26. schôdza

Ďakujem pekne. No, Dano, myslím si, že si to celkom plasticky opísal a položil si úplne jasnú otázku bez ohľadu na to, ako to v skutočnosti bude, všetkým nám je jasné, že toto nie je jediný prípad, tých prípadov je desiatky.
A opäť by som chcel cteným kolegom zo SMER-u položiť otázku, že ako sa tak oni cítia, keď robia takémuto niečomu štafáž tu svojím hlasovaním. Keď schvaľujú kadejaké nezmysly o KVET a čo to tam bolo s tými energiami a hentomu treba niečo prihrať a tomuto niečo treba prihrať. A teraz robíte tomu štafáž, ja verím, že značná časť z tých 83 poslancov SMER-u sú vo svojej podstate čestní ľudia, ktorí ako nedošli sem kradnúť, ani to nejako nepotrebujú, možnože im robí dobre, že sú páni poslanci, lebo u nich doma je to, skrátka, sociálny status, možnože aj tie peniaze im dobre padnú. Ale, bohužiaľ, si neuvedomujú, že svojím hlasovaním kryjú rozkrádačky a iné svinstvá.
A ono je to pekné, že teraz Robert Fico môže povedať, no ale veď tak náš klub je jednotný. Lenže to nie je pravda. Ten klub je hlavne poslušný a veľa ľudí tu zo SMER-u, niektorých poznám aj osobne, aj dlhšie, tak dáva svoje meno a svoju dobrú povesť na to, aby kryli svinstvá. A majú z toho prd makový. Keď už teda sa máme baviť úplne pragmaticky.
Toto ja nerozumiem, ctení kolegovia, sedíte tu, akože hlasujete, jak prstovačka pani Laššákovej ide, a vôbec vám to nevadí, vôbec vám to nevadí, že kryjete rozkrádačky a iné svinstvá.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Viskupič.

Ja mám iba jedno konštatovanie, že mám pocit, že ako keby toto bol obludný scenár, proste obludný scenár, ako človek, ktorý zastupuje súkromnú firmu, je nanominovaný do firmy, ktorá je štátna, preto možno aj v programe strany SMER zachovať všetko štátne, lebo majú na to mechanizmus, ako sa k tým peniazom dostanú. A toto by malo niekoho možno šokovať, možno zobudiť. Ale ja mám proste pocit, že toto je systém a už to nikoho nešokuje. Ako odhaľovať tieto, proste vypadávajú mi až slová, že ako sa dá toto vôbec vysvetliť, ustáť pred ľuďmi, doma, kdekoľvek, že niekto tomuto vlastne týmto scenárom, kde fakt stojí rozum, niekto ešte dokáže sa tváriť s kamenným ksichtom a obhajovať, že takto to je jediné možné.
Ja len dúfam, že toto inak smeruje potom možno k nejakej tej apatii a podobne, keďže sa to deje hromadne a všade, ja len dúfam, že vás neopustí vôľa a chuť nachádzať takéto veci. A treba to pri každej jednej príležitosti vyťahovať, ako sa hovorí, na svetlo Božie, pretože má to ešte šokovať. A dúfam, že aj za ten druhý prípad niekto ponesie zodpovednosť. Verím a dúfam v to.

S reakciou pán poslanec Lipšic.

