25. schôdza

Ďakujem pekne. Len veľmi krátko zareagujem na kolegyňu. Viem, že možnože takéto návrhy sa stretajú s veľkou nevôľou obecenstva alebo aj samotných poslancov hlavne kvôli tomu, že hovoria a vždy začnú hovoriť o populizme a podobných veciach. Osobne si myslím a veľmi súhlasím s tým, čo povedala kolegyňa Helena Mezenská, že je potrebné v dnešnej dobe podporovať prvky priamej demokracie. Toto je tiež jeden z prvkov: uľahčiť, ani nie že uľahčiť, ale možnože sprístupniť referendum v takom duchu, že naozaj kvórum na určenie platnosti referenda bude zrušené, je podľa mňa jedna z podmienok, aby to referendum malo vôbec zmysel, aby sa prestalo konečne hovoriť o tom, že je to zbytočné plytvanie peňazí. Takže veľmi podporujem návrh a naozaj prosím kolegov o podporu tejto novely.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani podpre..., predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia tu v sále, myslím si, že svoje vystúpenie začnem možno najskôr na tému konsenzus, pretože som si prečítala vyjadrenia predsedu parlamentu aj predsedu vlády na túto tému vo vzťahu k novele zákona o konflikte záujmov a myslím si, že k tomu treba niečo povedať. Dovolím si odcitovať predsedu parlamentu Pašku, ktorý tento týždeň alebo minulý týždeň povedal, že "predloženie zákona v tejto podobe a bez súhlasu širokého politického spektra, najmä bez súhlasu SMER-u považujem za populizmus, tento návrh neprejde". Čiže my už vieme, že novelizovať zákon o konflikte záujmov nebudeme.
Robert Fico povedal: "Jednoducho s nimi" - teda s nami, aby bolo jasné - "sa nedá na ničom dohodnúť. A keď sa nechcú dohodnúť, tak nebude nič. Potom dáme my vládny návrh zákona a potom bude môcť väčšina o takomto vládnom návrhu rozhodnúť." Ale vydierať sa nedá.
Takže myslím si, že než prejdem k podstate tejto novely, tak pre pamäť všetkých zrekapitulujem celý priebeh tvorby tejto novely zákona o konflikte záujmov, pretože myslím si, že je to veľmi poučný príbeh o tom, ako sa môže tvoriť konsenzus a spoločný prienik názorov všetkých parlamentných strán a akonáhle v momente, keď to vyzerá tak, že k tomu konsenzu môže dôjsť na zmysluplnom návrhu, tak v tom momente strana SMER zaradí spiatočku a odmietne takýto návrh podporiť, lebo je zmysluplný. On by mohol byť totižto aj účinný. Mohli by si občania a všetci pozrieť, aké majetky to poslanci majú. Tak ja neviem, či strana SMER, keď začala rokovať o tomto návrhu zákona pred viac ako rokom, si myslela, že to v rámci komisií uhrá a že výsledok nikdy nebude taký, ktorý bude zmysluplný. Ukázalo sa, že vieme sa dopracovať k zmysluplnému návrhu, tak aby ľudia videli, aké majetky majú politici, a mohli to kontrolovať. V tom momente, ako sa ukázalo, že by to mohlo mať stopercentnú podporu v parlamente, v tom momente čítam, že sa s nami nedá na ničom dohodnúť.
Takže, pán Fico, s vami sa nedá na ničom dohodnúť! A keď sa používa slovo konsenzus alebo súhlas širokého politického spektra, no tak potom sa musím samu seba spýtať, čo považuje Robert Fico za súhlas širokého politického spektra? To, že keď sa volí predseda NKÚ, tak keď on navrhne osobu, tak opozícia si ju akože za opozíciu osvojí a potom bude súhlas širokého politického spektra? To nie je súhlas celého politického spektra. To, že keď sa rozhodne strana SMER, že majetkové priznania budú naďalej vyzerať tak, že vôbec, ale vôbec nemajú zmysel, a my pod nejakým mediálnym tlakom potom pricupkáme a podporíme to, aby sme nemuseli vysvetľovať prečo nie, že tak sa tvorí súhlas politického spektra? Nie, tak sa netvorí súhlas politického spektra, ale súhlas politického spektra sa môže tvoriť takto:
26. 9. v roku 2012 vznikla pracovná skupina na tvorbu novely zákona o konflikte záujmov. Na vzniku takejto komisie sa dohodlo grémium v tento deň. Ako pracovala táto komisia? Najskôr sa rozprávala a dohodla na zásadách tejto novely, potom rokovala o pracovnom návrhu novely v zmysle týchto zásad, na ktorých sa dohodla, a zasadala k tejto téme niekoľkokrát. Bola zložená z poslancov: za stranu SMER Brixi, za stranu MOST - HÍD pán poslanec Gál, za stranu OĽaNO pán poslanec Kadúc, za SaS pán poslanec Poliačik, za KDH pán poslanec Přidal, ja za SDKÚ - DS a občas, raz alebo dvakrát sa našej práce zúčastnil aj pán poslanec Madej a pani poslankyňa Zmajkovičová. Pracovne viedol túto skupinu pán poslanec Beblavý z pozície predsedu príslušného výboru. Čo bolo výsledkom práce týchto stretnutí pracovnej komisie?
