25. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som len k tomuto povedať takú malú poznámočku, že je tu v podstate otázka, keď kolega Fecko hovoril o tom, že teda či je, alebo nie je oprávnenie k tomu, aby niekto, kto je evidentne ožratý, sedel v rokovacej sále, alebo nie. A tuná, by som povedal, že niektorí evidentne sú. A potom sa nevedia adekvátne správať ku tomuto a potom to tak aj, samozrejme, vyzerá. Niektorí nám tu padajú zo stoličiek a naozaj to môže takto sprosto vyzerať. A potom aký máme obraz my poslanci? Aký si o nás urobia názor naši občania? Tu nejde o to, že či občania volia toho človeka legitímne do toho parlamentu. Ten človek je tu zodpovedný a mal by mať svoju zodpovednosť za svoje svedomie a za svoje rozhodovanie. A myslím si takisto, že človek, ktorý je pod vplyvom alkoholu, nemôže triezvo rozmýšľať a nemôže mať ani zdravý úsudok. Ja viem, že v istom spektre to ani nepotrebujú, pretože stačí si všímať dobre palec, ktorý sa ukáže buď nahor, alebo nadol, prípadne zakýve ručička zo strany na stranu a vieme, ako máme hlasovať. Ale aby tu sedel poslanec, ktorý ledva sedí na stoličke, prípadne ten, ktorý sa nevie vyjadrovať poriadne a je naozaj na smiech, tak to by sa stávať nemalo. A toto je tá dehonestácia parlamentu a dehonestácia týchto našich poslaneckých stoličiek.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Áno, odznievajú tu rôzne názory. Ja som z toho istého klubu, ako je kolega predkladateľ, ale musím povedať, ja som nechcel tuná vôbec ani reagovať už ani v tom vystúpení, ani to, ani faktickou, ale nedá mi. Chcem povedať toľko, že ja budem hlasovať proti návrhu tohto zákona. Nie je to dobrý návrh zákona. Ak poslanec tuná, ktorý je pod vplyvom alkoholu, ja už som to rozprával a už ikskrát. Už nie som ochotný to ďalej tuná ani počúvať. Najbližšie, keď to tu bude, tak aj odídem z rokovacej sály. Prečo? Pretože čo je dôležitejšie? Hlasovanie v tejto Národnej rade alebo to, čo mi tuná rozprávame? To aj napríklad, čo kolega hovoril pred chvíľou. Hlasovanie je dôležité. Ak ty si pod vplyvom alkoholu a ty máš právo hlasovať, a tuná je to tak, že keď si pod vplyvom alkoholu, tak hlasovať síce môžeš, ale opitý tu môcť nemôžeš byť. Ja si vážim vás, kolegovia, každého jedného z vás. Aj tých, ktorí máte problém s alkoholom. Ale ja nebudem prstom ukazovať v tomto pléne na nikoho, ale ani na ulici, kto má problém s týmto alkoholom. Toho človeka môžem tak akurát poľutovať. Nepáči sa mi to, že takto dehonestujeme práve takýmito témami tento parlament a prichádzame tu my s takýmito návrhmi zákona. Tu je ten problém, tu je ten problém. Ja si vôbec nemyslím, že moji kolegovia sú tí najhorší alebo povaľači z ulíc, jak to koľkokrát tuná počujem. To sa tu už, ľudia boží, nedá ani počúvať toto, ako sa my tuná urážame. Áno, tento ľud, tento národ má problém s alkoholom. Možno každá druhá rodina má závislého na alkohole, ale ty si poslancom Národnej rady vo dne v noci. Na štyri roky si bol zvolený. Aj keď si doma, ty nemáš čo piť. Ale je to tvoj problém osobný. Ak ti dajú tí voliči dôveru, tak to je ich slobodné rozhodnutie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Budem si stáť za svojím, kolegovia, nehnevajte sa. Budem si stáť, pretože ja nemením životnú filozofiu, takže berte to asi tak, že, pán kolega, dobre, nabudúce vám to nafotím, aby ste videli, o koho sa jedná, keď už takto chcete, nemám s tým problém.
