25. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň prajem, pán minister. Zdravím opäť kolegov. Tak isto by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo už hovoril môj predrečník, a keďže on podal návrh, pozmeňujúci návrh na úplné vypustenie tej, tých 5 000 eur, čo musí byť zložených, tak zrejme ja už podávať nebudem. Ale rád by som teda vám uviedol zopár argumentov, prečo si myslím, že robíte chybu týmto návrhom.
Tak po prvé, je tu ten argument, že teda podvodníkov a teda veľkopodvodníkov chcete nejako obmedziť. Toto sa nestane preto, lebo naozaj veľkopodvodník, ktorý kradne státisíce eur na dépeháčke, napríklad si založí firiem, koľko potrebuje, vie, že tie peniaze aj tak stratené mať nebude.
A opäť raz je tu ten efekt toho pána Harmana, ja som to už dnes spomínal. Pár rokov dozadu vystrieľal v Devínskej Novej Vsi, zabil šiestich ľudí pištoľou alebo puškou, ktorú mal nelegálne upravenú, a naša koalícia, čo vymyslela, bolo ísť zavádzať psychotesty pre tých, ktorí mali zbrane legálne. Ako tam jednoducho nie je súvis. Vy dnes opäť, keď zavediete toto pravidlo, nepotrestáte tých, ktorí robia podvody, ale potrestáte tých, ktorí slušne podnikajú.
Aj keby ste odchytili zopár podvodníkov, tak stále je namieste otázka, že či je správne z pohľadu štátu, povedzme máme 50 000 eseročiek, dúfam, že nie som moc ďaleko od pravdy, a tak možno 1 %, 10 % je tých podvodných, tak 90 %, 45 000 eseročiek alebo majiteľov eseročiek budeme trestať tým, že zrazu musia zložiť, teda pri novo založených, peniaze, a aby sme odchytili pár. Pripomína mi to, ako keď chceme napríklad brániť tomu, že chceme mať menej mŕtvych zo smrteľných úrazov, keď niekomu padne tehla na hlavu, to sa, bohužiaľ, občas stane, život niekedy končí smrťou a povedzme dvoch, troch ľudí do roka zabije padajúca škridla zo strechy, a teraz vy by ste navrhli, pán minister, zákon, ktorý bude prikazovať všetkým chodcom chodiť v nejakých cyklistických prilbách. Tak je tam tá primeranosť. No otázka je, či kvôli dvom, trom mŕtvym teraz má celý národ chodiť s obandážovanými hlavami po ulici. Toto je niečo podobné. Nehovorím, že ani jedného podvodníka tým nepostihnete. Postihnete niekoľko, ale veľkému množstvu ľudí, ktorí chcú podnikať a chcú niečo tvoriť, úplne zbytočne sťažíte život, podnikateľský život.
Na druhej strane, áno, veľa ľudí prechádza na eseročky a otázka je, prečo to robia. No robia to preto, lebo štát nerovnomerne zdaňuje a zaťažuje odvodmi rôzne formy podnikania. Tak vieme, že najvyššie zaťaženie majú zamestnanci, potom idú živnostníci, potom idú eseročky, no tak tí ľudia sa prelievajú hore, dole, lebo, čo je úplne pochopiteľné a logické, optimalizujú svoje zaťaženie. Len potom by mala byť pre vás výzva, aj pre vás, i keď v rovnakom rozsahu aj pre ministra sociálnych vecí a ministra financií, výzva zaťažiť... (Vystupujúci sa odmlčal. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím, nevyrušujte rečníka.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Mala by byť pre vás výzva zaťažiť všetky formy rovnako. To znamená, jedno akým spôsobom, to znamená, akou formou podnikania niekto docieli zisk, respektíve príjem 1000 eur, tak mal by platiť rovnaké dane. Keď toto spravíte, projekt UNITAS to napríklad robí, tak nebudú ľudia húfne migrovať do tých eseročiek, ale budú tam, kde sú, alebo budú podľa iných aspektov voliť právnu formu svojho podnikania. Ale toto je zlý administratívny zásah, ktorý skomplikuje nejakej množine podnikateľov život. Vy potrestáte slušných a skutočných podnikateľov. A hentí, tí podvodníci, tí sa vám vyhnú.
