25. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené, vážení kolegovia, len pár krátkych poznámok. Hneď na úvod chcem povedať, že poslanci strany SaS tento návrh zákona skupiny poslancov nepodporia. Zákon je totiž navrhnutý tak, že sa polepší prenajímateľom pôdy a pohorší sa nájomcom. V stave, keď je obrovské množstvo pôdy napísaných na vlastníkov s neznámym miestom pobytu alebo takých, čo sú už dávno mŕtvi, predsa nemôžeme automaticky rušiť nájomné zmluvy po uplynutí ich platnosti! Pretože čo bude potom? Zanikne povinnosť užívateľa voči majiteľovi, alebo ako si to autori návrhu predstavujú? Ako bude napríklad prenajímateľ investovať do pozemku, keď nebude mať istotu napríklad ďalších desať rokov? Bude využívať pozemok bez zmluvy s rizikom, že môže mu byť tento kedykoľvek odobratý a on bude odtiaľ vyhnaný?
Mimochodom, väčšina nájomných zmlúv je uzatvorená na 10 rokov, teda nie na 25, ako je uvedené v dôvodovej správe. Dvadsaťpäť je povolená maximálna doba, ale väčšina je uzatvorená len na desať rokov. Desať rokov je tak akurát, aby sa podniky nezbláznili s papierovaním. Vieme si predstaviť napríklad skrátenie tejto maximálnej 25-ročnej lehoty, ale len pri prolongácii. A to by riešilo problém, o ktorom sa v návrhu píše.
Nevidím ale dôvod skracovať lehotu pri uzatváraní samotnej nájomnej zmluvy. Súčasné znenie je, pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 25 rokov. Nevidíme dôvod, prečo by vlastník nemohol podpísať nájomnú zmluvu aj na 25 rokov. Z akého dôvodu chceme vlastníka obmedzovať? Argument v dôvodovej správe, že je to doba, tamer, temer, pardon, takmer jednej generácie, je neodôvodnený a nezakladá dôvod na obmedzovanie práv vlastníka nakladať so svojím majetkom. To by sme mu mohli zakázať majetok aj predať, aby zostal jeho dedičom.
Problematicky je riešená aj časť týkajúca sa upresnenia vzťahu nájomcu a nového vlastníka pozemku. Navrhuje sa, že v prípade zmeny vlastníctva zostávajú nájomné vzťahy nedotknuté, čo je v poriadku, avšak výnimkou z tohto princípu má byť prípad, ak nový vlastník o nájomnom vzťahu v čase, keď pozemok nadobudol, nevedel a ani nemohol vedieť. V takomto prípade sa nájomný vzťah nemá skončiť automaticky, ale vlastník má do troch mesiacov možnosť nájomnú zmluvu vypovedať. To je diskutabilná až neprijateľná a zároveň zneužiteľná podmienka, pretože nájomca by predsa nemal trpieť za to, že vlastník pozemku úmyselne zatají nájomný vzťah a predá svoj pozemok novému majiteľovi. Nehovoriac o tom, že by to majiteľ pozemku mohol spraviť aj zo špekulatívnych dôvodov po dohode s novým majiteľom pozemku. Prevod pozemku by sa takto mohol stať pohodlnou metódou pre vlastníka skončiť dohodnutý nájomný vzťah uzavretý na dobu určitú predčasne.
Podľa mňa súčasná úprava je v poriadku a neodporúčam ju meniť. Z akého dôvodu by malo byť právo nového vlastníka, ktorý kúpil pozemok, na ktorý bola právoplatne uzatvorená nájomná zmluva a nájomca si všetky povinnosti plnil, aby nový vlastník bez dôvodu zmluvu vypovedal?!
Vezmime si paralelu s inou situáciou, napríklad pri predaji spoločnosti alebo vlastníka budovy s bytmi. Ak si nájomca plní povinnosti, tak zmluva je platná aj pri zmene vlastníka a malo by to tak zostať. Taktiež formulácia, že, citujem, "ak nemal nový vlastník pozemku rozumný dôvod pochybovať, že kupuje pozemok, ktorý nie je prenajatý", takéto formulácie sú nejasné a v aplikačnej praxi by prinášali nejednotný výklad. Ono vôbec celá táto novela je vytrhnutá z kontextu príliš komplikovaných majetkových vzťahov pri vlastníctve pôdy u nás. Treba začať robením poriadku na začiatku tohto legislatívneho chaosu, ktorý máme, a nie na konci. Pretože teraz sa určitá vec vytrhne z kontextu, zvýhodnia sa majitelia pozemkov, nabudúce sa vytrhne zasa iná, zvýhodnia sa nájomcovia. Takto sa to riešiť jednoducho nedá, pretože to je nesprávne.
