25. schôdza

Ďakujem pekne. Skúsim svojím vystúpením, aj keď nie zámerne, možno prelomiť tú atmosféru, ktorá tu naozaj vznikla v posledných dvadsiatich minútach, a to tým, že poďakujem poslancovi strany SMER, lebo vo svojom teda, povedal by som, zanietení pre presadenie pozmeňujúceho návrhu som ho neprečítal, čo sa mi síce ešte v tomto parlamente nestalo, ale všetko je raz prvýkrát, a keby nebolo upozornenie, ktoré sprostredkovala jednak pani doktorka zamestnankyňa odboru legislatívy, ktorú nechcem menovať, aby sme ju nezaťahovali do parlamentnej rozpravy, ale aj pán poslanec Muňko zo strany SMER, tak by ten pozmeňujúci návrh zostal neprečítaný. Takže ďakujem veľmi pekne za upozornenie a tým pádom ho teraz môžem prečítať a opätovne požiadať o jeho podporu.
Takže je to pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa tiež v znení neskorších predpisov.
Bod 1. V článku II sa vkladá nový novelizačný bod 1, ktorý znie: „V § 5 ods. 1 písm. a) sa suma „230 eur“ nahrádza sumou „266 eur“.“ V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.
Bod 2. V článku II sa za novelizačný bod 3 vkladá nový novelizačný bod 4, ktorý znie: „§ 10 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Ak oprávnená osoba splnomocní poskytovateľa uvedeného v § 2 ods. 3 písm. a) až c) na preukazovanie výdavkov, ktoré uhradila za starostlivosť o dieťa, platiteľ je povinný výdavky uhradené oprávnenou osobou a preukázané poskytovateľom akceptovať. Poskytovateľ preukazuje výdavky oprávnenej osoby príjmovým pokladničným dokladom alebo výpisom zo svojho účtu.“.“ V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Budem sa snažiť byť veľmi stručný a skôr budem reagovať na konkrétne návrhy, ktoré tu zazneli.
Priznám sa, že je mi trošku smutno z toho, že keď sa preberá takýto veľmi konkrétny návrh zákona alebo novela zákona, ktorá hovorí o rodičovskom príspevku, sa tu odvíja takáto tvrdá hitologická diskusia, ale poďme k veci.
Aj v prvom čítaní v záverečnom slove som vysvetľoval veci, ktoré súviseli s legislatívnym procesom. A zopakujem to aj teraz. Legislatívny proces začína od legislatívneho zámeru až po podpis prezidenta pod schválenú novelu zákona. Tým chcem povedať jednu vec, že ten proces je daný istými štádiami od pripomienkového konania a tak ďalej, to znamená, v čase legislatívneho procesu sa kedykoľvek môžu robiť v legislatíve, prirodzene, zmeny. V tom nevidím nič zložitého, naopak, to len potvrdzuje, že ten legislatívny proces je oprávnený, že má svoju logiku aj to medzirezortné pripomienkové konanie, aj to vonkajšie pripomienkové konanie. A to, že sa isté veci, ktoré sme pôvodne predpokladali dať do zákona a schváliť, zmenili, svedčí len o tom, že toto ministerstvo demokraticky počúva aj hlas národa, počúva aj vyjadrenia jednotlivých rezortov v tom pripomienkovom konaní. To znamená, nevidím v tom nič zlého, nič neobjektívneho, je to celkom prirodzené. A v tomto smere nevidím absolútne žiaden politický problém. Naopak, myslím si, ešte raz, že ten proces má svoj zmysel a logiku a aj tento zákon to potvrdil. Ja tým vôbec netvrdím, že niektoré veci, ktoré pôvodne boli navrhované, nebudú opätovne aktuálne, áno, budú.
A teraz, ak dovolíte, k tým konkrétnym návrhom.
V podstate návrh pána poslanca Beblavého, ale aj, treba povedať, pani poslankyne Nicholsonovej majú niečo spoločné. A tu chcem hlavne u pána poslanca Beblavého jednoznačne povedať, on to povedal v podstate, ja to len potvrdzujem, že, tak ako som sa vyjadril po prvom čítaní, že som pripravený spolupracovať a načúvať akýmkoľvek návrhom bez ohľadu na to, či je to z koalície alebo opozície, sa aj potvrdilo, myslím, že v tomto prípade vôbec nie je podstatné, či pána poslanca prijal minister alebo štátny tajomník, pretože v konečnej miere vždy majú dôležité slovo ľudia z odbornej sekcie, ktorí tú odbornú stránku problému alebo veci, alebo návrhu posudzujú.
Ak dovolíte, ja si dovolím tri-štyri vety aj z pohľadu vecnej sekcie, samozrejmá vec, s ktorými sa totálne stotožňujem, prečítať. Samotný návrh na zvýšenie preukázaných výdavkov v sume 230 na 266 mesačne s jeho odôvodnením (spôsob určenia sumy) ani myšlienku odbremenenia rodičov od administratívy nespochybňujem a nenamietam. Naopak, ja ho vítam a podporujem. Ale zároveň hovorím, sa k nemu vrátim v istom čase, keď budem stopercentne presvedčený, že môžem do zákona a z neho vyplývajúcich náležitostí ísť. Bohužiaľ, v tejto chvíli tú istotu ešte nemám.
Opätovne upozorňujem na skutočnosť, že návrh nemá žiadny motivačný efekt pre rodičov. Je mi ľúto, že pán poslanec odišiel, ja, respektíve štátny tajomník a moji ľudia si naňho čas našli, mohol si aspoň len toľko, bol by som si to pokladal za istú satisfakciu, vypočuť môj názor alebo názor mojich ľudí k jeho pripomienke. No nemá žiaden motivačný efekt pre rodičov poberajúcich rodičovský príspevok, ktorí zároveň vykonávajú zárobkovú činnosť, aby prešli na príspevok na starostlivosť o dieťa, ak ich výdavky na starostlivosť sú mesačne nižšie ako 200 eur. Rodičia, ktorí majú výdavky na zabezpečenie starostlivosti o dieťa vo výške vyššej, ako je rodičovský príspevok, čo je 199,60, od 1. januára po valorizácii to bude 203 aj 20 centov, už dnes poberajú príspevok na starostlivosť o dieťa. To je skôr tá vecná pripomienka.
Ale tá najpodstatnejšia pripomienka. Je tu jednoducho riziko zvýšenia výdavkov štátneho rozpočtu, na ktoré nemám mandát, nakoľko staré programovacie obdobie končí a možnosť čerpania prostriedkov Európskeho sociálneho fondu z nového programovacieho obdobia predpokladáme až v roku 2015.
V rámci prípravy na nové programovacie obdobie ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny intenzívne rokuje o možnosti zavedenia paušálneho príspevku, to potvrdzujem, v starostlivosti o dieťa bez potreby preukazovania výdavkov na túto starostlivosť tak zo strany rodiča, ako aj zo strany poskytovateľa, čo by vyriešilo situáciu aj administratívnej záťaže rodičov. Preto čiastočné riešenie tohto problému pozmeňujúcim návrhom v bode nepovažujeme v tejto chvíli za systémové.
A tu si dovolím možno jednu poznámku povedať mojim predchodcom na ministerstve, pánovi poslancovi Mihálovi ako exministrovi a pani Nicholsonovej ako štátnej tajomníčke v tom čase. V čase, keď ste na ministerstve boli, sa čerpal operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia na 40 %, mali ste vytvorené všetky predpoklady riešiť aj túto otázku. Dnes je situácia taká, že my máme zazmluvnené výdaje na 105 %, jednoducho niet z čoho. Je tu trošku nevhodné obdobie, že staré končí. No a situácia s podpisom prístupovej zmluvy, na základe ktorej budú sa môcť čerpať prostriedky z nového programovacieho obdobia, je taká, že to reálne predpokladám a budem rád, aby to mohlo byť v druhom polroku budúceho roku. Skôr to nevidím aktuálne. Reálne mám záujem, aby nový operačný program Ľudské zdroje, ktorý by mal pod riadiacim orgánom ministerstva práce a sociálnych vecí pre budúce programovacie obdobie pôsobiť, zahŕňal aj tieto veci. Ale pokiaľ tu táto otázka nie je uzatvorená, je to všetko absolútne riziko. A jednoducho, ešte raz, ja budem mať záujem sa možno k novele tohto zákona v druhom polroku vrátiť, keď budem mať istotu, že veci sú podpísané a je ich možnosť jednoducho realizovať. Myslím si, že to je úplne pochopiteľné. Možnože nepoviem nič nového, že mám veľký hlavy bôľ, pretože z 80 % z európskych peňazí sa napr. zabezpečujú jednotlivé nástroje aktívnej politiky trhu práce. Ja budem mať veľký problém, ako tieto otázky zabezpečiť. Riešime to asi tak, že možno to 1 % preddavkov z celkového objemu prostriedkov bude musieť byť poskytnuté pre ministerstvo práce a sociálnych vecí, aby sme tú oblasť aktívnej politiky trhu práce vedeli jednoducho poriešiť. Tým som, myslím si, k tomu povedal a vysvetlil absolútne všetko.
Toľko k tým návrhom zákonov, ktoré sa týkali tejto problematiky.