A teraz k samotnej sume, ktorú idete zavádzať, k tým 5 000 eur. Tak spoločnosť s ručením obmedzeným ručí neobmedzene svojím majetkom. To sa na prvé počutie možno zdá byť trochu paradox, ale tým, ktorí s tým trochu robia, je to úplne jasné. Čiže spoločnosť, nejaká eseročka ručí neobmedzene svojím majetkom, ale neručia už majitelia, na rozdiel od živnosti. No a teraz vstupuje do hry ten moment, že keď nejaký dodávateľ chce nejakej spoločnosti dodať, tak chce si pozrieť, že no tak dobre, do akého rizika idem. Keď má spoločnosť imanie 100 mil. eur, tak je zrejme viac kredibilná, ako keď má imanie 5 000 eur. (Reakcia predkladateľa.) Prosím? No, viete čo, keď nie je predĺžená a má naozaj vysoké základné imanie. Ja som toto sám zažil, ja som toto osobne zažil, my sme asi zoštvornásobili naše základné imanie a, v mojej bývalej firme, a získali sme napríklad od dodávateľov dlhšie splatnosti. Nemyslím, že to je ilúzia, tak ja som to každopádne zažil, zažil na vlastnej koži. Len... (Reakcia predkladateľa.) No veď dobre, ale viete, to, ja viem, že vždy sú podvodníci, len je veľké riziko a nebezpečie, keď v snahe postihnúť podvodníkov postihnete tých poctivých, lebo oni držia tento štát nad hladinou, oni generujú aj vašu výplatu napríklad a všetkých tých štyristotisíc ďalších štátnych zamestnancov. No a teraz povedať, dobre, áno, že poctiví áno, ale ja sa dívam len na tých podvodníkov, môže viesť k veľkému nebezpečiu a k veľkým rizikám.
Vrátim sa teda k tomu ručeniu. Čiže aby to ručenie, neobmedzené ručenie eseročky, aby teda nebolo, že nulové, tak sa zavádza nejaké základné imanie. To je pochopiteľné. Ale aký má zmysel, že tie peniaze musia byť fyzicky viazané na nejakom účte? Nestačí predsa, keby v prípade bankrotu sudca rozhodol, a nie aby mu to trvalo tri roky, rozhodol, že dobre, táto spoločnosť zbankrotovala, má napísané základné imanie 5 000 alebo 50 000 eur, v skutočnosti sa tam nenachádza nič, tak fajn, do tejto výšky siahneme na osobný majetok tých spoločníkov, ktorí teda povedali, že naša firma ručí, teda má to základné imanie? Ako to by bolo tiež nejaké administratívne opatrenie, ale týkalo by sa len tých krachujúcich firiem. (Reakcia predkladateľa.) No ja to chápem, len firma, keď krachuje, tak majetok nemá, väčšinou je predlžená. (Reakcia predkladateľa.) No veď, ale ja vám hovorím niečo iné, nieže majetok sa rovná základné imanie, ja vám vravím, že firma keď krachuje, tak už väčšinou je teda predlžená, čiže záväzky sú väčšie ako majetok. A v takej firme už nič nezoberiete, respektíve upokojíte akurát časť veriteľov. A tu predsa by mohol vstúpiť do hry súd a povedať, fajn, chlapci, vy ste to pekne ako teraz domrvili celé, vaša firma krachuje, majetok je vlastne už negatívny, a ale zároveň na registri, na registračnom súde máte napísané, že základné imanie spoločnosti je xy, do tejto sumy budete ručiť vaším osobným majetkom dodatočne k tomu, čo ste už prehajdákali v tej firme.
Toto by mohlo byť, keď chcete teda, naozaj keď vám ide o naplnenie zmyslu spoločnosti s ručením obmedzeným, toto by vedelo byť veľmi elegantné riešenie bez toho, že každého jedného, kto chce založiť eseročku, teraz mu prikážete a donútite ho 5 000 eur zložiť a mať ich naveky zložené. Nemôže s nimi pracovať, nič robiť. (Reakcia predkladateľa.) No nemôže, keď sa to nejakej banke tam zloží, tak čo s nimi môže robiť? (Reakcia predkladateľa.) Len do vzniku? Potom akože vznikne a potom si to zoberie? (Reakcia predkladateľa.) Čiže keď za to kúpi stroj... (Reakcia predkladateľa.) No keď to je naozaj takto, tak ja teda beriem späť moje posledné štyri vety a ospravedlňujem sa, nechám sa prekvapiť, či to bude naozaj tak. No tak a v tomto momente teda končím moje vystúpenie.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Len nie som si istá, či počuli aj rozprávajúci ten dialóg medzi vami.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Tak ale ja som počul.