Pani kolegyňa Vášáryová, že ho zvolili, no uvidíme, ako to bude nabudúce, keď náhodou sa dozvie, že ako sa tu pohyboval, pretože občania vás nevidia. Občania vás nevidia okrem tejto rokovacej sály nikde, že ako vy sa tu správate, možnože v iných situáciách. Takže áno, a neťahám čas a chcete mi povedať, že dospelého človeka nemôžte upozorniť na jeho chyby, nemôžte? Keď už je niekto dospelý, už je tabu? Veď každý sa predsa musíme vyvíjať nejako a zlepšovať svoj životný štandard alebo svoje životné návyky. Ja som bol takto učený. Kritizujte a ja budem rád, keď ma budete kritizovať, čo robím zle. Veď my vlastne dávame príklad našej ďalšej generácii, veď si to uvedomme konečne. A Národná rada? Ja sa ešte teraz trasiem, keď mám vystúpiť, pretože som v Národnej rade Slovenskej republiky, nie som ani v krčme, nie som ani na ulici, nie som ani v hostinci. Som v Národnej rade Slovenskej republiky, ešte raz hovorím. A akonáhle ste povedali, že sľubujem - a to budem tvrdiť stále -, tak vaše ja sa mení na my. Sa mení na my občania Slovenskej republiky, ktorých zastupujete, áno, ako ste povedali, že sú to vaši voliči. Tak sa správajte, správajme dôstojne, aby sme sa nemuseli hanbiť, aký čas sme tu prežili v tejto Národnej rade, keď sme tu boli poslanci a poslankyne Národnej rady.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda, ja sa budem držať toho, čo spomenula pani kolegyňa Vášáryová. Budem hovoriť veľmi krátko a nebudem sa, budem sa snažiť nezhodnotiť túto diskusiu. Podľa mňa tento návrh je dobrý, ale nezahlasujem zaň, pretože pomenoval problém, ale neprináša dobré riešenie. Ale ono to riešenie sa v podstate prinieslo samo. Po prvé, chronickí alkoholici v tomto parlamente už si začali dávať pozor. Takých, ktorí musia piť, tak sem chodia menej a menej to na nich vidno. Takí, ktorí si vypijú občas, sú okamžite uprataní svojimi kolegami, a to znamená, že to, čo sa predtým bralo akože súčasť parlamentného života, už sa začína brať ako problém. A to mne osobne stačí, pretože to je presne to, o čom pani Vášáryová hovorila, to je to, že citlivosť spoločnosti voči tomu, že niektorí ľudia v Národnej rade Slovenskej republiky alkohol pijú, sa zvýšila, že citlivosť médií voči tomu, že tu takí ľudia sedia, sa zvýšila. Že akýkoľvek takýto prehrešok je okamžite už aj samotnými aktérmi a ich kolegami braný ako problém. A mne osobne, musím povedať, toto stačí. Takže ja verím v kontrolu verejnosťou, ja verím v kontrolu občanmi, a teda hovorím ešte raz, ten návrh zákona na vznesenie tej témy a vyčistenie poľa hracieho je fajn. Ale to by malo byť, to by malo stačiť bez toho, aby sme dávali vedeniu parlamentu nové právomoci na kontrolu poslaneckej práce.
Ďakujem pekne.

