25. schôdza

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Mám písomné prihlášky. Pán poslanec Kadúc, pán poslanec Mikloško a pán poslanec Viskupič.
Pán poslanec Kadúc, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade ja som si vedomý, že túto správu len berieme na vedomie, ale aj cez to všetko by som si dovolil mať zopár poznámok, dá sa povedať k zahraničnej politike ku Slovákom žijúcim v zahraničí.
Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou. Ide o náš spoločný cieľ, ktorý sme si zakotvili aj do čl. 7a ústavy. Na plnení tohto cieľa sa podieľa tak vládna strana, ako aj opozícia, či mimoparlamentné politické strany a hnutia, akademické a vedecké inštitúcie, mimovládne organizácie, občianske združenia a jednotlivci, ale aj samotní krajania a ich reprezentatívne organizácie. Aby toto spoločné úsilie nesprevádzal chaos, aby sa aktivity a finančná podpora neduplikovali, bola v minulosti vytvorená funkcia splnomocnenca vlády Slovenskej republiky a v roku 2006 zriadený Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Za týmto účelom bol tiež prijatý zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí v znení neskorších predpisov a bola schválená štátna politika starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorú vláda každoročne schvaľuje a parlament berie na vedomie, ako to robíme práve teraz pri prerokovaní a schvaľovaní predloženého materiálu, ktorý možno skrátene nazvať aj výročnou správou Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí pre rok 2012, resp. 2013.
Z pohľadu jedného výkonu štátnej politiky voči naším krajanom bola najvýznamnejšou funkciou Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí jeho koordinačná funkcia vo vzťahu k ministerstvám a iným orgánom štátnej správy, keďže starostlivosť o krajanov je prierezovou témou patriacou do pôsobnosti viacerých subjektov.
Po nástupe do funkcie podpredsedu vlády, pán minister, ste vyhlásili, že jedným zo štyroch pilierov zahraničnej politiky Slovenska bude aj starostlivosť o krajanov v zahraničí. Takéto vyhlásenie napĺňalo optimizmom nielen slovenskú verejnosť, ale predovšetkým slovenské zahraničie. O to väčšie sklamanie spôsobilo, keď ste v roku 2012 ako jednu z prvých vecí, novelizáciou tzv. veľkého kompetenčného zákona, zrušili túto koordinačnú právomoc Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, čím ste z uvedeného úradu spravili servisné pracovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a celú krajanskú agendu ste uvrhli do chaosu, ktorý tu bol podľa niektorých vyjadrení naposledy koncom 90. rokov minulého storočia. A to aj napriek tomu, že diskusia v parlamente a vo verejnosti sa v posledných rokoch niesla v duchu, že by bolo vhodné posilniť postavenie a nezávislosť predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, napríklad aj tým, že bude namiesto vymenovania vládou volený parlamentom.
Krátko po nástupe do vašej funkcie ste dňa 12. mája 2012, ste sa pre médiá vyjadril, že po vymenovaní Igora Furdíka za predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, očakávate, citujem, "upokojenie situácie ohľadom zahraničných Slovákov", ako bez ohľadu na opodstatnenosť, ako reakciu na sťažnosť niekoľkých krajanských organizácií a spolkov. Podľa mojich vedomostí išlo o sedem až dvanásť organizácií a spolkov na adresu bývalého vedenia Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Vychádzali ste vtedy z nesprávneho predpokladu, že jediným zástupcom slovenského zahraničia vo vzťahu k vláde je Svetové združenie Slovákov žijúcich v zahraničí, čo skutočne platilo, ale naposledy v roku 2002, keď toto občianske združenie vzniklo. Následne sa v tomto združení výrazne negatívne angažoval jeho súčasný predseda a do slovenského zahraničia natiekli nemalé peniaze vo forme každoročne udeľovaných dotácií.
Keď v roku 2006, keď sa v roku 2006 podarilo terajšiemu predsedovi Svetového združenia Slovákov v zahraničí vyhrať vo voľbách o jeden hlas, nastal v slovenskom zahraničí skutočný rozkol. Namiesto toho, aby sa nový predseda tohto združenia snažil o zjednotenie oboch názorovo odlišných skupín krajanov, urobil všetko pre to, aby sa dosiahla jednotnosť, avšak len v rámci Svetového združenia Slovákov zahraničí, a to aj za cenu, že v ďalších rokoch bolo vylúčených alebo samoodídených z tohto občianskeho združenia vyše 40 reprezentatívnych krajanských organizácií, predovšetkým zo zámoria a západnej Európy. Potom sa nemožno čudovať, ak zrazu poslanci dostávajú listy od takého veľkého počtu krajanov, hoci predložená výročná správa, o ktorej rokujeme, uvádza, že Svetové združenie Slovákov v zahraničí zastupuje 95 % všetkých krajanských organizácií a spolkov. Aj keby malo toto združenie skutočne sto členov, čo už samotný úrad členom Zahraničného výboru Národnej rady priznal ako nepravdivý údaj, štyridsaťtri spolkov zo sto nebude tvoriť 5 % slovenského zahraničia.