Čo sa týka návrhu pána poslanca Kaníka, no, pán poslanec, teraz keď si odmyslím, všetku tú diskusiu okolo ideológie, ktorá tu predtým bola, možno si neodpustím jednu vec povedať. Súhlasím s tým, že musíme motivovať všetkých tých, ktorí pracujú alebo majú záujem pracovať. S tým absolútne súhlasím. A pre to aj niečo robíme. Zvyšujeme minimálnu mzdu, aby sa oplatilo pracovať, s čím vy celkom nesúhlasíte. Ale to je cesta, ktorá tiež k tomu vedie. Zavádzame isté nové projekty, ktoré by mali umožniť dlhodobo nezamestnaným, aby sa mohli zamestnať. To znamená, sú tam odpustené prostriedky na odvodoch pre zamestnanca a zamestnávateľa. Jednoducho riešime túto otázku. Ale zas na druhej strane, áno, a tu by som to povedal tak, my nemôžeme trestať niekoho za to, že je chudobný. Čiastočne vidím a vnímam tieto veci tak. To znamená, že tu musím mať isté garancie, ktoré mi vyplývajú z ústavy a z ďalších vecí. Ale na druhej strane tu treba povedať, že prídavok na dieťa sa neodnímal ani v prípade neplnenia podmienok ustanovených zákonom. Vždy to bola otázka osobitného príjemcu. A my ho máme. A on sa týka všetkých sociálnych dávok. Naopak, teraz ponúkame v súvislosti so zákonom v hmotnej núdzi odobrať to, ale to sa týka priestupkov a opakovaného porušenia tejto oblasti, tohto zákona. Takže tam sa tie veci riešia. Opakujem ešte raz, myslím si, že úprava osobitného príjemcu je dostatočnou garanciou a výzvou a upozornením a zdvihnutím prsta pre každého jedného, ktorý by v tomto prípade mal záujem a chuť zneužiť tento príspevok, ale posudzovať to tým, aká rodina, ktorá rodina ho berie, pán poslanec, neviem si to vôbec predstaviť, že do akej miery spĺňa aj morálne a iné a ďalšie veci. Jednoducho je to príspevok, ktorý je presne určený, a preto záver je asi taký, že ja nemôžem podporiť ani ten návrh, ktorý si ty, pán poslanec, predložil k tejto problematike, i keď myslím si, môže mať istý vecný zámer a dobrý úmysel, ale pozícia ministra v súvislosti s tým návrhom je jednoznačná.
Zároveň prizývam všetkých, ktorí majú chuť sa v tom budúcom roku podieľať na tej ďalšej novele, potom keď budú jednoznačne veci jasné, ktoré sa týkajú finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu pre ďalšie programovacie obdobie, do novely, ktorú chcem pripraviť, kde chcem zohľadniť ďalšie a ďalšie veci, ktoré tu z časti boli aj pomenované.
Úplne na záver. Uchádzam sa, samozrejmá vec, o podporu novely tohto zákona. Som presvedčený, že tá novela prinesie isté pozitíva. A, samozrejmá vec, sú v nej zohľadnené aj isté veci, ktoré súvisia z aplikačnej praxe z toho predchádzajúceho obdobia. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je úprava právnych vzťahov pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Návrh zákona vychádza z ústavnej garancie zabezpečenia základných životných podmienok definovaných zákonom.
Za účelom zvýšenia vlastného pričinenia občana pri riešení v hmotnej núdzi návrh vymedzuje podmienky aktívnej účasti plnoletých práceschopných občanov, pričom suma dávky v hmotnej núdzi bude závislá aj od aktivity občana, a to formou jeho účasti na vykonávaní menších obecných služieb alebo formou dobrovoľníckej činnosti. Základným predpokladom splnenia tejto podmienky bude, že občanovi tieto činnosti budú ponúknuté.
V záujme zmiernenia rizika chudoby navrhuje sa motivovať fyzické osoby k získaniu zručností potrebných na uplatnenie na trhu práce prostredníctvom poskytovania aktivačného príspevku, vládnym návrhom zákona sa však sprísňujú a spresňujú podmienky pre vznik nároku na aktivačný príspevok. Tento bude možné získať za vykonávanie menších obecných služieb alebo za vykonávanie dobrovoľníckej činnosti. Ustanovuje sa rozsah vykonávania menších obecných služieb a dobrovoľnícke činnosti najmenej na 64 hodín mesačne a maximálne 80 hodín mesačne. Pre splnenie nároku na aktivačný príspevok vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych činností bude možné organizovať len na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom a obcou, organizátorom dobrovoľníckej činnosti.
Vládnym návrhom zákona sa súčasne navrhuje motivovať fyzické osoby k udržaniu si získaného zamestnania tým, že sa im bude počas obdobia šiestich mesiacov poskytovať osobitný príspevok, aj keď už z dôvodu získania príjmu nebudú v postavení osoby v hmotnej núdzi.
Vládny návrh zákona garantuje ochranu osôb zohľadnením takých životných situácií, počas ktorých si občan v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou, ako sú napr. invalidita, celodenná starostlivosť o občana s ťažkým zdravotným postihnutím, choroba a podobne.
Vládnym návrhom zákona sa, ďalej, po prvé, ustanovuje nárok na príspevok na bývanie tak, že ho bude možné poskytnúť okrem bytov, rodinných domov aj do zákonom ustanovených zariadení sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a zariadení sociálnych služieb, po druhé, navrhuje poskytovanie príspevku na nezaopatrené dieťa za účelom podpory vzdelávania a všestranného rozvoja detí, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku.
V článku II sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa ďalší spôsob výkonu rozhodnutia o pokute za niektoré priestupky. Ide o priestupky, ktorých účinný postih, a tým aj zamedzenie páchania takýchto priestupkov je v záujme spoločnosti, zdravého vývinu maloletých detí, ako je napr. dodržiavanie verejného poriadku alebo nepoškodzovanie cudzieho majetku. Páchateľmi sú vo veľkej miere osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých príjmom sú dávky sociálneho poistenia, dávky v hmotnej núdzi, príspevok k dávke v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok.
V článku III sa navrhuje úprava zákona o rodičovskom príspevku v súvislosti s navrhovanou zmenou v článku II, a to umožnenie výkonu rozhodnutia, ktorým sa uložila pokuta.
Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ústavnoprávnom výbore, výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny a v gestorskom výbore, Výbore Národnej rady pre sociálne veci, s odporúčaním prerokovať ho v druhom čítaní, pričom v gestorskom výbore boli k nemu prijaté pozmeňujúce návrhy pána poslanca Jasaňa, ktorým sa sleduje zamedzenie možného zneužívania povinnosti aktivovania pre vznik nároku na dávku v hmotnej núdzi uzatváraním pracovnoprávnych vzťahov v minimálnom rozsahu napr. jednej hodiny mesačne, ďalej, pani poslankyne Tomanovej týkajúce sa rozšírenia okruhu oprávnených osôb na príspevok na bývanie o osoby bývajúce v zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje sociálna služba celoročnou pobytovou formou, ako sú zariadenie podporovaného bývania, zariadenia pre seniorov, resp. domovy sociálnych služieb alebo špecializované zariadenia. S obidvomi pozmeňujúcimi návrhmi sa stotožňujem a prosím Národnú radu Slovenskej republiky o podporu uvedených pozmeňujúcich návrhov predložených k vládnemu návrhu zákona.
Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi (tlač 648) vo výboroch v druhom čítaní.
Výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi (tlač 648) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 752 z 5. septembra 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 303 z 8. 10. 2013, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 211 z 8. októbra 2013, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 120 z 8. októbra 2013, výbor pre sociálne veci uznesením č. 72 z 10. októbra 2013, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 98 z 10. októbra 2013.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali návrhy, ktoré sú v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4. písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 20 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť ich.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Jána Podmanického vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rady návrhy podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Spoločná správa výborov o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 78 z 15. októbra 2013.
Skončil som, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

Dobré ráno všetkým želám. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, vážení prítomní, pokračujeme tretí deň v debate o sociálnych zákonoch a ich zmenách.
Máme pred sebou návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Tento návrh zákona alebo tento zákon, ako už z názvu vyplýva, je orientovaný na to, aby poskytol hmotnú, pomoc v hmotnej núdzi rodinám, ktoré sa v tejto hmotnej núdzi ocitli.
Celý ten súbor zákonov, ktoré sme tu preberali už doteraz, s týmto zákonom je úzko previazaný, pretože spoločne vytvárajú komplex pomoci, ktorá sa dostáva rodinám v rôznych životných situáciách, keď tú pomoc potrebujú. A vtedy systém je dobre nastavený, keď je to prepojenie urobené dobre a keď je to prepojenie urobené tak, aby naozaj poskytovalo pomoc tým, ktorí pomoc potrebujú, a zároveň nelikvidovalo motiváciu, prirodzenú motiváciu človeka pracovať, starať sa o seba, stáť na vlastných nohách, rozvíjať seba, svoju rodinu, okolie.
Tým nebezpečím dobrých úmyslov v tejto oblasti, v oblasti sociálnych zákonov je práve to, že aj pri dobre mienenej snahe pomôcť môže dôjsť k likvidácii práve tej prirodzenej danosti človeka starať sa sám o seba. Pretože človek je tvor mysliaci, tvor, ktorý hľadá racionálne riešenia svojej situácie, a tým základným, základnou, najnevyhnutnejšou životnou situáciou, ktorú vždy človek rieši, je zaobstaranie si obživy, zabezpečenie si základných životných potrieb a potom prichádzajú na rad tie ostatné.
Pokiaľ spoločnosť poskytne na zabezpečenie týchto základných potrieb bez toho, aby čokoľvek iné očakávala, istú kritickú masu prostriedkov, môže dôjsť k tomu, že sa odstráni normálna, prirodzená, zdravá motivácia zabezpečiť si tieto prostriedky vlastnou aktivitou. Je to úplne logické a myslím, že aj ľahko pochopiteľné. Pokiaľ suma, ktorú je možné získať prácou, je podobná alebo rovnaká tej sume, ktorú možno získať bez práce, len na základe iných kritérií, ako je napríklad veľkosť členov domácnosti alebo iné záležitosti, úplne prirodzene človek volí tú jednoduchšiu cestu. Tu ani nemožno vyčítať tým ľuďom, ktorí takúto cestu zvolia, že tak konajú, pretože konajú racionálne.
