25. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Prednesenie interpelácie
29.10.2013 o 15:36 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky. Moja interpelácia je adresovaná dvom pánom ministrom, a to pánovi Tomášovi Borecovi, ministrovi spravodlivosti a pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi, ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Jej text je nasledovný:
"Vážení páni ministri, v novodobom dedičstve bremena bied, ktoré ťažia Slovensko, nachádzame aj prípad Slanských lesov. Podstata sporu začatého ešte v roku 1998 spočíva v tom, že občania tejto krajiny majú byť na základe pochybného príbehu ľúbostnej avantúry grófa Károlyiho chudobnejší o 64 mil. eur. Ide o sumu, ktorá vyjadruje úradnú cenu 6 600 hektárov štátnych lesov v okolí Slanca, ktoré sú predmetom tejto veľkorozmernej lúpeže. V marci v roku 2012 sa po sérii zložitých a často aj podivných rozhodnutí zdalo, že pravda konečne zvíťazí, pretože súd v majetkovoprávnej veci rozhodol, že štátny majetok je štátnym majetkom, a tí, ktorí sa snažili dokázať opak, sa budú za svoje podvody zodpovedať súdu, no tentokrát už vo veci trestnej. Dnes, 15 rokov po je to už zasa trocha inak. Výrok v trestnej veci sa odďaľuje s odvolaním na to, že najprv sa musí právoplatne vyriešiť majetkovoprávny spor, teda ak si pomôžem mierne preexponovaným príkladom vraha, síce už máme, no odsúdiť ho môžeme až potom, keď sa dorieši materiálna škoda, ktorú pri svojom čine spôsobil. Tým sa však výpočet súčasných podivností nekončí.
V lese totiž treba v nevyhnutnom rozsahu hospodáriť a vecne chybný proces prokurátora, ktorým napadol postup lesného úradu vo veci zabezpečenia úloh plánu starostlivosti o les, spôsobil, že vlastník, teda štát nemôže prostredníctvom svojej organizácie, ktorou je štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, tento plán uskutočňovať. Na túto chybu nadviazala ďalšia, keď lesný úrad uznal protest prokurátora proti neexistujúcemu rozhodnutiu, čo riadnu starostlivosť o sporný les dôsledne znemožnilo. Tento rozporuplný stav je umocnený skutočnosťou, že krajský lesný úrad rozhodol o vytvorení lesných územných celkov v prospech žalovanej strany, čím negoval platné predbežné opatrenie súdu ukladajúce Lesom Slovenskej republiky vykonávať činnosť, ktorá je z pohľadu zásad lesného hospodára dlhodobo neodkladná.
Vážení páni ministri, to, že štátny majetok, teda majetok nás všetkých je dlhodobo viac či menej sofistikovane rozšklbávaný, má veľa príčin i dôkazov, no predovšetkým veľa ťaživých dôsledkov. Jedným z najzávažnejších je ožobračovanie občanov a ich okrádanie nielen o reálne hodnoty, ale aj o vieru v možnosť spravodlivého fungovania nášho štátu. Maloverne sa domnievam, že ani vy dvaja zo svojim odborným personálom už nemôžete odhaliť všetky tristné súvislosti tohto 15-ročného sporu, ktorý dokázali pochybným spôsobom zamotávať nielen jeho hlavní strojcovia, ale aj niektorí z tých, ktorí majú vo vašich rezortoch s vysokým nasadením slúžiť spravodlivosti a zákonnosti. Avšak existuje krok, ktorý urobiť môžete, a myslím, žeby ste ho urobiť aj mali. Tým krokom je vydanie rázneho pokynu na ukončenie tohto sporu, ktorý sa nepredlžuje len z dôvodu spletitosti faktov, ale najmä kvôli spletitosti ľudských pohnútok, v ktorým často nechýba zištnosť. Vo vašich rukách je jeden z kľúčov k tomu, aby sa aj pomocou prípadu Slanských lesov začala dôvera občanov v konaní svojich vysokých úradníkov prinavracať. Preto vás prosím, konajte, touto interpeláciou vás žiadam o oznámenie postupu, ktorý chcete pre ukončenie 15-ročného sporu o Slanské lesy uplatniť. S úctou Ján Mičovský."
Vážení páni ministri, na dôvetok len toľko, že som si vedomý toho, že v našej krajine to nie je jediný fúzatý spor a že sú tú aj spory o veci vážnejšie. Napriek tomu si myslím, že práve v oblasti lesného hospodárstva azda neexistuje ťaživejší a starší prípad, ako je práve tento, ktorý má ozaj bizarné súvislosti a o ktorom sa možno oprávnene domnievať, že je príkladom zamotávania, ktoré nie je spôsobené zložitosťou prípadu, ale, tak ako som to napísal, zložitosťou ľudských pováh, a vy ako ministri disponujúci reálnou silou do niektorých vecí nazrieť aj tam, kde ostatní občania nemajú možnosť, by ste mali túto svoju dispozíciu naozaj využiť nie kvôli tomu, aby sme zistili všetko presne, ako to bolo, pretože to už naozaj nezistíte, alebo ak aj tak, vždy tam bude istý stupeň nepresnosti, ale kvôli tomu, aby si pravda konečne sadla aj v tomto prípade za vrch stola a aby ľudia, čo strávili kus zdravia a života, a ktorí urobili viacej, ako urobiť im ukladali ich povinnosti v tomto prípade, aby dostali satisfakciu, že ich úsilie malo zmysel. Verte tomu, že sú to nie vysokí generálni riaditelia ani vysokí úradníci, že tú to mnohokrát drobní lesníci, ktorí možno viac, ako by ste od nich alebo ktokoľvek z nás očakávali, ktorí sa možno mnohokrát báli, ktorí možno mnohokrát mali aj oprávnené otázky svojich príbuzných: "Stojí ti za to, čo ešte blbneš?" A im na, napodiv, stojí za to. V tejto krajine sú ešte ľudia, ktorým stojí za to biť sa o majetok, ktorý není na ich účtoch, na ich zápise v liste vlastníctva ani za ich plotom, ale ktorý je náš verejný. Ja si prosím, aby týmto ľuďom bola vzdaná úcta aj od vás, vysokých štátnych úradníkov práve tým spôsobom, že tento prípad dáte zodpovedať a že svojich úradníkov poučíte, že si želáte ten výsledok. Ja verím, že ak im to dostatočne dôrazne poviete, takže zmenia svoje úradnícke myslenie, ktoré vychádza z toho, že ministri prichádzajú, odchádzajú, ale my, my vysokí úradníci sme tu stále. Prosím vás, skúste im zmeniť túto ich filozofiu. Mám taký dojem, že je veľmi rozšírená. Ďakujem.
Neautorizovaný
Vystúpenia
14:41
"Vážený pán minister, ešte pred rokom ste spolu s premiérom Robertom Ficom krajčírkam, ktoré nedostali svoju mzdu a prišli o prácu v skrachovanej firme Slotex vo Vranove nad Topľou, sľúbili novú prácu pri zákazke šitia uniforiem pre viaceré ministerstvá. Taktiež ste im tvrdili, že Vranovský...
"Vážený pán minister, ešte pred rokom ste spolu s premiérom Robertom Ficom krajčírkam, ktoré nedostali svoju mzdu a prišli o prácu v skrachovanej firme Slotex vo Vranove nad Topľou, sľúbili novú prácu pri zákazke šitia uniforiem pre viaceré ministerstvá. Taktiež ste im tvrdili, že Vranovský úrad práce má rozpracované 3 firmy, ktoré by mohli spustiť výrobu v priebehu dvoch až troch mesiacov. V mene šičiek z Vranova, ktoré sú stále nezamestnané, sa pýtam, kde sú tie tri firmy a kedy sa už konečne začnú šiť tie uniformy?"
Pán minister mi odpovedal, opísal mi situáciu, ako 2. septembra 2012 tieto šičky promptne úrad práce zaevidoval na úrade práce. Bolo ich 130. Následne im pomohol úrad práce v tom, že si 89 z nich našlo zamestnanie v inej textilnej firme, čiastočne na riadny pracovný pomer, až 36 na dohodu o výkone práce. Ďalej mi pán minister píše o tom, že sa jedná aj s ďalšími firmami o tom, aby tieto bývalé šičky mohli byť zamestnané v ďalších textilných firmách.
Na výjazde 26. 9. 2012, keď vláda zasadala v Michalovciach, promptne prišli do Vranova nad Topľou premiér Robert Fico a minister Richter. Navštívili pobočku Sociálnej poisťovne a veľmi promptne zariadili, aby týmto krajčírkam z firmy Slotex bolo postupne z garančného fondu vyplácané mzdy, ktoré im niekoľko mesiacov od tejto firmy neboli vyplácané. Premiér sa vtedy hrdil, že keď bude treba, použije aj svoju rezervu. Nebolo treba, po takejto návšteve, keď príde na pobočku Sociálnej poisťovne premiér a minister, samozrejme, poisťovňa hneď promptne začína pracovať a postupne z garančného fondu boli týmto pracovníčkam vyplatené mzdy. Ale premiér a pán minister si neodpustili populizmus, aby pred týmito ženami, pred médiami nepovedali a povedal to najprv premiér, že sú tu ministerstvá, ktoré potrebujú, aby sa šili uniformy, a následne pán minister Richter povedal, áno, v týchto prázdnych priestoroch, treba ich zaplniť šijacími strojmi, aby tieto pracovníčky mohli šiť tieto uniformy pre ostatné ministerstvá. Nuž, hneď viacerí, keď sme to vtedy počuli, sme povedali, čistý populizmus. Čistý populizmus. Veľmi dobre vieme, že žiadne ministerstvo nemôže dať šiť uniformy priamym zadaním a musí ísť cez verejné obstarávanie. Vedel to aj premiér Fico, ale on veľmi rád používa tento populizmus.
Veľmi dobre vie, že pri verejnom obstarávaní sa nedá zariadiť, alebo teda keď on to vie, podľa mojich informácií nemalo by to tak byť, aby vedel tú zákazku dať priamo určitej firme. A už vôbec nie takej firme, ktorá ešte len vznikne a nasťahuje sa do priestorov a zamestná bývalé pracovníčky, to nie je možné. Poznám veľa menších firiem textilných, ktoré šijú aj dneska uniformy, veľakrát nie pre ministerstvá na Slovensku, ale veľa krát pre rôzne štátne organizácie v zahraničí. A tieto firmy sú spokojné s prácou našich textilných firiem, ale tieto firmy by samé boli nahnevané, keby vláda dala priamym zadaním takúto zákazku nejakej firme. Áno, musí sa to diať cez verejné obstarávanie.
Chcem sa spýtať v tejto súvislosti, pán minister, čo robila finančná správa, Sociálna poisťovňa, úrad práce, keď tento dlh od tejto firmy, ktorá nielenže nevyplácala mzdy, ale neplatila ani dane a odvody, čo robili všetky tieto inštitúcie? Len dlh na Sociálnej poisťovni bol vtedy 360-tisíc. Už aj médiá informovali o tom, že tieto pracovníčky nedostávajú mzdu, že Sociálna poisťovňa nedostáva odvody, prečo niečo nerobili všetky tieto organizácie? Prečo, keď ja som počul o tom, že, alebo prečítal som si v médiách, že sa to deje, som navštívil túto firmu bez kamier, bez médií, stretol som sa so šéfkou odborov aj s ďalšími pracovníčkami, a keď mi popisovali tú situáciu a hovorili mi o tom, že ich majiteľ posiela na celozávodnú dovolenku, a už tušili, že jeho záujmom je hlavne vyviesť tie stroje z tej fabriky do Rumunska, kde chce preniesť celú výrobu, a ich nevyplatiť. Vtedy po porade s nimi som im radil, aby uskutočnili okupačný štrajk, aby neodišli na túto celozávodnú dovolenku. Samozrejme, časť pracovníčok to chcela urobiť, časť sa báli, časť chcela odísť na celozávodnú dovolenku. Oni odišli na celozávodnú dovolenku a následne v piatok podvečer boli pristavené ku fabrike rumunské kamióny, nakladané stroje. Aj vtedy som informoval médiá aj spravodajskú televíziu, nech si to prídu natočiť. Áno, vyčítam si to, mal som asi volať políciu. Ale čo robili všetky štátne organizácie, keď to nechali v takom štádiu? Potom, samozrejme, zatiahne garančný fond, podnikatelia, podnikateľa z Talianska už nikto nenájde.
Zase v tejto odpovedi som bol veľmi sklamaný, že som nenašiel žiadne slová o tom, že šiť uniformy sa dá len cez verejné obstarávanie, a preto to nebolo možné, a preto tie pracovníčky úrad práce pomohol zamestnať v inej textilnej firme. Preto som nespokojný s touto odpoveďou, a takisto chcem dať hlasovať o tejto odpovedi.
Tretia otázka, ktorú som položil, interpelácia, bola na ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Najprv otázka:
"Pán minister, na základe skúseností z minulých volieb do orgánov VÚC v Prešovskom kraji, ale aj volieb do orgánov miest a obcí je predpoklad, že aj blížiace sa voľby do orgánov samosprávnych krajov budú poznačené kupovaním hlasov voličov. Od septembra 2012 je však táto aktivita trestným činom, keďže novela Trestného zákona už obsahuje aj paragraf o volebnej korupcii. Za volebnú korupciu sa považuje ponuka alebo prísľub úplatku voličovi za to, že bude voliť alebo nebude voliť určitým spôsobom. Rovnako sa volebnej korupcie dopúšťa ten, kto niekoho nabáda, aby nevolil alebo sa nezúčastnil na voľbách. Moja otázka:
Aké preventívne opatrenia urobí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Policajný zbor na zabezpečenie zákonnosti volieb do orgánov VÚC v Prešovskom kraji, kde v minulosti dochádzalo ku kupovaniu voličských hlasov?"
Pán minister mi odpovedá pomerne štandardne. Popisuje mi, čo polícia všetko urobí, aké opatrenia prijala. Píše sa tam, že bude zabezpečená zvýšená činnosť hliadok Policajného zboru na miestach, na ktorých by mohlo dôjsť k porušeniu zákona, ako aj zabezpečený výkon služby policajtov z Národnej protikorupčnej jednotky, Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru. Očakával som takúto pomerne štandardnú odpoveď. Pevne verím, že polícia vykonáva aj činnosti, ktoré nemôže ani takto verejne oznámiť ani poslancovi Národnej rady, ale v súvislosti s kupovaním vo voľbách VÚC v Prešovskom kraji musím informovať kolegyne a kolegov o tom, ako prebiehajú voľby v Prešovskom kraji.
