25. schôdza

Pán poslanec, číslo? Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať o uznesení v rámci ďalších hlasovaní.
Teraz dovoľte, aby som otvárala, otvorila bod

interpelácie poslancov.

Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesené, vznesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne do bodu interpelácie sa prihlásili títo poslanci: pán poslanec Ján Mičovský, pán poslanec Alojz Hlina, pán poslanec Kvasnička, pán poslanec Érsék, pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Vášáryová a pani podpredsedníčka Jurinová.
Teraz poprosím pána poslanca Mičovského.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky. Moja interpelácia je adresovaná dvom pánom ministrom, a to pánovi Tomášovi Borecovi, ministrovi spravodlivosti a pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi, ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Jej text je nasledovný:
"Vážení páni ministri, v novodobom dedičstve bremena bied, ktoré ťažia Slovensko, nachádzame aj prípad Slanských lesov. Podstata sporu začatého ešte v roku 1998 spočíva v tom, že občania tejto krajiny majú byť na základe pochybného príbehu ľúbostnej avantúry grófa Károlyiho chudobnejší o 64 mil. eur. Ide o sumu, ktorá vyjadruje úradnú cenu 6 600 hektárov štátnych lesov v okolí Slanca, ktoré sú predmetom tejto veľkorozmernej lúpeže. V marci v roku 2012 sa po sérii zložitých a často aj podivných rozhodnutí zdalo, že pravda konečne zvíťazí, pretože súd v majetkovoprávnej veci rozhodol, že štátny majetok je štátnym majetkom, a tí, ktorí sa snažili dokázať opak, sa budú za svoje podvody zodpovedať súdu, no tentokrát už vo veci trestnej. Dnes, 15 rokov po je to už zasa trocha inak. Výrok v trestnej veci sa odďaľuje s odvolaním na to, že najprv sa musí právoplatne vyriešiť majetkovoprávny spor, teda ak si pomôžem mierne preexponovaným príkladom vraha, síce už máme, no odsúdiť ho môžeme až potom, keď sa dorieši materiálna škoda, ktorú pri svojom čine spôsobil. Tým sa však výpočet súčasných podivností nekončí.
V lese totiž treba v nevyhnutnom rozsahu hospodáriť a vecne chybný proces prokurátora, ktorým napadol postup lesného úradu vo veci zabezpečenia úloh plánu starostlivosti o les, spôsobil, že vlastník, teda štát nemôže prostredníctvom svojej organizácie, ktorou je štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, tento plán uskutočňovať. Na túto chybu nadviazala ďalšia, keď lesný úrad uznal protest prokurátora proti neexistujúcemu rozhodnutiu, čo riadnu starostlivosť o sporný les dôsledne znemožnilo. Tento rozporuplný stav je umocnený skutočnosťou, že krajský lesný úrad rozhodol o vytvorení lesných územných celkov v prospech žalovanej strany, čím negoval platné predbežné opatrenie súdu ukladajúce Lesom Slovenskej republiky vykonávať činnosť, ktorá je z pohľadu zásad lesného hospodára dlhodobo neodkladná.
Vážení páni ministri, to, že štátny majetok, teda majetok nás všetkých je dlhodobo viac či menej sofistikovane rozšklbávaný, má veľa príčin i dôkazov, no predovšetkým veľa ťaživých dôsledkov. Jedným z najzávažnejších je ožobračovanie občanov a ich okrádanie nielen o reálne hodnoty, ale aj o vieru v možnosť spravodlivého fungovania nášho štátu. Maloverne sa domnievam, že ani vy dvaja zo svojim odborným personálom už nemôžete odhaliť všetky tristné súvislosti tohto 15-ročného sporu, ktorý dokázali pochybným spôsobom zamotávať nielen jeho hlavní strojcovia, ale aj niektorí z tých, ktorí majú vo vašich rezortoch s vysokým nasadením slúžiť spravodlivosti a zákonnosti. Avšak existuje krok, ktorý urobiť môžete, a myslím, žeby ste ho urobiť aj mali. Tým krokom je vydanie rázneho pokynu na ukončenie tohto sporu, ktorý sa nepredlžuje len z dôvodu spletitosti faktov, ale najmä kvôli spletitosti ľudských pohnútok, v ktorým často nechýba zištnosť. Vo vašich rukách je jeden z kľúčov k tomu, aby sa aj pomocou prípadu Slanských lesov začala dôvera občanov v konaní svojich vysokých úradníkov prinavracať. Preto vás prosím, konajte, touto interpeláciou vás žiadam o oznámenie postupu, ktorý chcete pre ukončenie 15-ročného sporu o Slanské lesy uplatniť. S úctou Ján Mičovský."
Vážení páni ministri, na dôvetok len toľko, že som si vedomý toho, že v našej krajine to nie je jediný fúzatý spor a že sú tú aj spory o veci vážnejšie. Napriek tomu si myslím, že práve v oblasti lesného hospodárstva azda neexistuje ťaživejší a starší prípad, ako je práve tento, ktorý má ozaj bizarné súvislosti a o ktorom sa možno oprávnene domnievať, že je príkladom zamotávania, ktoré nie je spôsobené zložitosťou prípadu, ale, tak ako som to napísal, zložitosťou ľudských pováh, a vy ako ministri disponujúci reálnou silou do niektorých vecí nazrieť aj tam, kde ostatní občania nemajú možnosť, by ste mali túto svoju dispozíciu naozaj využiť nie kvôli tomu, aby sme zistili všetko presne, ako to bolo, pretože to už naozaj nezistíte, alebo ak aj tak, vždy tam bude istý stupeň nepresnosti, ale kvôli tomu, aby si pravda konečne sadla aj v tomto prípade za vrch stola a aby ľudia, čo strávili kus zdravia a života, a ktorí urobili viacej, ako urobiť im ukladali ich povinnosti v tomto prípade, aby dostali satisfakciu, že ich úsilie malo zmysel. Verte tomu, že sú to nie vysokí generálni riaditelia ani vysokí úradníci, že tú to mnohokrát drobní lesníci, ktorí možno viac, ako by ste od nich alebo ktokoľvek z nás očakávali, ktorí sa možno mnohokrát báli, ktorí možno mnohokrát mali aj oprávnené otázky svojich príbuzných: "Stojí ti za to, čo ešte blbneš?" A im na, napodiv, stojí za to. V tejto krajine sú ešte ľudia, ktorým stojí za to biť sa o majetok, ktorý není na ich účtoch, na ich zápise v liste vlastníctva ani za ich plotom, ale ktorý je náš verejný. Ja si prosím, aby týmto ľuďom bola vzdaná úcta aj od vás, vysokých štátnych úradníkov práve tým spôsobom, že tento prípad dáte zodpovedať a že svojich úradníkov poučíte, že si želáte ten výsledok. Ja verím, že ak im to dostatočne dôrazne poviete, takže zmenia svoje úradnícke myslenie, ktoré vychádza z toho, že ministri prichádzajú, odchádzajú, ale my, my vysokí úradníci sme tu stále. Prosím vás, skúste im zmeniť túto ich filozofiu. Mám taký dojem, že je veľmi rozšírená. Ďakujem.

Ďalší do rozpravy prihlásený, pán poslanec Hlina, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, som rád, že sa vraciame o niečo dôstojnejšie k ústavnému inštitútu, a to sú interpelácie. Skôr ako budem interpelovať, dovoľte, aby som uviedol, že som pripravený a verejne prijímam záväzok, že v prípade, že občania budú mať nejaký podnet, ktorý bude zodpovedať tomu, aby mohol byť interpelovaný člen vlády, a to mne dovoľte, aby som to vyhodnotil ako relevantný, tak prijímam záväzok, že ho tuná prednesiem pred členmi vlády a budem očakávať na ne odpoveď. Ja myslím, že aj toto je jedna z metód, ako sfunkčniť čiastočne tento parlament.
