25. schôdza

S reakciou pán poslanec Poliačik.

Takže začnem Petrom Osuským. Ja beriem ako v poriadku, keď nejaký rámec je daný medzinárodnou dohodou, ktorou sa krajina hlási k nejakému civilizačnému modelu. Samozrejme, že potom konkrétnu realizáciu má sama v rukách.
Rišo Vašečka, ja by som bol rád, keby sociálny pracovník a terénny pracovník boli súčasťou práve tej komunity, o ktorej si hovoril, že by to nebolo, že tu sme my a tam je štát. Dobrý terénny a sociálny pracovník je taký, ktorý je aj vo vnútri tej komunity vnímaný ako niekto, kto má autoritu a chce pomáhať.
Kolega Kvasnička, mal som na jazyku, že mal ten otec tvrdšie, ale keďže ja som proti bitiu detí, tak chyba zrejme nastala niekde inde.
Gábor Gál, súhlasím v podstate so všetkým, čo si povedal.
A zopakujem teda a pri pánovi Froncovi, pán kolega, odporúčam vám najprv si ten materiál, ten výskum naštudovať. Čoskoro bude zverejnený v plnom znení, budete mať možnosť pozrieť si výroky, s ktorým mohli tie deti súhlasiť alebo nesúhlasiť. Budete mať možnosť pozrieť si doplňujúce výroky, ktoré do tých dotazníkov uviedli, kde častokrát priznali, že v tejto situácii to beriem tak, že áno, zaslúžil som si a ten trest bol oprávnený, ale boli situácie, keď som nevedel, za čo som dostal, prečo som dostal a dokonca som mal pocit, že sa na mne vybíja ten rodič zo svojich vlastných vecí. Takže aj tie deti, ôsmaci, deviataci vedia posúdiť, kedy je podľa nich reakcia oprávnená alebo neoprávnená, a tie čísla naozaj nie sú nadhodnotené. Ľudia, ktorí pracujú s týranými deťmi na Slovensku, ešte raz opakujem, ich berú ako minimum, nie ako nejaké nadhodnotené hodnoty.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, záverečné slovo, nech sa páči.
Pani spravodajkyňa, vy až po navrhovateľovi.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Ďakujem všetkým poslancom, ktorí vystúpili v rozprave k tomuto dokumentu.
Chcem najskôr zodpovedať na obavy pána poslanca Mikloška a ešte raz uviesť, že Dohovor o právach dieťaťa bol poslednou z deviatich základných medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv, ktorá nemala kontrolný mechanizmus alebo mechanizmus oznámení. Tento Opčný protokol, o ktorom dnes rokujeme, zakladá mechanizmus oznámenia sťažnosti, vďaka ktorému je možné v prípade porušenia práv dieťaťa, ktoré sú definované v tomto protokole, sa obrátiť teda na príslušnú adresu. Inými slovami, tento dokument posilňuje záruky ochrany práv dieťaťa.
Samozrejme, je tam jasne špecifikované, že výbor sa nebude zaoberať sťažnosťami, pokiaľ neboli vyčerpané všetky vnútroštátne opravné prostriedky, respektíve ak v danom prípade rozhoduje iný medzinárodný orgán. Nebudú sa prijímať ani anonymné sťažnosti. To, čo je ale dôležité, a, myslím, z pohľadu pána poslanca Mikloška je, že rozhodnutia Výboru OSN pre práva dieťaťa budú mať odporúčací charakter, to znamená, nepôjde o právne záväzné rozhodnutie. Budú adresovať príslušnému členskému štátu svoje odporúčania na nápravu situácie, ktorá bola predmetom sťažnosti, a členské štáty budú mať povinnosť informovať o prijatých opatreniach. Ale na vašu otázku, či to neznamená nejaké radikálne zavádzanie sexuálnej výchovy do škôl, alebo odoberanie detí z rodín, môžem odpovedať jasne a jednoznačne, nie, pán poslanec.
Pokiaľ hovoril pán Hlina tú obavu, že mechanicky preberáme medzinárodné dokumenty. Nie je dôvod, aby ste mali takéto obavy, pretože ja som sám povedal vo svojom úvodnom vystúpení, že sme boli lídrom a koordinátorom prípravy tohto protokolu, čo logicky vylučuje, aby sme boli jeho automatickým a mechanickým konzumentom.
