25. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No nestáva sa mi často, že možno reagujem veľmi kriticky na opozičného politika, ale nedá mi teraz. Hovorili ste zo začiatku vystúpenia o diskriminácii Rómov. V prvom rade chcem povedať, že tento zákon sa týka naozaj nielen Rómov. Týka sa aj sociálne slabších bielych rodín. Chápem strach z toho, že, ja neviem, možno z nejakej, z toho, že niektorí ľudia sa môžu uviesť do vlastnej biedy, alebo ešte do väčšej biedy, ako majú a tento strach aj vo mne pretrváva, hej, takže tá možnože ľudskoprávna agenda v tomto je oprávnené. Na druhej strane ponechávať ľudí v nečinnosti tým a tváriť sa, že nech idú pracovať až vtedy, keď budeme skutočnú prácu pre nich vytvorenú, nebude to vytvárať ďalší kolos, ktorý nám bude produkovať ľudí, ktorí sú naozaj už neschopní prijímať akékoľvek možno možnosti práce?
Hovorili ste často o diskriminácii. Áno, tá diskriminácia voči Rómom tu je. Existuje tu, je to fenomén, ktorý tu je už niekoľko desaťročí, minimálne 20 rokov, 40 rokov, 60, možnože vlastne celý čas ju tu máme, ale treba si uvedomiť, že za 20 rokov nejak nastaveného systému sa tu neudiali veľmi pozitívne zmeny odvtedy. Nevidím tu žiadnu pozitívnu zmenu. Len naozaj balík ide dopredu, valec ide dopredu a produkuje nám stále väčšiu skupinu ľudí, ktorí si nevedia so svojím životom poradiť. Nevravím, že toto je dobré riešenie, určite sa dá vylepšovať, veľa pozmeňovákov, ktoré vedia vylepšiť tento problém, ale si myslím, že zmena, ktorá nastáva je tak zásadná, že by som povedala, že ju treba využiť. Aj keď vravím, že veľa zlých vecí sa tam objavuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, veď budeme ešte pokračovať v tejto zaujímavej polemike a diskusii naprieč opozíciou a vládnym SMER-om. Ja tiež, ako moja predrečníčka, si myslím, že situácia je tak dramaticky vážna, že už to nezvládne ani vláda sama a jednoducho odmietnuť tento návrh zákona, ja rozumiem aj pozmeňovaciemu návrhu kolegu Mihála, pretože je tu riziko protiústavnosti, ale v úplne inej veci a ak to odstránime, keďže ten pozmeňovací návrh tu padol, tak myslím si, že ten návrh by sme mohli podporiť a ešte aj ak podporíme ďalšie pozmeňovacie návrhy, aj kolegyne Jurinovej alebo kolegu Zajaca, ako podať pomocnú ruku tým samosprávam, ako by mohli zmenšiť tú biedu v regiónoch, kde je tá chudoba veľmi koncentrovaná. Lebo dnes máme síce 300 miliónov v rozpočte na dávky v hmotnej núdzi, ale jednoducho spôsobom ako to bolo doteraz, by nám možno nestačilo ani 600 miliónov, možno ani miliarda eur na to, aby sme tú chudobu a biedu odstránili. Pozrite sa, ja poviem taký príklad v malom. No veď aj tí ľudia, čo chodia do práce každý deň za veľmi nízku mzdu, ak by ich deti povedali, že jednoducho oni chcú hotovosť, peniaze a oni sa budú stravovať v reštaurácii, alebo sami svojím spôsobom, no proste, veď to sa nedá. Veď mnohí tí ľudia dnes, aj keď chodia do roboty, prežijú len preto, že napríklad sa stravujú spoločne, v rodine a preto sa dá prežiť aj z mála, a preto my nemáme inú možnosť, ako len lepšie zorganizovať tie zdroje, ktoré máme.

Ja som tu, ja som celý život bokom v pozícii menšinovej, takže sa tak až ani neurazím, ani sa tým neunášam. Keďže som predseda výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, a nie predseda policajného prezídia, či nejakého trestného výboru, tak môj pohľad je pravdepodobne trošku odlišný od pohľadu väčšiny, ale tomu rozumiem, len, predsa len sa pokúšam s nejakou minimálnou empatiou pochopiť aj tú bezbrannejšiu stranu, lebo my teraz riešime samozrejme problém, ktorý, ako som spomenul, má, minimálne štvrťstoročie ho máme my na hrbe a aj naša zodpovednosť je to a samozrejme, že ho chceme riešiť nejakými formami, povedal by som nie celkom, nie celkom mäkkými, tak v tomto prípade predsa len stanovisko takrečeno ľudských práv je trošku odlišné od tých spomínaných, ktoré som spomínal, lebo iný je pohľad na vec, aby som to tak moldavsky zjednodušil, pohľad zmlátených bezbranných Rómov a iný je pohľad tých, čo ich zmlátili. Takže pochopte aj vy, že ako vravel istý poľský aforista, že inak vonia seno milencom a inak koňovi. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne a páni poslanci, pokladám za potrebné a myslím si, že je to aj seriózne z mojej strany vstúpiť do rozpravy, aby ste mali prípadne možnosť ešte reagovať vzhľadom na to, že ide ústna časť diskusie. Pokúsim sa zaujať stanovisko aj k niektorým vystúpeniam, aj k niektorým návrhom a zároveň, a sme na tom aj dohodnutí, že by som bol rád, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali nie dneska, aj keď by sme došli do jedenástej, ale až budúci týždeň pri najbližšom hlasovaní, neviem, či v pondelok alebo utorok. V utorok, aby tu bol trošku väčší časový priestor k niektorým veciam sa ešte odborne, odborne trošku vrátiť a aj na úrovni odborných sekcií ich prejsť.
