25. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, zámerom predkladanej novely zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov je posilniť ochranu vlastníckych práv k poľnohospodárskym pozemkom vo vzťahu k právam nájomcov a tiež vytvoriť podmienky pre pružnejší trh s nájmom poľnohospodárskych pozemkov.
Súčasná zákonná konštrukcia vzťahu týchto dvoch práv predstavuje výrazný zásah do slobodného výkonu vlastníckych práv. Podľa platnej právnej konštrukcie sa môže nájomný vzťah dohodnutý na dobu určitú ukončiť po uplynutí tejto doby len v prípade, ak prenajímateľ, ktorý je spravidla vlastníkom prenajatého pozemku, vykoná zákonom predpísaný právny úkon. Ak vlastník pozemku zostane nečinný, nájomná zmluva sa automaticky obnovuje na čas maximálneho obdobia určeného pre, na nájom poľnohospodárskeho pozemku, ktorý zákon predĺžil na 25 rokov. V praxi to znamená, že ak vlastníci poľnohospodárskych pozemkov opomenú vykonať príslušný právny úkon, napríklad preto, lebo o tejto absurdnej podmienke nevedia, tak sa takmer na obdobie jednej generácie nedostanú k plnému výkonu svojich vlastníckych práv. Nájomný vzťah je touto úpravou chránený na úkor štandardného slobodného výkonu vlastníckych práv. Ani špecifiká poľnohospodárskej výroby by nemali byť dôvodom na to, aby deformovali základné inštitúty civilného práva, akými sú vlastnícke a nájomné práva a ich vzájomný vzťah. Vlastník by nemal prísť o možnosť uplatňovať svoje vlastnícke práva len preto, lebo nesplní nejakú veľmi špecifickú administratívnu povinnosť.
Podstatnou náležitosťou nájomného vzťahu by mala byť jeho dočasnosť. Keďže však zákon v súčasnom znení ustanovuje maximálny čas, na ktorý možno nájomnú zmluvu uzavrieť, až na 25 rokov a zároveň umožňuje, aby sa pri nečinnosti vlastníka po uplynutí doby, na ktorú bola dohodnutá nájomná zmluva, nájom predlžoval automaticky na túto maximálnu 25-ročnú dobu, z hľadiska dĺžky aktívneho života človeka sa táto podstatná náležitosť nájomného vzťahu, a teda jeho dočasnosť, stáva celkom problematickou.
Predložený návrh právnej úpravy mení túto zákonnú konštrukciu a s prihliadaním na osobitosti poľnohospodárskej výroby ju približuje základným princípom civilného práva. Vracia sa k pôvodnej dĺžke maximálneho obdobia nájmu pozemku na poľnohospodárske účely, uzavretého na určitý čas, ktorá bola stanovená na 15 rokov, a ruší automaticky obnovenie nájomnej zmluvy s maximálnou lehotou v prípade nečinnosti vlastníka. Vytvára tak režim štandardnej nájomnej zmluvy, tak ako ju pozná civilné právo. Ustanovuje, že nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutý na dobu určitú sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal. Pre konkrétny vzťah medzi konkrétnymi, medzi konkrétnym prenajímateľom, spravidla vlastníkom, a konkrétnym nájomcom ponecháva priestor, aby sa dohodli aj inak. Znamená to, že ak to vlastníkovi neprekáža, môže sa s nájomcom dohodnúť aj na nejakom režime automatického obnovovania nájomnej zmluvy. Princíp zmluvnej slobody to pripúšťa.
Predložená novela upresňuje aj vzťah nájomcu a nového vlastníka pozemku. V princípe tu civilné právo chráni nájomcu, t. j. v prípade zmeny vlastníctva zostávajú nájomné vzťahy nedotknuté. Je to spravodlivá požiadavka, pretože nájomca počíta s tým, že bude pozemok užívať počas obdobia, na ktoré sa s prenajímateľom, predchádzajúcim vlastníkom, dohodol, a preto mohol do pozemku investovať a očakávať, že ovocie týchto investícií sa dostaví len, ak bude mať pozemok v nájme po celé dojednané obdobie. Výnimkou z tohto princípu je prípad, ak nový vlastník o nájomnom vzťahu v čase, keď pozemok nadobudol, nevedel a ani nemohol vedieť. Ani v takomto prípade sa však nájomný vzťah neskončí automaticky, ale vlastník má do troch mesiacov možnosť nájomnú zmluvu vypovedať.
