25. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Účelom je zamedzenie nehospodárneho vynakladania finančných prostriedkov na osobné motorové vozidlá, predovšetkým pre funkcionárov štátnych inštitúcií a podnikov, ale aj obcí, miest a vyšších územných celkov. Sme presvedčení, že osobné motorové vozidlo je v prvom rade spotrebným tovarom určeným na plnenie každodenných úloh, pričom tento prvoradý účel možno v plnej miere dosiahnuť aj pri dodržaní limitu 40-tisíc eur, ktorý sa navrhuje týmto poslaneckým návrhom ako strop pre kúpnu cenu za osobné motorové vozidlo. Výška navrhnutého cenového stropu zohľadňuje nielen skutočnosť, že osobné motorové vozidlo by malo zodpovedať spoločenskému statusu zastávanej funkcie, ale aj skutočnosť, že jeho cena by mala rešpektovať aj možnosti štátneho rozpočtu a životnú úroveň väčšiny obyvateľstva. Zavedenie cenového stropu pre nákup osobných motorových vozidiel považujeme za prejav politickej slušnosti voči daňovníkom, z prostriedkov ktorých sa tieto nákupy realizujú. Stanovený limit na úrovni 40-tisíc eur je kompromisný a ústretový, s cieľom získať podporu väčšiny poslancov zákonodarného zboru a zabrániť tak nákupom neodôvodnene drahých osobných motorových vozidiel zo strany dosadených alebo zvolených funkcionárov subjektov štátnej správy a územnej samosprávy, resp. štátnych podnikov, pričom sme pripravení podporiť aj nižšiu sumu limitu tohto cenového stropu.
Podotýkam, že ide o strop, teda o maximálnu obstarávaciu cenu kúpy služobného osobného motorového vozidla, nie o predpísanú sumu. Predložený návrh okrem stanovenia vyššie uvedeného limitu umožňuje ministerstvu financií Slovenskej republiky po získaní súhlasu vlády Slovenskej republiky udeliť výnimku z uvedeného zákonného stropu v niektorých špecifických prípadoch, kedy je prekročenie tohto limitu nevyhnutné z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré návrh zákona považuje predovšetkým ochranu bezpečnosti štátu a štátom chránených záujmov, ochranu ústavných činiteľov a ochranu verejného poriadku. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie. Účinnosť navrhovanej novely zákona sa navrhuje na 1. marca 2014.
V závere tohto úvodného slova si dovoľujem uviesť niekoľko poznámok. Na plecia slovenských občanov, na plecia slovenských občanov je v súčasnosti zo strany vládnej strany nakladaného stále viac a viac. Ľuďom sa žije čoraz ťažšie. Sú nútení neustále si uťahovať opasky a sú nútení šetriť. Je morálnou povinnosťou politikov a manažérov štátnych podnikov podieľať sa na šetrení tiež. Preborníkmi v nákupe drahých aut na Slovensku sú hlavne župani a častokrát aj primátori miest, pričom kraje a mestá neustále zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov. Je neakceptovateľné, že si napríklad župan kraja, budem veľmi korektný, nebudem menovať tuto ani konkrétne kraje, ani županov, ani primátorov. Je neakceptovateľné, že si napríklad župan kraja, ktorý sa topí v dlhoch, zaobstaral služobnú limuzínu za neuveriteľných 90-tisíc eur. Ďalší župan za 80-tisíc eur, ďalší za 76-tisíc eur, ďalší za 66-tisíc eur. Primátor menšieho mesta zasa za 60-tisíc eur, 50-tisíc eur, 49-tisíc eur a podobne, ale napríklad aj, aby sme prešli ďalej od tých primátorov a županov, aj Správa štátnych hmotných rezerv, a to je, prosím pekne, inštitúcia, ktorá narieka každý rok, že má málo peňazí, tento rok vysúťažila služobnú limuzínu za 67-tisíc eur. Vojenská kancelária prezidenta za 53-tisíc eur. V minulosti dokonca vojenský súd zakúpil vozidlo za 53-tisíc eur. Je dobre známy tohtoročný prípad zamýšľaného nákupu piatich luxusných limuzín katastrofálne zadlženého Carga, ktoré stopol až minister dopravy Počiatek, nakoľko médiá tento nákup pranierovali. Dokonca rektor jednej z univerzít tento rok dostal k dispozícii limuzínu za 63-tisíc eur, a pritom všetci vieme, v akom stave je školstvo. A tak ďalej, a tak ďalej, tých prípadov je veľké množstvo. V referende v roku 2010, ktoré iniciovala strana Sloboda a solidarita a v ktorom odhady účasti boli niekde na úrovni 10 %, sa nakoniec zúčastnilo takmer 23 % občanov. Spolu 998 142, teda takmer milión občanov Slovenskej republiky. Jedna z piatich otázok v tomto referende bola: Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40-tisíc eur? Súhlasom v tomto referende reagovalo 886 767 hlasujúcich, čo predstavovalo 88,84 percenta.