Voľby do VÚC v Prešovskom kraji prebiehajú ako nákup hlasov v rómskych osadách, ako keby to bolo v supermarkete. Očakávame štvrté voľby do VÚC, takže veľmi stručne, v roku 2001 stačilo niektorým, že zvážali autobusmi Rómov z rómskych osád a dali im nejaké klobásy. V roku 2005 už sa to dialo za finančnú hotovosť, aj preto som v roku 2005 ako okresný predseda KDH podal trestné oznámenie na páchateľov za kupovanie hlasov. Boli vtedy určité dôkazy, podozrenia, výpovede. Polícia toto trestné oznámenie zastavila, lebo kupovanie hlasov vtedy nebol trestný čin. V roku 2009 už sa to dialo masívne. Masívne sa nakupovalo v rómskych osadách. Rómovia chodili v tisícoch voliť. V druhom kole volieb som strávil celý deň v teréne v našom okrese Vranou nad Topľou, spolu so mnou bol novinár z denníka Korzár, ale aj ďalší aktivisti z tretieho sektoru. Nestačili otvárať oči, čo sa dialo. Pomocou jednoduchej analýzy a priebehu výsledkov - a pevne verím, že aj vtedajší minister Kaliňák, lebo aj vtedy bol ministrom Robert Kaliňák, ktorý má určite oveľa viacej informácií ako my tu všetci - sa dá jednoducho zistiť a poukázať na to, ako sa vtedy nakupovali volebné hlasy. Ale ani v roku 2009 to nebol trestný čin.
Dámy a páni, dnes už rok a pol kupovanie hlasov je trestným činom. Idú ďalšie voľby do VÚC-ky v Prešovskom kraji a ozvala sa strana Rómskej únie na Slovensku, ktorá už avizovala, že už medzi rómskou komunitou prebieha organizovanie nákup týchto hlasov do týchto volieb. Vyjadrili to aj v médiách. Ak je kupovanie hlasov trestný čin a niekto ho takto masívne organizuje, tak je to podľa mojej logiky organizovaná trestná činnosť, voči ktorej polícia, ministerstvo vnútra, ale aj všetky bezpečnostné zložky štátu by mali zakročiť, a ja pevne verím, že sa to tak aj udeje. Náš kandidát na župana, kandidát KDH, SDKÚ a MOST-u - HÍD Ján Hudacký napísal memorandum o férovosti priebehu týchto blížiacich sa volieb a poslal ho všetkým kandidátom na post župana v Prešove. Zatiaľ ho podpísali len ďalší dvaja, toto memorandum o férovosti volieb. Som presvedčený, že vo voľbách nemajú rozhodovať nakúpené hlasy, ale programy a riešenia. Sme členmi Európskej únie a NATO. Demokratický priebeh volieb by mal byť základom rozdelenia moci. Ak budú rozhodovať nakúpené hlasy na východnom Slovensku, hlavne v rómskych osadách, tak nie sme štandardným štátom EÚ a NATO, ale banánovou republikou.
Chcem veriť tomu, že minister vnútra všetkými týmito bezpečnostnými zložkami štátu zabezpečí - aj preventívnymi opatreniami - priebeh, ale aj prípravu týchto volieb. Keďže som tam cítil určité náznaky riešenia, tak zatiaľ som s touto odpoveďou spokojný. Odpoveď na to, ako budú prebiehať voľby, nám dajú až samotné voľby. Ďakujem za pozornosť.
Druhá odpoveď, ktorú som dostal na moju, na moju interpeláciu, bola na pána ministra Jána Richtera. Najprv otázka, aby sme vedeli, o čom hovoríme:
"Vážený pán minister, ešte pred rokom ste spolu s premiérom Robertom Ficom krajčírkam, ktoré nedostali svoju mzdu a prišli o prácu v skrachovanej firme Slotex vo Vranove nad Topľou, sľúbili novú prácu pri zákazke šitia uniforiem pre viaceré ministerstvá. Taktiež ste im tvrdili, že Vranovský úrad práce má rozpracované 3 firmy, ktoré by mohli spustiť výrobu v priebehu dvoch až troch mesiacov. V mene šičiek z Vranova, ktoré sú stále nezamestnané, sa pýtam, kde sú tie tri firmy a kedy sa už konečne začnú šiť tie uniformy?"
Pán minister mi odpovedal, opísal mi situáciu, ako 2. septembra 2012 tieto šičky promptne úrad práce zaevidoval na úrade práce. Bolo ich 130. Následne im pomohol úrad práce v tom, že si 89 z nich našlo zamestnanie v inej textilnej firme, čiastočne na riadny pracovný pomer, až 36 na dohodu o výkone práce. Ďalej mi pán minister píše o tom, že sa jedná aj s ďalšími firmami o tom, aby tieto bývalé šičky mohli byť zamestnané v ďalších textilných firmách.
Na výjazde 26. 9. 2012, keď vláda zasadala v Michalovciach, promptne prišli do Vranova nad Topľou premiér Robert Fico a minister Richter. Navštívili pobočku Sociálnej poisťovne a veľmi promptne zariadili, aby týmto krajčírkam z firmy Slotex bolo postupne z garančného fondu vyplácané mzdy, ktoré im niekoľko mesiacov od tejto firmy neboli vyplácané. Premiér sa vtedy hrdil, že keď bude treba, použije aj svoju rezervu. Nebolo treba, po takejto návšteve, keď príde na pobočku Sociálnej poisťovne premiér a minister, samozrejme, poisťovňa hneď promptne začína pracovať a postupne z garančného fondu boli týmto pracovníčkam vyplatené mzdy. Ale premiér a pán minister si neodpustili populizmus, aby pred týmito ženami, pred médiami nepovedali a povedal to najprv premiér, že sú tu ministerstvá, ktoré potrebujú, aby sa šili uniformy, a následne pán minister Richter povedal, áno, v týchto prázdnych priestoroch, treba ich zaplniť šijacími strojmi, aby tieto pracovníčky mohli šiť tieto uniformy pre ostatné ministerstvá. Nuž, hneď viacerí, keď sme to vtedy počuli, sme povedali, čistý populizmus. Čistý populizmus. Veľmi dobre vieme, že žiadne ministerstvo nemôže dať šiť uniformy priamym zadaním a musí ísť cez verejné obstarávanie. Vedel to aj premiér Fico, ale on veľmi rád používa tento populizmus.
Veľmi dobre vie, že pri verejnom obstarávaní sa nedá zariadiť, alebo teda keď on to vie, podľa mojich informácií nemalo by to tak byť, aby vedel tú zákazku dať priamo určitej firme. A už vôbec nie takej firme, ktorá ešte len vznikne a nasťahuje sa do priestorov a zamestná bývalé pracovníčky, to nie je možné. Poznám veľa menších firiem textilných, ktoré šijú aj dneska uniformy, veľakrát nie pre ministerstvá na Slovensku, ale veľa krát pre rôzne štátne organizácie v zahraničí. A tieto firmy sú spokojné s prácou našich textilných firiem, ale tieto firmy by samé boli nahnevané, keby vláda dala priamym zadaním takúto zákazku nejakej firme. Áno, musí sa to diať cez verejné obstarávanie.
Chcem sa spýtať v tejto súvislosti, pán minister, čo robila finančná správa, Sociálna poisťovňa, úrad práce, keď tento dlh od tejto firmy, ktorá nielenže nevyplácala mzdy, ale neplatila ani dane a odvody, čo robili všetky tieto inštitúcie? Len dlh na Sociálnej poisťovni bol vtedy 360-tisíc. Už aj médiá informovali o tom, že tieto pracovníčky nedostávajú mzdu, že Sociálna poisťovňa nedostáva odvody, prečo niečo nerobili všetky tieto organizácie? Prečo, keď ja som počul o tom, že, alebo prečítal som si v médiách, že sa to deje, som navštívil túto firmu bez kamier, bez médií, stretol som sa so šéfkou odborov aj s ďalšími pracovníčkami, a keď mi popisovali tú situáciu a hovorili mi o tom, že ich majiteľ posiela na celozávodnú dovolenku, a už tušili, že jeho záujmom je hlavne vyviesť tie stroje z tej fabriky do Rumunska, kde chce preniesť celú výrobu, a ich nevyplatiť. Vtedy po porade s nimi som im radil, aby uskutočnili okupačný štrajk, aby neodišli na túto celozávodnú dovolenku. Samozrejme, časť pracovníčok to chcela urobiť, časť sa báli, časť chcela odísť na celozávodnú dovolenku. Oni odišli na celozávodnú dovolenku a následne v piatok podvečer boli pristavené ku fabrike rumunské kamióny, nakladané stroje. Aj vtedy som informoval médiá aj spravodajskú televíziu, nech si to prídu natočiť. Áno, vyčítam si to, mal som asi volať políciu. Ale čo robili všetky štátne organizácie, keď to nechali v takom štádiu? Potom, samozrejme, zatiahne garančný fond, podnikatelia, podnikateľa z Talianska už nikto nenájde.
Zase v tejto odpovedi som bol veľmi sklamaný, že som nenašiel žiadne slová o tom, že šiť uniformy sa dá len cez verejné obstarávanie, a preto to nebolo možné, a preto tie pracovníčky úrad práce pomohol zamestnať v inej textilnej firme. Preto som nespokojný s touto odpoveďou, a takisto chcem dať hlasovať o tejto odpovedi.
Tretia otázka, ktorú som položil, interpelácia, bola na ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Najprv otázka:
"Pán minister, na základe skúseností z minulých volieb do orgánov VÚC v Prešovskom kraji, ale aj volieb do orgánov miest a obcí je predpoklad, že aj blížiace sa voľby do orgánov samosprávnych krajov budú poznačené kupovaním hlasov voličov. Od septembra 2012 je však táto aktivita trestným činom, keďže novela Trestného zákona už obsahuje aj paragraf o volebnej korupcii. Za volebnú korupciu sa považuje ponuka alebo prísľub úplatku voličovi za to, že bude voliť alebo nebude voliť určitým spôsobom. Rovnako sa volebnej korupcie dopúšťa ten, kto niekoho nabáda, aby nevolil alebo sa nezúčastnil na voľbách. Moja otázka:
Aké preventívne opatrenia urobí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Policajný zbor na zabezpečenie zákonnosti volieb do orgánov VÚC v Prešovskom kraji, kde v minulosti dochádzalo ku kupovaniu voličských hlasov?"
Pán minister mi odpovedá pomerne štandardne. Popisuje mi, čo polícia všetko urobí, aké opatrenia prijala. Píše sa tam, že bude zabezpečená zvýšená činnosť hliadok Policajného zboru na miestach, na ktorých by mohlo dôjsť k porušeniu zákona, ako aj zabezpečený výkon služby policajtov z Národnej protikorupčnej jednotky, Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru. Očakával som takúto pomerne štandardnú odpoveď. Pevne verím, že polícia vykonáva aj činnosti, ktoré nemôže ani takto verejne oznámiť ani poslancovi Národnej rady, ale v súvislosti s kupovaním vo voľbách VÚC v Prešovskom kraji musím informovať kolegyne a kolegov o tom, ako prebiehajú voľby v Prešovskom kraji.
Voľby do VÚC v Prešovskom kraji prebiehajú ako nákup hlasov v rómskych osadách, ako keby to bolo v supermarkete. Očakávame štvrté voľby do VÚC, takže veľmi stručne, v roku 2001 stačilo niektorým, že zvážali autobusmi Rómov z rómskych osád a dali im nejaké klobásy. V roku 2005 už sa to dialo za finančnú hotovosť, aj preto som v roku 2005 ako okresný predseda KDH podal trestné oznámenie na páchateľov za kupovanie hlasov. Boli vtedy určité dôkazy, podozrenia, výpovede. Polícia toto trestné oznámenie zastavila, lebo kupovanie hlasov vtedy nebol trestný čin. V roku 2009 už sa to dialo masívne. Masívne sa nakupovalo v rómskych osadách. Rómovia chodili v tisícoch voliť. V druhom kole volieb som strávil celý deň v teréne v našom okrese Vranou nad Topľou, spolu so mnou bol novinár z denníka Korzár, ale aj ďalší aktivisti z tretieho sektoru. Nestačili otvárať oči, čo sa dialo. Pomocou jednoduchej analýzy a priebehu výsledkov - a pevne verím, že aj vtedajší minister Kaliňák, lebo aj vtedy bol ministrom Robert Kaliňák, ktorý má určite oveľa viacej informácií ako my tu všetci - sa dá jednoducho zistiť a poukázať na to, ako sa vtedy nakupovali volebné hlasy. Ale ani v roku 2009 to nebol trestný čin.
Dámy a páni, dnes už rok a pol kupovanie hlasov je trestným činom. Idú ďalšie voľby do VÚC-ky v Prešovskom kraji a ozvala sa strana Rómskej únie na Slovensku, ktorá už avizovala, že už medzi rómskou komunitou prebieha organizovanie nákup týchto hlasov do týchto volieb. Vyjadrili to aj v médiách. Ak je kupovanie hlasov trestný čin a niekto ho takto masívne organizuje, tak je to podľa mojej logiky organizovaná trestná činnosť, voči ktorej polícia, ministerstvo vnútra, ale aj všetky bezpečnostné zložky štátu by mali zakročiť, a ja pevne verím, že sa to tak aj udeje. Náš kandidát na župana, kandidát KDH, SDKÚ a MOST-u - HÍD Ján Hudacký napísal memorandum o férovosti priebehu týchto blížiacich sa volieb a poslal ho všetkým kandidátom na post župana v Prešove. Zatiaľ ho podpísali len ďalší dvaja, toto memorandum o férovosti volieb. Som presvedčený, že vo voľbách nemajú rozhodovať nakúpené hlasy, ale programy a riešenia. Sme členmi Európskej únie a NATO. Demokratický priebeh volieb by mal byť základom rozdelenia moci. Ak budú rozhodovať nakúpené hlasy na východnom Slovensku, hlavne v rómskych osadách, tak nie sme štandardným štátom EÚ a NATO, ale banánovou republikou.
Chcem veriť tomu, že minister vnútra všetkými týmito bezpečnostnými zložkami štátu zabezpečí - aj preventívnymi opatreniami - priebeh, ale aj prípravu týchto volieb. Keďže som tam cítil určité náznaky riešenia, tak zatiaľ som s touto odpoveďou spokojný. Odpoveď na to, ako budú prebiehať voľby, nám dajú až samotné voľby. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
14:47
Prednesenie interpelácie 14:47
Ján RichterNo, pán poslanec, minimálne by som bol čakal trošku väčšiu pokoru. Málokedy sa stáva, treba povedať, že, bohužiaľ, a už vôbec nie v okresoch na...