Na tejto veci je však zaujímavá práve skutočnosť, že v období, keď vznikol rozkol v slovenskom zahraničí, resp. v období krátko po ňom, ste boli ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky a hoci táto agenda nepatrila do vašej kompetencie, nepostrehol som, že by ste sa akokoľvek angažovali v prospech upokojenia vzniknutej situácie v slovenskom zahraničí. Napriek tomu, že ste v roku 2012 verejne deklarovali výmenu vedenia Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, sledujete upokojenie situácie ohľadom zahraničných Slovákov, terajší predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí na rokovaní zahraničného výboru pre niekoľkými dňami konštatoval, že upokojenie situácie nie je možné. Súčasný katastrofálny stav preto podľa môjho názoru nemožno nazvať inak ako zlyhaním vašej politiky v krajanskej problematike, krajanskej agende.
Pokiaľ ide o činnosť Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí a vášho nominanta na jeho čele Igora Furdíka, ako to vyplýva z predloženej výročnej správy tohto úradu, možno uviesť, že už v septembri 2012 sme formou interpelácie oslovili pána premiéra s viacerými otázkami týkajúcimi sa starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, pretože sme na základe sťažnosti niektorých krajanských organizácií a spolkov nadobudli dojem, že nielen vláda, ale aj predĺžená ruka, ktorou tento úrad je, nemá jasnú predstavu o systémových a organizačných zmenách, ktoré by bolo potrebné v krajanskej agende vykonať.
Pán premiér v odpovedi na našu interpeláciu uviedol, že určitý chaos pri vedení Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí je spôsobený najmä tým, že Igor Furdík ako nový predseda úradu sa ešte nestihol riadne oboznámiť so svojou agendou a že riešenie niektorých otázok si vyžaduje čas. S prihliadnutím na uvedené je pre nás nepochopiteľné, že ani po šestnástich mesiacoch od nástupu nového vedenia úradu, ktoré v princípe pozostáva z vašich nominantov, keďže žiadne otvorené výberové konania sa na rozdiel od minulosti na tieto funkcie neuskutočnili, situácia v agende Slovákov žijúcich v zahraničí nesmeruje k lepšiemu, ale bola terajším vedením úradu dovedená do stavu, keď sme svedkami zatiaľ najväčších protestov reprezentatívnych krajanských organizácií a spolkov, ako aj osobností krajanského sveta voči súčasnej politike Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré vyslovujú vážne výhrady týkajúce sa fungovania a činnosti úradu, ako aj jeho prístupu vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Konkrétne dňa 15. septembra 2013 zaslalo 25 reprezentatívnych krajanských organizácií a spolkov z celého sveta všetkým poslancom Národnej rady zásadné pripomienky k výročnej správe Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí a so žiadosťou, aby Národná rada túto správu vrátila vláde na prepracovanie, a to z dôvodu, že, citujem, "bola vypracovaná s nízkou mierou starostlivosti a odbornosti a jej obsah na viacerých miestach nasvedčuje tomu, že Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí krajanské prostredie dobre nepozná a doterajšia vzájomná komunikácia medzi krajanmi a úradom sa nezdá byť efektívna".
V zásadných pripomienkach týchto krajanských organizácií a spolkov sa okrem iného uvádza, že Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí a) dlhodobo neplní viaceré uznesenia vlády spôsobujúce negatívny dopad na Slovákov žijúcich v zahraničí, b) nepozná situáciu v krajanských komunitách, ktoré prekračujú rámec Dolnej zeme, c) rozdeľuje krajanskú komunitu a favorizuje jedny skupiny krajanov voči druhým, pričom o niektorých krajanských komunitách sa vyjadruje nediplomaticky až dehonestujúco, d) uvádza nepravdivé a neoverené informácie týkajúce sa krajanských organizácií a spolkov, osobitne Svetového združenia Slovákov v zahraničí, ktoré v skutočnosti nie je reprezentatívnym krajanským združením, e) rozdeľuje dotácie v rozpore s krajanským zákonom, osobitne v rozpore s princípom nediskriminácie, ako aj vlastnou dotačnou smernicou, pričom osobitne poukazuje na netransparentné a klientelistické poskytovanie dotácií na Slovenský dom v Prahe.
Následne dňa 19. septembra 2013 bol zo strany takmer celej krajanskej komunity v Českej republike, t. j. 18 krajanských organizácií a spolkov z 23 aktívne v Čechách pôsobiacich, zaslaný Národnej rade otvorený list, v ktorom tieto subjekty vyjadrujú zásadný nesúhlas a vážne výhrady k spôsobu, zámeru a forme týkajúcich sa poskytovania dotácie na Slovenský dom v Prahe zo strany Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento doteraz najväčší jednotný odpor reprezentatívnych krajanských organizácií a spolkov v Českej republike vrátane členov Rady vlády Českej republiky pre národnostné menšiny bol podľa ich vlastných slov podnietený prístupom a politikou Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí vo vzťahu k nim, pričom v tejto kauze vyjadrujú vážne výhrady voči dotácii vo výške 330 000 eur na Slovenský dom v Prahe, ktorá podľa ich vlastných slov, citujem, "bola poskytnutá bez akejkoľvek konzultácie s ostatnými krajanskými organizáciami a spolkami v Českej republike, ktoré sa o takýto dom snažia už dvadsať rokov, poskytnutá občianskeho združeniu, ktorého činnosť do vnútra slovenskej komunity je minimálna a vo väčšine prípadov pripomína agentúrnu činnosť zameranú na dovoz atraktívnych osobností zo Slovenska".