Ešte chcem uviesť, že ako pán podpredseda Figeľ uviedol, vy môžte reagovať a môžme to skrátiť prípadne. Ja potom nemusím potom moju ústne prednesenú interpeláciu písať, čo sa mi nie vždy chce, a musím kvôli tomu trápiť iných ľudí, lebo ja mám s písaním trochu problém.
Budem interpelovať nasledovných ministrov aj v nasledovnom poradí. Prvého pána ministra životného prostredia pána Žigu, následne pani ministerku zdravotníctva pani Zvolenskú, potom pána ministra vnútra pána Kaliňáka, následne pána ministra dopravy pána Počiatka a následne pána Jahnátka, potom pána ministra hospodárstva pána Malatinského a ako posledného premiéra našej vlády v zastúpení ministrom vnútra pánom Kaliňákom. Takže by som ocenil, keby sme naplnili dôsledne aj rokovací poriadok v tomto a poctili by ste túto snemovňu svojou účasťou počas interpelácie. V prípade, že... (Reakcia z pléna.) Ďakujem veľmi pekne, pán Žiga je tu.
Čiže otázka na pána Žigu a interpelácia je v tom - a nebudem sa širšie rozvádzať - je tu priamo po prvom čítaní zákon o ochrane prírody, ktorý má niektoré zvláštne až prazvláštne ustanovenia. Otázka znie na pána ministra vnútra, aby vedel povedať prípadne mne, ale následne aj občanom, v čom je verejný záujem zmenou zákona o ochrane prírody umožniť stromy nad 40 cm v extraviláne vyrúbať bez povolenia a bez náhradnej výsadby? Čiže pre istotu to poviem ešte raz. V čom je verejný záujem, v čom je prípadne korelácia s ministerstvom životného prostredia, prečo ministerstvo životného prostredia má záujem na tom, aby stromy nad 40 cm v extraviláne bolo možné rúbať bez povolenia a bez náhrady?
A podotázka k tejto otázke:
Kto sa zúčastňoval za ZMOS stretnutí, ktoré pripravovali návrh tohto zákona, nakoľko ste deklarovali, že ZMOS o tom vedel? Ak, to by ma zaujímalo, že kto sa zúčastňoval, a či informoval, a ak informoval, tak ma zaujíma, či ZMOS je naozaj komfortný s tým, že ustanovením tejto zmeny zákona príde o určitý zdroj príjmov, z ktorých mohol riešiť výsadby, starostlivosť o parky, a či túto zmenu odkomunikovali smerom k svojej, buď teda k mestským parlamentom, ale aj smerom k svojim voličom, príp. občanom vzhľadom na blížiace sa komunálne voľby? To je prvá otázka.
Následne budem interpelovať pani ministerku zdravotníctva pani Zvolenskú. Netrvalo to veľa a mám jedného kamaráta, ktorý je blázon do lietania, a som ho poprosil, či mi nevie zistiť niektoré údaje, ktoré sú dôležité. Tak dovoľte, aby som uviedol, že vrtuľníkom sa z Bratislavy do Skalice dostanete za 25 minút, z Nitry za 30 minút, z Trenčína za 20 minút, zo Žiliny za 40 minút. Prečo to hovorím? Potrebujem dokumentovať určité skutočnosti a na konci položím úplne jednoduchú otázku, úplne jednoduchú otázku. Pokiaľ vieme, tieto údaje, a to není údaj, nechcem spochybňovať nejaký zdroj, toto je, by ste neverili, ale poprosili ma, aby som ten údaj, nezverejňoval zdroj, lebo aj tí majú strach. Ale sú to ľudia, ktorí vedia, o čom hovoria, a vedia, kde za aké obdobie doletia, čiže presne takto to je, ako som to povedal. Presne takto to je, ako som povedal. A teraz, keď si povieme, že zo Skalice do Trenčína, to máte tie rôzne mapy, kde si to môžte zadať, tam vám to vyhodí, že koľko to ungefähr, približne, trvá. A mám tu dve, dve varianty, ktoré je potrebné povedať skôr, ako položím na konci otázku.
Keby sme hovorili, že pacienta treba previezť zo Skalice do Trenčína, tak keby išli autom, tak to trvá 90 minút a to je, to nevyhodnocuje chyby, ktoré sa môžu stať, a tie štatisticky, tých možností stania sa chyby na cestnej premávke je rádovo viac jak vo vzduchu. Pri vrtuľníku je to 40 minút. Vážení, je tam rozdiel 50 minút! 50 minút! (Reakcia z pléna.) Pán kolega, ak dovolíte, aj tieto chyby vieme zohľadniť, môžte jazdiť prípadne rýchlejšie, ale hovorme o tom, že je to rozdiel na úrovni 45 až 50 minút. Je dôležité povedať, že tu rozprávame o záchrane ľudského života. Nehovoríme o malte vo fúriku, ktorá môže zaschnúť.
V prípade, že by sme dali iný prípad Skalica - Bratislava, tak autom tam sú dve možnosti, idete po diaľnici, alebo nie, ale niekde na úrovni 70 minút. Znova to nevyhodnocuje chybu na vstupe alebo čo, ale dobre nech je to 70 minút. Ak by letel vrtuľník, je to niekde na úrovni 50 minút. V prípade, že by to bolo maximálne optimalizované, že by letel trenčiansky vrtuľník do Skalice a zo Skalice by zobral do Bratislavy, lebo tam bola požiadavka ísť, tak je to 40 minút, rozdiel je polhodiny. Pani ministerka, rozdiel je polhodiny. Moja otázka znie pre vás ako ministerku zdravotníctva:
Je rozdiel 30 minút dôležitý pri poskytovaní akútnej zdravotnej starostlivosti? Podľa možnosti by som vás poprosil jednoslovnú odpoveď.
Ďalej, ak dovolíte, by som interpeloval pána ministra vnútra pána Kaliňáka v dvoch interpeláciách. Jedna interpelácia sa týka - nemal som tú možnosť a česť to dohovoriť minule, už sa k tomu nechcem vracať - autobusov aj vo svetle najnovších informácií. Po Bratislave jazdia už nie desiatky, ale môžme pomaly povedať stovky, sú to dve stovky autobusov, ktoré vykazujú ohromné chyby s možnosťou alebo s predpokladom ublížiť niekomu, poškodiť nejaké zdravie, dokonca verejne a všeobecne ohroziť. Pokiaľ sme do minulého mesiaca mali informácie o tom, že po Bratislave chodí cca 100 autobusov, ktoré sa po nociach zvárajú, a dozvárajú do nich pomocné statické prvky, tak z minulého týždňa mám aj ďalšiu informáciu, že po Bratislave chodí ďalších 80 autobusov, u ktorých dva roky nebola vykonaná revízia plynových zariadení, tie, čo jazdia na plyn.
Vážení občania, dovoľte mi uviesť, tí aj čo, lebo niekto povie, že čo tam Bratislavčanom, že nech im to strelí pod zadkom. Aj trebárs možno aj vy, vaše deti tu chodia do školy, aj vy sem možno niekedy prídete. Po Bratislave premáva prostriedkami verejnej hromadnej dopravy cca 200 autobusov, u ktorých je riziko, že môžu spôsobiť zranenie, nešťastie, škodu. To nie je domnenie, to sú informácie, ktoré dokonca niekto ani nespochybnil, lebo výrobca autobusov, tých prvých, ktoré praskajú, povedal pritom, že keď, prečo vyhrali v Košiciach alebo čo sa zaväzujú, že tie už nebudú praskať. Takže, Košičania, vy teda môžte teda mávnuť rukou, že vás to nezaujíma, lebo tie vaša už nebudú praskať. No však tie bratislavské vykazujú závažné chyby. To je jedna vec.