No, pán poslanec, minimálne by som bol čakal trošku väčšiu pokoru. Málokedy sa stáva, treba povedať, že, bohužiaľ, a už vôbec nie v okresoch na východnom Slovensku, kde tá otázka voľných pracovných miest je ďaleko zložitejšia možno ako na západe, že sa nám podarí v relatívne tak krátkom čase ponúknuť náhradné riešenia. Náhradné riešenia pre prepustených zamestnancov, síce prepustených za čudných okolností a po neštandardnom odchode investora z Talianska do, niekde do Rumunska, ale tu bolo veľmi operatívne a rýchle konanie. To znamená, že ten prísľub, ktorý dal premiér a minister, sa značným spôsobom veľmi urýchlene reagoval. Ja som sa každý mesiac nechal informovať a podnikal konkrétne kroky prostredníctvom ústredia práce a sledoval som vývoj zamestnanosti tých šičiek z firmy Slotex, ktoré boli takýmto neštandardným spôsobom prepustené. Áno, relatívne veľmi rýchlo 89 z nich našlo, našlo uplatnenie. Tu treba povedať jednu vec, že ste neponúkol rozmer už dnes aj tých 15, ktorí mali byť do konca, do konca roka zamestnaní, je v štádiu riešenia. To znamená ten záväzok tej firmy M. I. S. Slovakia pre zamestnanie ďalších 15 bude splnených. Treba povedať jednu vec. Ostalo 34, ktorým bola ponúknutá práca, ktorá, samozrejme, im nevyhovovala vzhľadom na isté podmienky a okolnosti. Dal som pokyn v tomto prípade pokračovať v hľadaní riešenia, ale opakujem ešte raz, nepamätám si prípad, kedy sa takto rýchlo a promptne dokázala dať ponuka tým ľuďom, ktorí zostali veľmi rýchlo bez práce, a to už vôbec nechcem spomínať ani ísť do nejakých veľmi politických debát, lebo ja si pamätám z predchádzajúceho obdobia prepustenie veľkého množstva železničiarov. Následne prísľuby, ktoré tu mali byť, ako rýchlo sa o nich postará štát, ako rýchlo im pripraví náhradné riešenie, vzdelávanie, tvrdý pravicový populizmus. Neurobili nič. Prepáčte, vykašľali sa na tých železničiarov, a to aj napriek tomu, že boli k tomu prostriedky prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu a mohlo byť začaté preškoľovanie. Opakujem ešte raz. My sem sa postarali, bolo s nimi rokované, bola ponúknutá alternatíva. K otázke, čo robila, budem hovoriť za Sociálnu poisťovňu, pretože istú zodpovednosť ako predseda dozornej rady tejto inštitúcie mám. Boli viaceré rokovania. Jednoducho pán investor taliansky dával prísľuby a dokonca bol ochotný uzavrieť splátkový kalendár. To znamená podvádzal a zavádzal aj túto inštitúciu. Viete, aj z pohľadu Sociálnej poisťovne je veľmi jednoduché prijať rozhodnutie a spustiť gilotínu a jedným, jedným rozhodnutím poslať všetkých ľudí, ľudí na úrad práce. Preto bolo celkom prirodzené, že pri tých rokovaniach hľadali spôsob dohody, a môžem povedať len toľko, že boli takisto podvedení, pretože ten splátkový kalendár, ktorý chcel ten pán z toho Talianska prijať, nakoniec, nakoniec neprijal. Pokladal som za potrebné toto povedať, lebo, ešte raz, nie v každom prípade ukončenie takéhoto neštandardného pôsobenia sa podarí urýchlene zabezpečiť náhradné zamestnanie pre ľudí a vôbec nie na východnom Slovensku. Zhodou okolností tu sa nám to podarilo. Ja to hodnotím ako úspech. Ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Nemám záujem, aby celý program interpelácie bolo len čítanie odpovedí ministrov. Ja mám záujem sa vyjadriť na základe vystúpenia pána poslanca k spokojnosti alebo nespokojnosti odpovede, ktorú sme vypracovali na základe jeho otázky.
No, pán poslanec, minimálne by som bol čakal trošku väčšiu pokoru. Málokedy sa stáva, treba povedať, že, bohužiaľ, a už vôbec nie v okresoch na východnom Slovensku, kde tá otázka voľných pracovných miest je ďaleko zložitejšia možno ako na západe, že sa nám podarí v relatívne tak krátkom čase ponúknuť náhradné riešenia. Náhradné riešenia pre prepustených zamestnancov, síce prepustených za čudných okolností a po neštandardnom odchode investora z Talianska do, niekde do Rumunska, ale tu bolo veľmi operatívne a rýchle konanie. To znamená, že ten prísľub, ktorý dal premiér a minister, sa značným spôsobom veľmi urýchlene reagoval. Ja som sa každý mesiac nechal informovať a podnikal konkrétne kroky prostredníctvom ústredia práce a sledoval som vývoj zamestnanosti tých šičiek z firmy Slotex, ktoré boli takýmto neštandardným spôsobom prepustené. Áno, relatívne veľmi rýchlo 89 z nich našlo, našlo uplatnenie. Tu treba povedať jednu vec, že ste neponúkol rozmer už dnes aj tých 15, ktorí mali byť do konca, do konca roka zamestnaní, je v štádiu riešenia. To znamená ten záväzok tej firmy M. I. S. Slovakia pre zamestnanie ďalších 15 bude splnených. Treba povedať jednu vec. Ostalo 34, ktorým bola ponúknutá práca, ktorá, samozrejme, im nevyhovovala vzhľadom na isté podmienky a okolnosti. Dal som pokyn v tomto prípade pokračovať v hľadaní riešenia, ale opakujem ešte raz, nepamätám si prípad, kedy sa takto rýchlo a promptne dokázala dať ponuka tým ľuďom, ktorí zostali veľmi rýchlo bez práce, a to už vôbec nechcem spomínať ani ísť do nejakých veľmi politických debát, lebo ja si pamätám z predchádzajúceho obdobia prepustenie veľkého množstva železničiarov. Následne prísľuby, ktoré tu mali byť, ako rýchlo sa o nich postará štát, ako rýchlo im pripraví náhradné riešenie, vzdelávanie, tvrdý pravicový populizmus. Neurobili nič. Prepáčte, vykašľali sa na tých železničiarov, a to aj napriek tomu, že boli k tomu prostriedky prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu a mohlo byť začaté preškoľovanie. Opakujem ešte raz. My sem sa postarali, bolo s nimi rokované, bola ponúknutá alternatíva. K otázke, čo robila, budem hovoriť za Sociálnu poisťovňu, pretože istú zodpovednosť ako predseda dozornej rady tejto inštitúcie mám. Boli viaceré rokovania. Jednoducho pán investor taliansky dával prísľuby a dokonca bol ochotný uzavrieť splátkový kalendár. To znamená podvádzal a zavádzal aj túto inštitúciu. Viete, aj z pohľadu Sociálnej poisťovne je veľmi jednoduché prijať rozhodnutie a spustiť gilotínu a jedným, jedným rozhodnutím poslať všetkých ľudí, ľudí na úrad práce. Preto bolo celkom prirodzené, že pri tých rokovaniach hľadali spôsob dohody, a môžem povedať len toľko, že boli takisto podvedení, pretože ten splátkový kalendár, ktorý chcel ten pán z toho Talianska prijať, nakoniec, nakoniec neprijal. Pokladal som za potrebné toto povedať, lebo, ešte raz, nie v každom prípade ukončenie takéhoto neštandardného pôsobenia sa podarí urýchlene zabezpečiť náhradné zamestnanie pre ľudí a vôbec nie na východnom Slovensku. Zhodou okolností tu sa nám to podarilo. Ja to hodnotím ako úspech. Ďakujem. (Potlesk.)
Neautorizovaný
14:51
Prednesenie interpelácie 14:51
Pavol ZajacPrednesenie interpelácie
29.10.2013 o 14:51 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán minister, ešte raz, prečítajte si moju otázku. Pýtal som sa vás okrem iného, že kedy sa konečne začnú šiť tie uniformy? Pán premiér povedal, že zabezpečí, aby ministerstvá si objednali u tejto firmy šitie uniforiem. Vy ste následne povedali, okresný úrad práce už podnikol kroky pre to, aby dielne fabriky, ktoré zostali prázdne boli v relatívne v krátkom čase zapojené šijacími strojmi, aby tam mohli nájsť prepustené pracovníčky opätovné zamestnanie. Zavádzali ste obidvaja, čistý populizmus. Prečo to nepoviete? Priznajte, že zadať priamo uniformy šiť určitej firme nie je možné, lebo je tu zákon o verejnom obstarávaní. To, že sa 89 pracovníčkam podarilo zamestnať vo firme M. I. S., to som vo svojom vystúpení povedal. Tie ďalšie sa tam nezamestnali preto, lebo tam pracujú za minimálnu mzdu, ale to som vám v podstate ani nevytýkal, pán minister, tak mi tu nezačnite hovoriť o železniciach a ďalších veciach. Keď ste, vás chytám za slovo, toto, čo ste povedali vo Vranove vy, teda najprv premiér, že budú sa tam šiť uniformy, a vy ste povedali, že zaplníte tie dielne šijacími strojmi, tak na to ste mi neodpovedali.
Neautorizovaný
14:51
Ďakujem pekne. Pán poslanec, uvádzam v liste a to sme hovorili aj na mieste, že sa rokovalo s tromi firmami. Opakujem, s tromi firmami, nielen s jednou. Áno, jedna z tých bola firma z tých Šiah, ITIMEX, akciová spoločnosť, Šahy, ktorá šije, nezačína, ale už ako, ako má za sebou aj isté, ktorá šije uniformy. Aj s ňou sa rokovalo, viedli sa rokovania, pretože štát mal záujem vypísať výberové konanie na dodávateľa pre šitie uniforiem. Áno, táto firma prejavila záujem, ale dala si podmienku, aby štát zagarantoval, a tu platí jednoducho zákon, že nie je možné, aby štát niekomu garantoval štátnu zákazku. Povedali sme, pôjdete do súťaže ako každá jedna iná firma. Tu je odpoveď na to, ale ja som hovoril o troch firmách a my sme v rámci tých troch firiem veci poriešili.
Neautorizovaný
14:54
Vystúpenie v rozprave 14:54
Erika JurinováTakže k odpovediam, že ďakujem pánovi ministrovi, že mi opätovne odpovedal. Každopádne si myslím, že možno opäť považujem odpovede za nie dostatočné. Podľa mňa názory môžme mať rôzne, ale nie je dobré možno ignorovať aj opačne postavené argumenty, preto by som asi k tým odpovediam uviedla asi toľko:
V otázke kvalifikácie pracovníkov sociálnej práce, ale aj iných sa určite zhodujem s pánom ministrom, že doposiaľ to nebolo riešené systémovo, ale kvalifikačné predpoklady mnohých nie sú postačujúce. Zatiaľ, tak ako pán minister napísal, platí, že musí mať vyštudovanú vysokú školu, a nejaké predpoklady tam sú, ale čo sa týka toho ďalšieho dovzdelávania alebo pravidelného dovzdelávania, tento systém u nás neexistuje, takže všetkými desiatimi budeme podporovať akékoľvek zmeny, ktoré k tomuto budú nasmerované. To znamená, že súhlasím so zavedením ďalšieho systému vzdelávania, možnože chýba otázka, že kedy, kedy sa to dostane na pulz dňa.
Čo sa týka druhej otázke, druhej otázky, a to prípravy nových legislatívnych návrhov v oblasti sociálnoprávnej ochrany a kurately, určite rozhodne nesúhlasím s názorom pána ministra. Teraz budem citovať z odpovede, že "uverejnenie materiálov pred ich dokončením by neposkytlo možnosť posúdiť návrh ako celok, čím by sa rôznym skupinám vytvoril iba nový priestor pre vznik ďalších účelovo podávaných špekulácií a dezinformácií".
Ja by som povedala, možnože práve opak, si myslím, že by mohol byť pravdou. Teraz to vyzerá tak, akoby ministerstvo naozaj tutlalo informácie, a práve z toho vzniká vo verejnosti panika a strach, na ktorú som upozorňovala, ale vlastne všetci s ňou stretáte určite v rámci svojich aj či mailových schránok, alebo možnože aj osobných stretnutí. A zabrániť epidémii podozrení práve môže otvorenosť. Preto vás ešte raz žiadam možno o riadne informácie.
Zarazila ma však v tejto odpovedi taká možno pre neho drobnosť. Alebo teda tí ľudia, ktorí to písali, chcem veriť, že si to neuvedomili, taká maličkosť pre nich, že vlastne aj nás ako zákonodarný zbor, teda konkrétne mňa, ktorá som túto otázku postavila, nás považuje za rôzne skupiny. Takže ja si myslím, že my sme dostatočne ako poslanci, dostatočne relevantná skupina v tomto prípade na to, aby sme mohli žiadať kvalifikované informácie od kvalifikovaného ministerstva.
Čo sa týka tretej otázky, referátu poradensko-psychologických služieb, veľmi vítam, že naozaj aj tieto referáty budú posilnené, vnímam aj to, že v rámci útlmov v predchádzajúcich vládach alebo ešte, teraz už si nepamätám, že či za Dzurindovej alebo za poslednej vlády boli v rámci, ja neviem, šetrenia ukracované tieto referáty, až sa stalo, že boli začlenené do, priamo do so sociálnoprávnej ochrany alebo sú súčasťou úradov práce, kde som hovorila minule o probléme, ako keby už ani neplnili tú svoju hlavnú funkciu, na ktorú pôvodne vznikli alebo pôvodne boli vytvorené. Povedala by som, že zarazila ma v závere možno odpoveď takého typu, že zdôraznil tam pán minister poskytovanie poradenstva obetiam násilia na ženách alebo toto je možnože aj spôsob, ako tie referáty posilniť, hej, čo sa mi zdá dosť čudné, pretože samostatný problém obetí násilia na ženách by mohol, by mal byť riešený úplne špecificky. Takže nie je namieste hovoriť vlastne o tom, že toto bude zdrojom toho posilnenia, ktorý má riešiť hlavne poradensko-psychologické služby v prospech celej rodiny, či už dieťaťa, alebo manželov. Zdá sa mi to, že naozaj, že na túto tému, tak aj násilie páchané na ženách by mal byť, možno by sa tomu naozaj mali venovať možno samostatné ani nie referáty v rámci úradu práce, ale skôr mimovládnych organizácií. Ale, beriem máte na to takýto názor.
Ďalej. Posilnenie má byť riešené projektovo z tzv. nórskych fondov, čo je podľa mňa takisto extra nesystémové, nesystémové riešenie. Keď fondy dôjdu, čo pošleme tých pracovníkov, o ktorých teraz navýšime počty, opäť domov alebo budeme dúfať, že prídu ďalšie zdroje podobného typu? Z toho mi vyplýva, že nebudú natrvalo začlenení títo pracovníci do poradensko-psychologických služieb. Ďalej mám obavu, že takéto riešenie sa zvrhne na úzke, i keď nepochybne na úzku, i keď nepochybne dôležitú problematiku, a pôvodný zámer predchádzať a pomáhať pri partnerských rodinných krízach, ktoré majú katastrofálne následky už v dnešnej dobe, sa bude ešte viacej zanedbávať. To súvisí s tým aj, čo som hovorila na začiatku, že ako by cez to, že budeme úzko špecializovať toto poradenstvo alebo rozšírime aj o obete násilia na ženách, tak neviem, že či dostatočne bude plniť tú svoju pôvodnú funkciu.
Posilnenie referátu poradensko-psychologických služieb musí byť aj statusové. Vy by ste brali vážne, keby vám pri riešení rodinnej alebo partnerskej krízy, ktorú vám teda nikto určite neželá, radili možno úradníčky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny? Narážam opäť na to, ako som to popisovala aj minulý, pred týždňom, že bolo by veľmi vhodné, aby naozaj tieto poradensko-psychologické služby boli poskytované samostatne, možnože vytvoriť samostatný, samostatný referát, ktorý bude mať úplne svoju agendu, lebo teraz je to prilepené na úrad práce k sociálnoprávnej ochrane, a vlastne človek si není istý, že či, či je to naozaj sociálna kuratela alebo teda sociálny pracovník alebo, alebo či ide o pracovníka, ktorý má poskytovať psychologicko-poradenskú službu.