Dá sa to ukázať na veľmi jednoduchom, možno naozaj veľmi jednoduchom príklade, ale dobrom príklade. Poslanecký plat je niekde okolo 3-tisíc eur. Keď si predstavíme, že by sociálna dávka, ktorú je možné získať, bola na úrovni, no nepoviem, že tejto sumy, ale nech je na úrovni 2-tisíc euro, koľko ľudí by pracovalo v tejto krajine? Koľko ľudí by si povedalo, však môj plat je nižší ako táto sociálna dávka, ktorú môžem získať, tak nebudem pracovať a budem poberať túto sociálnu dávku a budem sa venovať svojim voľnočasovým aktivitám, resp. prácu budem vykonávať ako koníček? A vôbec to nemusia byť ľudia bez vzdelania, alebo by to neboli ľudia bez vzdelania, ľudia, ktorí sú nejakým spôsobom vylúčení, sociálne vylúčení alebo akokoľvek sa to bude označovať. Jednoducho chovali by sa racionálne.
A na túto súvislosť treba stále pamätať. Keď sa na ňu nepamätá, je jedno, ako sa to zdôvodňuje, jednoducho prestane to fungovať. Ľudia prestanú mať ako prvoradý cieľ zabezpečiť si obživu vlastnou prácou a vlastnou aktivitou. A samozrejme, úplne prirodzene zvolia inú cestu. A nie je to ich chyba, ale je to chyba systému, ktorý je takto nastavený.
Hovorím o tomto naozaj dlhé roky. Pán minister ma, myslím, že predvčerom, obvinil, že moja reč bola predvolebnou rečou na župana. Nuž to potom by som tú predvolebnú kampaň robil 10 rokov. Pretože 10 rokov minimálne sa tomu intenzívne a verejne venujem od čias, ako som sedel na vašej stoličke súčasnej, pán minister, kedy som ten systém nastavoval. A nikdy som nemal iný názor, nikdy som nehovoril iné veci a vždy som navrhoval zmeny a zákony, ktoré idú presne týmto smerom. To nie je moje tvrdenie, ale každý si to môže ľahko overiť. Sú to fakty. Takže nesúvisí to so žiadnou kampaňou. Súvisí to s tým, že som presvedčený, že keď nejdeme touto cestou, škodíme. Škodíme predovšetkým tým ľudom, ktorým tieto zákony majú pomáhať, pretože ich zatvárame do pasce chudoby, do systému, kde sa prispôsobia realite života v chudobe. Takéto vzory odovzdávajú nasledujúcej generácii, naučia sa správať sa v tomto mizernom, ale existenčne pre nich akceptovateľnom priestore a chudoba nám rastie. Neznižuje sa, ale rastie. A celú spoločnosť to stojí stále viac a viac peňazí, samozrejme, ktoré sa nemôžu použiť na iné, omnoho efektívnejšie a racionálnejšie ciele.
Keď som, včera som hovoril, na rôznych príkladoch som sa snažil vysvetliť, ako je veľmi potrebné, aby každá, každá finančná, každý finančný tok, každá dávka, každý príspevok bol podmienený istým typom správania sa. Spoločnosť vždy musí za to niečo chcieť, keď niečo jej príslušníkom dáva. Tak ako v práci od nás chcú pracovný výkon, tak ako v škole od nás chcú, aby sme sa dobre učili, a podľa toho sme hodnotení, tak aj spoločnosť by mala požadovať od svojich príslušníkov istú formu správania sa za to, že im pomáha v ich ťažkej alebo zhoršenej životnej situácii.
Hovoril som to aj na príklade rodinných prídavkoch, prídavkov. Pán minister oponoval, že rodinné prídavky nikdy neboli zastavené v prípade, že dieťa nechodí do školy. Ale boli. A fungovalo to. Pretože práve ja som takéto opatrenie zaviedol a okamžite to fungovalo. Okamžite sa odstránil problém so školskou dochádzkou. Pretože aj tu platí, že človek je tvor racionálny. A teraz si dovolím, lebo to sú všetko príklady a ide o previazanosť systému, popísať to, ako to funguje zle, keď sa zaviedol, zaviedol systém náhradného príjemcu sociálnej dávky. Takže je veľmi zlé, keď sa sociálne zákony píšu od stola. Keď sa píšu podľa toho, ako by sme chceli, aby to fungovalo, ako si predstavujeme, že to bude fungovať, a keď tí, čo ich tvoria, nepoznajú realitu života. Nepoznajú, ako to potom funguje v praxi a čo, ako sa tí ľudia správajú. Takže ako to funguje, keď sa ako riešenie používa náhradný príjemca ktorejkoľvek sociálnej dávky. Správanie rodiny, ktorá týmto má byť postihnutá, potrestaná za to, že sa nespráva podľa toho, ako spoločnosť žiada, sa nijak nemení. Naopak, tá rodina dostáva výsadu. Tá rodina je obsluhovaná. Tá rodina už nemusí ani sama nakupovať, tej rodine už nakupujú pracovníci mestského a obecného úradu. Obsluhujú ju. To znamená, tá rodina sa dostala do polohy akejsi špecifickej šľachty, ktorá má na zabezpečenie svojich základných potrieb ľudí, ktorí im donesú nákup domov. Častokrát títo pracovníci sú za odmenu vystavení urážkam, osočovaniu a negatívnemu správaniu zo strany takýchto neprispôsobivých rodín. Tie rodiny potom sa snažia mnohokrát to, čo dostanú, speňažiť, aby sa dostali k hotovosti. Čo je absolútne choré a nič sa nemení, akurát ľudia považujú tento systém za totálne zvrátený. Keď neveríte, choďte sa spýtať tam, kde to je. Tam, kde sa to masovo využíva. Choďte sa spýtať tých ľudí. Takže takto to funguje v praxi a v realite. A pritom také ľahké by to bolo napraviť. Len sa treba vzdať tých izmov kadejakých. Socializmov, komunizmov a neviem akých, ktoré do ľúbivých rečí zabalia škodenie v mene dobra všetkým tým ľuďom, ktorých sa to dotýka. Naozaj, zdravý, ľudský, sedliacky rozum je tu najlepším radcom.
Poďme teraz k samotnému návrhu zákona. Vysoko oceňujem na tomto návrhu, že napriek tomu, že dva dni sme tu, ja tu niečo tvrdím a o niečom vás presvedčujem a z radov vládnych poslancov sa ozýva mnohokrát dehonestačný útok a spochybňovanie, že nie, to nie je tak. A my, keď navrhujeme nejaké opatrenia, tak sme nejakí zlí ľudia. Ale váš návrh zákona, s ktorým tu prichádzate, pán minister, reaguje práve na tie tvrdenia, ktoré tu celý čas prednášam. Reaguje, a preto reaguje, lebo je to pravda. Lebo to je naozaj tak. Všetky tieto negatíva, ktoré tu pomenúvam, sú pravdou a skutočnosťou. Preto prichádzate s týmto návrhom zákona, pretože napriek tomu, že ich popierate verbálne, ich priznávate, že naozaj máme problém. A že tento problém sa pokúšate riešiť. Túto skutočnosť vysoko oceňujem. Je to prvýkrát, čo priznávate, že áno, sociálny systém je pokrivený a vedie k negatívnemu správaniu, vedie k negatívnym motiváciám a z toho vyplývajúcim úplne patologickým sociálnym javom. Je to krok vpred. To, ako sa pokúšate riešiť, to už, samozrejme, má svoje chyby alebo má svoje slabiny, ale napriek tomu zostanem pri tom pozitívnom videní. Len poviem, že nie je to dostatočné a, žiaľbohu, naozaj tie slabiny mnohé tie dobré zámery alebo tie deklarované zámery, ktoré sú obsiahnuté v dôvodovej správe, v realite zdevalvuje. Alebo mnohokrát ich urobí vlastne minimálne funkčnými alebo takmer nefunkčnými.
Jedným z tých zásadných, budem teda sa snažiť porovnávať a ukazovať, že čo považujem za nedostatočné alebo nie správne nastavené a prečo. Jedna z tých pozitívne predstavovaných vecí je priznanie príspevku vo výške 63 euro. To znamená ako keby aktivačného príspevku pre tých, ktorí si, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní a nájdu si prácu a priznanie tohto príspevku na pol roka. Je to príspevok, ale ako to bude vyzerať v praxi? Ja sa vždy orientujem na to, ako to bude vyzerať v realite. Čo sa tým prinesie? Prinesie sa tým to, že človek, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný a nájde si prácu, získa k svojmu platu tento príspevok na pol roka a postaví sa napríklad do dielne alebo k pásu alebo do inej pracovnej činnosti vedľa človeka, ktorý tú istú prácu vykonáva po celý čas, ktorý nebol dlhodobo nezamestnaný a tú istú prácu vykonával akože povedzme že odnepamäti. Napriek tomu, že budú robiť v tom istom čase, na tom istom mieste, v tom istom rozsahu a v tej istej kvalifikácii tú istú prácu, ich mzda, ich príjem bude rozdielny. Nie ich mzda. Mzdu budú mať rovnakú, ale ich príjem, čistý príjem bude rozdielny. Ten, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný a ktorý až teraz začne pracovať, bude mať vyššiu čistú, vyšší čistý príjem ako ten, ktorý pracoval stále. Je to spravodlivé? Prečo tento človek dostane viac ako ten, ktorý pracoval neustále? To je spôsobené práve tým, že dostane príspevok, na ktorý ten kolega nemá nárok a, samozrejme, z tohto príspevku nie sú žiadne odvody a ani iné súvisiace platby a jeho čistý príjem bude tým pádom vyšší. To je prvé negatívne, prvý negatívny efekt. Bude to robiť, ako nie bude to robiť, bude to nespravodlivé, je to nespravodlivé voči tým, ktorí pracujú. Prejde pol roka. Zrazu dôjde k prudkému poklesu čistých príjmov daného človeka a k prudkej demotivácii, čo pravdepodobne môže viesť k cykleniu. Že na pol roka zamestnaný, potom zase vypadne z procesu a potom niekedy znova a jednoducho bude to len taký dočasný nástroj, ktorý ale bude stáť, samozrejme, dosť veľa peňazí a tá nádej, že ten človek sa zapojí do pracovného procesu a už si tak zvykne, no tak možno bude fungovať u nejakého jedného, dvoch percent z celkového množstva ľudí. Ale ako som povedal, ľudia sa správajú podľa ekonomických stimulov predovšetkým, najmä pokiaľ sa jedná o nízko platenú prácu a tu sa asi nedá predpokladať, že to bude príspevok, ktorý budú dostávať generálni riaditelia alebo iné vysoko postavené funkcie. To je jeden, jedna, to je prvá kritika.
