25. schôdza

Ďakujem veľmi pekne... (Hlasy v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, som poslancom tejto snemovne tri a štvrť roka, takže nemám skúsenosti, ktoré majú niektorí iní kolegovia, ktorí sú tu významne dlhšie, aj keď musím sa priznať, urážať ženy zaštíťujúc sa feminizmom, som to ešte nepočul, ale všeličo ešte zažijeme. (Potlesk.)
Dovoľte mi však prejsť k skutočnej snahe riešiť problémy ľudí na Slovensku, o ktorej si myslím napriek názorovým rozdielom, že tá novela, ktorú pán minister predkladá, je. A teraz je ale otázka, či ju vieme dotiahnuť tak, aby naozaj priniesla vysokú pridanú hodnotu.
No a poďme k veci.
V prvom čítaní sme diskutovali na tejto pôde o tom, ako pán Mihál pripomenul vo svojom vystúpení dnes a nebudem to obsiahlo opakovať, že vláda pôvodne chcela predložiť oveľa ambicióznejšiu novelu tohto zákona, ktorá zásadne menila podmienky rodičovského príspevku aj príspevku na starostlivosť o dieťa a v rámci toho zvyšovala aj príspevok na starostlivosť z 230 na 260 eur. Potom, čo pod verejným tlakom premiér zrušil tie rozsiahle zmeny, ktoré navrhoval pôvodne pán štátny tajomník Burian, zastupujúci ministra počas jeho práceneschopnosti, tak sa zo zákona naozaj stratilo aj to zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa. Nevieme, keďže nie sme súčasťou vedenia ministerstva práce ani vlády Slovenskej republiky, či teda išlo o nejakú snahu vytrestať tých rodičov, ktorí sa postavili proti tej novele, že teda keď nie sú ochotní podporiť tie zámery, tak sa im nebude zvyšovať ani príspevok na starostlivosť o dieťa, alebo či za tým bol nejaký iný dôvod. Vieme však, že vláda už v júni a v júli tohto roku a najmä ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, si bolo vedomé toho, že vie zvýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa z 230 eur na 260 eur, pretože taký návrh predložilo. Ako spomenula kolegyňa Nicholsonová predo mnou, mohla to vláda urobiť z toho dôvodu, že rokovania s Európskou komisiou o novom programovacom období sú v takom štádiu rozpracovanosti, že je zrejmé, že aj na najbližších teda sedem, reálne deväť rokov, keďže toľko trvá celé obdobie, vďaka pravidlu n + 2, budeme mať prostriedky na to, aby sme ten príspevok vyplácali aj vo vyššej výške, a to najmä preto, že ten príspevok je dnes pomerne malým počtom možných poberateľov poberaný. Samozrejme, to skáče, ale je to maximálne do 1 500 poberateľov, čo v porovnaní so 140-tisícovým počtom poberateľov rodičovského príspevku je relatívne malá skupina ľudí.
Preto som ešte v prvom čítaní pána ministra poprosil, aby sme hľadali cestu, ako toto zvýšenie, ktoré už vláda alebo teda ministerstvo raz chcelo urobiť, naozaj už teraz realizovať, a zároveň aby sme zjednodušili čerpanie príspevku. Vtedy som dokonca navrhoval ten ambicióznejší variant, aby sme príspevok tzv. paušalizovali. Ospravedlňujem sa za toto cudzie slovo, ale paušalizácia príspevku znamená, že na rozdiel od dnešnej situácie, keď rodičia, ktorí chcú tento príspevok využiť, musia každý mesiac predkladať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny doklady o tom, že tie peniaze naozaj vyplatili, a to pomerne v administratívne náročnej forme, výpisu z bankového účtu, príjmového dokladu a ďalších podmienok v niektorých prípadoch, tak po novom by každý rodič, ktorý spĺňa podmienky zákonom, teda študuje alebo pracuje a má dieťa, ktoré je v zariadení alebo o ktoré niekto, kto na to má, s prepáčením, platca, sa oň stará, počas, povedzme, pracovného dňa, mohol tento príspevok poberať. Takáto zmena by bola absolútne zásadnou zmenou v prospech rodičov, pretože by znamenala, že veľmi vysoký počet rodičov, ktorí dnes tento príspevok nepoberajú z dôvodu administratívnej náročnosti alebo z dôvodu toho, že majú výdavky o niečo nižšie, ako je tých 230 eur, a už sa im to neoplatí, by pravdepodobne o tento príspevok požiadal. To znamená, že táto paušalizácia by pravdepodobne nielen priniesla uľahčenie administratívneho bremena existujúcim poberateľom, tým 1 500 rodinám, ale by znamenala aj prílev nových, nevieme, či tisícov, možno aj desaťtisíca nových prijímateľov.
