25. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem, pani podpredsedníčka, tak predsa. Dovoľte, kolegovia, výbor ma, ma zaradil ako spravodajcu, spoločného, k návrhu poslancov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca o vydaní zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov.
Uvedený návrh, konštatujem, bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Ako spravodajca konštatujem a odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Ďalej navrhujeme, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory, ústavnoprávny a pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, s tým, že za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam ďalej, aby tieto výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní.
Môžte otvoriť rozpravu, pani podpredsedníčka.
Autorizovaný
Vystúpenia
17:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:45
Ján MičovskýJednoducho, tu je extrémne zlá situácia v okolí týchto znečisťovateľov, život ohrozujúca a my sa tu ideme baviť o tom, že to ideme dať niekde na internet, že každý si to tam pozrie, napokon, stránky sú krásne a všetko na nich sa nájde. Ja nespochybňujem, že na internete je veľa užitočných vec. Ale skúste sa na to pozrieť optikou ľudí, ktorí sa pozerajú z okna, rozmýšľajú, či ho môžu vôbec otvoriť, že to, čo je okolo ich domu, je tak zúfalo smradľavé a nebezpečné, že či by tam nemala byť, v takejto časti Hrboltová pri Ružomberku, tabuľa, ktorá by veľmi jasne hovorila ľuďom: aj keď je to zúfalo smradľavé, pozrite sa, hodnoty sú v tejto chvíli pod limit! Kontinuálne! Nemá to vôbec nič spoločné s tým, čo na internete môžem vygooglovať, vyklikať na rôznych stránkach. Ani ich nespochybňujem.
Len máte nedostatok empatie voči týmto ľuďom, ktorí tam musia a chcú aj žiť, že či tento návrh, ktorý sme predložili, je egopopulistický alebo je proľudský. Najprv tam choďte bývať, a potom tu vykladajte takéto veci!
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.10.2013 o 17:45 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. No na internete je ozaj kadečo, aj na stránke SHMÚ, vážený pán poslanec Kolesík, ale ja by som to riešil asi takto: ešte skôr, aby sme sa bavili o tom, čo bude na internete a kto si to má nakliknúť, čo keby ste sa vybrali spolu možno aj so mnou do tej Hrboltovej? A to tým ľuďom, ktorých práve v týchto hodinách, v týchto dňoch chodia ubezpečovať emisári Mondi, že aby sa nebáli a čoho sa vlastne boja a že to nie je také zlé. Doslova v týchto dňoch. Prečo im teda nehovoria: Veď si kliknite internet, babuška alebo detičky, a veď to všetko zistíte, všetko je v poriadku?!
Jednoducho, tu je extrémne zlá situácia v okolí týchto znečisťovateľov, život ohrozujúca a my sa tu ideme baviť o tom, že to ideme dať niekde na internet, že každý si to tam pozrie, napokon, stránky sú krásne a všetko na nich sa nájde. Ja nespochybňujem, že na internete je veľa užitočných vec. Ale skúste sa na to pozrieť optikou ľudí, ktorí sa pozerajú z okna, rozmýšľajú, či ho môžu vôbec otvoriť, že to, čo je okolo ich domu, je tak zúfalo smradľavé a nebezpečné, že či by tam nemala byť, v takejto časti Hrboltová pri Ružomberku, tabuľa, ktorá by veľmi jasne hovorila ľuďom: aj keď je to zúfalo smradľavé, pozrite sa, hodnoty sú v tejto chvíli pod limit! Kontinuálne! Nemá to vôbec nič spoločné s tým, čo na internete môžem vygooglovať, vyklikať na rôznych stránkach. Ani ich nespochybňujem.
Len máte nedostatok empatie voči týmto ľuďom, ktorí tam musia a chcú aj žiť, že či tento návrh, ktorý sme predložili, je egopopulistický alebo je proľudský. Najprv tam choďte bývať, a potom tu vykladajte takéto veci!
Ďakujem.
Autorizovaný
17:47
Uvádzajúci uvádza bod 17:47
Mikuláš HubaNa internete je naozaj všetko, ako sa hovorí, ale všetky veci, ktoré sa oznamujú aj inak ako internetom, by sme po tom mohli zrušiť a naozaj sa spoľahnúť len na internet. Nehovoriac...
Na internete je naozaj všetko, ako sa hovorí, ale všetky veci, ktoré sa oznamujú aj inak ako internetom, by sme po tom mohli zrušiť a naozaj sa spoľahnúť len na internet. Nehovoriac o tom, že internet je stále ešte aj u nás dosť generačná záležitosť, že keby sme aj pripustili vaše námietky, že všetko sa dá nájsť na internete, nie každý to tam nájde. A naozaj tu ide o tie lokálne, regionálne zdroje. Naozaj to nie sú tisíce, to dávam za pravdu kolegovi Kolesíkovi, znečisťovateľov. Ide o veľké a stredné zdroje, čiže nezaťaží to nejak celoplošne všetkých podnikateľov na Slovensku, ale naozaj len tých najzásadnejších. A ide len o to, aby tá informácia naozaj bola včasná, okamžitá v tej lokalite, ktorá je takto postihnutá, okamžité dostupná. A myslím si, že tieto tabule na to slúžiť budú.
Keby sme tam dokonca dosiahli aj istú duplicitu informačnú, ktorej sa obávate, myslím si, že radšej ten údaj uverejniť dvakrát, ako urobiť ho nedostupným alebo ťažko dostupným, keďže je určite pre väčšinu obyvateľov Slovenska stále ešte problém nájsť si operatívne nejaký údaj na internete.
Asi nebudete tvrdiť seriózne, že keď si človek-motorista porovnáva ceny benzínu na jednotlivých čerpadlách, že si vytiahne počítač a nakliká si tam tie čerpadlá, miesto toho, aby sa pozrel na tej konkrétnej pumpe. Nechcem to nejako trivializovať, ale ak nám to tu nevadí, tá ako keby duplicitná informácia, tak myslím si, že pri tomto oveľa závažnejšom probléme, ktorý, ako tu už bolo povedané, atakuje, a nie zanedbateľným spôsobom, naše zdravie, myslím, že táto požiadavka je oprávnená.
Možno by som ešte pridupľoval to, čo povedal kolega Mičovský o tej nedávno zverejnenej správe. My sme boli trošku ukolísaní tým, že v prvých rokoch po novembri 1989, keď naozaj čiastočne aj novými predpismi a novou inštitucionalizáciou starostlivosti o životné prostredie, tým, že vznikli príslušné orgány, ktoré predtým u nás neexistovali, tak sa, ale toto hovorím len čiastočne, oveľa väčší vplyv na dosť razantné zníženie znečistenia ovzdušia vo väčšine ukazovateľov mal ten pád ekonomiky a ukončenie činnosti mnohých veľkých znečisťovateľov, tak sme sa nechali tak nejako učičíkať, že všetko je v poriadku. A nevšimli sme si, že potom prišli roky istej stagnácie, že sa nám nepodarilo nejako odpojiť ten rast HDP od, teda dosiahnuť ten stav tých nožníc, ktoré sa budú roztvárať, že s rastom HDP nám bude klesať znečistenie, ako je to v tých najvyspelejších krajinách. A teraz, ako dokazuje tá správa, sa nám pomaly vracia ten trend, že mnohé nebezpečné ukazovatele znečistenia ovzdušia sa začínajú zase zhoršovať. Uvádza sa v tej správe, že 11 % arzénu európskeho pochádza zo Slovenska. Nemusíme si hovoriť o tom, aký je arzén jed. Ale takisto sme na tých, ako už bolo spomínané, popredných miestach, smutne popredných, v takých klasických druhoch znečistenia, ako je oxid dusičitý alebo oxid siričitý a niektoré ďalšie látky.
Takže je naozaj dôvod sa venovať tejto problematike veľmi seriózne a urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme jednak tú mieru znečistenia ovzdušia znižovali, jednak umožnili ľuďom včasné a čo najpresnejšie informácie. Inak, čo sa týka nejakej nedôvery k SHMÚ, my tu predpokladáme, v tom zákone, keby ste si to boli prečítali dôsledne, je to uvedené, že predpokladáme, že znečisťovatelia budú na tých tabuliach preberať tieto informácie z SHMÚ, čiže nebudú zaťažení nejakým duálnym systémom merania a pôjde naozaj len o tú povinnosť zverejňovať včasne a presne a neskreslene to, čo namerá SHMÚ, a v tých ukazovateľoch, ktoré pre daný zdroj znečistenia sú dôležité.
Ďakujem za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
28.10.2013 o 17:47 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za všetko, čo odznelo v rozprave. Ďakujem aj spolupredkladateľovi, že, myslím si, veľmi zrozumiteľne vysvetlil, na rozdiel možno od môjho trošku príliš teoretického úvodu, to, o čo tu ide. Kto chcel, pochopil, kto nechcel, nepochopil.
Na internete je naozaj všetko, ako sa hovorí, ale všetky veci, ktoré sa oznamujú aj inak ako internetom, by sme po tom mohli zrušiť a naozaj sa spoľahnúť len na internet. Nehovoriac o tom, že internet je stále ešte aj u nás dosť generačná záležitosť, že keby sme aj pripustili vaše námietky, že všetko sa dá nájsť na internete, nie každý to tam nájde. A naozaj tu ide o tie lokálne, regionálne zdroje. Naozaj to nie sú tisíce, to dávam za pravdu kolegovi Kolesíkovi, znečisťovateľov. Ide o veľké a stredné zdroje, čiže nezaťaží to nejak celoplošne všetkých podnikateľov na Slovensku, ale naozaj len tých najzásadnejších. A ide len o to, aby tá informácia naozaj bola včasná, okamžitá v tej lokalite, ktorá je takto postihnutá, okamžité dostupná. A myslím si, že tieto tabule na to slúžiť budú.
Keby sme tam dokonca dosiahli aj istú duplicitu informačnú, ktorej sa obávate, myslím si, že radšej ten údaj uverejniť dvakrát, ako urobiť ho nedostupným alebo ťažko dostupným, keďže je určite pre väčšinu obyvateľov Slovenska stále ešte problém nájsť si operatívne nejaký údaj na internete.
Asi nebudete tvrdiť seriózne, že keď si človek-motorista porovnáva ceny benzínu na jednotlivých čerpadlách, že si vytiahne počítač a nakliká si tam tie čerpadlá, miesto toho, aby sa pozrel na tej konkrétnej pumpe. Nechcem to nejako trivializovať, ale ak nám to tu nevadí, tá ako keby duplicitná informácia, tak myslím si, že pri tomto oveľa závažnejšom probléme, ktorý, ako tu už bolo povedané, atakuje, a nie zanedbateľným spôsobom, naše zdravie, myslím, že táto požiadavka je oprávnená.
Možno by som ešte pridupľoval to, čo povedal kolega Mičovský o tej nedávno zverejnenej správe. My sme boli trošku ukolísaní tým, že v prvých rokoch po novembri 1989, keď naozaj čiastočne aj novými predpismi a novou inštitucionalizáciou starostlivosti o životné prostredie, tým, že vznikli príslušné orgány, ktoré predtým u nás neexistovali, tak sa, ale toto hovorím len čiastočne, oveľa väčší vplyv na dosť razantné zníženie znečistenia ovzdušia vo väčšine ukazovateľov mal ten pád ekonomiky a ukončenie činnosti mnohých veľkých znečisťovateľov, tak sme sa nechali tak nejako učičíkať, že všetko je v poriadku. A nevšimli sme si, že potom prišli roky istej stagnácie, že sa nám nepodarilo nejako odpojiť ten rast HDP od, teda dosiahnuť ten stav tých nožníc, ktoré sa budú roztvárať, že s rastom HDP nám bude klesať znečistenie, ako je to v tých najvyspelejších krajinách. A teraz, ako dokazuje tá správa, sa nám pomaly vracia ten trend, že mnohé nebezpečné ukazovatele znečistenia ovzdušia sa začínajú zase zhoršovať. Uvádza sa v tej správe, že 11 % arzénu európskeho pochádza zo Slovenska. Nemusíme si hovoriť o tom, aký je arzén jed. Ale takisto sme na tých, ako už bolo spomínané, popredných miestach, smutne popredných, v takých klasických druhoch znečistenia, ako je oxid dusičitý alebo oxid siričitý a niektoré ďalšie látky.