Ako som uviedol na začiatku, druhým dôvodom na predloženie tejto novely je spružniť trh s nájmom poľnohospodárskej pôdy v súvislosti s rozvojom podnikania na pôde a teda s rozvojom malých fariem. Súčasná dikcia zákona skôr napomáha väčším agropodnikom, ktoré majú snahu prenajímať pozemky na dlhšie obdobie za rovnakých podmienok, často postupom času nevýhodných pre majiteľov týchto pozemkov. Malí farmári sa preto len ťažko dostávajú k možnosti prenajať si pozemky a tak rozvíjať svoje farmy.
Tento faktor je dôležitý aj z pohľadu rozvoja rodinných fariem v rámci nového, teda v rámci návrhu zákona o rodinnom podnikaní, ktorý som predkladal do tejto schôdze Národnej rady.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na životné prostredie.
Chcem vás požiadať, vážení kolegovia, o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne za poskytnutie mi tohto času. Ďakujem.

Nech sa páči, rado sa stalo, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Petrovi Muránskemu.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, tak predsa. Dovoľte, kolegovia, výbor ma, ma zaradil ako spravodajcu, spoločného, k návrhu poslancov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca o vydaní zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov.
Uvedený návrh, konštatujem, bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Ako spravodajca konštatujem a odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Ďalej navrhujeme, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory, ústavnoprávny a pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, s tým, že za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam ďalej, aby tieto výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní.
Môžte otvoriť rozpravu, pani podpredsedníčka.

Ďakujem, pán navrhovateľ.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky, pán poslanec Galko a pán poslanec Fecko z klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
A dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi pánovi Galkovi.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené, vážení kolegovia, len pár krátkych poznámok. Hneď na úvod chcem povedať, že poslanci strany SaS tento návrh zákona skupiny poslancov nepodporia. Zákon je totiž navrhnutý tak, že sa polepší prenajímateľom pôdy a pohorší sa nájomcom. V stave, keď je obrovské množstvo pôdy napísaných na vlastníkov s neznámym miestom pobytu alebo takých, čo sú už dávno mŕtvi, predsa nemôžeme automaticky rušiť nájomné zmluvy po uplynutí ich platnosti! Pretože čo bude potom? Zanikne povinnosť užívateľa voči majiteľovi, alebo ako si to autori návrhu predstavujú? Ako bude napríklad prenajímateľ investovať do pozemku, keď nebude mať istotu napríklad ďalších desať rokov? Bude využívať pozemok bez zmluvy s rizikom, že môže mu byť tento kedykoľvek odobratý a on bude odtiaľ vyhnaný?
Mimochodom, väčšina nájomných zmlúv je uzatvorená na 10 rokov, teda nie na 25, ako je uvedené v dôvodovej správe. Dvadsaťpäť je povolená maximálna doba, ale väčšina je uzatvorená len na desať rokov. Desať rokov je tak akurát, aby sa podniky nezbláznili s papierovaním. Vieme si predstaviť napríklad skrátenie tejto maximálnej 25-ročnej lehoty, ale len pri prolongácii. A to by riešilo problém, o ktorom sa v návrhu píše.
Nevidím ale dôvod skracovať lehotu pri uzatváraní samotnej nájomnej zmluvy. Súčasné znenie je, pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 25 rokov. Nevidíme dôvod, prečo by vlastník nemohol podpísať nájomnú zmluvu aj na 25 rokov. Z akého dôvodu chceme vlastníka obmedzovať? Argument v dôvodovej správe, že je to doba, tamer, temer, pardon, takmer jednej generácie, je neodôvodnený a nezakladá dôvod na obmedzovanie práv vlastníka nakladať so svojím majetkom. To by sme mu mohli zakázať majetok aj predať, aby zostal jeho dedičom.