Takže toľko len výčitky k odpovediam, ani nie výčitky, možnože len také postrehy, čo ma zarazilo v tejto odpovedi. A teda na základe tohoto si vás dovolím, pán predseda, požiadať o vyjadrenie nesúhlasu s touto odpoveďou na interpeláciu. Je to posledná interpelácia, č. 42. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
29.10.2013 o 14:54 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne zareagovať na odpoveď, ktorú som dostala od pána ministra sociálnych vecí a rodiny. Bola to opakovaná interpelácia vo veci sociálnoprávnej ochrany detí, ktorá teda ako doplňujúca sa týkala najmä spôsobu ďalšieho vzdelávania alebo teda kvalifikácie pracovníkov sociálnej práce, potom uverejňovania akoby materiálov, ktoré sa týkajú zmien v sociálnoprávnej ochrany detí a poradensko-psychologických referátov ako samostatných celkov.
Takže k odpovediam, že ďakujem pánovi ministrovi, že mi opätovne odpovedal. Každopádne si myslím, že možno opäť považujem odpovede za nie dostatočné. Podľa mňa názory môžme mať rôzne, ale nie je dobré možno ignorovať aj opačne postavené argumenty, preto by som asi k tým odpovediam uviedla asi toľko:
V otázke kvalifikácie pracovníkov sociálnej práce, ale aj iných sa určite zhodujem s pánom ministrom, že doposiaľ to nebolo riešené systémovo, ale kvalifikačné predpoklady mnohých nie sú postačujúce. Zatiaľ, tak ako pán minister napísal, platí, že musí mať vyštudovanú vysokú školu, a nejaké predpoklady tam sú, ale čo sa týka toho ďalšieho dovzdelávania alebo pravidelného dovzdelávania, tento systém u nás neexistuje, takže všetkými desiatimi budeme podporovať akékoľvek zmeny, ktoré k tomuto budú nasmerované. To znamená, že súhlasím so zavedením ďalšieho systému vzdelávania, možnože chýba otázka, že kedy, kedy sa to dostane na pulz dňa.
Čo sa týka druhej otázke, druhej otázky, a to prípravy nových legislatívnych návrhov v oblasti sociálnoprávnej ochrany a kurately, určite rozhodne nesúhlasím s názorom pána ministra. Teraz budem citovať z odpovede, že "uverejnenie materiálov pred ich dokončením by neposkytlo možnosť posúdiť návrh ako celok, čím by sa rôznym skupinám vytvoril iba nový priestor pre vznik ďalších účelovo podávaných špekulácií a dezinformácií".
Ja by som povedala, možnože práve opak, si myslím, že by mohol byť pravdou. Teraz to vyzerá tak, akoby ministerstvo naozaj tutlalo informácie, a práve z toho vzniká vo verejnosti panika a strach, na ktorú som upozorňovala, ale vlastne všetci s ňou stretáte určite v rámci svojich aj či mailových schránok, alebo možnože aj osobných stretnutí. A zabrániť epidémii podozrení práve môže otvorenosť. Preto vás ešte raz žiadam možno o riadne informácie.
Zarazila ma však v tejto odpovedi taká možno pre neho drobnosť. Alebo teda tí ľudia, ktorí to písali, chcem veriť, že si to neuvedomili, taká maličkosť pre nich, že vlastne aj nás ako zákonodarný zbor, teda konkrétne mňa, ktorá som túto otázku postavila, nás považuje za rôzne skupiny. Takže ja si myslím, že my sme dostatočne ako poslanci, dostatočne relevantná skupina v tomto prípade na to, aby sme mohli žiadať kvalifikované informácie od kvalifikovaného ministerstva.
Čo sa týka tretej otázky, referátu poradensko-psychologických služieb, veľmi vítam, že naozaj aj tieto referáty budú posilnené, vnímam aj to, že v rámci útlmov v predchádzajúcich vládach alebo ešte, teraz už si nepamätám, že či za Dzurindovej alebo za poslednej vlády boli v rámci, ja neviem, šetrenia ukracované tieto referáty, až sa stalo, že boli začlenené do, priamo do so sociálnoprávnej ochrany alebo sú súčasťou úradov práce, kde som hovorila minule o probléme, ako keby už ani neplnili tú svoju hlavnú funkciu, na ktorú pôvodne vznikli alebo pôvodne boli vytvorené. Povedala by som, že zarazila ma v závere možno odpoveď takého typu, že zdôraznil tam pán minister poskytovanie poradenstva obetiam násilia na ženách alebo toto je možnože aj spôsob, ako tie referáty posilniť, hej, čo sa mi zdá dosť čudné, pretože samostatný problém obetí násilia na ženách by mohol, by mal byť riešený úplne špecificky. Takže nie je namieste hovoriť vlastne o tom, že toto bude zdrojom toho posilnenia, ktorý má riešiť hlavne poradensko-psychologické služby v prospech celej rodiny, či už dieťaťa, alebo manželov. Zdá sa mi to, že naozaj, že na túto tému, tak aj násilie páchané na ženách by mal byť, možno by sa tomu naozaj mali venovať možno samostatné ani nie referáty v rámci úradu práce, ale skôr mimovládnych organizácií. Ale, beriem máte na to takýto názor.
Ďalej. Posilnenie má byť riešené projektovo z tzv. nórskych fondov, čo je podľa mňa takisto extra nesystémové, nesystémové riešenie. Keď fondy dôjdu, čo pošleme tých pracovníkov, o ktorých teraz navýšime počty, opäť domov alebo budeme dúfať, že prídu ďalšie zdroje podobného typu? Z toho mi vyplýva, že nebudú natrvalo začlenení títo pracovníci do poradensko-psychologických služieb. Ďalej mám obavu, že takéto riešenie sa zvrhne na úzke, i keď nepochybne na úzku, i keď nepochybne dôležitú problematiku, a pôvodný zámer predchádzať a pomáhať pri partnerských rodinných krízach, ktoré majú katastrofálne následky už v dnešnej dobe, sa bude ešte viacej zanedbávať. To súvisí s tým aj, čo som hovorila na začiatku, že ako by cez to, že budeme úzko špecializovať toto poradenstvo alebo rozšírime aj o obete násilia na ženách, tak neviem, že či dostatočne bude plniť tú svoju pôvodnú funkciu.
Posilnenie referátu poradensko-psychologických služieb musí byť aj statusové. Vy by ste brali vážne, keby vám pri riešení rodinnej alebo partnerskej krízy, ktorú vám teda nikto určite neželá, radili možno úradníčky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny? Narážam opäť na to, ako som to popisovala aj minulý, pred týždňom, že bolo by veľmi vhodné, aby naozaj tieto poradensko-psychologické služby boli poskytované samostatne, možnože vytvoriť samostatný, samostatný referát, ktorý bude mať úplne svoju agendu, lebo teraz je to prilepené na úrad práce k sociálnoprávnej ochrane, a vlastne človek si není istý, že či, či je to naozaj sociálna kuratela alebo teda sociálny pracovník alebo, alebo či ide o pracovníka, ktorý má poskytovať psychologicko-poradenskú službu.
Takže toľko len výčitky k odpovediam, ani nie výčitky, možnože len také postrehy, čo ma zarazilo v tejto odpovedi. A teda na základe tohoto si vás dovolím, pán predseda, požiadať o vyjadrenie nesúhlasu s touto odpoveďou na interpeláciu. Je to posledná interpelácia, č. 42. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
15:02
Prednesenie interpelácie 15:02
Mikuláš HubaPrvým tematickým okruhom, na ktorý som sa zameral, bolo avizované radikálne zníženie rozpočtu Slovenskej akadémie vied. Vo svojich interpeláciách analogického znenia, adresovaných pánom:...
Prvým tematickým okruhom, na ktorý som sa zameral, bolo avizované radikálne zníženie rozpočtu Slovenskej akadémie vied. Vo svojich interpeláciách analogického znenia, adresovaných pánom: predsedovi vlády, podpredsedovi vlády a ministrovi financií a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu, sa píše, citujem, len, samozrejme, tú jednu z nich, keďže boli analogické, vybral som si tú, ktorú som adresoval pánovi predsedovi vlády. Citujem:
"Vážený pán predseda vlády, podľa stratégie EÚ Európa 2020 by mali členské štáty Európskej únie investovať do vedy, výskumu a vývoja minimálne 3% hrubého domáceho produktu. Na Slovensku sa táto hodnota dlhodobo pohybuje v závislosti na rôznych zdrojoch a metodikách výpočtu medzi 0,5% až 0,6% HDP, teda na úrovni 5 až 6-násobne nižšej v porovnaní so strategickým odporúčaním Európskej únie, čo nás radí na koniec rebríčka členských štátov EÚ. Tvárou v tvár tejto alarmujúcej situácii, ktorá je Vám iste dobre známa, medializované informácie o tom, že vláda Slovenskej republiky v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 pripravuje ďalšie výrazné zníženie rozpočtovej kapitoly Slovenskej akadémie vied, pôsobia priam neuveriteľne.
Preto sa vás chcem v tejto interpelácii prvom rade opýtať, či sú informácie o navrhovanom výraznom krátení rozpočtu SAV na rok 2014 pravdivé.
Ak sú pravdivé, dovoľujem si Vás požiadať o informáciu, o koľko sa navrhuje znížiť rozpočet SAV na rok 2014 v porovnaní s rokom 2013. Zaujíma ma tiež vecné zdôvodnenie takéhoto postupu vlády Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom kontexte a v situácii, keď vari žiadny vzdelaný človek na svete nepochybuje o tom, že práve vo sfére vedy, výskumu a vývoja sa v prvom rade rozhoduje o vyspelosti, konkurencieschopnosti i celkovej budúcnosti krajiny. Ako predsedu vlády sa Vás tiež chcem opýtať, či je takýto postup v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
Napokon ma zaujíma Váš postoj ako predsedu vlády i váš osobný k tejto citlivej problematike. Aby som bol konkrétny, hlasovali ste, resp. budete hlasovať za radikálne zníženie rozpočtu Slovenskej akadémie vied na rok 2014?" Koniec textu mojej interpelácie.
A teraz k tým odpovediam, autori všetkých troch odpovedí sa ma snažia ubezpečiť, že im záleží na rozvoji vedy a výskumu na Slovensku a že navrhované opatrenia nie sú namierené proti vede, výskumu a ich rozvoju. Samozrejme, rád by som takýmto víziám veril, ale dlhoročná skúsenosť ma presviedča o niečom inom a tak, ak dovolíte, myslím si o týchto ubezpečeniach svoje.
Oceňujem tiež, že na rozdiel od predchádzajúcich skúseností, keď som tiež použil túto metódu analogických otázok adresovaných rôznym členom vlády, mal som na to dôvod, tie odpovede boli zväčša analogické alebo sa odvolávali jeden, jeden na druhého, tak v tomto prípade tomu nebolo celkom tak a tie odpovede boli viac-menej autentické. Tie odpovede som dostal niekoľko dní predtým, ako sa návrh rozpočtu schvaľoval vo vláde, teraz už, keď vieme, aký je ten návrh rozpočtu, sme o niečo múdrejší, ale ja vychádzam, samozrejme, z toho znenia z tých odpovedí. Tam musím konštatovať, že ako pán minister financií, tak aj predseda vlády ma ubezpečili, že dôjde dokonca k miernemu nárastu rozpočtovej kapitoly SAV, čo sa nakoniec nestalo. Totiž fakt, že namiesto avizovaného poklesu o takmer 20 %, čo by bolo naozaj likvidačný počin, došlo napokon k poklesu o necelé 4 % alebo navrhuje sa tento pokles asi v takejto úrovni. Či je to teda úspech alebo neúspech vedeckej komunity a nás všetkých, to už nechám na posúdenie každému z vás a každému príslušníkovi vedeckej a príslušníčke vedeckej komunity na Slovensku.
Čo je podstatné v tejto chvíli, je to, že pre mňa je takéto pokračovanie v tom dlhodobom katastrofálnom trende financovania vedy a výskumu na Slovensku, ktorý sa projektuje dokonca aj na tie ďalšie dva roky 2015 a 2016, dôvodom na to, aby som požiadal ctenú snemovňu, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s touto, s týmito odpoveďami na moje interpelácie, ktoré sú uvedené pod č. 20, 21 až 22.
No a v tej štvrtej poradí interpelácii som sa obrátil na ministra životného prostredia Slovenskej republiky, a to s ôsmimi otázkami, keďže som ich tu ešte nemal možnosť predniesť, tak by som si dovolil tú interpeláciu predniesť:
"Vážený pán minister, nové a nové alarmujúce informácie z médií, ale aj osobné skúsenosti z návštevy terénu potvrdzujú moje obavy o osud našich národných parkov, s ktorými som sa na vás obrátil už pred rokom a na ktoré ste reagovali veľmi benevolentne. Ešte vypuklejšie sa to prejavilo vo vašej reakcii na moju interpeláciu vo veci ambícií slovenskej vlády, ktorej ste členom, usporiadať environmentálne veľmi náročnú časť zimných olympijských hier práve na území našich národných parkov.
Aktuálne kauzy, ako napr. akútne ohrozenie Štrbského plesa, či chronické kauzy, ako napr. obrovské hlučné stavenisko, na ktoré sa premenila oblasť Jasná – Chopok – Srdiečko a tatranské osady, ktoré majú paradoxne dodnes štatút kúpeľných, plne potvrdzujú to, čo desaťročia tvrdia nielen ochrancovia prírody, ale aj veľká väčšina prírodovedcov, urbanistov a územných plánovačov, zaoberajúcich sa Tatrami, a to, že Tatry sa rozvíjajú bez koncepcie, stavebne, infraštrukturálne a prevádzkovo sú preťažené a veľká väčšina funkcií, ktoré stále viac a viac atakujú a devastujú územie TANAP-u i NAPANT-u, sa mala citlivým a rozumným spôsobom realizovať v ich neďalekom podhorí.
Rozhorčenie verejnosti nad devastáciou národných parkov, ktorej sa vláda i Váš rezort viac-menej nečinne prizerajú, stále rastie, čo opakovane dokazujú sociologické výskumy. Aj výzva vedcov z februára 2012 upozornila, že najsilnejšie negatívne vplyvy na prírodu Tatier majú veľké, nedostatočne posúdené a často krátkozraké projekty veľkých developerov. Takéto projekty profitujú hlavne z nečinnosti štátnych orgánov a organizácií, ktoré prehliadajú dostupné fakty, svedčiace proti nim. Deje sa tak napriek tomu, že tieto aktivity protirečia zo zákonu vyplývajúcej priorite ochrany prírody na území národných parkov, a zároveň dlhodobo nesľubujú zvýšiť kvalitu života miestnych obyvateľov a komunít, zato smerujú k nenávratným stratám biodiverzity a k narušeniu prírodných procesov, ktoré ju vytvárajú a udržiavajú a ktorých ochrana má byť zákonnou prioritou. Okrem týchto strát môžu významne znižovať aj dlhodobé perspektívne prínosy z udržateľného cestovného ruchu a z ekosystémových služieb.