Takže je naozaj dôvod sa venovať tejto problematike veľmi seriózne a urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme jednak tú mieru znečistenia ovzdušia znižovali, jednak umožnili ľuďom včasné a čo najpresnejšie informácie. Inak, čo sa týka nejakej nedôvery k SHMÚ, my tu predpokladáme, v tom zákone, keby ste si to boli prečítali dôsledne, je to uvedené, že predpokladáme, že znečisťovatelia budú na tých tabuliach preberať tieto informácie z SHMÚ, čiže nebudú zaťažení nejakým duálnym systémom merania a pôjde naozaj len o tú povinnosť zverejňovať včasne a presne a neskreslene to, čo namerá SHMÚ, a v tých ukazovateľoch, ktoré pre daný zdroj znečistenia sú dôležité.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
17:52
Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:52
Martin FeckoA tak ako ja som sa tešil po roku 1989, keď som videl, že komíny, ktoré boli z teplární na tuhé palivo likvidované a prestali dymiť. Ako to povedal pán navrhovateľ, nechali sme sa učičíkať. Áno, komíny nám padli a teraz zisťujeme, že sme ešte v horšom stave možno v iných látkach, ako sme boli. Tak preto myslím si, že všetko, čo bude upozorňovať na to, aký tu máme nevyhovujúci stav životného prostredia, aj v oblasti ovzdušia, by sme mali iba podporiť. A myslím, že to nie sú miliardy, ani milióny pre týchto znečisťovateľov, ktorí by mali do toho investovať. Je to iba o tom, aby ukázali, že majú seriózny vzťah k tomu, aby ukázali reálne informácie, ktoré sa dejú, sú v tom danom čase, a že chcú s tým niečo robiť. Takže aj napriek tejto diskusii, ktorá tu vznikla, chcel by som vás požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
28.10.2013 o 17:52 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja tiež len krátko. Myslím si, že aj keby ste prechádzali napríklad cez Ružomberok ako vodič, to znamená, máte sa venovať riadeniu a nie pozeraniu do nejakého internetu alebo do mobilu, tak prakticky tá tabuľa, ktorá by hovorila o takomto stave ovzdušia, asi mnohých by aj trošku upútala a povedala by áno, znovu som tu a znovu ten Ružomberok je taký, aký je v tom ovzduší. Lebo vyzerá, že je to málo, my len skonštatujeme a nič sa nerieši. To znamená, poďme riešiť! A pokiaľ tu budem 30-krát chodiť desať rokov a stále sa nebude s tým nič robiť, tak prídu tam aj možno, že tie apelácie väčšieho množstva občanov. A povedia: Tak konečne už niečo s tým robte, lebo je to neúnosný stav!
A tak ako ja som sa tešil po roku 1989, keď som videl, že komíny, ktoré boli z teplární na tuhé palivo likvidované a prestali dymiť. Ako to povedal pán navrhovateľ, nechali sme sa učičíkať. Áno, komíny nám padli a teraz zisťujeme, že sme ešte v horšom stave možno v iných látkach, ako sme boli. Tak preto myslím si, že všetko, čo bude upozorňovať na to, aký tu máme nevyhovujúci stav životného prostredia, aj v oblasti ovzdušia, by sme mali iba podporiť. A myslím, že to nie sú miliardy, ani milióny pre týchto znečisťovateľov, ktorí by mali do toho investovať. Je to iba o tom, aby ukázali, že majú seriózny vzťah k tomu, aby ukázali reálne informácie, ktoré sa dejú, sú v tom danom čase, a že chcú s tým niečo robiť. Takže aj napriek tejto diskusii, ktorá tu vznikla, chcel by som vás požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
17:56
Uvádzajúci uvádza bod 17:56
Martin FeckoŽiaľ, to, čo som avizoval aj v rozprave, ktorá tu bola zhruba trištvrte hodiny z mojej strany, že tento zákon o pozemkových spoločenstvách, ktorý dostal č. 97 v roku...
Žiaľ, to, čo som avizoval aj v rozprave, ktorá tu bola zhruba trištvrte hodiny z mojej strany, že tento zákon o pozemkových spoločenstvách, ktorý dostal č. 97 v roku 2013 a je účinný od 1. mája, má svoje veľké trhliny, ktoré už avizuje aj prax. Mnoho pozemkových spoločenstiev je momentálne v šoku. A v šoku z toho, čo všetko musí stíhať do konca februára 2014. Je v šoku z toho, ako sa začína to predkupné právo reálne ohýbať, ktoré sme zo zákona vypustili. Je v šoku z toho, že mnoho pripomienok, ktoré boli dané rezortu pôdohospodárstva, neboli akceptované. Je v šoku z toho, že niečo sa hovorí a niečo sa robí. Je mi z toho smutno. Takže tak ako pán minister doporučil, keď tento zákon bol prijímaný, že pokiaľ budú operatívne vylepšujúce pozmeňujúce návrhy tohto zákona, že budú konštruktívne riešiť a vylepšovať ho, že budú prijaté, dokonca i sľúbil tu za týmto pultom, odporúčal poslancom vládnej strany SMER, aby pozmeňujúce návrhy, ktoré sme predkladali vtedy tiež s pánom Mičovským, s pani kolegyňou Mezenskou, že sú dobré a je potrebné ich prijať. A rozdelil som hlasovanie o týchto bodoch, aby to nebolo nejakým spôsobom povedané, tak všetko, alebo nič. Aj napriek tomu odporúčaniu pána ministra, poslanci vládnej strany SMER hlasovali proti. Žiaľ, realita vás dobehla a v súčasnosti, pán minister a páni poslanci zo strany SMER, sa vám to bude vracať.
Preto predkladám ako navrhovateľ zmenu tohto zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorá znovu sleduje tie isté výhrady a tie isté veci, ktoré som predkladal v máji 2013. Máte to pred sebou, vyjadrím sa iba k tým najpodstatnejším veciam, ktoré v súčasnosti vnímam, že keď sa s týmto niečo nestane, tak pán Jahnátek bude braný ako hrobár pozemkových spoločenstiev na Slovensku. Či sa niekomu páči alebo nepáči, pravda vás dobehne a život pozemkových spoločenstiev bude ako veľká výčitka aj vám poslancom, ktorí ste takýto zákon prijali.
Takže poďme k meritu veci. V prvom rade by som chcel upozorniť, že predkupné právo fyzických osôb, členov spoločenstva, ktoré z tohto zákona bolo vyňaté a vyhodené, hoci v pôvodnom zákone, ktorý platil od roku 1995, to bolo jednoznačne dané, sa prejavuje takýmto spôsobom, ako bolo povedané. Začínajú prví priekupníci, ktorí začínajú skupovať podiely, a začínajú handrkovať, akým spôsobom týmto urbariátom a hlavne s majetkom týchto urbariátov, ako s nimi naložia. Ohlasujú sa mi urbárnici zo Šariša, z Liptova, z Oravy aj z Gemera. Žiaľ, nikto ich nechce počúvať alebo veľmi málo, tak som zvedavý, ako zareagujete na náš pozmeňujúci návrh.
V prvom rade chceme, aby sa znovu to predkupné právo na predaj podielu spoločných pozemkov v spoločenstvách bolo uplatnené. To znamená, po lopate povedané, keď člen pozemkového spoločenstva chce predať svoj podiel, aké sú dôvody, to už je na jeho vôli a na jeho presvedčení, aby bol v prvom rade nútený ho ponúknuť svojim spolupodieľníkom na tej spoločnej nehnuteľnosti, svojim urbárnikom, členom pozemkového spoločenstva. To je to predkupné právo! To je ten marazmus, ktorý bol dosiahnutý týmto zákonom, keď sme ho, toto predkupné právo, vyhodili. To znamená, prvých, ponúkneš svojim, až potom cudzím zvonku, obyčajnými slovami povedané.
My dokonca chceme ísť trošku ďalej aj v tejto našej novele, ktorú predkladáme. Chceme ísť do toho, aby ešte aj pozemkové spoločenstvo tento podiel mohlo kúpiť ako celok. Či ho už potom, ako sa hovorí, rozpustí medzi ostatných členov spoločenstva podľa podielov, alebo ako naloží, to už bude vecou nejakých stanov a pravidiel, aké majú v pozemkovom spoločenstve. To znamená, toto bola najväčšia výtka, ktorú teraz vznášam, a preto predkladám viac-menej identický návrh, ako bol v máji 2013.
Takže to predkupné právo, ktoré sme zanechali alebo ponechali v zákone pre Slovenský pozemkový fond, neviem prečo by nemali mať aj fyzické osoby, členovia pozemkového spoločenstva.
Takže prejdem k druhému bodu, ktorý vyrušuje celé Slovensko, a to je bod, ktorý hovorí znovu o delení na menšie časti podielov v pozemkových spoločenstvách. Doteraz platilo u lesných pozemkov pod 5000 metrov štvorcových, u poľnohospodárskych pozemkov pod 2000 metrov štvorcových sa nemôže deliť podiel. Žiaľ, tento zákon aj v pozemkových spoločenstvách prechádza u lesných pozemkoch na výmeru 2000 metrov štvorcových. Keď toto není drobenie, tak ja potom nerozumiem matematike! Keď je 2000 viacej ako 5000, tak mi to vysvetlite. Takže aj to predkladáme, aj to chceme znovu vrátiť do jednokoľajky tak, ako to je v zákone č. 180/1995, ktorý hovorí, že tá výmera 5000 u lesných pozemkoch a 2000 metrov štvorcových u poľnohospodárskych pozemkoch musí byť zachovaná pri rôznych dedičských a iných prevodoch pozemkov, ktoré sa robia u notára aj kúpnymi zmluvami, ktoré potom kataster vracia späť, už nie sú zapísania schopné. Takže, vážení, to je náš ďalší apel, znovu ho predkladáme a chceme, aby nebola dvojkoľajnosť. A jednokoľajnosť, to znamená aj pri lesných pozemkoch minimálna výmera lesného pozemku a dielu v pozemkovom spoločenstve bolo 5000 a viac metrov štvorcových.
Tretia veľká výhrada, s ktorou nemôžme súhlasiť, pretože hovorí o degradácii a likvidácií aj pozemkového spoločenstva, je tá, že sa znižuje kvóta, koľko ľudí musí hlasovať za to, aby pozemkové spoločenstvo zaniklo okrem iného alebo sa zmenilo na obchodnú spoločnosť alebo na inú nejakú eseročku, kde doterajšia kvóta podľa starého zákona bola dve tretiny, opakujem, dve tretiny, a tento zákon to znižuje na 50 percent. To znamená nad 50 %, 50 % plus jeden. Hovorím, že pri tak vážnej udalosti pre pozemkové spoločenstvá, ako je zánik, zánik, neodvolateľný zánik spoločenstva, nemôže predsa rozhodovať 50 % plus jeden. Veď to je na hlavu postavené! Tak preto dávame, aby v týchto dvoch podmienkach, to znamená zánik pozemkového spoločenstva, likvidácia, dá sa povedať, a zmena na obchodnú alebo inú spoločnosť, aby rozhodovala dvojtretinová väčšina, nie nadpolovičná väčšina. Ostatné veci, dobre, polovičná väčšina, nemám s tým problém, ale v týchto dvoch bodoch musíme, lebo ináč znovu kopeme hrob pozemkovým spoločenstvám.
Ďalšia veľká by som povedal, že záležitosť, ktorá by mala touto novelou byť riešená, je zodpovednosť. Priama zodpovednosť jednotlivých funkcionárov v pozemkových spoločenstvách. Žiaľ, sme svedkom toho, že náš ľud je veľmi flexibilný, veľmi rýchlo sa zžil s pozemkovou problematikou a hlavne so špekulantskými metódami, ktoré sa pri pozemkovom práve môžu použiť, žiaľ, aj v spoločenstvách. A poznám spoločenstvá, kde výbor si bačuje a mnohí členovia ani nevedia, že tam majú podiel, že majú nejaké možnože aj výplaty, a, žiaľ, dozorná rada aj výbor sú v stave v takom, že pozemkové spoločenstvo ide od piatich ku dvom pre spoločenstvo ako celok, ale od dvoch ku piatim pre predsedu a výbory, respektíve dozornú radu. Takže, vážení, preto my hovoríme a v našom novelizačnom bode pod č. 21 hovoríme o zodpovednosti člena orgánu pozemkového spoločenstva, čo zodpovednosť má znamenať, ako ju máme chápať, aby všetky práva a povinnosti vyplývajúce z držby spoločnej nehnuteľnosti pre jednotlivých členov kolektívu tohto, tejto spoločnej nehnuteľnosti boli transparentné, jasne dané a dodržiavané.