Návrh novely aj s alternatívami v troch otázkach, z ktorých podstatná, naozaj podstatná pre zmysluplnosť bola len jedna otvorená otázka. Takto bol návrh novely pánom poslancom Beblavým v mene pracovnej skupiny predložený pánovi Paškovi 11. apríla tohto roku.
Ako zareagovala strana SMER? Na zasadnutí poslaneckého grémia 29. mája pán predseda parlamentu Paška predložil protinávrh, ktorý zo zákona vypúšťal alebo z toho návrhu pracovnej skupiny vypúšťal viacero bodov. Ale, v máji, ponechal záväzné majetkové priznania, aj keď z nich vypustil niekoľko podrobností, ale to, čo sme mali za to, že je podstatné, aby štruktúra majetkového priznania bola záväzná a súčasťou zákona, s týmto súhlasil. Na základe toho bol pripravený v pracovnej skupine návrh na kompromis, ktorý, o ktorom diskutovali pán poslanec Beblavý aj s pánom predsedom parlamentu Paškom a ktorý pán poslanec, pán predseda parlamentu predložil na poslanecké grémium 4. júla 2013. Bol tam aj, boli tam stále súčasťou tohto kompromisu záväzné majetkové priznania aj štruktúra. Bolo tam ponechané to, aby mali väčšiu vypovedaciu hodnotu tieto majetkové priznania, to znamená, aby sa musel uvádzať podrobnejší popis majetku v týchto majetkových priznaniach. Ponechal aj veľmi dôležitú vec, aby v prípade nesúhlasu s rozhodnutím príslušného výboru menšina poslancov tohto výboru sa mohla odvolať na Ústavný súd proti zastaveniu konania v niektorých závažných prípadoch. Čiže bol to kompromis, ktorý dáva zmysel, na ktorý boli všetky strany ochotné pristúpiť, pretože by sa zvýšila, zvýšila garancia toho, že ľudia budú vidieť z majetkových priznaní, aký majetok politici naozaj majú, aj sa zvýšila vymožiteľnosť ustanovení tohto zákona.
Na čom sa dohodlo následne poslanecké grémium? Dohodlo sa, že strany ešte do 31. júla dajú prípadné svoje pripomienky a s tým, že bude sa na túto tému konať grémium začiatkom augusta, aby sa návrh určite stihol do 16. augusta dopracovať, čo bol termín na predkladanie návrhov zákonov na septembrovú schôdzu. Toto grémium, kde sa malo dohodnúť finálne znenie návrhu zákona, pán predseda parlamentu nikdy nezvolal.
Predseda parlamentu zvolal poslanecké grémium 12. 9., kde predložil ďalší návrh. Neviem, či za stranu SMER, alebo za seba. Tam už ale v tomto návrhu predloženom predsedom parlamentu boli vypustené všetky zmeny v samotných majetkových priznaniach oproti dnešnému stavu. Všetky zmeny v majetkových priznaniach, čo by znamenalo, že by sa zachoval dnešný stav, keď naozaj priznávanie majetku je deravé, všeobecné a nemá prakticky žiaden zmysel z hľadiska schopnosti parlamentu a verejnosti kontrolovať majetok verejných funkcionárov. Čiže naďalej by bolo stačilo napísať, že mám auto alebo nábytok, bez toho, či by som musela uviesť, či mám starú škodovku, alebo Ferrari. A uznáte, že to je rozdiel. Predseda parlamentu sľúbil, že k tomuto návrhu zvolá rokovanie tak, aby sa prípadný kompromis stihol podať na októbrovú schôdzu. Nezvolal toto stretnutie do konca schôdze, nezvolal ho doteraz. Keďže máme nejaký harmonogram schôdzí a ak by sa mali predkladať v roku 2014 majetkové priznania za rok 2013 v novej podobe, bolo potrebné predložiť návrh zákona na októbrovú schôdzu, pretože inak by sme nestihli ani schváliť zákon do začiatku budúceho roka, ani by sa aparát parlamentu nestihol pripraviť na to, aby mohol normálne, administratívne, riadne zúradovať tieto nové majetkové priznania.