Treba, ľudovo povedané, upratať kataster a takisto treba upratať register obyvateľstva, aby sme vedeli, kto je mŕtvy, kto je živý, kto je koho dedič, kto kde býva a podobne. Lenže toto je more práce a nikomu sa do toho nechce. Je to úloha pre vládu, respektíve príslušné ministerstvá, ktoré majú na takéto "upratanie" a na komplexnú zmenu zodpovedajúci aparát.
To by sa ale náš minister pôdohospodárstva nemohol venovať naháňaniu potkanov po hypermarketoch a PR tlačeným besedám o skysnutom mlieku, alebo by sa nemohol venovať obsadzovaniu lukratívnych štátnych pozícií pre svoju široko rozvetvenú rodinu. Alebo minister vnútra, pod ktorého register obyvateľstva patrí, by sa musel prestať venovať primárne kšeftom pri verejných obstarávaniach, výzbroji a výstroji pre policajtov, ale musel by sa venovať radšej niečomu užitočnému. No, ale to bola len taká vsuvka, lebo to je o inom. A navyše, ani oni tam nebudú večne, že áno? Neodpustil som si, keď som vás tu ešte dvoch videl.
Zhrnuté, podčiarknuté, takto koncipovaný a z kontextu vytrhnutý návrh zákona nie je podľa nás systémový a poslanci za stranu SaS ho nepodporia.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, v podstate, až na tú vsuvku, s vami súhlasím a rád by som doplnil len toľko, že toto je asi jeden z tých návrhov zákonov, ako váš kolega Mihál minule hovoril, že každý by mal predkladať taký návrh zákona, keď je aj v opozícii, aby si ho vedel obstáť, aj keď bude vo vláde. Takže asi toľko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Galko, dovoľ, aby som nesúhlasil s tvojím názorom, že tento návrh zákona je zlý a škodný. Musím povedať, že riešenie, že maximálna doba prenájmu 15 rokov bola zavedená v roku 2003 s možnosťou prolongácie. To znamená, že keď vlastník po 14-ch rokoch dospel k názoru, že to potrebuje zmeniť, tak mal túto možnosť. Táto možnosť bola posunutá na 25 rokov. To znamená, že keď dneska priemerný nájom je 10 rokov, tak podľa, po tejto novele, keď sa nájmy budú oprašovať alebo nanovo zadefinovať, tak priemerná doba bude 20 rokov alebo 25. Zavedenie 25 rokov je znehodnotenie vlastníctva vlastníkov pôdy. Pretože kto kúpi pôdu na Slovensku a kto je ochotný za to zaplatiť, keď 25 rokov sa na to bude pozerať a nemôže sa toho ani dotknúť? Nemôže dať ani výpoveď, lebo to bude mať v zmluve. To sa znehodnotí. Preto je to choré.
Viete, komu to pomáha? Ja vám to poviem. Tento návrh zákona je šitý na bývalých Mečiarových privatizérov štátnych majetkov. Na tých, ktorí chcú predať podnik, a nemá to žiadnu cenu, lebo za tie stavby im nikto nechce zaplatiť. Najcennejšia pre nich je pôda, ktorú si zabezpečia zmluvami na 20 rokov. Nepotrebujete kúpiť pôdu, investovať do toho kopec peňazí, od vlastníkov to kúpiť, ale kúpite si firmu, ktorá má prenajatú pôdu na 25 rokov. Toto je problém a toto som kritizoval aj vtedy, keď samotný zákon zmenili do tejto podoby vládni poslanci za SMER. Toto je ten skutočný problém. Všetko ostatné je diskutabilné, ale toto je skutočný problém. To, že budú mať, budú na tom zarábať bývalí privatizéri na vašej pôde, na mojej pôde, na druhej, to, čo majú prenajaté od jednoduchých vlastníkov. A to je problém. A preto ja tento zákon podporím.