Je tu celkovo v našom pozmeňujúcom návrhu 36 bodov. Ešte niektoré vypichnem, pretože myslím si, že mali by ste o nich niečo vedieť. Lebo tvrdím: každá rodina na Slovensku je nejakým spôsobom s urbariátom prepojená. A to je jedno, či je to generácia dedov, otcov. synov, vnukov, máme tri a pol tisíc urbariátov na Slovensku. To znamená, táto veľká spoločnosť by mala mať aj adekvátny zákon, ktorý bude jasne hovoriť, akým spôsobom sa majú tieto pravidlá utriasť.
Hovoríme o tom, že súčasťou zmluvy o spoločenstve musí byť aj zoznam členov, ktorý je definovaný v § 18. Žiaľ, u predkladateľov nového zákona, ktorý bol vami predkladaný ako vládny návrh, toto akoby uniklo a dáva na zváženie, aký vlastne zoznam použijú. Tak to nie, vážení! My chceme to mať jasné. To sú tí podielnici, ktorí sú tam daní v § 18, kto je vlastne členom pozemkového spoločenstva.
Ďalej, spoločná nehnuteľnosť predsa nepozostáva iba z viacerých pozemkov, môže pozostávať z jedného pozemku. To tiež uniklo legislatívcom, ktorí dávali takýto podnet. Preto aj to opravujeme, aby tam bolo slovné spojenie, nieže pozostáva, ale môže pozostávať z viacerých pozemkov, ale môže byť aj z jedného pozemku.
Ďalšia veľká výhrada, ktorú, ktorá bola tlmočená, ale pravdou je, nemám ju započítanú v našom pozmeňujúcom návrhu, je tá, ktorú nám tlmočil predseda urbariátov Slovenska pán Vanko, že prakticky v zmluvách o založení týchto spoločenstiev, pozemkových, prakticky chýba termín "spoločne obhospodarovaných". Pretože súčasný zákon nehovorí iba o pozemkových spoločenstvách, ktoré vznikajú na nedeliteľných nehnuteľnostiach, ale aj na spoločne obhospodarovaných. Ale už ustanovujúca zmluva, listina, ktorá vzniká a dáva základ k takémuto vzniku, nehovorí o tejto možnosti, že vznikajú aj pozemkové spoločenstva, ktoré budú spoločne obhospodarovať rôzne nehnuteľnosti, iba obhospodarovať, nebude to spoločná nehnuteľnosť. A to je pre tých, ktorí sa tomu rozumejú, jasný dôkaz toho, že ten zákon nebol pripravovaný s takou dôslednosťou, ako som si aj ja osobne, aj moji kolegovia predpokladali, že bude. Vracia sa nám to a som z toho smutný.
Ďalej jedna veľká časť pozemkov a respektíve prevodov, respektíve nakladaní na iného majiteľa hovorí o tom, že prechod a prevod to sú dva rôzne termíny, ktoré si musíme ujasniť. A tu sa dostávame do ďalšieho, by som povedal, veľkého nejakého marazmu, kde zisťujeme, že zakázaný prevod je, k podielu na spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný, ale prechod nie je zakázaný. To je tiež veľký problém. Takže dávame aj ten prechod.
Ďalej hovoríme, že minimálny počet členov v urbariátoch výboru môže byť päť. To som vytýkal aj minule, že prečo päť. Máme urbariáty, ktoré majú 15 členov, keď budú piati minimálne, už tretina je výbor, ďalšia bude nejaká revízna rada, alebo dozorná rada, a zisťujeme, že každý bude funkcionár. Preto my to upravujeme na tri. Dajme šancu aj tým malým pozemkovým spoločenstvám! Proste to nemá opodstatnenie. Takže to je ďalšia naša výtka.
Veľký problém v súčasnosti majú aj so zverejňovaním v médiách s celoštátnou pôsobnosťou valných zhromaždení. Ja som včera čítal noviny a áno, valné zhromaždenia, ktoré musia skončiť do 28. februára 2014, teraz tie valné zhromaždenia idú. A mnoho pozemkových spoločenstiev, ktoré negazdujú, že boli bez právnej subjektivity a nemajú príjem žiadny, vlastne musia sa skladať na to, aby vôbec mohli do tých médií dať to oznámenie, ktoré sme im dali v tomto zákone. Preto my to nahradzujeme tým, že médium s celoštátnou pôsobnosťou na svojom webovom sídle nahrádzame slovami na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, aby naše ministerstvo bezplatne, lebo je to jeho rezort, pozemkové spoločenstvo patrí pod tento rezort, aby tam bezplatne uverejňoval takéto výzvy, takéto valné zhromaždenia oznamoval ľuďom. Takže to je ďalšie ťahanie financií pozemkovým spoločenstvám, hlavne tým malým, ktoré vyslovene, že boli bez právnej subjektivity a negazdovali. Takže nemôžme všetko hádzať do jedného vreca.
Ďalej jednu veľkú výhradu sme mali aj k odmeňovaniu ako dozornej rady, tak aj ostatných funkcionárov, kde odmenu odsúhlasuje samozrejme zhromaždenie, ale zhromaždenie sa stretne raz za rok, dva razy za rok. Ľudia predsa nepoznajú, keď sú cezpoľní a nepoznajú ten chod pozemkového spoločenstva na tej obci, ako tam prebieha, predsa musí im tú odmenu niekto povedať, za čo vlastne to je. Nie iba takto, že niekto navrhne. Tak my navrhujeme, aby to bolo na základe výboru, čiže dozorná rada rozhodne na základe výboru, ktorý bude citovať, čo sa urobilo, že tá odmena je zaslúžená a že doporučuje alebo nedoporučuje valnému zhromaždeniu ju schváliť. Tak preto dávame tam v bode 33, že odmenu zhromaždeniam na základe návrhu výboru odsúhlasuje to zhromaždenie.
Takže to je aspoň taký mierny výťah z našich pozmeňujúcich návrhov, ktoré znovu predkladáme. A musím povedať, tak ako som povedal v prvom rokovaní v máji, že tieto nevzišli ani z rozumu Fecka, Mičovského, ani Mezenskej, ale vzišli z návrhov tri a pol tisíc urbariátov Slovenska, ktoré som mal tú česť osloviť, a ktorí mi spätnou väzbou, a moji kolegovia tiež, a mi spätnou väzbou tieto návrhy poslali a nám poslali navzájom, ktoré sme navzájom skĺbili a vypracovali v takejto polohe, v akej sú.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby ste zhodnotili, ako vyzerá tento náš predkladaný návrh a nebrali to, že to predkladá opozičný poslanec a k tomu ešte Fecko s Mičovským a s Mezenskou, ale aby ste sa nad to povzniesli. Pretože toto je bod, ktorý traumatizuje pozemkové spoločenstvá, takto schválený a účinný zákon, ktorý od 1. mája 2013 o pozemkových spoločenstvách pod č. 97/2013 traumatizuje pozemkové spoločenstvá. Preto by sme sa ho mali snažiť vylepšiť. A budem veľmi rád, keď aj z vašich lavíc a z lavíc vládnych poslancov SMER-u prídu v druhom čítaní, keby sa to dostalo do druhého čítania, keby došli pozmeňujúce návrhy. Nemáme s tým problém ich zakomponovať. A tak ako vy hovoríte, že by to malo byť nejaké súdržné a systematické a skvalitňujúce, tak myslím si, že ten náš návrh takýto je, a pokiaľ by ste ho dali aj vašim legislatívcom na pretras, tak neverím, že nám z toho trištvrte vyškrtajú, pretože takýto bol hlas aj pána Vanka, ktorý povedal, že tento legislatívny náš návrh je v súlade aj s ich myslením a s ich nejakou legislatívnou úpravou, a má to svoju váhu.
Takže predkladaný návrh zákona nemá dosah na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvolá sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a ani informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Preto by som vás chcel, kolegyne a kolegovia, ešte raz v mene všetkých predkladateľov tohto návrhu zákona k zákonu o pozemkových spoločenstvách naprieč politickým spektrom požiadať a poprosiť o podporu, aby sme dokázali, že vieme sa zastať našich pozemkových spoločenstiev aj zákonom, ktorý bude spĺňať aj požiadavky tohto, by som povedal, združenia, týchto účastníkov pozemkových spoločenstiev, ktoré nám tlmočili, a, žiaľ, neboli vypočutí. Takže ešte raz by som vás chcel poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
28.10.2013 o 17:56 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyne, páni kolegovia, hostia, nie som rád, že tu musím stáť znovu k tomuto zákonu, ktorý bol prijatý v roku 2013, v máji, pretože svedčí to asi o nie veľmi dobrej legislatívnej príprave, keď musíme ho tak skoro novelizovať.
Žiaľ, to, čo som avizoval aj v rozprave, ktorá tu bola zhruba trištvrte hodiny z mojej strany, že tento zákon o pozemkových spoločenstvách, ktorý dostal č. 97 v roku 2013 a je účinný od 1. mája, má svoje veľké trhliny, ktoré už avizuje aj prax. Mnoho pozemkových spoločenstiev je momentálne v šoku. A v šoku z toho, čo všetko musí stíhať do konca februára 2014. Je v šoku z toho, ako sa začína to predkupné právo reálne ohýbať, ktoré sme zo zákona vypustili. Je v šoku z toho, že mnoho pripomienok, ktoré boli dané rezortu pôdohospodárstva, neboli akceptované. Je v šoku z toho, že niečo sa hovorí a niečo sa robí. Je mi z toho smutno. Takže tak ako pán minister doporučil, keď tento zákon bol prijímaný, že pokiaľ budú operatívne vylepšujúce pozmeňujúce návrhy tohto zákona, že budú konštruktívne riešiť a vylepšovať ho, že budú prijaté, dokonca i sľúbil tu za týmto pultom, odporúčal poslancom vládnej strany SMER, aby pozmeňujúce návrhy, ktoré sme predkladali vtedy tiež s pánom Mičovským, s pani kolegyňou Mezenskou, že sú dobré a je potrebné ich prijať. A rozdelil som hlasovanie o týchto bodoch, aby to nebolo nejakým spôsobom povedané, tak všetko, alebo nič. Aj napriek tomu odporúčaniu pána ministra, poslanci vládnej strany SMER hlasovali proti. Žiaľ, realita vás dobehla a v súčasnosti, pán minister a páni poslanci zo strany SMER, sa vám to bude vracať.
Preto predkladám ako navrhovateľ zmenu tohto zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorá znovu sleduje tie isté výhrady a tie isté veci, ktoré som predkladal v máji 2013. Máte to pred sebou, vyjadrím sa iba k tým najpodstatnejším veciam, ktoré v súčasnosti vnímam, že keď sa s týmto niečo nestane, tak pán Jahnátek bude braný ako hrobár pozemkových spoločenstiev na Slovensku. Či sa niekomu páči alebo nepáči, pravda vás dobehne a život pozemkových spoločenstiev bude ako veľká výčitka aj vám poslancom, ktorí ste takýto zákon prijali.
Takže poďme k meritu veci. V prvom rade by som chcel upozorniť, že predkupné právo fyzických osôb, členov spoločenstva, ktoré z tohto zákona bolo vyňaté a vyhodené, hoci v pôvodnom zákone, ktorý platil od roku 1995, to bolo jednoznačne dané, sa prejavuje takýmto spôsobom, ako bolo povedané. Začínajú prví priekupníci, ktorí začínajú skupovať podiely, a začínajú handrkovať, akým spôsobom týmto urbariátom a hlavne s majetkom týchto urbariátov, ako s nimi naložia. Ohlasujú sa mi urbárnici zo Šariša, z Liptova, z Oravy aj z Gemera. Žiaľ, nikto ich nechce počúvať alebo veľmi málo, tak som zvedavý, ako zareagujete na náš pozmeňujúci návrh.