Druhý nástroj je ten, že každý, kto je v hmotnej núdzi, dostane k platu, keď bude mať mzdu minimálne vo výške minimálnej mzdy, opäť príspevok vo výške tej istej sumy. Tam je zaujímavé to, že tento príspevok, vyzerá to, samozrejme, veľmi dobre. Plus 63 euro všetci, ktorí majú minimálne minimálnu mzdu. Základná podmienka ale je, že musí byť v hmotnej núdzi. A teraz, kto je v hmotnej núdzi? Kto má mzdu pri súčasných nastaveniach? Rodina, ktorá má malé deti a je poberateľom rodičovského príspevku, ani jedna, ani jedna, a to aj rodina, ktorá má relatívne veľké množstvo detí. Mám tu tabuľku, kde to máme prepočítané do detailov. A dokonca aj rodina, ktorá má viac ako štyri deti, ale má zároveň niekto deti, jedno dieťa do troch rokov, nemá nárok, pretože nie je v hmotnej núdzi. Tu je tá kritická podmienka, že musí byť v hmotnej núdzi. Ale keď vy nemeníte nejakým, zmenou nijakého parametra výšku nároku na dávku v hmotnej núdzi, tak jednoducho obmedzujete dosah tohto nástroja len buď na veľmi veľké rodiny, ktoré majú veľmi veľa detí; a spýtajme sa, koľko bežných slovenských rodín má veľmi veľa detí, aby mohlo takýto príspevok poberať; alebo z toho absolútne vylučujete mladé rodiny, ktoré majú menšie deti. To je negatívum tohto nástroja. A to znamená, že tento nástroj sa dotkne malého počtu ľudí alebo jeho efekt bude malý. Oproti tomu ja staviam to, čo chcem predniesť vo svojom pozmeňovacom návrhu, a to je nástroj, ktorý by zasiahol veľké množstvo rodín, množstvo rodín, ktoré sú úplne bežné, priemerné, rodiny s dvoma deťmi, rodiny s malými deťmi a kde každý, kde pracuje aspoň jeden z rodičov aspoň za minimálnu mzdu, by získali k svojmu príjmu ešte časť sociálnej dávky a zvýšila by sa ich motivácia. Ten nástroj je ten, že navrhujem, aby sa výška nezapočítateľnej sumy, ktorá sa nezapočítava do príjmu, zvýšila zo súčasných 25 percent na 40 percent a aby sa do tohto nezapočítavania zahrnul aj rodičovský príspevok v prípade, že aspoň jeden z rodičov pracuje. Takýto nástroj by znamenal, že naozaj pomôžeme celoplošne bez toho, aby to malo nejaké výrazné dopady na štátny rozpočet, všetkým rodinám, ktoré uprednostňujú prácu, uprednostnia prácu pred poberaním sociálnych dávok. A pre štát by to znamenalo vo väzbe na tieto rodiny, na tieto konkrétne rodiny významné úspory. Pretože by sa preklopil z financovania plnej sociálnej dávky na čiastočný doplatok cez sociálnu dávku ku mzde daného človeka. Nehovoriac o tom, že, samozrejme, z týchto pracovných príjmov by štátu plynuli už príslušné odvody a poplatky, ktoré sa na to viažu. To by bolo podľa mňa lepšie riešenie a pozitívne riešenie, a preto ho navrhujem.
Ďalší, na porovnanie, ďalší nástroj, ktorý idete zaviesť a ktorý je ohlasovaný a smeruje k tomu, aby sme odstránili priestupkovú imunitu, ktorú tu asi päťkrát alebo štyrikrát, už sa presne nepamätám, som navrhoval zrušiť zákonom bez akejkoľvek pozitívnej odozvy zo strany vládnych poslancov a ktorá, ktorý znamená vlastne, že dnes priestupky nemožno trestať a nemožno vymáhať tresty spôsobené priestupkami od sociálne odkázaných. Vy navrhujete strhnúť tieto pokuty, ktoré sú následkom priestupkového správania zo sociálnej dávky. Je to veľmi tvrdý nástroj, veľmi razantne vyzerajúci a znejúci, ale má svoje obmedzenia. To obmedzenie spočíva v tom, samozrejme, že nie je možné zobrať všetky peniaze, ktoré cez sociálnu dávku idú. A tu ani nebudem komentovať, ani nechcem zachádzať do toho, to nechám na iných, ale myslím si, že nebude treba dlho čakať, aby sa tu objavila relevantná námietka na príslušnom orgáne, že ako budeme, ako sa bude vnímať sociálna dávka, ktorá je príjmom celej skupiny posudzovaných osôb, to znamená celej rodiny, a keď jeden z členov tejto skupiny osôb spraví priestupok, že vy idete zobrať z príjmov celej tejto skupiny. To nebudem ja hodnotiť, ale idem tú praktickú stránku, vykonateľnosť tohto úmyslu hodnotiť. Časť sociálnej dávky sa zoberie ako trest za priestupok, ale len časť. Jeden priestupok to možno porieši, ale akonáhle vznikne ďalší, už nebude z čoho brať. Takže opäť sme tam, kde sme boli. Opäť sme tam, kde sme boli. Všetky ďalšie priestupky budú nepotrestateľné a daný priestupca ich bude môcť vykonávať beztrestne ďalej. A keďže bude v situácii, že má ešte menej prostriedkov ako predtým, to znamená, je ešte v horšej príjmovej situácii, pravdepodobne tých priestupkov bude ešte viac. Takže opäť, ako som mnohokrát povedal, nestačí dobrý úmysel, mnohokrát nás zavedie do pekla. Preto naozaj tým dobrým riešením je nielen tlačiť do kúta tých ľudí; a viete, ako sa správa človek, ktorý je zatlačený do kúta bez akejkoľvek ďalšej možnosti; ale jednoducho použiť to, čo je možné, a použiť prácu ako trest pre nahradenie škody alebo pokuty za spôsobený priestupok.
A keďže som človek kooperatívny, človek, ktorý hľadá riešenia, ktorý nejde za každú cenu proti múru, ktorý vám nechce obíjať o hlavu, že všetko, čo robíte, je zlé, ale hľadá nejaké kompromisné riešenia, ktoré by umožnili prieniky vášho pohľadu a prienik podľa mňa toho, aby sme akceptovali alebo sa vystríhali pred tým, čo vás upozorňujem, že na čo narazí toto riešenie, prinášam riešenie, ktoré by len zlúčilo to, čo vy navrhujete, že je tu možnosť siahnuť na sociálnu dávku; proti tomu ja ako vecne sa nebránim, len vidím tie úskalia, ktoré sú za tým schované; s tým, aby keď pod týmto tlakom bude ten páchateľ, mal možnosť využiť najprv možnosť odpracovať si ten trest. A až keď odmietne prácu ako nástroj, ktorý už je dnes v platnom priestupkovom zákone, že je možné vykonať trest aj odpracovaním, keď to páchateľ navrhne, keď si to sám sebe navrhne, doteraz to nerobil, lebo nemal prečo, teraz by mal prečo. Ale ja vám navrhujem jednoduché riešenie, ktoré spojí vaše návrhy, váš návrh, že možno mu siahnuť na sociálnu dávku, s tým, že vtedy, keď odmietne odpracovať si tento trest. Spojenie týchto dvoch nástrojov by naozaj dokonale fungovalo. Nebezpečie siahnutia na príjmov, na príjmy, ktoré má zo sociálnych dávok, by vytváralo tlak na to, aby sám bol ochotný a sám bol pripravený radšej ten trest realizovať formou vykonania malých obecných prác. Uvidím, ako sa k tomu postavíte, pretože môj, môj návrh, ktorý predkladám, má tri body, alebo štyri, štyri, ale týkajú sa týchto troch okruhov a pre pána spravodajcu, navrhujem, aby sa o každom hlasovalo potom osobitne. Aby som dal možnosť, samozrejme, podľa toho, k čomu je pozitívnejší alebo nie, aspoň niektorý z týchto bodov akceptovať, pretože si myslím, že sú racionálne.
