25. schôdza

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť stanovisko. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (tlač 714). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Dôvody a ciele predkladaného návrhu zákona vyplývajú už z textácie zákona, ako aj z predloženej správy. Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 718 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, myslím, že v dejinách Slovenska máme veľa rôznych miest, ktoré majú rôzne zafarbenie, a dodnes niekedy niektorým z týchto miest nevieme celkom presvedčilo a jednoznačne prísť na to, akáže by to farba mala byť. A ja sa domnievam, napadlo ma to v súvislosti s týmto zákonom, že práve otázka Slovenského národného povstania, odboja, je tou záležitosťou, kde akékoľvek spochybňovanie, akékoľvek prefarbovanie, akékoľvek hľadanie dôvodov, že veď ono to nebolo celkom tak, je zásadnou neúctou k našej histórii, k našej podstate, k nášmu bytiu.
Takže ja osobne mám otázku farby povstania a protifašistického odboja úplne jednoznačnú a viem, že asi aj drvivá väčšina vás a všetkých, ktorí sa pozerajú na históriu trocha takým aj filozoficko-skúmavým pohľadom.
Do takéto protikladu možno dám aj iné súvislosti, ktoré sú spojené s týmto obdobím, a to súvislosti, ktoré predchádzali a paralelne bežali s obdobím protifašistického odboja na území našej krajiny, kde zase máme skúsenosť, že niektorým ľuďom nevyhovuje celkom zafarbenie možno takej skutočnosti, ako je fakt, že sme si obrovské množstvo, a napokon o množstvo nejde, ale že mnoho občanov našej krajiny bolo odsúdených ľahostajne a kruto na smrť. Nie v bojiskách, nie v zákopoch, ale v táboroch, ktoré mali za účel vyhladiť množstvo konkrétnych rasovo alebo ideovo poznamenaných ľudí.
Tento malý úvod som zvolil len kvôli tomu, aby som za seba jasne povedal, že obdobie, keď bolo treba ukázať, čo je v človeku, a nie pri nejakom mikrofóne, nie pri nejakom prejave, ale skutočne zásadným životným rozhodnutím, keď bolo treba povýšiť odvahu nad strach, ktorý zrejme každý musel vtedy pociťovať, že sa našla taká presvedčivá masa ľudí, ktorá, bude to znieť trocha pateticky, ale ja sa to nehanbím povedať, vedela jasne, čo má urobiť v rokoch štyridsiatych, v prvej polovici rokov druhej svetovej vojny, alebo v rokoch povstania, keď chcete. Práve tak mi budú vždy odporní ľudia, respektíve budem sa zamýšľať nad tým, aké to myšlienkové pochody prebehli v ľuďoch, ktorí dali prednosť strachu. Určite mali na to veľa dôvodov a ja si vôbec nemyslím, že by som sa ja v tejto chvíli chcel tváriť, že mi je jasné, kde by ma osud, história a súvislosti posunuli. Ale napriek tomu si myslím, že je strašné, že máme ešte aj dnes, po toľkých desaťročiach istú dilemu, keď porovnávame tieto dve súbežné doby, že sú ľudia, ktorí nachádzajú v tom strašnom období likvidácie svojich spoluobčanov niečo, na čom by dokázali hľadať nejaké ospravedlnenie. Niečo, že to, veď to nebolo až také kruté a malo to istú logiku, alebo malo to istý spôsob trestu, alebo niečo, čo je proste patologické a čo ja osobne považujem za hrozné. Nie kvôli tomu, že sa teraz bavíme trocha o časoch, ktoré máme za sebou, ale vždy ma pri tejto úvahe napadne, že čo máme ešte pred sebou a keby zase prišla takáto doba. Ono určite ešte kadečo príde. Vôbec nemáme preskákanú históriu a vôbec si nemôžme myslieť, že všetko zlé je za nami a že nás už iba čaká rozvoj demokracie, ktorá bude stále silnejšia, pevnejšia a krajšia, úsmevnejšia.
