25. schôdza

Pán poslanec, máte to dlhšie? (Reakcia osloveného poslanca z pléna.) Dobre, tak necháme to. Len ste si vedomý, že o druhej máme urobenú zmenu programu a budeme rokovať o návrhu kresťanských demokratov na zákon o rodinnom podnikaní, dobre?
Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Do štrnástej je prestávka a potom budeme pokračovať schválenou zmenou programu a potom sa vrátime k rokovaniu o tomto bode, ktorý predkladá pán minister zahraničných vecí.
Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

Vážení kolegovia, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky druhým čítaním o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona o rodinnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona je pod tlačou 485, informácia výborov má tlač 485a.
Dávam slovo poslancovi Jánovi Hudackému, aby návrh zákona odôvodnil.
Pán poslanec, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, pretože kolegyne tu nevidím, a, vážená kolegyňa, zároveň, dovoľte mi teda, aby som uviedol návrh zákona o rodinnom podnikaní, ktorý na júlovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bol schválený na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Tento návrh zákona považujem bez zveličovania za historický a prelomový v procese kreovania podnikateľskej legislatívy na Slovensku. Vytvára nevyhnutný legislatívny rámec, ktorý umožní členom rodín zapojiť sa do vlastných podnikateľských aktivít, a tým zaistiť pre ich rodiny dlhodobo udržateľný spôsob zamestnania, stáleho príjmu a obživy. Umožní členom rodiny upevňovať rodinné väzby, preberať na seba zodpovednosť a postupne vytvárať priestor pre ekonomickú nezávislosť rodín.
Rodinné podnikanie je po storočia vo vyspelých ekonomikách overenou tradičnou formou podnikania. Prečo teda práve takýto zákon o rodinnom podnikaní aj u nás? Okrem faktu, o ktorom som hovoril, že Slovensko je jednou z mála krajín Európy, ktorá vôbec nemá legislatívne upravené rodinné podnikanie, je veľa vážnych dôvodov pre jeho etablovanie v našom legislatívnom poriadku. V čase, keď čelíme vážnym dopadom hospodárskej krízy, sprevádzanej vysokou nezamestnanosťou, keď mnohé rodiny sú na prahu chudoby bez pravidelného príjmu, v čase, keď sociálny systém je na hranici kolapsu a šedá ekonomika odčerpáva významnú časť zdrojov, v čase, keď mnohí mladí ľudia a zdraví ľudia v produktívnom veku nevedia uplatniť svoje znalosti, schopnosti a zručnosti a strácajú pracovné návyky, v čase, keď sa rodičia, živitelia rodín vydávajú do cudziny za prácou a rodiny sa rozpadávajú, v čase, keď mladí ľudia a ľudia v strednom veku nenachádzajú uplatnenie doma, na vidieku a celé dediny sa vyľudňujú, v čase, keď Slovensko je potravinovo nesebestačné a tisícky hektárov pôdy na vidieku ležia ladom, v čase, keď podnikanie je vnímané ako podvodná činnosť a podnikatelia sú vnímaní ako zlodeji, je vážny dôvod na predloženie takéhoto zákona.
Tento návrh zákona má za ambíciu vytvoriť lepšie podmienky pre nezávislé, ekonomické zabezpečenie rodín, stabilného a dlhodobo udržateľného spôsobu zamestnanosti a finančného príjmu a obživy rodín. Odbremení sociálny systém štátu a zníži podiel šedej ekonomiky, vytvorí pravdivejšie vzťahy medzi rodinným podnikaním a sociálnym systémom. Podnieti členov rodiny k rozvoju ich znalostí, schopností a zručností prostredníctvom podnikania s využitím dôležitého fenoménu, a to je vzájomná dôvera. Upevní rodinné väzby a súdržnosť členov rodín. Zlepší sociálno-ekonomické postavenie rodín v málo rozvinutých regiónoch a na vidieku. A nakoniec vytvorí lepšie predpoklady pre zodpovedné, morálne a etické podnikanie.
V čom je teda navrhovaná legislatíva odlišná od existujúcej podnikateľskej legislatívy na Slovensku? Snažili sme sa, aby návrh zákona o rodinnom podnikaní bol čo najkomplexnejší. To znamená, jasne definovať podstatu rodinného podnikania, jeho právne formy, založenie a evidenciu rodinných podnikov, spravovanie a preberanie rodinných podnikov a v neposlednom rade aj systém podpory rodinných podnikov. Netajíme sa tým, že chceme, aby rodinné podniky boli zvýhodňované. Možno si niekto bude myslieť, že tým diskriminujeme ostatných podnikateľov. Spomínané dôvody a výhody rodinného podnikania, ako aj zahraničné skúsenosti, jasne dokazujú, že stimulovať rodinné podniky sa oplatí. Na druhej strane týmto návrhom zákona stanovujeme aj jasné a striktné podmienky, za ktorých môže byť rodinný podnik založený, respektíve evidovaný a spravovaný.
Nechcem tu konkretizovať jednotlivé ustanovenia tohto návrhu, predpokladám, že aspoň určitá časť poslancov, kolegov si to pozrela, ale môžem spomenúť napríklad podmienku, že rodinný podnik v rámci všetkého jeho, všetkých jeho právnych foriem, či už je to rodinná živnosť, rodinná farma alebo rodinná obchodná spoločnosť, tvoria minimálne dvaja členovia rodiny v tzv. v priamom rade, ktorí majú majoritný podiel na majetku podniku a tiež majoritný podiel na riadení podniku. Týka sa to teda najbližšieho príbuzenstva, ako napríklad línia otec – matka – syn – dcéra – vnuk, alebo rodičia, alebo súrodenci. Čiže nie bratranci, švagriné a tak ďalej, také širšie rodinné zázemie, spoločenstvo, ale prakticky iba v tej priamej línii, v tzv. priamom rade. To však neznamená, že to širšie rodinné spoločenstvo nemôže spolupracovať pri takomto podnikaní povedzme v štandardnom zamestnaneckom pomere.
Keď hovorím o systéme podpory, ten sa týka predovšetkým daňových zvýhodnení, zjednodušenej administratívy a prístupu k štartovaciemu kapitálu. Špecifickou súčasťou systému podpory v danom návrhu je tiež tzv. rodinná paušálna daň, ktorá okrem daňového zvýhodnenia prináša aj menej administratívy, menej byrokracie pre, obyčajne len pre právnu formu, ako je rodinná živnosť a rodinná farma. Samozrejme, že aj tieto musia splniť určité relatívne tvrdé podmienky.
Pri tvorbe navrhovanej legislatívnej úpravy sme sa snažili nájsť optimálny model pre pravdivejšie vyjadrenie právnych vzťahov, ktoré už existujú, avšak v súčasnosti čiastočne v rozpore so spoločenským záujmom. Máme tu na mysli takéto prípady, keď živnostníkovi alebo samostatne hospodáriacemu roľníkovi, v menšej miere tiež aj štatutárnemu zástupcovi obchodnej spoločnosti pomáhajú pri podnikateľskej činnosti aj rodinní príslušníci. Tí môžu, pretože im to umožňuje zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Táto výnimka zo zákona č. 82 svojím obsahom už umožňuje vznik kvázi rodinného podnikania, avšak neupravila celý rad dôležitých súvisiacich vzťahov. Členovia rodín pomáhajú pri podnikateľských činnostiach. Takto môžu zostať v evidencii uchádzačov o prácu a štát za nich plní odvodové povinnosti, vo vzťahu k podnikaniu však nemajú žiadne práva, ani povinnosti a sú odkázaní na ľubovôľu toho, komu vlastne v tejto podnikateľskej činnosti pomáhajú.
Štát je voči takémuto podnikaniu, žiaľ, nevšímavý. Pomáhajúcim členom rodiny neprisudzuje žiadny právny status, ktorý by s touto činnosťou súvisel. Nijako takúto činnosť nestimuluje a nerieši ani paralelnú účasť pomáhajúcich členov rodiny v sociálnych systémoch, ktoré sú určené pre tých, ktoré sú na to odkázaní, ktorí sú na to odkázaní.
Pre pomáhajúcich členov rodiny je to síce čiastočne výhodné, pretože sa zúčastňujú na podnikaní, povedzme v súvislosti, ak niektorý ich člen rodiny podniká, môžu vlastne aj prispievať k vyššiemu zisku takéhoto podnikateľa, či už živnostníka alebo farmára. Na druhej strane však poberajú dávky, pokiaľ sú povedzme nezamestnaní, a iné možné plnenia zo sociálneho systému. Tento návrh zákona o rodinnom podnikaní jasne upravuje aj tieto vzťahy. Členovia rodín v rodinnom podniku už teda nemôžu byť uchádzačmi o prácu, štát za nich nebude platiť odvodové povinnosti. Zákon však ustanovuje ich právny status, sú členmi rodinného podniku, a vytvára potom výhodné podmienky, ktoré práve cez ich pôsobenie v tomto rodinnom podniku môžu motivovať rodinných príslušníkov a rozvoj takejto rodinnej firmy v rámci takéhoto podnikania.
Teraz mi dovoľte povedať niekoľko slov o procese rokovania s relevantnými ministerstvami vzhľadom na to, že po prvom čítaní bolo priam mojou povinnosťou ako predkladateľa takéhoto návrhu zákona, aby sme hľadali možný konsenzus, predovšetkým s ministerstvom financií a s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Musím povedať, že tieto rokovania zo začiatku prebiehali celkom v konštruktívnom duchu, a som presvedčený, že v konečnom dôsledku by bola šanca nájsť kompromisné riešenia, ktoré by viedli k akceptovaniu takto upraveného návrhu zákona. Žiaľ, predčasné, a neviem, či pripravované takto negatívne politické rozhodnutie vlády, ukončilo celý tento sľubne rozvíjajúci sa proces. S ľútosťou musím konštatovať, že zrejme bolo naivné predpokladať, že aj napriek zjavným pozitívnym prínosom tohto návrhu zákona by bola vládna strana ochotná ho akceptovať. Tento scenár sa naplnil predovšetkým po zasadnutí relevantných výborov, parlamentných výborov, ktoré okrem výboru pre hospodárske záležitosti, neviem, či to bolo tým, že som bol predsedom a moji kolegovia chceli byť takí solidárnejší trošku, tak tento návrh zákona neschválili.
A už len pre úplnosť, návrh zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet Sociálnej poisťovne. Jeho prijatie povedie k vzniku novej agendy evidencie a podpory rodinného podnikania na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a na vytvorenie zdrojov pre opatrenia štátu na podporu rodinného podnikania. Zároveň však usporí prostriedky rozpočtu Sociálnej poisťovne a prostredníctvom výberu daní, odvodov a poplatkov od vyššieho počtu podnikateľských subjektov očakávame vyšší príjem pre štát. Odhad výdajov z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na vytvorenie novej agendy je cca 250 000 eur, výdaje na opatrenia podpory rodinného podnikania by podľa našich predpokladov nemali prekročiť objem úspor Sociálnej poisťovne, keďže, ako som argumentoval, na jednej strane Sociálna poisťovňa síce bude mať výdavky, ale na druhej strane tým, že členovia rodín, ktorí doteraz boli nezamestnaní a stanú sa členmi rodinného podniku, prakticky týmto odbremenia vlastne sociálny systém štátu.
Takže táto navrhovaná právna úprava by od samého počiatku jej implementácie vlastne mala byť rozpočtovo neutrálna. Sme však presvedčení, že už zo strednodobého pohľadu bude dopad implementácie rodinného podnikania na štátny rozpočet pozitívny, nehovoriac o jeho celospoločenskom prínose. Chcem podotknúť, že konkrétnu analýzu dopadov na štátny rozpočet nám sľúbil v rámci rokovaní s ministerstvom financií Inštitút finančnej politiky. K dnešnému dňu sme ju však neobdŕžali. Zrejme po negatívnom rozhodnutí vlády už tento záväzok pre daný inštitút, pre uvedený inštitút už nebol nejakým smerodajným cieľom a záväzkom. Takže aj napriek tomu, že nemáme nejakú konkrétnu analýzu tých dopadov, ja som presvedčený, že tento návrh zákona by v konečnom dôsledku a vo veľmi rýchlej dobe bol pozitívny tak pre rozpočet vlády, ale v tých širších konzekvenciách určite by mal priaznivý dopad na zamestnanosť, rozvoj rodín a, ako som spomínal, ďalšie aspekty predovšetkým súvisiace s rozvojom alebo v podstate so zlepšením etiky, morálky v podnikaní, pretože táto krajina to zjavne potrebuje.
Dámy a páni, vážení kolegovia, na záver vás chcem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona o rodinnom podnikaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stavisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona o rodinnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme pod tlačou 485 v druhom čítaní. Podávam teda informáciu, ktorú máme v tlači 485a, nakoľko spoločná správa gestorským výborom nebola prijatá.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 31. mája 2013 č. 631 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru NR SR pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 8. októbra 2013 a uznesením č. 202 ho odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o návrhu rokovali 8. októbra 2013 a neprijali uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nepredložili v stanovenom termíne gestorskému výboru svoje stanoviská. Tieto dva výbory rokovali o návrhu po schôdzi gestorského výboru, ale ani tak nepredložili k predkladaným stanoviskám žiadne platné uznesenie
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky teda, ktoré sú pod bodom III tejto informácie, teda nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor rokoval o spoločnej správe výborov 15. októbra 2013 a spoločnú správu neschválil.
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, môžte otvoriť rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Jeden poslanec, dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, teraz, keď čakám, tak čakám, kým sa tuná vedľa mňa dorozprávajú, lebo ma to ruší. (Vystupujúci chvíľu mlčí.) Nie, ja stále si myslím, že je to výrazom určitej úcty, že pokiaľ niekto rozpráva, tak vedľa neho sa nebavia. To, nad tým budem trvať. Ale ja hovorím, ja si na to nie som ochotný zvyknúť, tí, ktorí ste zvyknutí, buďte.
K tomuto len takú poznámku a takú aktuálnu, ale v dobrom teraz, že, páni kolegovia, vy ste tu už dosť dlho na to, aby ste mohli pochopiť, že takýto typ podnikania SMER nepodporí, lebo to nie je v ich lajne, ale, ako by som to povedal, v dobrom. Presne tak to pán Hudacký uviedol, presne o to ide, že čo potrebujeme, aký typ podnikania rodinného, že aké to môže mať efekty pre spoločnosť, pre krajinu, pre príjmy daňové, ale aj celkovo pre zdravie spoločnosti. Ale o tento typ podnikania v tejto krajine vôbec nie je záujem, ho podporiť. My máme, my prezentujeme úplne iný typ rodinného podnikania, ale rodinného v úvodzovkách. Tu sú vytvorené klany, už možno až rodiny, však to aj tam sme identifikovali, že už sa to dokonca aj nejak previazalo zväzkami. Tento typ. Pán predkladateľ, nemáte niečo v tomto smere? Ak by som vám mohol odporučiť, tak keby ste niečo v tomto smere doniesli, že tam hore, tam, kde bežný človek nedovidí, hore niečo, pre nich, keby ste. Viete, také nejaké, že by ich tu neotravoval nejaký parlament a neviem čo, niečo pre nich. Vtedy, verte, že by ste sa čudovali, že ako tu všetci poskočia. Čiže o tento typ rodinného podnikania má SMER záujem. Tento typ rodinného podnikania vám podporia, tento typ rodinného podnikania, stále hovorím v úvodzovkách, má v tejto krajine absolútnu dominanciu a ideme ďalej a ďalej a nehanbíme, nehanbíme, nič.
Teraz najkonkrétnejší prípad z konkrétnych. Mali sme tu ťažkú diskusiu o SPP a kde tu proste hrude nastavovali, že ako oni idú v záujme občana, by ste neverili, jak teda v záujme občana. Ja to na jednom príklade budem dokumentovať. Typ rodinného podnikania a la SMER, a la SMER.
Prosím vás pekne. Ja si v nedeľu či v sobotu, v kľude máme zapnutý televízor, deti niečo pozerali doobeda, rozprávkový často, zrazu reklama na SPP. Vravím si, že čo to je za neefektivita dávať reklamu na prevody zmlúv doobeda, keď to pozerajú deti? Už to mi prišlo absurdné. No a potom som si tú absurditu dohľadal a aj dneska mi bola potvrdená. Tak predstavte si, že to SPP, to Ficove štátne SPP si nakúpilo reklamy, televízne reklamy v skupine JOJ a iba v skupine JOJ. To znamená, u tých istých, s ktorými to robia celé. Viete, to je... Jak to povedať? No nenakúpili si, ja nieže by som robil niekomu reklamného dohadzovača, ale nie v Markíze, nie v STV, nie, ale iba v JOJ. Čiže celá reklamná kampaň na SPP štátny podnik išla iba v skupine JOJ – J&T, kde v J&T, že sme sa tu trápili, že čo J&T je, alebo nie je, že či...
No toto je tá predstava rodinného podnikania, pán predkladateľ. Musím, niekedy si dáme kávu (vyslovené s pobavením), ja vám poradím, skúsim, že zo skúsenosti, že čo je predstava rodinného podnikania podľa SMER-u. Toto je predstava rodinného podnikania podľa SMER-u. To ste, to, čo, s týmto ste tu prišli, to nemáte šancu uspieť. Toto je ono! Tak to je! Ako vydrieť peniaze. Čiže nie iba púšťať reklamu, keď to nikto nepozerá, a vôbec už nie ten, kto by teoreticky mohol mať vôľu alebo teoreticky mohol podpísať nejakú zmluvu, lebo tie deti nedisponujú podpisovým právom na zmluvy v domácnosti. Čiže štatistický predpoklad, že to budú pozerať, je úplne minimálny, ale je to kvôli tomu, že aby vydokladovali, že tá reklama šla, ale iba ak v niektorom médiu šla, čiže šla iba v médiu... To je ten spôsob a takto presne celé SPP dopadne, že ho budú takto tunelovať. Takto ho budú tunelovať, takto ho vydrú, ožobráčia, bude z toho ohlodaná kosť. Nepadlo to tu raz, nepadlo to tu dvakrát. A verím, že to ešte tuná géniovia marketingu odkomunikujú tak, že jaké je to veľké víťazstvo pracujúceho ľudu. A nevylučujem, že tu niektorí smeráci sa aj postavia a povedia, že: vidíte, že hru sme správne nahrali.
Čiže to som chcel povedať. A naozaj ja viem, že tu už je mierne také, a je to absurdita, aj ironizujem, aj možno nie celkom, niekto povie, nie celkom vhodné. Ale jako sa môžte brániť? Ako môžte upozorňovať na to, že v akej dobe, v akej krajine žijeme?! Len takýmto, len, že na tie, tie absurdity nájdete, že ich takto spojíte a identifikujete, o aký typ rodinného podnikania SMER-u ide.
Takže, pán predkladateľ, do budúcna naozaj nezaťažujte nás tu dobrými návrhmi! Fakt si to vyprosíme do budúcna (Vyslovené s pobavením.), aby ste nám sem nosili dobré návrhy, ktoré môžu pomôcť tejto krajine, a láskavo sem doneste návrh, ktorý pomôže tuná chlapcom, čo bežný človek nedovidí, aby to mali ešte a ešte ľahšie.
Ďakujem pekne.