Posledný bod, ktorý navrhujem v pozmeňovacom návrhu, je návrat do normálu a odstránenie protiústavného stavu, ktorý dnes v dávke v hmotnej núdzi máme, ktorá sa týka príspevku za školskú dochádzku. Príspevok za školskú dochádzku vznikol ako dokaličenie a zdeformovanie nástroja, ktorý som ja ako minister zaviedol a ktorý sa volal prospechové štipendium na základnej škole, ktoré bolo nastavené tak, aby sme podporili talentované a schopné deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, aby sme ich podporili, aby videli, že naozaj je to pre nich a pre ich rodiny dobré, keď sa dobre učia. A aby sme tak vytvorili predpoklad, aby mohli pokračovať v štúdiu na strednej škole, aby získali kvalifikáciu, aby mohli pokračovať v štúdiu povedzme na vysokej škole, aby sa tak vymanili z tohto znevýhodneného prostredia a normálne budovali taký slušný život, aký každý si predstavujeme, že každý si zaslúži. Deformáciou tohto príspevku za prvej Ficovej vlády sa stalo to, že tú najvyššiu mieru tohto príspevku, ktorý v mojom prospechovom štipendiu dostávali čistí jednotkári, bola priznaná všetkým, ktorí pochádzali, všetkým deťom, ktoré pochádzajú zo znevýhodneného prostredia bez ohľadu na ich výsledky v škole, bez ohľadu na ich správanie v škole, bez ohľadu na ich dochádzku do školy a stala sa súčasťou sociálneho príjmu rodiny. A ako každý príspevok, kde nepožadujeme nič ako protihodnotu, spôsobuje zlo, spôsobuje deformáciu a je protiústavný preto, lebo naša ústava hovorí, že každé dieťa je školopovinné. Každé dieťa má povinnosť chodiť do školy, máme povinnú školskú dochádzku a nemôžeme za to časť detí platiť, že chodia do školy. Naša ústava navyše hovorí, že nikto nesmie byť za svoje sociálne postavenie zvýhodňovaný ani znevýhodňovaný. Tu je jasne časť ľudí, časť poberate..., časť sociálneho alebo časť ľudí, ktorá je charakterizovaná ako v zlom sociálnom postavení, zvýhodňovaná za to, že je v zlom sociálnom postavení voči povinnostiam, ktoré sú všetky rovné pre ľudí. To je to isté, ako keby sme povedali, že máme povinnosť - a teraz povedzme, pre príklad sa posuniem do Trestného zákona - nekradnúť, nezabíjať alebo iné veci nepáchať. Ale to neplatí na tých ľudí, ktorí sú sociálne znevýhodnení, resp. tým za to budeme platiť, že to nekonajú, tak, aj keď niekedy ten sociálny systém vyzerá tak, ako keby týmto spôsobom sme mysleli, že problémy sociálne znevýhodnených vyriešime, že budeme im platiť za to, aby dali pokoj, ale to je úplne zlý pohľad na vec a ja ho odmietam principiálne. Takže navrhujem, aby sme sa vrátili k systému prospechu ako kritéria na poberanie tejto sociálnej dávky a rozdeľujem tam jednotlivé kategórie výšky tejto, tohto príspevku tejto sociálnej dávky podľa dosahovaného prospechu, aby sme sa vrátili k tomu, čo je správne: podporiť talentované a schopné deti. Toľko k zdôvodneniu.
A teraz prečítam samotný pozmeňujúci návrh. Je to pozmeňujúci návrh môj a pána poslanca Viliama Novotného.
1. V čl. I. v § 4 ods. 3) písmene a) sa slová "25 %" nahrádzajú slovami "40 %", písmeno; je tam napísané b, ale je to preklep, takže poprosím, prečítam ho v správnom znení; písmeno c) znie:
"c) 40 % z materského a z rodičovského príspevku podľa osobitného predpisu, 40 % z rodičovského príspevku nie je príjmom na účely tohto zákona len vtedy, ak je aspoň jeden z rodičov nemocensky poistený počas poberania tohto príspevku."
Poznámka pod čiarou k odkazom 13) znie:
"Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
A vkladá sa nové písmeno c), ktoré znie:
"25 % invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek."
Doterajšie písmena d) až u) sa prečíslujú na písmená e) až v).
2. V čl. I v § 13 ods. 2) sa vypúšťa bodka a veta pokračuje takto:
"ak nemá žiadne neospravedlnené vymeškané vyučovacie hodiny a jeho priemer známok na vysvedčení za predchádzajúci vyučovací polrok je najviac 1,5. Ak jeho priemer známok je viac ako 1,5 a najviac 2, príspevok sa znižuje o 1/3. Ak jeho priemer známok je viac ako 2 a najviac 2,5, príspevok sa znižuje o 2/3. Ak jeho priemer známok je viac ako 2,5, nárok na príspevok nevzniká. Nárok na tento príspevok nevzniká deťom, ktoré navštevujú špeciálne výchovné zariadenia podľa osobitného predpisu."
Tu na vysvetlenie dopĺňam zdôvodnenie. Jedným z negatív, ktoré priznávam, zavedenia prospechových štipendií na základných školách bolo to, že vznikol tlak na to, aby boli presúvané deti, tlak rodičov, aby boli presúvané deti z riadnych škôl do špeciálnych škôl z dôvodu, že kritéria, ktoré sa kladú na deti v špeciálnych školách, sú podstatne nižšie ako na bežných základných školách a tým pádom dosahovanie dobrého prospechu bolo omnoho jednoduchšie; čo bolo nezdravé. Pretože aj normálne deti, ktoré naozaj majú byť vychovávané v normálnych školách, boli tlačené do špeciálnych škôl. Ten jav pretrváva z iných dôvodov aj dnes, zaoberala sa tým aj ombudsmanka a je to veľmi negatívny jav, nemali by sme ho podporovať. A preto treba vytvoriť opačný motív, opačný tlak, aby deti boli na základných školách, a práve preto s týmto cieľom je navrhované toto ustanovenie.
Pokračujem ďalej.
V čl. II sa dopĺňa nový bod 1, ktorý znie:
"V § 5 sa dopĺňa nový ods. 2, ktorý znie:
"Ak priestupok spácha osoba, ktorá v čase spáchania nedovŕšila 15. rok svojho veku, zodpovednosť za spáchaný priestupok znáša rodič alebo iný zástupca maloletého páchateľa."."
A pôvodný ods. 2 sa prečísluje na ods. 3.
4. V čl. II v bode 2 ods. 2 sa vypúšťa bodka a veta pokračuje takto:
"alebo ak páchateľ priestupku nedal návrh na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty vykonaním verejnoprospešných prác podľa § 88a".
Toľko samotný text návrhu. Zdôvodnenie som povedal, ešte ho doplním o zdôvodnenie k tomu jednému bodu, ktorý som práve prečítal. Je veľmi potrebné zaviesť aj zodpovednosť za maloletých, pretože práve v oblasti páchania priestupkov je páchanie priestupkov maloletých rozmáhajúcim sa javom a nepotrestateľným v súčasnosti. A kto iný, ak nie rodič, má znášať zodpovednosť za svoje deti, takže z tohto pohľadu navrhujem aj zavedenie zodpovednosti za maloletých a prenesenie zodpovednosti za páchanie priestupkov maloletých na ich rodičov. Toľko k samotnému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý som predniesol.
Poprosím o podporu aspoň teda niektorých bodov, verím, že sú racionálne, nemajú žiadny politický podtext ani podtón, nemajú žiadny súvis so župnými voľbami, pán minister, ale robím len to, čo robím neustále a celý čas, snažím sa o nastavenie zdravo fungujúceho sociálneho systému, ktorý motivuje k tomu, aby ľudia neboli odkázaní na sociálny systém, ale aby sme im pomáhali sa postaviť na vlastné nohy. Toľko naše stanovisko za klub SDKÚ - DS, poprosím o podporu týchto návrhov a v takom prípade by sme, samozrejme, určite radi podporili aj celý text zákona, aj s tými nedostatkami, ktoré sa v ňom nachádzajú, pretože znova oceňujem, že sa prvýkrát objavila aspoň snaha a akceptovanie toho, že ten problém tu existuje, a že je tu prvý pokus v rozpore síce s mnohokrát deklarovanými z rôznych lavíc, najmä tam zhora, a spochybňovaniu tejto reality, ktorá na Slovensku funguje a ktorá sa nám rozmáha.
Takže ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, ja budem vecne reagovať len v dvoch bodoch. Povedali ste, že ten nový nástroj, ktorým majú byť zrážky z dávok, je zlý, neefektívny. Jednu z vecí, ktorú ste kritizovali, je, že príjem z tej sociálnej dávky je príjmom celej skupiny a priestupok spôsobila jedna osoba, prečo by teda celá skupina mala niesť zodpovednosť za jednu osobu. No ja chcem na to dodať to, pán poslanec, že ten príjem je síce príjem celej skupiny, ale je vypočítavaný aj na základe toho, že v tej skupine je aj ten človek, ktorý spôsobil priestupok. Čiže ak tam pôjde zrážka z dávky, tak je to celkom legitímne, je to v poriadku, lebo na tom spoločnom príjme sa do určitej miery podieľa aj táto osoba.