Áno, musím súhlasiť s kolegom pánom Poliačikom, že aj by som ešte tak aj povedal, že dajme ešte šancu, že ešte to nie je tak zlé. Hej, že ešte naozaj verme v ten, tú vnútornú nejakú vnútornú schopnosť to regulovať, odstrániť asi nie, lebo odstrániť sa to nebude dať, ale regulovať, by som si trúfol povedať, že by sa to mohlo, aspoň toto volebné obdobie a do ďalšieho volebného obdobia sem neposlať ľudí, u ktorých musíte regulovať, u ktorých sa to nedá odstrániť, iba ich viete udržať v hladinke. Hej, takže naozaj, že verme tomu, že, že pani Laššáková bude schopná udržať si klub, že iní predsedovia poslaneckých klubov budú vedieť tiež proste so svojimi kolegami mať účinné nástroje na to, aby, aby sme nezavdávali príčinu, ktorou, ktorej dôsledkom môže byť aj návrh pána Škripeka. A naozaj by bolo už zlé, ja som bol na vážkach, aká-taká diskusia sa rozplynula a po aj tejto diskusii ja by som dal šancu ešte tým vnútorným procesom a vnútornej schopnosti to regulovať a nepristupovať k takýmto, by som povedal mierne, ofenzívnejším nástrojom.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, no musím povedať, že ja k tomuto návrhu zaujmem rovnaký postoj, a to z jedného jediného dôvodu, nie zákon a nie vnútorné predpisy tu v parlamente vyriešia, či tu niekto v týchto poslaneckých laviciach bude piť alkohol, alebo nebude piť alkohol, alebo je alkoholikom, alebo nie je alkoholikom, ale sú to občania Slovenskej republiky, ktorí rozhodujú vo voľbách. Preto, lebo Ján Slota sa tu správal tak, ako sa tu správal, dostal vizitku od občanov, že tu dneska nesedí. Toto je prioritné. To, že sa o tom vedie diskusia, to je v poriadku, lebo na to sa poukáže, od toho je verejná kontrola tohto parlamentu a to je to podstatné. Nie to, čo my si tu aký zákon napíšeme, ale to, ako nás zhodnotia občania a každého jedného poslanca v tejto Národnej rade. A ja sa nemám za čo hanbiť, a preto si myslím, že takýto zákon v tomto, v tomto zmysle nie je potrebný, skôr verejná kontrola.
Ďakujem.

Tak, páni kolegovia, ďakujem za ďalšie zaujímavé podnety k celej tejto téme. Predovšetkým, pán Zsolt Simon, samozrejme, že žiaden takýto, takáto úprava nemôže riešiť alkoholizmus niekoho z kolegov poslancov. To je tak jasné a ja to tu ani neriešim, ja som celý čas hovoril toľko, že je hlboko nedôstojné pre túto krajinu, aby sme takých kolegov poslancov tu rešpektovali alebo akceptovali, a keďže v morálnom alebo etickom prístupe dospelých ľudí tohoto parlamentu a ani našich predsedajúcich parlamentu nie je toľko, že by to riešili s poslancami, lebo ja som tu ani nepočul, že by toto vôbec niekto riešil. A keďže to tu nebolo, tak som to navrhol. To je tá trapošina celá na tomto, že keďže sme ani nevideli, že kolegovia momentálne z veľkej vládnej strany s týmto problém mali a my teda sme to videli, ale nevideli sme riešenie vôbec. My sme sa ani nedopočuli, že by ich niekto napomenul, my sme sa ani nedopočuli, že by boli dostali nejaký teda trest, preto to spôsobilo takúto, takúto, takýto krok, že vôbec sa na tejto pôde o tom hovorí. Áno, ja si tiež myslím, že máme množstvo iných problémov v tejto krajine, ale aj toto je jeden problém, ktorý je veľkou hanbou.
No ale najzábavnejšie je, keď mi pani kolegyňa Vášáryová povie, že ja s týmto moralizujem, no tak to ma skutočne musí prekvapiť takéto vyjadrenie, ba dokonca, že až povie... (Reakcia z pléna.) Ale mne sa zdalo, že na mňa ste reagovali, aha, pardon, áno, ale zdá sa mi, že je to váš názor, že takáto výzva je moralizátorská, nakoniec už ste mi adresovali podobné veci, že moralizujem. Nuž myslím, že nie je toto moralizovanie. Ale nie je ani dobré, keď si poslankyňa Národnej rady povie, že už naši buditelia odhovárali nás Slovákov od alkoholizmu a vidíte, nepodarilo sa im to, keď tu máme niekedy opitých poslancov kolegov. A tak to je dosť nepríjemné.