V prvom rade chceme, aby sa znovu to predkupné právo na predaj podielu spoločných pozemkov v spoločenstvách bolo uplatnené. To znamená, po lopate povedané, keď člen pozemkového spoločenstva chce predať svoj podiel, aké sú dôvody, to už je na jeho vôli a na jeho presvedčení, aby bol v prvom rade nútený ho ponúknuť svojim spolupodieľníkom na tej spoločnej nehnuteľnosti, svojim urbárnikom, členom pozemkového spoločenstva. To je to predkupné právo! To je ten marazmus, ktorý bol dosiahnutý týmto zákonom, keď sme ho, toto predkupné právo, vyhodili. To znamená, prvých, ponúkneš svojim, až potom cudzím zvonku, obyčajnými slovami povedané.
My dokonca chceme ísť trošku ďalej aj v tejto našej novele, ktorú predkladáme. Chceme ísť do toho, aby ešte aj pozemkové spoločenstvo tento podiel mohlo kúpiť ako celok. Či ho už potom, ako sa hovorí, rozpustí medzi ostatných členov spoločenstva podľa podielov, alebo ako naloží, to už bude vecou nejakých stanov a pravidiel, aké majú v pozemkovom spoločenstve. To znamená, toto bola najväčšia výtka, ktorú teraz vznášam, a preto predkladám viac-menej identický návrh, ako bol v máji 2013.
Takže to predkupné právo, ktoré sme zanechali alebo ponechali v zákone pre Slovenský pozemkový fond, neviem prečo by nemali mať aj fyzické osoby, členovia pozemkového spoločenstva.
Takže prejdem k druhému bodu, ktorý vyrušuje celé Slovensko, a to je bod, ktorý hovorí znovu o delení na menšie časti podielov v pozemkových spoločenstvách. Doteraz platilo u lesných pozemkov pod 5000 metrov štvorcových, u poľnohospodárskych pozemkov pod 2000 metrov štvorcových sa nemôže deliť podiel. Žiaľ, tento zákon aj v pozemkových spoločenstvách prechádza u lesných pozemkoch na výmeru 2000 metrov štvorcových. Keď toto není drobenie, tak ja potom nerozumiem matematike! Keď je 2000 viacej ako 5000, tak mi to vysvetlite. Takže aj to predkladáme, aj to chceme znovu vrátiť do jednokoľajky tak, ako to je v zákone č. 180/1995, ktorý hovorí, že tá výmera 5000 u lesných pozemkoch a 2000 metrov štvorcových u poľnohospodárskych pozemkoch musí byť zachovaná pri rôznych dedičských a iných prevodoch pozemkov, ktoré sa robia u notára aj kúpnymi zmluvami, ktoré potom kataster vracia späť, už nie sú zapísania schopné. Takže, vážení, to je náš ďalší apel, znovu ho predkladáme a chceme, aby nebola dvojkoľajnosť. A jednokoľajnosť, to znamená aj pri lesných pozemkoch minimálna výmera lesného pozemku a dielu v pozemkovom spoločenstve bolo 5000 a viac metrov štvorcových.
Tretia veľká výhrada, s ktorou nemôžme súhlasiť, pretože hovorí o degradácii a likvidácií aj pozemkového spoločenstva, je tá, že sa znižuje kvóta, koľko ľudí musí hlasovať za to, aby pozemkové spoločenstvo zaniklo okrem iného alebo sa zmenilo na obchodnú spoločnosť alebo na inú nejakú eseročku, kde doterajšia kvóta podľa starého zákona bola dve tretiny, opakujem, dve tretiny, a tento zákon to znižuje na 50 percent. To znamená nad 50 %, 50 % plus jeden. Hovorím, že pri tak vážnej udalosti pre pozemkové spoločenstvá, ako je zánik, zánik, neodvolateľný zánik spoločenstva, nemôže predsa rozhodovať 50 % plus jeden. Veď to je na hlavu postavené! Tak preto dávame, aby v týchto dvoch podmienkach, to znamená zánik pozemkového spoločenstva, likvidácia, dá sa povedať, a zmena na obchodnú alebo inú spoločnosť, aby rozhodovala dvojtretinová väčšina, nie nadpolovičná väčšina. Ostatné veci, dobre, polovičná väčšina, nemám s tým problém, ale v týchto dvoch bodoch musíme, lebo ináč znovu kopeme hrob pozemkovým spoločenstvám.
Ďalšia veľká by som povedal, že záležitosť, ktorá by mala touto novelou byť riešená, je zodpovednosť. Priama zodpovednosť jednotlivých funkcionárov v pozemkových spoločenstvách. Žiaľ, sme svedkom toho, že náš ľud je veľmi flexibilný, veľmi rýchlo sa zžil s pozemkovou problematikou a hlavne so špekulantskými metódami, ktoré sa pri pozemkovom práve môžu použiť, žiaľ, aj v spoločenstvách. A poznám spoločenstvá, kde výbor si bačuje a mnohí členovia ani nevedia, že tam majú podiel, že majú nejaké možnože aj výplaty, a, žiaľ, dozorná rada aj výbor sú v stave v takom, že pozemkové spoločenstvo ide od piatich ku dvom pre spoločenstvo ako celok, ale od dvoch ku piatim pre predsedu a výbory, respektíve dozornú radu. Takže, vážení, preto my hovoríme a v našom novelizačnom bode pod č. 21 hovoríme o zodpovednosti člena orgánu pozemkového spoločenstva, čo zodpovednosť má znamenať, ako ju máme chápať, aby všetky práva a povinnosti vyplývajúce z držby spoločnej nehnuteľnosti pre jednotlivých členov kolektívu tohto, tejto spoločnej nehnuteľnosti boli transparentné, jasne dané a dodržiavané.
Je tu celkovo v našom pozmeňujúcom návrhu 36 bodov. Ešte niektoré vypichnem, pretože myslím si, že mali by ste o nich niečo vedieť. Lebo tvrdím: každá rodina na Slovensku je nejakým spôsobom s urbariátom prepojená. A to je jedno, či je to generácia dedov, otcov. synov, vnukov, máme tri a pol tisíc urbariátov na Slovensku. To znamená, táto veľká spoločnosť by mala mať aj adekvátny zákon, ktorý bude jasne hovoriť, akým spôsobom sa majú tieto pravidlá utriasť.
Hovoríme o tom, že súčasťou zmluvy o spoločenstve musí byť aj zoznam členov, ktorý je definovaný v § 18. Žiaľ, u predkladateľov nového zákona, ktorý bol vami predkladaný ako vládny návrh, toto akoby uniklo a dáva na zváženie, aký vlastne zoznam použijú. Tak to nie, vážení! My chceme to mať jasné. To sú tí podielnici, ktorí sú tam daní v § 18, kto je vlastne členom pozemkového spoločenstva.
Ďalej, spoločná nehnuteľnosť predsa nepozostáva iba z viacerých pozemkov, môže pozostávať z jedného pozemku. To tiež uniklo legislatívcom, ktorí dávali takýto podnet. Preto aj to opravujeme, aby tam bolo slovné spojenie, nieže pozostáva, ale môže pozostávať z viacerých pozemkov, ale môže byť aj z jedného pozemku.
Ďalšia veľká výhrada, ktorú, ktorá bola tlmočená, ale pravdou je, nemám ju započítanú v našom pozmeňujúcom návrhu, je tá, ktorú nám tlmočil predseda urbariátov Slovenska pán Vanko, že prakticky v zmluvách o založení týchto spoločenstiev, pozemkových, prakticky chýba termín "spoločne obhospodarovaných". Pretože súčasný zákon nehovorí iba o pozemkových spoločenstvách, ktoré vznikajú na nedeliteľných nehnuteľnostiach, ale aj na spoločne obhospodarovaných. Ale už ustanovujúca zmluva, listina, ktorá vzniká a dáva základ k takémuto vzniku, nehovorí o tejto možnosti, že vznikajú aj pozemkové spoločenstva, ktoré budú spoločne obhospodarovať rôzne nehnuteľnosti, iba obhospodarovať, nebude to spoločná nehnuteľnosť. A to je pre tých, ktorí sa tomu rozumejú, jasný dôkaz toho, že ten zákon nebol pripravovaný s takou dôslednosťou, ako som si aj ja osobne, aj moji kolegovia predpokladali, že bude. Vracia sa nám to a som z toho smutný.
Ďalej jedna veľká časť pozemkov a respektíve prevodov, respektíve nakladaní na iného majiteľa hovorí o tom, že prechod a prevod to sú dva rôzne termíny, ktoré si musíme ujasniť. A tu sa dostávame do ďalšieho, by som povedal, veľkého nejakého marazmu, kde zisťujeme, že zakázaný prevod je, k podielu na spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný, ale prechod nie je zakázaný. To je tiež veľký problém. Takže dávame aj ten prechod.
Ďalej hovoríme, že minimálny počet členov v urbariátoch výboru môže byť päť. To som vytýkal aj minule, že prečo päť. Máme urbariáty, ktoré majú 15 členov, keď budú piati minimálne, už tretina je výbor, ďalšia bude nejaká revízna rada, alebo dozorná rada, a zisťujeme, že každý bude funkcionár. Preto my to upravujeme na tri. Dajme šancu aj tým malým pozemkovým spoločenstvám! Proste to nemá opodstatnenie. Takže to je ďalšia naša výtka.
Veľký problém v súčasnosti majú aj so zverejňovaním v médiách s celoštátnou pôsobnosťou valných zhromaždení. Ja som včera čítal noviny a áno, valné zhromaždenia, ktoré musia skončiť do 28. februára 2014, teraz tie valné zhromaždenia idú. A mnoho pozemkových spoločenstiev, ktoré negazdujú, že boli bez právnej subjektivity a nemajú príjem žiadny, vlastne musia sa skladať na to, aby vôbec mohli do tých médií dať to oznámenie, ktoré sme im dali v tomto zákone. Preto my to nahradzujeme tým, že médium s celoštátnou pôsobnosťou na svojom webovom sídle nahrádzame slovami na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, aby naše ministerstvo bezplatne, lebo je to jeho rezort, pozemkové spoločenstvo patrí pod tento rezort, aby tam bezplatne uverejňoval takéto výzvy, takéto valné zhromaždenia oznamoval ľuďom. Takže to je ďalšie ťahanie financií pozemkovým spoločenstvám, hlavne tým malým, ktoré vyslovene, že boli bez právnej subjektivity a negazdovali. Takže nemôžme všetko hádzať do jedného vreca.
Ďalej jednu veľkú výhradu sme mali aj k odmeňovaniu ako dozornej rady, tak aj ostatných funkcionárov, kde odmenu odsúhlasuje samozrejme zhromaždenie, ale zhromaždenie sa stretne raz za rok, dva razy za rok. Ľudia predsa nepoznajú, keď sú cezpoľní a nepoznajú ten chod pozemkového spoločenstva na tej obci, ako tam prebieha, predsa musí im tú odmenu niekto povedať, za čo vlastne to je. Nie iba takto, že niekto navrhne. Tak my navrhujeme, aby to bolo na základe výboru, čiže dozorná rada rozhodne na základe výboru, ktorý bude citovať, čo sa urobilo, že tá odmena je zaslúžená a že doporučuje alebo nedoporučuje valnému zhromaždeniu ju schváliť. Tak preto dávame tam v bode 33, že odmenu zhromaždeniam na základe návrhu výboru odsúhlasuje to zhromaždenie.
Takže to je aspoň taký mierny výťah z našich pozmeňujúcich návrhov, ktoré znovu predkladáme. A musím povedať, tak ako som povedal v prvom rokovaní v máji, že tieto nevzišli ani z rozumu Fecka, Mičovského, ani Mezenskej, ale vzišli z návrhov tri a pol tisíc urbariátov Slovenska, ktoré som mal tú česť osloviť, a ktorí mi spätnou väzbou, a moji kolegovia tiež, a mi spätnou väzbou tieto návrhy poslali a nám poslali navzájom, ktoré sme navzájom skĺbili a vypracovali v takejto polohe, v akej sú.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby ste zhodnotili, ako vyzerá tento náš predkladaný návrh a nebrali to, že to predkladá opozičný poslanec a k tomu ešte Fecko s Mičovským a s Mezenskou, ale aby ste sa nad to povzniesli. Pretože toto je bod, ktorý traumatizuje pozemkové spoločenstvá, takto schválený a účinný zákon, ktorý od 1. mája 2013 o pozemkových spoločenstvách pod č. 97/2013 traumatizuje pozemkové spoločenstvá. Preto by sme sa ho mali snažiť vylepšiť. A budem veľmi rád, keď aj z vašich lavíc a z lavíc vládnych poslancov SMER-u prídu v druhom čítaní, keby sa to dostalo do druhého čítania, keby došli pozmeňujúce návrhy. Nemáme s tým problém ich zakomponovať. A tak ako vy hovoríte, že by to malo byť nejaké súdržné a systematické a skvalitňujúce, tak myslím si, že ten náš návrh takýto je, a pokiaľ by ste ho dali aj vašim legislatívcom na pretras, tak neverím, že nám z toho trištvrte vyškrtajú, pretože takýto bol hlas aj pána Vanka, ktorý povedal, že tento legislatívny náš návrh je v súlade aj s ich myslením a s ich nejakou legislatívnou úpravou, a má to svoju váhu.