Ďakujem.

No. Ďakujem pekne. Neviem, kolega Simon, podľa mňa sa nerozumieme. Tá doba 25 rokov je maximálna doba. Dvadsaťpäť rokov, nikto nikoho nenúti, aby keď uzatvára tú nájomnú zmluvu, aby to uzavrel na 25 rokov. Lebo podľa toho, čo ty hovoríš, tak potom aj 15 rokov je zlé. Potom aj pätnásť rokov je zlé. Ja nevidím v tom nijaký rozdiel. Čiže tam je stanovená maximálna doba 25 rokov a minimálna je 5 rokov. Ja v tom nevidím žiaden problém. Možnože sa nechápeme, vieme si to potom vysvetliť ešte nejak podrobnejšie.
Ale kolegovi, zabudol som to meno, pán Halúz, dobre hovorím, by som rád povedal, že, viete, ja som sa obával, že sa  dostávame sa do situácie, že budeme hlasovať spolu so SMER-om. A už sa tu stala jedenkrát taká nepríjemná vec, že jeden váš kolega, ten, čo teraz v Nitre je zodpovedný za to, že tam bielia všelijaké informácie v zdravotnej dokumentácii a tak ďalej, tak on pochválil môjho kolegu Jozefa Mihála. Ja by som sa nikdy nechcel dožiť toho, že ma budú smeráci chváliť. A to bol dôvod, prečo som tam vložil tú politickú vsuvku. Takže vidím, že to splnilo svoj účel a tým pádom som s mojím príhovorom, ktorý som si pripravil, spokojný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, páni kolegovia, návrh zákona, ktorý do legislatívneho procesu predkladám, je predkladaný v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktorého jednou z priorít je pokračovať vo výstavbe diaľničnej dopravnej siete výraznejšou mierou ako doteraz. Návrh zákona je rovnako pripravený v súlade so závermi vyslovenými v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. januára 2011. Účelom návrhu zákona je zefektívniť a zjednodušiť proces majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod pozemnými komunikáciami, ktorý je vzhľadom na rozdrobenosť pozemkov na Slovensku veľmi zdĺhavý.
Návrh zákona vychádza z identifikácie konkrétnych problémov vlastníkov a správcov pozemných komunikácií pri príprave líniových stavieb. Z dôvodu zjednodušenia a urýchlenia majetkoprávnej prípravy stavieb je potrebné novelizovať aj súvisiace právne predpisy, a to zákon č. 50 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ďalej zákon č. 129 o niektorých opatreniach na urýchlenie výstavby diaľníc a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov, ďalej zákon 669 o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľníc a zákon 162 o katastri s nehnuteľnosťami.
Zákon, ktorý predkladám, rieši 5 takých podstatných problémov.
Prvým je to, že pre potreby určenia existencie cestného ochranného pásma je potrebné rozlíšiť, či ide o súvislé zastavané územie alebo územie určené na zastavenie, keďže ochranné pásmo sa od 1. augusta 2011 zriaďuje nielen v nezastavenom území, ale aj v území určenom na zastavenie a z dôvodu odstránenia aplikačných problémov sa novelou zákona definuje pojem súvislé zastavané územie.
Druhým problémom, ktorému sa tento návrh zákona venuje, je to, že zavádza fikciu doručenia návrhu kúpnej zmluvy, v prípade ak vlastník uvedený na liste vlastníctva nepreberá zásielky alebo sa nezdržiava v mieste doručenia, a teda mu nie je možné doručiť predmetný návrh zmluvy, čo v doterajšej právnej úprave absentovalo a predlžovalo proces majetkoprávneho vysporiadania pozemkov.
Tretím problémom, ktorému sa zákon venuje, je to, že upravuje sa možnosť vo verejnom záujme vyvlastniť pozemky, ktoré sa nachádzajú pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami a sú už dané do užívania. Navrhovanou úpravou sa dosiahne majetkoprávne vysporiadanie pozemkov pod pozemnými komunikáciami, kde nie je možné s vlastníkom pozemku dosiahnuť uzavretie dohody. Vlastník diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie môže podať návrh na vyvlastnenie najneskôr do 31. decembra 2020.