A pán kolega Bugár, vy ste zasa túto vec stiahli na seba, ale to je, už sa to stalo aj iným kolegom, či pánovi kolegovi Čížovi, alebo ešte niektorí iní to spomínali. Ale veď práve, vy keď nemáte s tým problém, prečo to sťahujete na seba? Veď na jednej strane mi to pripomína hlbokú pokoru vzťahovať na seba niečo, čo sa ma netýka, na druhej strane sa mi zdá, že je to taký drobný omyl, no keď sa vás to netýka, prosím vás, načo to vzťahujete na seba? Tak potom to nemá, nemá žiadny význam. A vás sa to ani v žiadnom prípade netýka.
Ja si len myslím, že nemali by sme sa na to pozerať tak, že tu všetko prejde. Je to dôležitý pohľad na to, či ľudia takéto niečo v parlamente vidia. Áno, myslím si, že dobre ste to povedali, pán kolega Poliačik, že, že mal som zámer, aby sme takéto niečo odstránili, a bol by som rád, keby tento morálny barometer natoľko stúpol, že sa to nebude diať. Áno, aj ja som spokojný s tým, ak sa také veci nebudú diať, tak potom ani takýto čudný nástroj nie je potrebné vsúvať do rokovacieho poriadku. I keď sami viete, kolegovia, veď to máte naštudované, že tam sú nástroje na to, aby neprístojne sa chovajúcich poslancov vykázal predsedajúci. Ten nástroj tam je, iba o alkohole sa tam nehovorilo. A keďže my sme sa tu uslovíčkarili v tomto, tejto krajine, viete, mne tu je už takou záhadou, som tu, som tu naozaj nový, ale každý rok my tu preberáme, každý mesiac tu preberáme okolo 70 zákonov, až 100 niekedy a mňa sa jeden kolega zo SMER-u nedávno pýtal, že čo to my tu vlastne tu robíme, my neustále tu premieľame zákony, my desiatky a desiatky úprav zavádzame, každý mesiac je tu maratón úprav zákonov. Čo sa to stalo s touto krajinou?
Nuž ja som jednoducho poukázal na to; a ešte raz ďakujem pánovi kolegovi Poliačikovi, že ak je ten morálny apel splnený, som veľmi rád; pretože nie je možné, aby sme predkladali celej krajine pred oči, že je v poriadku, ak naši predstavitelia, zákonodarci, zvolení ľudia, voličmi zvolení poslanci, aby sme to brali ako štandard. Tak toto by som chcel, nie štandard pre vás alebo rešpektované výnimky. Toto by som chcel, aby sme zmenili. A možno by to mohlo mať ten dobrý dopad na voličov, ako hovorí pani kolegyňa Vášáryová, a aby nevolili takýchto ľudí, no to by som bol veľmi rád, aby sa to udialo. Jednoducho, aby to ľudia začali brať veľmi konkrétne v úvahu. Nuž aj keď mi tu niektorí dospelí kolegovia, ľudia dospelí hovoria, že však to nechajte na toho človeka, či pije, alebo nepije. No ja myslím, že je podstatné takéto niečo povedať nahlas. Áno, je pravda, že každý všetko smieme, ale nie všetko osoží. Všetko smieme, ale nie všetkým sa máme dať zotročiť. To je zasa jednoduchý a krátky biblický výrok. Je to, je to múdrosť, ktorá prišla jednoducho zhora, a ja myslím, že ak sa nevieme ovládať ako dospelí poslanci, ako, ako ľudia, ktorí sa majú venovať zákonom, bolo by mi to skutočne veľmi smutné.
Takže ja prosím kolegov, aby zvážili, lepšie zvážili tento môj návrh a aby ho podporili. Myslím si, že to má význam a že to je dobré gesto, aj, aj znak pre ľudí, aby boli ochotní ďaleko, ďaleko zodpovednejšie brať prístup k politike, pretože milión sedemstotisíc voličov totálne znechutených politikmi je príliš zlý výsledok práce politikov. A táto drobnosť, že tu rešpektujeme, že niekto je tu fakt opitý, že nevie rozprávať do mikrofónu, aj tá k tomu podstatne prispieva, len preto som sa voči takejto veci vôbec ohradil. Pre nič iné.
Kolegovia, ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Účelom je zamedzenie nehospodárneho vynakladania finančných prostriedkov na osobné motorové vozidlá, predovšetkým pre funkcionárov štátnych inštitúcií a podnikov, ale aj obcí, miest a vyšších územných celkov. Sme presvedčení, že osobné motorové vozidlo je v prvom rade spotrebným tovarom určeným na plnenie každodenných úloh, pričom tento prvoradý účel možno v plnej miere dosiahnuť aj pri dodržaní limitu 40-tisíc eur, ktorý sa navrhuje týmto poslaneckým návrhom ako strop pre kúpnu cenu za osobné motorové vozidlo. Výška navrhnutého cenového stropu zohľadňuje nielen skutočnosť, že osobné motorové vozidlo by malo zodpovedať spoločenskému statusu zastávanej funkcie, ale aj skutočnosť, že jeho cena by mala rešpektovať aj možnosti štátneho rozpočtu a životnú úroveň väčšiny obyvateľstva. Zavedenie cenového stropu pre nákup osobných motorových vozidiel považujeme za prejav politickej slušnosti voči daňovníkom, z prostriedkov ktorých sa tieto nákupy realizujú. Stanovený limit na úrovni 40-tisíc eur je kompromisný a ústretový, s cieľom získať podporu väčšiny poslancov zákonodarného zboru a zabrániť tak nákupom neodôvodnene drahých osobných motorových vozidiel zo strany dosadených alebo zvolených funkcionárov subjektov štátnej správy a územnej samosprávy, resp. štátnych podnikov, pričom sme pripravení podporiť aj nižšiu sumu limitu tohto cenového stropu.
Podotýkam, že ide o strop, teda o maximálnu obstarávaciu cenu kúpy služobného osobného motorového vozidla, nie o predpísanú sumu. Predložený návrh okrem stanovenia vyššie uvedeného limitu umožňuje ministerstvu financií Slovenskej republiky po získaní súhlasu vlády Slovenskej republiky udeliť výnimku z uvedeného zákonného stropu v niektorých špecifických prípadoch, kedy je prekročenie tohto limitu nevyhnutné z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré návrh zákona považuje predovšetkým ochranu bezpečnosti štátu a štátom chránených záujmov, ochranu ústavných činiteľov a ochranu verejného poriadku. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie. Účinnosť navrhovanej novely zákona sa navrhuje na 1. marca 2014.
V závere tohto úvodného slova si dovoľujem uviesť niekoľko poznámok. Na plecia slovenských občanov, na plecia slovenských občanov je v súčasnosti zo strany vládnej strany nakladaného stále viac a viac. Ľuďom sa žije čoraz ťažšie. Sú nútení neustále si uťahovať opasky a sú nútení šetriť. Je morálnou povinnosťou politikov a manažérov štátnych podnikov podieľať sa na šetrení tiež. Preborníkmi v nákupe drahých aut na Slovensku sú hlavne župani a častokrát aj primátori miest, pričom kraje a mestá neustále zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov. Je neakceptovateľné, že si napríklad župan kraja, budem veľmi korektný, nebudem menovať tuto ani konkrétne kraje, ani županov, ani primátorov. Je neakceptovateľné, že si napríklad župan kraja, ktorý sa topí v dlhoch, zaobstaral služobnú limuzínu za neuveriteľných 90-tisíc eur. Ďalší župan za 80-tisíc eur, ďalší za 76-tisíc eur, ďalší za 66-tisíc eur. Primátor menšieho mesta zasa za 60-tisíc eur, 50-tisíc eur, 49-tisíc eur a podobne, ale napríklad aj, aby sme prešli ďalej od tých primátorov a županov, aj Správa štátnych hmotných rezerv, a to je, prosím pekne, inštitúcia, ktorá narieka každý rok, že má málo peňazí, tento rok vysúťažila služobnú limuzínu za 67-tisíc eur. Vojenská kancelária prezidenta za 53-tisíc eur. V minulosti dokonca vojenský súd zakúpil vozidlo za 53-tisíc eur. Je dobre známy tohtoročný prípad zamýšľaného nákupu piatich luxusných limuzín katastrofálne zadlženého Carga, ktoré stopol až minister dopravy Počiatek, nakoľko médiá tento nákup pranierovali. Dokonca rektor jednej z