A druhá vec, naozaj, pán minister, tá kontrola, myslím, prebehla minulý týždeň, naozaj není revízia plynových, tých plynových zariadení v týchto autobusoch, ktorá je povinnosť, je každoročne a dva roky nebola vykonaná. Moje dcéry sa vozia týmito autobusmi, a preto chcem, a nielen preto chcem, lebo ja viem, čo je verejný záujem, aby sa táto situácia riešila aj napriek tomu, že celú túto záležitosť kryje, kryjú záujmy firmy J&T ako výrobca autobusov, celú túto záležitosť kryjú záujmy SMER-u ako nominantov, čo priznali, že Dopravný podnik mesta Bratislavy je pod kuratelou strany SMER. Aj napriek týmto, čo v reči odkazov znamená, tohto sa nechytaj, tohto sa nepýtaj, aj napriek tomu chcem. A dovoľte mi - a ja nie som egoista - ale povedať, že keď už pre nič iné, tak moje dcéry, aby sa vozili v autobusoch, ktoré nie je potenciálne riziko, že buď prasknú, alebo im strelí nejaký plynový kotol pod zadkom.
Pán minister, otázka znie a tam je aj podotázka a v zásade tú istú interpeláciu, lebo tam sú iné inštitúcie, ktoré zase patria pod vášho, pod ministra pána Počiatka dopravy, tam pôjde iná, iná formulácia:
Čo ministerstvo vnútra v rámci svojich možností vykonalo na odstránenie skutočností, ktoré, o ktorých som teraz informoval alebo informujem, ale o ktorých už aj vedelo vzhľadom na predchádzajúce informácie?
Naozaj by som bol rád, keby som na túto interpeláciu dostal odpoveď a naozaj by som bol rád, keby tento stav, ja viem, že to sú od Boha, už není od nich väčších, ja viem. Ale, prosím vás, naozaj rozprávame o závažnej, naozaj mimoriadne závažnej situácii a bol by som rád, keby ste k tomu tak pristupovali.
A rovnaká otázka je aj na pána ministra dopravy, lebo on tiež disponuje inými ústavmi a orgánmi, ktoré v zásade čiastočne môžu riešiť túto situáciu, aby sme po Bratislave nemuseli jazdiť autobusmi, ktoré môžu buď prasknúť, alebo im môže streliť nejaká plynová inštalácia. To je jedna interpelácia.
Druhá interpelácia, pán minister, vrátim sa, pretože som to sľúbil. Keď niečo sľúbim, snažím sa to dodržať v jednej relácii som sľúbil nejakému poslucháčovi, že sa spýtam na akciu Petrohrad, tak to nazvem, možno pre vás príznačnejšie - Leningrad, ale Petrohrad. Preto, teraz som to sľúbil, tak som to a snažil som sa nájsť niečo nové v celom v tomto prípade, aby som teda objavil nejakú neobjavenú komoru, aby som sa neopakoval. Celý prípad Petrohradu je zaujímavý z viacerých situácií, ale ja si dovolím tvrdiť, že v zásade poslankyne SMER-u, ktoré sa ho zúčastnili, sú v tom nevinne. Naozaj oni chúďatá, len šli sa pozrieť do toho Petrohradu, ale principiálne celý ten výlet bol plánovaný pre niekoho úplne iného, ktorý si potreboval dokázať svoju silu a moc a nerozpakoval sa použiť na to vládne lietadlo. V tom vládnom lietadle letel pán Murín a popri vládnom lietadle išiel autobus, kde išiel folklórny súbor Mútňanka vystupovať. A o to šlo. O to šlo. Ja som z Oravy, ja viem jak to na Orave funguje. Tam je to silne takto dôležité niekedy á la Babinský, že teda dokázať, že aká je koho moc. Čiže kým pán Murín, starosta Mútneho, šiel vládnym špeciálom, lebo si to vedel vybaviť, kvôli nemu vládny špeciál šiel, tak folklórny súbor Mútňanka, ktorý tam vystupoval, jeho folklórny súbor tam išiel autobusom a on to proste takto dokázal. A jasne ukázal aj v Mútnom, aj na Hornej Orave a dokonca na celej Orave, že ako sú karty rozdané. Čiže vládny špeciál šiel do Petrohradu kvôli pánovi Murínovi. Určite nešiel kvôli našim poslankyniam, ktoré chúďatá boli v zásade na to zneužité a povedané, choďte sa tam potrieť, choďte na výlet. To už nehovorím o tej nedôstojnosti toho prijatia, ktoré tam bolo, kde to niekde som vyčítal, že to, čo ste údajne deklarovali ako pracovný program bolo naozaj až nedôstojné. To jak keby predsedu ruskej dumy tuná prijal poslanec Rače. Hej, to bolo niekde také. No, ale ste potrebovali narýchlo zohnať nejaký program, tak ste našli takýto program. Takže keď sem na budúce príde podpredseda Ruskej štátnej dumy, tak ho príjme poslanec Jaroviec alebo Rače, tak to bude naozaj adekvátne tomu, čomu sa hovorí nejaká, že aj štábna kultúra. Ale však bolo treba ísť do Leningradu, Petrohradu. Bolo treba sa ísť previezť. Pán Murín to potreboval, tak ste použili vládny, vládne lietadlo.
Otázka znie, a preto, pán minister, interpelujem vás, lebo potrebujem vedieť, vaša reakcia bola, že potrebujete nalietať, resp. vládny špeciál potrebuje nalietať určité kilometre, čo v zásade nehovorím, že nie, nevylučujem. Avšak ja som si spravil výpis zahraničných ciest za dané obdobie a dovolím si tvrdiť, že tam boli rádovo dôležitejšie cesty. Ak chcel, ak ste potrebovali nalietať určité kilometre, tak ste mohli nalietať trebárs Dubrovníka, do Dubrovníka, išiel síce aj Martvoň, ale nech, hej, trebárs, že tam sa platili letenky a neviem čo, dohovorím teda, že bol Dubrovník, kde sa zúčastňovali štyria. To bolo Parlamentné zhromaždenie NATO. Dovolím si tvrdiť, hádam sa na tom zhodneme, že toto je dosť dôležité. Tam nebol použitý vrtuľník. Bolo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy týždeň po Petrohrade. Tam sa tiež zúčastňovali piati poslanci v Štrasburgu, tam sa dá aj kde je pristáť. Hej? Čiže tam tiež mohol byť použitý vrtuľník, teda, pardon, to lietadlo, hej, keď potreboval nalietať.
A mám tu ešte aj iný, aj Gdaňsko, aj Paríž, Dzurinda. No, tak Dzurindovi by ste nedali, lebo ten bol v Paríži, ale dobre, však to Gdaňsko, tam bol Blaha zase. Tam síce on, neviem, jak sa tam rozpráva, možno po poľsky, po anglicky určite nie, aj tam boli naozaj hviezdy v tom Gdaňsku, ale trebárs. Čiže Gdaňsko, Dzurinda v Paríži nie, ale Štrasburg, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy a máte tu Dubrovník, Parlamentné zhromaždenie NATO. A keby ste prísne za to, že chránite verejné zdroje a šporíte a sledujete cieľ nalietania kilometrov, to znamená nevyhodnocujete dôležitosť tej cesty, ale potrebujete nalietať, čo ste deklarovali, že potrebujete nalietať, tak ste tu mali výjazdové zasadnutie výboru pre Európske záležitosti v Humennom, kde teda mohol pristáť v Košiciach a z toho, tam z Košíc do Humenného sa už mohli nejakým spôsobom odviezť. Tam si dovolím tvrdiť, že tam by ste aj dosť ušetrili, lebo tam sú nejaké poplatky letištné a neviem čo. Čiže, pán minister, podľa mňa tento argument neobstojí, že ste potrebovali nalietať.
Takže otázka znie, otázka znie. (Krátka pauza. Reakcia z pléna.) Ale ja súbor nespochybňujem, súbor šiel, oni boli radi chúďatá, že šli, však to Murín zaplatil, oni boli chúďatá radi, že šli, len Murín potreboval dokázať súboru Mútňanka aj Mútňancom, aj Oravákom, že on sa tam vie doviezť na vládnom lietadle. A kvôli tomu ste zbalili chúďa pani Laššákovú, tá nevedela, kam ide. Rozumiete? To je celé, no to je celé.
Pán minister, otázka znie, ak teda prijímame tú konštatáciu, že to bolo na povinné nalietanie kilometrov, tak kto vyhodnocoval dôležitosť tej samotnej cesty, kto o tom rozhodol a prečo?
A tie dôvody poprosím uviesť. Ďakujem pekne.
Prípadne mi kľudne môžte odpovedať, že o tom rozhoduje pán Paška. Tak, keď mi poviete, že o tom rozhoduje pán Paška, tak sa potom spýtam pána Pašku. Ale tu si to potom ujednoťte medzi sebou.
Teraz, ak dovolíte, by som interpeloval pána Jahnátka, ale pána Jahnátka tu nevidím, tak chvíľku počkám, kým príde. (Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia a pauzy predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, kľudne môžte pokračovať, sú tu ostatní členovia vlády, takže nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ale, pani podpredsedníčka, ja by som bol rád, keby sme sa už vyhli tomu, čo sme riešili minulú schôdzu, naozaj. To už ste si, dočítajte prípadne a ja by som sa rád tomu vyhol. Čiže stále plný dobrej vôle pokračujem v interpeláciách na pána premiéra, kde zaznelo ospravedlnenie a zastupuje ho pán minister vnútra, to rešpektujem. Takže to, pokračujeme. A pána Jahnátka nikto neospravedlnil a mám na neho štyri, štyri interpelácie. Štyri. (Povedané so smiechom. Krátka pauza.)
Dobre, ďakujem veľmi pekne, pán minister sa dostavil. Takže ak dovolíte, pán minister, mám na vás štyri interpelácie. Ako prvú, dovoľte, aby som uviedol, trošku sa mierne vrátim, nebudem sa tu pitvať vo vnútornostiach, a jak to hovorí váš minister financií, že močiť prsty v rane, ale vy to tak ani nepociťujete, že máte ranu. Čiže ja na to, na tú liaheň talentov v Silikon Valley komjatickom nebudem už narážať, ja sa dokonca zhostím tej komunikácie, ktorú, ktorou to odkomunikoval pán premiér, ktorý povedal, a ja som dobrej vôle, že potrebujete mať vedľa seba ľudí, ktorým dôverujete. Pre túto chvíľu sa zhosťujem tejto argumentácie a, a dobre, dajme tomu pripúšťam. Dokonca pán premiér šiel ešte ďalej, on povedal, že Kennedyovci a brat. Tam by som až tak vysoko nerúbal, lebo tam je, hádam uznáme, že, že rádový rozdiel, ale pripustime, pripusťme, že človek potrebuje mať vedľa seba ľudí, ktorým dôveruje. Keď nedôveruje nikomu, iba pokrvnému príbuznému, tak to tiež o niečom svedčí, ale pripusťme, že to bolo dôvodom. Avšak potom ma zaujíma, ja som rozmýšľal, že komu ju vlastne položiť, tú interpeláciu, ale v zásade mi to vychádza na vás.
Prosím vás, povedzte mi potom v zmysle tejto komunikácie, v čom je dôležité, aby sa predsedom regionálneho odboru pozemkového, Slovenského pozemkového fondu stal otec syna vášho poslanca? Alebo, resp. ináč sa spýtam. V čom je dôležité, že poslanec SMER-u, za SMER, právnik, učiteľ, neviem čo všetko, génius, potrebuje mať svojho otca šéfom pozemkového fondu na Orave? Viete, v zmysle tej vašej argumentácie á la Kennedy. Hej? To ma naozaj zaujíma, lebo nevidím ten prepoj. Nevidel som nikde, viete, že, to mi, nenachádzam tomu zmyslu. Čiže naozaj pre túto chvíľu potrebujem vedieť, v čom bol kvalifikačný predpoklad, aby sa šéfom regionálneho odboru Slovenského pozemkového fondu na Orave, vážení, na Orave, stal otec syna poslanca? Tu už nehovorím o tom, že keby tu bol pán Richter, tak mu poviem, že ste urobili veľkú chybu, lebo tvrdým Oravákom dať spravovať pôdu človeku, ktorý je z východu, neurobili ste politicky dobre. To vám garantujem, že ste si politicky dosť zavarili a Oraváci sú na to dosť citliví. Keď ste toto napriek určitým rizikám vyhodnotili ako vec, ktorá vám stojí za to, nech sa páči. Avšak upozorňujem vás, že toto vám politicky dosť ublíži. Ale pre spoločnosť potrebujeme, aby sme mali jasno, že čo je signál pre spoločnosť. Čo je, ako ideme smerovať, keď už sa všetci otcovia a rodinní príslušníci vašich poslancov stanú niečím, zostane ešte pre niekoho, že oplatí sa tu učiť? Oplatí sa študovať, oplatí sa snažiť? Alebo je potrebné byť v pokrvnom príbuzenstve s vami, s členmi SMER-u?
Pán minister, tá otázka znie nasledovne. Ak bolo nevyhnutné Oravákom, aby sa šéfom, viete, tam je obrovský vzťah k pôde. Oravci majú nenormálny vzťah k pôde, to by som vám mohol dokumentovať dlho. Ak je potrebné im dať, vymenovať za šéfa, takto proti srsti, proti všetkému, proti akejkoľvek srsti, že otca poslanca, že v čom bol ten prínos? V čom je prínos pre spoločnosť, v čom je prínos pre Slovenský pozemkový fond, v čom je prínos pre poľnohospodárstvo, pán minister, to, že otec vášho poslanca sa stal šéfom pozemkového fondu na Orave? To je interpelácia.
Ďalšia interpelácia sa týka pripravovaného lupu. Tu už jeden lup sa podaril a dokoná, ale verím, že ešte sa vzoprie aká-taká, pozostatky občianskej spoločnosti, a ten lup, áno, na tej strane Pečnianskeho lesu, kde 24 hektárov lesa zamenili za, kde meter za cenu rožka, ani nie grahamového, ale bieleho rožka, že tento štát zamenil. Teraz sa dokončuje ten lup, už sa čaká len na posvätenie súdnymi orgánmi. Prosím vás, tento, tento Hujer tu chodí, pohľadom ma vyrušuje. To sa nedá nejakým spôsobom, tento už tu minule chodil, keď ste mali interpelácie s obálkami, jak Hujer, každému tu vkladal nejakú obálku. (Reakcia z pléna: "Hujera, viete, kde máte.")
No tak, prosím vás, sú interpelácie, tak poprosím, aby tu bol poriadok. Dobre?
(Reakcia z pléna. Krátka pauza. Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Páni poslanci, poprosím, žiadna diskusia. Nech sa páči, pán poslanec Hlina, pokračujte.

No takže tam už veľa nechýba a ja avizujem, a teda aj hrúzy mierne, že sa pripravuje ďalší obrovský lup v podobe zámeny pozemkov s J&T. V tomto prípade tam, myslím oficiálne vystupuje TMR-ko, Tatra mountain resorts, kde sa uvažuje o plánovanej zámene južnej strany Chopku a časti Vysokých Tatier. A tá interpelácia je v tom, aj vo svetle, pán minister, aj vo svetle zákonov, ktoré tu sú, ktoré napríklad pán Žiga doniesol, kde sa vlastne špecifikujú náhrady na pozemkoch, ktoré nie je možné využívať. Čo môže nastať? Môže nastať tá situácia, že v tomto procese zámeny štát teraz dostáva, a to je aj časť tej interpelácie, mňa zaujíma koľko, koľko dostáva štát, lebo to dostávajú ľudia tejto krajiny, štát cez vás, nie vy, štát od firmy TMR za pozemky na južnej strane Chopku a Vysokých Tatier? To ma zaujíma, čo je prvá časť interpelácie.
