25. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega Galko, dovoľ, aby som nesúhlasil s tvojím názorom, že tento návrh zákona je zlý a škodný. Musím povedať, že riešenie, že maximálna doba prenájmu 15 rokov bola zavedená v roku 2003 s možnosťou prolongácie. To znamená, že keď vlastník po 14-ch rokoch dospel k názoru, že to potrebuje zmeniť, tak mal túto možnosť. Táto možnosť bola posunutá na 25 rokov. To znamená, že keď dneska priemerný nájom je 10 rokov, tak podľa, po tejto novele, keď sa nájmy budú oprašovať alebo nanovo zadefinovať, tak priemerná doba bude 20 rokov alebo 25. Zavedenie 25 rokov je znehodnotenie vlastníctva vlastníkov pôdy. Pretože kto kúpi pôdu na Slovensku a kto je ochotný za to zaplatiť, keď 25 rokov sa na to bude pozerať a nemôže sa toho ani dotknúť? Nemôže dať ani výpoveď, lebo to bude mať v zmluve. To sa znehodnotí. Preto je to choré.
Viete, komu to pomáha? Ja vám to poviem. Tento návrh zákona je šitý na bývalých Mečiarových privatizérov štátnych majetkov. Na tých, ktorí chcú predať podnik, a nemá to žiadnu cenu, lebo za tie stavby im nikto nechce zaplatiť. Najcennejšia pre nich je pôda, ktorú si zabezpečia zmluvami na 20 rokov. Nepotrebujete kúpiť pôdu, investovať do toho kopec peňazí, od vlastníkov to kúpiť, ale kúpite si firmu, ktorá má prenajatú pôdu na 25 rokov. Toto je problém a toto som kritizoval aj vtedy, keď samotný zákon zmenili do tejto podoby vládni poslanci za SMER. Toto je ten skutočný problém. Všetko ostatné je diskutabilné, ale toto je skutočný problém. To, že budú mať, budú na tom zarábať bývalí privatizéri na vašej pôde, na mojej pôde, na druhej, to, čo majú prenajaté od jednoduchých vlastníkov. A to je problém. A preto ja tento zákon podporím.
Ďakujem.

Pán poslanec Galko, ako reakcia na faktické poznámky.

No. Ďakujem pekne. Neviem, kolega Simon, podľa mňa sa nerozumieme. Tá doba 25 rokov je maximálna doba. Dvadsaťpäť rokov, nikto nikoho nenúti, aby keď uzatvára tú nájomnú zmluvu, aby to uzavrel na 25 rokov. Lebo podľa toho, čo ty hovoríš, tak potom aj 15 rokov je zlé. Potom aj pätnásť rokov je zlé. Ja nevidím v tom nijaký rozdiel. Čiže tam je stanovená maximálna doba 25 rokov a minimálna je 5 rokov. Ja v tom nevidím žiaden problém. Možnože sa nechápeme, vieme si to potom vysvetliť ešte nejak podrobnejšie.
Ale kolegovi, zabudol som to meno, pán Halúz, dobre hovorím, by som rád povedal, že, viete, ja som sa obával, že sa  dostávame sa do situácie, že budeme hlasovať spolu so SMER-om. A už sa tu stala jedenkrát taká nepríjemná vec, že jeden váš kolega, ten, čo teraz v Nitre je zodpovedný za to, že tam bielia všelijaké informácie v zdravotnej dokumentácii a tak ďalej, tak on pochválil môjho kolegu Jozefa Mihála. Ja by som sa nikdy nechcel dožiť toho, že ma budú smeráci chváliť. A to bol dôvod, prečo som tam vložil tú politickú vsuvku. Takže vidím, že to splnilo svoj účel a tým pádom som s mojím príhovorom, ktorý som si pripravil, spokojný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Páni poslanci, vzhľadom k tomu, že už je 19.00 hodín, je do rozpravy prihlásený ešte jeden pán poslanec, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pravdepodobne budeme o ňom rokovať až ako o štvrtom bode, pretože máme predsunuté tri body.