Takže, dámy a páni, dnes predkladám návrh novely zákona o konflikte záujmov v znení kompromisu, ku ktorému došlo v lete tohto roku. Kompromisu, s ktorým v zásade predseda parlamentu nemal žiadny zásadný problém, až kým sa niečo v priebehu leta nestalo v strane SMER, až kým predseda parlamentu v septembri pridal, predložil komisii jeden úplne, ale úplne nulitný návrh, ktorý nepredstavoval žiadnu zmenu majetkových priznaní okrem dneška.
Takže skupina pracovala rok a dopracovala sa ku kompromisu. Zmysluplnému kompromisu, ktorý by znamenal zmysluplné majetkové priznania a vyššiu vymožiteľnosť kontroly plnenia povinností podľa zákona o konflikte záujmov zo strany parlamentu, parlamentného výboru aj zo strany verejnosti. Akonáhle to hrozilo, tak strana SMER cukla. Čiže cesta, ako tvoriť kompromis, existuje, ale musí existovať aj vôľa potom rozumný kompromis podporiť. Preto nemôžem súhlasiť ani s predsedom parlamentu Paškom, ani s Robertom Ficom, že sa s nami nedá dohodnúť.
Strana SMER sa rozhodla, že bude valcovať, tak valcuje, nech sa páči. Ale pre pamäť je veľmi dôležité, aby bolo zrejmé, že dnes tu predkladáme rozumný návrh novely zákona o konflikte záujmov, ktorý mal potenciál podpory celého politického spektra, pokiaľ si to strana SMER nerozmyslela.
Dovoľte mi po tomto úvodnom slove povedať pár slov k tomu, v čom sú tie najvýznamnejšie zmeny, ktoré obsahuje novela zákona o konflikte záujmov. V prvom rade sa rozširuje pôsobnosť ústavného zákona na viaceré nové vplyvné funkcie, ktoré sú v tomto štáte. Poviem len možno príklad, predseda a členovia Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, generálny riaditeľ a členovia Rady RTVS, generálny riaditeľ a členovia dozornej rady Sociálnej poisťovne, mohla by som vymenovávať ďalej, nebudem, máte to na stoloch.
Po druhé. Upravuje sa nanovo oznamovanie a spresnenie tej právnej úpravy, čo treba uviesť, pokiaľ deklarujem, deklarujem prijatie daru. Povinné oznamovanie súkromných darov presahujúcich 4-tisíc eur, ktoré budú verejní funkcionári uvádzať za príslušný rok vo svojich majetkových priznaniach, sa javilo ako rozumný kompromis. Doteraz dary označené ako súkromné neboli vlastne zákonom vôbec regulované. Zjednocuje sa právna úprava o obmedzení pri podnikaní. Spresňuje sa povinnosť verejného funkcionára oznámiť svoj osobný záujem na prerokovávanej veci. Posúva sa lehota na podávanie majetkových priznaní, čo je detail len technický, z 31. marca na 30. apríla v roku kvôli tomu, aby to ladilo s podávaním daňových priznaní.
Podstatné, zavádza sa záväznosť vzoru oznámenia verejných funkcionárov, tzv. majetkových priznaní. Podľa tejto novely by verejní funkcionári boli povinní podávať svoje majetkové priznania na tlačive, ktorého vzor bude tvoriť prílohu k ústavnému zákonu. Súčasťou tohto tlačiva budú prvýkrát aj vysvetlivky, na základe čoho sa verejní funkcionári nebudú môcť vyhovárať na nesprávne pochopenie určitej povinnosti. Zásadne by sa tým obmedzila aj voľnosť vo výklade ustanovení a spresnil by sa zákon.
Zavádza sa povinnosť uvádzať všetky príjmy. To znamená, chceli by sme docieliť, aby verejní funkcionári vo svojich majetkových priznaniach uvádzali všetky svoje príjmy, nielen vybrané, ako je tomu v súčasnosti. Tieto príjmy by v majetkovom priznaní boli rozdelené do niekoľkých kategórií, pričom prvýkrát pri nich by bolo nutné uvádzať aj typ príjmu. Medzi príjmy by tak patrili aj paušálne náhrady, všetky príjmy uvádzané v daňovom priznaní či iné finančné príjmy podliehajúce zákonu o dani z príjmov, ak presahujú sto eur ročne. Majetkové priznania by boli podrobnejšie, vďaka detailným vysvetlivkám budú verejní funkcionári povinní uvádzať podrobné informácie o svojom majetku, a to aj jednotlivé predmety, čo dnes nemusia, samozrejme, ak ich hodnota bude presahovať 10-tisíc eur. Zmena v praxi by sa premietla napr. do takej podoby, že napr. pri motorových vozidlách sa človek dozvie nielen to, že poslanec vlastní auto, ale že vlastní napr. Škodu Superb.