Dovoľujem si vám pripomenúť, pán minister, že pri odvolávaní bývalého vedenia Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí ste sa pre médiá v máji 2012 vyjadril takto: "Očakávam konsolidáciu v krajanskej problematike, pretože boli tu viaceré javy, ktoré viedli k nejakému rozkolu. Nechcem, aby tu bolo akékoľvek podozrenie o tom, že sa tu favorizujú jedny skupiny krajanov voči druhým alebo že sa prostriedky štátneho rozpočtu nevykladajú maximálne hospodárne a v záujme Slovenskej republiky." Iróniou osudu je, že všetky tieto nežiaduce javy sa dejú práve teraz, ako nám to dosvedčujú aj výhrady zo strany krajanov a utvrdzujú nás v tom viaceré vyjadrenia terajšieho predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý sa opakovane verejne vyjadril, že sa prioritne mieni starať len o jednu skupinu krajanov, a to krajanov z tzv. Dolnej zeme, napriek tomu, že platný slovenský krajanský zákon vychádza z princípu rovnosti prístupu Slovenskej republiky vo vzťahu ku všetkým krajanom na celom svete vrátane udeľovania dotácií krajanom, konkrétne § 5 tohto zákona.
Nazdávam sa, že ak je zámerom vlády zakotviť rozdielny prístup vo vzťahu ku krajanom, ktorí majú postavenie národnostných menšín v zahraničí a vo vzťahu ku krajanom, ktorí žijú v diaspóre bez tohto postavenia, musí sa najskôr prijať nový krajanský zákon, resp. dva osobitné zákony, ako to majú napríklad v niektorých balkánskych krajinách so silnými menšinami v okolitých štátoch, až potom uplatňovať rozdielny prístup na rozdielne skupiny krajanov v zahraničí. Takýto prístup sa však mal najskôr schváliť v programovom vyhlásení terajšej vlády, teda byť podporený vaším verejným vyhlásením i s poctivou úradníckou prácou na vypracovanie takejto novej právnej úpravy zo strany Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí.
V programovom vyhlásení však o takomto prístupe nenájdeme nič, vaše verejné vyhlásenia boli presne opačné, to znamená, žiadna favorizácia krajanov. Avšak prístup Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí je v protiklade s programovým vyhlásením vlády a vašimi verejnými vyhláseniami. Takémuto prístupu možno ťažko rozumieť a nerozumejú mu ani krajania žijúci v zahraničí, a tak nečudo, že sa búria a protestujú.
V tejto súvislosti ma zaujali vyjadrenia terajšieho predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí k zastávaným výhradám zo strany krajanov na rokovaniach jednotlivých výborov Národnej rady. Igor Furdík sa aj v tomto roku bránil napríklad tým, že mu pri nástupe do funkcie nebola odovzdaná agenda od bývalého vedenia Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Preveril som túto vec a zistil som, že existuje oficiálny protokol o odovzdaní agendy bývalým vedením Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Toto tvrdenie preto nie je pravdivé.
Podobne ďalšou výhradou terajšieho predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí je, že po prevzatí agendy sa mal ocitnúť na tzv. zelenej lúke a začína budovať úrad odznova. K takejto výhrade si dovolím uviesť niekoľko skutočností, ktoré tvrdenia terajšieho predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí nepotvrdzujú, práve naopak, vyvracajú.
Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí po odňatí koordinačnej právomoci novelou tzv. veľkého kompetenčného zákona v roku 2012 plní v princípe tri úlohy, a to je vydávanie osvedčení, ktorým si dotknutá osoba preukazuje postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, udeľovanie dotácií a komunikácie so slovenským zahraničím a domácou verejnosťou vrátane pracovnej komunikácie s inými subjektmi v krajanskej agende.
Agenda vydávania osvedčení sa v princípe od vzniku Úradu Slovákov v zahraničí v roku 2006 podstatne nezmenila a funguje od začiatku činnosti tohto úradu až doteraz, dokonca lepšie, ako fungovali v čase, keď ešte osvedčenia vtedy, v minulosti preukazy, vydávalo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenska. Kvalitatívny rozdiel vydávania osvedčení Slovákom žijúcim v zahraničí oproti časom, keď ich vydávalo ministerstvo, spočíva v tom, že už prvá predsedníčka Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí začala viac spolupracovať s Úradom pre zahraničnú a cudzineckú políciu, pre hraničnú a cudzineckú políciu, ale aj s Úradom kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru. Vďaka tom sa podarilo odhaliť, že množstvo preukazov vydaných ešte v období pred vznikom úradu zo strany ministerstva zahraničných vecí bolo falošných, pretože vaše ministerstvo si nedalo námahu s tým, aby s príslušnými policajnými zložkami spolupracovalo.