Dobre. Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pán minister chce vystúpiť?
Tak nech sa páči, máte záverečné slovo.

Ďakujem pekne. Ja by som si dovolil zareagovať samozrejme na tú diskusiu, lebo, a chcel by som samozrejme uviesť na pravú mieru niektoré veci, ktoré tu zazneli v rozprave.
Je fakt, že dnešná, lebo samozrejme ten novelizačný návrh má viacero bodov, ale všetci sme sa sústredili v tejto debate len na tú tému ohľadom skladania základného imania pri založení spoločnosti, a tá spoločnosť sa zakladá dnes tak isto s 5-tisícovým základným imaním ako minimálnym základným imaním.
Vtip je v tom, že dnes je možné v podstate účtovne alebo, ako by som povedal, tí, ktorí nie sú poctiví, keď ich takto nazveme, tak si založia tú spoločnosť tak, že zložia prostriedky ako keby na účet spoločnosti, ale do pokladne. Čo fakticky nikto nevie skontrolovať, prakticky tam nedáva nikto nič. Ale tá povinnosť zložiť 5 000 euro predsa platí aj dnes. Tak, aký je rozdiel medzi tým, keď má niekto povinnosť zložiť tých 5 000 euro na účet spoločnosti, alebo do pokladne, alebo na účet spoločnosti, myslím, bankový, pričom tie prostriedky sú viazané na bankovom účte len do momentu vzniku spoločnosti, potom s nimi môže voľne narábať ako so svojím základným imaním pre podnikanie?!
Takže, vážení, tu sa nemení nič v tomto smere, čo sa týka sumy, alebo prostriedkov na nakladanie. Akurát sa viaže tá suma, že reálne ich tam má zložiť, pretože dnes je situácia, že tie prostriedky tam neskladajú, hoci ich majú skladať, pretože je to kapitálová spoločnosť. Ak je to živnostník, tie prostriedky neskladá, pretože ručí celým svojím majetkom, kdežto spoločnosť, ak má ručiť majetkom spoločnosti, respektíve neobmedzene, ako ste správne povedali, tak aký je ten majetok od vzniku, keď tam nikto nič nezloží v reále? (Reakcie z pléna.) Ale veď existujú nejaké účtovné pravidlá. Tak poďme na kontrolu do tých novovzniknutých spoločností. (Výkrik v sále.) No ja vám garantujem, keďže z praxe viem, z praxe viem, že tam nikto nič neskladá, je to realita proste. (Výkrik v sále.) Myslíte si, že to bude efektívne? Myslíte, že to niečo spôsobí? Nie.
Ešte raz, čo sa týka povinnosti, my ani rozsah povinnosti čo do výšky nemeníme, my len ukladáme, aby tie peniaze reálne boli zložené, pokiaľ ide o kapitálovú spoločnosť. Čiže tu je veľký rozdiel. A samozrejme každý si rozmyslí, či tých 5 000 euro má na to, aby tú eseročku rozbehol, alebo nemá. A keď hovoríme o poctivých podnikateľoch, ktorí prechádzajú zo živnosti na eseročku, no tak mi nehovorte, že pokiaľ je dobrý podnikateľ, že tých 5 000 euro nemá. A ten, kto ich nemá, no tak nech nepodniká! Prepáčte, to nie je žiadna novinka. Veď my nezavádzame teraz novinku v tomto smere. Takže by som vás chcel poprosiť, aby ste si toto uvedomili.
Takže čo sa týka ďalších návrhov, ktoré tu boli predložené v rozprave. Ja som debatoval s pani poslankyňou Žitňanskou na ústavnoprávnom výbore a v podstate, keďže boli naozaj predložené priamo na rokovanie, tak som nemal možnosť ich vidieť. Po rokovaní u nás interne na ministerstve spravodlivosti sme sa dohodli, že nebudeme podporovať teraz, alebo nepodporím tieto návrhy, aj keď vecne zapadajú do rámca, ktorý my chceme v rámci väčšej novely budúci rok uskutočniť.