Nič nechcem privolávať, ale spytujem sa, ako by po tom zareagoval zase ten priemerný Slovák, keď by bolo treba rozmýšľať, či zaplesnúť tie dvierka a povedať si: Nechcem s tebou nič mať, choď, veď ja som nič neurobil, ja len chcem byť ticho, nechcem seba ohroziť. Alebo pootvoriť tie dvierka a povedať: Poď, Človek s veľkým "Č", aj keď riskujem, ale pomôžem ti, pretože predsi musím ti pomôcť, lebo mi to hovorí svedomie.
Ale možno by aj stačilo na úvod tejto mojej ozaj len krátkej vsuvky k zákonu, ktorý chcem podporiť. A prečo som si zvolil tento pohľad? No preto, že som presvedčený, že takéto zákony nemajú za úlohu len oceňovať tých, ktorí vedeli, ako je správne sa zachovať, ale že je potrebné možno, že povedať, že to je nielen istá úcta k tým, ktorí nám dodnes ešte prežívajú z rokov ´40 až  ´45. Ale že je tu istá potreba extrapolovať túto skúsenosť aj do budúcnosti.
Predkladatelia v tomto zákone hovoria, že je potrebné týmto ľuďom vzdať úctu, bojovníkom, ktorí sú združení v zväze protifašistických bojovníkov, teda v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov, a hovoria tam o tom, čo je naprosto správne, že treba im dať vysoké morálne uznanie a v rámci toho, čo je možné a čo je aj uzákonené, aj akékoľvek výhody materiálne z pohľadu tých ľudí, už veľa nie je, z pohľadu ich zdravotných a osobných životných potrieb. Naprosto s tým súhlasím.
Nesúhlasím len akurát s tou jednou vecou, ktorá ako keby bola uzatvorením tohto obdobia. Ešte tu máme koľko? Tri percentá z tých, ktorí prešli týmito skúsenosťami, životnými? A za chvíľočku aj tí, po pár rokoch budú patriť minulosti. Však ľudia, ktorí mali v roku ´44 osemnásť rokov, dnes majú blízko k deväťdesiatke. No koľkože ich ešte môže byť? A mnohí boli starší. Takže je jasné, že táto vec už patrí možno skôr len spomínaniu, a tých pár mohykánov, absolútne si zaslúži vďaku, úctu a tie výhody, ktoré im chceme aj týmto zákonom prisúdiť.
Akurát chcem navrhnúť, aby sme v tom súčte a výpočte skupín, ktorých sa tento zákon týka, tam sú uvedené tie skupiny pilotov a účastníkov partizánskeho odboja v zahraničí a nejaké ďalšie skupiny, proste, všetko sú to už len torzá, ja by som na základe svojej takej osobnej skúsenosti navrhol - to sme, ak sa nemýlim, v prvom čítaní, však? - tak, že, že by možno v tom druhom čítaní tento zákon bol trocha rozšírený, aby sme nerozprávali len nostalgicky o niektorých posledných mohykánoch, ale aby sme sa pokúsili do budúcnosti zakomponovať a extrapolovať hlbokú hodnotu poznania ľudí, ktorí prešli touto životnou skúsenosťou. Aby sme skutočne rozprávali, tak ako to v zákone hovoríte, mládeži, ale ja si myslím, že nielen mládeži, pretože možnože aj mnohým, ktorí už mládežou nie sú a stále majú v tomto nejaký zmätok v hlave, aby sme sa pokúsili na sile príkladu ukázať, že to je obdobie, ktoré je potrebné, z neho doslova nepateticky čerpať aj pre budúcnosť.
A tu chcem použiť svoju skúsenosť, jednu veľmi konkrétnu. A vlastne tá skúsenosť mi našepkáva, že bolo by dobré ten taxatívny výpočet tých skupín, ktoré sú vymenované v zákone, rozšíriť, bez toho aby sme ich považovali za účastníkov odboja, lebo ja viem, že vy tam hovoríte hlavne o účastníkoch odboja, ale rozšíriť z pohľadu účelu, ktorý tam spomínate, teda účelu odovzdania skúseností, ich zafixovania a ich správneho interpretovania aj na tých, ktorí nebudú podliehať tak rýchlo fyzickému veku, proste, nie, aby tam neboli len fyzické osoby. A napadlo mi, že by tam mali byť aj obce. Nazvime ich povstalecké obce. Nedokážem to v tejto fáze, lebo je to dosť taký impulzívny môj vstup teraz do tejto rozpravy, presne špecifikovať, ale použijem jeden konkrétny príklad. A to je obec Pohronský Bukovec, ku ktorej mám osobne veľmi dobrý vzťah.