Na vysvetlenie, aj podľa predchádzajúcich výročných správ úradu sa falšujú podklady asi k trom percentám žiadostí o vydanie osvedčenia, a to najmä žiadateľmi z Ukrajiny. Po nástupe terajšieho predsedu úradu sa situácia opakuje, keď spolupráca so zložkami Policajného zboru absentuje, ako to dokazuje aj samotný Úrad Slovákov žijúcich v zahraniční vo svojej odpovedi členom zahraničného výboru na výhrady krajanov.
V tejto agende úradu teda možno zhrnúť, že terajší predseda úradu na zelenej lúke určite nezačínal a kvalitu zabezpečovania úloh o niečo zhoršil a nie zlepšil. Agende udeľovania dotácií zo strany Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí sa venovalo niekoľko finančných kontrol Úradu vlády. Podrobnejšie sa o tom možno dočítať v správach 3/2009, 2011, v správe č. 5/2011, ale aj v správe vnútorného auditu Úradu vlády č. 4/2010.
Na základe kontrolných zistení bývalé vedenie Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí prijalo vôbec prvé dotačné pravidlá od vzniku úradu s platnosťou od roku 2012, ktoré si doterajší predseda úradu upravil tak, aby mu lepšie vyhovovali s platnosťou od roku 2013. Pri porovnaní oboch dotačných smerníc však zistíme, že sú zhodné na viac ako 90 % ich obsahu, pričom pri zjednodušovaní, žiaľ, asi nechtiac, vypustil terajší predseda úradu aj také ustanovenia, ktoré zabezpečovali, aby sa dotácie netunelovali. Nemusím snáď zdôrazňovať, že rovnako ako aj inde, aj medzi krajanmi sa nachádzajú niektorí jednotlivci, ktorých snahou je prevádzkovať takzvaný etnobiznis, a zamedziť takémuto konaniu sa dá len prísnymi sofistikovanými pravidlami, niekedy, žiaľ, aj trochu zložitejšími na pochopenie, pre množstvo krajanov, ktorí sa úprimne snažia udržať rozvoj slovenského národného povedomia a kultúrnej identity v zahraničí.
Ak chce Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí profesionálne pôsobiť vo vzťahu dovnútra aj navonok, musí mať vypracovaný kvalitný systém vnútorných predpisov a zavedenie informačnej, informačnej platformy, ktoré mu umožnia komunikáciu s vonkajším svetom. Ak si na webovej stránke úradu pozriem napríklad zoznam vnútorných predpisov, ktoré na stabilizáciu činnosti úradu prijalo bývalé vedenie úradu, zistíme, že v priebehu 15-ch mesiacov bolo prijatých 91 vnútorných predpisov, z ktorých terajší predseda úradu nezrušil ani jeden. Pre porovnanie je potrebné uviesť, že za rovnaké obdobie 15-ch mesiacov terajší predseda prijal len 29 vnútorných predpisov, čo skôr napovedá, že stabilizáciu úradu po výmene jeho vedenia v roku 2012 dokončil.
Pokiaľ ide o komunikačné platformy, terajší predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí pracuje výlučne s platformami, ktoré zaviedlo bývalé vedenie úradu. Možno sa niektorí, niektoré z vás ešte, niektorí z vás ešte pamätajú na niektoré, viaceré aj takzvané mienkotvorné médiá písali o rôznych predlžených informačných platformách Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí za bývalého vedenia úradu. Skutočnosť je však taká, že všetky tieto údaje, predražené informačné platformy, tvoria dnes chrbtovú kosť komunikačného systému Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí.
Ak by som však mal spomenúť dve veci, ktoré vnímam pozitívne, podarilo sa dosiahnuť práve terajšiemu vedeniu úradu, je to zavedenie elektronického systému poskytovania dotácií a posun celého procesu udeľovania dotácií, aby mohli byť udeľované už v marci príslušného kalendárneho roka, čo výrazne pomôže krajanom pri realizovaní ich aktivít. Buďme však aj v tomto smere objektívni a povedzme, že informačný systém na tieto účely bol zakúpený ešte bývalým vedením Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2011 a posun procesu udeľovania dotácií ohlasovalo bývalé vedenie úradu aj verejne s tým, že by mal byť zavedený v roku 2013. Je teda chvályhodné, že sa tak nakoniec v oboch prípadoch stalo za terajšieho vedenia úradu, ak by ste však celkom bezdôvodne, teda skôr politicky ako odborne, nevymenili bývalé vedenie Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí.
Osobitou kapitolou činnosti Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí je komunikácia s krajanmi, ktorá podľa môjho názoru nie je dobrá. A možno si všimnúť aj z odpovedí, ktoré úrad adresoval
štyridsiatim trom spolkom a organizáciám ako reakciu na ich výhrady. Tieto odpovede boli zaslané členom zahraničného výboru a je zarážajúce, že sú plné osobných invektív a osočovania, keď nielen poslanci Národnej rady, ale aj krajania očakávali odpoveď v rovine vecných argumentov. Bez ohľadu na to, kto tieto odpovede za úrad vypracoval, sa nazdávam, že dobré meno tohto úradu nespravili, skôr naopak.