Takže predkladaný návrh zákona nemá dosah na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvolá sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a ani informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Preto by som vás chcel, kolegyne a kolegovia, ešte raz v mene všetkých predkladateľov tohto návrhu zákona k zákonu o pozemkových spoločenstvách naprieč politickým spektrom požiadať a poprosiť o podporu, aby sme dokázali, že vieme sa zastať našich pozemkových spoločenstiev aj zákonom, ktorý bude spĺňať aj požiadavky tohto, by som povedal, združenia, týchto účastníkov pozemkových spoločenstiev, ktoré nám tlmočili, a, žiaľ, neboli vypočutí. Takže ešte raz by som vás chcel poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
18:17
Vystúpenie v rozprave 18:17
Zsolt SimonUvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 703 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem.
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 189 z 8. októbra 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Mičovského, Heleny Mezenskej a Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 703 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem.
Autorizovaný
18:18
Vystúpenie v rozprave 18:18
Ján MičovskýNuž, keď tak trochu sa pozrieme na pôvodného tvorcu, cisárovnú Máriu Teréziu, ktorá v 18. storočí vlastne odštartovala systém urbariátu a pozemkových spoločenstiev, nuž, tak musíme s istou hanbou povedať, že jej trvácnosť a istá predvídavosť zákonov bola asi o niečo kvalitnejšia ako tá naša, pretože jej základné regule prežili stáročia, a ako sa zdá, tie naše regule neprežívajú, alebo máme pocit, niektorí poslanci, že by nemali prežívať ani niekoľko mesiacov.
Chcem hneď v úvode povedať, že to nie je z našej strany, predkladateľov, akási túžba byť zaujímaví, nájsť si agendu a otvárať veci len kvôli tomu, aby boli otvorené. Pán poslanec Fecko už veľmi jasne povedal, že my v tejto chvíli reprezentujeme naozaj hlas ľudu, ktorí sú členmi pozemkových spoločenstiev. Reprezentujeme hlas ľudí, ktorí možno ešte, keď sme sa začiatkom roka zaoberali týmto zákonom, tak možno ani my sme nemali tú istotu, že či presne triafame správnym smerom a robíme tie potrebné kroky na to, aby sme zákon z dielne ministerstva pôdohospodárstva vylepšili spôsobom, ktorý považujeme za pomoc jeho funkčnosti. Ale život, možnože majster najväčší, ten ukázal, že naozaj veci, na ktoré sme upozorňovali s dobrým úmyslom, neboli nejaké odťažité, bočné alebo nepotrebné, ale boli to záležitosti, ktoré mali istú dávku predvídavosti.
My sme mali rokovanie s pánom Ing. Vankom pred tým, ako sme predložili tento zákon, respektíve aj po tom, ako bol predložený. Pán Vanko je predseda združenia regionálnych vlastníkov neštátnych lesov na Slovensku, naozaj reprezentuje veľmi významnú časť majiteľov a užívateľov lesov. A povedal nám slová, ktoré nás na jednej strane potešili, na druhej strane zaväzujú a na druhej strane aj znepokojujú, pretože tušíme a predvídame osud nášho pokusu vstúpiť do deväťdesiatsedmičky z roku 2013, zákona o pozemkových spoločenstvách. Povedal asi nasledovné: ´Myslím, že ste mali dobrý odhad a dobrý nos. Išli ste správnym, potrebným smerom a ja by som veľmi potreboval, aby veci, ktoré navrhujete, aby boli schválené.´ Pán predseda, veď viete, aké asi sú tu zhruba možnosti. Snažili sme sa tieto veci riešiť a nie je tu celkom istota, že ich vyriešime.
Padol návrh, že treba to prerokovať aj s našimi kolegami z vládneho zoskupenia. Pán Vanko sa na to podujal a my sme prehlásili bianko, ale férove, a boli by sme to určite dodržali, že naozaj v záujme schválenia tých najdôležitejších vecí, v tom poradí dôležitosti, v akom to aj pán poslanec Fecko spomenul, stiahneme tento pomerne rozsiahly a veľmi podrobne vyšpecifikovaný návrh zákona, tak ako pán poslanec Fecko sa ozaj s tým, predovšetkým on pohral do detailov, a predložíme ten redukovaný spoločný návrh spolu s vládnym zoskupením, aby sme teda nehovorili o tom, že či náš, či váš, ale aby to bol zákon tých, komu patrí. Teda tomu, komu by mal slúžiť, a to je, teda členom pozemkových spoločenstiev. Žiaľ, nepodarilo sa. Hodnotím to demokraticky. Nepodarilo. Možno sme mali byť lepší vyjednávači, možno bolo treba vynaložiť viac úsilia.
Máme informácie, že v tejto podobe tých základných momentov zákon bude možnože predložený na budúcej schôdzi iným zoskupením. Ja osobne aj túto vec, ak to bude v záujme tejto veci, vítam. A prečo nie? Len trocha ma to mrzí. Pretože, viete, toto denné hranie sa o to, že či to predložia poslanci SMER-u, či Obyčajných, či spoločne? Tu každý deň nastávajú totižto škody z toho, že tento zákon nie je prijatý, respektíve že nie je prijatý v tej podobe, ktorú aj pán minister Jahnátek z tohto pultu povedal: ak máte pocit, že ste to trafili, a moji právnici mi to predložia, sám som si nie celkom istý, ale veľmi rád to podporím. A nechcem chytať pána ministra za slovo, lebo si to presne nepamätám, ale zjavne mal, tak ako už aj v iných prípadoch, snahu dať prednosť účelovosti alebo cieľu zákona a nie predkladateľom, ale aj v tomto prípade to nejak sa nepodarilo. Možno, že jedna vec je, čo sa povie tu, druhá vec, čo sa povie v tých našich poslaneckých kluboch. A aj keď tu sa má hovoriť, tu sa máme popasovať o svoje pravdy, zdá sa, že toto nie je to správne miesto na presadzovanie pravdy, respektíve že iba my, naivnejší, si myslíme, že tu môžme otvoriť diskusiu a viesť ju tak, aby sa veci pomohlo a že vlastne tu by sa malo prichádzať už s hotovými riešeniami a vlastne ani by rozprava nemusela byť. Dohodli sme, nebojte sa, kľudne zahlasujte a ušetríme čas v pléne.
Ale poďme k tomu podstatnému, čo som naznačil. Tým, že nemáme tieto body, ktoré tu pán poslanec Fecko podrobne spomenul, a ak si dobre pamätáte, začal práve chýbajúcim predkupným právom, tak práve touto skutočnosťou vznikajú pre Slovensko, pre spoločníkov z pozemkových spoločenstiev a pre celú krajinu veľké škody.
Možno si spomeniete, možno nie, ja som pred tými niekoľkými mesiacmi uvádzal svoj vstup do rozpravy k tomuto zákonu takou historkou. Som si pomohol pánom Schwarzom, cudzím štátnym príslušníkom niekde spoza Dunaja, ktorý má pomerne veľa peňazí, a celkom rád by ich investoval s rýchlou návratnosťou, a ktorý sa rozhodol pozrieť k nám na slovenskú krajinu, pozrieť sa do našich lesov a ktorý si vybral nejakú obec, nazval som ju vtedy Lehota, k tomu, aby sa pozrel do tejto obce, ako je to tam s tými lesmi. Zistil, že sú tam pekné lesy, že je tam veľké pozemkové spoločenstvo. A tak, šikovný to chlap, vybral si tento pán Schwarz pána Bieleho, jedného z podielnikov. Pán Biely nebol tak bohatý ako pán Schwarz, nebol problém ho presvedčiť, aby začal pre pána Schwarza skupovať podiely v pozemkových spoločenstvách nie priamo pre neho, ale tak v podstate pre seba, s tým, že ostatní členovia pozemkového spoločenstva sa o tom veľmi nedozvedeli. Až zrazu bolo tých podielov tak veľa, že z cudzieho štátneho príslušníka pána Schwarza sa stala postava, ktorá dokázala postaviť nový výbor, ktorý, čuduj sa svete, mal už celkom iné priority pri správe tohto pozemkového spoločenstva, ktorý sa rozhodol, že drevná hmota z tohto spoločenstva bude nasmerovaná do jeho krajiny za podmienok, ktoré sa zjavne nedali nazvať primeranými alebo pre pozemkové spoločenstvo výhodnými, čo teda není protizákonné, akurát je to možno neetické. Ale už tak trocha viac protizákonné bolo to, že tá drevná hmota nebola všetka vyťažená tak, ako vyťažená mala byť, že tam spôsobil svoj faktor aj ten moment, o ktorom budeme rozprávať ešte zajtra ráno pri inom zákone, a by som povedal, že možno veľmi otvorene a aj dosť príkro, že to, čo mala byť kalamita, kalamita celkom nebola.
A v obci menom Lehota došlo k tomu, že vďaka možnosti neuznávať predkupné právo a neinformovať ostatných členov spoločenstva, čo sa deje v tomto zaujímavom, veľkom a na kvalitný les do tej chvíle celkom bohatom ešte spoločenstve, sa zrazu udiali tie vlastnícke zmeny, ktoré umožnili pánovi Schwarzovi ovládnuť spoločenstvo s vážnymi dopadmi na spôsob jeho práce, na obchodnú činnosť aj na etiku lesníckej práce.
No, možno by sme mohli povedať, že je to nejaký výnimočný príklad, že si tu vymýšľam čosi, aby som zase nejakou historkou oživil suché čísla a výpočet, podrobný výpočet zmien, ktorý pán poslanec Fecko k tomuto zákonu predložil. Ale verte, že to tak nie je. Práve signály, ktoré dostávame, práve to, že to predkupné právo tak veľmi v tomto zákone chýba a že umožňuje, aby takáto činnosť sa nediala len medzi Schwarzom, pánom Bielym a jeho úmyslami pomôcť si tak, že sila peňazí pána Schwarza ho inšpirovala k tomu, aby takto zapracoval preňho, aby sa ostatní spoločníci nedozvedeli to, čo sa dozvedieť mali, že to je vec, ktorá je pomerne rozšírená.
Veľmi často tu hovoríme o nejakých odhadoch. Ja sa domnievam, že nie je potrebné, aby som hovoril o tom, či to má rozšírenosť a množstvo následníkov v rozsahu 10, 20 alebo 70 percent. Podstatné je to, že takýto prípad ponúkol život a že je to veľká škoda, že takéto niečo je možné práve vďaka tomu predkupnému právu, ktoré tak veľmi chýba všetkým spoločníkom, ktorí to myslia so správou svojho majetku nie na dobu krátku, ale ktorí to myslia, že tak ako to ich predkovia zdedili od tých čias Márie Terézie, tak aj oni by svoje podiely veľmi radi zachovali v prospech práve toho, aby to bolo funkčné naďalej.
Dostal som ešte pred chvíľočkou takú informáciu, že naozaj by sme sa mali porovnávať aj s niektorými krajinami, že či takýto výpredaj majetku je primeraný tomu, čo má byť základným cieľom správy pozemkov, či už sú súkromné alebo urbárske alebo hoc aj štátne. Že možno iní susedia za Dunajom, teraz konkrétne aj pomenujem, v Maďarskej republike sú pozemky vyhlásené za isté nepredajné dedičstvo, s ktorým sa nesmie hazardovať. A či my takto nepriamo nehazardujeme práve s dedičstvom, ktoré naši urbariártnici od tej Márie Terézie dostali na presne špecifikovaný účel a ktoré sa dostáva tam, kde by sa dostávať nemalo.