Ďakujem za reakcie kolegom. Ja si myslím, ale ministerka na to neodpovie v rozprave, lebo ani nemá čo na to povedať. Ja som to hovoril aj kvôli tomu, že tuná viacerí poslanci toho nejakého dajme tomu ideologického krídla SMER-u, mladší či tí skôr narodení, rozprávali o tom, ako proste máme rozdielne predstavy, ľavica, pravica, vy biznis a my zdravie človeka. Nie. Nie. Ja si myslím, a to aj ukazujú prieskumy, že dokonca aj voliči SMER-u vedia, že vláda Roberta Fica je vládou finančných skupín. A to vychádza v prieskumoch. Väčšina voličov SMER-u vie, že vládu Roberta Fica ovládajú finančné skupiny a oligarchovia a že sa kradne. Ale majú aj pocit zatiaľ, že však to asi každý, ale aspoň oni tak trošku sociálnejšie, tak súcitnejšie fungujú. Však jasné, oligarchovia ich ovládajú, to prieskumy ukazujú pri voličoch SMER-u.
Lenže mne sa zdá, že začína táto fasáda padať. Proste čo je viac sociálne, viac súcitné, ako za každú cenu bojovať za každý ľudský život? Aj ten neznámy, aj ten neprivilegovaný, aj ten bežný. Každý z nás je bežný. A ak neviete zabezpečiť alebo svojím, svojou vinou zdravotnú starostlivosť alebo ju ohrozíte v nejakom čase na nejakom mieste, čo je na tom sociálne? Čo je na tom súcitné? Čo je na tom solidárne?
Ľudia podľa mňa na Slovensku potrebujú konečne mať nejaký pocit nielenže sociálneho štátu a fráz, ale aj sociálnej spravodlivosti. Spravodlivosti. Takej normálnej ľudskej spravodlivosti. A ja som presvedčený, že teda za vašej vlády sa pocitu ľudskej spravodlivosti, žiaľ, nemajú šancu domôcť. (Potlesk.)

Poprosím pána poslanca Mikloška so svojím vystúpením.

Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, som pani ministerke vďačný, že tu sedí a počúva a že teda neodišla, tak ako jej bolo radené. A pán Kvasnička dnes končil netradične, ja by som si dovolil začať tak netradične, je dnes parlamentný štvrtok, poslanci mali dnes ako vždy rokovací štvrtok, modlitbové stretnutie poslancov, bolo už 32. v poradí, boli tam poslanci koalície aj opozície. Ako vždy, sme sa aj pomodlili za tento parlament, aj za vládu, aj za terajších ministrov, isto to nemajú ľahké.
Takže žiadna nenávisť, žiadne urážanie ani ponižovanie, iba pár vecných faktov k tejto preberanej téme. Otázky opozičných poslancov na premiéra a aj na ministrov nefungujú. Naše interpelácie tiež nefungujú už dlho. Keď chceme niečo hlbšie prerokovať, aj v zdravotníctve je o čom, iná možnosť opozície je vlastne tá dnešná. Teda nejde len o vrtuľníky, aj keď ide aj o nich. Ide o celkový stav v našom zdravotníctve, diskusia o ňom určite nezaškodí, tak ako by nezaškodila ani diskusia o stave aj iných rezortov. Konštruktívna diskusia. Kde inde sa možno baviť na tieto témy, ak nie v parlamente?
V odpovedi pani ministerky a aj vlády sa aspoň trocha malo priznať, že ten tender bol naozaj odflákaný, amatérsky a nezodpovedný. To vidí každý.
Páni ministri, na vašich ministerstvách ste vy páni. Ak som ja napísal na list, že vybaviť takto, tak to v podstate platilo, keď som mal ten mandát, a iste to bolo podľa najlepšieho môjho vedomia a svedomia. Ak váš aparát je nemožný, treba to priznať a urobiť nápravu. Na každom ministerstve za všetkých vlád, žiaľ, aj teraz sú aj takíto úradníci, proti ktorým treba ísť. Vždy majú čas, pracujú liknavo a sebavedome. Úradníci musia vás poslúchať, nie vy ich. Oni sú tu pre ľudí, nie ľudia pre nich.
No v tomto parlamente zastupujem najmä seniorov, ich nespokojných hlasov so zdravotníctvom je, žiaľ, stále viac. Hovorím to ako dobrovoľník, predseda Združenia kresťanských seniorov, ktorý má seniorov vo všetkých regiónoch Slovenska. Často ich navštevujem, aj v rôznych kluboch, domovoch dôchodcov, domovoch sociálnych služieb. Seniori to dnes nemajú ľahké. S priemernou penziou 394 euro si často nemôžu dovoliť ani nutnú zdravotnú starostlivosť. Keď som minule na schôdzu celoslovenskú doniesol výborné sponzorské štolverky, nikto si nezobral, lebo všetci sa báli, že im vypadnú plomby a každá plomba dnes stojí 50 euro.
Pacient senior ako zákazník nie je spokojný so stavom zdravotníctva. Celé dni presedí v čakárni, čakárňach, večer sa vráti domov v horšom zdravotnom stave, ako bol ráno. Lieky, ktorých berie stále viac, sú drahé a v poslednom čase aj nedostupné. Za rôzne vyšetrovania sa platí, aj za objednávanie k lekárom, tak radšej hodiny potom čakajú v čakárňach, aby ich to nič nestálo, tá návšteva.
Zisky súkromných firiem nemajú prednosť pred zdravím občanov, biznis a obchodovanie so zdravím je nefér.
Je vládnym sloganom, ktorý sa často opakuje, ja ho počúvam na rôznych úrovniach, že "aktívne starnutie je politickou prioritou". Dnes sa to týka 1,3 mil. našich občanov 60 plus. Vo svete je na seniorov zameraná celkom nová, tzv. strieborná ekonomika, kvitne, celý priemysel je orientovaný na seniorov, ich zdravie, výživu, vitamíny a tak ďalej, turizmus. U nás to nie je téma, najmä v zdravotníctve.
Upozorňujem ešte raz, je to fráza, ale je to pravdivá fráza, že najdôležitejšie je zdravie občanov, nie bohatstvo súkromných firiem, ktoré podnikajú v zdravotníctve. Teším sa vždy z úspechov Slovenska v ekonomických, športových i vedeckých a tak ďalej. Aj tejto vlády, môžem povedať, že sa teším, a mrzí ma, keď by mala prehrať v Nemecku nejaký súd, za ktorý by mala veľa platiť, v podstate za hlúposť.
Teším sa aj úspechom jednotlivých ministerstiev, aj zdravotníctva, nie sú tu však len úspechy, a to treba tiež povedať. V roku 2011 boli nemocnice oddlžené o 300 mil. euro. V roku 2012 znova prišli do strát, 213 mil. euro, najmä dlhom voči Sociálnej poisťovni a daňovým úradom.
Vyskytli sa však aj iné problémy a sú tu: zákaz vernostných systémov, umožňovanie lobovania zahraničným farmafirmám u lekárov, problémy stanovania a platov sestier, vývoz dovezených liekov do zahraničia, naraz v lekárni nie sú lieky, ktoré sme doviezli. Kde sú? A celkove rast biznisu s liekmi, čo je tretí najväčší biznis na svete po zbrojárstve a drogách. Liekov je stále viac, sú stále nové a stále drahšie. Ročne sa na Slovensku predajú lieky za 1,5 mld. euro. Dve tretiny sú na lekársky predpis, jedna tretina z dlhových výdavkov na zdravotníctvo. Väčšinu liekov dovážame zo zahraničia, pričom tržby desiatich zahraničných farmafiriem boli vlani 833 mil. euro. 43,5 mil. euro dali farmafirmy na propagáciu a marketing. Máme plné televízie, bilbordy, inzeráty v novinách, reklamy na lieky, ktoré vás presvedčia alebo presvedčujú, že bez konzumácie tých všetkých škatuliek nemožných ste stratení.
Vážení, záverom prijmite aspoň tento môj návrh, že dajme väčšiu váhu otázkam poslancov opozície na premiéra a na ministrov a dajme aspoň minimálnu vážnosť interpeláciám opozičných poslancov, ktoré nie sú kladené v mene nás, ale v mene občanov, často veľmi konkrétnych prípadov ľudí, ktorých tento parlament prakticky už dosť dlho ignoruje.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Přidal.

Pán kolega Mikloško, mňa veľmi teší, že sa tu modlíte v tomto parlamente, a poviem vám, kedy budete mať väčšie zásluhy a kedy vyprosíte skôr to, za čo sa modlíte. Keď sa budete modliť a nebudete o tom stále hovoriť a spomeniete si to, čo hovorí Ježiš, že keď sa modlíš, zájdi do komôrky, kde ťa nik nevidí. A tam môžte zájsť aj traja, štyria, piati. Len, prosím vás, furt nehovorte o tom, že sa modlíte, lebo potom nič nevyprosíte.

Pán poslanec Kvasnička.