Dôležitou zmenou je aj to, že pod majetkové pomery by patrili aj prenajaté alebo vypožičané veci, ktoré, ktoré verejní funkcionári užívajú, čím sa zabráni obchádzaniu ústavného zákona.
Nanovo sa upravuje, resp. dopĺňa aj úprava zverejňovaní priznaní v miestnej samospráve, pretože vidíme, že každá samospráva to robí inak. A čo je veľmi dôležité, aby bol zákon vynútiteľný, lebo to je možno tá druhá najväčšia Achillova päta tohto zákona. Tá druhá kľúčová vec je zlepšenie procesu konania proti verejnému funkcionárovi. Novelou sa upravuje aj tento proces pri podozrení z porušenia ústavného zákona, verejný funkcionár bude vyzvaný na to, aby sa ku konaniu vyjadril nielen vtedy, ak konanie začne z podnetu určitej osoby, ako tomu bolo doteraz, ale aj keď konanie začne samotný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Po novom túto potrebu spresnenia ukázal napríklad prípad predsedníčky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej, ktorá sa kvôli medzere v ústavnom zákone ku konaniu vlastne nevyjadrila. A čo je dôležité, po novom by mal orgán uskutočňujúci konanie proti danému verejnému funkcionárovi povinnosť rozhodnúť nie do 60 dní, ale do 180 dní. Ak v tejto lehote nerozhodne, konanie sa automaticky ukončí fiktívnym rozhodnutím o zastavení, ako tomu je napríklad pri žiadostiach o sprístupnenie informácií.
A zavádzajú sa ďalšie a nové pravidlá, ktoré zvýšia transparentnosť a objektívnosť konania proti verejnému funkcionárovi v týchto konaniach, za dôležité považujem, že po novom by sa proti rozhodnutiu o zastavení konania mohol odvolať nielen dotknutý verejný funkcionár, ale aj jedna tretina členov výboru. Čo je dôležité, kvôli tomu, že tento výbor je zložený pomerne zo všetkých parlamentných strán, ktoré sú zastúpené v parlamente, a mnohokrát sa stáva, že jednoducho vládna väčšina zablokuje potrestanie funkcionára a nemáme nejaké páky, ako tomu zabrániť, po novom by tretina poslancov výboru mohla tiež podať odvolanie proti takémuto rozhodnutiu na Ústavný súd.
Dopracováva sa aj právna úprava pokút, definuje sa pojem majetkových priznaní a ten zákon by mohol byť účinný od Nového roka a po novom by sme mohli vidieť majetkové priznania už budúci rok.
Ja na záver možno ešte jednu poznámku. Myslím, že všetkým nám je jasné po voľbách do Národnej rady, ktoré prebehli v roku 2012, ale aj teraz, keď sa pozeráme na to, aké výsledky majú voľby v Českej republike, a myslím si, že tie voľby nám vysielajú jeden jednoznačný signál. Ľudia neveria politikom. Neveria politikom preto, pretože sľuby, ktoré politici dávajú, neplnia, a ľudia neveria politikom aj preto, že politici nie sú ochotní v dostatočnej miere preukazovať alebo dokladovať svoju dôveryhodnosť napríklad aj tým, že jasne deklarujú, aký majú majetok, tak aby bolo možné skontrolovať, či tento majetok naozaj môžu mať len z legálne nadobudnutých príjmov. Je to veľmi dôležité pre fungovanie demokracie, je to veľmi dôležité pre zvýšenie dôveryhodnosti politiky ako takej.