Nemám tam žiadnych rodinných príslušníkov ani žiadnych priateľov, ale mal som tam možnosť zažiť niečo veľmi pekné. Už ma pred mnohými rokmi zaujímalo, kde je to ten dom, kde chytili, lebo možno to asi mnohí viete, v tejto obci práve chytili Goliána a Viesta, generálov povstaleckých. Pred zhruba dvadsiatimi piatimi rokmi som sa to nedozvedel. Potom som mal možnosť ako pracovník lesov sa k tejto obci dostať trocha bližšie aj k jej zastupiteľstvu a mal som možnosť postarať sa o to, aby miesto, kde tento dom stál, bolo označené. Som rád, že pamätník na tom mieste stojí, ako sme ho vymysleli, tak je. Ale už tam, keď prídu ľudia, sa nemusia spytovať, že kde to bol ten dom.
Ale v tej obci je niečo dôležitejšie. Je tam jediný zachovaný partizánsky bunker na Slovensku. Pokiaľ viem, takýto typ v takomto rozsahu partizánskeho bunkra zachovaného niet. A ja keď som ho dal obnoviť, keď sme tam sa rozhodli, že lesníci nájdu aj na tento pohľad na lesy, lebo išlo o istú súvislosť lesov a ich významu v bojových akciách, v bojových aktivitách, že tento bunker obnovíme v časoch, keď už po ňom nebol ani len pohnitý drúk. Dneska, keď zájdete na autentické miesta, nájde tam, na prekrásnom, krajinársky pôsobivom stanovišti sadu zrubov, ktoré sú skutočne dokázateľne na mieste, kde Jegorovov partizánsky tábor v zime ´44/´45 pôsobil. Ale účelom môjho vstupu nie je, aby som spomínal tie celkom zaujímavé skúsenosti, ktoré... Spomeniem iba jednu. Keď sme sa nevedeli dohodnúť a keď som presviedčal starostu a súčasti zastupiteľstva, že ak máme dačo urobiť, tak na autentickom mieste, boli veľmi proti tomu, lebo to bolo vysoko v horách a bolo to veľmi nedostupné. Ale náhoda je niekedy nádherná. A práve starosta, pán Igor Šagát, tak, ako nechtiac, zakopol do akéhosi konára, pod ktorým sa ukázala maličká bronzová doštička, ktorá potvrdzovala, taký text bol na nej, že práve na tomto mieste stál tábor, respektíve bunker kapitána Jegorova.
Čo chcem teraz ale týmto povedať? Tá obec má 96 obyvateľov alebo toľko mala. Maličká, pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier učupená obec. A títo ľudia, keď išlo o obnovu tohto tábora alebo aj toho pamätníka, urobili taký čin alebo také činy a mali takú výkonnosť, akú, si myslím, by sme nedokázali ľahko nabudiť ani v ďaleko väčšej obci alebo meste. Tí ľudia jednoducho pre, a teraz to už skrátim, pre históriu povstania, pre zachovanie jeho hodnôt a pre ukážku toho, ako sa treba k tejto histórii postaviť, urobili nemierne veľa. A preto si myslím, že by bolo veľmi dobré, keby sme možno takúto obec, ktorá pravdepodobne nemá ani poriadne na výplaty, robia tí ľudia tam možno skôr kvôli cti ako za nejakú odmenu, v tom miniobecnom zastupiteľstve, aby takéto obce boli zahrnuté v zákone, ktorý má za hlavný cieľ zafixovať hodnoty protifašistického odboja. Tobôž, keď som zdôraznil, že väčšina ľudí, ktorých svojim zákonom sledujete, je už na pravde božej, prípadne sa veľmi v krátkej dobe, v najbližšom období, v najbližších rokoch môžu už ocitnúť v minulosti, síce úctyhodnej, ale fyzický vek má svoje zákonitosti.
