27. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem, pán predsedajúci. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 828 z 15. októbra 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
2. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
3. Návrh zákona odporučili schváliť:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 345 z 20. novembra 2013, - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 245 z 12. novembra 2013,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 128 z 21. novembra 2013,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 83 z 21. novembra 2013 a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 112 z 21. novembra 2013.
4. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali 56 návrhov uvedených v tejto štvrtej časti.
5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
6. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v štvrtej časti tejto spoločnej správy nasledovne:
- spoločne o bodoch 1 až 29, 31 až 56 so stanoviskom gestorského výboru schváliť,
- bod 30 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Janu Vaľovú. Vieru Šedivcovú ako náhradníčku určil vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2 § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 95 z 26. novembra 2013.
Pán predsedajúci, skončila som spoločnú správu. Prosím, otvorte rozpravu.
Autorizovaný
Vystúpenia
11:18
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:18
Ľuboš BlahaVystúpenie s procedurálnym návrhom
27.11.2013 o 11:18 hod.
PhDr. PhD.
Ľuboš Blaha
Videokanál poslanca
Ďakujem. Dovoľte mi pripomenúť, že o 12.15 hodine máme výbor pre európske záležitosti. Ďakujem.
Autorizovaný
11:18
Nech sa páči, pán poslanec.
Nech sa páči, pán poslanec.
Pán poslanec Poliačik. (Krátka pauza.) Zapnite pána poslanca Poliačika.
Nech sa páči, pán poslanec.
Autorizovaný
11:18
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:18
Martin PoliačikVystúpenie s procedurálnym návrhom
27.11.2013 o 11:18 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Pán predseda, keďže neprešiel ten procedurálny návrh, ktorý podával pán kolega Sólymos, tak vás žiadam aspoň o presunutie tohto bodu na rokovanie na budúci týždeň, aby sme mali možnosť ešte sa stretnúť so zástupcami ministerstva, to znamená, aby neprešiel teraz, ale až po načasovaných bodoch.
Autorizovaný
11:18
Vstup predsedajúceho 11:18
Pavol PaškaĎakujem pekne. Vyhlasujem krátku prestávku do 11.25 hodiny a budeme pokračovať v rozprave.
(Krátka prestávka.)
(Po prestávke.)
Ďakujem pekne. Vyhlasujem krátku prestávku do 11.25 hodiny a budeme pokračovať v rozprave.
(Krátka prestávka.)
(Po prestávke.)
Páni poslanci, dnes by tu mal byť po zahraničnej ceste, mal by sa vrátiť pán minister školstva, pán Čaplovič, takže budem s ním o tom hovoriť, je to vládny návrh zákona. Ak bude uňho vôľa, nevidím dôvod, aby sme sa nedohodli.
Ďakujem pekne. Vyhlasujem krátku prestávku do 11.25 hodiny a budeme pokračovať v rozprave.
(Krátka prestávka.)
(Po prestávke.)
Autorizovaný
11:24
Vstup predsedajúceho 11:24
Pavol PaškaPán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.
(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na...
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.
(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 715.)
Dámy a páni, budeme pokračovať po krátkej prestávke v prerušenej rozprave. Pán poslanec Kaník pred prestávkou vystúpil ako posledný písomne prihlásený. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nie je záujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.
(Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 715.)
Autorizovaný
11:27
Chcem len zvýrazniť jednu vec, že vládny návrh zákona kladie dôraz na účelné využívanie finančných prostriedkov určených na prídavok na dieťa a príplatok k tomuto prídavku na dieťa v súvislosti s riadnou starostlivosťou oprávnenej osoby o výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Toto je najdôležitejšia skutočnosť. To znamená, že nie je naším záujmom trestať, ale naším záujmom aj prostredníctvom tohto zákona a noviel je vychovávať a prevenciu robiť. Myslím si, že toto je dôležité zvýrazniť pri hlavnej myšlienke a filozofii zákona ako takej.