Dámy a páni, než máte možno pocit, že 83 poslancov krytých Robertom Ficom, ktorý keď povie arogantnú vetu, že sa s nami jednoducho nedá dohodnúť, a teda bude vládny návrh zákona, že tým to vyriešite. Ale ten český príbeh je veľmi poučným, lebo ten český príbeh z volieb hovorí o tom, že žiadna strana nie je imúnna proti protestu voličov. Ani akákoľvek sociálna demokracia nie je imúnna proti protestu voličov. A keď voláme po štandardizácii, alebo ako to mám nazvať, politickej scény, tak potom tí, ktorí sa za to považujú, musia urobiť a podporiť také kroky, aby ľudia tomu, čo teraz, v úvodzovkách, nazývame štandard, mohli aj veriť. Preto vás žiadam, prosím, podporte tento návrh zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, kolegyne, kolegovia, hostia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto uvedený návrh zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 709 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom uvedeného návrhu je riešenie problémov aplikačnej praxe, a to najmä rozšírenie okruhu verejných funkcionárov s ohľadom na doterajšie zmeny v štruktúre orgánov verejnej moci, sprísnenie ochrany verejného záujmu na širší počet verejných funkcionárov, ktorí spravujú štátny majetok a verejné financie, riešenie procedurálnych otázok v konaní o ochrane verejného záujmu, precíznejšie vykazovanie majetku verejných funkcionárov, ako aj zaradenie tlačiva oznámenia verejných funkcionárov do prílohy ústavného zákona.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 709.
Pani podpredsedníčka, prosím, všeobecnú, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja tu stojím teraz vlastne ako spravodajca aj spolupredkladateľ tejto novely. A musím povedať, že tento ústavný zákon a celý proces, tak ako ho veľmi podrobne popísala pani kolegyňa Žitňanská, je len jeden zo symptomatických prípadov toho takzvaného nového Fica, ktorého sme mali vidieť po roku 2012. To bol, to mal byť ten nový Fico, ktorý akože bude spolupracovať a diskutovať s opozíciou. To mal byť ten nový Fico, ktorý už nebude posielať novinárov kade-tade a nadávať im na tlačových besedách, to mal byť ten nový Fico, ktorý akože z pozície toho jediného samovládcu štátostrany s otvorenou náručou prijme akýkoľvek podnet aj od opozičných kolegov a v rámci verejného záujmu ho posunie svojou veľkou, silnou, sociálnodemokratickou rukou cez legislatívny proces aj so stranou SMER tak, aby občanom na Slovensku bolo lepšie a kontrola verejných funkcionárov bola vyššia.
Potom sa to začalo. V podstate tri veci, predstieranie diskusie, vykazovanie činnosti a mocenský valec. Keď sa pozrieme na NKÚ, keď sa pozrieme na tento zákon, keď sa pozrieme na čokoľvek, k čomu bola na grémiu, rokovací poriadok, čokoľvek, k čomu bola na grémiu Národnej rady zvolaná nejaká pracovná skupina, tak bolo: pracovná skupina sa zíde, pracovná skupina sa zišla, pracovná skupina sa dohodla, pracovná skupina predložila, grémium posúdilo, grémium navrhlo, grémium pozastavilo, grémium odložilo a nakoniec pán predseda Paška povedal, nie, takto to nepôjde, nedá sa. A čo sa stalo v tom medziobdobí, to nikto nevie.
Páni kolegovia zo SMER-u, vy máte problém s tým niekomu povedať a ukázať, aký máte majetok? Lebo pokiaľ som videl vaše odpovede na novinárske otázky, tak nikto z oslovených poslancov SMER-u s tým problém nemá. Napriek tomu medzi augustom a septembrom, respektíve medzi júlom a septembrom niekto niekomu zavolal, niekto sa s niekým rozprával a z celoprierezovej dohody všetkých zúčastnených politických strán sa stalo niečo neprijateľné. A pán predseda vlády Fico povie: "S nimi sa nedá dohodnúť." Pán predseda vlády Fico tu ani raz nebol, keď sa o tom rozprávalo. Pán predseda vlády Fico o tom absolútne nič nevie, pretože o tom nemá odkiaľ vedieť, pretože nebol zúčastnený na tom procese. Pán predseda vlády Fico nemal svojho zástupcu v pracovnej skupine, ktorá zostavovala túto novelu zákona. Pán predseda vlády Fico nemal zástupcu vlády, ktorý by bol poverený tým, aby monitoroval túto skupinu. A pán predseda vlády Fico sa v zásade k tomu nemá čo vyjadrovať, pretože to bola aktivita na pôde najvyššieho zákonodarného orgánu tohto štátu, ktorému on sa zodpovedá, na ktorý on má čakať, kým mu povie, ako takýto zákon má vyzerať. Tak by to v štandardnej parlamentnej demokracii malo byť. Lenže na Slovensku je premiérska demokracia. Na Slovensku je demokracia, v ktorej sa z parlamentu stala slúžka vlády. Na Slovensku je demokracia, v ktorej parlament vykazuje činnosť, zvoláva si svoje skupinky, o niečom sa rozpráva, o niečom sa akademicky dohodne a potom príde Fico a povie: Nie, my to predložíme tak, ako chceme my, lebo s vami sa nedá dohodnúť. A človek môže mať vôľu, človek tam môže chodiť, človek môže predkladať, človek môže pripomienkovať a nakoniec vidíme len jediné, a to je ten červený valec, na ktorom pán predseda Fico navrchu sedí a šoféruje.
Ja môžem povedať iba jedno, bez ohľadu na to, ako skončí táto novela zákona v parlamente, od budúceho roka k tlačivu, na ktorom budem predkladať majetkové priznanie, priložím ako prílohu aj to nové tlačivo, ktoré je súčasťou tohto zákona. Vyplnené. A vyzývam každého jedného kolegu aj zo SMER-u, ktorý nemá problém s tým, aby sa verejnosť dozvedela o jeho reálnych majetkových pomeroch, o tom, akým spôsobom jeho majetok narastá, o tom, aký majetok užíva, a o tom, aký jeho majetok naozaj je, aby urobil to isté. Bez ohľadu na to, ako dopadne tento zákon v Národnej rade, vyzývam každého jedného z vás, páni kolegovia a pani kolegyne, aby sme dostáli tomu, čo sme sľúbili pred voľbami roku 2012, a to jest, stransparentniť majetkové priznania všetkých verejných funkcionárov. A táto výzva nie je len pre vás, táto výzva je pre každého jedného verejného funkcionára, ktorého sa ten zákon týka alebo po novom by sa týkať mal.
Ak chceme ukázať verejnosti, že nerozhodujú za nás oligarchovia, nerozhodujú za nás šedé eminencie a osobnosti, ktoré niekomu zavolajú a niečo mu povedia, nerozhodujú tí, ktorí sa stretávajú na koňačikoch a kávičkách, ak chceme ukázať, že síce politická vôľa zahlasovať nebola, ale jednotlivá vôľa každého jedného poslanca je, tak budúci rok v majetkových priznaniach nebudú len tie vykastrované tlačivá, ktoré tam chce nechať pán predseda Fico, ale ako príloha tam budú aj tie tlačivá, ktoré sú súčasťou tohto zákona, tak ako je predložený.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani predsedajúca, to, čo tu hovorila Lucia Žitňanská a Martin Poliačik, vo mne vyvoláva nezadržateľný pocit déja vu. Bol som v tomto parlamente niekoľkokrát a celá táto záležitosť mi pripomína podobnú vec, zápas o zbavovanie poslancov imunity. Zažil som veľa hlasovaní a viem si predstaviť, že mladý kandidát magistratúry na práve bude môcť napísať ako diplomovú prácu Vývoj hlasovaní a postojov parlamentu k poslaneckej imunite. Toto je, ako hovoria Nemci, dasselbe in grün, to isté v zelenom.
Proste na úvod je vždy vôľa byť transparentný, byť čestný, byť iný, ako to bolo predtým. Ale keď príde na lámanie chleba, nájde sa tisíc dôvodov, prečo treba vyvolať dojem, že niečo treba zmeniť, aby všetko mohlo ostať pri starom. Toto je citát z Lampedusovho Geparda, ktorý hovoril presne toto. Aby sme urobili dojem, že chceme byť transparentnejší, tak ho urobme a necháme všetko po starom. Toto je obraz spoločnosti a toto je obraz jej reprezentácie. Keď pred časom SaS iniciovalo referendum, kde sa pýtalo občanov na ich názor na poslaneckú imunitu, odpoveď bola jasná a drvivá. Som presvedčený, že keby sa občanov pýtalo v referende, aký je ich názor na priznávanie majetku tých, ktorí ich reprezentujú, tiež by bola odpoveď podobná. A zrejme musí prísť primeraný tlak občanov, aby tento parlament, zúfalo sa brániac, nakoniec - podobne ako pri imunite - priznal farbu.