Myslím si jednu vec a tú by som chcel v maximálnej miere oceniť, aj vecný charakter tej diskusie, že sa zhodujeme naprieč politickým spektrom, že tu je spoločenská objednávka tento problém riešiť. Môžeme sa líšiť formami a spôsobom ako. Súhlasím s vami, že v žiadnom prípade ten návrh, ktorý predkladám, nie je otázka videnia problému zľava alebo sprava. A preto si dovolím aj tvrdo, tvrdo ako odmietnuť kritiku zľava, ktorí voči tomuto návrhu uplatňujú pravicoví politici. Ešte raz, odmietam tú kritiku. Opakujem, je tu spoločenská objednávka a my hľadáme riešenie. Máme tú odvahu pri všetkých rizikách, ktoré aplikácia toho zákona môže doniesť. Práve preto ideme veľmi pokorne a navrhujeme dlhšie prechodné obdobie. A hneď teraz, keď sa vyjadrujem k návrhu novely, pripúšťam, že po roku aplikácie sa vrátime možno k samotnému zákonu a povieme, čo sa osvedčilo a čo je potrebné zmeniť, aby účinnosť tých opatrení, ktoré tu navrhujeme, bola ešte lepšia.
Áno, mám veľkú pokoru aj pred problematikou ústavnosti viacerých riešení, ktoré v tomto zákone navrhujeme. Boli tu viaceré konzultácie s ústavnými právnikmi, v rámci medzirezortného pripomienkového konania sa vyjadrila, vyjadrovala aj občianska spoločnosť, vyjadrovala sa aj generálna prokuratúra, aj ministerstvo spravodlivosti, nebola vznesená zásadná pripomienka, ktorá by smerovala od týchto orgánov k tvrdeniu, že tie riešenia, ktoré navrhujeme, sú protiústavné.
Každopádne cieľom tohto návrhu zákona je zvýšenie vlastného pričinenia občana pri riešení hmotnej núdze. To beriem ako gro, to je cieľ, to je zásadná, zásadná principiálna otázka, ktorú máme záujem týmto riešiť. Vyjadril by som ju v troch možno základných princípoch.
Po prvé. Očakáva sa vlastná aktivita plnoletých, práceschopných občanov, poberajúcich hmotnú núdzu formou účasti na vykonávaní menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti. Tá dobrovoľnícka činnosť je tu veľmi podstatná, pretože v značnej miere rieši to, čo nie je z ústavného hľadiska možné riešiť priamo.
K pánovi poslancovi Chmelovi, v žiadnom prípade, zákon striktne pomenováva, kto má plniť tú úlohu tej vlastnej aktivácie. V žiadnom prípade nie tehotné ženy, nie matky, ktoré majú deti do troch rokov, ani nie samostatne sa starajúce matky do šesť rokov. To je tam jasne uvedené. To znamená, že aj tá ľudskoprávna povaha toho zákona tam je jednoznačne zadefinovaná.
Samozrejme štát spolu so samosprávou musí vytvoriť podmienky pre ponuku práce. Preto to ten zákon definuje. Za istých okolností, ak by sa úplne postavil pán starosta, ja neviem, v obci alebo v meste x proti realizácii tohto zákona, áno, máme reálny problém. Niet tu inštitútu, ktorý by prebral a ponúkol, v tomto prípade prácu. Práve preto hovoríme o prechodnom období a práve preto hovoríme o tom, že bude záujem v istom časovom období tieto otázky vyhodnotiť.
No a samozrejme, zároveň sa navrhuje aj ďalší spôsob výkonu rozhodnutí o pokute za priestupky. Vôbec sa netajím, ja som to v podstate hneď v úvode povedal, že to nie je zákon, na ktorom sa podieľali len ľudia alebo odborníci z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Je to aj pričinenie ľudí, odborníkov z ministerstva vnútra. Je tam aj osobný vklad vládneho splnomocnenca pána Polláka k tejto problematike. To znamená, je každopádne širšia tá zostava ľudí, ktorá sa podieľala na tomto.
Návrh zmien reaguje na dlhotrvajúcu diskusiu o chýbajúcej adresnosti v sociálnom systéme. Tu nie je potrebné testovať. Práve preto tu tá ambícia tej adresnosti celkom iste je, no a tá by mala, mala podnecovať ľudí k aktivite, lebo momentálne sa tak nie vždy deje. Chceme zvýšiť aktivitu nezamestnaných ľudí pri riešení svojej situácie, v ktorej sa ocitli, prostredníctvom motivácie k zachovávaniu pracovných návykov a k zručnosti. Samozrejme, základným predpokladom preto je, aby im bola ponúknutá zmysluplná činnosť, bez toho nemôže vyžadovať, aby, nemôžeme vyžadovať, aby boli aktívni.
Ďalej, rozširujeme možnosti aj na vykonávanie dobrovoľníckej činnosti, a to je to, čo v značnej miere odpovedám, ktoré môže organizovať aj neziskový sektor a tiež prác na predchádzanie mimoriadnych situácií, počas vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo prípadne odstraňovania následkov mimoriadnej situácie, spôsobeným počasím, živelnou pohromou a všetkými ďalšími neduhami, ktoré, bohužiaľ, život prináša. Je tu aj participácia úradov práce, a tu chcem jednoznačne zvýrazniť a trošku reagovať aj na pani poslankyňu Nicholsonovú. Ja som tak neformálne už reagoval, keď vystupovala, prečo je tam to slovo "môže", štát môže koordinovať.