A čo sa týka témy, pán poslanec Sulík, pán poslanec, pardon, ja ešte, ak môžem, vy ste chceli navrhnúť zníženie základného imania, samozrejme to bude možné po novele, ktorú pripravujeme na budúci rok, ale zároveň je potreba povedať aj b, že nielen zníženie základného imania, ale zároveň aj zvýšenie zodpovednosti potom, buď konateľov alebo spoločníkov alebo obidvoch. A to treba nastaviť veľmi pozorne.
Pani poslankyňa Žitňanská o tom hovorila dnes a naozaj je to veľmi ťažká téma, pretože u nás tá zodpovednosť, ten mechanizmus nie je vybudovaný.
Takže toľko, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán minister.
Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 654, spoločná správa výborov má tlač 654a.
Opäť vás poprosím, pán minister, aby ste odôvodnili svoj návrh.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Účelom návrhu zákona je smerovať k eliminácii nedostatkov aplikačnej praxe a k harmonizácii niektorých ustanovení zákona s platnými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to najmä s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a trestania.
Z aplikačnej praxe vyvstala potreba čiastočne revidovať, precíznejšia potreba podrobnejšie upraviť pôsobnosť zboru, oprávnenia príslušníkov zboru, donucovacie prostriedky a zákonné podmienky ich použitia, nanovo vyriešiť otázku oprávneného vstupu do objektov chránených zborom, ktorými podľa návrhu zákona nie sú len objekty generálneho riaditeľstva zboru a ústavov, ale aj objekty detekčného ústavu, ktorý plánujeme.
Z čoraz častejšie sa vyskytujúcich problémov v spojitosti s plnením úloh zboru, ktoré však nespôsobujú výlučne obvinení alebo odsúdení, ale aj tzv. civilné, teda tretie osoby, vyvstáva nevyhnutnosť zo zákona zakomponovať ako určitý prostriedok generálnej prevencie aj skutkové podstaty priestupkov zodpovedajúcich takémuto nežiaducemu konaniu.
Výpočet donucovacích prostriedkov upravených v platnom znení zákona sa rozširuje o ďalšie prostriedky, a to o obranný štít, použitie špeciálneho streliva a prostriedok k zamedzeniu priestorovej orientácie alebo k utajeniu fyzickej identity obvineného alebo odsúdeného, a to s cieľom zvýšiť možnosť použitia účinnejších a humánnejších donucovacích prostriedkov. Čo do podmienok a rozsahu použitia týchto prostriedkov, ide o obdobnú úpravu ako v prípade použitia porovnateľných donucovacích prostriedkov Policajným zborom.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade právom Európskej únie. Tento návrh zákona nemá vplyv rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona dňa 15. októbra tohto roku. Stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výboru a po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4 /2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, poslancovi Antonovi Martvoňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 746 zo 4. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, pričom za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň bola určená lehota na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní odo dňa jeho pridelenia.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona výbory prerokovali v stanovenej lehote a odporučili ho schváliť, ústavnoprávny výbor uznesením č. 288 z 8. októbra 2013, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 109 z 10. októbra 2013 a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 94 z 10. októbra 2013. Z uvedených uznesení výborov Národnej rady vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne s návrhom schváliť.
Gestorský výbor zároveň na základe stanovísk výborov k uvedenému vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov NR SR o prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač č. 654a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 328 z 15. októbra 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Zároveň si dovolím skonštatovať, ako to prezentoval aj pán minister, že tento návrh zákona plne podporujem z dôvodu, že vychádza z princípov Európskej únie ako taký a zároveň odporúčaní európskeho súdu.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Hlina ako jediný.
Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, ja len takú poznámku. My sme to mali na výbore a priznám sa, teda som sa aj dožadoval vašej prítomnosti, ale údajne ste boli zaneprázdnený. (Reakcia predkladateľa.) Ale výbor, parlamentný výbor je parlamentný výbor! Tripartita sú milí páni, ale parlamentný výbor je parlamentný výbor.