Ďakujem za slovo. Ja sa hlásim k tej výzve Martina Poliačika priložiť to nové tlačivo, aj keď snáď nebude záväzné, pretože som presvedčený o tom, že je dobre byť transparentným. A zamýšľam sa nad tým, aký môže byť dôvod, prečo strana SMER takýmto spôsobom cukne, ustúpi a znova dá tieto veci do takého neurčitého postoja. Možno je to tým, že keby tá transparentnosť bola, tak by sa preukázalo, že v strane SMER je veľmi veľa ľudí, ktorí majú majetok rozsiahlejší a výrazne rozsiahlejší ako bežní občania, a ťažšie by sa marketingovo predávalo to, že sú stranou slabých, chudobných a že sú sociálnou demokraciou. Ale ja si myslím, že je dobré ukázať pravdu, pretože nie je dobré naozaj, aby sme ľudí klamali, aby sme tu vyvolávali nejaké hry na nejakú závisť. Ak niekto má rozsiahly majetok, nech sa to prizná a nech to úprimne predstaví pred ľuďmi, vysvetlí, takto som k nemu prišiel, preto ho mám, takýto postoj mám k majetku. Pretože inak tu budú stále nejaké dohady, tušenia, podozrievania o tom, čo si poslanci a ďalší verejní činitelia nakradli, akým spôsobom sa k tomu dostali. Myslím si, že pre úctu nielen k tomuto parlamentu, ale celkovo k tejto republike je dobrá transparentnosť, ktorá možno bude chvíľku bolieť, možno bude bolieť aj mediálne a marketingovo. Ale po čase, ako odoznie, sa môže výrazne zlepšiť atmosféra v spoločnosti a prestať byť založená na nejakom podozrievaní, závisti, porovnávaní sa.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Poliačik, som zvedavý, ako dopadne tá vaša výzva. Ja za seba a za niektorých poslancov môžem povedať, že, poslancov klubu MOST - HÍD, že nad rámec zákona uverejňujeme naše majetkové nejaké pomery. Dokonca ja sa zúčastňujem už dávnejšie projektu politikaopen. Takže ja s tým problém nemám. Ale som zvedavý ešte aj na ďalšiu vec. Ako, ako odhalíme tých, ktorí, samozrejme, prepísali svoje majetky na svoje manželky. A nemám na mysli len pána Matoviča, je viac takýchto. Priznať to, čo nemáte, to je veľmi, veľmi jednoduché. Priznať to, čo ste ako, alebo to, čo niektorí zakryli, je oveľa, oveľa horšie a ani nie možné a odhaliť to je ešte horšie.

Ďakujem za podporu aj Petrovi, aj Richardovi. A pán kolega Bugár, v tých nových priznaniach boli aj majetky blízkych osôb. Takže ono ten okruh sa, prirodzene, má rozširovať. Má sa, samozrejme, chrániť nejaká intímna sféra blízkych osôb politikovi, ale majetkové priznanie by sa ich malo týkať. To znamená, keď je aj ten majetok prepísaný, tak by minimálne mal byť priznaný. A to bolo minimálne súčasťou toho úplne prvého návrhu, ktorý išiel do pracovnej skupiny, a je to niečo, s čím ja súhlasím.
Čo sa týka politikaopen, tak pre SaS to bol povinný bod vlastne pre každého človeka, ktorý kandidoval na nejakú verejnú funkciu. My sme všetci zverejnili pred voľbami na politikaopen svoje majetkové priznania nad rámec toho, čo nám káže zákon. A ak nepadol server, čo sa na politikaopen už párkrát stalo, tak by tie majetkové priznania tam mali byť doteraz.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení, vážené kolegyne, kolegovia, ja poviem v takom istom duchu ako pani Žitňanská a hlavne pán Poliačik. Alebo chcel som ísť, a preto to zhutním. V prvom rade by som chcel potvrdiť celý ten sled udalostí, ktorý nastal pri tvorení tohto zákona, tohto zákona, tvorení toho, čo je predložené, zástupcami všetkých politických strán a hnutí, ktoré sú aktuálne v parlamente. Začalo to, ak sa nemýlim, niekedy koncom septembra minulého roka. Pokračovalo to niekoľkými stretnutiami. Ja si myslím, ak si dobre pamätám, bolo ich šesť. Ja som absentoval iba na jednom. Ale na tom hlavnom, ktoré sa konalo 4. júla, som sa zúčastnil. Bolo to v starej národnej rade, kde pán predseda Paška predložil návrh, ten, ktorý tu teraz je, ako návrh kompromisný. Čiže vyšlo to od predsedu parlamentu, ktorý zastupuje 83 poslancov. Následne počas leta, ako bolo povedané, sa niektoré veci zmenili. My doteraz nevieme, ktoré veci sa zmenili. Argument, že nebol konsenzus, alebo že sa nenecháme vydierať, to nie je argument pre, pre to, aby sme ten zákon, ktorý vznikol naprieč politickým spektrom po iks diskusiách, to nie je argument, aby nebol takýto zákon predložený v takej podobe, v akej je. Je naozaj fakt to, čo hovoril Martin Poliačik, že my tu máme iks pracovných skupín. Ja som zhodou okolností, myslím, že členom každej jednej. A ak sa nemýlim, tak ani jedna doposiaľ nedospela k nejakému výraznejšiemu výsledku. A to hovorím aj o volebnej skupinke. Tam aspoň pán Kaliňák to odložil o mesiac. No veľmi sa z toho teším, ale čo sa nestalo? Po tom, ako to odložil, sme sa nestretli, myslím, už dva týždne. A myslím, že stretneme sa možno o ďalšie dva týždne, čo opäť sa mi nezdá ako, ako korektné a tá intenzita by mala byť omnoho, omnoho väčšia, aby sme dospeli k nejakému konsenzu širšiemu a aby sme mohli povedať, že toto sú naše návrhy, ktoré majú pomôcť ľuďom.