Teraz ku konkrétnym pripomienkam. Pán Kaník, otázka odňatia prídavku na dieťa, ak je oprávnená osoba opakovane..., nedbá na riadne plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Nie je prítomný pán Kaník, hovoril som s ním osobne a myslím si, že si dobre pamätáte, že pri prvom čítaní som jasne zdôvodnil, že v pôvodnom návrhu novely zákona sme mali túto otázku zakotvenú a priamo súvisela s takzvaným školským poriadkom. Aj na základe môjho osobitného stretnutia s ministrom školstva sme nakoniec sa dohodli na tom, že túto časť vypustíme z jednoduchého dôvodu. Školský poriadok nie je univerzálna právna norma, prostredníctvom ktorej by sa dali veci riešiť a zovšeobecňovať, pretože školský poriadok sa tvorí na konkrétnej škole podľa konkrétnych potrieb, možností školy, nehovoriac o rozdieloch, ktoré sú medzi školami cirkevnými, súkromnými a štátnymi. To znamená, že toto bol hlavný dôvod, prečo sme z toho, z toho jednoducho opustili, z tohto zámeru. Ja som presvedčený o tom, že to bolo dobré, že sme to opustili, pretože ten výklad a možnože aj samotná realizačná prax by bola veľmi zložitá, a dovolím si povedať, že veľakrát neobjektívna, lebo školský poriadok jednej školy a druhej školy by sa diametrálne od seba líšili a tým aj prístup, rozhodnutia a závery by boli, dovolím si povedať, v maximálnej miere neobjektívne. Toľko k tomu návrhu. To znamená, že nič nového pre nás, len, len chcem povedať jednu vec vzhľadom na to, čo pán poslanec pomenoval, nikdy v minulosti sa doteraz neodnímali prídavky na deti. Opakujem, nikdy v minulosti. My v súvislosti s tým, čo navrhujeme tu, v podstate po prvýkrát pripúšťame tú možnosť, ale tá sa týka iných vecí. Takže toľko k návrhu pána poslanca, pána poslanca Kaníka.
K pánovi poslancovi Mihálovi v podstate dve veci. Prvá vec, ktorá sa týka tých potvrdení, a druhá vec, ktorá sa týka tej doložky. No, pán poslanec, asi toľko, viete, ako beží a prebieha cyklus medzirezortného pripomienkového konania. Vychádzajúc z toho, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní ministerstvo financií neuplatnilo žiadnu pripomienku ani zásadnú, ani obyčajnú, vyplýva, že sa stotožnili s dopadmi, ktoré z tohto vyplývajú, a akceptujú ich. On totiž, ten zákon a jeho aplikácia má svoje plusy, mínusy, ktoré môžu sa v praxi a realizácii uplatniť. To znamená, že pre mňa je z toho jednoznačný záver, keď akceptujú a prijali, sú si vedomí veškerých dopadov, ktoré z toho vyplývajú aj z hľadiska finančných, ktoré sa týkajú vyplácania prídavkov a samozrejmá vec, že aj toho bonusu.
Čo sa týka k pánovi Brockovi, treba povedať viacerým, k viacerým poslancom a to je otázka, ktorá, pokiaľ mám informáciu, zaznievala už aj na samotnom výbore, no, zavedenie povinnosti rodičov oznámiť úradu po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa, ako bude zabezpečená starostlivosť o toto dieťa, návrh vypustí túto otázku. V žiadnom prípade nedoporučujeme. Poviem prečo. Ako k tomu prišlo? Tento návrh zákona bol predmetom prerokovávania aj výboru pre ochranu detí a mládeže. Výbor, ktorý pôsobí pri rade, výbor, ktorý je zložený na 50 % zo zástupcov štátu a na 50 % zo zástupcov mimovládnych organizácií, resp. prevádzkovateľov viacerých činností, ktoré súvisia so sociálnoprávnou ochranou detí. Bol to návrh práve tej časti mimovládnych organizácií, to znamená ľudí z reálnej praxe, ktorí sa dennodenne stretávajú s viacerými nešťastiami detí, veľakrát aj týraním a ďalšími otázkami a tie navrhli do obdobia, pokiaľ nebude predložená a schválená novela zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, ktorú pripravujeme a v priebehu budúceho kalendárneho roka by mala byť predmetom rokovania ctenej snemovne, je potrebné dočasne nejakým spôsobom riešiť túto otázku. Opakujem ešte raz, výbor zaviazal ministerstvo, aby hľadal a navrhol riešenie. To je výsledok, ktorý sme ponúkli. Pri prvom čítaní som jasne zvýraznil, že som pripravený ústretovosti akéhokoľvek riešenia, iného, lepšieho, ktorý bude ponúknutý, ale jasne som zvýraznil, že pri zachovaní cieľa. A vy vlastne navrhujete úplné vypustenie, to znamená, cieľ nezachovávame, my ho vlastne vypúšťame.
Treba si uvedomiť jednu vec, že, ja som presvedčený o tom, že môžu byť, možnože niektoré práveže tie rizikové sociálne rodiny, ktoré toto oznámenie nezašlú, ale to bude práve okruh rodín, ktorý bude riešiť v tomto prípade sociálnoprávna kuratela ako možné rizikové. To znamená, z veľkého množstva tisícov ľudí alebo rodín sa ten rozsah zníži na ďaleko menší okruh, ktorý bude možné už potom obísť, skontrolovať aj z pozície, z pozície konkrétnych pracovníkov, pracovníkov úradov práce, prípadne sociálnoprávnej kurately.
No, a teraz, trošku ma prekvapila tá vaša rétorika, pán poslanec Mihál, pretože človek, ktorý sedel na ministerstve práce, predsa by mal len trošku vedieť viacej vážiť možnože vyjadrenia. Nemusel tento problém byť. Vy ste v roku 2011 prepustil z úradov práce 1 600 ľudí. Z toho bolo 240 pracovníkov, ktorí pôsobili v sociálnej politike vrátane pracovníkov sociálnoprávnej ochrany detí. Ak by ste toto nebol urobil, my nemusíme tento spôsob dneska takto riešiť. Bol by dostatočný počet ľudí, ktorí mohli tento záujem obhospodáriť ako taký. Mne iné nič neostáva, ja tých ľudí opätovne prijímam naspäť. Prečo? No jednoducho veškeré kontroly, medzinárodná, Medzinárodný menový fond, Svetová banka, OECD poukazujú na to, že dnes máme na úrade práce na jedného pracovníka, ktorý sprostredkováva zamestnanie, až 900 nezamestnaných. To znamená, robí základnú štatistiku. Ale oveľa horší stav je hlavne v tej sociálnej oblasti, ktorá sa týka sociálnoprávnej ochrany, ochrany detí ako takej, takže dovolil som si túto poznámku, lebo mal som dojem, že tá rétorika celkom nezodpovedala skutočnosti ako takej, pretože to nie je buzerácia, to je záujem dospieť k nejakým, k nejakým konkrétnym číslam a potom sa venovať vyslovene tým rizikovým, ktoré to oznámenie nezaslali, som presvedčený, že v takomto prípade ako dočasné riešenie, opakujem ešte raz, ako dočasné riešenie to naplní, naplní ten základný cieľ.
Pán poslanec Štefanec, nevidím ho tu, len my neotvárame zákon o sociálnom poistení štyristošesťdesiatjednotku. Opakujem ešte raz, v tejto novele neotvárame tento zákon. To znamená, to, čo ste vy ponúkol, je nad rámec novely tohto zákona, pretože prostredníctvom tohto zákona by sme otvorili úplne iný zákon, ktorý by sa týkal podľa vás návrhu zmeny definície zamestnanca na účely sociálneho poistenia a v podstate ste vo viacerých veciach aj, aj ako vyjadril vo svojom vystúpení, že klopete na otvorené dvere. Nebudem hovoriť o odborných a legislatívnych dôvodoch, prečo nie je možné tento návrh prijať, ale poviem, poviem zopár veľmi konkrétnych, by som povedal, pragmatických.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvoril z radov študentov vysokých a stredných škôl dohodu, na základe ktorej sa pravidelne stretávame, komunikujeme. Vždy, keď ide legislatíva, ktorá sa dotýka študentov ako takých, máme záujem a treba povedať, že to je akceptované z jednej, aj z druhej strany, sa pobaviť, poradiť a možno aj akceptovať konkrétne pripomienky partnerov k legislatívnej norme, ktorá sa týka tejto kategórie mladých ľudí. Tak tomu je aj teraz. Pri poslednom stretnutí sme mali za cieľ vyhodnotiť doterajšiu aplikačnú prax zmeny zákona, ktorej sa týka, odvodovej povinnosti, dohodárov, v tomto prípade študentov. Ja veľmi rád som konštatoval, že až 67-tisíc študentov vysokých škôl pôsobí a pracuje, pracuje na dohody, to znamená, využíva tento mechanizmus. Samotní vysokoškoláci urobili hlbokú analýzu dôvodov na základe veľmi zaujímavej vzorky, kde sa študenti vyjadrovali, prečo, za akým účelom využívajú tento prostriedok. Boli tie odpovede veľmi zaujímavé a treba povedať, že istým spôsobom prínosné aj pre mňa, lebo drvivá väčšina povedala jasne, máme záujem pomôcť rodičom, aby nás nemuseli toľko vykrývať, ale boli aj takí, chceme si vylepšiť istým spôsobom svoj šatník a ďalšie náležitosti. To znamená, ale každopádne ja vítam, som rád a v maximálnej miere podporujem aktivity študentov, ktoré sa týkajú, ich záujem o prácu na dohodu.