Takže mne by sa celkom páčilo, keby tam v tých, pár písmen, ako to máte vymenované, kde je to jasné, že cieľom je zachovať výhody, respektíve prisúdiť výhody fyzicky ešte žijúcim ľuďom, aby sa to rozšírilo aj o povstalecké obce, ktoré by mohli takýmto spôsobom potvrdiť to, čo ste si dali do preambuly zákona, a to jest šírenie hodnôt boja, ktorý jednoducho nemôže so zánikom fyzického veku týchto ľudí, tieto hodnoty nemôžu odísť. Naopak, keďže vidíme, ako som to v úvode naznačil, že dodnes po toľkých desaťročiach máme nejasno ešte v historiografii, čo bolo a čo nebolo správne, tak si myslím, že takí ľudia, ako sú v tom Pohronskom Bukovci, v takej maličkej dedinke, by si celkom zaslúžili, keby boli zahrnutí do takéhoto zákona a keby teda aj tie materiálne statky, ktoré má podľa tohto zákona mať zväz protifašistických bojovníkov, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov k dispozícii, aby sa mohli vzťahovať aj na takéto obce, ktoré tieto hodnoty veľmi reálne a veľmi príkladne zachovávajú. Lebo, a tým už skončím, keď sme ten bunker v tom Pohronskom Bukovci stavali, tak, ak som povedal, že majú 97 obyvateľov, tak z toho 88 bolo možno prítomných a tí poctivo robili. Na vlastných chrbtoch, na vlastných rukách vynášali tie materiály, až to niekedy vypadalo možno, že nežijeme v dobe technickej, ale v dobe možnože vzdialenej desaťročia dozadu. Jednoducho veľmi obetavo. A ja na tých ľudí v tejto súvislosti som si spomenul a myslím si, že by bolo dobré, keby ste si na nich spomenuli aj v tomto zákone, kde to možno nie je celkom systémové, ale napadlo mi, že by teda mohlo asi patriť.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mičovský, chcel by som na vás reagovať v tom asi zmysle, že plne s vami súhlasím v tej časti vášho vystúpenia, čo sa týka toho, čo ste hovorili o bojovníkoch v protifašistickom odboji ako takom. Samozrejme, netreba na nich zabúdať. A práve to je dôvod, prečo poslanci za stranu SMER, za čo im chcem poďakovať, prišli s týmto návrhom zákona. Je dôležité, aby sa aspoň niečo urobilo ešte pre tých pár desiatok alebo stoviek ľudí, ktorí ešte teda žijú a bojovali priamo v tom odboji ako takom. Ale zároveň myslím si, že je správne, že myslí sa na Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, ktorý je jediný oficiálny zástupca týchto protifašistických bojovníkov ako takých.
S tým vaším nápadom, teda tá druhá časť vášho vystúpenia týkajúca sa rôznych tých povstaleckých obcí, tak s tým ale nesúhlasím. Ako ste aj vy sám naznačili, je to nekoncepčné. Viaceré z tých obcí už ako také neexistujú. No len tu chcem poukázať, že v protifašistickom odboji obce ako právnické osoby nebojovali. Bojovali fyzické osoby, ľudia a na tých treba pamätať. Obce majú dostatok iných možností povedzme, ako sa starať o tie bunkre cez rôzne dotácie, dotačné formy alebo schémy, či už cez ministerstvo obrany, ministerstvo kultúry alebo iné, samozrejme, dotačné rámce. Ale ľudia, tí, ktorí tam bojovali, nemajú takúto možnosť. A práve tu chcem pochváliť poslancov na čele teda s predkladateľom Vilom Jasaňom, že práve na týchto ľudí, ktorí priamo bojovali v tom protifašistickom odboji, že sa pamätá.