Pán poslanec Osuský hovoril o potrebe nielen preberať medzinárodné inštrumenty, ale mať aj naše vlastné normy. Tu by som chcel pripomenúť, že pracujeme na vypracovaní celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. Prvý takýto dokument svojho druhu za 20 rokov existencie Slovenskej republiky, ktorý má za cieľ definovať, aká je miera a ochrana práv všetkých ohrozených skupín spoločnosti. Asi nikto z nás nebol pripravený na takú mohutnú negatívnu reakciu a na takú kampaň, ktorá bola založená na dezinformáciách a na vytváraní strachu. Myslím alebo chcem veriť, že táto fáza je za nami, a chcem aj vás všetkých vyzvať k tomu, aby sme sa teraz sústredili na vecnú diskusiu, ktorá bude založená na faktoch, aby sme naozaj si zadefinovali, kde sú oblasti, kde Slovenská republika, ktorá je členom Európskej únie, Rady Európy, Organizácie spojených národov, má prijaté dostatočné mechanizmy, ktoré garantujú nediskrimináciu slabších skupín obyvateľstva, a kde je treba, aby sme nejaké zákonné normy ďalej prijali. Tá diskusia nebude jednoduchá, ale my sme na ňu pripravení. A chcel by som vyjadriť presvedčenie, že aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky budú príspevkom k tomu, aby tá diskusia bola vecná a aby tie emócie neboli založené na, ešte raz, na skresľovaní skutočností a na lžiach.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem, pán minister.
Pani spravodajkyňa, záverečné slovo?
Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ja mám takú obavu, že toto bude len ďalší medzinárodný dohovor v sérii medzinárodných dohovorov, ktoré sme už ratifikovali, ktoré súvisia či už s ľudskými právami alebo konkrétne s právami dieťaťa, ktorý bude do zbierky a nebudeme ho jednoducho plniť.
Mne príde smiešne, že krajina, ktorá má problém napĺňať všetky medzinárodné dohovory, ktoré kedy ratifikovala, a vlastnú legislatívu, sa chváli tým, že ako prvá pristupuje k ratifikácii Opčného protokolu.
Ja som sa pred časom začala veľmi vážne zaoberať medzištátnymi adopciami. To znamená, medzištátne adopcie, to sú také adopcie, kedy naše štátne deti, deti, ktoré proste, ktoré z rôznych dôvodov nemajú rodičov, respektíve vychováva ich štát, či už v profesionálnej rodine alebo v detskom domove ako takom, takéto deti adoptujeme do zahraničia. A to, akým spôsobom máme adoptovať tieto deti do zahraničia, to upravuje ako medzinárodný dohovor o medzištátnych adopciách, tak aj, samozrejme, naša legislatíva. Neplníme ani jedno, ani druhé.
Ja som sa o tom presvedčila, keď som iniciovala poslanecký prieskum vo výbore pre ľudské práva, a nakoniec som ten poslanecký prieskum na Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže absolvovala úplne sama. A mala som k dispozícii niekoľko spisov detí, ktoré boli poslané do zahraničia v rámci medzištátnych adopcií.
Ešte na úvod musím povedať, že ja nie som nepriateľom medzištátnych adopcií ako takých, pretože si myslím, že ak je to naozaj riadené, ak deti nedokážeme umiestniť do slovenských rodín, tak potom samozrejme je lepšie pre to dieťa, aby vyrastalo v nejakej inej krajine, kde bude mať svoju rodinu, ako tu, ako štátne dieťa v detskom domove.
Lenže problém je, že z tých spisov bolo úplne zrejmé, že u nás sa nevykonáva medzištátna adopcia tak, ako by sa mala v rámci litery zákona, či už našej legislatívy alebo tej medzinárodnej. Dostalo sa mi do rúk asi 5 spisov rôznych detí, kde som prišla na rôzne veci, ktoré sú podľa mňa veľmi smutné. My trháme súrodenecké skupiny.
Konkrétny spis sa týkal dvoch detí, ktoré sme poslali do zahraničia, tie deti majú na území Slovenska päť ďalších súrodencov, ktorí sú v pestúnskej starostlivosti konkrétneho človeka. A ten pestún prejavil záujem o to, že by si do pestúnskej starostlivosti zobral ďalšie dve deti. Ale to sa nestalo. Naše úrady mu nevyhoveli. Podľa zákona mu mali vyhovieť tak, aby celá tá súrodenecká skupina mohla vyrastať pokope. Úradníci urobili to, že odtrhli tie dve deti od tých piatich detí a poslali ich do zahraničia. Jedno do jednej krajiny a druhé do druhej krajiny.