Dámy a páni, dovolím si vás požiadať týmto o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jozefovi Kollárovi. Nech sa páči, pán poslanec, predneste spravodajskú informáciu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, milí hostia, dovoľte, aby som ako spravodajca vystúpil k predmetnému návrhu zákona a zároveň by som chcel uviesť, že doručený bol poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Z hľadiska vecného predložený návrh rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj účel. Konštatujem, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Osobitná časť obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení zákona. Po rozprave odporučím, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala predmetný návrh v druhom čítaní a aby ho prerokovali aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní po prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán poslanec, otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Je prihlásený jeden poslanec, pán poslanec Hlina. Nech sa páči, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, využijem túto príležitosť a vyjadrím sa k predloženému návrhu a spomeniem aj niektoré iné skutočnosti, ktoré sú meritórne pre dnešný deň. Ak sa na mňa kolegovia nenahnevajú, ja cítim dobrý úmysel, ale môže byť pochopený zle a ja by som sa, poviem pravdu, aj trošku bál, keby sme stavali aj politickú prácu, činnosť na báze z dvoch základných emócií, na ktorých spraví stranu každý - a teraz prepytujem - blbec. To znamená závisti a nenávisti. Na závisti komunisti a na nenávisti fašisti. Nie je nič ľahšie, ako urobiť politickú agendu, a jednu z týchto emócií si vyberiete a kúrite a darí sa to a k tomu prispôsobujete aj návrhy. Nie?
Pán predkladateľ, dohovorím, aby ste to nestiahli na seba, je to rizikové predkladať určité návrhy, ktoré sa môžu z určitého pohľadu k tomu blížiť. A ja sa, poviem, a ja viem, že si nepomôžem aj politicky, ale bojím určitého typu návrhov, ktoré, v ktorých začneme hľadať riešenie. Viete, že naša neschopnosť riadiť túto krajinu spôsobí, že my začneme hľadať riešenia v tom, že autá budú stáť toľko, že poslancov bude toľko a že platy budú mať také. Toho sa, poviem pravdu, trošku bojím a je vysoký predpoklad, že niektorí naši kolegovia z toho spravia agendu, politickú agendu a nosnú politickú agendu, že nebudú hľadať a ponúkať riešenia, stratégie, koncepcie, ale budú ponúkať uchopiteľné, ľahké, populárne, populistické zníženie platov, zníženie poslancov, zníženie cien áut a budeme tomu tlieskať a trošku sa toho bojím. Dovoľte, aby som vyjadril túto obavu, že aby sme tú našu neschopnosť riešiť fakt, že uchopiť a pochopiť túto krajinu, že čo je zmyslom aj nás, že urobiť ju udržateľnou. Nakoniec nám niekto neposunul, že riešte to tak, že povedzte, že niečo bude stáť iba toľko. Veľmi opatrne s týmito inštitútmi, ony sú lákavé, ony pokúšajú, ony zjednodušujú aj život aj v politickej agende. Hej, že teda povedz to a to, vytrápiš, na pol roka máš pokoj. Toto by som trošku varoval a varoval by som prípadne aj kolegov, ktorí len čakajú, kedy to otvoria, že ako platy, ja neviem čo, a, a budeme sa tu proletárčiť. Trošku sa toho bojím. Fakt, ale neberte to osobne, to, že by som ja nejak útrpne trpel s tým platom, len hovorím, že ak toto začneme podsúvať ako riešenie, je to výrazom nie našej empatie, ale výrazom našej slabosti, že sme teda nenašli riešenia pre krajinu a hľadáme riešenia tam, kde nie sú.
K tomuto návrhu, ja ho identifikujem predložený v dobrej viere a reakcia je zase len dôsledkom na niečo. Viete, ono je, častokrát sme svedkami toho, že sa tu hráme na niečo. My sa hráme. Presne. Ako môže župa, ktorá pomaly, ja neviem, deti im chodia na záchody, ktoré vyzerajú jak na železničnej stanici v Hornej Dolnej, si kúpiť limuzínu za 90-tisíc, ale kúpia. Oni si ju kúpia!
Ja som bol pred 20 rokmi v Číne v takom, to bola taká agentúra na podporu málo rozvinutých oblastí Číny. Ona mala enormnú, ale enormnú silu. To by ste neverili, aký to bol silný orgán, a oni sedeli, my sme mali pomaly pocit, že sme, vyzeralo to ako taká ubytovňa pomaly, hej. Sedeli tak v jednoduchom sedení a vedľa toho bol jeden z prvých mrakodrapov v Pekingu a tam sídlila firma, ktorá im patrila, ale oni sedeli a to boli, to bola Čína, hej, a tam zaznela tá otázka, tam kapitáni nášho priemyslu, tam ešte boli z VSŽ, ja neviem, ešte ZŤS-ka, ja neviem, kto tam, že im to prišlo také, akože také slabé, že nevybavené. A potom povedľa sa povedalo, no ale prepáčte, my sme inštitúcia, ktorá pomáha málo rozvinutým oblastiam Číny a oni to vnímajú politicky, že nemôžu sa oni prezentovať nejakým bohatstvom, keď zabezpečujú prerozdelenie bohatých oblastí medzi chudobné. Viete, tam to tú senzitivitu mali. Proste tá senzitivita, a to bolo 20 rokov dozadu, možno, ja neviem, tam sa už veľa vecí zmenilo, samozrejme, ale máme ju mať v sebe. My máme mať v sebe takú brzdu, že, že sa nehráme, a my sa hráme. Ja už neviem, v ktorej župe si to kúpili tú limuzínu za 90-tisíc, ale to je presne to. Jednak, že z cudzieho krv netečie a z druhého, že sa hráme.
