25. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani podpre..., predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia tu v sále, myslím si, že svoje vystúpenie začnem možno najskôr na tému konsenzus, pretože som si prečítala vyjadrenia predsedu parlamentu aj predsedu vlády na túto tému vo vzťahu k novele zákona o konflikte záujmov a myslím si, že k tomu treba niečo povedať. Dovolím si odcitovať predsedu parlamentu Pašku, ktorý tento týždeň alebo minulý týždeň povedal, že "predloženie zákona v tejto podobe a bez súhlasu širokého politického spektra, najmä bez súhlasu SMER-u považujem za populizmus, tento návrh neprejde". Čiže my už vieme, že novelizovať zákon o konflikte záujmov nebudeme.
Robert Fico povedal: "Jednoducho s nimi" - teda s nami, aby bolo jasné - "sa nedá na ničom dohodnúť. A keď sa nechcú dohodnúť, tak nebude nič. Potom dáme my vládny návrh zákona a potom bude môcť väčšina o takomto vládnom návrhu rozhodnúť." Ale vydierať sa nedá.
Takže myslím si, že než prejdem k podstate tejto novely, tak pre pamäť všetkých zrekapitulujem celý priebeh tvorby tejto novely zákona o konflikte záujmov, pretože myslím si, že je to veľmi poučný príbeh o tom, ako sa môže tvoriť konsenzus a spoločný prienik názorov všetkých parlamentných strán a akonáhle v momente, keď to vyzerá tak, že k tomu konsenzu môže dôjsť na zmysluplnom návrhu, tak v tom momente strana SMER zaradí spiatočku a odmietne takýto návrh podporiť, lebo je zmysluplný. On by mohol byť totižto aj účinný. Mohli by si občania a všetci pozrieť, aké majetky to poslanci majú. Tak ja neviem, či strana SMER, keď začala rokovať o tomto návrhu zákona pred viac ako rokom, si myslela, že to v rámci komisií uhrá a že výsledok nikdy nebude taký, ktorý bude zmysluplný. Ukázalo sa, že vieme sa dopracovať k zmysluplnému návrhu, tak aby ľudia videli, aké majetky majú politici, a mohli to kontrolovať. V tom momente, ako sa ukázalo, že by to mohlo mať stopercentnú podporu v parlamente, v tom momente čítam, že sa s nami nedá na ničom dohodnúť.
Takže, pán Fico, s vami sa nedá na ničom dohodnúť! A keď sa používa slovo konsenzus alebo súhlas širokého politického spektra, no tak potom sa musím samu seba spýtať, čo považuje Robert Fico za súhlas širokého politického spektra? To, že keď sa volí predseda NKÚ, tak keď on navrhne osobu, tak opozícia si ju akože za opozíciu osvojí a potom bude súhlas širokého politického spektra? To nie je súhlas celého politického spektra. To, že keď sa rozhodne strana SMER, že majetkové priznania budú naďalej vyzerať tak, že vôbec, ale vôbec nemajú zmysel, a my pod nejakým mediálnym tlakom potom pricupkáme a podporíme to, aby sme nemuseli vysvetľovať prečo nie, že tak sa tvorí súhlas politického spektra? Nie, tak sa netvorí súhlas politického spektra, ale súhlas politického spektra sa môže tvoriť takto:
26. 9. v roku 2012 vznikla pracovná skupina na tvorbu novely zákona o konflikte záujmov. Na vzniku takejto komisie sa dohodlo grémium v tento deň. Ako pracovala táto komisia? Najskôr sa rozprávala a dohodla na zásadách tejto novely, potom rokovala o pracovnom návrhu novely v zmysle týchto zásad, na ktorých sa dohodla, a zasadala k tejto téme niekoľkokrát. Bola zložená z poslancov: za stranu SMER Brixi, za stranu MOST - HÍD pán poslanec Gál, za stranu OĽaNO pán poslanec Kadúc, za SaS pán poslanec Poliačik, za KDH pán poslanec Přidal, ja za SDKÚ - DS a občas, raz alebo dvakrát sa našej práce zúčastnil aj pán poslanec Madej a pani poslankyňa Zmajkovičová. Pracovne viedol túto skupinu pán poslanec Beblavý z pozície predsedu príslušného výboru. Čo bolo výsledkom práce týchto stretnutí pracovnej komisie?
Návrh novely aj s alternatívami v troch otázkach, z ktorých podstatná, naozaj podstatná pre zmysluplnosť bola len jedna otvorená otázka. Takto bol návrh novely pánom poslancom Beblavým v mene pracovnej skupiny predložený pánovi Paškovi 11. apríla tohto roku.
