážené dámy, vážení páni, opäť ako mnohokrát predtým cez novelu zákona teraz prichádzam s pozmeňujúcom návrhom, ktorého cieľom je zaviesť do rodičovského príspevku práve toto kritérium.
Tu sa nezhodujem, musím to povedať, s mojím predrečníkom pánom Mihálom, ktorý kritizoval tú snahu súčasného ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a štátneho tajomníka Buriana, ktorá smerovala k tomuto: Zaveďme alebo dajme tým rodičom, ktorí pracujú, viac. Ja si myslím, že ten úmysel je správny. Ja presadzujem ten istý úmysel. Obrovská chyba, ktorá veľmi zle vzala i pokus, bola v tomto návrhu tá, že rodičovský príspevok mal byť odobratý pracujúcim matkám. To bola veľká, veľká, veľká chyba, voči ktorej sa oprávnene na náš podnet zdvihla veľká vlna spoločenského odporu, a to viedlo pána Fica k tomu, pretože sa bál straty hlasov, že jednoducho oznámil, že nič sa meniť nebude. Ale pokiaľ by táto, rovno poviem, hlúpa zmena tam nebola navrhnutá, tak by som povedal, je to cesta správnym smerom. Áno, dajme matkám, ktoré pracujú, to znamená, boli nemocensky poistené, viac. Ja ale sa pýtam, a v mojom návrhu to je zakomponované, prečo to zužovať len na matky. Pozerajme sa na rodinu, nemusí len matka pracovať, keď pracuje otec, veď na tom nie je nič zlé, že rodina má aspoň jedného živiteľa, teda buď pracujú obidvaja, ale nech pracuje aspoň jeden z nich. A keď už pracuje aspoň jeden z nich, je to fajn, je to super, toto podporme. Takže ja hovorím, nech aspoň jeden z rodičov pracuje. Ale tá snaha, tá cesta k tomuto cieľu je správna.
Takže prejdem ku konkrétnemu návrhu, lebo ho musím prečítať.
Tento návrh znie takto:
Po prvé. V článku I sa vkladá nový bod 2, ktorý znie: „V § 3 ods. 8 písm. a) sa slová „§ 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3" nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 1 a 3 alebo § 4 ods. 4".“ Pôvodný bod 2 sa prečísluje na bod 3.
Po druhé. V článku I sa vkladá nový bod 4, ktorý znie: „V § 4 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „Rodičovský príspevok je mesačne 50 % sumy uvedenej v odseku 1, ak sa aspoň jednej z oprávnených osôb za obdobie posledných troch rokov pred vznikom nároku na rodičovský príspevok neposkytovalo materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte, aspoň jedna z oprávnených osôb za obdobie posledných štyroch rokov pred vznikom nároku na rodičovský príspevok nebola nemocensky poistená najmenej 270 dní alebo nebola nemocensky poistená najmenej 180 dní a najmenej 90 dní nevykonávala aktivačnú činnosť podľa osobitného predpisu, do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materského podľa osobitného predpisu, alebo sa aspoň jedna z oprávnených osôb nepripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole alebo sa nestala absolventom vysokej školy alebo strednej školy za posledné 4 roky predchádzajúce vzniku nároku na rodičovský príspevok.“.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 18f a 18g znejú: „18f) § 52 a § 52a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, 18g) § 49a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov." Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.
Po tretie. V článku I sa vkladá nový bod 5, ktorý znie: „V § 4 ods. 3 sa za slová „odseku 1" vkladajú slová „alebo odseku 2" a v § 4 ods. 4 sa slová „odsekoch 1 a 2" nahrádzajú slovami "odsekoch 1 a 3 alebo odsekoch 2 a 3". V § 4 ods. 5 sa slová „odsekov 1 a 2 alebo odseku 3" nahrádzajú slovami „odsekov 1 a 3 alebo odseku 4".“ Doterajšie body 3 až 5 sa prečíslujú na body 6 až 8.
Po štvrté. V článku I sa vkladá nový bod 9, ktorý znie: „V § 7 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak aspoň jedna z oprávnených osôb počas poskytovania rodičovského príspevku splní podmienku podľa § 4 ods. 2, suma rodičovského príspevku sa zvýši na sumu podľa § 4 ods. 1 a 3 alebo § 4 ods. 4 od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala." V § 7 ods. 2 sa slová „ods. 3" nahrádzajú slovami „ods. 4". V § 7 ods. 4 písm. c) sa slová „§ 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3" nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 1 a 3 alebo § 4 ods. 4“.“ Doterajšie body 6 až 10 sa prečísluje na body 10 až 14.
Po piate. V článku I sa dopĺňa bod 15, ktorý znie: „Za § 12b sa vkladá § 12c, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014“ znie:
Odsek 1: „O žiadostiach o rodičovský príspevok podaných do 31. decembra 2013, o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 31. decembra 2013, sa rozhodne a rodičovský príspevok sa vyplatí za obdobie do 31. decembra 2013 podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.“
Odsek 2: „Ak oprávnená osoba uplatňuje nárok na rodičovský príspevok po 31. decembri 2013 za obdobie pred 1. januárom 2014, o nároku na rodičovský príspevok sa rozhodne a rodičovský príspevok sa vyplatí za obdobie do 31. decembra 2013 podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.“
Odsek 3: „Ak rodičovský príspevok bol priznaný podľa zákona účinného do 31. decembra 2013, považuje sa od 1. januára 2014 za rodičovský príspevok priznaný podľa zákona účinného od 1. januára 2014 a vypláca sa v sume podľa zákona účinného od 1. januára 2014.".“
Odôvodnenie.
Okrem toho, čo už som povedal, cieľom návrhu zákona je zvýšiť motiváciu nájsť si a udržať zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu u sociálne vylúčených skupín obyvateľstva, zabezpečovať a zvyšovať si svoj príjem prostredníctvom sociálnych dávok viazaných na počet detí.
V článku I sa zavádza kritérium na posúdenie aktivity rodičov pri snahe hľadať a udržať si prácu alebo študovať s cieľom pripraviť sa na výkon budúceho povolania.
Počas štvorročného obdobia pred vznikom nároku na dávku sa požaduje, aby aspoň jeden z rodičov bol nemocensky poistený, teda dohromady zamestnaný aspoň 270 dní alebo aby aspoň dve tretiny tohto času, t. j. 180 dní bol zamestnaný, teda nemocensky poistený a zvyšných 90 dní vykonával aktivačnú činnosť. Za rovnakú aktivitu, ako je práca, sa považuje aj štúdium na vysokej škole, rovnako aj absolvovanie vysokej školy v prvom alebo druhom stupni alebo strednej školy v sledovanom období.
V prípade ak rodina, ktorá žiada o rodičovský príspevok, nespĺňa tieto kritériá, znižuje sa výška rodičovského príspevku o 50 %. Kedykoľvek sa môže výška rodičovského príspevku zvýšiť na plnú výšku, ak počas poberania rodičovského príspevku rodina žiadateľa splní tieto kritériá.
Návrh bude mať priaznivý dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.
Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami.
Ďakujem vám za pozornosť a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Pán kolega Kaník, jedno vám treba uznať, ste mimoriadne konzistentný, v celej svojej politickej kariére sa správate ako sociálny netvor. A to, čo tu predvádzate, je toho krásnym dôkazom, tá arogancia, ten cynizmus, keď vy proste chcete odpierať ľuďom ich základné sociálne práva, právo na sociálny a dôstojný život. To je zaslúžiť si život, to je vaša filozofia, ľudia si musia život zaslúžiť. Pokiaľ, dajme tomu, niekto sa nespráva podľa vašich predstáv, tak by mal byť nejakým spôsobom odstránený, eliminovaný. Tomu sa vo filozofii hovorí sociálny darvinizmus. Ja tomu hovorím trhový fašizmus. Pokiaľ sa človek nespráva podľa vašich predstáv a nezarába ako nejaký manažér v nejakej korporácii, tak si nezaslúži žiť, nezaslúži si žiadnu pozornosť od štátu ani od spoločnosti. A to je niečo tak zvrátené. Viete, selektovať ľudí, ktorí si zaslúžia a nezaslúžia našu pomoc, to tu už raz bolo. Prišiel s tým politik v roku 1933 v Nemecku. Nemusím pripomínať, kto to bol. A práve je to strašne nebezpečné, keď takýmto spôsobom sa snažíte selektovať toho, kto si čo zaslúži a nezaslúži.
A ešte jedna poznámka k tej vašej úvahe, naozaj, by som povedal, mimoriadne primitívnej, že mladí ľudia majú deti len kvôli tomu, aby si zarobili tento svojím spôsobom smiešny príspevok, ktorý sa veľmi rýchlo rozhádže. Však to dieťa stojí peniaze neustále. Ja mám teraz veľmi malé dieťa. To si fakt myslíte, že vám vynahradí tie náklady na dieťa ten relatívne malý a smiešny príspevok? Kvôli tomu majú tí ľudia deti, aby mali tento drobný príspevok od štátu? To myslíte vážne? To tých ľudí považujete za úplných bláznov?
Čiže, pán kolega, prosím vás prestaňte kopať do chudobných ľudí, prestaňte kopať do tých najchudobnejších a radšej sa zamerajte na to, kde sú naozaj peniaze u oligarchov korporácií, špekulantov, ktorí neplatia dane. Tam sú peniaze, a nie u chudákov. Ďakujem.