Pôvodne som chcel o toto požiadať ministerstvo, respektíve to tu navrhnúť. Pán minister po prvom čítaní súhlasil s tým, že by sme mali o tej téme rokovať. A povedal, že sa nebráni riešeniam na prospech ľudí. A oceňujem to, že vzhľadom na svoju zaneprázdnenosť sme sa stretli s pánom štátnym tajomníkom Burianom, ktorý ho v tejto téme zastupoval, aj s odborníkmi ministerstva a rokovali sme. Odborníci ministerstva na čele s pánom štátnym tajomníkom ma požiadali, aby sme teraz nepredložili túto tzv. paušalizáciu, a to z toho dôvodu, že je veľmi pravdepodobné, že Európska komisia ju povolí v prípade tohto konkrétneho programu. Ale to ešte isté nie je na rozdiel od tej veci, ktorá už istá je, že na to vôbec peniaze budú.
A keďže paušalizácia prinesie pravdepodobne veľa nových prijímateľov, tak ak by ju náhodou štát zaviedol a potom sa s Európskou komisiou nedohodol, tak by to mohlo mať naozaj signifikantné finančné dôsledky, a preto by boli veľmi radi, ak by som do tohto vládu netlačil, lebo by to aj tak nemohli schváliť, s tým, že takúto razantnejšiu zmenu, ktorá by naozaj znamenala vysoké uľahčenie života rodičov, ale aj rozšírenie počtu poberateľov tohto príspevku, pravdepodobne predložia v horizonte približne roka, ak sa na tom s Komisiou dohodnú. Na tento argument som, musím sa priznať, počúval. A naozaj si myslím, keďže našou snahou je pomôcť rodičom, tak som ustúpil od toho pôvodného zámeru predložiť spolu so zvýšením príspevku aj jeho paušalizáciu.
Od čoho som tam však neustúpil, pretože to naozaj nie je už dnes problém, je snaha aj na ten rok vyriešiť dva problémy, pomoc rodičom dvoma spôsobmi už dnes. Z nich prvý je naozaj to zvýšenie z 230 na 266 eur príspevku, ktoré je naozaj zaplatiteľné, ešte aj zo súčasného programovacieho obdobia na najbližší rok, dva roky. A ako kolegyňa Nicholsonová vysvetlila, nebudem to opakovať, takéto zvýšenie v dnešnom režime nepredstavuje ani žiadne finančné riziko pre najbližšie programovacie obdobie. To najlepšie naozaj dokazuje to, že tento krok ste išli urobiť aj vy, a to ešte dokonca v júni, teda pred viac ako štyrmi mesiacmi.
Jediné, čo tam bolo dôležité, o čom som rokoval aj s vašimi zástupcami, bola otázka výšky príspevkového zdôvodnenia, kde oni mi vysvetlili, a podľa mojich konzultácií s Európskou komisiou, samozrejme, hovorili pravdu, že to zvýšenie nemôže byť arbitrárne, nemôže byť také, že si budeme cucať z prsta, o koľko bude. A sme sa zhodli, že najlepší spôsob, ako také zvýšenie odôvodniť, je zvyšovanie spotrebiteľských cien v oblasti vzdelávacích služieb, ktoré najbližšie k tomuto patrí z tých vecí, ktoré sú merané v indexe spotrebiteľských cien.