Chcel som pôvodne prečítať časť toho listu, ale predpokladám, že to urobia niektorí kolegovia. A zároveň, ešte raz, som si vedomý, že tú správu berieme iba na vedomie, ale tieto výhrady, ktoré boli zaslané a ktoré sú verejne známe niektorým, myslím, že by mala táto správa zohľadňovať. A ak nie teraz, tak v budúcnosti by sa s touto situáciou malo niečo robiť.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mikloško, do rozpravy.

Vážený pán predseda parlamentu, pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, treba kúriť s drevom, ktoré máme. Čiže to je základná informácia, ktorá hovorí o našich krajanoch v styku s nami. Iste, že debata o nich by sa tu raz v parlamente zišla aj taká gruntovná, lebo je tam veľa problémov. A teda nemusíme všetky otvárať pri tejto správe, ktorá je spôsobom predsa len raz za rok lokálna a týka sa jedného úradu a jeho práce. Čiže porozmýšľajme, jak aby sme mohli v budúcnosti dať do nášho programu aj debatu o krajanoch. Je to v mnohom, v mnohom parametrický problém.
Slováci voľakedy odchádzali za chlebom, potom za komunizmu pre politické a náboženské prenasledovanie. Ale potom to stále viac išlo a preklápalo sa do ekonomických príčin, kvôli prosperite, lepšej životnej úrovni. Keď komunizmus padol, dúfal som, že sa Slováci vrátia a budú pomáhať, investujú, zamestnajú našich, pozvú ich pracovať do zahraničia, budú nás zviditeľňovať. Sú na to mnohé možnosti. Žiaľ, veľmi málo sa z tohto uskutočnilo. Ale o tom nebude dnes reč, aj keď by raz mohla byť.
Mrzí ma, samozrejme do dnešného dňa, keď šikovní, talentovaní ľudia tresnú dvermi, odchádzajú, povedia, už sa nevrátia. Oni sa nakoniec ešte potom vrátia, keď budú starí, snáď, ale už môže byť neskoro. Proste zmiznú, asimilujú sa a o Slovensko sa často prestanú zaujímať. Keď už ich druhá, tretia generácia nehovorí po slovensky, tak je to chyba, asi aj ich. A v podstate sú títo ľudia pre Slovensko stratení. A potom, keď, hovorím, v starobe sa vrátia, aj sami pochopia, že urobili chybu.
Je zaujímavé, že v tomto smere Maďari, treba ich dať za vzor, sú tiež v celom svete, ale silne lobujú aj pre súčasné Maďarsko, aj pre minulé Maďarsko, a pomáhajú v zahraničí, aby proste zahraničie, ktoré väčšinou nie je informované, najmä za oceánmi, získalo lepší obraz o ich vlastnej krajine. Samozrejme, je prirodzeným právom každého človeka rozhodnúť sa o svojej národnosti, by som povedal, aj o mieste, kde chce žiť. Ak to však nie je rodná zem, mali by na to byť vážne dôvody, nie iba nejaké jednoduché a ekonomické.
Iste, mladí musia cestovať, nasávať, získavať skúsenosti. Jeden starý priateľ raz povedal, že to nikdy neodpustí minulému režimu, teda do osemdesiat deviateho, že im nedovolil cestovať. Všetko odpustí, ale toto nikdy nie. Voľačo na tom pravdy je, lebo sami všetci vieme, keď sme mladí, ako nás ovplyvní návšteva Paríža, Ríma, New Yorku a tak ďalej a tak ďalej. Získate určitý rozmer, ktorý tu doma nemôžte získať, ale treba sa vrátiť domov, to som už povedal. Teda choďte, byťte vonku, získajte skúsenosti, ale nezabúdajte na Slovensko, na svoj rodný kraj.
A teraz k správe. Aj pri čítaní tejto správy mi napadlo, že ako sa aj dnešní krajania chovajú k Slovensku. Napríklad, v ktorých štátoch koľko z nich volilo? To by bola zaujímavá štatistika. Nemecko, hurá, ste blízko. Koľko z tých x-tisícov, čo tam žije, naozaj majú záujem o nás, o našu krajinu? Aj tým, že idú voliť alebo aspoň korešpondenčne. Koľkí tuná investovali alebo investujú? Presadili kultúrne projekty? To som už hovoril.
So záujmom som si túto správu prečítal, iste má svoje chyby. Nepáči sa mi už hneď na začiatku tá politická časť, kde je napríklad hneď v prvých vetách fráza, že "prezident Slovenska vo výkone svojej funkcie garantuje strategickú pozíciu agendy zahraničných Slovákov, ktorých považuje za neoddeliteľnú súčasť slovenského národa a jeho identity". Tak je to pekne z nejakého dokumentu vypísané. Ale potom nasleduje pár odstavcov o tejto práci pána prezidenta, ktorú si ctím a vážim, ale ako v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako pozdravil listom delegátov akéhosi slovenského podujatia, ako sa zúčastnil na slávnostnom vyhodnotení 20. ročníka literárnej súťaže žiakov základných škôl, ako pozorne sledoval potreby krajanov a tak ďalej. Zdá sa mi to troška frázovité.