A potom, či niekto zvažoval alebo či niekto uvažuje, že prijatím zákona o ochrane prírody, ktorý sme tu spomínali, dôjde k preklopeniu celej záležitosti, nakoľko J&T si bude môcť nárokovať špeciálne za pozemky na južnej strane Chopku, kde, ktoré vy zameníte s hospodárskymi lesmi niekde v Medzeve, že J&T si bude nárokovať, teda Tatra mountain resorts, náhradu škody za podnikanie. Čiže, vážení občania, môže nastať situácia, že ak teraz štát dostáva nejakú sumu iks, tak po tejto geniálnej zámene v prospech tejto skupiny môže o túto sumu iks prísť, resp. o možno väčšiu. Ja neviem. Čiže, pán minister, dokončením interpelácie, je tam jednak teda suma a jednak, aké je oficiálne stanovisko, a toto ma zaujíma, aké je oficiálne stanovisko v tejto chvíli ministerstva pôdohospodárstva k pripravovanému zámeru, ktoré deklarovalo toto zoskupenie pozemkov, počúvajte dobre, vážení občania, južnej strany Chopku a časti Vysokých Tatier? Tu boli veci, ktorých sa nikto nechytal, tu už sa chytáme všetkého. Čiže toto ma naozaj zaujíma a tu by som poprosil, to je ďalšia druhá interpelácia.
Tretia interpelácia je, pán minister, týka sa postupu vášho ministerstva v, ako by som to nazval, v kauze psy alebo čipovania psov, mačiek a fretiek - a už pomaly aj vrabcov - ste tam zabudli dodať. My pripravujeme, pripravujeme výzvu pre vaše ministerstvo viacerých občanov, ktorí sa obrátia na vaše ministerstvo o náhradu škody. U nás na salaši sme cez 200 euro, že vraj zaplatili, čo sme čipovali, tak ale obracajú sa na nás, po tom, čo sme to zverejnili, veľa ľudí sa obracia na nás, že proste mali s tým náklady. Sú to príbehy aj dôchodcov, ktorí dali 30 euro za psa a z 280-eurového dôchodku. Čiže prvé, čo pôjde, pôjde výzva na vaše ministerstvo, na úhradu a vrátenie nákladov spôsobené vašou nekompetentnosťou, a v prípade, že nie, tak žaloba o náhradu škody.
Ale interpelácia, a to vás informujem, ale interpelácia je v tom, prečo ministerstvo nekonalo, keď malo konať, a prečo konalo, až keď bolo dokonané. A toto je napríklad aj pre, pre ľudí dôležitý identifikátor, že kto zastupuje koho verejný záujem. Lebo stále je to o verejnom záujme. Ak bolo, a sami ste to uznali, zle vyložená vyhláška, proste bolo urobená nadpráca, prečo ste to pripustili po termíne 30. septembra? Prečo niekto férovo nevystúpil v skoršom období a nepovedali ste ľuďom, že sa pripravuje táto zmena, čo by bol nejaký signál? Prečo ste nechali tých ľudí, dokonca tá hystéria, to až na úrovni terorizovania v novinách, poistite si či začipujte sa, do posledných dní. Tam už to bolo tak postavené na hranu, že ak nezačipuješ, ideš rovno do Leopoldova, pomaly, keď to preženiem. Prečo ministerstvo nedalo signál, keď vedelo, že sa v tejto veci bude vracať? Koho záujem ste zastupovali? Záujem veterinárov, dodávateľov čipov alebo koho záujem kto vtedy zastupoval, pán minister?
Podľa mňa občania majú právo túto skutočnosť poznať. Už nehovorím o tom, že konečne sa, verím, že sa vráti tá situácia, že ľudia už prestanú útrpne prijímať, útrpne prijímať akúkoľvek vyhlášku Európskej únie a prestanú sa pýtať. Zatiahnu rolety, povedia, na to sa nepýtaj, to je EÚ. Toto nám jasne vydokladuje, že čoho ste schopní. To znamená, prídete, predstavíte to ako EÚ a všetci už vypínajú. To je vina, systém práce tuná pána kolegu z ministerstva dopravy, ten je v tom naozaj úplne, úplne kúzelník.
Čiže interpelácia je v tom, prečo nekonalo, prečo nepriznalo skôr, prečo nepripustilo, že sa k tomu bude vracať? Poviem len na odľahčenie, existuje taký, taký žart, že je to preto, že doteraz si to poistili ľudia, ktorí teda rešpektujú to, čo majú rešpektovať, a teraz by prišlo na voličov SMER-u, žeby mali platiť pokutu, a to SMER vyhodnotil ako rizikové, pre ich elektorát, preto sa stiahli. Ja viem, že to je pritiahnuté za vlasy, ale aj v takýchto veciach možno určité ratio treba hľadať, hej, že niekto, niekto vyhodnotil, že to môže byť možno problematicky.
Nie, vrátim sa naspäť, pán minister, naozaj tá interpelácia je v tom, prečo ste nekonali skôr? Prečo ste nechali dobehnúť tú situáciu a potom pána Záhumenského prepašovať do ustanovenia o ochrane rastlín, a už neviem ani, o čom to bolo, hej? Ustanovenie o tom, že vlastne ste zrazili opätky, a povedali ste, celé čipovanie psov, mačiek, fretiek a vrabcov bola jedna veľká a veľká chyba. To je tretia interpelácia.
A štvrtá interpelácia je, pán minister, o lesoch. Doniesli ste nám tu zákon o lesoch. My sme mali dlhú diskusiu na tú tému. Sú tam tri kľúčové body, cesty, ja verím, že tie cesty nakoniec nevyhodnotíme ako sofistikovaný postup, ako sa niekomu pomstiť. To som zvedavý, že či náhodou to nie je tak, ale to si počkáme. Potom máte vstup do lesov. To verím, že jak ste deklarovali, že, že to, alebo to sa vlastne nedá ustáť. Verím, že, že Mária Terézia prežije pána Jahnátka, hej, že proste, ja vás nechcem teda porovnávať, ale že naozaj to sú tak historicky dané veci, ktorých sa netreba chytať. Tam som pripravený veriť, že uznáte, ale interpelácia je v inom, v treťom crucial point, alebo čoho som sa chytil, a to je to, že uľahčujete, uľahčujete výstavbu lanovkových stožiarov.
Čiže interpelácia je v tom, v čom je verejný záujem ministerstva pôdohospodárstva, aby uľahčila výstavbu lanovkových stožiarov? Vždycky musí byť nejaký záujem a politik má presadzovať verejný záujem, čiže otázka znie, v čom je verejný záujem pre spoločnosť, aby výstavba lanovkových stožiarov išla rýchlejšie? Aby bola len na základe záväzného stanoviska, aby nebolo potrebné rozhodnutie o spôsobe, o zalesnení, aby tam nebol program vykonávacích prác, ako to majú, časové harmonogramy a neviem čo, hej, rádovo zložitejšie. Toto, si verím, že nebude zaujímať len mňa, ale verím, že aj niektorých občanov bude zaujímať, že, nevylučujem, že prídete sem a poviete, že nájdete verejný záujem v tom, že lanovkové stožiare treba stavať veľmi rýchlo, bez náhrady, bez projektu zalesnenia, kedykoľvek, kedy to im vyhovuje, či sa budú páriť, či sa budú rodiť kamzíky, alebo nebudú, to je úplne jedno, vtedy, keď nafta nemrzne, treba stavať. Čiže to, to verím, že skúsite nájsť nejaké slová, ako to odôvodniť.