(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)

Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Pavol Abrhan, Ján Babič, Tibor Bastrnák, Lea Grečková, Štefan Kuffa, Igor Matovič a Róbert Puci. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Ivan Štefanec.
Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslanca Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 680, spoločná správa výborov má tlač 680a.
Nech sa páči, pán poslanec Igor Choma, poprosím vás, uveďte a odôvodnite návrh zákona.

[Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 680.]

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, páni kolegovia, návrh zákona, ktorý do legislatívneho procesu predkladám, je predkladaný v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktorého jednou z priorít je pokračovať vo výstavbe diaľničnej dopravnej siete výraznejšou mierou ako doteraz. Návrh zákona je rovnako pripravený v súlade so závermi vyslovenými v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. januára 2011. Účelom návrhu zákona je zefektívniť a zjednodušiť proces majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod pozemnými komunikáciami, ktorý je vzhľadom na rozdrobenosť pozemkov na Slovensku veľmi zdĺhavý.
Návrh zákona vychádza z identifikácie konkrétnych problémov vlastníkov a správcov pozemných komunikácií pri príprave líniových stavieb. Z dôvodu zjednodušenia a urýchlenia majetkoprávnej prípravy stavieb je potrebné novelizovať aj súvisiace právne predpisy, a to zákon č. 50 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ďalej zákon č. 129 o niektorých opatreniach na urýchlenie výstavby diaľníc a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov, ďalej zákon 669 o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľníc a zákon 162 o katastri s nehnuteľnosťami.
Zákon, ktorý predkladám, rieši 5 takých podstatných problémov.
Prvým je to, že pre potreby určenia existencie cestného ochranného pásma je potrebné rozlíšiť, či ide o súvislé zastavané územie alebo územie určené na zastavenie, keďže ochranné pásmo sa od 1. augusta 2011 zriaďuje nielen v nezastavenom území, ale aj v území určenom na zastavenie a z dôvodu odstránenia aplikačných problémov sa novelou zákona definuje pojem súvislé zastavané územie.
Druhým problémom, ktorému sa tento návrh zákona venuje, je to, že zavádza fikciu doručenia návrhu kúpnej zmluvy, v prípade ak vlastník uvedený na liste vlastníctva nepreberá zásielky alebo sa nezdržiava v mieste doručenia, a teda mu nie je možné doručiť predmetný návrh zmluvy, čo v doterajšej právnej úprave absentovalo a predlžovalo proces majetkoprávneho vysporiadania pozemkov.
Tretím problémom, ktorému sa zákon venuje, je to, že upravuje sa možnosť vo verejnom záujme vyvlastniť pozemky, ktoré sa nachádzajú pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami a sú už dané do užívania. Navrhovanou úpravou sa dosiahne majetkoprávne vysporiadanie pozemkov pod pozemnými komunikáciami, kde nie je možné s vlastníkom pozemku dosiahnuť uzavretie dohody. Vlastník diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie môže podať návrh na vyvlastnenie najneskôr do 31. decembra 2020.
V prípade doteraz nevysporiadaných pozemkov nachádzajúcimi sa pod pozemnými komunikáciami v užívaní, ktoré sú v správe či už v Slovenskej správy ciest, alebo vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, nie je možné z dostupných podkladov vyčísľovať teda súvisiace výdavky, ale ide o zavedenie možnosti, nie o povinnosti oprávnených osôb postupovať formou vyvlastnenia. Predmet vyvlastnenia sa rozširuje aj na účely vyvolaných úprav súvisiacich s výstavbou diaľníc, ciest a miestnych komunikácií. Treba povedať, že ak je k vyvlastňovaciemu pozemku alebo k stavbe v katastri nehnuteľností zapísané duplicitné alebo viacnásobné právo, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú osoby, ktorým vlastníctvo k takémuto pozemku alebo stavbe vyplýva zo zápisu na liste vlastníctva alebo z listiny predložených katastrom nehnuteľností, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu alebo dohody, kto z duplicitných alebo viacnásobných vlastníkov je vlastne vlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti.