Ďalší prípad, dvojičky. Predstavte si, že úplne malé dvojičky úradník odtrhol od seba, a dnes jedno to dieťa vyrastá v Nemecku a druhé vo Švédsku. Viete, akým hrozným spôsobom došlo k pretrhnutiu tejto súrodeneckej skupiny? Došlo k tomu takto: tie deti podľa mňa úplne nezákonným spôsobom boli zaradené do zoznamu medzištátnych adopcií kvôli tomu, že im boli prisúdené špecifické potreby. Keď sú im prisúdené špecifické potreby, tak tie deti nemusia spĺňať prakticky žiadne, tých osem kolečiek po Slovensku, či náhodou o nich neprejaví záujem nejaká slovenská rodina, ale môžu byť rovno zaradené do medzištátnych adopcií. Bolo to kvôli tomu, že, myslím, že to bolo to dievčatko, u koho bol strabizmus, to znamená škúlenie. Neviem, či pre vás je to špecifická potreba, ale teda pre mňa je to niečo celkom bežné, s čím sa dá narábať. Dobre. Tie deti boli zaradené do zoznamu medzištátnych adopcií. A teraz došlo k tomu, že sa našla rodina, ktorá mala záujem o to dievčatko, ale nemala záujem úplne o toho chlapca. Predpokladám, že takto k tomu došlo. Tak úradník z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny napísal takýto posudok, že on odporúča pretrhnutie tejto súrodeneckej skupiny, pretože ten chlapec je dementný a on je natoľko dementný, že on si nedokáže vyvinúť žiadnu citovú väzbu k tej svojej sestre, a keďže to nedokáže, tak je zbytočné, aby vyrastali spolu. Problém ale je, že toto napísal sociálny pracovník, tam nebola doložená lekárska správa, napísal to sociálny pracovník, a tie deti v tom čase, keď takéto niečo hrozné niekto napísal, tie deti mali asi rok a pol. Rok a pol. A vtedy dokázal normálny úradník napísať, že tento chlapec je proste natoľko dementný, že nedokáže ľúbiť svoju sestru. Na základe tohoto tá sestra bola poslaná do Švédska a chlapec bol vrátený do detského domova.
Predstavte si, čo sa ale stalo o tri roky neskôr. Tento istý chlapec bol znova zaradený, keď už sa zbavil sestry teda, chybou úradníka, bol znova zaradený do zoznamu medzištátnych adopcií a prišla správa z toho istého úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá hovorila o tomto: Je to krásny trojročný alebo tri- a polročný chlapček, ktorý je absolútne zdravý, proste vyvíja sa úplne normálne, je spoločenský, má veľmi priateľskú povahu. A poslali ho do Nemecka. Nepripadá vám to byť hrozné? Mne pripadá byť hrozné, že úradník tu, on normálne odpojil sestru od brata, boli to dvojičky, a chybou tohto úradníka, alebo touto manipuláciou, to nie je chyba, toto človek nemôže podľa mňa urobiť preto, že pochybí, to bol zmanipulovaný ten proces. Tak preto dnes dievčatko vyrastá vo Švédsku a ten chlapec vyrastá v Nemecku. A ten úradník im zmenil osud. On im zmenil celý život.
No ja som prišla na toto, prišla som na ďalšie iné veci, ktorými vás tu nebudem zaťažovať, a podala som trestné oznámenie, pretože podľa mňa tam dochádzalo k napĺňaniu paragrafu o obchodovaní s deťmi. Podala som trestné oznámenie a prišlo mi vyrozumenie po pár mesiacoch, že sa začalo trestne stíhať vo veci. A bola som vypovedať. Vypovedať som bola, vážení kolegovia, asi pred dvoma týždňami. A musím vám povedať, že ten trojhodinový proces, ktorý tam so mnou stvárali, za to by sa nemuseli hanbiť ani v päťdesiatych rokoch. Ja som samozrejme vtedy nežila, ale čo-to som videla z dokumentov. To bola jedna zohraná etuda vyšetrovateľky a prokurátorky, kde mali v ľavej päte, ako sa narábalo s deťmi slovenskými pri medzištátnych adopciách. Ich to vôbec nezaujímalo. Oni tam unudene sedeli a ja som im toto rozprávala a ich to vôbec nezaujímalo. Viete, čo ich zaujímalo? Ich zaujímalo, odkiaľ má Nicholsonová informácie. Prokurátorka, jediná otázka, ktorú mi dala, bolo, či tie informácie, ktoré im rozprávam, sú z výpiskov zo spisov, alebo či sú to fotokópie nejakých listov zo spisov, alebo či som rovno ukradla postadopčné správy zo spisov detí.