No je tam z jednoduchého dôvodu, a to pán poslanec Zajac vo svojom vystúpení ako celkom správne, správne pomenoval. To tí koordinátori preberajú na seba úlohu, najmä v prostredí, kde to je najviac žiaduce. To znamená, keď tu na západe je obec, kde sú piati, šiesti poberatelia hmotnej núdze, no tak asi nie je žiaduce a potrebné, aby každé ráno ich čakal koordinátor, ale im možno bude postačovať, keď raz do týždňa alebo v nejakom časovom období príde, skontroluje do akej miery napĺňajú túto predstavu, ale tam, kde je tých poberateľov v hmotnej núdzi ďaleko a ďaleko viac, je tá úloha a potreba väčšieho počtu koordinátorov jednoducho potrebná. Preto je tam to slovo môže. Nieže by sa štát zbavoval, ale naopak zohľadňuje tieto skutočnosti, pretože tých poberateľov v hmotnej núdzi je ďaleko viacej, možno v tej východnej alebo oblasti Slovenska, prípadne v strede. No a tam sa sústredí gro tých koordinátorov, ktorí sčasti budú prijatí a sčasti im bude ponúknutá náhradná práca v súvislosti s projektom ESO, pretože viacerí štátni zamestnanci k 1. 1. budú nepotrební, vzhľadom na isté úpravy, zlučovanie úradov to znamená, to bude prvá ponuka, ktorá im v súvislosti s týmto bude daná. Do akej miery ju budú akceptovať, samozrejmá vec, že to je otázka predčasná.
Sú presne stanovené kritériá, ktoré by mali títo koordinátori spĺňať. Áno, a ja ako pripúšťam a dokonca si myslím, že to bude aj dobré, kde je väčšie percento rómskeho obyvateľstva. Bol by som veľmi rád, aby sa na základe rovnakých podmienok vybrali za koordinátorov aj ľudia rómskeho etnika. Myslím si, že v prostredí rómskom budú ďaleko účinnejšie koordinovať veci a možno budú akceptovateľnejší, ako, ako by to bolo zo strany väčšinového obyvateľstva.
To znamená, že tu jednoznačne pomenovávam, že zodpovedá štát prostredníctvom úradu práce. Úlohou starostu je pripraviť a ponúknuť podmienky na prácu. Všetky ostatné úlohy preberá štát. Ja len pripomínam, že ten starosta môže využiť nástroje, ktoré ponúkajú služby zamestnanosti, dokonca aj na zakúpenie náradia, lopaty a vecí, ktoré súvisia s potrebou realizácie. To znamená, ani tu nie je potrebné finančne, aby sa obec prostredníctvom svojho rozpočtu zaťažovala, pokiaľ využije tieto nástroje, ktoré sú tu.
My po prijatí tejto novely máme so ZMOS-om dohodnuté za účasti konkrétnych riaditeľov úradov a zodpovedných ľudí z ministerstva práce, prípadne ministerstva vnútra, stretnutia na úrovni regiónov, po regionálnych ZMOS-och, kde máme záujem hovoriť so starostami, diskutovať o napĺňaní týchto vecí. To znamená, že máme maximálny záujem, aby boli na nábeh toho zákona jednoducho pripravení a opakujem ešte raz, je tu veľmi úzka koordinácia, spolupráca so ZMOS-om, aby starostovia pochopili náš zámer.
Teraz ak dovolíte, veľmi stručne pár poznámok k niektorým veciam, ktoré odzneli v diskusii a samozrejme dotknem sa aj z môjho pohľadu tej ústavnosti, ktorá myslím si, že v tomto prípade je veľmi dôležitá. Chcel by som povedať jednu základnú tézu. V hmotnej núdzi už niet kam ísť dolu, naopak, je to možno malinká lastovička, ale konečne sa mi po štyroch rokoch podarilo presadiť navýšenie v tej základnej časti o infláciu za predchádzajúci rok, tej základnej sociálnej dávky. Na prvý pohľad niekto môže povedať, však sú to, je to euro alebo niečo vyše, ale konečne sa vraciame k štandardnej pozícii, pretože ja si myslím, že sociálne dávky musia byť valorizované každý rok, aby zohľadňovali všetky dopady na občanov, ktorí túto hmotnú núdzu poberajú z toho predchádzajúceho obdobia.
Navyšovaním hmotnej núdze pre zvýšenie záujmu o prácu však nie je možné finančne zvládnuteľná situácia, prostredníctvom len štátneho rozpočtu. I keď ja si v plnej miere uvedomujem, že z hľadiska výšok financií na sociálnu politiku, patríme tiež medzi chvost Európy a približujeme sa ku krajinám ako je Bulharsko a Rumunsko. Ale opakujem ešte raz, to musí byť cielená, premyslená, ale štandardná štátna politika, ktorá bude zohľadňovať všetky zákony, vrátane valorizácie, pretože tu tá valorizácia musí bežať.
K tomu osobitnému príjemcovi, nejde o obsluhu, ale naučiť hospodáriť s peniazmi kvôli častokrát aj ich finančnej negramotnosti a dalo by sa povedať, možno ako v ďalšej časti, kvôli ďalším okolnostiam, ktoré s tým súvisia a otázka hospodárenia s financiami, myslím si, že je veľmi dôležitá. To znamená, že ja by som v tomto prípade nespochybňoval ani toho osobitného príjemcu. Jeho úloha je tu daná, samozrejmá vec, je dôležité do akej miery sa pán starosta alebo konkrétna osoba s touto otázkou zhostí, ale myslím si, že tento inštitút by mal byť ponechaný a som presvedčený, že bude plniť aj svoju úlohu.