Ďalej úrad píše, že obnovil spoluprácu so Svetovým združením Slovákov v zahraničí, ktoré združuje 95 % všetkých Slovákov vonku, no. Čiže to je silné slovo, možná že to tak je. Z toho by znamenalo, že tá inštitúcia Únia Slovákov v zahraničí, ktorá vlastne veľmi protestovala, k tomu sa ešte potom v krátkosti vrátim, tak by mala len 5 %, tak celkom mi to nesedí, no.
Ináč, Slováci v zahraničí, dokumentujem to, že tam, kde sú dvaja Slováci, aj doma, aj v zahraničí, hneď spravia tri organizácie a politické strany, no. Čiže naša rozštiepenosť nám bude, nás ešte bude dlho trápiť. A ten pomôže Slovensku, kto ho zjednotí. A to je tiež trocha fráza, ale pravdivá.
No, no v tej správe, tak teraz veľmi, tak len pár takých poznámočiek. Konštatuje tam riaditeľ, že nedisponoval moderným elektronickým systémom podávania, a tak ďalej, podpory projektov, udelenia dotácií,. To sa mi zdá dneska, v čaše elektroniky, počítačov, taká byť... Prečo nedisponoval? Mohol disponovať, všetky ministerstvá to majú.
Ďalej je tam tabuľka zaujímavá o jednotlivých menšinách v jednotlivých krajinách. To by si vyžadovalo snáď väčšiu pozornosť v nejakej inej správe. Ja viem, že v deväťdesiatom druhom, treťom som mal peknú štatistiku za jednotlivé všetky štáty, jak to je. Tu napríklad v tej tabuľke chýba Amerika a Kanada. Tak pokiaľ ja viem, po revolúcii sa hovorilo, že dva, tri, možná štyri milióny krajanov má slovenský pôvod, čo si myslím, že je pravdou, aj keď, vidíte, v tej tabuľke Amerika a Kanada vôbec nie je.
Ďalej projekty, teda úrad podporil rôzne projekty aj vedy, výskumu, čo je tiež dobré, iste. Len tuná máme aj my veľkú kapacitu. Pýtam sa, či aj európske projekty by neboli použité na takéto veci. Spolupráca so SAV, s historickým ústavom, s univerzitami, doktorandmi, PhD., na tému "Naši krajania", tí asi, by mohli sa asi viac využívať.
Potom je tabuľka tých dotácií. Tak nedovolím si nejako ju veľmi komentovať, ale troška mi tam chýbajú kritériá výberu. Tá komisia, ktorá to navrhla a predseda to schváli, by mala takéto a takéto kritériá. To by som napísal. Tie mi, som ich tam nenašiel, no.
Vyčítajú pánu veľvyslancovi, že podporil Srbsko s 358-mi tisícmi, pretože tam bol veľvyslanec voľakedy. No tak už asi pozná tú situáciu tam najlepšie, čiže toto by som mu až tak nevyčítal. Iste vedel, za čo to robí, je štatutár.
Tam, tam sa mi, vždy sa opýtam, aj vlani som sa pýtal, že ako dopadli katolícke a evanjelické misie. Sú po celom svete, ten zoznam tam je, ale není jasné, koľko dostali. Lebo tie vlastne spájajú nielen katolíkov a evanjelikov, ale aj ľudí, ktorí sú vonku, rôzne babysitterky, našich pracovníkov, majú tam veľa kultúry. Ja poznám viaceré, sú napríklad v Taliansku, v Mníchove, v Londýne, a skutočne sú centrami, nepovedal by som ani, že len náboženského života, ale aj kultúrneho a krajanského života. No tak toto snáď, pár, to bolo k tej správe.
Potom nasleduje návrh programu na budúci rok, čo je, myslím si, dobrý aj konkrétny, samozrejme závisí od financií, ktoré ešte nie sú. Asi nemôžme povedať. Tam mi chýba, ale to je v celej správe, spolupráca s Maticou slovenskou. Tam sa hovorí iba o spolupráci s Krajanským múzeom Matice slovenskej, čo je predsa len časť Matice slovenskej, a Matica Slovenská sa vždy hrdí tým, že spolupracuje s krajanmi v zahraničí. V tejto správe mnohé ministerstvá sú veľmi podrobne popísané, niekedy je aj ťažko zistiť, či to robil úrad alebo ministerstvo alebo spolu. Ale jako sa jednotlivé ministerstvá starajú o krajanov, čo je fajn. Matica slovenská a spolupráca s úradom by mohla byť podstatne väčšia. A o tom je tam veľmi málo. Naozaj pár riadkov a skôr s tým múzeom krajanov.