Druhý moment, ktorý ste predniesli aj v pozmeňujúcom návrhu. Povedali ste, že nie zrážky zo sociálnej dávky, ale vykonanie alebo uloženie vykonania verejnoprospešnej práce. Ak neodpracuje túto verejnoprospešnú prácu, tak potom by nasledovala zrážka z dávky. No toto je taká určitá novinka, ktorú ste zrejme upravili na základe našej kritiky, ktorú sme v prvom čítaní vám adresovali, pretože sme sa vás pýtali, no a čo keď ten človek odmietne nastúpiť na verejnoprospešnú prácu? Vtedy ste nám neodpovedali, teraz ste to už zrejme zapracovali. No tak potom pôjde zrážka z dávky. A hovoríte, že práve tá hrozba zrážky z dávky bude motivovať toho človeka, aby nastúpil na verejnoprospešnú prácu. No ale to vlastne hovoríte presne to, čo my, len my to o jeden... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán Podmanický, viete, ja by som tak rád bol, keby sme dospeli konečne k tomu, že by sme mohli úplne vecne a bez takých akože predpojatostí, bez toho, že musíme na seba útočiť, a vy ste povedali, že zlé. Nepovedal som, že je to zlé. Vy ste povedali, že je to škodlivé. Nepovedal som, že, poukázal som na riziká tohto návrhu. Pochválil som vás, že konečne, konečne, konečne priznávate, že tento problém tu je. No uvidíme, tá skupina osôb, ani, som povedal, že toto nebudem kritizovať, ani nebudem sa tomu venovať, ale uvidíte, že nebude dlho trvať a niekde sa tým budú zaoberať, a uvidíme, ako sa k tomu postavia. A keď počúvam vaše slová a zároveň počúvam niekedy slová vašich kolegov, ktoré sú plné síry a lávy na to, akí sme my nesociálni, a to sú, viete, aké tvrdé slová, ktoré ste vy povedali? Tak akože dobre, okej, ale je to taký rozpor niekedy medzi tvrdeniami, lebo vy útočíte strašne radi na nás, keď prídeme s nejakým návrhom. Nehovorím priamo vy, ale množstvo vašich kolegov, ale keby som ja povedal to čo vy, tak ma tu zožerú a rozštvrtia normálne po kúsočkoch vaši kolegovia. No a ja som vždy povedal, čo keď nenastúpi? Ten návrh bol premyslený až do dôsledkov a buď si to nepamätáte, alebo ste nedávali pozor, a nie je to tým, že reagujem na kritiku. Ako som povedal, ja sa snažím prichádzať s kompromismi, aby sme to posunuli do nejakej pozitívnej roviny. Nie, aby sme sa tu fackovali neustále, aby sme naozaj niečo spoločne aj vyrobili. Čiže ten problém sa dotýka všetkých, nielen našich voličov, ale aj vašich voličov. To sú úplne všeobecné problémy. Takže ja vám vychádzam v ústrety a snažím sa robiť prienik. Nedelím to ako vy, že vy vládna väčšina a my opozícia a že všetko, čo navrhnete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, veľa sa v minulosti narozprávalo aj v tomto parlamente o návrhoch a o opatreniach, ktoré sú súčasťou dnešného návrhu zákona o hmotnej núdzi. Aj v tomto parlamente veľa ľudí hovorilo alebo volalo po zmenách, ktoré sú dnes súčasťou zákona o hmotnej núdzi. Súčasný sociálny systém nerozoznáva sociálne odkázaných ľudí na základe ich zodpovednosti či osobitosti, ale každému, kto má nárok v podstate na dávku v hmotnej núdzi, priradí sumu bez ohľadu na jeho zodpovednosť alebo na jeho prístup. Súčasný sociálny systém naučil mnohých ľudí rezignovať. Naučil ľudí byť neaktívnymi. Stačilo iba prečkať jeden mesiac a v daný termín sa potom dostaviť na poštu a vyzdvihnúť si dávku. Súčasné nastavenie sociálneho systému spôsobilo aj fakt alebo zvýšenie napätia medzi pracujúcimi a sociálne odkázanými ľuďmi. Som rád, že nastal čas, kedy máme na stole návrh zákona o hmotnej núdzi, ktorý napráva sociálny systém. Som rád, že máme dnes šancu konečne nastúpiť na správnu cestu v tejto dlhodobo zanedbávanej téme. Podľa môjho názoru dnes vytvárame moderný, spravodlivý a motivujúci sociálny systém, ktorého prvky nie sú cudzie ani Európe či svetu. Som presvedčený, že tento návrh prospeje všetkým sociálne odkázaným ľuďom na Slovensku vrátane obyvateľov chudobných rómskych komunít a efekt z tejto, tejto zmeny pocíti celá spoločnosť v našej krajine. Dámy a páni, dovoľte, aby som sa vyjadril k najvážnejším alebo najzákladnejším aj najväčším zmenám zákona alebo návrhu zákona o hmotnej núdzi.
Prvá zmena, odpracovanie si 8 hodín týždenne za dávku v hmotnej núdzi alebo, resp. 32 hodín mesačne za dávku v hmotnej núdzi. Ja som presvedčený o tom, že žiadnemu sociálne odkázanému človeku 8 hodín týždenne neuškodí. Som o tom presvedčený. Naopak, verím, že všetkým ľuďom, ktorí takto odpracujú svoju dávku, pomôže toto odpracovanie nadobudnúť nejaké zručnosti, ktoré by potom mohol následne využiť vo svojom živote. Som presvedčený o tom, že Slovensku toto opatrenie pomôže, pretože práce v obciach a mestách je, samozrejme, stále dosť. Som presvedčený o tom, že nemôžeme rozdávať peniaze zadarmo nikomu, nič nemôže byť v tejto krajine zadarmo. Škodí to, samozrejme, nielen samotnému štátu, ale škodí to aj sociálne odkázanému človeku, ktorý je teda závislý na dávke v hmotnej núdzi. To, že ho naučíme pohodlnosti a neaktívnosti a, samozrejme, po čase to môže vyústiť v rezignáciu tohto človeka hľadať si zamestnanie. Známe slovenské porekadlo hovorí - a často to používam - bez práce nie sú koláče. Aj sociálne odkázaný človek musí za svoje koláče sa pričiniť nejakou aktívnou činnosťou, prácou alebo zvyšovaním si kvalifikácie. To je teda výnimka v zákone. Ak teda človek, ktorý je na dávke v hmotnej núdzi a začne si zvyšovať kvalifikáciu, tak v tom okamihu teda nemusí chodiť do práce na 8 hodín v podstate týždenne, ale dostane tú dávku len kvôli tomu, lebo začne sám pracovať na sebe. Zákon o hmotnej núdzi je navrhnutý tak, aby takúto príležitosť ľuďom poskytoval a zároveň ich motivoval k jej využitiu.
Druhá zásadná zmena tohto zákona spočíva v tom, že, v previazaní sociálneho systému na dochádzku detí do školy. Deti jednoznačne patria do školy. Na tom sa ako rodičia, samozrejme, všetci asi zhodneme. Nemôžeme sa donekonečna spoliehať na zodpovednosť alebo že všetci rodičia v sociálnom systéme urobia zodpovedné rozhodnutie a zabezpečia, resp. si splnia svoju povinnosť, ktorá je, aby ich deti chodili do školy. Dnes asi, myslím, že už nikto nepochybuje nad tým, že každé dieťa má právo na vzdelanie, je to teda aj definované v ústave našej krajiny. Mnohé, mnohé deti si však toto svoje právo neuvedomujú a v mnohých veciach sa spoliehajú na svojich rodičov. Som presvedčený o tom, že sa deti spoliehajú na svojich rodičov aj v tom, že či majú brať dochádzku do školy vážne, alebo nie. Myslím si, že všetci dlho čakáme na to, aby si rodičia túto svoju zodpovednosť uvedomili. Žiaľ, stále máme na Slovensku množstvo detí, ktoré do škôl chodia zriedkavo. Previazanie sociálnej pomoci s dochádzkou žiaka v škole jednoznačne považujem za riešenie tejto dlhodobo zanedbávanej záležitosti. Som presvedčený o tom, že sme našli motiváciu pre rodiča, aby zabezpečil dochádzku svojho dieťaťa do školy. Som presvedčený o tom, že rodič, ktorý posiela svoje dieťa do školy, musí dostávať výraznejšiu pomoc zo štátu ako rodič, ktorý dieťa do školy neposiela. Ten rozdiel v sociálnej pomoci štátu musí byť odlišný pre rodiča, ktorý posiela svoje dieťa do školy, ako pre rodiča, ktorého dieťa do školy nechodí.
Ďalšia výrazná zmena v sociálnom systéme spočíva v prepojení zodpovednosti sociálne odkázaného človeka na sociálnu pomoc štátu. Dlhé roky sme svedkami toho alebo svedkami úsilia kolegov aj z parlamentu, aby aj sociálne odkázaní ľudia boli zodpovední za svoje nezodpovedné konanie či správanie. Som rád, že sa podarilo aj v tomto zákone nájsť cestu, ako tento problém riešiť. Vnímam, samozrejme, kritiku aktivistov, ktorí sa aj na mňa sťažujú a kritizujú ma za to, že chcem, aby všetci ľudia na Slovensku boli potrestaní za to, že ak niečo teda zlé urobia. Chcem iba povedať to, že nechceme v podstate týmto opatrením urobiť nič iné ako to, aby aj sociálne odkázaní niesli zodpovednosť za svoje zlé rozhodnutia, ktoré ich doviedli k páchaniu priestupku. Som presvedčený o tom, že sociálne odkázaný človek, ktorý spácha priestupok, nemôže dostať od štátu rovnakú sociálnu pomoc ako človek, ktorý priestupok nespáchal. Zase tá sociálna pomoc musí byť odlíšená pre človeka, ktorý pácha priestupky, ako pre človeka, ktorý priestupky nepácha. Ako príklad toho, že nie sme jediní, ktorí prepájajú sociálnu pomoc so zodpovednosťou, sú Spojené štáty americké. Aj Spojené štáty, aj v Spojených štátoch amerických dostane v rámci sociálnej pomoci od štátu príspevok na bývanie len ten človek, ktorý nemá žiadny trestný alebo priestupkový záznam. Nerobíme nič iné, čo teda svet nepozná. Prepájame zodpovednosť v podstate so sociálnou pomocou.
Dámy a páni, dnes reformujeme sociálny systém, ako som už povedal, na moderný, spravodlivý a motivujúci systém, ktorý určite pomôže samotným sociálne odkázaným, ale aj celej spoločnosti. Opravujeme chyby, na ktorých sa dlhé roky priživovali populisti a extrémisti. Uvedomujem si, že v sociálnom systéme sa nachádza aj množstvo ľudí žijúcich v chudobných rómskych komunitách. Viem, že táto reforma v sociálnom systéme nevyrieši všetky problémy, ktoré v týchto komunitách sú. Očakávaný pokrok v rómskych komunitách nedosiahneme bez ďalších opatrení, ktorými by sme zabezpečili to, aby rómske deti vychádzali zo vzdelávacieho systému tak, aby boli uplatniteľné na pracovnom trhu. Očakávaný pokrok v rómskych komunitách nedosiahneme bez opatrení, ktoré spôsobia to, aby čo najväčšie množstvo ľudí z chudobných rómskych komunít bolo súčasťou pracovného trhu. Očakávaný pokrok v rómskych komunitách nedosiahneme bez toho, aby sme naštartovali opatrenia, ktoré spôsobia to, aby sa v rómskych komunitách žilo dôstojnejšie. Stojím tu dnes pred vami a v plnej miere verím, že tento návrh zodpovedným Rómom, ako aj zodpovedným sociálne odkázaným ľuďom na Slovensku neuškodí a nezodpovedným ľuďom v tejto krajine vrátane Rómov však ukáže cestu, správnu cestu vo svojom živote.