Čo sa týka, pán poslanec Kaník nie je tu, no k tým deťom a proste posudzovania podľa výsledkov štúdia a prospechu. No, je mi ľúto, ale to je čistá diskriminácia v takomto prípade, pretože to by bolo prospechové štúdium, a toto má, hmotná núdza má úplne iný cieľ, ktorým sa prostredníctvom toho má dosiahnuť. To znamená, že podporovať len talentové deti prostredníctvom hmotnej núdze, to asi nie je. To by sme sa dostali úplne niekde inde.
No, čo sa týka, priestupky a povinnosť odpracovať si pokutu, budeme o tom aj v tej ďalšej časti hovoriť, tá možnosť tu jednoducho už stále je, ale pozor, nemôže to byť bez súhlasu páchateľa, v tomto prípade, lebo to by bolo jednoznačne nútenou prácou, a to už je ústava a ďalšie veci, ktoré s tým veľmi úzko súvisia. Toľko pár najzákladnejších poznámok, ak dovolíte k jednotlivým konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli. Bol by som rád, aby ste poznali moje alebo naše postoje, prípadne sa k tomu ešte vyjadrili.
K pozmeňujúcemu návrhu pána Zajaca a pána Hudackého. No, ja som to tu povedal aj minule, je mojím zbožným želaním dospieť k tomu, aby ten diapazón možnosti poskytovania tých služieb bol čo najväčší, ale, lebo vlastne navrhujú umožniť odpracovať dávky v hmotnej núdzi pri prácach, a tak ďalej. No, stanovisko vzhľadom na formuláciu predmetného návrhu ustanovenia, by uvedené práce mohli byť vykonávané aj pre subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť. A toto je to, čo je limitujúce a práve preto je potrebné ďaleko viacej využívať nástroj cez dobrovoľnícke služby a cez mimovládny sektor. Ja som tu minule tak sčasti naznačil, myslím, že to bol pán poslanec Mičovský, ktorý minule otvoril tú otázku štátne lesy a niektoré veci a služby a možnosti, ktoré v tomto smere ponúkajú.
No v takomto prípade by to bolo jednoznačne v rozpore s dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o nútenej práci, ako aj Ústavy Slovenskej republiky v zmysle, ktorých nútenou prácou je každá práca bez nároku na odmenu, vykonávaná pre subjekt, ktorý dosahuje zisk. To znamená, ktorý je vytvorený za nejakým podnikateľských účelom, a to sú aj štátne podniky. Myslím, že tu ako moja osobná vôľa jednoznačne je, ale tie možnosti a v tomto prípade jednoznačne ústavné nie sú možné, a práve preto ešte raz zvýrazňujem, že ten predmetný pozmeňujúci návrh možno podporiť, ale prostredníctvom riešenia dobrovoľníckej činnosti. Tam tie možnosti sú a myslím si, že tam sa dajú aj v značnej miere uplatniť.
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána Kaníka a pána Novotného. Po prvé, nemám mandát, aby som prijímal pozmeňujúce návrhy, ktoré by mali značný vplyv na štátny rozpočet. Hovorím to veľmi otvorene, v tomto prípade tie veci sú uzatvorené a viaceré tie návrhy, ktoré páni poslanci ponúkajú, majú tento charakter, ktorý sa týka zvýšiť príjmy osôb pracujúcich za nízku mzdu. Neobstojí pri súčasnej výške minimálnej mzdy. Myslím si, že riešenie týchto otázok a napĺňanie je skutočne cez zvyšovanie mzdy, v prom rade minimálnej, časom priemernej mzdy, od ktorej sa odvíjajú aj ďalšie faktory.
Príspevok na nezaopatrené dieťa patrí deťom v rodinách v hmotnej núdzi a nie každé dieťa má kapacity na dosahovanie výborných alebo aspoň dobrých školských výsledkov. To je to, čo som hovoril smerom k tomu prospechovému štipendiu. Kvázi to znamená, že tu sú veci, ktoré nie je možné v tomto prípade obísť. Nie je možné ani súhlasiť s predsunutím zodpovednosti páchateľa na niekoho iného. V prípade priestupkov ide principiálne o subjektívnu zodpovednosť za spáchaný priestupok, ktorý bol vo všeobecnosti, nie je možné prenášať k zavedeniu povinnosti orgánov informovať o možnosti výkonu verejnoprospešných prác, považujeme za nadbytočné, to čo sa navrhuje, nakoľko priestupkový zákon priamo ustanovuje možnosť odpracovania pokuty. To znamená, navrhujete riešiť niečo, čo v zákone je a z toho titulu samozrejmá vec, že to nevidíme ani ako potrebné.
Teraz ak dovolíte, k pánovi poslancovi Mihálovi. K tomu prvému stanovisku, ustanovenie slúži pre účely vzniku nároku na ochranný príspevok. Nemá nič spoločné s povinnosťou odpracovať si dávku v hmotnej núdzi. Naopak, osamelý rodič je oslobodený od povinnosti odpracovať si dávku v hmotnej núdzi až do šesť rokov veku dieťaťa a akýkoľvek rodič je oslobodený od tejto povinnosti do troch rokov veku dieťaťa. V čase starostlivosti o dieťa, je rodičovi dieťaťa poskytovaný rodičovský príspevok. Podotýkame, že toto ustanovenie nebolo do, od zavedenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi, to znamená od čias ministrovania pána Kaníka, od 1. januára 2004, nikdy zmenené. Toľko, čo sa týka tej prvej, toho prvého návrhu.