Keďže posledná zmena tohto príspevku sa udiala k 1. januáru 2011, na 230 eur, spočítali sme infláciu odvtedy v tejto oblasti, ktorá mala 15,7 %, a vynásobením došli sme k číslu 266 eur. To znamená, že toto je číslo, ktoré aj z hľadiska oprávnenosti výdavkov voči Európskej komisii je nespochybniteľné, a teda nebude ani spochybňované. To znamená, že nie je to nejaké číslo dané či už ruletou alebo náhodným alebo nejakým populistickým motívom, je to naozaj číslo dané metódou výpočtu, ktorá aj z hľadiska Európskeho sociálneho fondu obstojí.
Druhá zmena, ktorú navrhujem, ktorá bola takisto konzultovaná, vychádza z úvahy, že, dobre, ak o rok bude, aj keď vieme, že v politike to, čo bude o rok, je vždy veľmi neisté, paušalizácia, čo môžeme urobiť pre tých 1 500 rodičov, ktorí poberajú tento príspevok, dovtedy. A jedna a z vecí, ktorú som na tom stretnutí konzultoval práve s predstaviteľmi vášho ministerstva, bola možnosť, ak už to nevieme teraz paušalizovať, tak aspoň umožniť namiesto toho, aby individuálne rodičia museli nosiť tie bločky, s prepáčením, na úrad každý mesiac, aby to za nich vykonával ten poskytovateľ. A preto som predkladal návrh, aby mohli rodičia splnomocniť poskytovateľa, teda jasle, súkromnú škôlku vo veku pre deti do troch rokov, že teda u nich sa zhromaždia tie doklady, napríklad tým, že podpíšu príjmový doklad priamo v škôlke rodičia každý mesiac alebo nejakým iným spôsobom, a následne ich tento poskytovateľ pošle na úrad bez toho, aby teda rodič už musel niečo s tým robiť, veď on tak už dostane na účet samotnú sumu v horizonte desiatich až dvadsiatich dní. To znamená, že je to skromný návrh, nie je to paušalizácia, po ktorej všetci pištíme. Ale tam som naozaj ustúpil žiadosti alebo vysvetleniu vašich zamestnancov aj vášho zástupcu.
A celý tento návrh je motivovaný práve tým, aby sme nepredkladali veci, ktoré sú nerealistické, nedohodnuté, nemožné, ale predkladali niečo, čo je plne realistické a technicky pripravené, a tento návrh takým je a, pán minister, v tejto súvislosti je na vás politické rozhodnutie, či ho podporíte ako medzikrok k tomu, aby aj v roku 2014 sa rodičom jednak uľavilo a jednak sa im zvýšil tento príspevok, alebo či teda ho zhodíte zo stola s argumentom, že môžu počkať do roku 2015, kedy prídete možno s rovnako štedrým a ešte jednoduchším riešením, keďže vám to vtedy už umožní aktuálna situácia. To je voľba, pred ktorou stojíte. Keby som vedel, ako vás ešte psychologicky nejako lepšie ovplyvniť v tejto voľbe, použil by som to aj v tejto rozprave, nejako vás ešte citovo vydierať, ale sme v parlamente, sme racionálni ľudia, takže skúsil som to predostretím argumentov.
Naozaj na záver zdôrazním, toto nie je jeden z tých prípadov, keď sa predkladá pozmeňujúci návrh preto, aby jeho predkladateľ získal nejaké body, hoci vie, že nemá vôbec žiadnu šancu. Je za tým naozaj snaha, a oceňujem to aj na vašej strane, lebo naozaj pán štátny Burian sa mi venoval aj s jeho úradníkmi alebo úradníkmi ministerstva, aj so mnou veľmi poctivo komunikovali. Takže je to výsledok poctivej snahy na oboch stranách urobiť aj medzikrok. Rozumiem vám, že dneska neviete urobiť ten väčší krok k úplnej paušalizácii, a preto ho nedávam ani ja, aby som vás nedostával do situácie, kde budeme sa hrať o zbytočné politické body, ale prosím vás zároveň, aby ste tento medzikrok podporili. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.