V prípade doteraz nevysporiadaných pozemkov nachádzajúcimi sa pod pozemnými komunikáciami v užívaní, ktoré sú v správe či už v Slovenskej správy ciest, alebo vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, nie je možné z dostupných podkladov vyčísľovať teda súvisiace výdavky, ale ide o zavedenie možnosti, nie o povinnosti oprávnených osôb postupovať formou vyvlastnenia. Predmet vyvlastnenia sa rozširuje aj na účely vyvolaných úprav súvisiacich s výstavbou diaľníc, ciest a miestnych komunikácií. Treba povedať, že ak je k vyvlastňovaciemu pozemku alebo k stavbe v katastri nehnuteľností zapísané duplicitné alebo viacnásobné právo, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú osoby, ktorým vlastníctvo k takémuto pozemku alebo stavbe vyplýva zo zápisu na liste vlastníctva alebo z listiny predložených katastrom nehnuteľností, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu alebo dohody, kto z duplicitných alebo viacnásobných vlastníkov je vlastne vlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti.
Príslušný okresný úrad na požiadanie žiadateľa alebo stavebného úradu oznámi mená osôb, o ktorých vlastníctve svedčia listiny predložené katastru nehnuteľností. Rozširuje sa teda okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania, a to o duplicitných alebo viacnásobných, a v prípadoch, v ktorých budú účastníkmi konania tieto osoby, náhrada za vyvlastnenie sa zloží do súdnej úschovy. Navrhované ustanovenia umožnia ukončiť vyvlastňovacie konanie, a teda aj zrýchliť majetkoprávne vysporiadanie, čo je nevyhnutné pre získanie stavebného povolenia. Zavádza sa nová povinnosť katastra nehnuteľností, oznamovanie vyvlastňovaciemu úradu alebo vyvlastniteľovi duplicitných alebo viacnásobných vlastníkov, nakoľko títo nie sú zapísaní na liste vlastníctva v časti B, ani priamo v poznámke. No a pre uplatnenie požiadavky vyvlastneného na vyššiu náhradu na súde sa dopĺňa prekluzívna jednoročná lehota, ktorá začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.
V piatej oblasti, ktorej sa zákon venuje, je to, že návrhom zákona sa dáva možnosť poskytnúť náhradu za výkup stavby na bývanie alebo nebytovej budovy nie v trhovej hodnote, ale vo východiskovej hodnote. Východisková hodnota je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane pridanej hodnoty. Trhová cena je v prípade starších budov totiž oveľa nižšia ako tá východisková, a preto vlastník takéto stavby nie je ochotný predať nehnuteľnosť za podmienok, že za získanú sumu si nie je schopný postaviť alebo zabezpečiť stavbu v rovnakom štandarde, ako bola vykúpená stavba. Nárok na východiskovú hodnotu za výkup stavby na bývanie alebo nebytovej budovy má vlastník do momentu začatia vyvlastňovacieho konania, potom už túto možnosť stráca. Vlastníkovi vykupovanej nehnuteľnosti možno poskytnúť náhradu za výkup stavby vo výške 1,2-násobku náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov alebo náhradu za výkup rodinného domu, bytu alebo nebytovej budovy vo výške východiskovej hodnoty. Uvedené náhrady nie je možné kombinovať, a teda dostať 1,2-násobok východiskovej hodnoty.
Odhadujem, že návrh zákona spočívajúci v zavedení možnosti poskytnúť náhradu za výkupy stavby na bývanie alebo nebytovej budovy vo východiskovej hodnote nebude mať značný vplyv na rozpočet verejnej správy. Výšku rozdielu ročne vyplatených náhrad za výkon oproti doterajšiemu spôsobu určenia výšky náhrady nie je možné explicitne vyčísliť, nakoľko v súčasnosti nie je možné určiť, koľko vlastníkov stavieb na bývanie alebo nebytových budov sa bude dotýkať vyplatenie náhrady vo východiskovej hodnote.