No, druhý návrh. Ak dovolíte, trošku zložitejší a ja budem trochu viacej aj k nemu hovoriť. Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, a to som tvrdil aj v médiách, predstavuje základnú pomoc štátu a nikdy by nemala nahrádzať príjem občana, ktorý z nejakých dôvodov vypadol. Cieľom zákona o pomoci v hmotnej núdzi nemá byť krytie podnikateľského rizika, prekleňovanie nepravidelných príjmov podnikateľa, prípadne nahrádzanie nejakého jeho príjmu.
Ak si samostatne zárobkovo činná osoba skutočne nevie dlhodobo zabezpečiť príjem vlastnou prácou, má stále možnosť takúto živnosť na určité obdobie prerušiť alebo ukončiť a o pomoc v hmotnej núdzi požiadať. Na tom trvám. Podnikateľ, ktorému sa skutočne nedarí, má alternatívne možnosti, a preto som toho názoru, že vami navrhované ustanovenie alebo teda nami navrhované ustanovenie nemá protiústavný charakter.
Ale, a to zvýrazňujem a chcem podčiarknuť, nie je to hlavnou prioritou nami navrhovaného zákona. Vy, pán poslanec, viete, že toto ustanovenie sa dostalo ďaleko predtým do zákona ako takého a vlastne od 1. januára tohto roku je už účinné, opakujem, je účinné. To znamená, že tento problém nerieši táto novela, ktorú máte teraz momentálne na stole a preto ani to pre mňa, ako pre predkladateľa, nie je ten najdôležitejší princíp.
A tu chcem povedať jednu vec. Analýzu, ktorú som si veľmi, veľmi operatívne nechal v súvislosti s týmto urobiť, ale ona už bola aj uvedená v doložke pri predkladaní zákona, hovorí o tom, že tú možnosť v predchádzajúcom období využívalo v priemere päť živnostníkov v jednom kalendárnom mesiaci na celom Slovensku. Samozrejmá vec, že bolo to v tom čase, budúcnosť môže byť nejaká úplne iná. To znamená, dovolím si povedať, že vychádzajúc z týchto analýz to nemá nejaké rozsiahle na dopady ani na štátny rozpočet.
Čo sa týka ústavnosti, aj napriek tomu, čo som povedal, použijem výraz, uvedomujem si, že to je niekde na hrane. Ale, ja mám maximálny záujem, aby novela tohto zákonu bola prijatá širšou podporou ako len poslancov SMER-u. Mám. Vzhľadom na, by som povedal, nábeh, naštartovanie a záujem, aby tento zákon mal svoje pokračovanie a aplikáciu bez ohľadu na to, kto tu po roku 2016 zoberie na seba zodpovednosť tu vládnuť. Preto áno, vychádzam v ústrety a som pripravený navrhnúť aj našim kolegom v poslaneckom klube, aby tento návrh podporili. Ale myslím si, a tu asi zhodneme, pán poslanec, pretože vy tieto princípy ovládate, že následne bude veľmi rýchlo musieť pokračovať právna úprava, ktorá zamedzí zneužívaniu, lebo tam tá možnosť zneužívania vzhľadom na jednoduché účtovníctvo, knihy a ďalšie veci, je veľmi, veľmi veľká. To znamená, mojou úlohou v súvislosti s týmto musí byť úloha v priebehu prvého polroka budúceho roku pripraviť novelu, ktorá by eliminovala možné riziká zneužívania, ktoré by z aplikácie tohto zákona, zákona vyplývali.
To znamená, že áno, som pripravený a mám záujem, berte to aj ako isté ústretové gesto a záujem predkladateľa tohto návrhu zákona dospieť k tomu, že bude prijatý ďaleko širší a že to nebude vnímaný ako pravicový, ľavicový, ale ako zákon, opakujem ešte raz, po ktorom je spoločenská objednávka.
K pánovi poslancovi Chmelovi. Nástroj prevýchovy Rómov, dokonca tam boli aj tvrdé vyjadrenia, no nie je to pravda. Zákon je postavený na občianskom princípe. Je mi ľúto, že tu už pán poslanec nie je. Nikde sa nedočítate, že hovoríme niekde o Rómoch alebo ne Rómoch, alebo väčšinovej alebo nejakej, o národnostnom, alebo neviem akom zložení. Ide v prvom rade o občanov v hmotnej núdzi, o nezamestnaných, o dôchodcov, o invalidov, o zamestnaných s veľmi nízkymi príjmami. Odmietam akékoľvek spájanie toto len, len s problematikou Rómov. To, že v hmotnej núdzi je značný počet obyvateľov rómskeho etnika, to áno, to pripúšťam, ale to je, to je celkom jednoducho prirodzené. Problém nízkych príjmov nie je možné riešiť komplexne len hmotnou núdzou. To je ďaleko širší diapazón, ja som to už spomenul cez minimálnu mzdu a ďalšie nástroje, ktoré s tým jednoducho veľmi úzko, veľmi úzko súvisia.
Menšie obecné služby sú jasne definované aj v zákone o obecnom zriadení. Navyše aj stanovisko expertov k dohode Medzinárodnej organizácie práce je úplne jasné, sú to služby vo verejnom záujme. To znamená, tu spĺňajú všetky kritériá. Čo sa týka prijímania tých koordinátorov, úplne jasne som sa vyjadril a ešte raz dávam do pozornosti, čo je najdôležitejšie, to tú sú tie dobrovoľnícke činnosti a tie sú vyslovene na občianskom základe a samozrejmá vec, že tu je veliký diapazón pre všetky mimovládne organizácie, ktoré majú záujem sa v tejto, v tejto oblasti jednoducho realizovať.