Dávam slovo poslednému prihlásenému rečníkovi. Nech sa páči, pán poslanec Alojz Hlina.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, ja budem krátky pre túto chvíľu. Len chcem povedať aj vo svetle včerajších udalostí, že sa mi nepodarilo predniesť pozmeňujúci návrh. Všetko zlé je na niečo dobré, predložíme to ako návrh zmeny zákona. A chcem povedať, že v tejto filozofii, to znamená v umení možného, keď nemáte UNITAS, a bohviekedy bude, tak budeme pokračovať aj pri iných zákonoch, ktoré tu majú ísť nám. A tento zákon je tiež jeden z adeptov na to. To znamená, pripravíme pravdepodobne aj pre tento zákon znova čestné vyhlásenie o deklarácii toho, že je nevyhnutný. No tam, pán minister, drobnú poznámočku si neodpustím. Keby ste boli taký akože veľkorysý, tak otvoríte tú rozpravu, však, aby ste mi to dovolili predniesť, ale o veľkorysosti takejto môžeme rozprávať úplne na iných fórach, nie tu. Ale malo to význam. Aj včerajší deň mal význam pre dnešný deň. A preto som povzbudený do prípravy toho, aby sme išli touto filozofiou prehlásení, kým budete mať ten UNITAS, po vašom včerajšom vyjadrení, lebo včera zaznelo to, čo som potreboval počuť, to znamená, odborné sekcie vášho ministerstva vyhodnocovali náš pozmeňujúci návrh a neshledali chybu. Tu nezaznela žiadna ja neviem protiústavnosť, žiadna ochrana osôb, nič, neshledali chybu, našli to, bola to čisto len kozmetika. Čiže, výborne, naozaj som rád, že sme si prešli týmto procesom nejakého filtrovania cez odborné ustanovizne.

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec. Aha, čakáte, rozumiem tomu. Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno, ja prípadne poinformujem vždycky, keď to takto preruším, nieže by som na niečo zabudol, ale však to sa aj tiež niekedy stane, ale to je preto, že počkám, kým tuná vedľa mňa na tej kamere nevidno, kým sa dohovorí, lebo my tu pracujeme systémom absolútnej neúcty, proste tu niekto sa rozpráva, tu niekto sa baví, telefonuje. Takže ja zo slušnosti počkám, kým dorozprávajú, a potom teda pokračujem ďalej.
Nuž, naozaj, pán minister, výborne, som rád, že na tom pozmeňujúcom návrhu nebola zásadná chyba. Hovorte o politike, to znamená aj principiálne aj pre tento príspevok a iný príspevok, kde nevieme sa dopracovať k adresnosti. Tak, výborne, na prvý stupeň poďme hovoriť o čestných prehláseniach, super. A ja vás nechám sa v tej šťave vykúpať. A povedzte to tým vašim, prečo tým bohatým ľuďom nechcete dopriať ten luxus, aby si mohli vybrať, že napíšu prehlásenie, že to potrebujú, alebo nenapíšu ho a povedia, mávnu rukou, nepotrebujú ho. To som naozaj zvedavý na to zdôvodnenie tuná z úst trebárs pána Blahu. Na to si normálne počkám. Ak by som mal niekde kvôli tomu ísť, som ochotný tam ísť. To bude stáť za to, lebo v princípe pôjde o to, že vy budete musieť povedať, prečo nechcete upraviť zákony tak a adresnosť, ktorú neviete ináč upraviť aktuálne. Môžete tu ľudí lakovať, že to pripravujete. Viete, tu sa už pripravuje 20 rokov neviem čo všetko a vidíte, ako to dopadlo. Vy môžete zajtra, pozajtra, o mesiac hľadať určitú adresnosť v plytvaní alebo určitú