Ale tiež by som bol veľmi opatrný v tých stropoch a v tom zase z extrému do extrému, že teda riešením teraz bude, že budeme chodiť na bicykloch alebo na tisícdvestotrojkách, alebo viete, že skôr hľadajme, hľadajme, teda ak to chceme uchopiť, že tú logiku v tom a napríklad niekedy aj dokonca sú aj štáty, ktoré sa tým riadia. Pokiaľ viem, tak Francúzi jazdia na Citroënoch, že vládne, Francúzi si, áno, že to je, to s tým súvisí a my máme dokonca šancu teraz. Viete, preto som tú tisícdvestotrojku spomenul, lebo niekedy dávno, keď tu nebol automobilový priemysel, že keby sme to my chceli postaviť na tom, že, že sa uprednostňujú nákupy vozidiel, ktoré sú made in Slovakia, tak tá tisícdvestotrojka, ktorá sa tu kedysi vyrábala, by zrovna nemuselo to byť pravé orechové, ale teraz sa to rádovo zlepšilo. My máme dokonca vzhľadom na to, že sme automobilová veľmoc, my máme široký záber. My môžme ísť fakt, že úradníci, ktorí idú, ja neviem, niekde na kontrolu, tak im stačí Kia, hej, ale nikdy nebudem hovoriť, že vládni predstavitelia majú chodiť na bicykloch, teda na bicykloch áno, ale nie na tisícdvestotrojkách. Ale aj tu máme v portfóliu vyrábaných značiek značky, ktoré sú výrazom toho statusu, a to je aj určitá statusová záležitosť. Nehrajme sa, hej, či to je to vo Volkswagene Q7, Porsche Cayen, takže ja by som skôr týmto smerom šiel, že nájdime parametre, ktoré budú hovoriť, že, že, a to zase trebárs zohľadniť s európskym právom, či to vôbec umožňuje, ale podľa mňa to umožňuje. Keď Francúzi môžu jazdiť na ich autách, tak hádam nám dovolia jazdiť, a nie že nás niekto udá alebo povie na nejaký rozborový súd, že to nemôžme, že to je proti konkurencii, že uprednostňujeme nákup vozidiel, ktoré sú made in Slovakia. To znamená vyrobené u nás. A tam by som videl to ratio v tom a že tam podľa, týmto smerom by sme sa mali vybrať. To by bolo moje, moje odporúčanie, že, že do budúcna, že možno to fakt nefixovať, nefixovať na, na cenu, lebo to môže ich mýliť. Teraz ak navrhujete 40-tisíc, koniec koncov ono to všetko prudko zlacnelo, hej, že tie autá fakt prudko zlacneli a nemusí to byť, umožňujete tam výnimku, zase sa budeme hrať na výnimky.
Skôr ak by som doporučil, týmto smerom by som to videl logickejšie, ale keď, a to je, týmto skončím, že keď by sme mali chcieť niečo fixovať a myslím si, že to by možno stálo za to a nebolo by to tak politicky možno u niekoho možné vyhodnocovať ako nekorektné alebo populistické, tak fixujme napríklad tie večné problémy s webstránkami, s logami a neviem čo. Viete, že tak pripravme návrh a schváľte ho, konečne už niečo schváľte aj nám alebo dajte, mne to je jedno, dajte návrh, že logo nemôže stáť viac ako 200 euro. Prečo by, alebo tak 300, viete, no. Lebo my sme schopní kupovať logá za tisíce euro, dajte návrh, že webová stránka, prosím vás, dneska vám študenti spravia za 50 euro stránku, hej. Tak dajte s rezervou, že to má nejakú, hej, že modularitu a neviem čo, tak dajte 700 euro. Viete toto, za tento návrh zákona ani nevystúpim, sľubujem, len zahlasujem za, hej, že proste to má podľa mňa ratio v tom a nemôže, nemôže byť niekedy vyhodnocovaný, že už je na hrane, čo tuná v tomto prípade sa toho trošku, trošku obávam. Takže ak nedáte, tak dá niekto iný, ale tam by som skôr videl, videl cestu, že, že kam, kam sa máme, kam sa máme vybrať.
Ďakujem veľmi pekne a skončím tým, že stále upozorňujem na to, že chystáte sa znásilniť túto schôdzu tým, že ju chcete uťať, to znamená uťať body, ktoré neprerokujeme, a apelujem a upozorňujem na to, že to je nedôstojné. Toto je nedôstojné tomuto parlamentu, lebo neexistuje dôvod, lebo vaším dôvodom je to, že nechcete prísť na budúci týždeň na rokovanie. Prosím vás, keď dáte o tom hlasovať, že to chcete presunúť, uveďte ten dôvod, lebo nemáte dôvod. Povedzte korektne ľuďom, že dôvodom, prečo chcete ukončiť, je, že sa vám sem budúci týždeň nechce prísť a že nechcete prerokovať správu o vývoji verejných financií, pôdohospodársku správu, lesnícku správu, možno aj môj zákon o exekúciách, keď ho nestihneme, povedzte to tým ľuďom. Povedzte im pravdu, že čo je, čo je dôvodom, prečo dneska ideme vo švungu, a ja to kazím. Povedzte im pravdu.