Celkom určite nemá tento návrh zákona nechať ľudí zomrieť v úvodzovkách, ako použil výraz pán poslanec. Tento zámer to určite nemá a ja vás ubezpečujem, že ja som ten posledný, ktorý by mal záujem trestať chudobných za to, že sú chudobnými. Ale opakujem ešte raz, je tu spoločenská objednávka a môj záujem je k veci sa postaviť priamo bez ohľadu na to, do akej miery to z hľadiska aj nejakých preferencií alebo neviem čoho ako, bude prospešné alebo to bude skôr negatívne. Jednoducho rieši ten problém.
No a čo sa týka tých pripomienok, komunitné centrá, projekt bude do konca tohto kalendárneho roku spustený, to znamená, že neobchádzame, viackrát sme tie veci pomenovávali aj tu, v tejto snemovni. Tie veci sú zazmluvnené, prostriedky na to zo starého programovacieho obdobia sú vyčlenené, jednoducho s tým ideme.
Ja pripomínam ďalšiu vec a to sú terénne opatrovateľské služby. Áno, aj o tie ide, aj tieto spúšťame. A tu treba povedať jednu vec, že keď hovoríme o možnosti, možnosti práce, aj tu sú tie priestory. To nie je len zametanie ulíc, to je aj pomoc deťom v školách, to je aj pomoc zdravotne postihnutým, to je aj pomoc seniorom, to je diapazón ďaleko, ďaleko širší, ktoré je možné prostredníctvom tých aktivačných prác jednoducho využiť.
No a čo je dôležité, v čom má byť tá motivácia? V prvom rade chceme motivovať tých, ktorí tú základnú dávku, tých 32 hodín odpracujú a dokážu, že pracovať vedia, o prácu záujem majú. V prvom rade tým máme záujem potom poskytovať tú ďalšiu možnosť získania sociálnej dávky vo výške tých 63 eur. To znamená, aktivačné prác, ktoré, cez ktoré je možné získať ďalšiu dávku, to by malo byť to motivačné pre tých ľudí, pretože to už nie je 60, to už je niekde okolo 120, 130 eur a tu, pokiaľ sa preukážu, je možnosť, samozrejmá vec, potom ďaleko častejšie získať aj trvalé pracovné návyky, čo celkom iste by sme všetci mali záujem.
Ak dovolíte k tej ústavnosti, ešte jedna poznámka, pokladám to za dôležité. Čo sa týka článku 39 Ústavy Slovenskej republiky, právo na pomoc v hmotnej núdzi je garantované ústavou, avšak podrobnosti naplnenia tohto práva aj ústava ponecháva na zákon. Opakujem, ponecháva na zákon. Obdobná úprava platí aj pre právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, chudobe, invalidite, pri strate života, kde nikto nespochybňuje vznik nároku na niektorú dávku sociálneho poistenia až po splnení zákonných podmienok. Napríklad, a to je veľmi konkrétne, dobu poistenia pre tú ktorú dávku. Je to protiústavné? To znamená, že toto nás viedlo pri podrobnom hodnotení aj s ústavnými právnikmi k presvedčeniu k tomu, že s týmto návrhom zákona neprekračujeme ten rámec ústavnosti, ktorý je vyjadrený v tom ústavnom článku 39.
No a zavedením povinnosti zúčastniť sa na činnosti v návrhu zákona pre vznik nároku na dávku v hmotnej núdzi, a toto by som chcel trikrát podčiarknuť, sledujeme oprávnený cieľ. Z právnického hľadiska je toto veľmi dôležité. Opakujem ešte raz, sledujeme oprávnený cieľ, ktorým je aktivizácia občana v hmotnej núdzi. Ide predovšetkým o tých občanov v hmotnej núdzi, ktorí nevyužívajú možnosti aktívnej činnosti na programoch služieb zamestnanosti, ako je napríklad vzdelávanie a príprava na trh práce alebo sú to aktivačné práce a proste iné obecné menšie služby, ktorých sa problematika služieb zamestnanosti týka. Dlhodobe pasívne zotrvávajú na dávke v hmotnej núdzi bez snahy a získania vedomostí, zručností a schopností, ktoré by im pomohli zlepšiť podmienky uplatnenia na trhu práce. Prínosom navrhovaného ustanovenia je predovšetkým aktivácia týchto osôb tak, aby získali, okrem iného, aj príležitosť k nadviazaniu nových sociálnych väzieb, to je neodškriepiteľné, iba o, tu nejde iba o zametanie ulíc, ale aj napríklad to, čo som povedal, zariadenia sociálnych služieb, prípadne pokiaľ je nemocnica, ktorej je majiteľom mesto, je tu dokonca aj takáto možnosť, školy, dokonca knižnice a ďalšie, ďalšie zariadenia, ktoré prevádzkujú obce a mestá. To znamená, ten diapazón je skutočne, skutočne ďaleko širší. Je potrebné si uvedomiť, že navrhované ustanovenie sa týka výlučne osôb u ktorých neexistujú objektívne prekážky. A to zvýrazňujem ešte raz, ako je choroba, staroba, starostlivosť o závislého člena rodiny a podobne. Pre výkon činností v prospech a pre blaho verejnosti, to je výlučne menšie obecné služby a práce v mimoriadnych situáciách a opakujem ešte raz, čo je najdôležitejšie, je tá dobrovoľnícka činnosť. Toto sú isté postoje, ktoré máme z hľadiska hmotnej núdzi a ústavnosti. Opakujem ešte raz, mám pred tým veľkú pokoru, boli to veľké debaty na viacerých úrovniach. Toto je záver, ku ktorým sme dospeli a preto som ten návrh predložil. V žiadnom prípade nie som kaskadér, ktorý by mal záujem riskovať. A opakujem s tým čím som začal a myslím, že na tom sa zhodneme, je tu spoločenská objednávka. To na čom sa môžeme líšiť, je hľadanie formy a spôsobu ako ju naplniť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, ďakujem, pán minister. Ďakujem za podporu toho môjho druhého pozmeňovacieho návrhu, teda zatiaľ vo verbálnej rovine a verím, že sa to prejaví aj v hlasovaní poslancov za SMER v utorok.