K ďalším bodom, ktoré spomínal pán poslanec Fecko, ja sa vyjadrovať nebudem. Boli rovnako dôležité. My sme chceli, aby tam naozaj to drobenie majetku nebolo, podliehajúce tomu, aby v prípade lesných pozemkov to kleslo pod pol hektára. Zdôvodnil to dostatočne, takže nebudem sa k tomu vracať. A zakončím to tým, že bolo by veľmi dobré, že ak sa zhodol pán minister Jahnátek, že to môže byť vec, ktorú fakt treba riešiť, ak sa zhodli majitelia a členovia spoločenstiev reprezentovaných pánom Vankom, ak sme sa zhodli my, predkladatelia, že by sme im chceli pomôcť, nuž, tak by sa vari mohla zhodnúť aj celá snemovňa na tom, že aspoň niektoré časti, ktoré navrhujeme v rámci otvorenia zákona 97, sú natoľko akútne a aktuálne a potrebné, že by sme ich mohli ešte na tejto schôdzi schváliť.
Ďakujem vám za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
28.10.2013 o 18:18 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca. Deväťdesiatsedmička, zákon o pozemkových spoločenstvách, platí od 1. mája tohto roka. Nuž, spýtajme sa hneď v úvode, že či je to akási nespokojnosť poslancov, ktorí sa chcú zamestnávať zákonmi, ktoré v podstate sú akurát čerstvo schválené, a oni majú nejaké neuspokojené túžby stále do niečo vŕtať a vlastne to, čo bolo čerstvo podpísané, keď to tak povieme, ešte ani atrament na tom nezaschol a už to zase otvárať. Je to rozumné? Je to správne? Je to potrebné? Naozaj, na prvé a možno aj na druhé počutie sa môžme zhodnúť na tom, že takéto niečo by nemalo byť obvyklé, pretože to nesvedčí o tom, že naša práca je systematická, premyslená, a aj keď nikto nemá krištáľovú guľu, aby vedel dopredu povedať všetky okolnosti, ktoré jednotlivé zákony v živote postrehnú, ale aby takéto niečo bolo považované za bežné. Určite to nie je bežné a ja si myslím, že treba sa nám aj nad týmto momentom, že otvárame deväťdesiatsedmičku, ktorá bola tohto roku za pomerne zaujímavej diskusie, z našej strany aj nesúhlasnej, prijatá, opäť otvárať a navrhovať doplňujúce a pozmeňujúce návrhy o týchto pozemkových spoločenstvách. K zákonu, ktorý naozaj zaujíma tisícky obyvateľov Slovenska, zaujíma stovky členov urbariátov a pozemkových spoločenstiev.
Nuž, keď tak trochu sa pozrieme na pôvodného tvorcu, cisárovnú Máriu Teréziu, ktorá v 18. storočí vlastne odštartovala systém urbariátu a pozemkových spoločenstiev, nuž, tak musíme s istou hanbou povedať, že jej trvácnosť a istá predvídavosť zákonov bola asi o niečo kvalitnejšia ako tá naša, pretože jej základné regule prežili stáročia, a ako sa zdá, tie naše regule neprežívajú, alebo máme pocit, niektorí poslanci, že by nemali prežívať ani niekoľko mesiacov.
Chcem hneď v úvode povedať, že to nie je z našej strany, predkladateľov, akási túžba byť zaujímaví, nájsť si agendu a otvárať veci len kvôli tomu, aby boli otvorené. Pán poslanec Fecko už veľmi jasne povedal, že my v tejto chvíli reprezentujeme naozaj hlas ľudu, ktorí sú členmi pozemkových spoločenstiev. Reprezentujeme hlas ľudí, ktorí možno ešte, keď sme sa začiatkom roka zaoberali týmto zákonom, tak možno ani my sme nemali tú istotu, že či presne triafame správnym smerom a robíme tie potrebné kroky na to, aby sme zákon z dielne ministerstva pôdohospodárstva vylepšili spôsobom, ktorý považujeme za pomoc jeho funkčnosti. Ale život, možnože majster najväčší, ten ukázal, že naozaj veci, na ktoré sme upozorňovali s dobrým úmyslom, neboli nejaké odťažité, bočné alebo nepotrebné, ale boli to záležitosti, ktoré mali istú dávku predvídavosti.
My sme mali rokovanie s pánom Ing. Vankom pred tým, ako sme predložili tento zákon, respektíve aj po tom, ako bol predložený. Pán Vanko je predseda združenia regionálnych vlastníkov neštátnych lesov na Slovensku, naozaj reprezentuje veľmi významnú časť majiteľov a užívateľov lesov. A povedal nám slová, ktoré nás na jednej strane potešili, na druhej strane zaväzujú a na druhej strane aj znepokojujú, pretože tušíme a predvídame osud nášho pokusu vstúpiť do deväťdesiatsedmičky z roku 2013, zákona o pozemkových spoločenstvách. Povedal asi nasledovné: ´Myslím, že ste mali dobrý odhad a dobrý nos. Išli ste správnym, potrebným smerom a ja by som veľmi potreboval, aby veci, ktoré navrhujete, aby boli schválené.´ Pán predseda, veď viete, aké asi sú tu zhruba možnosti. Snažili sme sa tieto veci riešiť a nie je tu celkom istota, že ich vyriešime.
Padol návrh, že treba to prerokovať aj s našimi kolegami z vládneho zoskupenia. Pán Vanko sa na to podujal a my sme prehlásili bianko, ale férove, a boli by sme to určite dodržali, že naozaj v záujme schválenia tých najdôležitejších vecí, v tom poradí dôležitosti, v akom to aj pán poslanec Fecko spomenul, stiahneme tento pomerne rozsiahly a veľmi podrobne vyšpecifikovaný návrh zákona, tak ako pán poslanec Fecko sa ozaj s tým, predovšetkým on pohral do detailov, a predložíme ten redukovaný spoločný návrh spolu s vládnym zoskupením, aby sme teda nehovorili o tom, že či náš, či váš, ale aby to bol zákon tých, komu patrí. Teda tomu, komu by mal slúžiť, a to je, teda členom pozemkových spoločenstiev. Žiaľ, nepodarilo sa. Hodnotím to demokraticky. Nepodarilo. Možno sme mali byť lepší vyjednávači, možno bolo treba vynaložiť viac úsilia.
Máme informácie, že v tejto podobe tých základných momentov zákon bude možnože predložený na budúcej schôdzi iným zoskupením. Ja osobne aj túto vec, ak to bude v záujme tejto veci, vítam. A prečo nie? Len trocha ma to mrzí. Pretože, viete, toto denné hranie sa o to, že či to predložia poslanci SMER-u, či Obyčajných, či spoločne? Tu každý deň nastávajú totižto škody z toho, že tento zákon nie je prijatý, respektíve že nie je prijatý v tej podobe, ktorú aj pán minister Jahnátek z tohto pultu povedal: ak máte pocit, že ste to trafili, a moji právnici mi to predložia, sám som si nie celkom istý, ale veľmi rád to podporím. A nechcem chytať pána ministra za slovo, lebo si to presne nepamätám, ale zjavne mal, tak ako už aj v iných prípadoch, snahu dať prednosť účelovosti alebo cieľu zákona a nie predkladateľom, ale aj v tomto prípade to nejak sa nepodarilo. Možno, že jedna vec je, čo sa povie tu, druhá vec, čo sa povie v tých našich poslaneckých kluboch. A aj keď tu sa má hovoriť, tu sa máme popasovať o svoje pravdy, zdá sa, že toto nie je to správne miesto na presadzovanie pravdy, respektíve že iba my, naivnejší, si myslíme, že tu môžme otvoriť diskusiu a viesť ju tak, aby sa veci pomohlo a že vlastne tu by sa malo prichádzať už s hotovými riešeniami a vlastne ani by rozprava nemusela byť. Dohodli sme, nebojte sa, kľudne zahlasujte a ušetríme čas v pléne.
Ale poďme k tomu podstatnému, čo som naznačil. Tým, že nemáme tieto body, ktoré tu pán poslanec Fecko podrobne spomenul, a ak si dobre pamätáte, začal práve chýbajúcim predkupným právom, tak práve touto skutočnosťou vznikajú pre Slovensko, pre spoločníkov z pozemkových spoločenstiev a pre celú krajinu veľké škody.
Možno si spomeniete, možno nie, ja som pred tými niekoľkými mesiacmi uvádzal svoj vstup do rozpravy k tomuto zákonu takou historkou. Som si pomohol pánom Schwarzom, cudzím štátnym príslušníkom niekde spoza Dunaja, ktorý má pomerne veľa peňazí, a celkom rád by ich investoval s rýchlou návratnosťou, a ktorý sa rozhodol pozrieť k nám na slovenskú krajinu, pozrieť sa do našich lesov a ktorý si vybral nejakú obec, nazval som ju vtedy Lehota, k tomu, aby sa pozrel do tejto obce, ako je to tam s tými lesmi. Zistil, že sú tam pekné lesy, že je tam veľké pozemkové spoločenstvo. A tak, šikovný to chlap, vybral si tento pán Schwarz pána Bieleho, jedného z podielnikov. Pán Biely nebol tak bohatý ako pán Schwarz, nebol problém ho presvedčiť, aby začal pre pána Schwarza skupovať podiely v pozemkových spoločenstvách nie priamo pre neho, ale tak v podstate pre seba, s tým, že ostatní členovia pozemkového spoločenstva sa o tom veľmi nedozvedeli. Až zrazu bolo tých podielov tak veľa, že z cudzieho štátneho príslušníka pána Schwarza sa stala postava, ktorá dokázala postaviť nový výbor, ktorý, čuduj sa svete, mal už celkom iné priority pri správe tohto pozemkového spoločenstva, ktorý sa rozhodol, že drevná hmota z tohto spoločenstva bude nasmerovaná do jeho krajiny za podmienok, ktoré sa zjavne nedali nazvať primeranými alebo pre pozemkové spoločenstvo výhodnými, čo teda není protizákonné, akurát je to možno neetické. Ale už tak trocha viac protizákonné bolo to, že tá drevná hmota nebola všetka vyťažená tak, ako vyťažená mala byť, že tam spôsobil svoj faktor aj ten moment, o ktorom budeme rozprávať ešte zajtra ráno pri inom zákone, a by som povedal, že možno veľmi otvorene a aj dosť príkro, že to, čo mala byť kalamita, kalamita celkom nebola.
A v obci menom Lehota došlo k tomu, že vďaka možnosti neuznávať predkupné právo a neinformovať ostatných členov spoločenstva, čo sa deje v tomto zaujímavom, veľkom a na kvalitný les do tej chvíle celkom bohatom ešte spoločenstve, sa zrazu udiali tie vlastnícke zmeny, ktoré umožnili pánovi Schwarzovi ovládnuť spoločenstvo s vážnymi dopadmi na spôsob jeho práce, na obchodnú činnosť aj na etiku lesníckej práce.
No, možno by sme mohli povedať, že je to nejaký výnimočný príklad, že si tu vymýšľam čosi, aby som zase nejakou historkou oživil suché čísla a výpočet, podrobný výpočet zmien, ktorý pán poslanec Fecko k tomuto zákonu predložil. Ale verte, že to tak nie je. Práve signály, ktoré dostávame, práve to, že to predkupné právo tak veľmi v tomto zákone chýba a že umožňuje, aby takáto činnosť sa nediala len medzi Schwarzom, pánom Bielym a jeho úmyslami pomôcť si tak, že sila peňazí pána Schwarza ho inšpirovala k tomu, aby takto zapracoval preňho, aby sa ostatní spoločníci nedozvedeli to, čo sa dozvedieť mali, že to je vec, ktorá je pomerne rozšírená.
Veľmi často tu hovoríme o nejakých odhadoch. Ja sa domnievam, že nie je potrebné, aby som hovoril o tom, či to má rozšírenosť a množstvo následníkov v rozsahu 10, 20 alebo 70 percent. Podstatné je to, že takýto prípad ponúkol život a že je to veľká škoda, že takéto niečo je možné práve vďaka tomu predkupnému právu, ktoré tak veľmi chýba všetkým spoločníkom, ktorí to myslia so správou svojho majetku nie na dobu krátku, ale ktorí to myslia, že tak ako to ich predkovia zdedili od tých čias Márie Terézie, tak aj oni by svoje podiely veľmi radi zachovali v prospech práve toho, aby to bolo funkčné naďalej.