No a potom sa dostanem troška k tej kritike. Teda naozaj na úrad sa vzniesla taká až nebývalá kritika. Tak treba povedať, a to už, tu asi aj v tých dokumentoch, kto čítal, vie, že pán Klimo, ktorý je šéf tej Únie Slovákov v zahraničí, nebol svojho času zvolený do Svetového združenia Slovákov v zahraničí. No a tak po slovensky sa nahneval a urobil si svoju úniu a tým vlastne rozštiepil toto hnutie, ktoré nikdy nebolo jednotné, ani nebude. No a má asi 25 organizácií, podstatne menších. No čiže aj mne sa zdá, že môže to byť tých naozaj 5, 10 % z celkového krajanského hnutia. No ale ten si dal veľkú námahu a teda veľmi tvrdo skritizoval celú správu, no. Ja k tomu len to poviem, že to samozrejme si musí úrad lepšie, nieže prečítať, určite to aj spravil, ale skúsiť zohľadniť pre budúcnosť.
Len vyčítať úradu, že nespravil vybudovanie pamätníka slovenského vysťahovalectva alebo nezabezpečil televíziu pre Slovákov v zahraničí. To sú veci finančne veľmi náročné a vyčítať to úradu proste, by som povedal, nie je celkom rozumné.
Tak isto vzdelávanie detí v slovenskom jazyku v krajanských komunitách. To je dosť háklivé. Rodičia, ste tam, tak ich učte! A to, keď ste vonku, tak to bremeno, že ony tú slovenčinu musia nejakým spôsobom vedieť, že ich treba doma učiť a tak ďalej. Ja sa pamätám v deväťdesiatom druhom, treťom, keď bolo veľké nadšenie, keď veľa Slovákov bolo napríklad v Prahe, som sa pokúsil urobiť školu v Prahe pre Slovákov. Tak sme všetko vylobovali, pripravili, poslali sme veľké dotazníky všade a sa prihlásilo môžno desať, päť ľudí. No, proste hrozné! Tak už samozrejme tí ľudia boli orientovaní na české školy, už tam boli, ale teraz mali možnosť mať slovenskú školu, a nemali o to záujem. Ale to bolo v deväťdesiatom druhom, prvom roku.
Tak ešte k tým námietkam. Napríklad to, že web portál úradu je len v slovenskom jazyku. Myslím, to je normálne. No, keď si Slovák alebo bývalý Slovák, tak by si po slovensky mal vedieť. Tak nemôžu to všetko prekladať do všetkých jazykov, kde Slováci momentálne žijú, no. Slovenské médiá vôbec neinformujú o aktuálnom dianí v krajanskom svete. To je tiež výčitka asi skôr pre médiá, ako pre, konkrétne pre riaditeľa. No je tu tých pripomienok viacej. Určite to nie je dôvod, aby sa tá správa nevzala v úvahu. Ale treba o tých pripomienkach porozmýšľať.
Potom je 15-stranová odpoveď riaditeľa, chudáka, ktorý teda musel napísať na všetky tie body, alebo napísal odpovede. Tak tiež nechcem to, tu o tom hovoriť. Ja som nebol na zasadnutí zahraničného výboru, kde sa to prejednávalo. Bohužiaľ, som bol niekde v zahraničí, ospravedlnený, takže som nezažil tú diskusiu. Iste o tom bola, ale nikde sa to už ďalej neprejavilo v nejakých tých uzneseniach, proste. Takže treba ju tu spomenúť, tú diskusiu, a nezabudnúť celkom na ňu.
Na odpoveď pána riaditeľa Furdíka potom znova teda Únia Slovákov v zahraničí odpovedala dvojstranovým listom, v ktorom snáď stojí za spomenutie ten záver, želanie, aby sa opätovne obnovila činnosť Komisie pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá niekoľko rokov úspešne fungovala ako pracovná komisia pri Zahraničnom výbore NR SR. No, tak neviem, či zahraničný výbor je akurát to, kde by táto komisia mohla a mala pracovať. Iste nejaký výbor, alebo nejaké pri MZV alebo pri úrade vlády, ktorý súvisí s krajanmi, by mal byť. Možno že je, ale ja o tom neviem.
Tak vážení, blížim sa k záveru. Ja by som povedal, že to, čo voľakedy povedal Kenedy, všetci to dobre poznáme: Nepýtaj sa, čo ty dostaneš od Ameriky, ale čo ty môžeš urobiť pre túto svoju krajinu Ameriku. To by si mal dať trocha každý krajan v zahraničí. Už som dal Maďarov ako príklad k tomuto. A teda kontakt s nami by nemal byť, závisieť len od tých pár euro, ktoré dostaneme každý rok, ale mal by byť trvalý záujem a snaha Slovensku pomôcť. To je prvá poznámka.
A druhá poznámka, pán minister, bude taká nie celkom korektná, politicky korektná. Viete, že tu nedávno bola reč o čipovaní psov, no. Bola o tom veľká debata. Všetci tomu rozumeli. Aj ja. A bolo to dané do novely na ochranu rastlín. Čiže bola taká nepriama novela. A tu by som si dovolil takú nepriamu novelu zahraničnú povedať. A to sa týka Ukrajiny a Timošenkovej, keď vás tu máme, prepáčte. Ide o to, že trikrát som tu navrhol nejakú rezolúciu o Timošenkovej, nikdy neprešla. Potom som vám napísal otázku. Veľmi pekne ste mi na ňu odpovedali. Vyslovene, teda v zmysle aj mojich názorov. Potom bol tlak Európskej únie na asociačnú zmluvu, že len vtedy ju pustia, ak sa tento prípad vyrieši. Zahraničný výbor teraz pred týždňom prijal rezolúciu, čo je dobré, ktorou sme schválili to, že súhlasia, aby Ukrajina dodržala svoje dohody s Európskou úniou, a nejaké projekty tam robí. Ja som tam chcel dodať niekoľko slov, aby bolo z toho jasné, že sa to týka aj Timošenkovej, aj keď som ju nechcel menovať. To mi neprešlo. Ale my sme to ako zahraničný výbor prijali. Hurá! Tak Timošenková pôjde do Nemecka sa liečiť a situácia sa ukľudní a prijme sa asociačná dohoda. A teraz som sa v novinách dozvedel, že ministerka spravodlivosti Ukrajiny povedala, že nie. Že ona ostane doma a nič sa nezmení. No tak potom aj euroasociačná dohoda Európskej únie by mala povedať, že nie. Lebo teda je to téma posledných, pol roku, aj moja téma troška, ale nie téma parlamentu.
Takže ďakujem za to, že zahraničný výbor to prijal, ale mali by sme pokračovať ďalej. A možno, že by to mohla byť téma znova aj pléna. Ďakujem za túto, by som povedal, toto čipovanie psov v novele pre ochranu rastlín. Ale tam som zistil, že sa to niekedy aj dá.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Tým, ako si sa snažil plasticky naznačiť tú situáciu, ktorá sa teda vyskytuje, mám pocit, že presne tam, kde si mohol ešte teda doplniť, mňa by tá diskusia zaujímala, nielen výborová, ale ja mám nejaké informácie, mohli zaznieť aj tu v pléne, pretože či už na, na kultúrnom výbore alebo vašom výbore sa situácia ohľadom Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí nejaví ako ukľudnená. To znamená, že keďže zámerom ad jedna výmeny a nastavenia parametrov fungovania tohoto úradu v rámci jednotného pôsobenia našej zahraničnej politiky začína mať dosť veľké trhliny, a dúfam, že mi zostane priestor, budem sa tomu venovať širšie v rozprave, je preto veľmi dôležité, že ktoré spolky a ktorí ľudia sú s touto situáciou, nie sú spokojní.
Pretože ak porovnáme dve obdobia, kedy sa sťažovalo sedem až dvanásť organizácií za predchádzajúceho vedenia, a teraz, ak ich dobre rátam, ja tu mám podpis osemnástich z dvadsiatich piatich v Čechách. A dokonca sú tam nemenej významní ľudia, ako je doktor Čaplovič napríklad, ktorý je členom Rady vlády Českej republiky pre národnostné menšiny, ktorý to jablko sváru, ten Slovenský dom v Prahe, považuje za rovnaký problém ako krajanské organizácie, o ktorých sa nemôžme domnievať, keďže ich je osemnásť z dvadsaťtri, že sú nereprezentatívne a že tvoria, alebo netvoria nejakú časť ľudí. Ja sa ich budem snažiť v rozprave vymenovať, ktorí naozaj reprezentujú Slovákov a nepovažujú proces ohľadom Domu Slovákov v Prahe za šťastný.

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som sa poďakovať kolegovi Mikloškovi za také zhrnutie v problematike. Doplnil v podstate aj môjho kolegu Kadúca, ktorý vystúpil v rozprave pred ním. Problematika zahraničných Slovákov je naozaj zložitá a vyplýva už zo svojej podstaty aj z histórie. A bola to teda snaha v niekoľkých obdobiach riešiť krajanskú problematiku, ale by som povedal, že tak, ako si aj ty hovoril, nevyriešila sa podstata problému aj napriek tomu teda, že bolo avizované alebo sľubované upokojenie situácie a, naopak, došlo práve k opačnému efektu. Tá situácia nieže nie je ukľudnená, ale je dokonca ešte viacej vyhrotená ako za minulých období, minulých predsedov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
A tak ako si hovoril, že bol tu kedysi poradný orgán, ktorým bola taká rada alebo teda výbor, ktorý pomáhal. Ale on nepomáhal nášmu poslaneckému výboru, ale bol zriadený ako poradný orgán Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý zanikol, čo je škoda. To som počul teda názory od našich krajanov. Čiže nie je to názor nejakých politikov tuná zo Slovenska. Takže bude dôležité zriadiť tento poradný orgán zrejme nanovo. Ako ja vždy hovorím, treba vyriešiť príčinu a neriešiť dôsledok tohto stavu. Dôsledkom je už teda raz tá nespokojnosť, ale o príčine sa budem vyjadrovať tak isto v rozprave, do ktorej sa ešte ústne prihlásim. Takže tejto problematike sa tiež trochu povenujem, pretože so Slovákmi žijúcimi v zahraničí prichádzam veľmi často do kontaktu a dokonca aj v rámci ich propagácie, propagácie ich činnosti, samozrejme len hlavne z oblasti tradičnej ľudovej kultúry.
Ďakujem.

Pán poslanec, chcete reagovať?
Nech sa páči.