26. schôdza

Ja len mám tak chuť doplniť, že za nič nemôže, nič nezmôže, tak čo tam robí? No, však viete, to som chcel.

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Tým, že tieto esteticko- niekedy v duchu interpretácie a analýzy umeleckého diela vystúpenia obohacujú. Neviem teraz, ja mám možno estetický dojem z toho tvojho vystúpenia ten vecný, za čo môže a nemôže, snáď to prejde len človeku tvojho rangu.
A možnože, keďže, bratu,
veršuješ tu,
neviem prečo na nože,
kopol si si snáď zo žartu
do mňa, do nás akože.
Takže neviem, s tou vládou, či to máš celkom vysporiadané. Ďakujem.

S reakciou na faktické, pán poslanec Kvasnička, nech sa páči.

Najprv na kolegu Hrašku. Samozrejme, ten folklór v tom zmysle, ako to on poníma, to je len jeden z tých výkladov, skôr som mal na mysli tú definíciu, ktorá hovorí, že ide o opakujúce sa prejavy v spoločenskom správaní. To je, je podľa definície, aj na Wikipédii to nájdete. Čiže nemal som na mysli, ja nemám nič proti folklóru, mám hlbokú úctu pred ním v tom etnickom alebo etnologickom ponímaní.
Pokiaľ ide o pána kolegu Galku a Jofa Viskupiča, áno, bola tam tá zmienka, bola tam tá zmienka o, aj o Ficovi a bola tam aj zmienka o červenom koberci, ale tam ten kontext je podľa mňa úplne jasný. My, keď sme sa rútili do tej priepasti, ktorá sa volá pochovanie vlastnej vlády, napriek tomu, že sme vedeli aj tie ďalšie šachistické kroky, ktoré budú nasledovať, tak sme tomu nijako nezabránili. A teraz nebudem riešiť dilemu, že či sa mali spojiť hlasovania tak alebo onak, čiže dnes útočíme na toho, ktorého sme tam poslali. Toto je taká dilema, ktorá ma (reakcia z pléna), ktorá ma rozožiera.
A pokiaľ ide o Lojza, tak ten rozmer tej básne bol, samozrejme, ironický jako, lebo aj sa to volalo "Kam sa podela vina?". Vieš, lebo je systém, v ktorom nikto nie je za nič vinný a všetko sa zahrá dostratena.

Teraz poprosím pána poslanca Lipšica so svojím prejavom, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hovoríme o pomerne vážnej téme, kde bolo podľa mojej mienky mimo rozumnú pochybnosť preukázané, nejde o konkrétny prípad, ale o to, že počas piatich dní bola výrazne znížená možnosť zdravotnej starostlivosti na západnom Slovensku. To je proste fakt. Boli ohrozené ľudské životy. A som prekvapený aj argumentáciou, ktorú poskytol za vládu pán minister Kaliňák, že niekedy nestačí ani 20 vrtuľníkov, ako bolo v Polomke, a preto keď niekoľko z nich, aj keď ich máme k dispozícii, nelieta, tak to vlastne sa nič nestane.
Nerozumiem tomu ani logicky, pretože si predstavte, že počas tých piatich dní by bola vážna nehoda, kde by bolo desať ľudí veľmi ťažko zranených. Na Slovensku na to máme osem vrtuľníkov, tak pán minister povie, keďže nie je desať, tak nevadí, že nie je ani osem, stačí päť. Čo to je za hlúpy argument? To znamená, že už keď nevieme zachrániť všetkých, tak už sa netreba usilovať o záchranu ďalších ľudských životov? Ten argument, kde, kde sa dá nejako pochopiť? V akom systéme rozmýšľania? V akej logike?
A faktom je, a to tu bolo preukázané a ja si nemyslím, že to najpodstatnejšie je konkrétny prípad, ktorý nevieme, že akým spôsobom by dopadol, ale vieme bezpochyby, že vinou ministerstva zdravotníctva počas piatich dní nebola zabezpečená v maximálnej miere urgentná zdravotná starostlivosť a boli ohrozené ľudské životy na západnom Slovensku. Nie kvôli počasiu, nie kvôli výpadku techniky, nie kvôli nejakej vis major, kvôli nekonaniu a kvôli zavineniu ministerstva zdravotníctva. A to nehovorím s nejakým, s nejakou ľahkosťou, lebo ide o ľudské životy. A to je fakt.
Ja nemám takú rodinnú anamnézu, ako má pán kolega Kvasnička, ale ja mám tiež anamnézu rodinnú lekárov, aj moji rodičia sú lekári a priznám sa, že jedným pre mňa z naj, možno aj emotívnejších zážitkov pri stretávaniach sa s ľuďmi je, keď za mnou príde niekto úplne neznámy, a takých ľudí je pomerne dosť, a príde za mnou a povie mi, že aby som pozdravoval buď otca, alebo mamu, pretože im zachránili život.
Hovoríme o záchrane ľudských životov a o tom, že v tejto najkľúčovejšej zodpovednosti každého civilizovaného štátu ministerstvo zdravotníctva v nejakom priestore a v nejakom čase zlyhalo. A to tu bolo preukázané úplne jasne. Aj keby ten prípad sa nestal na Záhorí, aj keby sa nestal, tak bolo evidentné a je evidentné, že počas piatich dní vinou ministerstva zdravotníctva boli ohrozené na západnom Slovensku ľudské životy, ktoré potrebovali čo najrýchlejšiu urgentnú starostlivosť. To nikto nespochybnil. Nikto. A to, si myslím, že je vážny dôvod na to, aby sme hovorili, akým spôsobom rezort a ministerstvo funguje.
Ale pôjdem ďalej, pretože si myslím, že v slovenskom zdravotníctve sa občas dejú naozaj veľmi zvláštne veci. Niektoré z nich spomenula moja, moja kolegyňa Janka Žitňanská a rád by som pridal ďalšiu kocku do mozaiky, pretože viacerí, viaceré mladé nádeje SMER-u tu rozprávali o tom, ako to zdravotníctvo fungovalo ako biznis, a teraz to je krištáľovo čisté. No nie je to krištáľovo čisté.
Myslím si, že pre niektorých z tejto vlády ide v zdravotníctve v prvom rade o biznis a až potom o pacienta.
Na úvod mi dovoľte jeden citát zo spisu Gorila. Záznam je z 22. marca 2006, stretnutie pána Haščáka a pána Fica. Citujem: "Pre Pentu je zdravotníctvo kľúčová vec a chce v ňom podnikať s primeranou maržou. Dokonca rozprávajú ešte o Pavlovi Paškovi. Fico hovorí, že Haščák môže s Paškom dlhodobo počítať. Haščák ide budúci týždeň do Londýna", (kýchnutie v sále) na zdravie, na dva dni. Fico mu dohodne stretnutie s Paškom.
Už som tu, v tomto parlamente, spomínal pred pár mesiacmi, ako dobre sa za tejto vlády darí zdravotníckej firme, v ktorej roky pôsobil pán predseda parlamentu Paška. Ide o spoločnosť Medical Group.
Pre oživenie pamäte zopakujem niektoré informácie, ktoré som už tu spomínal, a potom prejdem k podstate, aby sme to mali v kontexte. Tou podstatou je, že sa tej firme bude vďaka ďalšiemu veľkému biznisu, o ktorom chcem hovoriť, dariť ešte viac. Medical Group je akciová spoločnosť obchodujúca s liekmi, ktorej prvoradým cieľom je, samozrejme, čo najviac zarábať. Ide o jedného z najväčších dodávateľov v rezorte zdravotníctva. V roku 2012, teda v minulom roku, všetkým štátnym nemocniciam dodala táto firma lieky a tovary za vyše 30 mil. eur, takmer miliardu bývalých slovenských korún. Pán predseda Paška bol sedem rokov v predstavenstve tejto firmy. Akcie Medical Group vlastní iná firma, ktorá sa volá RK2. Ešte raz, ide o jedného z najväčších dodávateľov, súkromných dodávateľov v rezorte zdravotníctva.
Jedným z najväčších obstarávateľov, na tej druhej strane tej rovnice, v rezorte zdravotníctva je zase štátny Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (SÚSCCH) na Kramároch.
Problém č. 1 je, že v Dozornej rade súkromnej firmy vlastniacej Medical Group a v Dozornej rade štátneho Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb sedí jeden a ten istý človek, Ing. Róbert Rigo. Pán Rigo teda v jednej veľkej súkromnej firme dozerá na to, aby predávali čo najdrahšie, a ten istý človek v druhej štátnej spoločnosti na to, aby nakupovali čo najlacnejšie. Ktorú možnosť z týchto dvoch si asi tak vyberie? Ukážkový konflikt záujmov.
Problém č. 2, a to už som tiež tu spomínal, je, že v auguste minulého roku získala zákazku Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb na dodanie liekov spoločnosť Medical Group. Celková suma bola 121-tisíc eur, čiže cez skoro 4 mil. slovenských korún. Spoločnosti Medical Group, ktorá vznikla v 90. rokoch a v ktorej v predstavenstve sedem rokov sedel pán Paška, sa začalo mimoriadne dariť za prvej vlády Roberta Fica. V rokoch 2006 až 2010 sa jej podarilo zdesaťnásobiť - zdesaťnásobiť - jej biznis so slovenskými nemocnicami. Zo 4,4 mil. eur za prvej vlády pána Fica na 46 mil. eur.
By ma zaujímalo, koľko iných firiem vie za štyri roky zdesaťnásobiť svoje zisky v brandži, v ktorej podnikajú. Asi ich veľa nebude.
Ale iste sa firma Medical Group nebude sťažovať ani na roky počas druhej vlády Roberta Fica, počas terajšej vlády. A teraz sa dostaneme k avizovanej novej informácii. Ak si zadáte do Centrálneho registra zmlúv názov spoločnosti Medical Group, zistíte, že pred dvomi týždňami s ňou uzavrel znovu Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb ďalšiu rámcovú zmluvu, tentokrát na takmer pol milióna eur. Ide o nákup kardiostimulátorov, elektródov atď.
Očakával by som, možno naivne, že od môjho posledného vystúpenia zo začiatku tohto roku sa niečo zmenilo, že niekomu, kto pána Riga nominoval do Dozornej rady štátneho Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, napadne, že pri každej jednej zákazke ústavu bude podozrivý, že niečo vybavil pre Medical Group, keďže zároveň sedí v Dozornej rade vlastniacej túto spoločnosť. Ale nie. Všetko je podľa Obchodného registra po starom.
A ešte jedna čerešnička. Celé toto obstarávanie za takmer pol milióna eur na stredoslovenskom ústave organizovala pre Stredoslovenský ústav kardiovaskulárnych chorôb firma Pro-Tender, teda spoločnosť, ktorej konateľa a spoločníka v lete tohto roka polícia obvinila pre pochybnú zákazku v Košickej univerzitnej nemocnici. Išlo o známy prípad, kde je podozrenie, že firma Pro-Tender ušila zákazku za 26 mil. eur na mieru vybranej firme a tento človek je trestne stíhaný. Táto firma organizuje výberové konania ďalej v štátnom ústave a zákazku získavajú firmy, v ktorých pôsobil pán Paška a kde človek, ktorý v nich pôsobí, je aj v Dozornej rade Stredoslovenského ústavu kardiovaskulárnych chorôb.
Takže na záver, pani ministerka, mám na vás len jednu otázku a bol by som rád, keby ste ju zodpovedali aj v rozprave. Kto nominoval po vlaňajších voľbách pána Riga z Dozornej rady firmy vlastniacej Medical Group do Dozornej rady Stredoslovenského ústavu kardiovaskulárnych chorôb?
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec, na vaše vystúpenie sú dve, tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Ja keď som počul Pro-Tender, tak som zbystril pozornosť, lebo ak sa nemýlim, tak je to presne tá firma, ktorá okrem iného, že tam je nejaký súvis s pánom Rašim, ona robila aj zadanie pre autobusy. A to bolo to trápne, to úplne trápne, že oni opisovali, že podmienky súťaže na dodávku košických autobusov a že čo má ten výrobca spĺňať, tak oni si zobrali to J&T, čo vyrába autobusy v tej Libchave, či jak sa volá, tak z ich stránky, že výrobný program. A tam je, po česky sa povie "asynchronní" motor, sa píše teda s mäkkým "í" a v slovenčine sa píše "asynchrónny" s tvrdým, to teda ja, čo nie som moc veľký gramatik, ale to teda by som sa možno v tomto nepomýlil. A si zoberte, že teda jak tak útrpne prepisovali to z tej stránky do tých podmienok súťaže, tak aj s touto hrúbkou, no. To sú také ako milé veci, ktoré zase v normálnych krajinách len dokumentujú, to je na divadlo, to je na dosky, to je na scénu, hej. Ale u nás je to reálny svet a sem-tam sa niekto nad tým začuduje, v zásade nikoho to už pomaly nevyrušuje a takto si my tu žijeme.
Ďakujem.

Pán poslanec Sulík.