Čo je, nechcem sa vracať ku konkrétnostiam, ale čo je podstatné, prečo bol návrh predložený na túto schôdzu, je, chcem zdôrazniť, že ak by tento návrh prešiel, majetkové priznania sa budú podávať už po novom. To znamená, za rok 2013 sa budú, bude vidieť, aký má ktorý politik majetok. Je to spoločenská objednávka verejnosti na to, aby bolo vidieť, čo kto vlastní, čo kto užíva. Ako napríklad pán Ján Slota, ktorý užíval jachtu, luxusnú limuzínu, a pritom s úsmevom povedal, že on predsa nemá nič. Toto bol výsmech verejnosti. A práve takýmto ľuďom a takýmto udalostiam chceme predísť, chceli sme predísť.
Ja by som mal taký malý apel na poslancov SMER-u, ktorí budú o tomto návrhu hlasovať. A to je, že ľudia neveria hlavne nám v parlamente, že neuvádzame to, čo by sme mali uviesť, že máme to, čo by sme asi nemali mať podľa príjmov, a z toho, čo bolo medializované, poslanci za stranu SMER nemajú problém s týmto návrhom zákona. Tak niekde sa naozaj, niekto vyšší musel zavolať, niekto, kto má viacej, a týmto vlastne potopil aj vás. A bez toho, aby to bolo vidieť, bude vidieť vás, ktorí ste nehlasovali za tento konsenzuálny návrh zákona, kompromisný návrh zákona. Ak by ste tam aj mali nejaký problém, páni poslanci SMER-u, máme tu predsa druhé čítanie. Kľudne, sadnime si k tomu, spravme pracovnú skupinu. Ja verím, že, myslím, že štatisticky by už mala byť efektívna. Dospejeme k nejakému záveru, ktorý vám vyhovuje. My vieme ísť na kompromisné riešenie opäť. My sme sa tam dohadovali niekoľkokrát. My sme ustupovali, pridávali, ako tam boli trenice, ale nakoniec sme sa dohodli. A to je dôležité. A vieme sa aj tu dohodnúť na možno miernejšom návrhu. O niečo, o niečo málo. A musí mať zmysel, samozrejme. Musí mať to, čo chceme, a to je transparentnosť, aby občania videli, aké majetky užívajú naši politici, naši verejní funkcionári.
A na záver ešte nemôžem si odpustiť. Pán Bugár, pán Matovič tu nie je, ako nepovažujem to za úplne správne. A tiež, že ten majetok, ktorý on previedol na svoju pani manželku, prosím, uvedomte si, on ho previedol nie ako verejný funkcionár, on to urobil pred tým, ako vstúpil do politiky. Pán Bugár, to je veľmi dôležité.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne za rozpravu, aj keď sme sa tu zišli v menšom počte. A myslím si, že keď sa všetky opozičné strany dokázali zhodnúť na tomto návrhu zákona ako na rozumnom kompromise, ktorý posunie veci dopredu, tak si myslím, že aj poslanci za stranu SMER by si to mali ešte raz rozmyslieť, pretože v konečnom dôsledku tie, tie hlasy tu v parlamente dávate vy a nie Robert Fico. Ten tu nesedí.
A možno sa vrátim ešte raz k tomu, čo som hovorila na záver môjho prejavu. Naše voľby, ale aj tie české voľby, sú veľmi, veľmi poučné. Takže apelujem aj na vás, páni, dámy a páni, poslanci zo strany SMER, poučte sa aj vy, kým je čas. Pretože dnes máte pocit, že máte 83 poslancov, ale zajtra to tak nemusí byť, pretože ľudia prestávajú veriť politikom politických strán. A je to problém. Je to problém nás všetkých a tento jeden zákon naozaj môže byť súčasťou tej dlhej cesty o prinavrátenie dôveryhodnosti politiky.
Ďakujem pekne.