Všetky vzniknuté výdavky budú spoločnosti - teda či už Národná diaľničná spoločnosť alebo Slovenská správa ciest, alebo obec - uhrádzať z výdavkov určených na financovanie tejto oblasti, v rámci svojich rozpočtov schválených na príslušný rozpočtový rok.
Pozitívnym sociálnym vplyvom je poskytnutie náhrady za výkup stavby na bývanie alebo nebytovej budovy vo východiskovej hodnote. Negatívnym vplyvom je uplatňovanie princípu vyvlastňovania pozemkov pod pozemnými komunikáciami. Tento však možno považovať za pomerne malý, nakoľko v súčasnosti vlastníci týchto nevysporiadaných pozemkov nemajú žiadnu možnosť tieto pozemky využívať, takže poskytnutie finančnej náhrady za tieto pozemky možno považovať za pozitívny vplyv. Aplikácia návrhu nemá žiadny iný vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.
Toľko, dámy, v úvode k zákonu. Chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona, pretože sa naozaj jedná o veľmi ústretový krok voči občanom, ktorí sa ocitnú v procese majetkoprávneho vysporiadania stavieb pre výstavbu diaľníc, rýchlostných ciest alebo komunikácií prvej triedy. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov k predmetnému návrhu zákona.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 680, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. septembra 2013 č. 786 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. októbra 2013 č. 297,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením z 8. októbra 2013 č. 200,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 15. októbra 2013 č. 122.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy sú uvedené 8 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 8 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením číslo..., uznesením z 15. októbra 2013, č. 209.
Týmto uznesením ma výbor ako spravodajcu poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, milí kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh poslancov Júliusa Brocku, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku, ktorým chceme novelizovať zákon o daniach z príjmov.
Vláda Slovenskej republiky v septembri minulý rok v rámci konsolidácie verejných financií schválila novelu zákona o daniach z príjmov, ktorú následne v novembri minulý rok schválila aj Národná rada. Vláda navrhla viacero zásadných zmien do našej daňovej legislatívy, napr. zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb, zvyšovali sa sadzby dane z 19 na 25 % pre fyzické osoby, pre právnické osoby z 19 na 23 %, zaviedla sa osobitná sadzba dane pre vybraných ústavných činiteľov, zmeny v uplatňovaní paušálnych výdavkov, obmedzenie možnosti uplatnenia daňového bonusu a tiež zásadné zmeny v časti nezdaniteľnej časť základu dane, konkrétne na manžela alebo manželku.
Napriek tomu, že vláda a osobitne jej predseda sľubovali verejnosti, že vláda nebude konsolidovať verejné financie na úkor nízkopríjmových, resp. chudobných domácností, opak je pravdou. Napríklad výrazným obmedzením uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, ktorá žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a stará sa o nezaopatrené deti, znížila v tomto roku takýmto rodinám príjem o takmer 60 eur mesačne a zvýšila tým daň z príjmu, 60 eur mesačne ľuďom, ktorí zarábajú možno podpriemerne, starajú sa sami vlastnou prácou o zabezpečenie svojich rodín.
Predkladaný návrh novely zákona o daniach z príjmov reaguje na túto nepriaznivú sociálnu situáciu časti rodín s deťmi, ktorých rodičia sú aktívni a sami sa usilujú vlastnou prácou zlepšiť svoju príjmovú situáciu. Poslanci preto navrhujú vypustiť príslušné ustanovenie z § 11 a zrušiť dnes platné obmedzenie daňovej úľavy na manželku alebo manžela. Návrh čiastočne odstraňuje znevýhodnenie najmä rodičov viacdetných rodín, ktorých životná úroveň je spravidla nižšia aj v čase starostlivosti o nezaopatrené deti a je nižšia aj v starobe, v čase poberania dôchodkových dávok.
Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Priznávam bez mučenia, že prijatie novely uvedené mať dopad na štátny rozpočet i na verejné financie. Ak by ten dopad bol rovnaký na verejné financie, ako predpokladala vláda Slovenskej republiky pred rokom, úsporu pri zavedení obmedzenia nezdaniteľného minima na manželku alebo manžela minulý rok odhadujeme dopad okolo 5 mil. eur.
Zároveň dávam verejný prísľub, že ak tento návrh podporíte, tak na nasledujúcu schôdzu predkladám návrh, ktorými tieto vyššie náklady štátneho rozpočtu navrhnem, kde usporíme a kde získame na tento výdavok. Uchádzam sa o vašu podporu tohoto veľmi užitočného a potrebného návrhu zákona a zároveň chcem poprosiť pani predsedníčku, že sa hlásim do rozpravy po otvorení ako prvý.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, radšej by som hovoril pred širším plénom, ale človek si aj niekedy, aj keď si chce vybrať, nie vždycky to vyjde. Práve preto, že téma, o ktorej teraz chcem hovoriť alebo hovoríme už, aj ju chcem otvoriť, tak je veľmi dôležitá a rád by som teda upútal vašu pozornosť, pretože máte to alebo my to máme v rukách. Naozaj je situácia mimoriadne vážna. Aj keď to možno teraz tak relatívne nevidieť alebo necítite, rodiny s deťmi sú tí, ktorí môžu túto nepriaznivú situáciu zvrátiť. Je to možno paradox, že to hovorím o rodinách s deťmi, keď sme nedávno pred pár dňami chceli zabrániť tomu, aby sa rodili deti trebárs niekomu. Ale z môjho pohľadu si myslím, že to sa môže obrátiť na dobré, pretože aj v starom Ríme sa kedysi obávali barbarov a oni žili úplne iným hodnotám a starý Rím neslávne skončil, a tí, čo boli kedysi barbari, tak dneska sú potomkovia Rimanov alebo prišli k tomu bohatstvu, ktoré slávny Rím vybudoval a vytvoril. Takže ono všetko môže byť aj inak. Ale aby sme my našu vyspelú kultúru, civilizáciu udržali čo najdlhšie pri živote, tak by sme mali pomáhať rodinám s deťmi a nelikvidovať túto inštitúciu. Nebudem hovoriť teraz o kultúrno-etických pohľadoch na tento problém, aby som nevyprovokoval prípadne rozpravu liberálne orientovaných poslancov, ale chcel by som hovoriť skôr o sociálnych a ekonomických opatreniach, ktorými by sme mohli zvrátiť nepriaznivý stav. Ak som vo svojom úvodnom slove hovoril o tom, že vláda sľúbila pri snahe konsolidovať verejné financie, že to bude robiť tak, aby sa to nedotklo nízkopríjmových, resp. chudobných domácností. Pripomeniem vám, že aj pred rokom som argumentoval, že to tak nie je, že sa to dotýka práve tých nízkopríjmových alebo najmä tých nízkopríjmových domácností. Ja som si doniesol aj tú pomôcku, ktorú som tu mal pred rokom. (Rečník vybral pomôcku a manipuloval s ňou na rečníckom pulte.) Aby som neublížil alebo nezranil spravodajcu. (Povedané so smiechom.) Tak. Takto. (Rečník uchopil pomôcku do rúk.) Teraz, keď urobím toto, tak neposúvam obrázok ako v iPade, ale len zhŕňam prach za ten rok, ktorý sa mi na tieto pomôcky usadil.
V zákone o daniach z príjmov vláda zvýšila sadzbu 19 % na 25 % tým zavedením milionárskej dane. Milionárska daň, to sú tí, čo mesačne ich príjem je vyšší ako 3 311 eur. A tak som si zobral príklad takého, čo napríklad má 3 500 eur. Tak tomuto človeku s príjmom 3 500 eur mesačne, tým zvýšením dane z 19 na 25 %, zvýšila daň o 47 eur, 47 eur. V tomto spodnom riadku je, že tomu, kto má mesačný príjem 700 eur, zrušením tej daňovej úľavy na manželku, zvýšením, resp. zrušením nezdaniteľnej časti základu na manželku, zvýšila daň o 59 eur. Čiže tomu, čo 3 500 zarába, zobrala 47 naviac, tomu, kto 700 eur, 59. Predtým ten učiteľ napríklad alebo iný s príjmom 700 eur mesačne mal takéto daňové zaťaženie. Z hrubého príjmu 700 eur platil odvody 94 eur. Jeho nezdaniteľné minimum na zamestnanca bolo 300 eur. Jeho daň z príjmu bola 59 eur. Ale keďže mal daňovú úľavu na manželku 59 eur, tak 59 daň, úľava 59, výsledná daň nula. A to ešte nemuseli mať deti. Zamestnaný manžel, ak si uplatnil nezdaniteľné minimum na manželku, tak zo 700-eurového mesačného príjmu mal nulovú daň. Po novom má 59. Šesťdesiat, ľahšie sa to počíta, za rok je to 720 eur. 720 eur zvýšenie dane, to je viac ako jeho hrubý mesačný jeden príjem. Čiže toto platí od Nového roka, a preto hovorím, že nie je pravda, že konsolidácia verejných financií v réžii vlády Roberta Fica sa nedotkne nízkopríjmových, resp. chudobných domácností.