univerzít tento rok dostal k dispozícii limuzínu za 63-tisíc eur, a pritom všetci vieme, v akom stave je školstvo. A tak ďalej, a tak ďalej, tých prípadov je veľké množstvo. V referende v roku 2010, ktoré iniciovala strana Sloboda a solidarita a v ktorom odhady účasti boli niekde na úrovni 10 %, sa nakoniec zúčastnilo takmer 23 % občanov. Spolu 998 142, teda takmer milión občanov Slovenskej republiky. Jedna z piatich otázok v tomto referende bola: Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40-tisíc eur? Súhlasom v tomto referende reagovalo 886 767 hlasujúcich, čo predstavovalo 88,84 percenta.
Dámy a páni, dovolím si vás požiadať týmto o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, milí hostia, dovoľte, aby som ako spravodajca vystúpil k predmetnému návrhu zákona a zároveň by som chcel uviesť, že doručený bol poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Z hľadiska vecného predložený návrh rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj účel. Konštatujem, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Osobitná časť obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení zákona. Po rozprave odporučím, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala predmetný návrh v druhom čítaní a aby ho prerokovali aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní po prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, využijem túto príležitosť a vyjadrím sa k predloženému návrhu a spomeniem aj niektoré iné skutočnosti, ktoré sú meritórne pre dnešný deň. Ak sa na mňa kolegovia nenahnevajú, ja cítim dobrý úmysel, ale môže byť pochopený zle a ja by som sa, poviem pravdu, aj trošku bál, keby sme stavali aj politickú prácu, činnosť na báze z dvoch základných emócií, na ktorých spraví stranu každý - a teraz prepytujem - blbec. To znamená závisti a nenávisti. Na závisti komunisti a na nenávisti fašisti. Nie je nič ľahšie, ako urobiť politickú agendu, a jednu z týchto emócií si vyberiete a kúrite a darí sa to a k tomu prispôsobujete aj návrhy. Nie?
Pán predkladateľ, dohovorím, aby ste to nestiahli na seba, je to rizikové predkladať určité návrhy, ktoré sa môžu z určitého pohľadu k tomu blížiť. A ja sa, poviem, a ja viem, že si nepomôžem aj politicky, ale bojím určitého typu návrhov, ktoré, v ktorých začneme hľadať riešenie. Viete, že naša neschopnosť riadiť túto krajinu spôsobí, že my začneme hľadať riešenia v tom, že autá budú stáť toľko, že poslancov bude toľko a že platy budú mať také. Toho sa, poviem pravdu, trošku bojím a je vysoký predpoklad, že niektorí naši kolegovia z toho spravia agendu, politickú agendu a nosnú politickú agendu, že nebudú hľadať a ponúkať riešenia, stratégie, koncepcie, ale budú ponúkať uchopiteľné, ľahké, populárne, populistické zníženie platov, zníženie poslancov, zníženie cien áut a budeme tomu tlieskať a trošku sa toho bojím. Dovoľte, aby som vyjadril túto obavu, že aby sme tú našu neschopnosť riešiť fakt, že uchopiť a pochopiť túto krajinu, že čo je zmyslom aj nás, že urobiť ju udržateľnou. Nakoniec nám niekto neposunul, že riešte to tak, že povedzte, že niečo bude stáť iba toľko. Veľmi opatrne s týmito inštitútmi, ony sú lákavé, ony pokúšajú, ony zjednodušujú aj život aj v politickej agende. Hej, že teda povedz to a to, vytrápiš, na pol roka máš pokoj. Toto by som trošku varoval a varoval by som prípadne aj kolegov, ktorí len čakajú, kedy to otvoria, že ako platy, ja neviem čo, a, a budeme sa tu proletárčiť. Trošku sa toho bojím. Fakt, ale neberte to osobne, to, že by som ja nejak útrpne trpel s tým platom, len hovorím, že ak toto začneme podsúvať ako riešenie, je to výrazom nie našej empatie, ale výrazom našej slabosti, že sme teda nenašli riešenia pre krajinu a hľadáme riešenia tam, kde nie sú.