Nič divné, zase brutálne a bezostyšne klamete, prekrúcate to, čo bolo povedané, šírite absolútne klamstvá a nepravdy. Myslím, že vaše vystúpenie hraničí so zdravým rozumom, lebo vy žijete naozaj v nejakom špeciálnom svete, ktorý s realitou nemá nič spoločné.
Pán Blaha, vy znetvorujete takouto podporou súčasného stavu sociálnu situáciu obrovskej časti obyvateľstva. Chudoba narastá na Slovensku raketovým spôsobom práve preto, že z ľudí robíte nesvojprávne bytosti, práve takýmto hlúpym a nedomysleným sociálnym systémom, ktorý nivočí ľudské osudy, ktorý ľudí vedie k absolútne negatívnemu prístupu k svojmu životu. A, samozrejme, nič iné vám nezostáva, len prekrúcať moje slová a, samozrejme, urážať.
Ja len som zvedavý, ako budete hlasovať pri návrhu, ktorý budeme prejednávať o chvíľu a ktorý zavádza povinnosť odpracovať si sociálne dávky. Ja som veľmi zvedavý, ako vy budete hlasovať, pretože to je návrh, ktorý skutočne ide na hranu. A veľmi som na to zvedavý.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa ešte dotknem toho, čo tu odznelo. Ja musím povedať, pri všetkej úcte, pán poslanec Blaha, že pri niektorých faktických poznámkach ja som strašne rada, že to máme ohraničené časom iba dve minúty. A musím sa plne prikloniť k tomu, čo povedal pán poslanec Kaník. Ja som tiež veľmi zvedavá, čo budete hovoriť pri tom ďalšom návrhu zákona, kde úplne selektívnym spôsobom vy chcete od ľudí, ktorým ponúknete prácu, aby si odpracovali tú základnú dávku v hmotnej núdzi napriek tomu, že článok 39 Ústavy Slovenskej republiky je úplne jednoznačný a každému bez ohľadu na to, či chce byť alebo nechce byť aktívny, má garantovať aspoň to minimum. A poďme sa baviť o tom, aké to minimum má byť. Ale strašne rada si vás vypočujem a dúfam, že sa prihlásiť do rozpravy, pán Blaha. Dobre.
Ja budem hovoriť k predmetnému návrhu zákona, ktorý teraz prerokúvame, to je ten vládny návrh zákona o rodičovskom príspevku, ale v skutočnosti budem oveľa viacej rozprávať o príspevku na starostlivosť o dieťa. Prečo? Pretože si myslím, že výške aj dĺžke materskej dávky, výške aj dĺžke poberania rodičovského príspevku, ako aj nesystémovým dávkam, s ktorými ja nesúhlasím, a to je príspevok pri narodení dieťaťa, venujeme strašne veľa času a myslím si, že robíme chybu, pretože sa vôbec nepozeráme na to, čo bude po treťom roku veku dieťaťa, my neustále riešime iba to, čo sa stane s dieťaťom, keď sa narodí, a riešime situáciu mladých rodín, kým to dieťa nedovŕši tri roky. Ale ja sa pýtam, čo bude potom, a nepýtam sa to len ja, ale pýta sa to množstvo mladých rodín, ktoré chcú alebo plánujú teda priviesť na svet dieťa, pretože tá naša demografická krivka v porovnaní s inými krajinami Európskej únie klesá a klesá rapídne a markantne. A myslím si, že je to aj kvôli nastaveniu rodinnej politiky v našej krajine. Myslím si, že veľmi veľa času si zaoberáme tým, koľko peňazí dáme do rodín do toho tretieho roku veku dieťaťa a veľmi málo pozornosti venujeme tomu, čo sa stane potom, a najmä vôbec neriešime služby, ktoré takáto mladá rodina, pokiaľ privedie na svet dieťa, bude potrebovať aj po tom treťom roku veku dieťaťa. A preto plánujem hovoriť v prvom rade o príspevku na starostlivosť o dieťa.