Tento náš návrh, dámy a páni, na podporu rodín s deťmi, ktorý ja považujem za priam nevyhnutný v tejto podobe, pretože tento náš návrh sa nedá zneužiť. Netýka sa tých, ktorí zneužívajú sociálny systém, netýka sa, dokonca navrhujem, ako by sa to netýkalo tých bohatých, tých milionárov, že napríklad túto úľavu nebude mať ten, koho príjem je mesačne vyšší ako 3 311 eur. To znamená, ten, kto má, kto je milionár korunový, tak by túto úľavu na manželku nemal. Ako to si viem predstaviť, že aj v réžii socialistickej alebo sociálnej vlády by mohli byť takéto obmedzenia. A to znamená, že tento návrh, teda tento benefit alebo túto úľavu daňovú by nemali ani tí bohatí, ktorí to nepotrebujú, a, samozrejme, zároveň tí, ktorí sú chudobní, ale práci sa vyhýbajú, tak by sa ich to takisto netýkalo. Tento náš návrh je akoby ďalší v seriáli prorodinných opatrení z dielne KDH. Pripomeniem, v daňových zákonoch sme pred niekoľkými mesiacmi navrhovali zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v nadviazaní na počet detí. Vtedy sme navrhovali 1 200 eur ročne na dieťa, čo by inými slovami znamenalo, kto je zamestnaný a má dieťa, tak mesačne by sa jeho daň na každé dieťa znížila o 20 eur. Ďalší návrh z daňových o troch grošoch. Že zasa, zamestnané deti, nie Robert Fico, ale zamestnané deti môžu odviesť svojim rodičom časť zo svojej zaplatenej dane. Tak ako dnes poznáte tú možnosť asignácie 2 % na nejaký verejnoprospešný účel inštitúciám, ktoré robia služby, ktoré sú v prospech spoločnosti alebo sú užitočné, tak môžete dnes 2 % zo svojej dane určiť, kam ich daňový úrad má odviesť. My sme s kolegami Alojzom Přidalom a Mariánom Kvasničkom navrhovali, aby zamestnané deti mohli raz za rok 50 eur zo svojej dane odviesť svojim rodičom na dôchodku. Teraz navrhujeme daňovú úľavu, ktorá tu už pred rokom bola, na manžela alebo manželku, ktorú treba schváliť, aby sme ju vrátili do našej daňovej legislatívy.