Faktické poznámky nie sú. Teraz vystúpi pán poslanec Zajac. Nie je tu? Stráca poradie.
Pán podpredseda Figeľ.

Vážená pani podpredsedníčka, ctení kolegovia, rodinné podnikanie je v dvojslovnom vyjadrení výraz dvoch strán jednej mince. Pretože ak na rodine nám záleží, ak je rodina, nielen podľa presvedčenia, ale dokonca podľa našich medzinárodných konvencií typu Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorá je oslavovaná aj medzinárodným dňom 10. decembra, základnou a prirodzenou jednotkou spoločnosti alebo bunkou spoločnosti a zaslúži si podporu spoločnosti a štátu, to sú citáty, tak toto je príklad takéhoto prístupu. Lebo, čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť a štát. To sa op-la-tí aj finančne. Sú veci, ktoré sa neoplatia. Alojz Hlina tu niektoré spomenul. Ale podporovať rodinu, jej sebestačnosť, jej ekonomickú vitalitu, nezávislosť, statočnosť v tom, čo znamená zodpovednosť za obživu, za prístup k podnikaniu, za postoj k podnikaniu, sa oplatí.
Najväčší problém Slovenska, alebo jeden z najväčších, je dnes nezamestnanosť. Zase rastie. Je október, bude november, bude zima. Sezónne práce, ak boli, sa končia. A zase štatistiky pôjdu hore. Minister Richter bude cvičiť, metodiky meniť, ale pred pravdou, priatelia, neujdeme. Pravda je tá a taká, že málo ľudí má dnes na Slovensku prácu, respektíve veľa ľudí nemá prácu. Ten pomer, podiel je veľmi ťaživý a ťažko sa hovorí o konsolidácii pomerov vo verejnej správe, v rozpočtoch, či štátnom, či obecnom, keď je tak veľa nepracujúcich alebo nezamestnaných.
Čo si zaslúžia ľudia, som presvedčený, nie sú fiktívne istoty, ktoré sa ukazuje, že sú ne-isto-ty, neistotami, ale zaslúžia si pravdu a prácu. Pravda je, že najlepšia sociálna politika je podpora zamestnanosti, ani nie tak hospodárskeho rastu, ktorý nemôže byť viac než sociálna zodpovednosť spoločnosti alebo štátu, sociálny rozmer človeka. Nie rast pre rast, ale rast zamestnanosti, nové pracovné príležitosti. To je ten lepší prístup alebo lepšie poradie.
A práve tento návrh zákona nehovorí o raste ekonomiky, ale viac o raste zamestnanosti, samozamestnávania, rodinného zamestnávania. A to je pravda, pretože lepšej sociálnej politiky niet. A ona sa nedá nahradiť nejakými intervenciami alebo pôžičkami, kde štát si požičia, aby dnes, zajtra ešte dal dávky, ale potom ďalšia vláda a ďalšia generácia má problémy, ktoré poznáme z iných krajín dnešnej modernej Európy. A ľudia si zaslúžia pracovné príležitosti.
A práve návrh zákona, ktorý motivuje, stimuluje nie niektorých investorov a dokonca podvodných, ako je Grandwood, kde sa premiér dokáže sfotiť s podvodníkmi a vyjadruje to ako svoju silnú politiku v záujme regiónov, podvod ako politika, podvod nielen na voličoch, na daňových poplatníkoch, na občanoch, ale prácu, ktorú rodina promuje, podporuje od začiatku, lebo je to súčasť ľudských dejín, je to tvorivý proces a jej základ je v rodine. Ak sa dieťa naučí vážiť si to, čo dostáva, prispievať k tomu, čo potrebuje, tak je na najlepšej ceste k úcte k podnikaniu, k podniku, k statočnosti, k zodpovednosti. A kto to v rodine nedostane, lebo štát sa má postarať, starosta sa má postarať, Brusel nám má dať, tak sme na veľmi zlej ceste. Potom z toho už ťažko vyliezť, z tej závislosti mentálnej, ktorá má podoby finančné a iné.
Návrh zákona, ktorý je neobvyklý, zatiaľ nemá číslo, len tlač, ale mohol by na Slovensku obnoviť tradíciu, je pro-bussines and pro-family, je propodnikateľský a prorodinný. Dve strany tej istej mince. Platné mince majú dve strany. Jedna nestačí. Byť prorodinný, ale nivočiť živnostníkov a malé firmy, je škodlivé. Byť propodnikateľský, ale likvidovať to, čo rodina je, čo má byť, je tiež škodlivé. A nedá sa to vyčísliť, ale je to škodlivé. Tu je návrh, ktorý je dobrý pre spoločnosť, lebo podporuje rodinu, rodiny, rodinnú zodpovednosť, a je dobrý pre ekonomiku, lebo dáva ľuďom pracovnú príležitosť, respektíve motivuje. Nie tým, že niektorým firmám, vybraným, ktoré majú kamarátov teraz na hospodárstve, na financiách, na Úrade vlády, ale dáva podľa zákona tým, ktorí sa odhodlajú podnikať, lebo to treba.
Takže hovoriť o tom, a vrátim sa k tým pripomienkam, a ako hovorí ministerstvo práce, sociálnych vecí alebo financií, je nefér, je krivé, nepravdivé, škodlivé. Lebo tu už beží ekonomická politika, ktorá stimuluje niektorých, niekoľkých vybraných. Štát, ak sa vzdá svojej ekonomickej, hospodárskej politiky, ktorá samozrejme je založená aj na istých stimuloch, tak sa vzdáva svojej zodpovednosti.
Európska tradícia pri podpore rodinného podnikania je veľmi stará a veľmi silná. Mnohé značky to potvrdzujú, ja ich tu nechcem zmieňovať, aby som nerobil reklamu. Ale to nie je len tradícia, to je silný význam. To je vitalita mnohých ekonomík, ktoré sa s rodinným podnikaním, či malým, či veľkým, či lokálnym, či globálnym, spája. Na Slovensku sme prešli, alebo v Československu, kolektivizáciou, znárodňovaním, ktoré zasahovali hlavne do slobody rodiny, občana. Urobili z nich závislých ľudí. Štát zoberie. Štát sa postará. Štát dá. Štát. My sme etatisti, že? To som si zapamätal od Roberta Fica, my sme etatisti. "L'état, c'est moi. Moi, c'est l'état." To je zase výrok od Ľudovíta XIV: "Ja, ja som štát."
Takže hovorím to preto, lebo čím silnejšie budú rodiny, tým menej bude priestoru pre štátnu či zodpovednosť alebo intervenciu. A možno, že tu sme v ideovom spore, ktorý skôr považujem za poľutovaniahodný v 21. storočí, ale vravím to preto, lebo historická skúsenosť Slovenska a Československa hovorí o tom, že cez kolektivizáciu a znárodňovanie boli ľudia porobovaní. Ak nesúhlasili, tak ich vyviezli, ak ani tak nepomáhalo, alebo v niektorých prípadoch likvidovaní fyzicky. My sme hnutím, ktoré niečo aj pamätá, aj usiluje o vitalitu, ktorá je prirodzená a nie je závislá. Skôr súvisí s vitalitou štátu, lebo na silných spoločenstvách môže vyrásť aj silná spoločnosť, národ, štát.
Toto druhé čítanie je šancou po tom, čo v prvom čítaní sa vlastne celý parlament, respektíve hlavne vládna väčšina rozhodla podporiť takúto úpravu a pustiť ju do druhého čítania. Ja chcem pripomenúť, že k tým otázkam alebo logickým súvislostiam, ktoré pri novom zákone vznikajú, lebo je to zásah do doterajšieho systému, sme boli a sme pripravení naďalej hľadať riešenie, nakoniec bolo diskutované aj pri téme sociálneho poistenia, ktoré sa dá vypustiť a zjednodušiť. Pri paušálnej dani to napríklad znamená zavedenie v kombinácii paušálnych odvodov, ktoré by boli naviazané na paušálnu daň. Pri evidencii rodinných podnikov to nemusí byť rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, ale hospodárstva. To nie je o adrese, to je skôr o tom, že tá evidencia je súčasťou celého nového prístupu a systému.
Kritika zvýhodnenia rodinného podnikania na trhu neobstojí, priatelia, lebo každá stimulácia v podnikateľskom prostredí je zvýhodňovaním na trhu, ale to je vlastne súčasť hospodárskej politiky štátu aj v Európe, aj vo svete. Čistý trh by znamenalo, že štát sa jej zriekne. My nie sme za intervencionistický štát, ale s tou primeranosťou, transparentnosťou a hlavne zákonnosťou, zákonnou úpravou to dáva zmysel, pretože ak je to nárokovateľné, ak je to predvídateľné, tak to pomáha slušným. Ak to také nie je, tak to pomáha tým iným. A to nechceme.
Bola tu kritika zneužívania výhod rodinného podnikania. To znamená, že sa zaevidujú rodinní príslušníci, ktorí v skutočnosti nebudú v podniku pracovať. Toto nie je problém, lebo nikto z nich nebude môcť poberať výhody v inom rodinnom podniku práve na základe evidencie. A keď nebudú vo svojom rodinnom podniku pracovať, proste vytvoria menej, a to je škoda pre takúto firmu, už či je to obchodná spoločnosť alebo farma alebo iný subjekt.
Kolegovia, tu vznikli všelijaké ironické už doteraz náznaky a pohľady na rodinné podnikanie typu Komjatice, alebo ministra, ktorý podporuje rodinu v podnikaní, alebo "ja a ty" prístup, po anglicky "J&T". Ale my nepotrebujeme ironické pohľady na to, čo má byť vážne. Rodinné podnikanie si zaslúži nielen podporu, ale spoločenský konsenzus, lebo vitalita rodiny a sila podnikania a podnikateľskej mentality a ekonomiky je v našom spoločnom záujme.
Chcem na záver tohto príspevku alebo vlastného pohľadu vyzvať všetkých kolegov, ktorí hlasovali za návrh, aby tak po uvážení urobili znovu práve preto, lebo toto potrebuje Slovensko, nie KDH alebo opozícia. My v tomto úsilí budeme pokračovať, ak to aj nepodporíte, čo mi je ľúto. Lebo vláda, alebo premiér zmenil názor, tak zrazu nie. Zrazu už Inštitút pre finančnú politiku nie je k dispozícii, čo predtým minister – Kažimír sa volá – povedal, že je k dispozícii pre poslanecké opozičné návrhy s rozpočtovými dopadmi. Veď my nemáme štruktúry na to, aby sme prepočítavali dopady zákonov! Ale štátna ministerská inštitúcia zrazu už nespolupracuje. Čo to je za prístup, pán minister Kažimír?! Odkážte mu to (Vystupujúci sa pozerá na balkón v rokovacej sále.) vy, ktorí zapisujete pre ministrov a pre vládu dôležité posolstvá. Čo toto je za prístup?! Stranícke ovládanie inštitúcií? A kde je chlapské slovo, ktoré odznelo, že budeme spolupracovať. Dajte návrhy, prepočítame! Keď sme boli pred rokom vysmievaní teatrálne Robertom Ficom, že naše návrhy na konsolidáciu nie sú nič, teraz sa aplikujú, na ministerstve financií postupujú v podstate v zhode s tými opatreniami, ktoré sme navrhovali. Chceme dobre, ale nie každý to tak chápe. Preto o tomto zákone hovorím v širšom ponímaní, lebo Slovensko potrebuje reálne riešenia, nie sľuby alebo škodlivé zákonné opatrenia.
Ďakujem tým, ktorí tomu rozumejú a chcú to podporiť, a opakujem, my sa tejto témy a úsilia nevzdáme.
Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Fecko.