Mnohé veci, ktoré tu hovoril Ľudo Kaník, sa dá o tom diskutovať, iba sa zmení v podstate nad vecou, ktorá súvisí napríklad, aby sme zaviedli do priestupkového zákona alebo do priestupkov aj trestanie detí, ktoré majú menej rokov ako 15. K tejto veci poviem iba to. Nemôžeme dvakrát trestať za tú istú vec človeka, ktorý spáchal, alebo dieťa, ktoré spáchalo vlastne niečo zlé. V prípade, že dieťa spáchalo nejaký priestupok, tak už tu máme jeden trest pre neho. To dieťa nebude mať nárok na rodinný prídavok. Duplicitné trestanie je protizákonné. Nemôžeme v podstate na jednej strane mu odobrať rodinné prídavky, ak spácha to dieťa niečo zlé, a na druhej strane taktiež mu nevyplatiť príspevok na nezaopatrené dieťa. Príspevok na nezaopatrené dieťa, ktoré doteraz bolo nazývané ako príspevok za dochádzku, sa bude odoberať v prípade iba teda v tom, že ak dieťa bude mať vymeškaných viac ako 15 hodín neospravedlnených. Som rád, že aj kolega Kaník v podstate s filozofiou súhlasí. Samozrejme, všetci máme nejaké iné videnia, ako by sa ten zákon mohol v praxi aplikovať. Podstatné však je to, že po dlhých rokoch diskusie je na stole konkrétny návrh s politickou vôľou, a dúfam, že tá politická vôľa sa pretaví aj vo schválení tohto zákona tak, aby sme napravili sociálny systém na spravodlivý, motivujúci a moderný, pretože ľudia to, samozrejme, dnes očakávajú. Tak samotne sociálne odkázaní toto očakávajú, ako aj ľudia pracujúci.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja v zásade tento návrh, tento vládny návrh zákona veľmi nekritizujem, ani v prvom čítaní, a neurobím tak ani v druhom čítaní, pretože tento návrh robí alebo prichádza s vecami, ktoré sú v podstate nóvum alebo neočakávané zo strany SMER-u. Ja sa priznám, že toto je návrh, ktorý  akoby prekračoval v istom zmysle váš potenciál, a preto v tom vidím teda aj možno ten vplyv toho, čo do toho návrhu možno vniesol aj vládny zmocnenec alebo poslanec Pollák, ale aj možno opozičné návrhy niektoré, ktoré tu kolegovia alebo z opozičných rád opakovane dávame. A preto si myslím, že s týmto návrhom bude mať problém pán poslanec Blaha, a ja som veľmi zvedavý, či tento, tento vládny návrh zákona vôbec podporí, pretože tu sú aj v istom zmysle nepopulárne veci. Navrhuje sa, že dávka v hmotnej núdzi bude podmienená prácou. No a čo bude ešte problém? Problém bude pravdepodobne v praxi, že tí, ktorí budú tento zákon vykonávať, budú vo veľmi ťažkej a komplikovanej situácii, pretože tí zodpovední a poctiví, ktorí budú chcieť riešiť problémy v regiónoch Slovenska, sa stanú veľmi rýchlo nepopulárni, ale tak to aj v politike chodí. Preto mi neostáva iné, len zaželať aj vám, aj predkladateľovi v tomto prípade veľa šťastia a úspechov pri uplatňovaní tohto zákona v praxi.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, keď sme si prečítali návrh zákona, tohto zákona o pomoci v hmotnej núdzi, viacerým z nás z opozície z pravicových strán sa zdalo, že navrhnúť to, aby ľudia, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, museli odpracovať 8 hodín týždenne, ako keby sa ministerstvo inšpirovalo viacerými pravicovými predvolebnými programami. Viaceré pravicové strany mali heslo ako "Práca namiesto sociálnych dávok", "Pracovať sa musí viac oplatiť, ako poberať sociálne dávky" alebo KDH malo slogan "Začína to prácou". A naozaj aj v tom slogane sme mysleli aj na túto oblasť, aby ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky, museli pre spoločnosť niečo odpracovať. A v tomto smere tento návrh chválime a súhlasíme s ním. A ja sa vo svojom vystúpení budem venovať tomuto opatreniu, lebo ďalším opatreniam sa v prvom čítaní venoval kolega Brocka. A keď spomínam tie predvolebné slogany, v tejto súvislosti, pri tomto opatrení ma napadá jedna situácia, spomínam si na jednu situáciu z predvolebnej kampane, ktorá je úsmevná, ale zároveň vo svojej pointe veľmi vystihuje myslenie určitej skupiny obyvateľstva, ktorým dnes, ktorí si veľmi rýchle zvykli, že poberať sociálne dávky za nič sa oplatí.
V predvolebnej kampani som prišiel autom k jednému obecnému úradu, auto som mal oblepené našimi plagátmi, na ktorých bolo "Začína to prácou". Na rebríku opravoval svetlo jeden môj známy Róm, je to veľmi zodpovedný človek, kedysi u mňa pracoval v štátnom podniku, aj dnes pracuje ako koordinátor aktivačných prác. On stál na rebríku, opravoval svetlo a hovorí mi, že "nedobre ste to napísali", ako na to heslo "Začína to prácou". A ja mu hovorím: "A čo sme tam mali napísať?" On hovorí: "Začína to sociálnymi dávkami." Tak sme sa obidvaja zasmiali, lebo to bolo, samozrejme, úsmevné, sarkastické, ale on pozná myslenie svojich spolubývajúcich, svojich aj podriadených, lebo je koordinátor, a tí, ktorí musia odpracovať tieto aktivačné práce, pozná ich myslenie, že veľká časť obyvateľstva sa naučila to, že poberaním sociálnych dávok, poberaním príspevku na bývanie, poberaním prídavkov na deti, ich príjem je taký, že sa im neoplatí pracovať.
A pochádzam z regiónu Prešovského kraja, kde je asi najväčšie množstvo takýchto obyvateľov, zároveň máme zodpovedných občanov, ktorí dneska v našom regióne pracujú aj za veľmi nízku mzdu, aj za tú minimálnu mzdu alebo za mzdu do tých zhruba 500 eur. Ako príklad by sme mohli spomenúť krajčírky aj z toho Slovtexu, spomínate si, pán minister, boli ste vo Vranove, ktorým ste, mimochodom, sľúbili, že vznikne firma, ktorá bude šiť uniformy, dodneska to tak nie je. Alebo zdravotné sestry na východnom Slovensku pracujú za čistú mzdu 400 eur, pracujú v štvorzmennej prevádzke, sviatky, piatky. Sú to zodpovední ľudia, ktorí aj za takú nízku mzdu - a ešte veľakrát sa musia obávať, aby o ňu neprišli - pracujú a snažia sa zarobiť si pre svoju rodinu, aby ju uživili.
Na druhej strane vidia tieto tisíce spoluobčanov, ktorí každý mesiac dostanú tieto sociálne dávky, príspevok na bývanie, rodinné prídavky a ich príjem je niekedy vyšší ako tých, ktorí sa snažia pracovať. Niečo nie je v poriadku. Komerčná televízia pred dvoma týždňami z nášho regiónu priniesla reportáž, kde s konkrétnymi dvoma podnikateľmi a dvoma Rómami mala rozhovor a tí podnikatelia im núkali prácu za 500 eur, a oni prišli na to, títo Rómovia, že sa im neoplatí nastúpiť do tejto práce, aj keď by chceli, lebo na sociálnych dávkach by prišli o viac. Kolega Pollák tu spomínal pred chvíľou slovenské príslovie, príslovie našich starých otcov: "Bez práce nie sú koláče". Áno, súhlasím s tým. Ja spomeniem svätého Pavla, ktorý v druhom liste Solúnčanom píše alebo zdôrazňuje: "Kto nechce pracovať, nech ani neje." Kto nechce pracovať, nech ani neje. Naozaj musíme systém nastaviť tak, aby sa pracovať oplatilo viac, ako poberať sociálne dávky. A ja rozumiem tomu, že toto je len prvé opatrenie, tých opatrení bude treba urobiť oveľa, oveľa viac. A nechcem to tu rozoberať, určite bude treba prijať aj spolu s odborníkmi v tejto oblasti medzitrh práce, aby ľudia, ktorí prijmú prácu, ktorá bude nízkopríjmová, nižšia mzda, aby určité sociálne dávky ešte poberali, aby mali záujem pracovať, ale to tu nechcem rozoberať. Vrátim sa k tomu, že ľudia, ktorí poberajú sociálne práce, budú mať povinnosť odpracovať 8 hodín týždenne a poukážem na jedno veľké riziko, ktoré pri tomto opatrení bude, nastane, a dám k tomu aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa pokúsim to riziko zmenšiť, minimálne zmenšiť.
Ale ešte pred tým urobím jednu poznámku, aby som na to nezabudol. Pán minister, spomínali ste, že týchto ľudí budú koordinovať tzv. koordinátori, okolo 860 by ich malo byť v celej republike. Ja som sa medzitým stretol s viacerými starostami rôzneho politického razenia na komunálnej úrovni, to politické tričko nehrá až takú dôležitú rolu, tam ide naozaj o vec. A oni sa ma po prvé pýtali, že či to títo koordinátori budú rozmiestnení v rámci Slovenska podľa množstva týchto ľudí v jednotlivých okresoch. Samozrejme, vieme veľmi dobre, že v Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom kraji je ich najviac, tak dúfam, že primerane budú rozdelení aj títo koordinátori, a dokonca v rámci okresov sú určité oblasti, kde množstvo týchto ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky, je enormne vyššie, tak aj v jednotlivých okresoch bude treba prihliadať na to, aby títo koordinátori boli z týchto oblastí. Na to upozorňujem, lebo inak to nebude fungovať. Ale čo je kľúčové riziko pri tomto opatrení, je, že v regiónoch, o ktorých neustále hovorím, kde je veľké množstvo ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky - Prešovský, Košický, Banskobystrický kraj - nebude dosť práce pre týchto ľudí. Pre takéto množstvá ľudí v obciach, mestách, na obecnom majetku nebude dosť práce.