Príslušný okresný úrad na požiadanie žiadateľa alebo stavebného úradu oznámi mená osôb, o ktorých vlastníctve svedčia listiny predložené katastru nehnuteľností. Rozširuje sa teda okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania, a to o duplicitných alebo viacnásobných, a v prípadoch, v ktorých budú účastníkmi konania tieto osoby, náhrada za vyvlastnenie sa zloží do súdnej úschovy. Navrhované ustanovenia umožnia ukončiť vyvlastňovacie konanie, a teda aj zrýchliť majetkoprávne vysporiadanie, čo je nevyhnutné pre získanie stavebného povolenia. Zavádza sa nová povinnosť katastra nehnuteľností, oznamovanie vyvlastňovaciemu úradu alebo vyvlastniteľovi duplicitných alebo viacnásobných vlastníkov, nakoľko títo nie sú zapísaní na liste vlastníctva v časti B, ani priamo v poznámke. No a pre uplatnenie požiadavky vyvlastneného na vyššiu náhradu na súde sa dopĺňa prekluzívna jednoročná lehota, ktorá začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.
V piatej oblasti, ktorej sa zákon venuje, je to, že návrhom zákona sa dáva možnosť poskytnúť náhradu za výkup stavby na bývanie alebo nebytovej budovy nie v trhovej hodnote, ale vo východiskovej hodnote. Východisková hodnota je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane pridanej hodnoty. Trhová cena je v prípade starších budov totiž oveľa nižšia ako tá východisková, a preto vlastník takéto stavby nie je ochotný predať nehnuteľnosť za podmienok, že za získanú sumu si nie je schopný postaviť alebo zabezpečiť stavbu v rovnakom štandarde, ako bola vykúpená stavba. Nárok na východiskovú hodnotu za výkup stavby na bývanie alebo nebytovej budovy má vlastník do momentu začatia vyvlastňovacieho konania, potom už túto možnosť stráca. Vlastníkovi vykupovanej nehnuteľnosti možno poskytnúť náhradu za výkup stavby vo výške 1,2-násobku náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov alebo náhradu za výkup rodinného domu, bytu alebo nebytovej budovy vo výške východiskovej hodnoty. Uvedené náhrady nie je možné kombinovať, a teda dostať 1,2-násobok východiskovej hodnoty.
Odhadujem, že návrh zákona spočívajúci v zavedení možnosti poskytnúť náhradu za výkupy stavby na bývanie alebo nebytovej budovy vo východiskovej hodnote nebude mať značný vplyv na rozpočet verejnej správy. Výšku rozdielu ročne vyplatených náhrad za výkon oproti doterajšiemu spôsobu určenia výšky náhrady nie je možné explicitne vyčísliť, nakoľko v súčasnosti nie je možné určiť, koľko vlastníkov stavieb na bývanie alebo nebytových budov sa bude dotýkať vyplatenie náhrady vo východiskovej hodnote.
Všetky vzniknuté výdavky budú spoločnosti - teda či už Národná diaľničná spoločnosť alebo Slovenská správa ciest, alebo obec - uhrádzať z výdavkov určených na financovanie tejto oblasti, v rámci svojich rozpočtov schválených na príslušný rozpočtový rok.
Pozitívnym sociálnym vplyvom je poskytnutie náhrady za výkup stavby na bývanie alebo nebytovej budovy vo východiskovej hodnote. Negatívnym vplyvom je uplatňovanie princípu vyvlastňovania pozemkov pod pozemnými komunikáciami. Tento však možno považovať za pomerne malý, nakoľko v súčasnosti vlastníci týchto nevysporiadaných pozemkov nemajú žiadnu možnosť tieto pozemky využívať, takže poskytnutie finančnej náhrady za tieto pozemky možno považovať za pozitívny vplyv. Aplikácia návrhu nemá žiadny iný vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.
Toľko, dámy, v úvode k zákonu. Chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona, pretože sa naozaj jedná o veľmi ústretový krok voči občanom, ktorí sa ocitnú v procese majetkoprávneho vysporiadania stavieb pre výstavbu diaľníc, rýchlostných ciest alebo komunikácií prvej triedy. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Poprosím vás, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Františkovi Petrovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov k predmetnému návrhu zákona.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 680, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. septembra 2013 č. 786 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. októbra 2013 č. 297,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením z 8. októbra 2013 č. 200,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 15. októbra 2013 č. 122.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy sú uvedené 8 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 8 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením číslo..., uznesením z 15. októbra 2013, č. 209.
Týmto uznesením ma výbor ako spravodajcu poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Júliusa Brocku, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 708, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 701.
Nech sa páči, pán poslanec Brocka, uveďte návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 708.)