Dostal som ešte pred chvíľočkou takú informáciu, že naozaj by sme sa mali porovnávať aj s niektorými krajinami, že či takýto výpredaj majetku je primeraný tomu, čo má byť základným cieľom správy pozemkov, či už sú súkromné alebo urbárske alebo hoc aj štátne. Že možno iní susedia za Dunajom, teraz konkrétne aj pomenujem, v Maďarskej republike sú pozemky vyhlásené za isté nepredajné dedičstvo, s ktorým sa nesmie hazardovať. A či my takto nepriamo nehazardujeme práve s dedičstvom, ktoré naši urbariártnici od tej Márie Terézie dostali na presne špecifikovaný účel a ktoré sa dostáva tam, kde by sa dostávať nemalo.
K ďalším bodom, ktoré spomínal pán poslanec Fecko, ja sa vyjadrovať nebudem. Boli rovnako dôležité. My sme chceli, aby tam naozaj to drobenie majetku nebolo, podliehajúce tomu, aby v prípade lesných pozemkov to kleslo pod pol hektára. Zdôvodnil to dostatočne, takže nebudem sa k tomu vracať. A zakončím to tým, že bolo by veľmi dobré, že ak sa zhodol pán minister Jahnátek, že to môže byť vec, ktorú fakt treba riešiť, ak sa zhodli majitelia a členovia spoločenstiev reprezentovaných pánom Vankom, ak sme sa zhodli my, predkladatelia, že by sme im chceli pomôcť, nuž, tak by sa vari mohla zhodnúť aj celá snemovňa na tom, že aspoň niektoré časti, ktoré navrhujeme v rámci otvorenia zákona 97, sú natoľko akútne a aktuálne a potrebné, že by sme ich mohli ešte na tejto schôdzi schváliť.
Ďakujem vám za pozornosť.
Autorizovaný
18:35
Uvádzajúci uvádza bod 18:35
Martin FeckoTakže ešte raz by som vás chcel poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
28.10.2013 o 18:35 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Takže na záver, ešte raz by som chcel apelovať, aby sme to urobili, aby to bolo nadrezortné a nadstranícke. Viem, že asi veľkú šancu nemáme, ale nádej zomiera posledná. Tak ako mi to rokovací poriadok dodržuje, teda prikazuje a umožňuje, každý polrok to budeme dávať znovu, aby ľudia videli, že to, čo je pre vec, by malo byť pre vec stále, aby sa tá anomália z tohto zákona dostala preč a spoločenstvá, aby mohli dýchať normálnym slovenským tepom, životom pozemkových spoločenstiev.
Takže ešte raz by som vás chcel poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
18:36
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:36
Zsolt SimonJe pravdou, že na Slovensku aj tento zákon má históriu, ktorý sa datuje do vzniku pozemkového práva, ktoré založila Mária Terézia. Od uhorského práva ale, ktoré sa uplatňuje, už upustili aj v samotnom Maďarsku, ale na Slovensku, nech sa čerti ženia, aj...
Je pravdou, že na Slovensku aj tento zákon má históriu, ktorý sa datuje do vzniku pozemkového práva, ktoré založila Mária Terézia. Od uhorského práva ale, ktoré sa uplatňuje, už upustili aj v samotnom Maďarsku, ale na Slovensku, nech sa čerti ženia, aj tak to bude uhorské právo. I keď každý Slovák Maďara nechce ani vidieť, ale uhorské právo, toho sa nevzdá, lebo to je sväté.
Je treba povedať, že s tým drobením nie je to také jednoduché, že je to možné obmedziť, pretože každý, voči komu sa obmedzí jeho vlastníctvo, existuje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že to nie je v súlade s ústavou. To znamená, že to drobenie neobstojí. Ale navrhovateľom by som chcel dať do pozornosti iný fakt, a síce nie je pravda, že najväčším nepriateľom je zákaz alebo vypustenie predkupného práva. Pretože predkupné právo sa dá veľmi inteligentne obísť, ako sa to obchádzalo v minulosti a obchádza sa aj dnes, a to je darovaním. Lebo keď komukoľvek darujete aj mimo spoločenstva, na to sa zákon, alebo pozemkové právo, teda pozemkové spoločenstvo nepamätalo doteraz. Takže keď je treba riešiť, tak je treba riešiť nie v prvom rade, nielen zákon o pozemkových spoločenstvách, ale vôbec Občiansky zákonník Slovenska ako taký, ktorý rieši dedenie, prevod vlastníctva, aby som povedal skrátene, pozemkové právo ako také. Nielen jednu časť z toho, ktorá je vytrhnutá.
Dnes, keď už má, platí nový zákon a treba zakladať nové pozemkové spoločenstvá aj v zmysle tohto zákona, je oveľa väčším problémom, že výmysel vládnej strany SMER nefunguje. Výmysel menom ESO. Keď lesné úrady pod ESO-m dnes vydávajú oznámenia, že nevydáme rozhodnutie, lebo nemáme spisovú značku, a pritom tento proces už môžme datovať niekedy od augusta, od septembra, a lesné úrady nekonajú, tak, kolegovia, keby bola tá možnosť, že to prejde, tak ja by som navrhoval, aby sme riešili aj v pozemkových spoločenstvách lehoty na vydávanie rozhodnutí, pretože to je dosť podstatné. Lebo lesné úrady, i keď vlastníci rozhodli, v súlade so zákonom, sa nemôžu dostať k svojmu majetku, lebo lesný úrad nekoná.
Za ďalší fenomén, musím povedať, že keď už treba riešiť, tak ja by som určite riešil prevod podielu, ktorý spravuje Slovenský pozemkový fond v pozemkových spoločenstvách. Je to oveľa väčší problém ako predaj ktoréhokoľvek podielnika v urbáre, že to predá nejakému pánovi Schwarzovi, Bielemu alebo neviem komu, lebo je to rozhodnutie toho súkromného vlastníka, keď to predá, daruje, je to jeho, urobí si s ním, čo chce. Ale problém je v tom, keď štát svoj podiel, to, čo pán Mičovský nazval, že v Maďarsku je to, je to to cenné a ten klenot, ktorý si štát nechce pustiť, tak na Slovensku to vládny SMER do zákona dostal v podobe, že keď jeden z dvesto vlastníkov, spoluvlastníkov urbariátu príde s dobrou legitimáciou a bude sa uchádzať o to, aby mu pozemkový fond predal väčšinu podielu, ktorý spravuje v tom pozemkovom spoločenstve, tak on mu ho predá. Predá ho na desaťročnú splátku, nepotrebuje keš poriadne, dnes, hneď, a zmení celé vlastnícke a rozhodovacie právo v pozemkovom spoločenstve stokrát rýchlejšie a stokrát účinnejšie, ako keď to začne skupovať od malých vlastníkov. Lebo, keď to začnete skupovať od malých vlastníkov, na to, o tom sa dozvedia ostatní členovia, na to je možné, aby vedenie spoločenstva mohlo zareagovať, ale na to, aby ste vy nadobudli a nakúpili pôdu od Slovenského pozemkového fondu, nemusí nikto vedieť a kúpite z jednej chvíle na druhú oveľa viac, ako keď dva roky budete skupovať podiel.
To znamená, že toto je ten prioritný problém, riešiť Slovenský pozemkový fond. Pokiaľ by to malo ísť týmto spôsobom, ja si myslím, že tento zákon je dobrý, ale tak ako všetky ostatné návrhy z opozície, aj táto je určená asi na zánik. A preto je treba aj z tohto miesta upozorniť na to, že zodpovednosť za stav a rozkrádanie, v úvodzovkách by som povedal, vlastníctva aj v pozemkových spoločenstvách, je zodpovedná sociálna demokratická, sociálna demokracia SMER, pretože toto je pre nich štandardné. (Reakcie z pléna.) Štandardné pre takúto politickú stranu je venovať sa tomu, čo chcú svoji investori, finančné skupiny, ktoré riadia toto celé, túto celú vládu, a nie to, čo chcú občania.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
28.10.2013 o 18:36 hod.
Ing.
Zsolt Simon
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som ako spravodajca na záver zaujal stanovisko k tomu, čo odznelo v rozprave. Musím povedať, že nie všetky údaje, ktoré tu odzneli, skutočne obstoja.
Je pravdou, že na Slovensku aj tento zákon má históriu, ktorý sa datuje do vzniku pozemkového práva, ktoré založila Mária Terézia. Od uhorského práva ale, ktoré sa uplatňuje, už upustili aj v samotnom Maďarsku, ale na Slovensku, nech sa čerti ženia, aj tak to bude uhorské právo. I keď každý Slovák Maďara nechce ani vidieť, ale uhorské právo, toho sa nevzdá, lebo to je sväté.
Je treba povedať, že s tým drobením nie je to také jednoduché, že je to možné obmedziť, pretože každý, voči komu sa obmedzí jeho vlastníctvo, existuje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že to nie je v súlade s ústavou. To znamená, že to drobenie neobstojí. Ale navrhovateľom by som chcel dať do pozornosti iný fakt, a síce nie je pravda, že najväčším nepriateľom je zákaz alebo vypustenie predkupného práva. Pretože predkupné právo sa dá veľmi inteligentne obísť, ako sa to obchádzalo v minulosti a obchádza sa aj dnes, a to je darovaním. Lebo keď komukoľvek darujete aj mimo spoločenstva, na to sa zákon, alebo pozemkové právo, teda pozemkové spoločenstvo nepamätalo doteraz. Takže keď je treba riešiť, tak je treba riešiť nie v prvom rade, nielen zákon o pozemkových spoločenstvách, ale vôbec Občiansky zákonník Slovenska ako taký, ktorý rieši dedenie, prevod vlastníctva, aby som povedal skrátene, pozemkové právo ako také. Nielen jednu časť z toho, ktorá je vytrhnutá.
Dnes, keď už má, platí nový zákon a treba zakladať nové pozemkové spoločenstvá aj v zmysle tohto zákona, je oveľa väčším problémom, že výmysel vládnej strany SMER nefunguje. Výmysel menom ESO. Keď lesné úrady pod ESO-m dnes vydávajú oznámenia, že nevydáme rozhodnutie, lebo nemáme spisovú značku, a pritom tento proces už môžme datovať niekedy od augusta, od septembra, a lesné úrady nekonajú, tak, kolegovia, keby bola tá možnosť, že to prejde, tak ja by som navrhoval, aby sme riešili aj v pozemkových spoločenstvách lehoty na vydávanie rozhodnutí, pretože to je dosť podstatné. Lebo lesné úrady, i keď vlastníci rozhodli, v súlade so zákonom, sa nemôžu dostať k svojmu majetku, lebo lesný úrad nekoná.
Za ďalší fenomén, musím povedať, že keď už treba riešiť, tak ja by som určite riešil prevod podielu, ktorý spravuje Slovenský pozemkový fond v pozemkových spoločenstvách. Je to oveľa väčší problém ako predaj ktoréhokoľvek podielnika v urbáre, že to predá nejakému pánovi Schwarzovi, Bielemu alebo neviem komu, lebo je to rozhodnutie toho súkromného vlastníka, keď to predá, daruje, je to jeho, urobí si s ním, čo chce. Ale problém je v tom, keď štát svoj podiel, to, čo pán Mičovský nazval, že v Maďarsku je to, je to to cenné a ten klenot, ktorý si štát nechce pustiť, tak na Slovensku to vládny SMER do zákona dostal v podobe, že keď jeden z dvesto vlastníkov, spoluvlastníkov urbariátu príde s dobrou legitimáciou a bude sa uchádzať o to, aby mu pozemkový fond predal väčšinu podielu, ktorý spravuje v tom pozemkovom spoločenstve, tak on mu ho predá. Predá ho na desaťročnú splátku, nepotrebuje keš poriadne, dnes, hneď, a zmení celé vlastnícke a rozhodovacie právo v pozemkovom spoločenstve stokrát rýchlejšie a stokrát účinnejšie, ako keď to začne skupovať od malých vlastníkov. Lebo, keď to začnete skupovať od malých vlastníkov, na to, o tom sa dozvedia ostatní členovia, na to je možné, aby vedenie spoločenstva mohlo zareagovať, ale na to, aby ste vy nadobudli a nakúpili pôdu od Slovenského pozemkového fondu, nemusí nikto vedieť a kúpite z jednej chvíle na druhú oveľa viac, ako keď dva roky budete skupovať podiel.