Problematicky je riešená aj časť týkajúca sa upresnenia vzťahu nájomcu a nového vlastníka pozemku. Navrhuje sa, že v prípade zmeny vlastníctva zostávajú nájomné vzťahy nedotknuté, čo je v poriadku, avšak výnimkou z tohto princípu má byť prípad, ak nový vlastník o nájomnom vzťahu v čase, keď pozemok nadobudol, nevedel a ani nemohol vedieť. V takomto prípade sa nájomný vzťah nemá skončiť automaticky, ale vlastník má do troch mesiacov možnosť nájomnú zmluvu vypovedať. To je diskutabilná až neprijateľná a zároveň zneužiteľná podmienka, pretože nájomca by predsa nemal trpieť za to, že vlastník pozemku úmyselne zatají nájomný vzťah a predá svoj pozemok novému majiteľovi. Nehovoriac o tom, že by to majiteľ pozemku mohol spraviť aj zo špekulatívnych dôvodov po dohode s novým majiteľom pozemku. Prevod pozemku by sa takto mohol stať pohodlnou metódou pre vlastníka skončiť dohodnutý nájomný vzťah uzavretý na dobu určitú predčasne.
Podľa mňa súčasná úprava je v poriadku a neodporúčam ju meniť. Z akého dôvodu by malo byť právo nového vlastníka, ktorý kúpil pozemok, na ktorý bola právoplatne uzatvorená nájomná zmluva a nájomca si všetky povinnosti plnil, aby nový vlastník bez dôvodu zmluvu vypovedal?!
Vezmime si paralelu s inou situáciou, napríklad pri predaji spoločnosti alebo vlastníka budovy s bytmi. Ak si nájomca plní povinnosti, tak zmluva je platná aj pri zmene vlastníka a malo by to tak zostať. Taktiež formulácia, že, citujem, "ak nemal nový vlastník pozemku rozumný dôvod pochybovať, že kupuje pozemok, ktorý nie je prenajatý", takéto formulácie sú nejasné a v aplikačnej praxi by prinášali nejednotný výklad. Ono vôbec celá táto novela je vytrhnutá z kontextu príliš komplikovaných majetkových vzťahov pri vlastníctve pôdy u nás. Treba začať robením poriadku na začiatku tohto legislatívneho chaosu, ktorý máme, a nie na konci. Pretože teraz sa určitá vec vytrhne z kontextu, zvýhodnia sa majitelia pozemkov, nabudúce sa vytrhne zasa iná, zvýhodnia sa nájomcovia. Takto sa to riešiť jednoducho nedá, pretože to je nesprávne.
Treba, ľudovo povedané, upratať kataster a takisto treba upratať register obyvateľstva, aby sme vedeli, kto je mŕtvy, kto je živý, kto je koho dedič, kto kde býva a podobne. Lenže toto je more práce a nikomu sa do toho nechce. Je to úloha pre vládu, respektíve príslušné ministerstvá, ktoré majú na takéto "upratanie" a na komplexnú zmenu zodpovedajúci aparát.
To by sa ale náš minister pôdohospodárstva nemohol venovať naháňaniu potkanov po hypermarketoch a PR tlačeným besedám o skysnutom mlieku, alebo by sa nemohol venovať obsadzovaniu lukratívnych štátnych pozícií pre svoju široko rozvetvenú rodinu. Alebo minister vnútra, pod ktorého register obyvateľstva patrí, by sa musel prestať venovať primárne kšeftom pri verejných obstarávaniach, výzbroji a výstroji pre policajtov, ale musel by sa venovať radšej niečomu užitočnému. No, ale to bola len taká vsuvka, lebo to je o inom. A navyše, ani oni tam nebudú večne, že áno? Neodpustil som si, keď som vás tu ešte dvoch videl.
Zhrnuté, podčiarknuté, takto koncipovaný a z kontextu vytrhnutý návrh zákona nie je podľa nás systémový a poslanci za stranu SaS ho nepodporia.
Ďakujem vám za pozornosť.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, reagujú dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Halúz.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, v podstate, až na tú vsuvku, s vami súhlasím a rád by som doplnil len toľko, že toto je asi jeden z tých návrhov zákonov, ako váš kolega Mihál minule hovoril, že každý by mal predkladať taký návrh zákona, keď je aj v opozícii, aby si ho vedel obstáť, aj keď bude vo vláde. Takže asi toľko.
Ďakujem.

Pán poslanec Simon, nech sa páči.