No teraz, ak dovolíte, pokračujem v interpeláciách na pána premiéra v zastúpení pána ministra vnútra. (Krátka pauza.) Počkám, však. (Krátka pauza.) Však nám to ide rýchlo, viete, to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, predpokladám, že máte tieto interpelácie aj v písomnej podobe ich odovzdáte teraz po prečítaní.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Odovzdám ich vtedy, keď ich budem mať písomne napísané. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, v zmysle rokovacieho poriadku musíte odovzdať, vás nezbavuje povinnosti predniesť interpelácie ústne a odovzdať ju písomne. Predpokladám, že všetky interpelácie, ktoré ste teraz pred chvíľočkou povedali ústne, máte v písomnej podobe, tak ako keď skončíte, tak odovzdáte ich teraz v písomnej podobe mne tu alebo predsedajúcemu, predsedajúcemu alebo predsedovi parlamentu.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Predpokladáte správne, pani predsedajúca. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Tak sa teším.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Poprosím vás, keby ste mi mohli zabezpečiť, naozaj, tak keď pán minister tu nechcel, mohli ste prísť a uviesť to, že teda pána premiéra zastupuje pán Vážny prípadne, naozaj len kvôli korektnosti. Ďakujem veľmi pekne.
Takže pokračujem, pokračujem v interpeláciách na pána premiéra v zastúpení pána ministra vnútra pána Kaliňáka. Mám dve interpelácie a dovolím si tvrdiť zásadného významu.
Jedna je týkajúca sa, týkajúca sa prírastku do majetku štátu, ktorý tu bol tak vrelo a tak odporučený, že čo sa teda udialo, že čo sme všetko nakúpili. Čiže keď sme už ako štát bohatší o SPP a sme jeho stopercentným akcionárom, tak potom tá otázka je namieste, ako človeku, ktorý ho vlastne vytvoril, ale je aj podotázka aj pre pána Malatinského, lebo tam, možno sa budete so mnou sporiť, že kto vlastne o tom rozhoduje, že ako koná také, taká štátna firma.
Tak mi dovoľte interpelovať v tom, že ak je SPP štátna firma, tak aj štátne firmy musia robiť efektívne, a ja budem v dobrej viere a nebudem hovoriť, že už začal proces tunelovania, nie, môžeme počkať a povieme, že až po interpelácii, že si to zverifikujeme, že začal. Lebo predpoklad tu určitý je. Ak štátna firma robí efektívne, tak to predpokladá, že aj tie výstupy sú také. Ak v sobotu pozerajú moje deti nejakú, ja neviem ani, čo to bolo, fakt nejaká polorozprávka doobeda, a ide reklama na SPP. Ide reklama na SPP, ten štátny podnik, ktorý sme ako teda nadobudli ako štát, tak hovorme o efektivite. Hovorme o efektivite toho, že v sobotu ráno, keď to pozerajú deti, nie potenciálni zákazníci, ktorí by mohli urobiť ten úkon výmeny toho dodávateľa plynu alebo elektriky, ide reklama na štátny podnik. To je prvý, prvý rozmer, efektivita.
Ale tam je dôležitejší rozmer a na ten chcem upozorniť. V pondelok som si dal tú prácu, že som zisťoval, že ako táto reklamná kampaň už nášho, nášho, nás všetkých, štátneho podniku prebiehala, a kde inde ľudia mali možnosť ju vzhliadnuť. By ste neverili, ľudia mali možnosť vzhliadnuť túto ponuku nášho štátneho podniku iba v skupine JOJ. Iba v skupine JOJ. Čiže SPP svoju geniálnu ponuku, prečo by ste mali nejaký úkon urobiť, sa rozhodla, že bude inzerovať iba v JOJ-ke. Verím, že netreba ľuďom vysvetľovať, že JOJ-ku vlastní J&T, to isté J&T, s ktorou urobili krásnu operáciu s naším premiérom a s naším štátom, a všetkým to tu predali ako dobre navoňanú, dobre navoňanú tortu.
Prosím vás pekne, naozaj tá otázka znie, kto rozhodoval o tej reklamnej kampani? Koľko stála tá reklamná kampaň? Prečo tá reklamná kampaň prebiehala iba u vysielateľa TV JOJ? Ja viem, že vy sa spoliehate na to, že to ľudí netrápi. Ešte tu zopár ľudí je, ktorých to trápi. A následne, konečná otázka, že kto už po ukončení, lebo ona už teraz niekedy končí, tá reklamná kampaň na JOJ-ke na SPP. Viete, keby ste si aspoň trošku dali pozor, keby ste neboli takí arogantní, keby ste povedali: "Nebláznite, však tam bude niekto skákať do toho, nebláznite, však to chvíľku počkajte alebo to dajte aj niečo Markíze." Vidíte, ale toto dokazovanie si síl, že to vyderú stade, šupnú to tam, zaplatia. Ja viem, že aj toto tu zaujme minimum, hej, ale tak aspoň to tu zaznie pre pamäť, že sa niekto na to pýtal, že tento sofistikovaný spôsob, ako vydrieť štátne peniaze a peniaze ľudí tejto krajiny pre súkromné účely pokračuje bez hanby, bez akejkoľvek hanby ďalej.
Čiže konečná otázka je, že kto vyhodnotil tú efektivitu tej reklamy na SPP?
A posledná interpelácia, budem končiť, verím, že na radosť všetkých zúčastnených, je vec týkajúca sa podľa mňa mimoriadne závažnej veci. Poviem vám výrok, ktorý je hodný 50-tisíc euro a ten výrok znie: "Je vrcholom a absolútnym cynizmom nominovať do pozície štátneho tajomníka ministerstva človeka, ktorý má kariéru v úžerníckych nebankovkách." Tento výrok som povedal ja a povedal som ho na adresu pána Buriana. Tento výrok je podľa pána Buriana hodný 50-tisíc euro a čelím žalobe na 50-tisíc euro za tento výrok. (Reakcia z pléna.) A plus dve trestné alebo tri a to je jedno, však to nejako tam to zozbiera. Prosím vás, ak je tento výrok hodný 50-tisíc euro, tak má zmysel tomu chvíľku venovať a interpelujem pána premiéra v zastúpení pána ministra o určitých skutočnostiach, pán minister, o určitých skutočnostiach. Mimochodom, ten výrok je pravdivý a to, že je pravdivý, je aj to, že som ho povedal mimo sály, a poviem ho aj tu, ešte tu máte iných gerojov, ktorých v sále hovoria niečo, ale mimo sály sa, sa pocikajú, aby to nepovedali, prosím vás, to je celé, to sú vaši gerojovia, to ste vy tuná takíto hrdinovia. To je presne ten rozdiel. Ten výrok je pravdivý - či v sále, alebo mimo sály - je pravdivý v tom, je otázka politickej zodpovednosti voči občanom, či človek, ktorý pôsobil v takýchto spoločnostiach, kvôli ktorým sa trhajú ľudia zo sna, ktorým sa niektorí aj pocikávajú, to je pravda, možno už aj skáču, že či človek v kariére v takýchto spoločnostiach je politicky, ale aj štátne zodpovedné ho nominovať do pozície štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny? To je interpelácia a na to, aby to nebolo také jednoduché, ja by som poprosil, aby som dostal jednoslovnú odpoveď. Lebo ja, tá otázka znie pre pána ministra, že či si myslí, že človek, ktorý spoluvlastnil EX CREDIT a G. I. C. Cash, či jak sa to všetko volá, spoločnostiam, kvôli ktorým trpia tisíce ľudí na Slovensku, je správne, politicky správne, aby bol nominantom a aby bol aj reálne štátnym tajomníkom na takomto ministerstve? Potrebujem jednoslovnú odpoveď. Áno alebo nie. Nevylučujem, že nájdete v sebe silu a odpoviete, že, že áno.