adresnosť v prijímaní sociálnych dávok takýmto jednoduchým parametrom, ako je čestné prehlásenie, že toto potrebujem. Vynikajúco, teším sa a verím, že aj tu, keď mi vzdal česť pán Číž, že ma počúva, aj on sa teší, možno pánovi Blahovi pomôže v tom, ako zdôvodniť to, prečo nechcete dať podpísať bohatým ľuďom v tejto krajine, máte ich dosť, že potrebujú prídavky, že potrebujú rodičovský príspevok, že potrebujú kočíkovné. Teším sa na to, ako to budete vedieť zdôvodniť. Vy pracujete systémom, že viete zdôvodniť všetko, tak predpokladám, že aj tu sa niekto zhostí toho, že na to odborné zdôvodnenie nájde sa. A sa naň teším. Čiže avizujem, čo som avizoval, čo mi nevyšlo, ale dopracoval som sa k pozitívu, že ste nenašli chybu. Takže už nemôžete nabudúce prísť a povedať, že je tam chyba, lebo minule, včera ste ju nenašli. Tak budeme pokračovať v iných zákonoch a pripravíme ich. A teším sa na vysvetlenie najsociálnejšej zo sociálnych strán, ktoré kedy v týchto končinách pôsobili, ako budú zdôvodňovať, prečo nechcú zaviesť to, aby bohatí ľudia, tí bohatí z najbohatších, tí, ktorí sa, mimochodom, zdaňujú tam, kde ste vy hovorili, a tí vaši, ktorí vám tu posielajú svojich emisárov so zákonmi, mali možnosť byť solidárni s touto spoločnosťou a nevypýtať si tú dávku, nezobrať si tú dávku. Alebo keď skutočne to tak vnímajú, že ju potrebujú, lebo aj to čistenie čelného skla helikoptéry niečo stojí a za ten rodičovský príspevok to v tej čistiarni vyčistia, tak nech sa aspoň pod to podpíšu, že teda pre to ho potrebujú. Oni tam nenapíšu, že je to preto, ale to už si potom tá verejnosť, ktorá bude mať právo prístupu k informáciám, tam do toho puzzle o vašej skutočnej, ale skutočnej sociálnej politike doplní. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie je faktická poznámka, ktorú nám povie pán poslanec Blaha. Nech sa páči.

Ja len veľmi stručne. Pán kolega, ďakujem. Ďakujem, prinavrátili ste mi moju predošlú vieru vo feminizmus. Ďakujem.

To bola tá jedna faktická.
S reakciou teda pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Priznám sa, nie celkom som tej prestrelke, som ju nezachytil, sa ospravedlňujem, som sa venoval niečomu inému pre túto chvíľu. Ale teda z počutého, mierne zaznamenaného asi čo hovoríme, je, čo ja identifikujem, to sa hovorí, že sa ten výraz používa pri firemnej kultúre. Ale aj strany majú svoju kultúru. A predpokladám, že v straníckej kultúre strany SMER je taký machizmus. No však ja viem, že to sú ženy, ktorým to koniec koncov aj imponuje. Takže ja tým ženám, ktoré sú u vás v tej machistickej spoločnosti, len môžem držať palce, aby to tam nejako ustáli. Ale otázka stojí, koľkí z vás proste nabiehate na tú lajnu, kde ako prvého ste poslali pioniera, tuná kolegu, ktorý už sa venuje, predpokladám, doštudovaniu, aby mohol učiť tam, kde je teda výrazom biedy slovenského vysokého školstva, kde učí. Ďakujem.

Ďakujem.
To bol posledný písomne prihlásený poslanec v rozprave. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Sú do rozpravy prihlásení traja páni poslanci, pán poslanec Poliačik, pán poslanec Beblavý a pán poslanec Viskupič.
Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

Ďakujem veľmi pekne. Priznávam otvorene, toto nie je moja téma a väčšinou nechávam kolegu Mihála aj s kolegyňou Luciou Nicholsonovou sa jej venovať v prvom rade, ale jednu vec som sa naučil, keď pozerám hokej, že keď niekto z tých nižších hráčov, ktorí robia poctivú a dobrú hru, proste dostane šupu na mantineli, tak na toho blbca treba niekoho poslať. Tak som sa prihlásil do rozpravy.
Ono, viete, pán kolega Blaha, ja od začiatku som vám fandil, keď ste prišli do parlamentu. Vašu erudíciu nespochybňujem ani v najmenšom. Patríte určite k najsčítanejším ľuďom, ktorých poznám, dokonca dokážete myšlienky, ktoré ste si v živote načítali, dávať pomerne zmysluplne dohromady. A diskusia s vami na intelektuálnej úrovni je pomerne podnetná, to priznávam, túto skúsenosť mám. Ale to, že ste bezcharakterný človek, to dokazujete, bohužiaľ, každým dňom viacej. A ja to zopakujem, čo predniesla pani kolegyňa Nicholsonová. (Máme tu príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý sa vypláca z fondov Európskej únie na deti vo veku do troch rokov.) A s tým návrhom plne súhlasím. A dokonca o ňom dlhodobo komunikujeme aj s ministerstvom. Podstata toho návrhu je, aby aj rodičia detí vo veku od troch do šiestich rokov mali možnosť poberať tento príspevok a tým pádom sa zvýšila miera sociálneho štátu, za ktorý vy tu tak strašne brojíte. Ale ja chápem vaše reakcie na veci, ktoré vôbec neodzneli v diskusii a v rozprave v parlamente, pretože tá vaša faktická je potom vytrhnutá z kontextu, nikto nevie, čo za týmto rečníckym pultom odznelo, ale vy sa budete hrdiť a chlapiť na YouTube medzi vašimi marxistickými a ľavičiarskymi priateľmi na sociálnych sieťach, ako ste to tej Nicholsonovej nandali. A to, že ona tu predkladala vysoko sociálny návrh, ktorý má pomáhať rodičom detí vo veku od troch do šiestich rokov, vás nezaujíma. A toto urobí iba bezcharakterný človek. A vy sa usvedčujete z toho, že takým bezcharakterným človekom ste.
Druhá vec, najväčší zástanca nepodmieneného príjmu. Máme už v nasledujúcich bodoch návrh, ktorým SMER ide ďalej, ako ktorýkoľvek pravicový návrh, ktorý bol kedy v parlamente pridaný. Ja viem, že je to momentálne predčasná vec, ale tá téma sa nadniesla, teda reagujem na to, čo už bolo povedané v rozprave. Ako je možné, ak si chcete zachovať akú takú intelektuálnu poctivosť a konzistentnosť, že na jednej strane budete brojiť proti nadnárodným korporáciám, proti oligarchom a v tom istom momente zahlasujete za zákon, ktorý prihrá obrovský majetok J&T priamo do rúk, alebo teda zákon o SPP? Ako je možné, že môžete sedieť ako poslanec obhajujúci stranu, ktorá ako štátostrana...? (Reakcie z pléna.) Mňa pán Číž nemá ako vyrušiť, v anglickom parlamente je pravidlo, že kto má mikrofón, ten má miestnosť, takže ja budem rozprávať, čo ja potrebujem, a pán Číž nech sa štartuje, na čom chce. Takže ako je možné, že poslanec, ktorý bojuje akože proti korporáciám, akože proti oligarchom, podporuje zlodejskú politiku strany SMER v tomto parlamente? Ako je možné, že človek, ktorý sa proklamuje za ľavicového ideológa, nepodporí napríklad zákon o registrovaných partnerstvách? Toto môže urobiť len pokrytec a zbabelec. A tým ste, pán Blaha, z toho sa utvrdzujete.
Ja sa ospravedlňujem, že som išiel trošku mimo témy, ale aj v tom hokeji vždycky bitky prebiehajú mimo hracieho času. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Na vaše vystúpenie je sedem faktickým poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Nech sa páči, prvá faktická, pán poslanec Blaha.