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, milí kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh poslancov Júliusa Brocku, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku, ktorým chceme novelizovať zákon o daniach z príjmov.
Vláda Slovenskej republiky v septembri minulý rok v rámci konsolidácie verejných financií schválila novelu zákona o daniach z príjmov, ktorú následne v novembri minulý rok schválila aj Národná rada. Vláda navrhla viacero zásadných zmien do našej daňovej legislatívy, napr. zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb, zvyšovali sa sadzby dane z 19 na 25 % pre fyzické osoby, pre právnické osoby z 19 na 23 %, zaviedla sa osobitná sadzba dane pre vybraných ústavných činiteľov, zmeny v uplatňovaní paušálnych výdavkov, obmedzenie možnosti uplatnenia daňového bonusu a tiež zásadné zmeny v časti nezdaniteľnej časť základu dane, konkrétne na manžela alebo manželku.
Napriek tomu, že vláda a osobitne jej predseda sľubovali verejnosti, že vláda nebude konsolidovať verejné financie na úkor nízkopríjmových, resp. chudobných domácností, opak je pravdou. Napríklad výrazným obmedzením uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, ktorá žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a stará sa o nezaopatrené deti, znížila v tomto roku takýmto rodinám príjem o takmer 60 eur mesačne a zvýšila tým daň z príjmu, 60 eur mesačne ľuďom, ktorí zarábajú možno podpriemerne, starajú sa sami vlastnou prácou o zabezpečenie svojich rodín.
Predkladaný návrh novely zákona o daniach z príjmov reaguje na túto nepriaznivú sociálnu situáciu časti rodín s deťmi, ktorých rodičia sú aktívni a sami sa usilujú vlastnou prácou zlepšiť svoju príjmovú situáciu. Poslanci preto navrhujú vypustiť príslušné ustanovenie z § 11 a zrušiť dnes platné obmedzenie daňovej úľavy na manželku alebo manžela. Návrh čiastočne odstraňuje znevýhodnenie najmä rodičov viacdetných rodín, ktorých životná úroveň je spravidla nižšia aj v čase starostlivosti o nezaopatrené deti a je nižšia aj v starobe, v čase poberania dôchodkových dávok.
Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Priznávam bez mučenia, že prijatie novely uvedené mať dopad na štátny rozpočet i na verejné financie. Ak by ten dopad bol rovnaký na verejné financie, ako predpokladala vláda Slovenskej republiky pred rokom, úsporu pri zavedení obmedzenia nezdaniteľného minima na manželku alebo manžela minulý rok odhadujeme dopad okolo 5 mil. eur.
Zároveň dávam verejný prísľub, že ak tento návrh podporíte, tak na nasledujúcu schôdzu predkladám návrh, ktorými tieto vyššie náklady štátneho rozpočtu navrhnem, kde usporíme a kde získame na tento výdavok. Uchádzam sa o vašu podporu tohoto veľmi užitočného a potrebného návrhu zákona a zároveň chcem poprosiť pani predsedníčku, že sa hlásim do rozpravy po otvorení ako prvý.