Dovoľte však uviesť, že tento problém si vás nájde a dobehne napriek tomu, že tu hráte divadlo, že sa k niečomu vraciate. Celú tú kozmetiku, čo tu stvárate, je nič. Celé je to postavené na tom, že ste ten trh úžernícky vytvorili, niektorí vaši ľudia na ňom bohatnú, preto sa k nemu nechcete vrátiť, ale verím, že ľudia budú identifikovať jasne a úplne preukázateľne aj v osobe pána Buriana, že čoho je časť, nehovorím celý, ale časť SMER-u schopná. Zakryť sa frázami o, pomaly o starozákonno-novozákonnými, ale za nimi sa nerozpakovať, nerozpakovať urobiť trebárs to, čo ste urobili pánovi Horváthovi z Nižnej Olšavy, čo urobili ľudia ako pán Burian človeku, napr. ako pánovi Horváthovi z Olšavy. Ja som tu jak minule tu chodil Hujer s obálkami, tak ja som dneska vám chcel prefotiť, ale ja vám to dám nabudúce, prefotím vám platby pána Horvátha, ktorý platil tú pôžičku tak, ako ju platil. Pán Horváth mal 24 splátok, ktoré začal, myslím, niekedy v júni 2008 a skončil v júni 2010. Tých 24 splátok zaplatil v tom období. S jednou sa omeškal mesiac, s jednou dva dni. Dovolím si tvrdiť, že tuná slovutní predstavitelia vlády tak neplatia inkaso, pokiaľ nemajú ten, jak sa to povie, ten príkaz alebo telefón. Aj ja, aj ja sa priznávam, že sa mne stane, že zameškám. A napriek týmto skutočnostiam firma, v ktorej bol účastník poslanec SMER-u, zvolený poslanec SMER-u a v súčasnosti štátny tajomník SMER-u, tomuto človeku bola schopná poslať penále vo výške pôžičky. Pán Horváth nemá nohu, je invalidný dôchodca a má 180 euro invalidný dôchodok. To by ste neverili. Na základe týchto skutočností som ja hovoril, čo som hovoril, a pán Burian ma zažaloval o 50-tisíc euro. Teším sa na ten spor, teším sa na to, že čo sa ešte v tejto krajine dá povedať alebo nedá povedať, a kedy ešte sa ľudia začnú už naozaj skutočne báť, lebo to je to posledné, čo potrebujete, aby sa začali báť. A mám pocit, že na tom, na tom skvelo začínate pracovať.
Takže, vážení, aj kvôli takým ľuďom ako pán Horváth a pán Horváth, uvidíme, alebo niekoho iného, ja tým ľuďom pomôžem tak, jak som im pomohol predtým aj logisticky, tak pomôžem, keď bude odpoveď na túto interpeláciu, tak im pomôžem, aby sem fyzicky prišli, aby sa vedeli pozrieť do očí tomu, kto bude zodpovedať túto informáciu, že či to je, nehovorme o morálke, toto je zbytočné. Hovorme o politickej alebo nejakej štátnej zodpovednosti nominovať človeka ako pán Burian do pozície štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Keby ste ho aspoň upratali k pánovi Počiatkovi, tam by tak nesvietil, ale že ste ho dali tam, kde sa naozaj rozhoduje o chudobných ľuďoch a pre chudobných ľudí, to je výrazom toho, v akej vy, v akom vy svete žijete. V úplne inom! Vy žijete v úplne inom svete, ako žijú občania tejto krajiny.
Ďakujem veľmi pekne, že ste si ma vypočuli, a teším sa na odpovede. Teším na ďalšie interpelácie a opakujem to, čo som povedal na začiatku, vážení občania, prípadne, ktorí máte nejaký spor a niečo, čo stojí za to, aby tu odznelo, som pripravený za vás tak urobiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy interpelácií je Marián Kvasnička. Nech sa páči. A pripomínam, samozrejme, že súčasťou interpelácií je aj jej písomné podanie podľa rokovacieho poriadku. Ďakujem pekne.

Pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, milá vláda, ďakujem za možnosť vystúpiť a verejne predniesť interpelácie. Mal som ich viac, ale som to trošku racionalizoval a jedna, ktorá bola myslená, teda alebo adresovaná ministrovi školstva, tak mala takú matériu. Vzhľadom na jeho komunikačnú ústretovosť sme našli riešenie aj mimo takejto prezentácie.
Moja prvá interpelácia je smerovaná Miroslavovi Lajčákovi, podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí a v takom istom znení, keďže tá matéria súvisí, aj pánu ministrovi Jánovi Richterovi, ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ja ju nebudem čítať celú, ja ju, samozrejme, písomne odovzdám, vyberám z nej len to a meritórne.
V utorok 17. 9. 2013 sa v OPEN Gallery v Bratislave v rámci dúhového PRIDE Bratislava konala diskusia organizovaná veľvyslanectvom USA na tému, ako zaručiť akceptáciu LGBTI ľudí na Slovensku. Podujatie organizoval Ján Krc z Veľvyslanectva USA vo Viedni, ktorý má na starosti verejné veci, a zakladajúci, ktorý je zároveň zakladajúcim členom Gays and Lesbians in Foreign Affairs Agencies, a v tejto diskusii sa zúčastnili viacerí predstavitelia diplomatických zborov, z Veľvyslanectva Spojeného kráľovstva v Slovenskej republike, z agentúr Európskej únie pre základné ľudské práva, no a Slovensko tu zastupovala Oľga Pietruchová, riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá na tomto fóre vystúpila takým spôsobom, že v očiach čelných predstaviteľov zahraničných misií na Slovensku ohovárala Slovensko, pričom do zlého svetla stavala nielen slovenskú spoločnosť, ale aj výsledky práce niektorých ministerstiev. Výrazne vo svojom vystúpení prezentovala nedôveru k súdom, veľmi ostrú kritiku venovala práce polície a podčiarkla aj veľmi nekvalitnú prípravu mládeže zo strany školstva.
Takýto postoj a verejná prezentácia sú podľa viacerých indícií nezlučiteľné s jej funkciou a otvárajú otázku, či jej názory sú naozaj vládnou doktrínou alebo skôr privátnou a súkromne zaujatou nadprácou. Nebudem to tu čítať, ale ja som priložil k tejto interpelácii prepis fonetický celého jej vystúpenia, ktoré je na YouTube. Možno len to, čo tam najviac dominuje, je tam obraz Slovenska ako krajiny xenofóbov, fundamentalistov a krajiny, kde sa systémovo pestuje nenávisť.
V tejto súvislosti, ale nebudem to citovať, nechcem vás zdržiavať, v tejto súvislosti sa pýtam a to je otázka teda z interpelácie, či má Oľga Pietruchová mandát rezortu, aby na verejnom vystúpení v prítomnosti veľvyslancov z pozície vysokej štátnej úradníčky ohovárala Slovensko, slovenskú verejnosť a prácu ministerstiev. To je prvá otázka.
Druhá otázka je, že či nejde iba o lokajské napĺňanie zahraničnopolitickej agendy, ktorá zostala pred slovenskými občanmi utajená. Lebo ak nie, nech túto doktrínu explicitne deklaruje aj premiér vlády Robert Fico a potom nech neodsúva stratégiu ochrany ľudských práv až na čas po prezidentských voľbách. A to ani vtedy nie, ak by si to rozhádzal s cirkevnou hierarchiou.
Posledná otázka v tejto časti interpelácie sa týka možnosti, aby v otázkach, ktoré sa týkajú hodnôt a etiky, mali členské štáty Európskej únie suverenitu. Preto sa vás pýtam, pán minister zahraničných vecí a pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, či vnímate aj tento rozhodovací kontext aj v prípadoch alebo v prípade, o ktorom podávam svoju interpeláciu. Je písomne, odovzdám ju.
Druhá interpelácia je adresovaná ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky pánu Petrovi Žigovi a týka sa inej oblasti, je to oblasť nakladania s toxickými odpadmi v Banskobystrickom kraji. Predmet tejto interpelácie vznikol na základe podnetov, ktoré mi poslali občania obce Prestavlky v okrese Žiar nad Hronom, ďalej občania Slovenskej Ľupče v okrese Banská Bystrica a aj z mesta Banská Bystrica. Vo všetkých troch podnetoch ide o rovnaký problém, som si napísal s úvodzovkou "hnojív", ktoré sa vyvážajú na polia v zmienených lokalitách alebo ich blízkosti. Viem, že reguláciu týchto činností upravuje zákon o hnojivách, ktorý predpisuje jednak certifikáciu hnojív a následne aj štátnu odbornú kontrolu vykonávanú Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym. Napriek všetkým legislatívnym v úvodzovkách "poistkám", sa znepokojení občania obťažovali najmä neznesiteľným zápachom z polí a chotárov, ale aj udalosťou, že sa tento odpad často a skoro systematicky vyváža najmä v nočnom čase, domnievajú, že sa obsah vyvážaných hnojív, bioodpadu a ďalších, zrejme aj toxických látok z čističiek odpadových vôd a kalov nezhoduje s tým, čo je deklarované v certifikátoch. Pre toto tvrdenie jestvuje viacero argumentov, spomeniem jeden. Obvodný lekár MUDr. Dušan Palay zo Slovenskej Ľupče v čase vývozu týchto odpadov deklarovaných ako hnojivá na poliach v okolí Slovenskej Ľupče zaregistroval zvýšený nápad somatických a zdravotných ťažkostí u svojich pacientov. Išlo najmä o nauzeu, nevoľnosť, dýchacie problémy a alergické reakcie vrátane ťažkých astmatických šokov. Za rubikon tohto ohrozenia považujem udalosť, ktorá sa stala v noci z 30. septembra na 1. októbra 2013, kedy mladý 27-ročný muž z Lučatína tragicky zahynul po tom, ako vošiel do priestoru už vyprázdnenej a vypláchnutej cisterny firmy zo Zvolenskej Slatiny.
Moje otázky sú teda nasledovné:
Aká látka to zabíjala a prečo bola celá pracovná aktivita vývozu realizovaná v nočnom čase?
Druhá otázka. Aké poznatky majú kompetentné orgány s nekalou činnosťou tzv. odpadovej mafie?
A tretia, či by nebolo vhodnejšie, aby rizikové činnosti v oblasti aplikácie odpadov a hnojív vykonával skôr štát ako privátni ziskuchtivci?
Budem na tieto otázky trpezlivo čakať vašu odpoveď v stanovenom čase.
Tretia interpelácia sa rovnakou mierou týka ministra kultúry Mareka Maďariča a zároveň aj rovnakou mierou ministra spravodlivosti pána Tomáša Boreca.
V dňoch 23. až 27. októbra 2013 sa pod záštitou ministra spravodlivosti Tomáša Boreca a s finančnou podporou ministerstva kultúry uskutočnil filmový festival Inakosti, medzinárodná prehliadka filmov propagujúcich životný štýl homosexuálov a lesbičiek. Bez konfrontačného ducha a s rešpektom voči slobode umeleckej expresie však túto skutočnosť považujem za znepokojivý jav, ktorý sa radí ku kampani destabilizácie tradičných hodnôt rodiny, manželstva, rodovej komplementárnosti, teda pilierov, na ktorých stojí prirodzený poriadok nielen našej civilizácie. Vec je o to vážnejšia, že ide o festival, ktorý má putovný charakter a zasiahne všetky väčšie mestá a regióny Slovenska. Som presvedčený, že diametrálne väčšinová populácia našich občanov má oveľa viac a oveľa vážnejších problémov, dokonca aj v kultúre, ktoré nie sú uspokojivo riešené a už vôbec nie saturované. Spomeňme učiteľov, zdravotné sestry, dôchodcov, situáciu mladých rodín, nezamestnaných, kvalitu podnikateľského prostredia a tak ďalej. Moje otázky aj kvôli komparatívnej spravodlivosti sú teda nasledovné:
1. Aké prostriedky vynakladá vaša vláda na podporu tzv. kultúry inakosti?
2. Ide v tomto len o vašu, v úvodzovkách "osvietenú" ambíciu, alebo napĺňate programový zámer, ktorý zostal pred slovenskými občanmi utajený?
3. Akými projektmi a prostriedkami podporuje ministerstvo kultúry prorodinnú a promanželskú osvetu a kultúru?
Toľko k mojim interpeláciám, ktoré, samozrejme, podám v zmysle rokovacieho poriadku. Ďakujem.

Buď to dáte alebo dáte na, doručuje sa to predsedovi Národnej rady na podateľňu. Dobre.
Nech sa páči, pán poslanec Érsek, ďalší prihlásený na interpeláciu.

Ďakujem. Pani predsedajúca, vážení ministri, vážená Národná rada, chcem interpelovať na pána ministra Kaliňáka.
Pán minister, prečo ste z platného referenda o zmene názvu obce, konkrétne Tešedíkovo - Pered urobili obyčajnú anketu, a to len preto, že nejaký názov niekomu znie príliš maďarsky?
Vážený pán minister, dňa 16. 10. 2013 vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí prerokovala návrh obce Tešedíkovo o zmenu názvu obce na Pered, ktorý predložil minister vnútra pán Kaliňák a ktorý odporučil vláde Slovenskej republiky vysloviť nesúhlas s názvom obce. Tento postoj je prejavom tvrdého komunistického chápania moci a jasne ukazuje, že názor 14 členov vládneho kabinetu a niekoľko členov nejakej komisie a subkomisie je viac ako názor, vôľa viac ako 2 000 ľudí, ktorí v tejto obci žijú a v platnom referendu v marci 2012 sa za zmenu názvu vyslovili. S obavou vnímam dôvody, ktorými Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zdôvodnilo svoj zamietavý postoj. Poukazuje na skutočnosť, že názov Tešedíkovo bol obci Pered určený v roku 1948 a že ide v súčasnosti o zaužívaný názov, ktorý obec používa 65 rokov. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že názov obce Pered sa spomína už v roku 1237, čo je takmer 800-ročná história tohto názvu, a používa sa aj pred rokom 1948.
Stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky už ale neuvádza skutočnosť, že po februárovom komunistickom prevrate v roku 1948 vtedajší komunistický politik, marxista Daniel Okáli v rámci represívnych opatrení vyhláškou povereníka vnútra z 11. júna roku 1948 číslo A-311-1948 pristúpil k vymazaniu 710 historických názvov obcí, a to prevažne na južnom Slovensku. Išlo o väčšine názvov obcí, o tie, ktoré mali súvislosti s maďarskou alebo nemeckou menšinou.
Vláda Slovenskej republiky pri rozhodovaní o zmene názvu obce Tešedíkovo na Pered vyslala jednoznačný signál, že sa hlási štýlu politiku povojnového obdobia, ktorý charakterizoval mocenská politika zamerané proti menšinám a uplatňovala princíp kolektívnej viny. Je to signál, že pán Robert Fico sa vydáva po ceste politiky skrachovaného nacionalizmu a nerobí politiku, ktorá by túto krajinu kvalifikovala medzi civilizované a kultúrne štáty Európy. Takýto štýl politiky totiž tento štát diskvalifikuje aj v očiach medzinárodnej verejnosti.
Vyjadrujem vážne znepokojenie, že dochádza k uplatňovaniu štýlu politiky, ktorý bol odsúdený a vníma niekto, a vnímam to ako pokus o reinkarnáciu totalitného štátu. Zmena názvu obce je možno na prvý pohľad nevyzerá záležitosť, avšak v princípe je to križovatka, či bude budeme štát totality alebo štát uplatňujúci princíp civilizovaných štátov Európy.
Tak sa znovu pýtam, prečo ste z platného referenda, z prejavenej vôle ľudu stala obyčajná nezávislá anketa? Ďakujem pekne.