Príspevok na starostlivosť o dieťa môže poberať pracujúca matka, ktorá má dieťa inštitucionalizované, teda v predškolskom zariadení, buď v jasličkách, alebo v škôlke, ale opäť len pokiaľ to dieťa nedosiahne tri roky. Myslím si, že je to veľmi málo, najmä keď si uvedomíme, že matky chcú dnes zostať doma s dieťaťom, chcú tam zostať tri roky, to znamená, kým sa im skončí možnosť poberať rodičovský príspevok. A práve to je ten moment, kedy sa rozhodnú do práce alebo vrátiť sa do práce, keď sa majú ešte kam vrátiť, a dať svoje dieťa do škôlky. Problém je v tom, že v tomto momente už strácajú nárok na poberanie príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý je schopný, aj v dnešnom nastavení 230 eur je strop, pokryť tie, povedzme, reálne náklady spojené s tým, že dieťa je v nejakej predškolskej inštitúcii. Preto si myslím, že ja načase, aby sme sa začali zoberať tým, ako skvalitniť služby pre pracujúce matky, ktorých deti sú staršie ako tri roky a ktoré ich dávajú do škôlky. Po prvé, tých škôlok je strašne málo. To, že ich je málo, to je neskrývaný fakt. Myslím si, že to by mohla byť siahodlhá debata o tom, ako nastaviť, povedzme, aj štrukturálne fondy Európskej únie tak, aby sme vedeli podporovať vznik škôlok, aby sme tam vedeli zamestnávať čo najviac ľudí, ale ten najefektívnejší spôsob už máme v systéme a tým veľmi efektívnym spôsobom je práve príspevok na starostlivosť o dieťa.
A preto si myslím, a o tom je aj môj pozmeňujúci návrh, že by sme mali predlžiť tú lehotu poberania alebo nároku na príspevok na starostlivosť o dieťa až do doby, kedy dieťa nezačne chodiť do školy, to znamená, nezačne si plniť povinnú školskú dochádzku, preto by som vás chcela veľmi pekne poprosiť, aby ste podporili môj pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľu prečítam, hlavne s ohľadom na to, že tie peniaze pôjdu z Európskeho sociálneho fondu, v rámci ktorého máme prioritnú os, ktorá hovorí o tom, ako čo najlepšie prepojiť ten pracovný a rodinný život matky alebo teda rodiča ako takého. Na to predovšetkým slúžia peniaze, ktoré nám Brusel posiela. Teraz sa začne nové programovacie obdobie. Tam nie je veľmi o čom rokovať s Bruselom, pretože si myslím, že tie hlavné rokovania sa už aj tak skončili a tá prioritná os určite zostane v štruktúre Európskeho sociálneho fondu, ktorý patrí pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Nie je absolútne žiaden otáznik nad tým, či tam bude alebo nebude dosť peňazí. Otáznik je tam nad tým, ako efektívne sa budú tieto peniaze míňať. A príspevok na starostlivosť o dieťa je jedna z najefektívnejších foriem míňania peňazí z Európskej únie.
Dovoľte mi preto, aby som prečítala môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 517/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V článku II sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie: „V § 1 odsek 1 znie: „Tento zákon upravuje poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa do času, kedy nastúpi na povinnú školskú dochádzku (ďalej len „príspevok") ako sociálnej dávky." Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: „1) § 20 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov." V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa nasledujúce novelizačné body prečíslujú.
Veľmi krátke odôvodnenie k tomu, čo som už uviedla. Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa upravujú podmienky čerpania prostriedkov príspevku na starostlivosť o dieťa tak, aby príspevok na starostlivosť o dieťa získali pracujúci alebo študujúci rodičia, ktorí dajú svoje dieťa do starostlivosti materskej školy, neziskovej organizácie alebo inej fyzickej osoby vo veku až do 6 rokov, resp. do času, kedy dieťa nastúpi na plnenie povinnej školskej dochádzky.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť a veľmi pekne vás prosím, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh, lebo skutočne tým pomôžeme mladým rodinám, ktoré majú problém, čo s dieťaťom, kedy nastúpi do materskej školy. Nie každý si vie dovoliť tú materskú školu, hlavne ak hovoríme o rodičoch, ktorí robia, povedzme, za 500 – 600 eur v hrubom a tie náklady spojené s materskou školou majú naozaj vysoké a nemôžu si ich dovoliť. Ďakujem veľmi pekne.

Pani kolegyňa, iba k tomu vášmu úvodu budem reagovať. Viete, ja za svojich vysokoškolských čias som vždy sa považoval za feministu a mal som veľmi veľkú úctu k feministickej filozofii a aj k úlohe žien v politike. A som zástanca dodnes škandinávskeho modelu, aby bola parita, aby ženy mali čo najväčší hlas v politike, v spoločnosti, všade, kde je to len možné. Ale potom dôjdete vy a takto mi kazíte ilúziu, lebo sú takéto ženy. No napriek tomu som naďalej feminista, aj napriek tomu, že musím počúvať veci, ktoré sú takto hlboko nehodnotné a nehodnotové. To je to najsmutnejšie, že od ženy by som čakal viac, viac úcty k ľuďom, viac starostlivosti, viac nehy, viac súcitu. A namiesto toho tu počúvam tento neoliberálny cynizmus. A ja tam cítim aj taký latentný rasizmus a to ma desí najviac.
No ale k tej veci. Áno, ja som zástancom bezpodmienečného základného príjmu, som zástancom bezpodmienečných dávok a vždy budem zápasiť a bojovať za to, aby sa prestalo kopať do chudobných ľudí, aby ste prestali vytvárať ilúziu, že človek si musí svoj život zaslúžiť. Spoločnosť je povinná každej ľudskej bytosti, navyše deťom, to je úplný základ každej morálky, zabezpečiť dôstojný život. (Hlas v sále.) Poprosím vás o kľud, pán kolega. Poprosím vás o kľud, pretože ja viem, že žijete vo svojom vlastnom svete, kde sa neoplatí počúvať nikoho iného. Ale verte, ľudia na Slovensku žijú vo veľmi ťažkých... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou. )

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Kaník, reagujte v rozprave. Poprosím...

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
... sociálnych pomeroch, aj kvôli vám, pán Kaník, pretože vy to, čo ste tu zaviedli, bol čistý sociálny netvorizmus, aby som použil tento pojem. (Reakcia z pléna.) Pán Kaník, kľud, pán Kaník, no, takže, žiaľ.

Ďakujem veľmi pekne... (Hlasy v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, som poslancom tejto snemovne tri a štvrť roka, takže nemám skúsenosti, ktoré majú niektorí iní kolegovia, ktorí sú tu významne dlhšie, aj keď musím sa priznať, urážať ženy zaštíťujúc sa feminizmom, som to ešte nepočul, ale všeličo ešte zažijeme. (Potlesk.)
Dovoľte mi však prejsť k skutočnej snahe riešiť problémy ľudí na Slovensku, o ktorej si myslím napriek názorovým rozdielom, že tá novela, ktorú pán minister predkladá, je. A teraz je ale otázka, či ju vieme dotiahnuť tak, aby naozaj priniesla vysokú pridanú hodnotu.
No a poďme k veci.
V prvom čítaní sme diskutovali na tejto pôde o tom, ako pán Mihál pripomenul vo svojom vystúpení dnes a nebudem to obsiahlo opakovať, že vláda pôvodne chcela predložiť oveľa ambicióznejšiu novelu tohto zákona, ktorá zásadne menila podmienky rodičovského príspevku aj príspevku na starostlivosť o dieťa a v rámci toho zvyšovala aj príspevok na starostlivosť z 230 na 260 eur. Potom, čo pod verejným tlakom premiér zrušil tie rozsiahle zmeny, ktoré navrhoval pôvodne pán štátny tajomník Burian, zastupujúci ministra počas jeho práceneschopnosti, tak sa zo zákona naozaj stratilo aj to zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa. Nevieme, keďže nie sme súčasťou vedenia ministerstva práce ani vlády Slovenskej republiky, či teda išlo o nejakú snahu vytrestať tých rodičov, ktorí sa postavili proti tej novele, že teda keď nie sú ochotní podporiť tie zámery, tak sa im nebude zvyšovať ani príspevok na starostlivosť o dieťa, alebo či za tým bol nejaký iný dôvod. Vieme však, že vláda už v júni a v júli tohto roku a najmä ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, si bolo vedomé toho, že vie zvýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa z 230 eur na 260 eur, pretože taký návrh predložilo. Ako spomenula kolegyňa Nicholsonová predo mnou, mohla to vláda urobiť z toho dôvodu, že rokovania s Európskou komisiou o novom programovacom období sú v takom štádiu rozpracovanosti, že je zrejmé, že aj na najbližších teda sedem, reálne deväť rokov, keďže toľko trvá celé obdobie, vďaka pravidlu n + 2, budeme mať prostriedky na to, aby sme ten príspevok vyplácali aj vo vyššej výške, a to najmä preto, že ten príspevok je dnes pomerne malým počtom možných poberateľov poberaný. Samozrejme, to skáče, ale je to maximálne do 1 500 poberateľov, čo v porovnaní so 140-tisícovým počtom poberateľov rodičovského príspevku je relatívne malá skupina ľudí.
Preto som ešte v prvom čítaní pána ministra poprosil, aby sme hľadali cestu, ako toto zvýšenie, ktoré už vláda alebo teda ministerstvo raz chcelo urobiť, naozaj už teraz realizovať, a zároveň aby sme zjednodušili čerpanie príspevku. Vtedy som dokonca navrhoval ten ambicióznejší variant, aby sme príspevok tzv. paušalizovali. Ospravedlňujem sa za toto cudzie slovo, ale paušalizácia príspevku znamená, že na rozdiel od dnešnej situácie, keď rodičia, ktorí chcú tento príspevok využiť, musia každý mesiac predkladať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny doklady o tom, že tie peniaze naozaj vyplatili, a to pomerne v administratívne náročnej forme, výpisu z bankového účtu, príjmového dokladu a ďalších podmienok v niektorých prípadoch, tak po novom by každý rodič, ktorý spĺňa podmienky zákonom, teda študuje alebo pracuje a má dieťa, ktoré je v zariadení alebo o ktoré niekto, kto na to má, s prepáčením, platca, sa oň stará, počas, povedzme, pracovného dňa, mohol tento príspevok poberať. Takáto zmena by bola absolútne zásadnou zmenou v prospech rodičov, pretože by znamenala, že veľmi vysoký počet rodičov, ktorí dnes tento príspevok nepoberajú z dôvodu administratívnej náročnosti alebo z dôvodu toho, že majú výdavky o niečo nižšie, ako je tých 230 eur, a už sa im to neoplatí, by pravdepodobne o tento príspevok požiadal. To znamená, že táto paušalizácia by pravdepodobne nielen priniesla uľahčenie administratívneho bremena existujúcim poberateľom, tým 1 500 rodinám, ale by znamenala aj prílev nových, nevieme, či tisícov, možno aj desaťtisíca nových prijímateľov.
Pôvodne som chcel o toto požiadať ministerstvo, respektíve to tu navrhnúť. Pán minister po prvom čítaní súhlasil s tým, že by sme mali o tej téme rokovať. A povedal, že sa nebráni riešeniam na prospech ľudí. A oceňujem to, že vzhľadom na svoju zaneprázdnenosť sme sa stretli s pánom štátnym tajomníkom Burianom, ktorý ho v tejto téme zastupoval, aj s odborníkmi ministerstva a rokovali sme. Odborníci ministerstva na čele s pánom štátnym tajomníkom ma požiadali, aby sme teraz nepredložili túto tzv. paušalizáciu, a to z toho dôvodu, že je veľmi pravdepodobné, že Európska komisia ju povolí v prípade tohto konkrétneho programu. Ale to ešte isté nie je na rozdiel od tej veci, ktorá už istá je, že na to vôbec peniaze budú.
A keďže paušalizácia prinesie pravdepodobne veľa nových prijímateľov, tak ak by ju náhodou štát zaviedol a potom sa s Európskou komisiou nedohodol, tak by to mohlo mať naozaj signifikantné finančné dôsledky, a preto by boli veľmi radi, ak by som do tohto vládu netlačil, lebo by to aj tak nemohli schváliť, s tým, že takúto razantnejšiu zmenu, ktorá by naozaj znamenala vysoké uľahčenie života rodičov, ale aj rozšírenie počtu poberateľov tohto príspevku, pravdepodobne predložia v horizonte približne roka, ak sa na tom s Komisiou dohodnú. Na tento argument som, musím sa priznať, počúval. A naozaj si myslím, keďže našou snahou je pomôcť rodičom, tak som ustúpil od toho pôvodného zámeru predložiť spolu so zvýšením príspevku aj jeho paušalizáciu.
Od čoho som tam však neustúpil, pretože to naozaj nie je už dnes problém, je snaha aj na ten rok vyriešiť dva problémy, pomoc rodičom dvoma spôsobmi už dnes. Z nich prvý je naozaj to zvýšenie z 230 na 266 eur príspevku, ktoré je naozaj zaplatiteľné, ešte aj zo súčasného programovacieho obdobia na najbližší rok, dva roky. A ako kolegyňa Nicholsonová vysvetlila, nebudem to opakovať, takéto zvýšenie v dnešnom režime nepredstavuje ani žiadne finančné riziko pre najbližšie programovacie obdobie. To najlepšie naozaj dokazuje to, že tento krok ste išli urobiť aj vy, a to ešte dokonca v júni, teda pred viac ako štyrmi mesiacmi.
Jediné, čo tam bolo dôležité, o čom som rokoval aj s vašimi zástupcami, bola otázka výšky príspevkového zdôvodnenia, kde oni mi vysvetlili, a podľa mojich konzultácií s Európskou komisiou, samozrejme, hovorili pravdu, že to zvýšenie nemôže byť arbitrárne, nemôže byť také, že si budeme cucať z prsta, o koľko bude. A sme sa zhodli, že najlepší spôsob, ako také zvýšenie odôvodniť, je zvyšovanie spotrebiteľských cien v oblasti vzdelávacích služieb, ktoré najbližšie k tomuto patrí z tých vecí, ktoré sú merané v indexe spotrebiteľských cien.
Keďže posledná zmena tohto príspevku sa udiala k 1. januáru 2011, na 230 eur, spočítali sme infláciu odvtedy v tejto oblasti, ktorá mala 15,7 %, a vynásobením došli sme k číslu 266 eur. To znamená, že toto je číslo, ktoré aj z hľadiska oprávnenosti výdavkov voči Európskej komisii je nespochybniteľné, a teda nebude ani spochybňované. To znamená, že nie je to nejaké číslo dané či už ruletou alebo náhodným alebo nejakým populistickým motívom, je to naozaj číslo dané metódou výpočtu, ktorá aj z hľadiska Európskeho sociálneho fondu obstojí.