To máte presne ako pri Gorile, dnes už nikoho nezaujíma, tí, čo to tam riešia, teraz čo tam molestujú Nicholsona, ich vôbec nezaujíma, že čo je na tom pravdy. Jediné, čo ich zaujíma, je to, odkiaľ mal informácie, aby mohli ničiť ďalších ľudí, ktorí proste uverili v nejakú elementárnu spravodlivosť v tejto krajine a tie informácie mu dali.
A ja sa teraz nechcem akože polohovať do pozície martýra, božechráň, ja vám chcem len povedať, že je úplne jedno, čo tu v tejto krajine ratifikujeme alebo čo tu prijmeme, pretože tá vymožiteľnosť je katastrofálna. A je katastrofálne, že keď sedí vyšetrovateľka s prokurátorkou a majú riešiť obchodovanie s deťmi, so štátnymi deťmi, ktoré sa nemajú ako chrániť, pretože na tomto svete nemajú vôbec nikoho a nejakí úradníci si tu s nimi manipulujú a proste ich rozdeľujú a posielajú za hranice, takže tieto dve ženy, ktoré sú na to, aby dodržiavali literu zákona, že ich to vôbec nezaujíma. Jediné, čo ich zaujímalo, bolo to, odkiaľ ja som získala tie informácie.
Viete prečo? Pretože úplne náhodou po tom, ako ja som sama vykonala poslanecký prieskum v Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, sa stratili spisy. Volala mi to riaditeľka centra. Hovorí, že stratili sa spisy. Hovorím, však ale ja som ani chvíľu nebola v miestnosti sama, celý ten čas ste tam sedeli so mnou. Vy ste videli, že ja som nič neodnášala. Proste toto bolo úplne transparentné. Ona hovorí: No predstavte si, že sa vraj stratili spisy. A štyri hodiny boli tieto spisy mimo centra. Lenže medzitým už nejaký dobrák podal trestné oznámenie za to, že tie spisy zmizli. A ja vám garantujem, že to je prokurátorka, ktorá sedela pri tom mojom vypočúvaní, pri tom sprostom procese, išlo len o to, aby mohla Nicholsonovú obviniť z toho, že ukradla nejaké spisy z Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Toto celé si z toho pani prokurátorka zobrala. Bolo jej jedno, že jedna dvojička vyrastá v Nemecku a druhá vo Švédsku. Ale odkiaľ má Nicholsonová tie spisy?!
Tak ako tu stojím, tak prehlasujem, že mala som dve postadopčné správy a to boli kópie postadopčných správ a tie kópie mi urobili priamo na centre. Takže som sa ničoho nedopustila. A toto je to smutné. My si tu môžme ratifikovať čo len chceme, ja verím tomu, že zo Ženevy nám prichádzajú dobré veci a že sa oplatí to ratifikovať, že sa to oplatí premietnuť do našej legislatívy. Ale pokiaľ si literu zákona, dodržiavanie litery zákona predstavujeme takto, tak je úplne jedno, čo podpíšeme.
Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať

Správou o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2012 a návrhom programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014.

Správa vlády je uverejnená ako tlač 693 a spoločná správa výborov ako tlač 693a.
Správu uvedie podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Nech sa páči opäť, pán minister.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Správa o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí v roku 2012 a návrhu programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014 je na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predložená na základe zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, konkrétne na základe § 3 ods. 1 a 2 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj na základe zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
Vláda Slovenskej republiky správu schválila 21. augusta 2013 svojím uznesením č. 447/2013. Správu vypracoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, vychádzajúc z hodnotenia vlastnej činnosti a podkladov zainteresovaných ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy, ktoré sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľajú na tvorbe a výkone štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Správa je rozdelená do dvoch kapitol. Prvá kapitola poskytuje prehľad o činnosti úradu a plnení Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 na základe uznesenia vlády č. 625 zo 17. septembra 2008.