Pokiaľ ide o ten problém ústavnosti v tom širšom merítku, keď ste napríklad uvádzali príklad dôchodcov, áno, podľa zákona o sociálnom poistení dôchodca má nárok na dôchodok len vtedy, keď má 15 rokov momentálne dôchodkového poistenia. No, ak je niekto v dôchodkovom veku a nemá nárok na dôchodok, tak má tak isto právo na primerané zabezpečenie, aj keď dôchodok nepoberá a práve cez zákon o pomoci v hmotnej núdzi má nárok dávku, má nárok na ochranný príspevok, má nárok na príspevok na bývanie. To nie je ani veľká, ani malá suma, niekde okolo, teraz to nepoviem možno presne 160, 180 eur, podľa toho či má manželku, nie, mesačne. Čiže aj dôchodca, ktorý nemá nárok na starobný dôchodok má právo na svoje zabezpečenie vyplývajúce z ústavy korektne zabezpečené cez zákon o hmotnej núdzi. Ale ja sa vás pýtam, akým spôsobom je to primerané zabezpečenie, tie základné životné podmienky, ktoré sú definované v § 2 ods. 2 ako jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Akým spôsobom sa toto právo, toto konkrétne právo už v § 2 v zákone o hmotnej núdzi premieta z pohľadu osôb, ktoré teda odmietnu sa zúčastňovať z nejakého dôvodu na tých obecných prácach a podobne. Lebo na túto otázku ste neodpovedali.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, spoločenská objednávka je tam, ja viem. Ja viem, že sú veľmi protirómske nálady a viem, že sa vám veľmi poľahky prichádza s týmto protiústavným návrhom. Ale treba si uvedomiť, že vyhovieť spoločenskej objednávke s rizikom toho, že do pléna prinesiete protiústavný návrh a vy viete, že to je protiústavné, je obrovské riziko a ja vás na to upozorňujem. Vy ste to mohli urobiť úplne čisto, keby ste novelizovali čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a nemuseli sme sa tu naťahovať o tom, či to je alebo nie je protiústavné. Ale túto odvahu ste nenabrali a neurobili ste to. Ja to mám odkonzultované s mnohými právnikmi a ten názor je absolútne jednoznačný. Je to protiústavné, tak isto ako je protiústavné vyhodiť z toho posudzovania v hmotnej núdzi živnostníkov len tak, lebo sú to živnostníci. A preto, že ste si boli toho vedomý, že to je protiústavné, tak preto, vďaka bohu, podporíte pozmeňujúci návrh pána poslanca Mihála, ktorý tú situáciu zachráni. Ale ja vás skutočne upozorňujem na to, hlavne s ohľadom na to, že ja už viem o indíciách, že to pôjde pred Ústavný súd, tento váš návrh, kvôli protiústavnosti a nesúladu s článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá garantuje nejaké minimum potrebné na prežitie každému. Pôjde to na Ústavný súd a vy prehráte. Tak veľmi pekne vás prosím, aby ste to buď stiahli, alebo dopracovali alebo naozaj zmenili tú ústavu, nech je to čisté. Lebo takto to čisté nie je a ja rozumiem vašim úmyslom, ja rozumiem spoločenskej objednávke, ale nemôžete sem priniesť niečo, čo je protiústavné. Ďakujem.

Aj ja vítam ten prístup pána ministra, že neuzavrieme to dnes hlasovaním, ale že je ešte víkend a môžeme hlasovať budúci týždeň. A že je ochota upraviť tento návrh tak, aby ste to mohli schváliť alebo, teda aj vy spokojne alebo prípadne aj pridať sa, poslanci z opozície. Ja si uvedomujem, že tento návrh nie je ideálny, ale uvedomujem si rovnako, že situácia je mimoriadne vážna v oblasti poskytovania pomoci v hmotnej núdzi alebo v niektorých regiónoch Slovenska priam zúfalá. A to si od nás vyžaduje akciu alebo aktivitu a my musíme spoločnými silami, spoločnými silami pomôcť zmierniť biedu a chudobu. Ja viem, že tá tu bude vždycky. Darmo si to komunizmus alebo dnes aj možno Európska únia dáva za cieľ ju odstrániť, ale my ju môžeme zmenšiť tak, aby to bolo teda aj v súlade s dôstojnosťou človeka. A ja si myslím, že to je naša povinnosť.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja tu mám len jeden veľmi krátky pozmeňovák, ktorý reaguje na situáciu s vlastníkmi pôdy na Slovensku. Totiž v súčasnom znení ľudia, ktorí vlastnia lesnú alebo poľnohospodársku pôdu, tak majú túto pôdu alebo to, že ju vlastnia, použiť v prvom rade na vyriešenie svojich problémov, až potom môžu mať nárok na príspevky v hmotnej núdzi. Čo ja tej logike úplne rozumiem. Keď má niekto pole a má možnosť ho predať alebo prenajať, tak by nemal mať nárok dávky v hmotnej núdzi, pretože má iný spôsob ako sa postarať sám o seba. Len na Slovensku je tá situácia špecifická. Predstavme si človeka, ktorý veľmi dobre vieme, ako to na tých dedinách dneska chodí. Tam mám jednu dvadsiatinu polky hektára, hentam mám jednu päťdesiatinu ďalšieho hektára, neviem, kto všetko sú ostatní vlastníci, nie je spravená ROEP-ka, nie je to zlúčené. To znamená, ja mám desať alebo dvanásť rôznych častí rôznych pozemkov okolo celého chotára. Nemám z toho vôbec nič a prinajlepšom, ak tú pôdu užíva nejaké družstvo, tak dostanem 15 alebo 20 eur na konci roka, aby sa nepovedalo. Určite to nie je niečo, z čoho by som mohol ja a moja rodina vyžiť v prípade, že padnem do stavu hmotnej núdze.