Ako zareagovala strana SMER? Na zasadnutí poslaneckého grémia 29. mája pán predseda parlamentu Paška predložil protinávrh, ktorý zo zákona vypúšťal alebo z toho návrhu pracovnej skupiny vypúšťal viacero bodov. Ale, v máji, ponechal záväzné majetkové priznania, aj keď z nich vypustil niekoľko podrobností, ale to, čo sme mali za to, že je podstatné, aby štruktúra majetkového priznania bola záväzná a súčasťou zákona, s týmto súhlasil. Na základe toho bol pripravený v pracovnej skupine návrh na kompromis, ktorý, o ktorom diskutovali pán poslanec Beblavý aj s pánom predsedom parlamentu Paškom a ktorý pán poslanec, pán predseda parlamentu predložil na poslanecké grémium 4. júla 2013. Bol tam aj, boli tam stále súčasťou tohto kompromisu záväzné majetkové priznania aj štruktúra. Bolo tam ponechané to, aby mali väčšiu vypovedaciu hodnotu tieto majetkové priznania, to znamená, aby sa musel uvádzať podrobnejší popis majetku v týchto majetkových priznaniach. Ponechal aj veľmi dôležitú vec, aby v prípade nesúhlasu s rozhodnutím príslušného výboru menšina poslancov tohto výboru sa mohla odvolať na Ústavný súd proti zastaveniu konania v niektorých závažných prípadoch. Čiže bol to kompromis, ktorý dáva zmysel, na ktorý boli všetky strany ochotné pristúpiť, pretože by sa zvýšila, zvýšila garancia toho, že ľudia budú vidieť z majetkových priznaní, aký majetok politici naozaj majú, aj sa zvýšila vymožiteľnosť ustanovení tohto zákona.
Na čom sa dohodlo následne poslanecké grémium? Dohodlo sa, že strany ešte do 31. júla dajú prípadné svoje pripomienky a s tým, že bude sa na túto tému konať grémium začiatkom augusta, aby sa návrh určite stihol do 16. augusta dopracovať, čo bol termín na predkladanie návrhov zákonov na septembrovú schôdzu. Toto grémium, kde sa malo dohodnúť finálne znenie návrhu zákona, pán predseda parlamentu nikdy nezvolal.
Predseda parlamentu zvolal poslanecké grémium 12. 9., kde predložil ďalší návrh. Neviem, či za stranu SMER, alebo za seba. Tam už ale v tomto návrhu predloženom predsedom parlamentu boli vypustené všetky zmeny v samotných majetkových priznaniach oproti dnešnému stavu. Všetky zmeny v majetkových priznaniach, čo by znamenalo, že by sa zachoval dnešný stav, keď naozaj priznávanie majetku je deravé, všeobecné a nemá prakticky žiaden zmysel z hľadiska schopnosti parlamentu a verejnosti kontrolovať majetok verejných funkcionárov. Čiže naďalej by bolo stačilo napísať, že mám auto alebo nábytok, bez toho, či by som musela uviesť, či mám starú škodovku, alebo Ferrari. A uznáte, že to je rozdiel. Predseda parlamentu sľúbil, že k tomuto návrhu zvolá rokovanie tak, aby sa prípadný kompromis stihol podať na októbrovú schôdzu. Nezvolal toto stretnutie do konca schôdze, nezvolal ho doteraz. Keďže máme nejaký harmonogram schôdzí a ak by sa mali predkladať v roku 2014 majetkové priznania za rok 2013 v novej podobe, bolo potrebné predložiť návrh zákona na októbrovú schôdzu, pretože inak by sme nestihli ani schváliť zákon do začiatku budúceho roka, ani by sa aparát parlamentu nestihol pripraviť na to, aby mohol normálne, administratívne, riadne zúradovať tieto nové majetkové priznania.
Takže, dámy a páni, dnes predkladám návrh novely zákona o konflikte záujmov v znení kompromisu, ku ktorému došlo v lete tohto roku. Kompromisu, s ktorým v zásade predseda parlamentu nemal žiadny zásadný problém, až kým sa niečo v priebehu leta nestalo v strane SMER, až kým predseda parlamentu v septembri pridal, predložil komisii jeden úplne, ale úplne nulitný návrh, ktorý nepredstavoval žiadnu zmenu majetkových priznaní okrem dneška.