Títo starostovia, ktorí so mnou rozprávali, sa toho obávajú a neobávajú sa toho preto, že by nevedeli tým ľuďom nájsť prácu. Oni sa práce neboja, títo starostovia sú veľmi dobrí hospodári. Vidíme to dneska aj na hospodárení miest a obcí, ktoré je prebytkové, na rozdiel od štátu, ktorý je v deficite. Títo starostovia sú v drvivej väčšine veľmi dobrí hospodári, ktorí okrem iného aj poznajú to, čo je treba robiť v tom chotári, ktorý, ktorý spravujú. Títo starostovia so mnou hovorili aj v našom okrese, niektorí majú, budú mať tie množstvá ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky od 300 do 600; a ja tu nehovorím o extrémnych prípadoch Jarovníc, tam to bude asi niekoľko tisíc, ja hovorím o množstve 300 až 600 ľudí. Predstavte si starostu, ktorý má 500 ľuďom nájsť prácu na obecnom majetku. Ja viem, že to je 8 hodín týždenne pre každého z nich, že si to môže rozdeliť, ale i tak to množstvo je príliš veľké. Vystríham ministerstvo pred tým, aby toto opatrenie bolo niekde napĺňané reálne a niekde len formálno-administratívne, ľudovo povedané, že časť ľudí sa bude chodiť len podpisovať, lebo sa im nenájde práca.
Spôsobí to obrovské problémy medzi tými samotnými ľuďmi, pretože začnú si vyčítať, prečo ten musí chodiť odpracovať a tomu stačí sa podpísať. Dostanú sa do problémov starostovia, lebo budú obviňovaní z toho, že ten sa len podpísal a ten musel odrobiť, ale aj samotní koordinátori sa dostanú do problémov. Nevraviac o úradníkoch na okresných úradoch práce, kde sa tí ľudia môžu následne sťažovať. Preto, som presvedčený, že v našej krajine je dostatok práce pre týchto ľudí v našich lesoch, pri našich riekach, potokoch, melioračných kanáloch, odvodňovacích kanáloch, ktoré sú zarastené, všade je neporiadok, všelijaké skládky máme pri potokoch, riekach, tam je dostatok práce pre týchto ľudí. Bavíme sa zhruba o 200-tisíc ľuďoch, ktorí poberajú sociálne dávky, ja viem, že nie všetci budú mať; 183-tisíc, ďakujem; ja viem, že nie všetci budú mať povinnosť odrobiť, lebo sú z toho vyňaté matky, ktoré sa starajú o deti a podobne, možnože z toho bude len 100-tisíc ľudí, neviem. Ale aj tomuto množstvu ľudí nájsť prácu nie je také jednoduché. Ale v tejto krajine je dostatok práce. Ja som o tom niekoľkokrát hovoril a raz som dával aj návrh zákona, kde som chcel, aby aktivačné práce mohli vykonávať aj štátne podniky, tie, ktoré spravujú majetok pri tých potokoch, riekach, kanáloch a lesoch.
Stačí niekedy prejsť cez hranice do Rakúska, Česka, Nemecka, odrazu je tá krajina krajšia, vyčistenejšia, usporiadanejšia. Prečo to u nás krajina takto vyzerá, keď máme 183-tisíc ľudí, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, núdze a je tu šanca pre nich, aby to mohli odpracovať aj v tejto oblasti, ktorú neustále spomínam? Preto pokračujem v tejto myšlienke, ktorú sme mali aj s kolegom Hudackým, keď sme navrhovali aktivačné práce v štátnych podnikoch, a preto konzistentne pokračujeme aj pri tomto návrhu vášho zákona, kde pozmeňujúcim návrhom sa snažíme zadefinovať, kde ešte by sa dalo vykonávať, odpracovať týchto 8 hodín týždenne. Keďže, keď sme navrhovali, aby aktivačné práce mohli robiť ľudia aj v štátnych podnikoch, neozval sa nikto zo SMER-u, nikto to nekritizoval, ale pri prvom čítaní pri tomto zákone ste mali drobnú poznámku, že by sa mohlo jednať o neoprávnenú štátnu pomoc. Dodneska som presvedčený, že aj v Bruseli by sa vám podarilo vyrokovať a vysvetliť, že keď máme skoro 200-tisíc ľudí, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, a máme tu krajinu, ktorej majetok spravujú štátne podniky, že by sa nejednalo o neoprávnenú štátnu pomoc, ale o zveľaďovanie krajiny. Ale keďže tá poznámka zaznela a je tu obava z neoprávnenej štátnej pomoci, preto som aj s kolegom Hudackým pri tomto pozmeňujúcom návrhu sa snažil zadefinovať, že nie u koho to môžu odpracovať, to znamená, že v štátnom podniku, ale kde a pri akej činnosti. A pomohol som si zákonom o ochrane prírody, kde to zadefinujeme za chvíľu.
Takže dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, spravodajcovi poviem, že bude sa môcť hlasovať spoločne o všetkých bodoch, lebo všetky body majú legislatívno-technický charakter až na jeden, ktorý vlastne, to meritum v bode 3, kde je to meritum nášho pozmeňujúceho návrhu. Takže najskôr ho prečítam a potom ho ešte dovysvetlím.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (parlamentná tlač 648).
1. V čl. I § 10 písm. b) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou.
2. V čl. I § 10 ods. 3 písm. c) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája slovo "alebo".
3. V čl. I § 10 sa odsek 3 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
"d) prác pri odstraňovaní následkov zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny alebo znížiť jej ekologickú stabilitu, poznámka 30."
Poznámka pod čiarou k odkazu 30 znie.
"30) Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
4. V čl. I § 10 ods. 4 písm. b) sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".
5. V čl. I § 10 ods. 4 písm. c) sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".
6. V čl. I § 10 ods. 4 písm. d) sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".
7. V čl. I § 10 ods. 5 sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".
8. V čl. I § 10 ods. 7 písm. e) sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".
9. V čl. I § 10 ods. 7 písm. f) sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".
10. V čl. I § 10 ods. 9 sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".
11. V čl. I § 26 ods. 2 písm. g) sa za text "podľa § 10 odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".
12. V čl. I § 31 ods. 1 sa za text "podľa § 10 ods. 3 písm. c)" vkladá nový text, "alebo písm. d)".
13. V čl. I § 31 ods. 5 sa za text "podľa § 10 ods. 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)" vrátane bodu 12 stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Odôvodnenie. Všetky body okrem písmena 3 majú legislatívno-technické doplnenie.
Bod 3: Pozmeňujúci návrh rozširuje možnosti aktivít plnoletého práceschopného člena domácnosti okrem účasti na menších obecných službách, dobrovoľníckej činnosti alebo na prácach na predchádzaní mimoriadnej situácie, alebo odstránení jej následkov počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a aj na práce organizované v rámci ochrany prírody a krajiny a to pri odstraňovaní následkov zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, alebo znížiť jej ekologickú stabilitu v zmysle zákona č. 543.
Odovzdám pozmeňujúci návrh, nech sa páči.
Keď som tento pozmeňujúci návrh predniesol na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, tak pán štátny tajomník povedal, že sa mu tento návrh celkom pozdáva. Aj pán minister po prvom čítaní povedal, že sa zamýšľajú nad tým, aby takéto práce mohli byť vykonávané aj, aj inde ako v našich obciach a mestách. Tento pozmeňujúci návrh vlastne definuje, kde sa môže takáto práca vykonávať, a viem si predstaviť, že by sa to mohlo vykonávať aj vo VÚC-kárskych zariadeniach, aj pri tých cestách druhej triedy, ktoré spravuje VÚC-ka, by sa to tam mohlo vykosiť, a viem si predstaviť, že tí dobrí hospodári, starostovia v spolupráci s koordinátorom by mohli v tom svojom chotári vidieť prácu aj všade tam, kde som spomínal. Napríklad pri tom odvodňovacom kanáli, kde by mohol poslať týchto pracovníkov vyčistiť to.
Následne mi ale z odboru legislatívy bolo povedané, že chcem zaviesť nútenú prácu. Dámy a páni, ja sa chcem spýtať, aký je rozdiel, keď príde koordinátor a spolu so starostom povedia, že títo pracovníci majú vykosiť obecný cintorín; tam mi bolo povedané, že je to v poriadku. Aký je rozdiel, keď ten starosta pošle týchto pracovníkov vykosiť odvodňovací kanál, ktorý je zarastený a ktorý spôsobuje to, že po troch dňoch dažďa sú vyplavené polia, niekedy aj celé obce; mohli by o tom hovoriť moji kolegovia, ktorí sú napr. od Trebišova; aký je v tom rozdiel nájsť zmysluplnú prácu pre týchto ľudí? Naozaj vám pomáham rozšíriť túto možnosť, lebo nebudete mať dostatok práce pre týchto ľudí, zmysluplnej práce len na majetku miest a obcí.
Ďalej mi bolo povedané, že túto prácu môžu vykonávať ako dobrovoľníci. Ale ak chce niekto vykonávať prácu ako dobrovoľník, musí byť dobrovoľnícka organizácia. Veď teraz každý jeden starosta nebude predsa zakladať alebo naháňať nejakú dobrovoľnícku organizáciu. Skúsme toto dať do zákona, pomôžeme tým úradníkom, koordinátorom, starostom aj tým pracovníkom, nebudú mať problém. Ak budú mať také množstvo ľudí, to je len možnosť, ak nájde starosta pri určitom množstve ľudí dostatok práce v obci, je to fajn, v poriadku. Ale keď bude mať také veľké množstvo ľudí, že nenájde dostatok práce, tak v spolupráci so správcami týchto majetkov, v spolupráci s koordinátorom, po určitom dohovore, aby mali šancu odrobiť to aj, aj všade tam, kde som spomínal. A pomôžeme našej krajine, pomôžeme Slovensku, že bude Slovensko krajším miestom pre život občanov Slovenska.
Ďakujem za pozornosť.