Preto si myslím, že takíto malí vlastníci pôdy, zvlášť keď tá pôda nie je proste jednoliata, na jednom mieste a nedá sa užívať, ale je to iba súhrnný majetok rôznych percentuálnych častí, rôznych parciel po okolí, jednoducho takého človeka nemôžme považovať za niekoho, kto z toho dokáže vyťažiť peniaze na to, aby sa mohol uživiť.
Preto podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kde:
V čl. 1 v § 7 ods. 3 písm. b) znie:
"b) poľnohospodársku pôdu alebo lesnú pôdu v celkovej výmere menšej ako 3 ha,".
Čo znamená, že ak takýto človek, keď sa mu nasčítajú tie podiely a vyjde mu to, že to je menej, ako 3 ha dohromady, tak nebude vylúčený z možnosti poberať dávku v hmotnej núdzi. V budúcnosti, keď budú scelené, keď dobehnú všetky ROEP-ky na Slovensku, keď budú scelené parcely, keď bude mať jeden človek jednu parcelku, jedno políčko, jednu roličku, tak samozrejme sa môžme dostať do situácie, že sa budeme pozerať na to, či takýto človek môže takéto pole predať, či ho môže prenajať, či ho môže užívať tak, aby ho to uživilo. Len v tej situácii ešte dnes nie sme. A myslím si, že pre ľudí na vidieku, ktorí, kde hlavne teda v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde je veľmi veľké percento ľudí v dávkach, teda odkázaní na dávky v hmotnej núdzi, to že vlastnia pôdu, im takým spôsobom ako som to popísal, im môže viacej priťažiť, než by im to pomohlo.
Preto aj vás, pán minister, aj poslancov za SMER, aj kolegov z opozície prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Martin, vieš, že som podpísal aj ja tento pozmeňujúci návrh. Bol som prekvapený, že takto vlastne to je, lebo otvorene, pán minister, nesledujem až tak veľmi vaše zákony, musím sa priznať. Takže, myslím, Martin, že má to svoje ratio a keď si povedal, že pozemkové úpravy, no, vážení, vyzerá, že momentálne je situácia v našom štáte taká, že skôr averzia proti pozemkovým úpravám. Takže my sa možnože toho, neviem, či sa ja vôbec dožijem, aby územie bolo Slovenska scelené.
Zase na druhej strane, keď to scelíme, tak by som povedal, 3 ha samozrejme, to už je nejaká rozloha, z ktorej sa dá teda niečo vyťažiť. Na druhej strane to, že to scelené neni, ako to bolo minule spomínané pánom ministrom Jahnátkom, vlastne vylučuje možnosť skúpenia týchto pozemkov zahraničnými investormi alebo inými fyzickými osobami. Takže je to trošku také ako na hrane, že na jednej strane chceme to sceliť, na druhej strane nechceme, aby nám tu nejaký zahraničný investor, resp. fyzické osoby od budúceho roku, aby sme neboli v nájme vo vlastnom. Ale myslím, že má to svoje ratio a budem rád, keď bude prijatý. Ďakujem pekne.

Martin, obidvaja vieme, o čom sa rozprávame. Môj otec denno-denne od rána do večera sa venuje sceľovacím procesom a má z toho už teda menej vlasov a viacej šedín. Takže ten, ako fakt, neviete si predstaviť, čo to je, prísť do dediny a s každým jedným tým človekom si, sa snažiť čo najlepší dil vyjednať a nakoniec je aj tak zlý ten úradník a celé sa to začína odznovu. Takže ja som veľmi dobre oboznámený so situáciou týchto ľudí a práve preto ten, práve preto ten pozmeňovák podávam.
A čo sa týka tej druhej časti, Martin, ako to povedať. Zahraniční investori už dnes vlastnia obrovské časti pôdy na Slovensku. Nie je najmenší problém si zamestnať jedného slovenského konateľa vo firme, ktorá má zo zahraničia privezený kapitál a cez neho skupovať pôdu. To znamená, podľa mňa ten argument s tým, že necháme si rozbitý komplet celý systém parciel a vlastníctva je irelevantný. Proste nedá sa, nedá sa zabrániť, to ako keby sa povedalo, že dobre tak necháme si výmole na cestách, aby nám sem chodilo menej zahraničných áut. Toto proste nejde. Buď sa spraví systém tak, aby ľudia dokázali užívať pôdu, ktorú im komunisti častokrát ukradli pred tým a potom môžeme rozmýšľať nad nejakými protekcionistickými opatreniami proti vlastneniu pôdy zahraničnými investormi. Ale bolo by dobré, keby sme boli úprimní vždycky v tých krokoch, ktoré, ktoré robíme, že aký majú vlastne cieľ. Ďakujem.