K tomuto návrhu, ja ho identifikujem predložený v dobrej viere a reakcia je zase len dôsledkom na niečo. Viete, ono je, častokrát sme svedkami toho, že sa tu hráme na niečo. My sa hráme. Presne. Ako môže župa, ktorá pomaly, ja neviem, deti im chodia na záchody, ktoré vyzerajú jak na železničnej stanici v Hornej Dolnej, si kúpiť limuzínu za 90-tisíc, ale kúpia. Oni si ju kúpia!
Ja som bol pred 20 rokmi v Číne v takom, to bola taká agentúra na podporu málo rozvinutých oblastí Číny. Ona mala enormnú, ale enormnú silu. To by ste neverili, aký to bol silný orgán, a oni sedeli, my sme mali pomaly pocit, že sme, vyzeralo to ako taká ubytovňa pomaly, hej. Sedeli tak v jednoduchom sedení a vedľa toho bol jeden z prvých mrakodrapov v Pekingu a tam sídlila firma, ktorá im patrila, ale oni sedeli a to boli, to bola Čína, hej, a tam zaznela tá otázka, tam kapitáni nášho priemyslu, tam ešte boli z VSŽ, ja neviem, ešte ZŤS-ka, ja neviem, kto tam, že im to prišlo také, akože také slabé, že nevybavené. A potom povedľa sa povedalo, no ale prepáčte, my sme inštitúcia, ktorá pomáha málo rozvinutým oblastiam Číny a oni to vnímajú politicky, že nemôžu sa oni prezentovať nejakým bohatstvom, keď zabezpečujú prerozdelenie bohatých oblastí medzi chudobné. Viete, tam to tú senzitivitu mali. Proste tá senzitivita, a to bolo 20 rokov dozadu, možno, ja neviem, tam sa už veľa vecí zmenilo, samozrejme, ale máme ju mať v sebe. My máme mať v sebe takú brzdu, že, že sa nehráme, a my sa hráme. Ja už neviem, v ktorej župe si to kúpili tú limuzínu za 90-tisíc, ale to je presne to. Jednak, že z cudzieho krv netečie a z druhého, že sa hráme.
Ale tiež by som bol veľmi opatrný v tých stropoch a v tom zase z extrému do extrému, že teda riešením teraz bude, že budeme chodiť na bicykloch alebo na tisícdvestotrojkách, alebo viete, že skôr hľadajme, hľadajme, teda ak to chceme uchopiť, že tú logiku v tom a napríklad niekedy aj dokonca sú aj štáty, ktoré sa tým riadia. Pokiaľ viem, tak Francúzi jazdia na Citroënoch, že vládne, Francúzi si, áno, že to je, to s tým súvisí a my máme dokonca šancu teraz. Viete, preto som tú tisícdvestotrojku spomenul, lebo niekedy dávno, keď tu nebol automobilový priemysel, že keby sme to my chceli postaviť na tom, že, že sa uprednostňujú nákupy vozidiel, ktoré sú made in Slovakia, tak tá tisícdvestotrojka, ktorá sa tu kedysi vyrábala, by zrovna nemuselo to byť pravé orechové, ale teraz sa to rádovo zlepšilo. My máme dokonca vzhľadom na to, že sme automobilová veľmoc, my máme široký záber. My môžme ísť fakt, že úradníci, ktorí idú, ja neviem, niekde na kontrolu, tak im stačí Kia, hej, ale nikdy nebudem hovoriť, že vládni predstavitelia majú chodiť na bicykloch, teda na bicykloch áno, ale nie na tisícdvestotrojkách. Ale aj tu máme v portfóliu vyrábaných značiek značky, ktoré sú výrazom toho statusu, a to je aj určitá statusová záležitosť. Nehrajme sa, hej, či to