A tam som sa teda na to pýtal a nie som bol celkom uspokojený s odpoveďou a vysvetlím, v čom teda.
Hovoríme o tom, že je možné nasadiť tú – kápu? – teda kuklu. A je to odôvodňované teda, že zamedziť mučeniu a tak. Pokúsim sa to rozvinúť tak, aby sa to dalo pochopiť. Slúži to na priestorovú dezorientáciu, teda môžme hovoriť, že prečo. Nie som si celkom komfortný, že v koho prospech to je. Lebo my sme boli svedkom prípadu, kde bol bývalý policajt, ktorému jeho bývalí kolegovia dali kuklu a nemali mu ju dať, lebo on nechcel byť videný (Vystupujúci sa odmlčal a pozerá na balkón rokovacej sály.). Ale ja si myslím, že slovenská verejnosť a občania našej krajiny majú právo vidieť ľudí, ktorí v danom momente možno sú len podozriví, ale v inom momente sú už odsúdení za ťažký zločin. Viete, i keď si to možno niekto nepraje, aby ho videli. A teraz neviem, hej, aby sme sa k tomu dopracovali, že či nasadenie kukly je dôležité preto, že potrebujete niekoho priestorovo dezorientovať. Ale nič, nech sa na mňa nikto nehnevá, to sa mi už podobá na Guantanamo. To by som už skôr povedal, že to nie je celkom to, čo by som si ja predstavoval v modernej Európe. Alebo to má slúžiť, aby prípadne, keď si niekto nepraje, aby ho niekto videl, tak mu dáte kuklu a vtedy ho vidia iba tí, ktorí si to prajú. Lebo súd môže byť v nejakých odôvodnených prípadoch vylúčenie.
Viete, že to sú tie okolnosti, ktoré by som teda rád sa dozvedel, že čo je v tomto silnejšie. Prípadne mi odpovedzte. Lebo stále vychádzam z toho, že aj bývalý policajt, ktorý spácha ťažký zločin, si možno nepraje, aby ho iní videli, tak ja si myslím, že slovenská verejnosť má právo vidieť, prípadne keby ho stretli neskôr, aby si možno dávali pozor, hej. Alebo, neviem, jak to povedať, alebo možno by, keby ho videli, tak by si spomenuli, že ešte niečo, trebárs nejakú inú historickú skúsenosť s týmto človekom majú.
Takže to je zmyslom môjho príspevku, aby ste mi prípadne, ak máte vôľu a chuť, mi odpovedali, že čo je v tomto prípade silnejšie, či... Neviem, či som to dostatočne jasne formuloval. Ja nechcem byť paranoidný, že dôvodom je zakrývať niekoho, kto nechce byť videný, keď ho predvádzajú na súd, a špeciálne, keď je to bývalý policajt, alebo je tu, tú kuklu nasadzujete niekomu, jak ste hovorili, na zamedzenie priestorovej orientácie. A tam už by som, podľa mňa je to na ľahkej hrane s niečím, čomu sa hovorí mučenie, ale možno nie, ja neviem. Ja som sa to teda pýtal aj na výbore, ale hovorím, nebol som plne komfortný s tou odpoveďou. (Reakcia predkladateľa.) Nebolo to s tým výrazom, ktorý ja potrebujem, keby mi niekto odpovedal, že mi to odpovedá s jasným výrazom, že je to v poriadku. Čiže to chcem, to chcem, ma presvedčiť, že je to úplne v poriadku, a to, že je to, že nie, že my tu experimentujeme, že niektorý policajt nechce, aby ho niekto videl, keď ho predvádzajú, že kvôli tomu sa to robí. Nedajboh, nehovorím, že je to tak, ale že to je Európa a Európa bežne nasadzuje kuklu, keď predvádza zločincov. Tak toto by mi prípadne postačovalo.
Neviem, či viete, ja mám naozaj veľký problém s tým, keď chceme byť niekde v niečom pionierskí. To tu nikdy nedopadlo dobre v týchto geografických podmienkach. Takže to je zmyslom môjho príspevku a verím, že ma, vyvrátite moje pochybnosti.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
To bol posledný rečník prihlásený do rozpravy, teda prvý a posledný. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A pýtam sa pána navrhovateľa, pán minister, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči.