25. schôdza

Alojz, ja som rád, že si poukázal na tú, na tú schizofréniu vlastne, ktorá, ktorá je základom politiky tejto vládnej strany. Lebo na jednej strane chce viac peňazí z daní, chce nižšiu nezamestnanosť a na druhej strane systematicky deštruuje podnikateľské prostredie na Slovensku. Veď predsa najlepšie, čo môžme urobiť pre zamestnancov, je umožniť ľuďom, ktorí ich zamestnávajú a zamestnávajú podnikatelia, nezamestnáva štát, aby im tú prácu mohli dať. A tým, že ich systematicky zaťažujeme vecami, ktoré ani, oni s nimi nesúhlasili, oni nie dobrovoľne všetci sa nechávajú zastupovať tými odbormi. Však dobre, keď niekto, keď pán kolega Blaha hovorí o mandáte, keď niekto dá mandát nejakému odborovému zväzu, aby v jeho mene vyjednával, tak dobre, potom nech sa ho akákoľvek takto vyjednaná zmluva týka, ale keď niekto ten mandát nedá, nesúhlasí s tým, aby niekto hovoril v jeho mene, tak potom samozrejme je blbosť, aby sa extendovali zmluvy a týkali sa aj ľudí, ktorí nie sú zastúpení takýmito odborármi.
Takže na jednej strane tu máme stranu, ktorá sa snaží, aby ľudia mali prácu, na druhej strane tu máme stranu, ktorá systematicky pracuje na tom, aby pre podnikateľov nebolo možné im tú prácu dávať. A to je presne tá schizofrénia, zlý, zlý podnikateľ, ako hovorí teda Marxov najväčší slovenský žiak z hornej lavice. A to nejde. Daní bude menej, štátny rozpočet bude menší a tým pádom aj sociálna ochrana najslabších, za ktorých sa tu tak bojuje, bude menšia. A tí najschopnejší, ktorí chcú podnikať, vytvárať hodnoty a zamestnávať ľudí, pôjdu zo Slovenska preč.

Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

Pán poslanec Hlina, chcel som podporiť vaše vystúpenie, ale zo strachu, aby na mňa nereagovala tá ideologická hlásna trúba marxistov a komunistov, nie SMER-u, pán Blaha, nebudem na vás reagovať, prepáčte.

Pán poslanec Hraško, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Kolega Hlina vie vždy vystihnúť podstatu vecí, aj keď sa to niektorí snažia zabaliť do toho, že nemá patričné vzdelanie. Ako, keď viem, že nejaká zmluva má postihnúť aj tých, ktorí s tým nesúhlasia, tak asi to nebude dobré riešenie a darmo bude na to potrebovať vysokú školu. Ja mám skoro dve a tiež nie do všetkého úplne vidím, ale základné veci, (Reakcia z pléna.) základné veci viem. To nie je do smiechu, ako čo, že si niekto robí vzdelanie, či? Poslanci SMER-u sa môžu teraz rehotať, možno sami na sebe, že nič nedosiahli v živote. V každom prípade Lojzo, to je to, čo si ty vystihol. Vládnej strane a poslancom 83 Kolesíkom chýba miera. Oni skrátka nemajú mieru a nevedia, dokedy môžu až a ja som už viackrát povedal, že ono bič na niekoho môže fungovať, ale len dočasu. A na niekoho vôbec nefunguje. Pretože naozaj treba vytvoriť radšej prostredie na to, aby tieto veci lepšie fungovali. V každom prípade sú na Slovensku firmy, ktoré vôbec nepotrebujú mať nejaké kolektívne zmluvy podpísané, nepotrebujú mať odbory, pretože fungujú špičkovo a majú dokonca vyššie vymoženosti, ako hociktorí zamestnanci v iných firmách, ale týmto zákonom ideme postihnúť aj ich, čo je dosť paradoxné a zvláštne. V každom prípade, táto sociálna vláda chce byť naozaj sociálna, ale má jeden problém. Nevie si na tieto sociálne veci zarobiť. Žiaľ, ona práve a podnikatelia sú tí, ktorí tuná donášajú tie peniaze, pretože tí zamestnávajú ľudí, tí im dávajú prácu, tí potom odvádzajú dane tomuto štátu a samozrejme aj potom z toho, čo vyrobia. Čiže aj ten podnikateľ. Ale keď ich budeme vyháňať a budeme im strpčovať prostredie, tak naozaj si povedia, že to tu zbalia a nebudú produkovať naozaj nič a potom o tie pracovné miesta prídeme a aj potom o tie príjmy do štátneho rozpočtu. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou, pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Teda, keď by si tu niekto dal tú prácu, že si to pozrie, tak naozaj, možno mi uzná, že tu sa nedá diskutovať, fakt sa nedá diskutovať. Pozrite, ja som uviedol, že uznávam zákon o kolektívnom vyjednávaní ako výdobytok modernej Európy, to som povedal. Ja som namietal legislatívno-technický nedostatok. Nemôžte prehlásiť niečo za zmluvu, keď to nie je zmluva, ale je to jednostranný akt. To už wikipédia, som vás odporučil na wikipédiu, ale, podľa mňa, to sú aj kopu iných, literatúry, sa to dá doštudovať. Však si to schváľte, ja som proste kvôli legislatívnej činnosti som teda, ako to mi tiež prislúcha to právo, teda upozorňovať v treťom čítaní naozaj na to upozorňujem, že tam máte závažný nedostatok. O tom som hovoril.
Načo ste sa zmohli? Ma dourážať, že či mám alebo nemám vzdelanie, či tomu rozumiem alebo nerozumiem až po demagógiu typu, ja neviem čo. To je presne to, ale ja viem, že sa s tým chvíľku dá, ale nie dlho. Prosím vás, skúsme spraviť nejakú dohodu, spravme dohodu o tom, že, že sa budeme počúvať a budeme reagovať na to, čo som hovoril, ale ja to pre istotu zopakujem, lebo vy ste schopní tvrdiť niečo iné. Ja som hovoril a stále hovorím a tvrdím, že zákon o kolektívnom vyjednávaní nech sa volá v inom tvare anglickom, francúzskom, nejako ináč, ale vieme o čom je, že patrí medzi výdobytok modernej Európy. To nehovorím a nespochybňujem. O rozsahu diskutujme, prosím vás, hej? S týmto ja naozaj nemám najmenší problém, ale to, že vy sem donesiete akt, ktorý zaväzuje inú stranu, rozhodnutím niekoho iného je, to tu zaznelo v reakciách predrečníkov, možno na hrane alebo za hranou ústavnosti to možno treba skúmať. Vy meníte stav, lebo stav je taký, že teraz bol potrebný súhlas dvoch, teraz to meníte, že stačí jedného. Na to, som upozorňoval, ale v zásade som to moc nekomentoval, len som na to upozorňoval a chcem vás poprosiť, opravte si legislatívno-technický nedostatok, nemôže to byť zmluva, je to akt. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Mihálovi. Nevidím ho tu v sále, takže pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno. Nech sa páči. Poprosím vás, nekomunikujte takto, vonku si to choďte vysvetliť.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Budem sa snažiť byť relatívne veľmi stručný. Priznám sa, že som neočakával, ani nemám ambíciu pri tomto návrhu zákona hľadať zhodu. Áno, tu sa ako zhoda nedá nájsť. Ja vôbec sa netajím tým, že tento návrh zákona môže, aj objektívne oddeľuje od seba pravicové a ľavicové strany.
Pre pravicové vlády sa už stalo tradíciou, že rozširovanie zo zákona vypúšťajú. Urobila tak aj pravicová vláda, ktorá nastúpila po nás, zobrala právo zamestnancom vyjednávať, pretože to podmienila súhlasom aj z druhej strany, k čomu sa vlastne nikdy nedospelo a preto sa kolektívne z hľadiska vyšších, vyšších zmlúv nevyjednávalo. To je demokracia v podaní pravice z hľadiska kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. (Potlesk.)
Ja aj napriek tomu nehovorím o úplnom návrate k zákonu, ktorý platil pred rokom 2010, napríklad poskytujeme sociálnym partnerom flexibilitu pri dohode, či už sa to jedná kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre celý sektor alebo pre konkrétne pracovné činnosti. Rovnakú možnosť dávame aj pri ich rozširovaní, ustanovujeme podmienku reprezentatívnosti, čiže v prípade existencie viacerých zmlúv sa rozšírenie môže, rozšírenie môže len tá kolektívna strana vyššieho stupňa, ktorá pokrýva väčší počet zamestnancov v danom odvetví. To znamená nemôžu traja, štyria odborári za svoje odborové organizácie vyjednávať, ale len ten, ktorý je najväčší. Prísnejšie budeme posudzovať návrh na rozšírenie, pričom členmi komisie budú aj zástupcovia hospodárskych odvetví, pretože chceme viac zobrať do úvahy aj ekonomické dopady rozšírenia zmluvy na dané odvetvie, vrátane menších zamestnávateľov. Naopak, dávame do zákona až sedem ďalších podmienok, pri splnení ktorých sa daný podnik pre, kolektívna zmluva vyššieho stupňa môže, môže rozširovať.
Čo sa týka, týka skúseností zo sveta. Áno, pán poslanec Hlina, ja vám ich môžem prečítať tie krajiny, aj povedať, ktoré sú to: Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko. Typy mechanizmov sú dva v podstate, rozšírenie v užšom slova zmysle a rozšírenie v širšom slova zmysle, prípadne isté funkčné ekvivalenty. Samozrejmá vec, ten, kto má pokrytie na sto percent, nepotrebuje extenzie, nevyjednáva. Takých krajín je veľmi veľa, tam sa vlastne o nič, niet čo baviť, automaticky zo zákona všetko platí pre nich.
To znamená, že ak sa tu tvrdilo, myslím, že pán Štefanec vo svojom vystúpení použil výraz "boľševistický prístup". No tak, je mi ľúto, ale my asi žijeme potom v boľševistickej Európe. Dvadsať krajín, ktoré sú v tomto prípade sledované a 16 z nich uplatňuje podobný systém, ako, ako navrhujeme my. Ja neviem.
Ale je tu asi iný problém. Zazneli tu výrazy, zlaté časy kapitalizmu. Pán poslanec Brocka, ja neviem, kedy boli. Ale mám pred sebou návrh zákona č. 111 Zbierky z 26. júla 1937 o záväznosti hromadných zmlúv pracujúcich. Možno citovať jednotlivé paragrafy. Žiadne výnimky, že do dvadsať zamestnancov. Platili pre všetky odvetvia. Opakujem, účinnosť tohto zákona od 26. júla 1937. Za tatka Masaryka a Beneša nikto nepolemizoval okolo toho, či uzatvárať alebo neuzatvárať. Viete, aké boli sankcie v tomto zákone, pokiaľ jedna, resp. druhá strana neakceptovala? "Jednání nebo odmítnutí proti ustanovení tohto zákona se trestá peňažnou pokutou 50 tisíc korún československých alebo väzením do šesť mesiacov." To platilo pred vojnou. Ja neviem, toto boli tie zlaté časy kapitalizmu?
To znamená, nevymýšľame niečo, čo by tu absolútne nikdy ako nebolo bývalo. Opakujem ešte raz, vo veľmi ťažkých časoch tu boli zákony, ktoré v takomto prípade platili a my, čo ponúkame, jednoducho, len sme sa otočili po Európe a ideme úplne štandardným spôsobom jednotlivých mechanizmov, ktoré platia v rámci Európskej únie. To by som bol rád. (Potlesk.)
Ak dovolíte, k niektorým pripomienkam, možno aj k tým, ktorým som nereagoval na minulom sedení pri prvom čítaní, aj napriek tomu, že tu odzneli. Viem, že vystupoval aj pán poslanec Mihál, no. Boli to trošku také, ja to nazvem veľmi skromne, neštandardné podmienky, ale aký je postup? To je dôležité, lebo mám ten dojem, že to celkom nevnímame všetci rovnako.
Viackrát zazneli slová "automaticky sa rozširujú". No hovorím nie. No nerozširujú sa automaticky. Ten postup je taký, že sa neberie právo zamestnancom navrhovať aj bez súhlasu zamestnávateľov. Ale aký je ďalší postup? No, ide o tripartitné komisie. Nič. Je tam len povinnosť sadnúť a hľadať dohodu. Ak sa dohoda nenájde, ako je tam istá rozhodovacia komisia na úrovni ministerstva a až potom, a k tomu sa ešte majú možnosť vyjadriť, treba povedať, že tu nie je automaticky všetko platné, je tu možnosť aj rozhodnutia súdu, citácia na Európsky súd pre ľudské práva a ďalšie veci, ktoré s tým súvisia. Nič nie je automatické. Je to klasický sociálny dialóg. Partneri sedia a majú záujem, záujem sa dohodnúť. A k tripartite, a vôbec k systému, no, ja z pozície štátu tú tripartitu, by som povedal, že až tak veľmi nepotrebujem. Potrebujú to hlavne konkrétni sociálni partneri, zamestnávatelia a zamestnanci, aby mali vytvorený priestor za účasti štátu sa vyjadriť k návrhom všetkých zákonov, ktoré idú do tejto Národnej rady, aby ich mali právo pripomienkovať, aby sa mali právo vyjadriť. To je systém, ktorý beží v celom svete, už aj v tej banánovej republike, ja neviem, niekde. To znamená, že to, čo ponúkame a riešime, je skutočne absolútny štandard.
Teraz otázka prístupu. Častokrát tu bolo spomínané, že sme z toho vynechali, z toho kolektívneho vyjednávania firmy, ktoré majú do 20 zamestnancov. Áno, len tu si je treba uvedomiť, že o čom sa vlastne bavíme, o koľko, o koľko firiem, firiem tento zákon, zákon pojednáva. No, tie firmy do 20 zamestnancov predstavujú 81,5 % všetkých zamestnávateľov na Slovensku. Opakujem ešte raz. Osemdesiat jedna a pol percenta. To znamená, len 18,5 % firiem tento zákon, ktorý predkladám, sa dotýka, lebo si uvedomujeme, že u tých malých firiem je to ďaleko, ďaleko zložitejšie a každý vplyv, každý výkyv na trhu môže mať veľmi vážny vplyv a preto nemáme záujem, aby sa to týchto týkalo. Veď to je v maximálnej miere seriózne.
To, čo navrhla pani podpredsedníčka Jurinová, rozšíriť do 50 zamestnancov, to je niečo viacej ako 2 %, keby sme išli do 50 zamestnancov. Veď to je podrobne rozanalyzované a samozrejmá vec, že so sociálnymi partnermi aj prerokované. Áno, toto navrhovala napríklad aj RÚZ-ka, že rozšírme to ešte, hoci vo väčšej miere sa to konkrétnych organizácií, ktoré sú súčasťou RÚZ ani netýka. To je skôr aktuálne pre asociáciu zamestnávateľov, pretože tam sú tie menšie firmy a živnostníci a všetci tí, ktorí sú združení.
Najväčší problém, ktorý súvisí s týmto, viete, čo je? Že tie veľké firmy si pri veľa akciách pozývajú spolupracujúce organizácie, použijem ten výraz, subdodávateľov, a tí subdodávatelia majú ďaleko, ďaleko horšie sociálne podmienky, ako tá veľká firma. Toto spôsobuje veľakrát problémy. Ale toto, ako táto, tento návrh zákona odstrániť nemôže, ešte raz, lebo sa dotýka, dotýka len tých relatívne, relatívne veľkých firiem. Preto si myslím, že to nie je žiadna nejaká ideológia, ktorou by sme sa posúvali niekde mimo rámec Európy. Naopak, ak prijmeme tento zákon, my sa posunieme len tam, kde dávno patríme, do Európy medzi ďalších 20 krajín. Je mi však ľúto, moja ambícia a som presvedčený, že každého, kto to poctivo myslí, by mala byť taká, aby raz v budúcnosti aj Slovensko bolo pokryté automaticky 100 % zmluvami a nebolo potrebné aplikáciu tohto zákona ani prijímať. Závidím severským krajinám, závidím ďalším, ktorí sú ďaleko a ďaleko už v tomto rozmedzí. Ďakujem pekne, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán minister. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie

o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 705. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 684. Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.