No a, samozrejme, ja budem pokračovať v týchto, v tomto seriáli návrhov. Budem sa snažiť teda zlepšiť našu daňovú legislatívu v podpore rodín s deťmi, pretože iní to už robia. Iné krajiny aj silnejšie, aj ekonomicky silnejšie od nás to dávno robia a ja si myslím, že je to potrebné, aby sme to aj my robili, lebo dopadneme rovnako zle, alebo keď bude už neskoro, už sa to nebude dať napraviť, by som povedal bezbolestnými opatreniami alebo takými, ktoré by neboli priam katastrofou. Prečo to hovorím alebo navrhujem? Pretože naša západná civilizácia dnes čelí viacerým ohrozeniam a nechcem hovoriť o viacerých, ale práve to jedno na ktoré reagujeme, že sa znižuje počet obyvateľov. A zjednodušene, keby som to chcel jedným slovom chcel povedať, vymierame. Či to bude za niekoľko desať, za niekoľko sto rokov, ale ten fakt, že počet obyvateľov v jednotlivých európskych krajinách aj v Amerike sa bude v nasledujúcich rokoch rapídne znižovať, to, na to musíme reagovať v našej legislatíve, pretože náš sociálny systém by to neutiahol. Súvisí s tým, samozrejme, aj masívna imigrácia z rozvojových krajín, čo naše sociálne systémy ešte rýchlejšie vyčerpá. Také sú prognózy. Pretože ak niečo neurobíme dnes, tak v nasledujúcich rokoch bude rásť, budú rásť výdavky práve na starostlivosť o seniorov, práve na pomoc tým, ktorí budú chudobní, a to budú výdavky rádovo v desiatkach percent hrubého domáceho produktu alebo to bude spojené s nerealistickým zvyšovaním daní o desiatky percent. A to všetko preto, lebo sa nerodia deti. To, že na Slovensku je to hlboko pod tou prirodzenou mierou, tou záchovnou mierou fertility, to je všeobecne známe. Čítal som nedávno knižku od kolegu, teda on mi ju požičal (povedané so smiechom), ale napísal ju Pat Buchanan, Smrť západu, a teda je to veľmi skľučujúce čítanie, naozaj. A on si nevymýšľa, on vychádza z prognóz a štatistík relevantných a upozorňuje, že je potreba zmeniť naše politiky. A čo by sme v prvom kroku nemali robiť. Nemali by sme trestať tých, čo našu civilizáciu zachraňujú. Nemali by sme trestať tých, čo našu civilizáciu zachraňujú. Dámy a páni, ja nenabádam na nejaké sociálne inžinierstvo typu, že auto manželom pri narodení dieťaťa od štátu alebo milión rodičom pri odchode do dôchodku za každé dieťa. To tento návrh napríklad navrhuje Putin v Rusku. Alebo o 300 % zvýšenie prídavkov na deti, ako o tom diskutujú napríklad v Nemecku. Na takéto návrhy nemáme a ani by to nebolo dobré, ale toto, čo navrhujeme, poslanci Brocka, Přidal, Kvasnička, ale to je návrh KDH, to sú návrhy, na ktoré máme. Je to skutočná pomoc rodinám s deťmi, ktorá sa nedá zneužiť, a pomáha rodinám, aby sa o seba sami postarali. Toto je jeden z malých krokov záchrany. Samozrejme, je ich treba urobiť ešte veľa, ale ja budem rád, ak podporíte aspoň tento. Ďakujem za vašu pozornosť.

Vážený pán kolega Brocka, dovoľte mi, aby som vám naozaj úprimne poďakoval za tento návrh novely zákona. Veľmi rád aj s kolegom Kvasničkom sme pripojili podpis pod tento návrh, ktorý je alebo jeho obsah je v intenciách politík KDH pomáhať rodinám. Včera tu bol zákon z dielne KDH o rodinnom podnikaní, ktorý predkladali poslanci Figeľ, Hudacký a Zajac. Tento zákon je opäť o pomoci rodinám. Kresťanskodemokratické hnutie si naozaj uvedomuje, že aká bude aj sociálna situácia rodiny, aká bude rodina, taká bude aj dedina, taká bude aj celá krajina. Jednoducho týmto zákonom chceme vrátiť odpočitateľnú položku na manželku tým rodinám, tým manželom, ktorí zodpovedne pracujú, a ich manželka sa stará o nezaopatrené dieťa. Ja by som chcel vysloviť nádej alebo povedať, že mám nádej, že i poslanci SMER-u pochopia, že na rodine by nám všetkým v tejto krajine malo spoločne záležať. Naozaj by bolo dobré, keby sme spoločne pomohli takýmto zodpovedným mladým rodinám. Je načase, aby i za vlády SMER-u tu boli istoty nielen pre nadnárodné spoločnosti, oligarchov, finančných žralokov, ale keby sme trošku podporili i mladé slovenské rodiny. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som od začiatku pozorne sledoval rozpravu na monitore a počul som, aký je smutný pán Brocka, že, že, že rozpráva pred takým malým publikom, a tiež to pokladám za dôležitú tému, tak som sa ponáhľal byť tu aj fyzicky prítomný. Chcem poďakovať poslancovi Brockovi aj ďalším predkladateľom, že naozaj myslia na rodinu. Je to dôležitá téma a určite takéto dobré návrhy v prospech rodiny podporíme. Ďakujem.