Druhá zmena, ktorú navrhujem, ktorá bola takisto konzultovaná, vychádza z úvahy, že, dobre, ak o rok bude, aj keď vieme, že v politike to, čo bude o rok, je vždy veľmi neisté, paušalizácia, čo môžeme urobiť pre tých 1 500 rodičov, ktorí poberajú tento príspevok, dovtedy. A jedna a z vecí, ktorú som na tom stretnutí konzultoval práve s predstaviteľmi vášho ministerstva, bola možnosť, ak už to nevieme teraz paušalizovať, tak aspoň umožniť namiesto toho, aby individuálne rodičia museli nosiť tie bločky, s prepáčením, na úrad každý mesiac, aby to za nich vykonával ten poskytovateľ. A preto som predkladal návrh, aby mohli rodičia splnomocniť poskytovateľa, teda jasle, súkromnú škôlku vo veku pre deti do troch rokov, že teda u nich sa zhromaždia tie doklady, napríklad tým, že podpíšu príjmový doklad priamo v škôlke rodičia každý mesiac alebo nejakým iným spôsobom, a následne ich tento poskytovateľ pošle na úrad bez toho, aby teda rodič už musel niečo s tým robiť, veď on tak už dostane na účet samotnú sumu v horizonte desiatich až dvadsiatich dní. To znamená, že je to skromný návrh, nie je to paušalizácia, po ktorej všetci pištíme. Ale tam som naozaj ustúpil žiadosti alebo vysvetleniu vašich zamestnancov aj vášho zástupcu.
A celý tento návrh je motivovaný práve tým, aby sme nepredkladali veci, ktoré sú nerealistické, nedohodnuté, nemožné, ale predkladali niečo, čo je plne realistické a technicky pripravené, a tento návrh takým je a, pán minister, v tejto súvislosti je na vás politické rozhodnutie, či ho podporíte ako medzikrok k tomu, aby aj v roku 2014 sa rodičom jednak uľavilo a jednak sa im zvýšil tento príspevok, alebo či teda ho zhodíte zo stola s argumentom, že môžu počkať do roku 2015, kedy prídete možno s rovnako štedrým a ešte jednoduchším riešením, keďže vám to vtedy už umožní aktuálna situácia. To je voľba, pred ktorou stojíte. Keby som vedel, ako vás ešte psychologicky nejako lepšie ovplyvniť v tejto voľbe, použil by som to aj v tejto rozprave, nejako vás ešte citovo vydierať, ale sme v parlamente, sme racionálni ľudia, takže skúsil som to predostretím argumentov.
Naozaj na záver zdôrazním, toto nie je jeden z tých prípadov, keď sa predkladá pozmeňujúci návrh preto, aby jeho predkladateľ získal nejaké body, hoci vie, že nemá vôbec žiadnu šancu. Je za tým naozaj snaha, a oceňujem to aj na vašej strane, lebo naozaj pán štátny Burian sa mi venoval aj s jeho úradníkmi alebo úradníkmi ministerstva, aj so mnou veľmi poctivo komunikovali. Takže je to výsledok poctivej snahy na oboch stranách urobiť aj medzikrok. Rozumiem vám, že dneska neviete urobiť ten väčší krok k úplnej paušalizácii, a preto ho nedávam ani ja, aby som vás nedostával do situácie, kde budeme sa hrať o zbytočné politické body, ale prosím vás zároveň, aby ste tento medzikrok podporili. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, ja budem krátky pre túto chvíľu. Len chcem povedať aj vo svetle včerajších udalostí, že sa mi nepodarilo predniesť pozmeňujúci návrh. Všetko zlé je na niečo dobré, predložíme to ako návrh zmeny zákona. A chcem povedať, že v tejto filozofii, to znamená v umení možného, keď nemáte UNITAS, a bohviekedy bude, tak budeme pokračovať aj pri iných zákonoch, ktoré tu majú ísť nám. A tento zákon je tiež jeden z adeptov na to. To znamená, pripravíme pravdepodobne aj pre tento zákon znova čestné vyhlásenie o deklarácii toho, že je nevyhnutný. No tam, pán minister, drobnú poznámočku si neodpustím. Keby ste boli taký akože veľkorysý, tak otvoríte tú rozpravu, však, aby ste mi to dovolili predniesť, ale o veľkorysosti takejto môžeme rozprávať úplne na iných fórach, nie tu. Ale malo to význam. Aj včerajší deň mal význam pre dnešný deň. A preto som povzbudený do prípravy toho, aby sme išli touto filozofiou prehlásení, kým budete mať ten UNITAS, po vašom včerajšom vyjadrení, lebo včera zaznelo to, čo som potreboval počuť, to znamená, odborné sekcie vášho ministerstva vyhodnocovali náš pozmeňujúci návrh a neshledali chybu. Tu nezaznela žiadna ja neviem protiústavnosť, žiadna ochrana osôb, nič, neshledali chybu, našli to, bola to čisto len kozmetika. Čiže, výborne, naozaj som rád, že sme si prešli týmto procesom nejakého filtrovania cez odborné ustanovizne.

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec. Aha, čakáte, rozumiem tomu. Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno, ja prípadne poinformujem vždycky, keď to takto preruším, nieže by som na niečo zabudol, ale však to sa aj tiež niekedy stane, ale to je preto, že počkám, kým tuná vedľa mňa na tej kamere nevidno, kým sa dohovorí, lebo my tu pracujeme systémom absolútnej neúcty, proste tu niekto sa rozpráva, tu niekto sa baví, telefonuje. Takže ja zo slušnosti počkám, kým dorozprávajú, a potom teda pokračujem ďalej.
Nuž, naozaj, pán minister, výborne, som rád, že na tom pozmeňujúcom návrhu nebola zásadná chyba. Hovorte o politike, to znamená aj principiálne aj pre tento príspevok a iný príspevok, kde nevieme sa dopracovať k adresnosti. Tak, výborne, na prvý stupeň poďme hovoriť o čestných prehláseniach, super. A ja vás nechám sa v tej šťave vykúpať. A povedzte to tým vašim, prečo tým bohatým ľuďom nechcete dopriať ten luxus, aby si mohli vybrať, že napíšu prehlásenie, že to potrebujú, alebo nenapíšu ho a povedia, mávnu rukou, nepotrebujú ho. To som naozaj zvedavý na to zdôvodnenie tuná z úst trebárs pána Blahu. Na to si normálne počkám. Ak by som mal niekde kvôli tomu ísť, som ochotný tam ísť. To bude stáť za to, lebo v princípe pôjde o to, že vy budete musieť povedať, prečo nechcete upraviť zákony tak a adresnosť, ktorú neviete ináč upraviť aktuálne. Môžete tu ľudí lakovať, že to pripravujete. Viete, tu sa už pripravuje 20 rokov neviem čo všetko a vidíte, ako to dopadlo. Vy môžete zajtra, pozajtra, o mesiac hľadať určitú adresnosť v plytvaní alebo určitú adresnosť v prijímaní sociálnych dávok takýmto jednoduchým parametrom, ako je čestné prehlásenie, že toto potrebujem. Vynikajúco, teším sa a verím, že aj tu, keď mi vzdal česť pán Číž, že ma počúva, aj on sa teší, možno pánovi Blahovi pomôže v tom, ako zdôvodniť to, prečo nechcete dať podpísať bohatým ľuďom v tejto krajine, máte ich dosť, že potrebujú prídavky, že potrebujú rodičovský príspevok, že potrebujú kočíkovné. Teším sa na to, ako to budete vedieť zdôvodniť. Vy pracujete systémom, že viete zdôvodniť všetko, tak predpokladám, že aj tu sa niekto zhostí toho, že na to odborné zdôvodnenie nájde sa. A sa naň teším. Čiže avizujem, čo som avizoval, čo mi nevyšlo, ale dopracoval som sa k pozitívu, že ste nenašli chybu. Takže už nemôžete nabudúce prísť a povedať, že je tam chyba, lebo minule, včera ste ju nenašli. Tak budeme pokračovať v iných zákonoch a pripravíme ich. A teším sa na vysvetlenie najsociálnejšej zo sociálnych strán, ktoré kedy v týchto končinách pôsobili, ako budú zdôvodňovať, prečo nechcú zaviesť to, aby bohatí ľudia, tí bohatí z najbohatších, tí, ktorí sa, mimochodom, zdaňujú tam, kde ste vy hovorili, a tí vaši, ktorí vám tu posielajú svojich emisárov so zákonmi, mali možnosť byť solidárni s touto spoločnosťou a nevypýtať si tú dávku, nezobrať si tú dávku. Alebo keď skutočne to tak vnímajú, že ju potrebujú, lebo aj to čistenie čelného skla helikoptéry niečo stojí a za ten rodičovský príspevok to v tej čistiarni vyčistia, tak nech sa aspoň pod to podpíšu, že teda pre to ho potrebujú. Oni tam nenapíšu, že je to preto, ale to už si potom tá verejnosť, ktorá bude mať právo prístupu k informáciám, tam do toho puzzle o vašej skutočnej, ale skutočnej sociálnej politike doplní. Ďakujem pekne.

Ja len veľmi stručne. Pán kolega, ďakujem. Ďakujem, prinavrátili ste mi moju predošlú vieru vo feminizmus. Ďakujem.