Druhá kapitola obsahuje návrh programu výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014. Charakterizuje úlohy, ktoré z neho vyplývajú, a určuje podmienky ich plnenia. Zmenou tzv. kompetenčného zákona prešiel Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí od 1. októbra 2012 do gescie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. V spolupráci s rezortom diplomacie získal úrad nové nástroje a zlepšil svoje koordinačné a komunikačné schopnosti a možnosti zvlášť využívaním potenciálu našich zastupiteľských úradov v zahraničí.
V roku 2012 sa úrad sústredil najmä na vzdelávanie detí a mládeže a vytvorenie lepších predpokladov pre aktivity krajanských spoločenstiev. Veľká pozornosť bola venovaná zefektívneniu, racionalizácii a zrýchleniu celého procesu finančnej podpory krajanov, krajanského života a aktivít, ktoré sú zárukou uchovania ich jazykovej, kultúrnej a národnej identity. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí prepracoval a zjednodušil pôvodný dotačný systém. Koncom roka 2012 bol uvedený do činnosti elektronický systém podávania evidencie a prvotného spracovávania žiadostí o podporu projektov, čím sa skvalitnil mechanizmus finančnej podpory slovenských národnostných menšín a krajanských komunít.
Rok 2012 v číslach znamenal sumu 1 121 416 eur, podporených 430 krajanských projektov a 785 udelených osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s krajanskými organizáciami, partnerskými rezortmi a inštitúciami naplnil požadované zámery vo všetkých významných oblastiach štátnej podpory Slovákov žijúcich v zahraničí, t. j. v oblasti kultúry, vzdelávania, vedy a výskumu, informácií a médií. Plnením zámerov štátnej politiky v roku 2012 boli vytvorené priaznivé predpoklady a východiská na pôsobenie úradu v roku 2013 a formuláciu konkrétnych plánov činnosti a prognózy na ďalší rok.
Účelom výročnej správy je tiež predloženie programovej projekcie zámerov na rok 2014, ktoré budú zachovávať kontinuitu plnenia strednodobých a dlhodobých úloh Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na základe ich priebežného vyhodnocovania a kontroly z predchádzajúceho obdobia. Týka sa to ťažiskových činností štátnej finančnej podpory slovenských národnostných menšín a slovenských komunít, konkrétne monitorovanie a vyhodnocovanie podporených projektov a ich vyúčtovania, ďalej zabezpečenie procesu vydávania osvedčení, pokračovanie odborných analytických prác vo všetkých segmentoch činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a tiež vypracovávanie správ a expertíznych podkladov či spolupráce s partnermi doma a v zahraničí.
Dynamické zmeny navodené zvýšenou migráciou Slovákov mimo Európskej únie, rýchly nárast tzv. migrácie za prácou v rámci Európskej únie, ako aj postupné politické a spoločenské zmeny v krajinách strednej a východnej Európy, kde žijú početné historické slovenské národnostné menšiny, budú prirodzene predmetom pozornosti novej koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí do roku 2020. Hlavný rozsah prác na koncepcii bude vykonaný v rokoch 2013 a 2014. Pristúpi sa tiež k tvorbe téz nového zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a k analýze postavenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v systéme orgánov štátnej správy z hľadiska jeho väzby na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a koordinačného prepojenia na ostatné ministerstvá.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala predloženú správu na vedomie.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister.
Poprosím Juraja, pána poslanca Juraja Drobu, ktorý je určený spravodajca, aby nás informoval o prerokovaní správy vo výboroch.

Vážený pán predseda Národnej rady, ctení kolegovia, vážený pán minister, prepáčte, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2012 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014. Je to tlač č. 693.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 672 z 2. septembra 2013 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 10. októbra 2013 č. 63, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny z 10. októbra 2013 č. 103 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením z 8. októbra 2013 č. 109 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zobrať Správu o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí a poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcich v zahraničí za rok 2012 a návrh programu štátnej podpory, štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014 (tlač 693) na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať predmetnú správu na vedomie. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcich v zahraničí za rok 2012 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014, tlač 693a, bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 69 z 15. októbra 2013. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko prosím, pán predseda, spoločná správa a poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.