Takže skupina pracovala rok a dopracovala sa ku kompromisu. Zmysluplnému kompromisu, ktorý by znamenal zmysluplné majetkové priznania a vyššiu vymožiteľnosť kontroly plnenia povinností podľa zákona o konflikte záujmov zo strany parlamentu, parlamentného výboru aj zo strany verejnosti. Akonáhle to hrozilo, tak strana SMER cukla. Čiže cesta, ako tvoriť kompromis, existuje, ale musí existovať aj vôľa potom rozumný kompromis podporiť. Preto nemôžem súhlasiť ani s predsedom parlamentu Paškom, ani s Robertom Ficom, že sa s nami nedá dohodnúť.
Strana SMER sa rozhodla, že bude valcovať, tak valcuje, nech sa páči. Ale pre pamäť je veľmi dôležité, aby bolo zrejmé, že dnes tu predkladáme rozumný návrh novely zákona o konflikte záujmov, ktorý mal potenciál podpory celého politického spektra, pokiaľ si to strana SMER nerozmyslela.
Dovoľte mi po tomto úvodnom slove povedať pár slov k tomu, v čom sú tie najvýznamnejšie zmeny, ktoré obsahuje novela zákona o konflikte záujmov. V prvom rade sa rozširuje pôsobnosť ústavného zákona na viaceré nové vplyvné funkcie, ktoré sú v tomto štáte. Poviem len možno príklad, predseda a členovia Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, generálny riaditeľ a členovia Rady RTVS, generálny riaditeľ a členovia dozornej rady Sociálnej poisťovne, mohla by som vymenovávať ďalej, nebudem, máte to na stoloch.
Po druhé. Upravuje sa nanovo oznamovanie a spresnenie tej právnej úpravy, čo treba uviesť, pokiaľ deklarujem, deklarujem prijatie daru. Povinné oznamovanie súkromných darov presahujúcich 4-tisíc eur, ktoré budú verejní funkcionári uvádzať za príslušný rok vo svojich majetkových priznaniach, sa javilo ako rozumný kompromis. Doteraz dary označené ako súkromné neboli vlastne zákonom vôbec regulované. Zjednocuje sa právna úprava o obmedzení pri podnikaní. Spresňuje sa povinnosť verejného funkcionára oznámiť svoj osobný záujem na prerokovávanej veci. Posúva sa lehota na podávanie majetkových priznaní, čo je detail len technický, z 31. marca na 30. apríla v roku kvôli tomu, aby to ladilo s podávaním daňových priznaní.
Podstatné, zavádza sa záväznosť vzoru oznámenia verejných funkcionárov, tzv. majetkových priznaní. Podľa tejto novely by verejní funkcionári boli povinní podávať svoje majetkové priznania na tlačive, ktorého vzor bude tvoriť prílohu k ústavnému zákonu. Súčasťou tohto tlačiva budú prvýkrát aj vysvetlivky, na základe čoho sa verejní funkcionári nebudú môcť vyhovárať na nesprávne pochopenie určitej povinnosti. Zásadne by sa tým obmedzila aj voľnosť vo výklade ustanovení a spresnil by sa zákon.
Zavádza sa povinnosť uvádzať všetky príjmy. To znamená, chceli by sme docieliť, aby verejní funkcionári vo svojich majetkových priznaniach uvádzali všetky svoje príjmy, nielen vybrané, ako je tomu v súčasnosti. Tieto príjmy by v majetkovom priznaní boli rozdelené do niekoľkých kategórií, pričom prvýkrát pri nich by bolo nutné uvádzať aj typ príjmu. Medzi príjmy by tak patrili aj paušálne náhrady, všetky príjmy uvádzané v daňovom priznaní či iné finančné príjmy podliehajúce zákonu o dani z príjmov, ak presahujú sto eur ročne. Majetkové priznania by boli podrobnejšie, vďaka detailným vysvetlivkám budú verejní funkcionári povinní uvádzať podrobné informácie o svojom majetku, a to aj jednotlivé predmety, čo dnes nemusia, samozrejme, ak ich hodnota bude presahovať 10-tisíc eur. Zmena v praxi by sa premietla napr. do takej podoby, že napr. pri motorových vozidlách sa človek dozvie nielen to, že poslanec vlastní auto, ale že vlastní napr. Škodu Superb.
Dôležitou zmenou je aj to, že pod majetkové pomery by patrili aj prenajaté alebo vypožičané veci, ktoré, ktoré verejní funkcionári užívajú, čím sa zabráni obchádzaniu ústavného zákona.