Opätovne si vás preto, vážený pán minister, dovoľujem interpelovať v tejto záležitosti, ktorá neznesie odklad, a obrátiť sa na Vás s niekoľkými otázkami:
1. Ako je možné, že Vaše ministerstvo a ním riadená Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky mlčky akceptujú to, čo sa v súčasnosti odohráva na území našich národných parkov, pričom podotýkam, že sa to netýka iba TANAP-u a NAPANT-u?
2. Myslíte si, že autorita a reálne kompetencie Vášho rezortu a ŠOP SR sú dostatočné v konfrontácii s požiadavkami, záujmami a následne aktivitami developerov na území národných parkov? Ak to tak nie je, čo musí byť každému na prvý pohľad zrejmé, aké bezodkladné kroky koncepčné, právne, sankčné, personálne, organizačné a iné plánujete urobiť, aby sa situácia zásadne zlepšila?
3. Ako konkrétne ste zakročili alebo aspoň vystúpili proti vyššie uvedeným negatívnym trendom okrem vášho stanoviska k ťažbe dreva v národných prírodných rezerváciách Tichá a Kôprová dolina? Prosím uviesť konkrétne príklady.
4. Aké sú stanoviská vášho rezortu a ním riadených inštitúcií k vyššie uvedeným kauzám? Ako k nim vôbec mohlo dôjsť? Ako príklad za mnohé uvediem aspoň Štrbské pleso, Demänovskú dolinu s Jasnou či prakticky celoplošnú likvidáciu lesných porastov v širokom okolí Čertovice, teda v Národnom parku Nízke Tatry.
5. Nemyslíte si, že je najvyšší čas vyhlásiť embargo na novú výstavbu na území národných parkov, ako žiadala už spomenutá výzva vedcov z februára 2012, a iniciovať odstránenie všetkých zariadení a aktivít, ktorých prítomnosť na území národných parkov odporuje platnému zákonu o ochrane prírody a krajiny?
6. Aké zásadné opatrenia v prospech ochrany prírody a krajiny na území národných parkov má priniesť pripravovaná novela zákona o ochrane prírody a krajiny?
Prečo pri jej medzirezortnom prerokúvaní boli takmer úplne odmietnuté, resp. ignorované zásadné pripomienky mimovládnych organizácií i vedeckých inštitúcií smerujúce práve k efektívnejšiemu a systematickejšiemu výkonu štátnej ochrany prírody a krajiny?
7. Prečo sa dlhodobo ignorujú stanoviská vedcov a nezávislých expertov, poukazujúcich na neudržateľnú situáciu v našich najväčších a najvýznamnejších národných parkoch?
8. Sú stavebné a iné antropické aktivity prebiehajúce na území TANAP-u podľa vás v súlade s ochranou biotopov európskeho významu? Prečo sa adekvátna pozornosť nevenuje primeranému posúdeniu významnosti ich vplyvov na predmet ochrany území európskeho významu podľa čl. 6/3 smernice o biotopoch?"
Takže toľko k mojej interpelácii a teraz k tej odpovedi a tým budem končiť.
Na niektoré z mojich otázok odpovedal pán minister podrobne, na niektoré stručne a na niektoré vôbec alebo som aspoň z jeho reakcie nevyrozumel, že ide o odpoveď na moju otázku. Jedno, čo by som ocenil, je to, že pán minister spolu so svojím tímom si dali na odpovediach vcelku záležať, a keby autorom tejto odpovede alebo odpovedí bol napr. hovorca spoločnosti J&T, dalo by sa povedať, klobúk dolu, celkom dobrá práca. Problém je však v tom, že pod odpoveďou nie je podpísaný hovorca J &T ani inej finančnej skupiny podnikajúcej v našich národných parkov, ale minister, do kompetencie ktorého patrí aj ochrana prírody. Viem, že dlhé roky predtým, ako sa stal ministrom životného prostredia a tým aj ochrany prírody a krajiny na Slovensku, pracoval vo sfére, v ktorej sa šetrný vzťah k prírode príliš nenosí, ale keď už prijal post šéfa tohto rezortu ochrany a strávil v ňom viac ako rok a pol, mal by sa podľa mňa zasadzovať za ochranu prírody, a nie ospravedlňovať jej devastáciu.
Beriem aj to, že na svojom poste je nútený často robiť kompromisy, najmä keď štátna ochrana prírody požíva vo vzťahu k iným, najmä hospodárskym subjektom a rôznym lobistom, stále nižšiu autoritu. Ale to, čo nemôžem akceptovať, je fakt, že pán minister zväčša vystupuje ako advokát tých, ktorí chcú z prírody jednostranne ťažiť, a nie ako dôsledný advokát prírody a jej ochrany, ktorý môže byť z času na čas prinútený ku kompromisu alebo hoci aj prehrať, ale po statočnom boji. V opačnom prípade vysiela ako najvyšší predstaviteľ ústredného orgánu štátnej správy na poli ochrany prírody a krajiny, negatívny signál k smerom ku svojím podriadeným, ako aj k celej spoločnosti.
Nazývať to, čo sa deje v oblasti, to už budem parafrázovať tie odpovede, čo sa deje v oblasti Skalnatého plesa, Štrbského plesa či Jasná - Chopok nevyhnutnou modernizáciou zariadení cestovného ruchu, je eufemizmom, ktorý má asi tak ďaleko od reality, ako keď nazveme zbúranie rodinného domčeka a jeho nahradenie 20-poschodovým vežiakom púhou rekonštrukciou.
Pozoruhodné tvrdenie je aj to, že absolútne neúnosný stav, do ktorého sa v posledných rokoch dostali veľké časti našich národných parkov, je údajne výsledkom striktného dodržiavania ústavy. Ja som presvedčený, že je to práve naopak, výsledok sústavného porušovania ústavy.
Pán minister vo svojej odpovedi argumentuje aj tvrdením, že mnohým nežiaducim aktivitám sa podarilo zabrániť, len to nie je vidno. Ale aj na to som očakával odpoveď, ktoréže to boli aktivity a aký postoj k ním zaujal on osobne, aj keď nie je úradník, ktorý vydáva jednotlivé parciálne stanoviská, ale je najvyšší úradník vo svojom rezorte a od toho, aké postoje zaujíma, do značnej miery závisí filozofia, étos i fungovanie celého ministerstva?
Aby som bol konkrétnejší. Pán minister tvrdí, že všetky plánované i realizované aktivity v oblasti Štrbského plesa, medzi ktoré patrí aj výstavba nových dopravných zariadení a budovanie nových zjazdoviek na území národných prírodných rezervácií, prešlo riadnym posudzovaním vplyvov na životné prostredie, do ktorého sa mohla zapojiť verejnosť vrátane vedcov a občianskych združení. V tomto procese bolo vraj údajne preukázané, citujem: "Navrhovaná činnosť nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany chránených území, ako aj území patriacich do sústavy Natura 2000." Koniec citátu. To je asi tak pravdepodobné, ako keby sme pripustili náhradu polovice historického jadra mesta mrakodrapmi a tvrdili, že pamiatková podstata a silueta historického jadra zostali zachované.
Celkove môžem k tejto časti odpovede konštatovať, že je dôkazom aj toho, do akej formálnej až absurdnej podoby sa inštitút posudzovania vplyvov na životné prostredie u nás dostal. O tom, ako sa v tejto sfére rešpektujú názory vedcov a mimovládnych organizácií, viem svoje. Ak to mám vyjadriť úplne stručne, prakticky úplne sa ignorujú.
Argumentovať súkromným vlastníctvom zariadení cestovného ruchu v chránených územiach ako niečím, čo nie je možné reálne regulovať, je asi tak adekvátne, ako tvrdiť, že nemôžeme usmerňovať majiteľa súkromného motorového vozidla, lebo je to jeho majetok, s ktorým môže jazdiť, kde sa mu zachce, a ktoré môže umývať, kde sa mu zachce. Tí, ktorí kupovali zariadenia cestovného ruchu alebo sa chystali v tomto odvetví podnikať na území národných parkov či dokonca prírodných rezervácií, museli predsa počítať s prísnou reguláciou svojej činnosti. Ak k takejto regulácii v skutočnosti nedochádza, je to prejav rezignácie a zlyhania štátnej ochrany prírody a celého rezortu životného prostredia.
Pán minister, argumentujete tiež tým, že práce v zariadeniach cestovného ruchu alebo práca je často jediným zdrojom príjmu domáceho obyvateľstva. Máte spočítané, koľko celoročných pracovných miest je v takýchto zariadeniach na území TANAP-u či NAPANT-u a koľko by ich mohlo byť v prípade systematickej podpory trvalo udržateľného turizmu s minimálnymi negatívnymi dopadmi na okolitú prírodu? Voľakedy sme takéto prepočty robili a výsledky hovorili jasnou rečou v prospech diverzifikovaných zariadení v podhorí Tatier a v neprospech zariadení priamo v chránenej prírode národných parkov.
Nikdy sme nespochybňovali potrebu adekvátnej náhrady majetkovej ujmy vlastníkom lesov, kde je z titulu ochrany hospodárska činnosť obmedzená. Sme presvedčení, že štát za pomoci Európskej únie by mal byť schopný generovať zdroje na vykúpenie takýchto pozemkov. Veď okrem tých subjektov, ktoré sa na existenciu národných parkov takpovediac doplácajú, sú tu aj tisícky podnikateľov, ktoré z pôsobenia na území či v susedstve národných parkov profitujú, a milióny návštevníkov, ktoré ekosystémové služby národných parkov využívajú. Ak by bola skutočná vôľa, len títo čistí príjemcovia by dokázali v priebehu niekoľkých rokov vygenerovať potrebné zdroje na vykúpenie neštátnych pozemkov do vlastníctva štátu.
Vo svojej interpelácii nenavrhujem odstránenie všetkých zariadení z národných parkov, ako sa tvrdí v odpovedi, a nikdy som nebol vedúcim pracovníkom v decíznej sfére, ktorý by mal čo i len hypotetickú možnosť dať odstrániť čo i len jedinú čiernu stavbu z týchto území. To mi však nebráni žiadať, aby sa konečne prestalo s výstavbou - či už legálnou, alebo nelegálnou - v národných parkoch, keď všetky mne dostupné odborné štúdie, vypracované za posledných 40 rokov konštatujú, že neadekvátne aktivity treba presunúť z TANAP-u i NAPAN-tu do ich podhoria.
A celkom na záver, na aktivity uskutočňované v evidentnom rozpore s právnymi predpismi, ktoré som mal možnosť vidieť na vlastné oči, som upozornil vás, Slovenskú inšpekciu životného prostredia i médiá pred viac ako rokom. Odpoveď bola, žiaľ, podľa očakávania, žiadne porušenie predpisov sa nezistilo.
Takže celkom na záver už len stručne, navrhujem, aby sme aj o tejto odpovedi hlasovali podobne ako o predchádzajúcich troch, teda s vyjadrením mojej nespokojnosti. Ďakujem za pozornosť.
Prednesenie interpelácie
29.10.2013 o 15:02 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, dámy a páni, v uplynulom období som sa obrátil na členov vlády so štyrmi interpeláciami. V tom zozname odpovedí sú uvedené, teda odpovede na ne, aby som bol presnejší, pod č. 6, 20, 21 a 22.
Prvým tematickým okruhom, na ktorý som sa zameral, bolo avizované radikálne zníženie rozpočtu Slovenskej akadémie vied. Vo svojich interpeláciách analogického znenia, adresovaných pánom: predsedovi vlády, podpredsedovi vlády a ministrovi financií a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu, sa píše, citujem, len, samozrejme, tú jednu z nich, keďže boli analogické, vybral som si tú, ktorú som adresoval pánovi predsedovi vlády. Citujem:
"Vážený pán predseda vlády, podľa stratégie EÚ Európa 2020 by mali členské štáty Európskej únie investovať do vedy, výskumu a vývoja minimálne 3% hrubého domáceho produktu. Na Slovensku sa táto hodnota dlhodobo pohybuje v závislosti na rôznych zdrojoch a metodikách výpočtu medzi 0,5% až 0,6% HDP, teda na úrovni 5 až 6-násobne nižšej v porovnaní so strategickým odporúčaním Európskej únie, čo nás radí na koniec rebríčka členských štátov EÚ. Tvárou v tvár tejto alarmujúcej situácii, ktorá je Vám iste dobre známa, medializované informácie o tom, že vláda Slovenskej republiky v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 pripravuje ďalšie výrazné zníženie rozpočtovej kapitoly Slovenskej akadémie vied, pôsobia priam neuveriteľne.
Preto sa vás chcem v tejto interpelácii prvom rade opýtať, či sú informácie o navrhovanom výraznom krátení rozpočtu SAV na rok 2014 pravdivé.
Ak sú pravdivé, dovoľujem si Vás požiadať o informáciu, o koľko sa navrhuje znížiť rozpočet SAV na rok 2014 v porovnaní s rokom 2013. Zaujíma ma tiež vecné zdôvodnenie takéhoto postupu vlády Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom kontexte a v situácii, keď vari žiadny vzdelaný človek na svete nepochybuje o tom, že práve vo sfére vedy, výskumu a vývoja sa v prvom rade rozhoduje o vyspelosti, konkurencieschopnosti i celkovej budúcnosti krajiny. Ako predsedu vlády sa Vás tiež chcem opýtať, či je takýto postup v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
Napokon ma zaujíma Váš postoj ako predsedu vlády i váš osobný k tejto citlivej problematike. Aby som bol konkrétny, hlasovali ste, resp. budete hlasovať za radikálne zníženie rozpočtu Slovenskej akadémie vied na rok 2014?" Koniec textu mojej interpelácie.
A teraz k tým odpovediam, autori všetkých troch odpovedí sa ma snažia ubezpečiť, že im záleží na rozvoji vedy a výskumu na Slovensku a že navrhované opatrenia nie sú namierené proti vede, výskumu a ich rozvoju. Samozrejme, rád by som takýmto víziám veril, ale dlhoročná skúsenosť ma presviedča o niečom inom a tak, ak dovolíte, myslím si o týchto ubezpečeniach svoje.
Oceňujem tiež, že na rozdiel od predchádzajúcich skúseností, keď som tiež použil túto metódu analogických otázok adresovaných rôznym členom vlády, mal som na to dôvod, tie odpovede boli zväčša analogické alebo sa odvolávali jeden, jeden na druhého, tak v tomto prípade tomu nebolo celkom tak a tie odpovede boli viac-menej autentické. Tie odpovede som dostal niekoľko dní predtým, ako sa návrh rozpočtu schvaľoval vo vláde, teraz už, keď vieme, aký je ten návrh rozpočtu, sme o niečo múdrejší, ale ja vychádzam, samozrejme, z toho znenia z tých odpovedí. Tam musím konštatovať, že ako pán minister financií, tak aj predseda vlády ma ubezpečili, že dôjde dokonca k miernemu nárastu rozpočtovej kapitoly SAV, čo sa nakoniec nestalo. Totiž fakt, že namiesto avizovaného poklesu o takmer 20 %, čo by bolo naozaj likvidačný počin, došlo napokon k poklesu o necelé 4 % alebo navrhuje sa tento pokles asi v takejto úrovni. Či je to teda úspech alebo neúspech vedeckej komunity a nás všetkých, to už nechám na posúdenie každému z vás a každému príslušníkovi vedeckej a príslušníčke vedeckej komunity na Slovensku.
Čo je podstatné v tejto chvíli, je to, že pre mňa je takéto pokračovanie v tom dlhodobom katastrofálnom trende financovania vedy a výskumu na Slovensku, ktorý sa projektuje dokonca aj na tie ďalšie dva roky 2015 a 2016, dôvodom na to, aby som požiadal ctenú snemovňu, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s touto, s týmito odpoveďami na moje interpelácie, ktoré sú uvedené pod č. 20, 21 až 22.
No a v tej štvrtej poradí interpelácii som sa obrátil na ministra životného prostredia Slovenskej republiky, a to s ôsmimi otázkami, keďže som ich tu ešte nemal možnosť predniesť, tak by som si dovolil tú interpeláciu predniesť:
"Vážený pán minister, nové a nové alarmujúce informácie z médií, ale aj osobné skúsenosti z návštevy terénu potvrdzujú moje obavy o osud našich národných parkov, s ktorými som sa na vás obrátil už pred rokom a na ktoré ste reagovali veľmi benevolentne. Ešte vypuklejšie sa to prejavilo vo vašej reakcii na moju interpeláciu vo veci ambícií slovenskej vlády, ktorej ste členom, usporiadať environmentálne veľmi náročnú časť zimných olympijských hier práve na území našich národných parkov.
Aktuálne kauzy, ako napr. akútne ohrozenie Štrbského plesa, či chronické kauzy, ako napr. obrovské hlučné stavenisko, na ktoré sa premenila oblasť Jasná – Chopok – Srdiečko a tatranské osady, ktoré majú paradoxne dodnes štatút kúpeľných, plne potvrdzujú to, čo desaťročia tvrdia nielen ochrancovia prírody, ale aj veľká väčšina prírodovedcov, urbanistov a územných plánovačov, zaoberajúcich sa Tatrami, a to, že Tatry sa rozvíjajú bez koncepcie, stavebne, infraštrukturálne a prevádzkovo sú preťažené a veľká väčšina funkcií, ktoré stále viac a viac atakujú a devastujú územie TANAP-u i NAPANT-u, sa mala citlivým a rozumným spôsobom realizovať v ich neďalekom podhorí.
Rozhorčenie verejnosti nad devastáciou národných parkov, ktorej sa vláda i Váš rezort viac-menej nečinne prizerajú, stále rastie, čo opakovane dokazujú sociologické výskumy. Aj výzva vedcov z februára 2012 upozornila, že najsilnejšie negatívne vplyvy na prírodu Tatier majú veľké, nedostatočne posúdené a často krátkozraké projekty veľkých developerov. Takéto projekty profitujú hlavne z nečinnosti štátnych orgánov a organizácií, ktoré prehliadajú dostupné fakty, svedčiace proti nim. Deje sa tak napriek tomu, že tieto aktivity protirečia zo zákonu vyplývajúcej priorite ochrany prírody na území národných parkov, a zároveň dlhodobo nesľubujú zvýšiť kvalitu života miestnych obyvateľov a komunít, zato smerujú k nenávratným stratám biodiverzity a k narušeniu prírodných procesov, ktoré ju vytvárajú a udržiavajú a ktorých ochrana má byť zákonnou prioritou. Okrem týchto strát môžu významne znižovať aj dlhodobé perspektívne prínosy z udržateľného cestovného ruchu a z ekosystémových služieb.
Opätovne si vás preto, vážený pán minister, dovoľujem interpelovať v tejto záležitosti, ktorá neznesie odklad, a obrátiť sa na Vás s niekoľkými otázkami:
1. Ako je možné, že Vaše ministerstvo a ním riadená Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky mlčky akceptujú to, čo sa v súčasnosti odohráva na území našich národných parkov, pričom podotýkam, že sa to netýka iba TANAP-u a NAPANT-u?
2. Myslíte si, že autorita a reálne kompetencie Vášho rezortu a ŠOP SR sú dostatočné v konfrontácii s požiadavkami, záujmami a následne aktivitami developerov na území národných parkov? Ak to tak nie je, čo musí byť každému na prvý pohľad zrejmé, aké bezodkladné kroky koncepčné, právne, sankčné, personálne, organizačné a iné plánujete urobiť, aby sa situácia zásadne zlepšila?
3. Ako konkrétne ste zakročili alebo aspoň vystúpili proti vyššie uvedeným negatívnym trendom okrem vášho stanoviska k ťažbe dreva v národných prírodných rezerváciách Tichá a Kôprová dolina? Prosím uviesť konkrétne príklady.
4. Aké sú stanoviská vášho rezortu a ním riadených inštitúcií k vyššie uvedeným kauzám? Ako k nim vôbec mohlo dôjsť? Ako príklad za mnohé uvediem aspoň Štrbské pleso, Demänovskú dolinu s Jasnou či prakticky celoplošnú likvidáciu lesných porastov v širokom okolí Čertovice, teda v Národnom parku Nízke Tatry.
5. Nemyslíte si, že je najvyšší čas vyhlásiť embargo na novú výstavbu na území národných parkov, ako žiadala už spomenutá výzva vedcov z februára 2012, a iniciovať odstránenie všetkých zariadení a aktivít, ktorých prítomnosť na území národných parkov odporuje platnému zákonu o ochrane prírody a krajiny?
6. Aké zásadné opatrenia v prospech ochrany prírody a krajiny na území národných parkov má priniesť pripravovaná novela zákona o ochrane prírody a krajiny?
Prečo pri jej medzirezortnom prerokúvaní boli takmer úplne odmietnuté, resp. ignorované zásadné pripomienky mimovládnych organizácií i vedeckých inštitúcií smerujúce práve k efektívnejšiemu a systematickejšiemu výkonu štátnej ochrany prírody a krajiny?
7. Prečo sa dlhodobo ignorujú stanoviská vedcov a nezávislých expertov, poukazujúcich na neudržateľnú situáciu v našich najväčších a najvýznamnejších národných parkoch?
8. Sú stavebné a iné antropické aktivity prebiehajúce na území TANAP-u podľa vás v súlade s ochranou biotopov európskeho významu? Prečo sa adekvátna pozornosť nevenuje primeranému posúdeniu významnosti ich vplyvov na predmet ochrany území európskeho významu podľa čl. 6/3 smernice o biotopoch?"
Takže toľko k mojej interpelácii a teraz k tej odpovedi a tým budem končiť.
Na niektoré z mojich otázok odpovedal pán minister podrobne, na niektoré stručne a na niektoré vôbec alebo som aspoň z jeho reakcie nevyrozumel, že ide o odpoveď na moju otázku. Jedno, čo by som ocenil, je to, že pán minister spolu so svojím tímom si dali na odpovediach vcelku záležať, a keby autorom tejto odpovede alebo odpovedí bol napr. hovorca spoločnosti J&T, dalo by sa povedať, klobúk dolu, celkom dobrá práca. Problém je však v tom, že pod odpoveďou nie je podpísaný hovorca J &T ani inej finančnej skupiny podnikajúcej v našich národných parkov, ale minister, do kompetencie ktorého patrí aj ochrana prírody. Viem, že dlhé roky predtým, ako sa stal ministrom životného prostredia a tým aj ochrany prírody a krajiny na Slovensku, pracoval vo sfére, v ktorej sa šetrný vzťah k prírode príliš nenosí, ale keď už prijal post šéfa tohto rezortu ochrany a strávil v ňom viac ako rok a pol, mal by sa podľa mňa zasadzovať za ochranu prírody, a nie ospravedlňovať jej devastáciu.
Beriem aj to, že na svojom poste je nútený často robiť kompromisy, najmä keď štátna ochrana prírody požíva vo vzťahu k iným, najmä hospodárskym subjektom a rôznym lobistom, stále nižšiu autoritu. Ale to, čo nemôžem akceptovať, je fakt, že pán minister zväčša vystupuje ako advokát tých, ktorí chcú z prírody jednostranne ťažiť, a nie ako dôsledný advokát prírody a jej ochrany, ktorý môže byť z času na čas prinútený ku kompromisu alebo hoci aj prehrať, ale po statočnom boji. V opačnom prípade vysiela ako najvyšší predstaviteľ ústredného orgánu štátnej správy na poli ochrany prírody a krajiny, negatívny signál k smerom ku svojím podriadeným, ako aj k celej spoločnosti.
Nazývať to, čo sa deje v oblasti, to už budem parafrázovať tie odpovede, čo sa deje v oblasti Skalnatého plesa, Štrbského plesa či Jasná - Chopok nevyhnutnou modernizáciou zariadení cestovného ruchu, je eufemizmom, ktorý má asi tak ďaleko od reality, ako keď nazveme zbúranie rodinného domčeka a jeho nahradenie 20-poschodovým vežiakom púhou rekonštrukciou.
Pozoruhodné tvrdenie je aj to, že absolútne neúnosný stav, do ktorého sa v posledných rokoch dostali veľké časti našich národných parkov, je údajne výsledkom striktného dodržiavania ústavy. Ja som presvedčený, že je to práve naopak, výsledok sústavného porušovania ústavy.
Pán minister vo svojej odpovedi argumentuje aj tvrdením, že mnohým nežiaducim aktivitám sa podarilo zabrániť, len to nie je vidno. Ale aj na to som očakával odpoveď, ktoréže to boli aktivity a aký postoj k ním zaujal on osobne, aj keď nie je úradník, ktorý vydáva jednotlivé parciálne stanoviská, ale je najvyšší úradník vo svojom rezorte a od toho, aké postoje zaujíma, do značnej miery závisí filozofia, étos i fungovanie celého ministerstva?
Aby som bol konkrétnejší. Pán minister tvrdí, že všetky plánované i realizované aktivity v oblasti Štrbského plesa, medzi ktoré patrí aj výstavba nových dopravných zariadení a budovanie nových zjazdoviek na území národných prírodných rezervácií, prešlo riadnym posudzovaním vplyvov na životné prostredie, do ktorého sa mohla zapojiť verejnosť vrátane vedcov a občianskych združení. V tomto procese bolo vraj údajne preukázané, citujem: "Navrhovaná činnosť nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany chránených území, ako aj území patriacich do sústavy Natura 2000." Koniec citátu. To je asi tak pravdepodobné, ako keby sme pripustili náhradu polovice historického jadra mesta mrakodrapmi a tvrdili, že pamiatková podstata a silueta historického jadra zostali zachované.
Celkove môžem k tejto časti odpovede konštatovať, že je dôkazom aj toho, do akej formálnej až absurdnej podoby sa inštitút posudzovania vplyvov na životné prostredie u nás dostal. O tom, ako sa v tejto sfére rešpektujú názory vedcov a mimovládnych organizácií, viem svoje. Ak to mám vyjadriť úplne stručne, prakticky úplne sa ignorujú.
Argumentovať súkromným vlastníctvom zariadení cestovného ruchu v chránených územiach ako niečím, čo nie je možné reálne regulovať, je asi tak adekvátne, ako tvrdiť, že nemôžeme usmerňovať majiteľa súkromného motorového vozidla, lebo je to jeho majetok, s ktorým môže jazdiť, kde sa mu zachce, a ktoré môže umývať, kde sa mu zachce. Tí, ktorí kupovali zariadenia cestovného ruchu alebo sa chystali v tomto odvetví podnikať na území národných parkov či dokonca prírodných rezervácií, museli predsa počítať s prísnou reguláciou svojej činnosti. Ak k takejto regulácii v skutočnosti nedochádza, je to prejav rezignácie a zlyhania štátnej ochrany prírody a celého rezortu životného prostredia.
Pán minister, argumentujete tiež tým, že práce v zariadeniach cestovného ruchu alebo práca je často jediným zdrojom príjmu domáceho obyvateľstva. Máte spočítané, koľko celoročných pracovných miest je v takýchto zariadeniach na území TANAP-u či NAPANT-u a koľko by ich mohlo byť v prípade systematickej podpory trvalo udržateľného turizmu s minimálnymi negatívnymi dopadmi na okolitú prírodu? Voľakedy sme takéto prepočty robili a výsledky hovorili jasnou rečou v prospech diverzifikovaných zariadení v podhorí Tatier a v neprospech zariadení priamo v chránenej prírode národných parkov.
Nikdy sme nespochybňovali potrebu adekvátnej náhrady majetkovej ujmy vlastníkom lesov, kde je z titulu ochrany hospodárska činnosť obmedzená. Sme presvedčení, že štát za pomoci Európskej únie by mal byť schopný generovať zdroje na vykúpenie takýchto pozemkov. Veď okrem tých subjektov, ktoré sa na existenciu národných parkov takpovediac doplácajú, sú tu aj tisícky podnikateľov, ktoré z pôsobenia na území či v susedstve národných parkov profitujú, a milióny návštevníkov, ktoré ekosystémové služby národných parkov využívajú. Ak by bola skutočná vôľa, len títo čistí príjemcovia by dokázali v priebehu niekoľkých rokov vygenerovať potrebné zdroje na vykúpenie neštátnych pozemkov do vlastníctva štátu.
Vo svojej interpelácii nenavrhujem odstránenie všetkých zariadení z národných parkov, ako sa tvrdí v odpovedi, a nikdy som nebol vedúcim pracovníkom v decíznej sfére, ktorý by mal čo i len hypotetickú možnosť dať odstrániť čo i len jedinú čiernu stavbu z týchto území. To mi však nebráni žiadať, aby sa konečne prestalo s výstavbou - či už legálnou, alebo nelegálnou - v národných parkoch, keď všetky mne dostupné odborné štúdie, vypracované za posledných 40 rokov konštatujú, že neadekvátne aktivity treba presunúť z TANAP-u i NAPAN-tu do ich podhoria.
A celkom na záver, na aktivity uskutočňované v evidentnom rozpore s právnymi predpismi, ktoré som mal možnosť vidieť na vlastné oči, som upozornil vás, Slovenskú inšpekciu životného prostredia i médiá pred viac ako rokom. Odpoveď bola, žiaľ, podľa očakávania, žiadne porušenie predpisov sa nezistilo.
Takže celkom na záver už len stručne, navrhujem, aby sme aj o tejto odpovedi hlasovali podobne ako o predchádzajúcich troch, teda s vyjadrením mojej nespokojnosti. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
15:23
Prednesenie interpelácie 15:23
Árpád ÉrsekV tejto komisii sedia aj...
V tejto komisii sedia aj obhajcovia pokút za jazykové priestupky. Pri vjazde do dediny zostávajú dve tabule, jedna oficiálna s názvom Tešedíkovo, Pered bude naďalej modrej farby napriek tomu, že väčšina obyvateľov chce Tešedíkovo premenovať a v tomto narazili na vládu Slovenskej republiky.
Kabinet pána Fica zamietol zmenu, za ktorú v marci 2012 hlasovali dve tretiny voličov. Minister Robert Kaliňák nesúhlasil s názvom, že by vláda obchádzala občanov. Minister Robert Kaliňák nesúhlasil s názorom, že by vláda obchádzala občanov. Referendum nebolo odignorované, ale zákony hovoria jasnou rečou, tvrdí. Názvy obcí musia byť v štátnom jazyku, ak ste si všimli názov, ktorý navrhovali obyvatelia, je pôvodný maďarský názov. Kaliňák sa opieral o stanovisko názvoslovnej komisie, ktorá spôsobí, ktorá pôsobí na jeho ministerstve. Odvolali na, odvolali sa na slovník, členovia komisie od začiatku argumentovali tým, že Pered znie príliš maďarsky. Ja ako Maďar, není tam ö ani ü, takže nemám dôvod o tom niečo povedať, že to je maďarský názov, ale napr. členovia od začiatku argumentovali, historička pani Mária Kohútová, ktorá o návrhu tiež rozhodovala, sa odvolávala na maďarský pôvod slova, dokladá s názvom, s názvu zo záznamu slovníka kartografie Jána Lipského z roku 1812. O Perede sa tam hovorí, že je to maďarský názov, a nemá iné alternatívy, tvrdí.
Takéto vysvetlenie odmieta pani Kowalská, Eva Kowalská, ktorá sa podobne ako Kohútová venuje dejinám novoveku. Isteže Pered spomína ako maďarský názov, veď tam vždy žili Maďari. Používanie názvu v jazyku etnika, ktoré tam bývalo, ešte neznamená, že si ho nemôžu osvojiť aj iné jazyky. Pered mohol normálne prejsť do štátneho jazyka, tvrdí Kowalská. A presne to aj sa stalo, ak by v roku 1948 nedošlo k tomu, že komunisti revanšovali Maďarom za druhú svetovú vojnu umelým premenovaním stoviek obcí na južnom Slovensku.
Dovolím si ešte poznamenať, že na Slovensku existuje viacej obcí, ktorých názov má podobný pôvod ako Pered, napríklad Baka, Zalaba či Láb, ktoré v roku 1948 nepremenovali. Aký rozdiel medzi Zalabou a Peredom, z komisie to vyznieva tak, že niektoré áno a niektoré nie. Názvoslovná komisia, ktorá o Tešedíku rozhodovala, má 10 členov, 7 sú ministerskí úradníci, traja z Ústavu Slovenskej akadémie vied, Kohútová je jedinou historičkou. Angažovala sa aj v petíciách, ktoré mali podporiť používanie termínu starí Slováci. Obhajovala aj jazykový zákon s pokutami pre tých, ktorí ho porušili. V komisii sedia aj Elena Kačalová z odboru štátneho jazyka ministerstva kultúry. Autorka prísneho jazykového zákona z roku 2009 sa v minulosti stala známou vyšetrovaním maďarských ochotníkov z Klasova za to, že letáky v divadle neboli prevažne v maďarčine. Pokutu nakoniec nedostali. V tomto príspevku som sa chcel venovať práve tejto komisii a členom tých komisií, ktoré rozhodovali o tom, ale dávali stanovisko pre pána, pre vládu Slovenskej republiky, aby sa rozhodli tak, ako sa rozhodli. V mojom druhom príspevku potom vystúpim potom k historickému názvu Pered. Ďakujem.
Prednesenie interpelácie
29.10.2013 o 15:23 hod.
PaedDr.
Árpád Érsek
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Budem vystupovať k bodu č. 7. Dovoľte mi, aby som, moja interpelácia smerom k pánovi ministrovi Maďaričovi bola podané vo veci zaujatia odborného stanoviska ministerstva k zmene názvu obce Tešedíkovo - Pered. Dovoľte, aby som v tejto prvej časti môjho vystúpenia hovoril o tej, práve o tej odbornej komisii, ktorá o Tešedíkove rozhodla, že akým smerom má táto kauza smerovať.
V tejto komisii sedia aj obhajcovia pokút za jazykové priestupky. Pri vjazde do dediny zostávajú dve tabule, jedna oficiálna s názvom Tešedíkovo, Pered bude naďalej modrej farby napriek tomu, že väčšina obyvateľov chce Tešedíkovo premenovať a v tomto narazili na vládu Slovenskej republiky.
Kabinet pána Fica zamietol zmenu, za ktorú v marci 2012 hlasovali dve tretiny voličov. Minister Robert Kaliňák nesúhlasil s názvom, že by vláda obchádzala občanov. Minister Robert Kaliňák nesúhlasil s názorom, že by vláda obchádzala občanov. Referendum nebolo odignorované, ale zákony hovoria jasnou rečou, tvrdí. Názvy obcí musia byť v štátnom jazyku, ak ste si všimli názov, ktorý navrhovali obyvatelia, je pôvodný maďarský názov. Kaliňák sa opieral o stanovisko názvoslovnej komisie, ktorá spôsobí, ktorá pôsobí na jeho ministerstve. Odvolali na, odvolali sa na slovník, členovia komisie od začiatku argumentovali tým, že Pered znie príliš maďarsky. Ja ako Maďar, není tam ö ani ü, takže nemám dôvod o tom niečo povedať, že to je maďarský názov, ale napr. členovia od začiatku argumentovali, historička pani Mária Kohútová, ktorá o návrhu tiež rozhodovala, sa odvolávala na maďarský pôvod slova, dokladá s názvom, s názvu zo záznamu slovníka kartografie Jána Lipského z roku 1812. O Perede sa tam hovorí, že je to maďarský názov, a nemá iné alternatívy, tvrdí.
Takéto vysvetlenie odmieta pani Kowalská, Eva Kowalská, ktorá sa podobne ako Kohútová venuje dejinám novoveku. Isteže Pered spomína ako maďarský názov, veď tam vždy žili Maďari. Používanie názvu v jazyku etnika, ktoré tam bývalo, ešte neznamená, že si ho nemôžu osvojiť aj iné jazyky. Pered mohol normálne prejsť do štátneho jazyka, tvrdí Kowalská. A presne to aj sa stalo, ak by v roku 1948 nedošlo k tomu, že komunisti revanšovali Maďarom za druhú svetovú vojnu umelým premenovaním stoviek obcí na južnom Slovensku.
Dovolím si ešte poznamenať, že na Slovensku existuje viacej obcí, ktorých názov má podobný pôvod ako Pered, napríklad Baka, Zalaba či Láb, ktoré v roku 1948 nepremenovali. Aký rozdiel medzi Zalabou a Peredom, z komisie to vyznieva tak, že niektoré áno a niektoré nie. Názvoslovná komisia, ktorá o Tešedíku rozhodovala, má 10 členov, 7 sú ministerskí úradníci, traja z Ústavu Slovenskej akadémie vied, Kohútová je jedinou historičkou. Angažovala sa aj v petíciách, ktoré mali podporiť používanie termínu starí Slováci. Obhajovala aj jazykový zákon s pokutami pre tých, ktorí ho porušili. V komisii sedia aj Elena Kačalová z odboru štátneho jazyka ministerstva kultúry. Autorka prísneho jazykového zákona z roku 2009 sa v minulosti stala známou vyšetrovaním maďarských ochotníkov z Klasova za to, že letáky v divadle neboli prevažne v maďarčine. Pokutu nakoniec nedostali. V tomto príspevku som sa chcel venovať práve tejto komisii a členom tých komisií, ktoré rozhodovali o tom, ale dávali stanovisko pre pána, pre vládu Slovenskej republiky, aby sa rozhodli tak, ako sa rozhodli. V mojom druhom príspevku potom vystúpim potom k historickému názvu Pered. Ďakujem.
Neautorizovaný
15:29
Prednesenie interpelácie 15:29
Helena MezenskáPrvá otázka. Aký je skutočný objem záväzkov a zadlženia spoločnosti SPP, akciová spoločnosť?
Druhá otázka. Aká je podrobná štruktúra vzniku záväzkov spoločnosti SPP, akciová spoločnosť?
Tretia otázka. Akým spôsobom budú v budúcnosti tieto záväzky vysporiadané?
Štvrtá otázka. Žiadam o objasnenie potreby uskutočňovania súčasnej dividendovej politiky vyplývajúcej, vplývajúcej, pardon, na ďalšie stupňujúce sa a pokračujúce zadlžovanie spoločnosti SPP.
Po piate žiadam o vydanie verejného prísľubu, že v strednodobom až dlhodobom období nedôjde z dôvodu zadlženia spoločnosti SPP k navýšeniu cien plynu pre konečných odberateľov.
Šiesta otázka. Konkrétne sa vyjadrite k poklesu ratingu spoločnosti SPP označenému vami ako čiastková koreláciu ratingu a objasnite prípadné, prípadne vyvráťte prognózy a jeho, o jeho ďalšom negatívnom vývoji v budúcnosti.
Siedma otázka. Uveďte výhody zmeny a úpravy vlastníckych práv a štruktúr v spoločnosti SPP pre štát.
Ôsma, posledná otázka. Prosím o predloženie objednanej a prerokovanej štúdie o výhodách zmeny vlastníckych štruktúr pre štát.
Doteraz mi na tieto otázky nebolo konkrétne a vecne zodpovedané, nebola mi predložená žiadna prípravná štúdia, ktorá by poukázala a ktorá by ma presvedčila o vyrokovaní výhod, úprav vlastníckych štruktúr v SPP v prospech záujmov, v prospech ekonomických záujmov našich občanov.
Ďakujem za vypočutie. Ešte, pardon, číslo mojej interpelácie je 30.
Prednesenie interpelácie
29.10.2013 o 15:29 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, milá verejnosť, dovoľte mi, aby som sa opätovne v mojej interpelácii a v mojom vystúpení vrátila k tomu, čo opakovane premiérom vlády, predsedom vlády Slovenskej republiky v otázkach súvisiacich so stavom a situáciou v Slovenskom plynárenskom priemysle neboli riadne zodpovedané. Opätovne recyklujem a znova vraciam na vybavenie interpeláciu, pretože na súbor konkrétnych otázok, ktoré som už po druhýkrát v rozšírenej interpelácii predložila, som nedostala žiadnu vecnú odpoveď. Odpoveď, ktorá mi bola doručená, má opätovne všeobecný, nekonkrétny charakter v rovine daných prísľubov, na ktoré sa ja ako občan a poslanec už vôbec spoliehať nemôžem. Takže dovolím si opätovne prečítať obsah mojich otázok a opätovne toto moje vystúpenie spájam s výzvou, aby mi tak, ako ich mám zoradené v podanej interpelácii, boli vecne, konkrétne a číselne zodpovedané.
Prvá otázka. Aký je skutočný objem záväzkov a zadlženia spoločnosti SPP, akciová spoločnosť?
Druhá otázka. Aká je podrobná štruktúra vzniku záväzkov spoločnosti SPP, akciová spoločnosť?
Tretia otázka. Akým spôsobom budú v budúcnosti tieto záväzky vysporiadané?
Štvrtá otázka. Žiadam o objasnenie potreby uskutočňovania súčasnej dividendovej politiky vyplývajúcej, vplývajúcej, pardon, na ďalšie stupňujúce sa a pokračujúce zadlžovanie spoločnosti SPP.
Po piate žiadam o vydanie verejného prísľubu, že v strednodobom až dlhodobom období nedôjde z dôvodu zadlženia spoločnosti SPP k navýšeniu cien plynu pre konečných odberateľov.
Šiesta otázka. Konkrétne sa vyjadrite k poklesu ratingu spoločnosti SPP označenému vami ako čiastková koreláciu ratingu a objasnite prípadné, prípadne vyvráťte prognózy a jeho, o jeho ďalšom negatívnom vývoji v budúcnosti.
Siedma otázka. Uveďte výhody zmeny a úpravy vlastníckych práv a štruktúr v spoločnosti SPP pre štát.
Ôsma, posledná otázka. Prosím o predloženie objednanej a prerokovanej štúdie o výhodách zmeny vlastníckych štruktúr pre štát.
Doteraz mi na tieto otázky nebolo konkrétne a vecne zodpovedané, nebola mi predložená žiadna prípravná štúdia, ktorá by poukázala a ktorá by ma presvedčila o vyrokovaní výhod, úprav vlastníckych štruktúr v SPP v prospech záujmov, v prospech ekonomických záujmov našich občanov.
Ďakujem za vypočutie. Ešte, pardon, číslo mojej interpelácie je 30.
Neautorizovaný
15:32
Prednesenie interpelácie 15:32
Pavol ZajacV prvom rade sa chcem spýtať, pani predsedajúca, kde je...? A práve tu je pán minister vnútra, ktorý zastupuje premiéra, ďakujem, lebo keď som začal vystupovať k tejto odpovedi k pánovi premiérovi, ale aj ďalšia odpoveď pánovi Kaliňákovi, tak som akceptoval, že pán minister bol na výbore pre obranu a...
V prvom rade sa chcem spýtať, pani predsedajúca, kde je...? A práve tu je pán minister vnútra, ktorý zastupuje premiéra, ďakujem, lebo keď som začal vystupovať k tejto odpovedi k pánovi premiérovi, ale aj ďalšia odpoveď pánovi Kaliňákovi, tak som akceptoval, že pán minister bol na výbore pre obranu a bezpečnosť, následne som bol prekvapený, že aj po skončení výboru tu nebol. Takže teším sa, že už tu je. Takže iba doplním to, čo som vystupoval písomne.
Chcel som pánovi premiérovi darovať túto fotografiu (ukázanie fotografie plénu), ktorá je z toho inkriminovaného dňa, keď sa vo Vranove nad Topľou na tribúne podpisovalo memorandum s firmou Grandwood, a požiadam pána Kaliňáka, ktorý ho zastupuje, aby mu odovzdal túto fotografiu, aby si ju zavesil v svojej pracovni, keď ho ešte raz budú napádať takéto populistické riešenia, aby si spomenul, akou hanbou, akou blamážou takéto populistické riešenia môžu skončiť. Mimochodom, na podpise tohto memoranda sa zúčastnil aj minister hospodárstva, ale aj minister životného prostredia pán Žiga, veľmi by ma zaujímalo, že čo tam robil pri podpise tohto memoranda, či to nejako súvisí s veľkými objemami drevnej hmoty, ktorá mala byť dodávaná do tejto fabriky, a takisto na tejto fotografii je prešovský župan, už 12-ročný župan Peter Chudík, ktorý vo viacerých diskusiách a vyhláseniach tvrdí, že on nemá s nezamestnanosťou v kraji nič spoločné. Nuž zaujímalo by ma, prečo potom chodí na takúto tribúnku, keď sa podpisuje memorandum, kde sa mala uskutočniť investičná pomoc pre firmu v objeme 21 miliónov.
Tak dovoľte mi, pán minister vnútra, aby som vám odovzdal túto fotografiu, dajte ju premiérovi, nech si ju zarámuje v pracovni. Ďakujem.
Prednesenie interpelácie
29.10.2013 o 15:32 hod.
Ing.
Pavol Zajac
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, chcem doplniť ústnym vystúpením odpoveď č. 41, ktorú mi napísal premiér Róbert Fico.
V prvom rade sa chcem spýtať, pani predsedajúca, kde je...? A práve tu je pán minister vnútra, ktorý zastupuje premiéra, ďakujem, lebo keď som začal vystupovať k tejto odpovedi k pánovi premiérovi, ale aj ďalšia odpoveď pánovi Kaliňákovi, tak som akceptoval, že pán minister bol na výbore pre obranu a bezpečnosť, následne som bol prekvapený, že aj po skončení výboru tu nebol. Takže teším sa, že už tu je. Takže iba doplním to, čo som vystupoval písomne.
Chcel som pánovi premiérovi darovať túto fotografiu (ukázanie fotografie plénu), ktorá je z toho inkriminovaného dňa, keď sa vo Vranove nad Topľou na tribúne podpisovalo memorandum s firmou Grandwood, a požiadam pána Kaliňáka, ktorý ho zastupuje, aby mu odovzdal túto fotografiu, aby si ju zavesil v svojej pracovni, keď ho ešte raz budú napádať takéto populistické riešenia, aby si spomenul, akou hanbou, akou blamážou takéto populistické riešenia môžu skončiť. Mimochodom, na podpise tohto memoranda sa zúčastnil aj minister hospodárstva, ale aj minister životného prostredia pán Žiga, veľmi by ma zaujímalo, že čo tam robil pri podpise tohto memoranda, či to nejako súvisí s veľkými objemami drevnej hmoty, ktorá mala byť dodávaná do tejto fabriky, a takisto na tejto fotografii je prešovský župan, už 12-ročný župan Peter Chudík, ktorý vo viacerých diskusiách a vyhláseniach tvrdí, že on nemá s nezamestnanosťou v kraji nič spoločné. Nuž zaujímalo by ma, prečo potom chodí na takúto tribúnku, keď sa podpisuje memorandum, kde sa mala uskutočniť investičná pomoc pre firmu v objeme 21 miliónov.
Tak dovoľte mi, pán minister vnútra, aby som vám odovzdal túto fotografiu, dajte ju premiérovi, nech si ju zarámuje v pracovni. Ďakujem.
Neautorizovaný
15:36
Prednesenie interpelácie 15:36
Ján Mičovský"Vážení páni ministri, v novodobom dedičstve bremena bied,...
"Vážení páni ministri, v novodobom dedičstve bremena bied, ktoré ťažia Slovensko, nachádzame aj prípad Slanských lesov. Podstata sporu začatého ešte v roku 1998 spočíva v tom, že občania tejto krajiny majú byť na základe pochybného príbehu ľúbostnej avantúry grófa Károlyiho chudobnejší o 64 mil. eur. Ide o sumu, ktorá vyjadruje úradnú cenu 6 600 hektárov štátnych lesov v okolí Slanca, ktoré sú predmetom tejto veľkorozmernej lúpeže. V marci v roku 2012 sa po sérii zložitých a často aj podivných rozhodnutí zdalo, že pravda konečne zvíťazí, pretože súd v majetkovoprávnej veci rozhodol, že štátny majetok je štátnym majetkom, a tí, ktorí sa snažili dokázať opak, sa budú za svoje podvody zodpovedať súdu, no tentokrát už vo veci trestnej. Dnes, 15 rokov po je to už zasa trocha inak. Výrok v trestnej veci sa odďaľuje s odvolaním na to, že najprv sa musí právoplatne vyriešiť majetkovoprávny spor, teda ak si pomôžem mierne preexponovaným príkladom vraha, síce už máme, no odsúdiť ho môžeme až potom, keď sa dorieši materiálna škoda, ktorú pri svojom čine spôsobil. Tým sa však výpočet súčasných podivností nekončí.
V lese totiž treba v nevyhnutnom rozsahu hospodáriť a vecne chybný proces prokurátora, ktorým napadol postup lesného úradu vo veci zabezpečenia úloh plánu starostlivosti o les, spôsobil, že vlastník, teda štát nemôže prostredníctvom svojej organizácie, ktorou je štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, tento plán uskutočňovať. Na túto chybu nadviazala ďalšia, keď lesný úrad uznal protest prokurátora proti neexistujúcemu rozhodnutiu, čo riadnu starostlivosť o sporný les dôsledne znemožnilo. Tento rozporuplný stav je umocnený skutočnosťou, že krajský lesný úrad rozhodol o vytvorení lesných územných celkov v prospech žalovanej strany, čím negoval platné predbežné opatrenie súdu ukladajúce Lesom Slovenskej republiky vykonávať činnosť, ktorá je z pohľadu zásad lesného hospodára dlhodobo neodkladná.
Vážení páni ministri, to, že štátny majetok, teda majetok nás všetkých je dlhodobo viac či menej sofistikovane rozšklbávaný, má veľa príčin i dôkazov, no predovšetkým veľa ťaživých dôsledkov. Jedným z najzávažnejších je ožobračovanie občanov a ich okrádanie nielen o reálne hodnoty, ale aj o vieru v možnosť spravodlivého fungovania nášho štátu. Maloverne sa domnievam, že ani vy dvaja zo svojim odborným personálom už nemôžete odhaliť všetky tristné súvislosti tohto 15-ročného sporu, ktorý dokázali pochybným spôsobom zamotávať nielen jeho hlavní strojcovia, ale aj niektorí z tých, ktorí majú vo vašich rezortoch s vysokým nasadením slúžiť spravodlivosti a zákonnosti. Avšak existuje krok, ktorý urobiť môžete, a myslím, žeby ste ho urobiť aj mali. Tým krokom je vydanie rázneho pokynu na ukončenie tohto sporu, ktorý sa nepredlžuje len z dôvodu spletitosti faktov, ale najmä kvôli spletitosti ľudských pohnútok, v ktorým často nechýba zištnosť. Vo vašich rukách je jeden z kľúčov k tomu, aby sa aj pomocou prípadu Slanských lesov začala dôvera občanov v konaní svojich vysokých úradníkov prinavracať. Preto vás prosím, konajte, touto interpeláciou vás žiadam o oznámenie postupu, ktorý chcete pre ukončenie 15-ročného sporu o Slanské lesy uplatniť. S úctou Ján Mičovský."
Vážení páni ministri, na dôvetok len toľko, že som si vedomý toho, že v našej krajine to nie je jediný fúzatý spor a že sú tú aj spory o veci vážnejšie. Napriek tomu si myslím, že práve v oblasti lesného hospodárstva azda neexistuje ťaživejší a starší prípad, ako je práve tento, ktorý má ozaj bizarné súvislosti a o ktorom sa možno oprávnene domnievať, že je príkladom zamotávania, ktoré nie je spôsobené zložitosťou prípadu, ale, tak ako som to napísal, zložitosťou ľudských pováh, a vy ako ministri disponujúci reálnou silou do niektorých vecí nazrieť aj tam, kde ostatní občania nemajú možnosť, by ste mali túto svoju dispozíciu naozaj využiť nie kvôli tomu, aby sme zistili všetko presne, ako to bolo, pretože to už naozaj nezistíte, alebo ak aj tak, vždy tam bude istý stupeň nepresnosti, ale kvôli tomu, aby si pravda konečne sadla aj v tomto prípade za vrch stola a aby ľudia, čo strávili kus zdravia a života, a ktorí urobili viacej, ako urobiť im ukladali ich povinnosti v tomto prípade, aby dostali satisfakciu, že ich úsilie malo zmysel. Verte tomu, že sú to nie vysokí generálni riaditelia ani vysokí úradníci, že tú to mnohokrát drobní lesníci, ktorí možno viac, ako by ste od nich alebo ktokoľvek z nás očakávali, ktorí sa možno mnohokrát báli, ktorí možno mnohokrát mali aj oprávnené otázky svojich príbuzných: "Stojí ti za to, čo ešte blbneš?" A im na, napodiv, stojí za to. V tejto krajine sú ešte ľudia, ktorým stojí za to biť sa o majetok, ktorý není na ich účtoch, na ich zápise v liste vlastníctva ani za ich plotom, ale ktorý je náš verejný. Ja si prosím, aby týmto ľuďom bola vzdaná úcta aj od vás, vysokých štátnych úradníkov práve tým spôsobom, že tento prípad dáte zodpovedať a že svojich úradníkov poučíte, že si želáte ten výsledok. Ja verím, že ak im to dostatočne dôrazne poviete, takže zmenia svoje úradnícke myslenie, ktoré vychádza z toho, že ministri prichádzajú, odchádzajú, ale my, my vysokí úradníci sme tu stále. Prosím vás, skúste im zmeniť túto ich filozofiu. Mám taký dojem, že je veľmi rozšírená. Ďakujem.
Prednesenie interpelácie
29.10.2013 o 15:36 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky. Moja interpelácia je adresovaná dvom pánom ministrom, a to pánovi Tomášovi Borecovi, ministrovi spravodlivosti a pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi, ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Jej text je nasledovný:
"Vážení páni ministri, v novodobom dedičstve bremena bied, ktoré ťažia Slovensko, nachádzame aj prípad Slanských lesov. Podstata sporu začatého ešte v roku 1998 spočíva v tom, že občania tejto krajiny majú byť na základe pochybného príbehu ľúbostnej avantúry grófa Károlyiho chudobnejší o 64 mil. eur. Ide o sumu, ktorá vyjadruje úradnú cenu 6 600 hektárov štátnych lesov v okolí Slanca, ktoré sú predmetom tejto veľkorozmernej lúpeže. V marci v roku 2012 sa po sérii zložitých a často aj podivných rozhodnutí zdalo, že pravda konečne zvíťazí, pretože súd v majetkovoprávnej veci rozhodol, že štátny majetok je štátnym majetkom, a tí, ktorí sa snažili dokázať opak, sa budú za svoje podvody zodpovedať súdu, no tentokrát už vo veci trestnej. Dnes, 15 rokov po je to už zasa trocha inak. Výrok v trestnej veci sa odďaľuje s odvolaním na to, že najprv sa musí právoplatne vyriešiť majetkovoprávny spor, teda ak si pomôžem mierne preexponovaným príkladom vraha, síce už máme, no odsúdiť ho môžeme až potom, keď sa dorieši materiálna škoda, ktorú pri svojom čine spôsobil. Tým sa však výpočet súčasných podivností nekončí.
V lese totiž treba v nevyhnutnom rozsahu hospodáriť a vecne chybný proces prokurátora, ktorým napadol postup lesného úradu vo veci zabezpečenia úloh plánu starostlivosti o les, spôsobil, že vlastník, teda štát nemôže prostredníctvom svojej organizácie, ktorou je štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, tento plán uskutočňovať. Na túto chybu nadviazala ďalšia, keď lesný úrad uznal protest prokurátora proti neexistujúcemu rozhodnutiu, čo riadnu starostlivosť o sporný les dôsledne znemožnilo. Tento rozporuplný stav je umocnený skutočnosťou, že krajský lesný úrad rozhodol o vytvorení lesných územných celkov v prospech žalovanej strany, čím negoval platné predbežné opatrenie súdu ukladajúce Lesom Slovenskej republiky vykonávať činnosť, ktorá je z pohľadu zásad lesného hospodára dlhodobo neodkladná.
Vážení páni ministri, to, že štátny majetok, teda majetok nás všetkých je dlhodobo viac či menej sofistikovane rozšklbávaný, má veľa príčin i dôkazov, no predovšetkým veľa ťaživých dôsledkov. Jedným z najzávažnejších je ožobračovanie občanov a ich okrádanie nielen o reálne hodnoty, ale aj o vieru v možnosť spravodlivého fungovania nášho štátu. Maloverne sa domnievam, že ani vy dvaja zo svojim odborným personálom už nemôžete odhaliť všetky tristné súvislosti tohto 15-ročného sporu, ktorý dokázali pochybným spôsobom zamotávať nielen jeho hlavní strojcovia, ale aj niektorí z tých, ktorí majú vo vašich rezortoch s vysokým nasadením slúžiť spravodlivosti a zákonnosti. Avšak existuje krok, ktorý urobiť môžete, a myslím, žeby ste ho urobiť aj mali. Tým krokom je vydanie rázneho pokynu na ukončenie tohto sporu, ktorý sa nepredlžuje len z dôvodu spletitosti faktov, ale najmä kvôli spletitosti ľudských pohnútok, v ktorým často nechýba zištnosť. Vo vašich rukách je jeden z kľúčov k tomu, aby sa aj pomocou prípadu Slanských lesov začala dôvera občanov v konaní svojich vysokých úradníkov prinavracať. Preto vás prosím, konajte, touto interpeláciou vás žiadam o oznámenie postupu, ktorý chcete pre ukončenie 15-ročného sporu o Slanské lesy uplatniť. S úctou Ján Mičovský."
Vážení páni ministri, na dôvetok len toľko, že som si vedomý toho, že v našej krajine to nie je jediný fúzatý spor a že sú tú aj spory o veci vážnejšie. Napriek tomu si myslím, že práve v oblasti lesného hospodárstva azda neexistuje ťaživejší a starší prípad, ako je práve tento, ktorý má ozaj bizarné súvislosti a o ktorom sa možno oprávnene domnievať, že je príkladom zamotávania, ktoré nie je spôsobené zložitosťou prípadu, ale, tak ako som to napísal, zložitosťou ľudských pováh, a vy ako ministri disponujúci reálnou silou do niektorých vecí nazrieť aj tam, kde ostatní občania nemajú možnosť, by ste mali túto svoju dispozíciu naozaj využiť nie kvôli tomu, aby sme zistili všetko presne, ako to bolo, pretože to už naozaj nezistíte, alebo ak aj tak, vždy tam bude istý stupeň nepresnosti, ale kvôli tomu, aby si pravda konečne sadla aj v tomto prípade za vrch stola a aby ľudia, čo strávili kus zdravia a života, a ktorí urobili viacej, ako urobiť im ukladali ich povinnosti v tomto prípade, aby dostali satisfakciu, že ich úsilie malo zmysel. Verte tomu, že sú to nie vysokí generálni riaditelia ani vysokí úradníci, že tú to mnohokrát drobní lesníci, ktorí možno viac, ako by ste od nich alebo ktokoľvek z nás očakávali, ktorí sa možno mnohokrát báli, ktorí možno mnohokrát mali aj oprávnené otázky svojich príbuzných: "Stojí ti za to, čo ešte blbneš?" A im na, napodiv, stojí za to. V tejto krajine sú ešte ľudia, ktorým stojí za to biť sa o majetok, ktorý není na ich účtoch, na ich zápise v liste vlastníctva ani za ich plotom, ale ktorý je náš verejný. Ja si prosím, aby týmto ľuďom bola vzdaná úcta aj od vás, vysokých štátnych úradníkov práve tým spôsobom, že tento prípad dáte zodpovedať a že svojich úradníkov poučíte, že si želáte ten výsledok. Ja verím, že ak im to dostatočne dôrazne poviete, takže zmenia svoje úradnícke myslenie, ktoré vychádza z toho, že ministri prichádzajú, odchádzajú, ale my, my vysokí úradníci sme tu stále. Prosím vás, skúste im zmeniť túto ich filozofiu. Mám taký dojem, že je veľmi rozšírená. Ďakujem.
Neautorizovaný