To znamená, že toto je ten prioritný problém, riešiť Slovenský pozemkový fond. Pokiaľ by to malo ísť týmto spôsobom, ja si myslím, že tento zákon je dobrý, ale tak ako všetky ostatné návrhy z opozície, aj táto je určená asi na zánik. A preto je treba aj z tohto miesta upozorniť na to, že zodpovednosť za stav a rozkrádanie, v úvodzovkách by som povedal, vlastníctva aj v pozemkových spoločenstvách, je zodpovedná sociálna demokratická, sociálna demokracia SMER, pretože toto je pre nich štandardné. (Reakcie z pléna.) Štandardné pre takúto politickú stranu je venovať sa tomu, čo chcú svoji investori, finančné skupiny, ktoré riadia toto celé, túto celú vládu, a nie to, čo chcú občania.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
18:43
Súčasná zákonná konštrukcia vzťahu týchto dvoch práv...
Súčasná zákonná konštrukcia vzťahu týchto dvoch práv predstavuje výrazný zásah do slobodného výkonu vlastníckych práv. Podľa platnej právnej konštrukcie sa môže nájomný vzťah dohodnutý na dobu určitú ukončiť po uplynutí tejto doby len v prípade, ak prenajímateľ, ktorý je spravidla vlastníkom prenajatého pozemku, vykoná zákonom predpísaný právny úkon. Ak vlastník pozemku zostane nečinný, nájomná zmluva sa automaticky obnovuje na čas maximálneho obdobia určeného pre, na nájom poľnohospodárskeho pozemku, ktorý zákon predĺžil na 25 rokov. V praxi to znamená, že ak vlastníci poľnohospodárskych pozemkov opomenú vykonať príslušný právny úkon, napríklad preto, lebo o tejto absurdnej podmienke nevedia, tak sa takmer na obdobie jednej generácie nedostanú k plnému výkonu svojich vlastníckych práv. Nájomný vzťah je touto úpravou chránený na úkor štandardného slobodného výkonu vlastníckych práv. Ani špecifiká poľnohospodárskej výroby by nemali byť dôvodom na to, aby deformovali základné inštitúty civilného práva, akými sú vlastnícke a nájomné práva a ich vzájomný vzťah. Vlastník by nemal prísť o možnosť uplatňovať svoje vlastnícke práva len preto, lebo nesplní nejakú veľmi špecifickú administratívnu povinnosť.
Podstatnou náležitosťou nájomného vzťahu by mala byť jeho dočasnosť. Keďže však zákon v súčasnom znení ustanovuje maximálny čas, na ktorý možno nájomnú zmluvu uzavrieť, až na 25 rokov a zároveň umožňuje, aby sa pri nečinnosti vlastníka po uplynutí doby, na ktorú bola dohodnutá nájomná zmluva, nájom predlžoval automaticky na túto maximálnu 25-ročnú dobu, z hľadiska dĺžky aktívneho života človeka sa táto podstatná náležitosť nájomného vzťahu, a teda jeho dočasnosť, stáva celkom problematickou.
Predložený návrh právnej úpravy mení túto zákonnú konštrukciu a s prihliadaním na osobitosti poľnohospodárskej výroby ju približuje základným princípom civilného práva. Vracia sa k pôvodnej dĺžke maximálneho obdobia nájmu pozemku na poľnohospodárske účely, uzavretého na určitý čas, ktorá bola stanovená na 15 rokov, a ruší automaticky obnovenie nájomnej zmluvy s maximálnou lehotou v prípade nečinnosti vlastníka. Vytvára tak režim štandardnej nájomnej zmluvy, tak ako ju pozná civilné právo. Ustanovuje, že nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutý na dobu určitú sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal. Pre konkrétny vzťah medzi konkrétnymi, medzi konkrétnym prenajímateľom, spravidla vlastníkom, a konkrétnym nájomcom ponecháva priestor, aby sa dohodli aj inak. Znamená to, že ak to vlastníkovi neprekáža, môže sa s nájomcom dohodnúť aj na nejakom režime automatického obnovovania nájomnej zmluvy. Princíp zmluvnej slobody to pripúšťa.
Predložená novela upresňuje aj vzťah nájomcu a nového vlastníka pozemku. V princípe tu civilné právo chráni nájomcu, t. j. v prípade zmeny vlastníctva zostávajú nájomné vzťahy nedotknuté. Je to spravodlivá požiadavka, pretože nájomca počíta s tým, že bude pozemok užívať počas obdobia, na ktoré sa s prenajímateľom, predchádzajúcim vlastníkom, dohodol, a preto mohol do pozemku investovať a očakávať, že ovocie týchto investícií sa dostaví len, ak bude mať pozemok v nájme po celé dojednané obdobie. Výnimkou z tohto princípu je prípad, ak nový vlastník o nájomnom vzťahu v čase, keď pozemok nadobudol, nevedel a ani nemohol vedieť. Ani v takomto prípade sa však nájomný vzťah neskončí automaticky, ale vlastník má do troch mesiacov možnosť nájomnú zmluvu vypovedať.
Ako som uviedol na začiatku, druhým dôvodom na predloženie tejto novely je spružniť trh s nájmom poľnohospodárskej pôdy v súvislosti s rozvojom podnikania na pôde a teda s rozvojom malých fariem. Súčasná dikcia zákona skôr napomáha väčším agropodnikom, ktoré majú snahu prenajímať pozemky na dlhšie obdobie za rovnakých podmienok, často postupom času nevýhodných pre majiteľov týchto pozemkov. Malí farmári sa preto len ťažko dostávajú k možnosti prenajať si pozemky a tak rozvíjať svoje farmy.
Tento faktor je dôležitý aj z pohľadu rozvoja rodinných fariem v rámci nového, teda v rámci návrhu zákona o rodinnom podnikaní, ktorý som predkladal do tejto schôdze Národnej rady.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na životné prostredie.
Chcem vás požiadať, vážení kolegovia, o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne za poskytnutie mi tohto času. Ďakujem.
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, zámerom predkladanej novely zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov je posilniť ochranu vlastníckych práv k poľnohospodárskym pozemkom vo vzťahu k právam nájomcov a tiež vytvoriť podmienky pre pružnejší trh s nájmom poľnohospodárskych pozemkov.
Súčasná zákonná konštrukcia vzťahu týchto dvoch práv predstavuje výrazný zásah do slobodného výkonu vlastníckych práv. Podľa platnej právnej konštrukcie sa môže nájomný vzťah dohodnutý na dobu určitú ukončiť po uplynutí tejto doby len v prípade, ak prenajímateľ, ktorý je spravidla vlastníkom prenajatého pozemku, vykoná zákonom predpísaný právny úkon. Ak vlastník pozemku zostane nečinný, nájomná zmluva sa automaticky obnovuje na čas maximálneho obdobia určeného pre, na nájom poľnohospodárskeho pozemku, ktorý zákon predĺžil na 25 rokov. V praxi to znamená, že ak vlastníci poľnohospodárskych pozemkov opomenú vykonať príslušný právny úkon, napríklad preto, lebo o tejto absurdnej podmienke nevedia, tak sa takmer na obdobie jednej generácie nedostanú k plnému výkonu svojich vlastníckych práv. Nájomný vzťah je touto úpravou chránený na úkor štandardného slobodného výkonu vlastníckych práv. Ani špecifiká poľnohospodárskej výroby by nemali byť dôvodom na to, aby deformovali základné inštitúty civilného práva, akými sú vlastnícke a nájomné práva a ich vzájomný vzťah. Vlastník by nemal prísť o možnosť uplatňovať svoje vlastnícke práva len preto, lebo nesplní nejakú veľmi špecifickú administratívnu povinnosť.
Podstatnou náležitosťou nájomného vzťahu by mala byť jeho dočasnosť. Keďže však zákon v súčasnom znení ustanovuje maximálny čas, na ktorý možno nájomnú zmluvu uzavrieť, až na 25 rokov a zároveň umožňuje, aby sa pri nečinnosti vlastníka po uplynutí doby, na ktorú bola dohodnutá nájomná zmluva, nájom predlžoval automaticky na túto maximálnu 25-ročnú dobu, z hľadiska dĺžky aktívneho života človeka sa táto podstatná náležitosť nájomného vzťahu, a teda jeho dočasnosť, stáva celkom problematickou.
Predložený návrh právnej úpravy mení túto zákonnú konštrukciu a s prihliadaním na osobitosti poľnohospodárskej výroby ju približuje základným princípom civilného práva. Vracia sa k pôvodnej dĺžke maximálneho obdobia nájmu pozemku na poľnohospodárske účely, uzavretého na určitý čas, ktorá bola stanovená na 15 rokov, a ruší automaticky obnovenie nájomnej zmluvy s maximálnou lehotou v prípade nečinnosti vlastníka. Vytvára tak režim štandardnej nájomnej zmluvy, tak ako ju pozná civilné právo. Ustanovuje, že nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutý na dobu určitú sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal. Pre konkrétny vzťah medzi konkrétnymi, medzi konkrétnym prenajímateľom, spravidla vlastníkom, a konkrétnym nájomcom ponecháva priestor, aby sa dohodli aj inak. Znamená to, že ak to vlastníkovi neprekáža, môže sa s nájomcom dohodnúť aj na nejakom režime automatického obnovovania nájomnej zmluvy. Princíp zmluvnej slobody to pripúšťa.
Predložená novela upresňuje aj vzťah nájomcu a nového vlastníka pozemku. V princípe tu civilné právo chráni nájomcu, t. j. v prípade zmeny vlastníctva zostávajú nájomné vzťahy nedotknuté. Je to spravodlivá požiadavka, pretože nájomca počíta s tým, že bude pozemok užívať počas obdobia, na ktoré sa s prenajímateľom, predchádzajúcim vlastníkom, dohodol, a preto mohol do pozemku investovať a očakávať, že ovocie týchto investícií sa dostaví len, ak bude mať pozemok v nájme po celé dojednané obdobie. Výnimkou z tohto princípu je prípad, ak nový vlastník o nájomnom vzťahu v čase, keď pozemok nadobudol, nevedel a ani nemohol vedieť. Ani v takomto prípade sa však nájomný vzťah neskončí automaticky, ale vlastník má do troch mesiacov možnosť nájomnú zmluvu vypovedať.
Ako som uviedol na začiatku, druhým dôvodom na predloženie tejto novely je spružniť trh s nájmom poľnohospodárskej pôdy v súvislosti s rozvojom podnikania na pôde a teda s rozvojom malých fariem. Súčasná dikcia zákona skôr napomáha väčším agropodnikom, ktoré majú snahu prenajímať pozemky na dlhšie obdobie za rovnakých podmienok, často postupom času nevýhodných pre majiteľov týchto pozemkov. Malí farmári sa preto len ťažko dostávajú k možnosti prenajať si pozemky a tak rozvíjať svoje farmy.
Tento faktor je dôležitý aj z pohľadu rozvoja rodinných fariem v rámci nového, teda v rámci návrhu zákona o rodinnom podnikaní, ktorý som predkladal do tejto schôdze Národnej rady.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na životné prostredie.
Chcem vás požiadať, vážení kolegovia, o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne za poskytnutie mi tohto času. Ďakujem.
Autorizovaný
18:48
Uvedený návrh, konštatujem, bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Konštatujem, že...
Uvedený návrh, konštatujem, bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Ako spravodajca konštatujem a odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Ďalej navrhujeme, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory, ústavnoprávny a pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, s tým, že za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam ďalej, aby tieto výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní.
Môžte otvoriť rozpravu, pani podpredsedníčka.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, tak predsa. Dovoľte, kolegovia, výbor ma, ma zaradil ako spravodajcu, spoločného, k návrhu poslancov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca o vydaní zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov.
Uvedený návrh, konštatujem, bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Ako spravodajca konštatujem a odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Ďalej navrhujeme, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory, ústavnoprávny a pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, s tým, že za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam ďalej, aby tieto výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní.
Môžte otvoriť rozpravu, pani podpredsedníčka.
Autorizovaný