Nanovo sa upravuje, resp. dopĺňa aj úprava zverejňovaní priznaní v miestnej samospráve, pretože vidíme, že každá samospráva to robí inak. A čo je veľmi dôležité, aby bol zákon vynútiteľný, lebo to je možno tá druhá najväčšia Achillova päta tohto zákona. Tá druhá kľúčová vec je zlepšenie procesu konania proti verejnému funkcionárovi. Novelou sa upravuje aj tento proces pri podozrení z porušenia ústavného zákona, verejný funkcionár bude vyzvaný na to, aby sa ku konaniu vyjadril nielen vtedy, ak konanie začne z podnetu určitej osoby, ako tomu bolo doteraz, ale aj keď konanie začne samotný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Po novom túto potrebu spresnenia ukázal napríklad prípad predsedníčky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej, ktorá sa kvôli medzere v ústavnom zákone ku konaniu vlastne nevyjadrila. A čo je dôležité, po novom by mal orgán uskutočňujúci konanie proti danému verejnému funkcionárovi povinnosť rozhodnúť nie do 60 dní, ale do 180 dní. Ak v tejto lehote nerozhodne, konanie sa automaticky ukončí fiktívnym rozhodnutím o zastavení, ako tomu je napríklad pri žiadostiach o sprístupnenie informácií.
A zavádzajú sa ďalšie a nové pravidlá, ktoré zvýšia transparentnosť a objektívnosť konania proti verejnému funkcionárovi v týchto konaniach, za dôležité považujem, že po novom by sa proti rozhodnutiu o zastavení konania mohol odvolať nielen dotknutý verejný funkcionár, ale aj jedna tretina členov výboru. Čo je dôležité, kvôli tomu, že tento výbor je zložený pomerne zo všetkých parlamentných strán, ktoré sú zastúpené v parlamente, a mnohokrát sa stáva, že jednoducho vládna väčšina zablokuje potrestanie funkcionára a nemáme nejaké páky, ako tomu zabrániť, po novom by tretina poslancov výboru mohla tiež podať odvolanie proti takémuto rozhodnutiu na Ústavný súd.
Dopracováva sa aj právna úprava pokút, definuje sa pojem majetkových priznaní a ten zákon by mohol byť účinný od Nového roka a po novom by sme mohli vidieť majetkové priznania už budúci rok.
Ja na záver možno ešte jednu poznámku. Myslím, že všetkým nám je jasné po voľbách do Národnej rady, ktoré prebehli v roku 2012, ale aj teraz, keď sa pozeráme na to, aké výsledky majú voľby v Českej republike, a myslím si, že tie voľby nám vysielajú jeden jednoznačný signál. Ľudia neveria politikom. Neveria politikom preto, pretože sľuby, ktoré politici dávajú, neplnia, a ľudia neveria politikom aj preto, že politici nie sú ochotní v dostatočnej miere preukazovať alebo dokladovať svoju dôveryhodnosť napríklad aj tým, že jasne deklarujú, aký majú majetok, tak aby bolo možné skontrolovať, či tento majetok naozaj môžu mať len z legálne nadobudnutých príjmov. Je to veľmi dôležité pre fungovanie demokracie, je to veľmi dôležité pre zvýšenie dôveryhodnosti politiky ako takej.
Dámy a páni, než máte možno pocit, že 83 poslancov krytých Robertom Ficom, ktorý keď povie arogantnú vetu, že sa s nami jednoducho nedá dohodnúť, a teda bude vládny návrh zákona, že tým to vyriešite. Ale ten český príbeh je veľmi poučným, lebo ten český príbeh z volieb hovorí o tom, že žiadna strana nie je imúnna proti protestu voličov. Ani akákoľvek sociálna demokracia nie je imúnna proti protestu voličov. A keď voláme po štandardizácii, alebo ako to mám nazvať, politickej scény, tak potom tí, ktorí sa za to považujú, musia urobiť a podporiť také kroky, aby ľudia tomu, čo teraz, v úvodzovkách, nazývame štandard, mohli aj veriť. Preto vás žiadam, prosím, podporte tento návrh zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predkladateľka. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Martinovi Poliačikovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, kolegyne, kolegovia, hostia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto uvedený návrh zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 709 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom uvedeného návrhu je riešenie problémov aplikačnej praxe, a to najmä rozšírenie okruhu verejných funkcionárov s ohľadom na doterajšie zmeny v štruktúre orgánov verejnej moci, sprísnenie ochrany verejného záujmu na širší počet verejných funkcionárov, ktorí spravujú štátny majetok a verejné financie, riešenie procedurálnych otázok v konaní o ochrane verejného záujmu, precíznejšie vykazovanie majetku verejných funkcionárov, ako aj zaradenie tlačiva oznámenia verejných funkcionárov do prílohy ústavného zákona.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 709.
Pani podpredsedníčka, prosím, všeobecnú, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.