je to vo Volkswagene Q7, Porsche Cayen, takže ja by som skôr týmto smerom šiel, že nájdime parametre, ktoré budú hovoriť, že, že, a to zase trebárs zohľadniť s európskym právom, či to vôbec umožňuje, ale podľa mňa to umožňuje. Keď Francúzi môžu jazdiť na ich autách, tak hádam nám dovolia jazdiť, a nie že nás niekto udá alebo povie na nejaký rozborový súd, že to nemôžme, že to je proti konkurencii, že uprednostňujeme nákup vozidiel, ktoré sú made in Slovakia. To znamená vyrobené u nás. A tam by som videl to ratio v tom a že tam podľa, týmto smerom by sme sa mali vybrať. To by bolo moje, moje odporúčanie, že, že do budúcna, že možno to fakt nefixovať, nefixovať na, na cenu, lebo to môže ich mýliť. Teraz ak navrhujete 40-tisíc, koniec koncov ono to všetko prudko zlacnelo, hej, že tie autá fakt prudko zlacneli a nemusí to byť, umožňujete tam výnimku, zase sa budeme hrať na výnimky.
Skôr ak by som doporučil, týmto smerom by som to videl logickejšie, ale keď, a to je, týmto skončím, že keď by sme mali chcieť niečo fixovať a myslím si, že to by možno stálo za to a nebolo by to tak politicky možno u niekoho možné vyhodnocovať ako nekorektné alebo populistické, tak fixujme napríklad tie večné problémy s webstránkami, s logami a neviem čo. Viete, že tak pripravme návrh a schváľte ho, konečne už niečo schváľte aj nám alebo dajte, mne to je jedno, dajte návrh, že logo nemôže stáť viac ako 200 euro. Prečo by, alebo tak 300, viete, no. Lebo my sme schopní kupovať logá za tisíce euro, dajte návrh, že webová stránka, prosím vás, dneska vám študenti spravia za 50 euro stránku, hej. Tak dajte s rezervou, že to má nejakú, hej, že modularitu a neviem čo, tak dajte 700 euro. Viete toto, za tento návrh zákona ani nevystúpim, sľubujem, len zahlasujem za, hej, že proste to má podľa mňa ratio v tom a nemôže, nemôže byť niekedy vyhodnocovaný, že už je na hrane, čo tuná v tomto prípade sa toho trošku, trošku obávam. Takže ak nedáte, tak dá niekto iný, ale tam by som skôr videl, videl cestu, že, že kam, kam sa máme, kam sa máme vybrať.
Ďakujem veľmi pekne a skončím tým, že stále upozorňujem na to, že chystáte sa znásilniť túto schôdzu tým, že ju chcete uťať, to znamená uťať body, ktoré neprerokujeme, a apelujem a upozorňujem na to, že to je nedôstojné. Toto je nedôstojné tomuto parlamentu, lebo neexistuje dôvod, lebo vaším dôvodom je to, že nechcete prísť na budúci týždeň na rokovanie. Prosím vás, keď dáte o tom hlasovať, že to chcete presunúť, uveďte ten dôvod, lebo nemáte dôvod. Povedzte korektne ľuďom, že dôvodom, prečo chcete ukončiť, je, že sa vám sem budúci týždeň nechce prísť a že nechcete prerokovať správu o vývoji verejných financií, pôdohospodársku správu, lesnícku správu, možno aj môj zákon o exekúciách, keď ho nestihneme, povedzte to tým ľuďom. Povedzte im pravdu, že čo je, čo je dôvodom, prečo dneska ideme vo švungu, a ja to kazím. Povedzte im pravdu.
Ďakujem.