Čiže ja si osobne myslím, že právnické osoby by tam zahrnuté nemali byť. Potom objavia sa alebo ozvú sa zasa obce, ktoré bojovali v prvej svetovej vojne, alebo obce, ktoré boli symbolom odporu proti povedzme Slovenskej republike rád ako takej. Čiže je to dosť nekoncepčné, to, čo navrhujete.
Na druhej strane ale súhlasím, tam sa všetci zhodneme, že bojovníci proti fašizmu si zaslúžia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som chcel upozorniť pána kolegu Mičovského, že zákon pamätá a v § 3 c bod "iniciovať a rozvíjať súčinnosť s orgánmi štátnej moci a správy, s orgánmi samosprávy na všetkých stupňoch, aktívne sa podieľať na pripomínaní významu boja za národné oslobodenie a proti fašizmu, oslavovanie výročí, organizovanie podujatí pre mladú generáciu". Čiže v návrhu zákona sa pamätá aj na obce.
A tu chcem pripomenúť, že sa organizujú každý rok stretnutia s priamymi ešte žijúcimi obyvateľmi z protifašistického odboja, ktorí sa stretávajú či už so študentmi, ale aj s občanmi, a rozprávajú naozaj o tom, ako to v tom odboji bolo. A tu je veľmi potrebné pripomenúť, že treba podporovať boj proti fašizmu ešte aj teraz. Lebo fašizmus ako taký nevyhynul. Stále je tu dokola. I keď to niekomu sa zdá smiešne, ale naozaj treba proti fašizmu bojovať aj v terajšom období.
A veľa obcí pamätá na pamätníky, nielen jedna obec, ktorú ste spomenul vy, Bukovec. Ale len v našom okrese na novomesku je v obciach, či už je to Ľubina, Bzince pod Javorinou, Moravské Lieskové, Bošáca, Stará Turá, obec Nárcie, ktorá bola vypálená. Tu to ľudia svojpomocne udržujú tieto pamätníky a každý rok sa tam stretávajú a pripomínajú si naozaj boj proti fašizmu a oslavujú ukončenie druhej svetovej vojny. A si to považujú, aby sa to takto vštepovalo ešte aj do mladej generácie.
Čiže ja veľmi vítam takýto návrh, aký dávajú moji kolegovia a strana SMER - sociálna demokracia. Ja si to naozaj vážim, škoda, že už dávnejšie nebol takýto zákon prijatý.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. No, ak by sme si spomenuli na našich bojovníkov z povstania teraz v roku 2013, keď ich priemerný vek presahuje 90 rokov, no asi by sa tu stala niekde strašná osudová chyba. Tak ja pevne verím, že toto nie je zákon, ktorý teraz prináša týmto ľuďom akési výhody, ale skôr upravuje doterajšie platné novely, ktoré tam sú aj spomínané.
Zrejme sme sa celkom nepochopili, aj keď ďakujem svojim kolegom, ktorí reagovali na mňa. Ja som mal na mysli práve ten moment, ktorý je spojený s fyzickým vekom týchto ľudí, ktorých už tu jednoducho nebudeme mať za chvíľu. Aj tak je ich už veľmi málo. A práve tie hodnoty, ktoré sú tu spomínané, to zachovanie toho povedomia, významu tohto boja, ktorý by nemal odísť s fyzickými osobami, sa mi zdá ako veľmi plnohodnotné, keby sme rozprávali práve o tom, že zaradiť tu aj obce, ktorých tiež nemáme, pozor, veľa a ktoré tobôž majú významný podiel na zachovaní tých konkrétnych trojrozmerných pamiatok, keby sme ich kvôli tým cieľom, ktoré v zákone spomínate, kolegovia zo SMER-u, práve do toho zákona zaradili.
Pretože ak by ste to poňali ozaj len vo smere tých spomienok pri vatre, tak ten zákon je škoda robiť, pretože o tri roky už pri tej vatre nebude mať kto sedieť. Ale práve toto by som videl ako zmysluplné, keby sa to posunulo do budúcnosti vďaka takémuto prepojeniu, preskočiť z fyzických osôb aj na tie obce, ktoré sú veľmi zaujímavými nositeľmi tejto veľmi dôležitej doby z pohľadu histórie Slovenska. Asi tak.
Ďakujem.