Ďakujem.

Pán poslanec, na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Jeden z našich predchodcov v tomto parlamente hovoril rád o etickej samoregulácii. Dnes sa tu vyskytlo zopár návrhov zákonov, ktoré by nepochybne neboli potrebné, keby existovala odôvodnená, primeraná etická samoregulácia. Etická samoregulácia, samozrejme, má viesť k tomu, že sa v parlamente neopíjame, etická samoregulácia zadlženej župy má viesť k tomu, že si župan nekupuje 90-tisícové vozidlá. Etická regulácia ubiedeného ministerstva školstva vedie k tomu, že si nenajíma priestory pre svoje inštitúcie v cene najdrahších víl v najlepšej vilovej štvrti v Bratislave. Etická samoregulácia, samozrejme, vedie i k tomu, že si vyberáme auto, na aké máme.
Priznám sa, že ako prorektor Univerzity Komenského, najväčšej, najstaršej a najlepšej, som chodil na stretnutia s kolegami po Európe škodovkou Octáviou. Bolo to dobré auto, spoľahlivé auto hlboko pod limit 40-tisíc, ťahalo 160, keď na to došlo, a bolo všeobecne veľmi dobré. Chápal som to tak, že Univerzita Komenského by sa mala starať o iné veci, ako to, na čom si zadok vyváža jej prorektor. A domnievam sa, že aj keď tu padajú obvinenia z populizmu, jednoducho sa domnievam, že mnohé zo zmienených inštitúcií by sa mali bez tohto zákona eticky samoregulovať a zvážiť, či potrebujú 90-tisícové vozidlá. Nerobia tak, a preto je tu tento zákon.

Pán poslanec Škripek.

Ďakujem a ja som chcel povedať presne tento moment, teda poukázať presne na tento moment, že ak neexistuje v živote človeka a zvlášť ktoréhokoľvek človeka, ktorý sa dostal do niektorej riadiacej funkcie alebo akýmkoľvek spôsobom významnej funkcie, kde mu prislúchajú rôzne služobné nástroje, ak v jeho živote neexistuje zdravá schopnosť posúdiť veci takým triezvym spôsobom, aby nebudil pohoršenie, aby nedošlo k zneužívaniu, aby nedošlo k tomu, že jednoducho okrídlená fráza o ňom začne platiť - vodu káže a víno pije - potom musí dôjsť k tomu, že tu navrhujeme zákony, ktoré budú klásť bariéry, alebo ktoré budú klásť hranice. Mne sa zdá, že problémom doby, ktorú žijeme práve teraz v týchto posledných pár rokoch, je, že príliš veľa vnútorne nezrelých ľudí sú síce dospelými, ale nie sú schopnými byť ľuďmi dospelo uvažujúcimi. A prejaví sa to najviac vo veciach, ktoré uspokojujú ich vlastné vášne, alebo že sú neschopní zdravo a zriadeným spôsobom užívať to, čo v živote k dispozícii majú. A tak si znovu dovolím zacitovať biblickú múdrosť, aby sme počuli, čo dobré a nie dobré sa stane človeku, ktorý nie je schopný sa zdravo ovládať. "Mesto zbúrané bez hradieb, to je muž, čo sa neovláda," to sú Príslovia, 25. kapitola, 28. verš.
Myslím, že každý si toto môže doplniť tam, kam to patrí. Že k rozvratu príde tam, kde niet normálneho sebaovládania sa a disciplíny, a ja by som len toto rád videl aj tu, aj v celej našej krajine.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina.