25. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Mojmíra Mamojku, Miroslava Číža a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore v znení neskorších predpisov, tlač 736, ako určená spravodajkyňa výborom pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 98 zo 14. októbra 2013 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonnej lehote pred schôdzou. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 710 z 27. septembra 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republike.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní, v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Hlina, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ako odborníkovi na atómové ponorky mi prislúcha vystúpiť aj k tomuto bodu. Prepáčte za túto poznámku, len nabieham na vašu komunikačnú stratégiu, čo máte. Teda už som to tu ráno hovoril, že ste dostali ten brief, že takto treba. A nie, ja už keď počujem a som rád, ja som pôvodne neplánoval, len som zbežne počúval aj to uvedenie toho bodu, a trošku ma obchádza obava, keď teda posilňujeme niekoho.
Ale pritom myslím, že to je namieste uviesť, také, čo som, ja som to mal veľmi dlho na jazyku, a teraz som rád, že v tomto bode to je meritórne a poviem to. I keď je to možno staršieho dáta, že niekedy mám pocit, že sa stále na niečo hráme, prezentujeme sa a s deravými topánkami, respektíve so slamou v topánkach. A niekedy mi to fakt tak príde. Ja všetky tie hry olympijského výboru, čo sa prezentujú, že aký slovenský dom, kde je a ako, kde bol úspešný, poviem vám jeden príbeh olympijského slovenského domu v Pekingu. A to bola tak čistá a obrovská hanba, alebo také plytvanie peňazí, že ja som, vtedy mi to aj niekto hovoril, že čo to stojí, koľko peňazí to stojí. A človek si tak pomyslel, že čo by sa za tie peniaze mohlo urobiť, koľko ľudí by mohlo byť, mať nejakú športovú prípravu za to a mohli doniesť konečne aj nejaký výsledok. Výsledkom slovenského domu v Pekingu bolo, že tam naši hltali halušky a nikto iný. Ale to trošku hyperbolizujem. Naozaj je, je to až nemiestné, to hranie sa na niečo a pritom zďaleka tým nie sme. Špeciálne Peking bol jeden obrovský prúser. To, že jak sa to deklarovalo, že to bolo pomaly na hlavnom, pri hlavnom námestí, je tak zavádzajúce, že nič zavádzajúcejšie nemohlo byť. Ono to síce nebolo od hlavného námestia ďaleko, ale v takej uličke, kde, zjednodušene, ani noha nepáchne, a tých čínskych nôh v Pekingu je veľa. Čiže keď tam už je málo ľudí, to znamená, že to je fakt bezvýznamná ulica. A naozaj to bolo v tak bezvýznamnej ulici, že to bolo úplne zbytočné tam lokalizovať. Čiže nemalo to ani, by som povedal, zmysel v tom, že nejaký vizuálny kontext, že ľudia vnímajú cez tú vlajku, ktorá tam viala, ako našu republiku. Úplne, úplne nulitné a rozpočet tam bol obrovský.
Potom som zbežne zachytil aj ten Londýn. V Londýne sme tiež mali údajne slovenský dom niekde, kde kráľovská rodina. Načo my potrebujeme mať slovenský dom, kde mala kráľovská rodina? Na nič, vám poviem, na nič. To je znova hranie sa na niečo, prosím vás, až úbohé. Naozaj na hrane úbohosti a dokazovania si cez nejakú takú vizuálnu zložku, že ako nám trčí slama z topánok.
Čiže toto je jedna z vecí, neviem teda, že či toto sa priamo toho týka, ale ak by som mohol niekde apelovať, tak apelujem na to, prosím vás, olympijský výbor má slúžiť, teda samozrejme okrem tých myšlienok a prezentácie, aby niekto vôbec športoval. Viete, aby sme nakoniec nedopadli tak, že budeme hltať halušky v nejakom slovenskom dome, niekde ako, že údajne na dobrej ulici, však tu nám to naši uveria, pritom to vôbec nemusí byť dobrá ulica, ale už tam pomaly nikto športovať nebude.
Viete, teraz títo vodní kanoisti, už, už, už, už idú pomaly do dôchodku. Ja som naozaj zvedavý, že kto vlastne bude športovať za našu krajinu. Ale hlavná vec, že budeme mať niekde slovenský dom. Predpokladám, že už teraz sú nejaké zdroje vyčlenené na slovenské domy v Soči. A to bude, to bude slávy, čo? To sa bude, koľko hltať halušiek? A potom niekde potichu povie, že koľko to stálo peňazí. A tu detiská, minule to niekde bolo, že nemajú, nemajú im, ani vosky na lyže si za čo kúpiť.
Čiže naozaj toto by som chcel apelovať aj na kolegov poslancov, ktorí teda, ak to predkladajú, predpokladám, že majú k tomu blízko, tak to tam niekde prípadne posuňte. Hej? Čiže dôležité na šírenie myšlienok nie je to, že si v nejakej zabudnutej ulici vytrčí z okna slovenskú vlajku a hrať sa na slovenský dom, ale zmyslom tej olympiády je pomôcť nejakým športovcom, ktorí na to majú, ale skutočne majú a sú schopní doniesť nejaký výsledok, aby nám nejaký ten výsledok doniesli. To by som si ja takým spôsobom nejako predstavoval. Ani neviem, či tento váš návrh zákona tomu pomôže. Ak áno, tak budem rád. Ale toto som mal hroznú chuť povedať, špeciálne pre ten Peking, v Londýne som nebol, to bolo, to bolo na hrane, na hrane zúfalstva a obrovského, ale obrovského plytvania zdrojmi. A predpokladám, že aj verejnými zdrojmi, lebo to sa potom niekde tak snaží zaobaliť, že ako sponzorsky a v konečnom dôsledku sa zistí, že to až tak sponzorsky nebolo, že to išlo naozaj, veľká časť tých peňazí, z peňazí určených na, na to, aby si tie deti mali za čo kúpiť vosk na lyže alebo aby si mali za čo kúpiť tretry.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mikloško a Jarjabek, faktické poznámky. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Mikloško.

Myslím si, že tento zákon mieri niekde inde. Je tam jedna veta o spravovaní majetku olympijským výborom, tak možno to pozadie toho, tej vety by bolo zaujímavé. Nemyslím si, že to súvisí s tými slovenskými domami. Bodaj by to nesúviselo. Slovenské domy sú dôležité. Každý štát má vždy na olympiáde svoje domy, kde naozaj predstavuje svoju kultúru, svoju kuchyňu, svojich športovcov a tak ďalej. No fakt, že to, čo pán poslanec Hlina hovoril, je pravdou už roky rokúce, že vždy každé dva roky na zimnej, každé dva roky na letnej sa organizuje slovenský dom, hurá. Vždy je z toho veľký tender, vždy vyhrá ten istý, pokiaľ sa pamätám, a vždy potom je veľká dotácia štátu na to. A mohol by byť z takého slovenského domu aj biznis, že by sa tam niečo predávalo, drobnosti, maličkosti, kryštáliky a tak ďalej, nejaké občerstvenie, nejaké toto, ale oni to vždycky obmedzia len na vybrané vstupy našich prípadných funkcionárov, športovcov, čo je, samozrejme, v prvom rade, ale prípadne aj iným by tam mali dať. A potom naozaj je z toho veľký dlh a vtedy sa potom spláca nekonečne, a tak ďalej.
Ja som zažil v Turíne, kde to takto bolo, pol roka sa to pripravovalo, nakoniec to vyhral niekto a skončilo to presne takto. V Londýne takisto. O Pekingu som nevidel. Ale to je hriech náš už každodenný, každodvojročný, a teda treba na to dávať pozor, aby Slovenský dom bol naozaj dobrý, reprezentačný, aby proste bola tam firma, ktorá to naozaj robí dobre a nemyslí len na seba, ale myslí aj na Slovensko a na olympiádu a na športovcov a na propagáciu a zviditeľnenie Slovenska.
Ďakujem.

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pekne za slovo. V reakcii na pána poslanca, ktorý stál pred rečníckym pultom, iba chcem potvrdiť to, čo hovoril pána poslanec Mikloško. Tento návrh zákona rieši niečo úplne iné ako to, o čom hovoril pán poslanec, ktorý stál za rečníckym pultom.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Hlina, vaša reakcia.

(Smiech.) Som rád, že poslanci SMER-u neberú meno... (Smiech.) Takže ja som ten, ktorý stál za rečníckym pultom, to je novinka aj pre mňa teda.
Ale, pán Mikloško, nie som si celkom istý, či všetci majú tie domy. Naozaj som si nie celkom istý, či všetky tie krajiny, ktoré sa zúčastňujú olympijských hier, majú svoje domy, majú ich také okázalé, majú ich tak okázalé, s takými rozpočtami. A tuná ohurujú našich doma, že čo všetko tam je a v zásade tam nič není. Peking bol jeden veľký, ale mám silné expresívne slová, to bolo tak niečo zbytočné, že nič zbytočnejšie si neviem ani predstaviť, hej. Ale vzhľadom na to, že Peking je ďaleko, tak verím, že tu sa to ľudom predstavovalo pomaly, že Mao Tse-tung tam bol jesť. No nebol! Ani, viete, je to úplne zbytočné, je to presne v tej lajne, že sa tu na niečo hráme a v konečnom dôsledku nedostanú tí peniaze, ktorí vôbec tie športy robia a kvôli čomu olympiády ako také vznikli.
Čiže to si, nemám tu nejaký rešerš urobený, že koľko má alebo nemá, ale určite, dokonca za to by som dal aj hlavu pod klát, že určite nemajú tie veľké, alebo vôbec štáty, všetky štáty už vôbec nie, ale ani väčšina štátov, že nemá svoje domy počas olympijských hier. To som si teda 100-percentne istý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete?
Nech sa páči.