Prišli zároveň s návrhom, aby bol zvýšený ten limit na odpracovanie na výšku životného minima, čo sa približne podobá tomu návrhu 200 eur, dneska je to 198 a niečo, od Nového roku, samozrejmá vec, že tá čiastka bude vyššia. Záver a dohoda bola taká, že po prvé nechám preskúmať, zanalyzovať, do akej miery v tej aplikačnej praxi sa napríklad našli aj takí, ktorí porušujú isté možnosti, ktoré tento, tento zákon prijíma, pretože viete, že tam je postačujúce čestné prehlásenie, ktoré môže byť aj zneužité. Zároveň som povedal, že prehodnotíme túto otázku aj s ministerstvom financií a začiatkom budúceho roka v mesiaci januári sa opätovne vrátime za rokovací stôl a urobíme, urobíme konkrétne rozhodnutie, ktoré sa týka ďalšieho postupu.
Ja len môžem povedať, že ja osobne som pripravený podporiť tento návrh vysokoškolákov, ale to nie je otázka len prístupu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Vzhľadom na dopady je to širší okruh záujmu. Minimálne musím pre takýto zámer získať podporu aj od ministra financií. Takže tu je v podstate odpoveď na tento návrh. Nerád by som riešil problematiku, ktorá sa netýka vecne tohto zákona, a opakujem ešte raz, nie je a neotvárame zákon o sociálnom poistení v tomto zákone, ale by som to riešil štandardne s tým, že po dohode a rokovaní s Radou vysokých škôl a rozhodnutí prídeme, prídeme s konkrétnemu legislatívnemu postupu, ktorý by prípadne zohľadnil požiadavku týchto, týchto vysokoškolákov.
Úplne na záver chcem ešte raz pekne poďakovať za vecný obsah diskusie. Som presvedčený, že návrh, ktorý predkladáme, pomôže viacerým ľuďom a najmä zabezpečí efektívne využívanie finančných prostriedkov, pretože cieľom tohto zákona nie trestať chudobných za to, že sú chudobnými, ale skôr naopak, vychovávať a z hľadiska prevencie dospieť k tomu, aby tie finančné prostriedky boli efektívne využívané. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokúsim sa v záverečnom vystúpení zaujať stanovisko, najmä k jednotlivým návrhom a pripomienkam, ktoré zazneli v rozprave. Chcem zároveň oceniť a poďakovať, že tá rozprava bola dosť vecná a konkrétna, k meritu veci, k návrhu zákona a v konečnej miere aj, aj jednotlivé návrhy a pripomienky smerujú, smerujú za tento, za týmto účelom. Preto budem v maximálnej miere konkrétny a budem reagovať na konkrétne pripomienky.
Chcem len zvýrazniť jednu vec, že vládny návrh zákona kladie dôraz na účelné využívanie finančných prostriedkov určených na prídavok na dieťa a príplatok k tomuto prídavku na dieťa v súvislosti s riadnou starostlivosťou oprávnenej osoby o výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Toto je najdôležitejšia skutočnosť. To znamená, že nie je naším záujmom trestať, ale naším záujmom aj prostredníctvom tohto zákona a noviel je vychovávať a prevenciu robiť. Myslím si, že toto je dôležité zvýrazniť pri hlavnej myšlienke a filozofii zákona ako takej.
Teraz ku konkrétnym pripomienkam. Pán Kaník, otázka odňatia prídavku na dieťa, ak je oprávnená osoba opakovane..., nedbá na riadne plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Nie je prítomný pán Kaník, hovoril som s ním osobne a myslím si, že si dobre pamätáte, že pri prvom čítaní som jasne zdôvodnil, že v pôvodnom návrhu novely zákona sme mali túto otázku zakotvenú a priamo súvisela s takzvaným školským poriadkom. Aj na základe môjho osobitného stretnutia s ministrom školstva sme nakoniec sa dohodli na tom, že túto časť vypustíme z jednoduchého dôvodu. Školský poriadok nie je univerzálna právna norma, prostredníctvom ktorej by sa dali veci riešiť a zovšeobecňovať, pretože školský poriadok sa tvorí na konkrétnej škole podľa konkrétnych potrieb, možností školy, nehovoriac o rozdieloch, ktoré sú medzi školami cirkevnými, súkromnými a štátnymi. To znamená, že toto bol hlavný dôvod, prečo sme z toho, z toho jednoducho opustili, z tohto zámeru. Ja som presvedčený o tom, že to bolo dobré, že sme to opustili, pretože ten výklad a možnože aj samotná realizačná prax by bola veľmi zložitá, a dovolím si povedať, že veľakrát neobjektívna, lebo školský poriadok jednej školy a druhej školy by sa diametrálne od seba líšili a tým aj prístup, rozhodnutia a závery by boli, dovolím si povedať, v maximálnej miere neobjektívne. Toľko k tomu návrhu. To znamená, že nič nového pre nás, len, len chcem povedať jednu vec vzhľadom na to, čo pán poslanec pomenoval, nikdy v minulosti sa doteraz neodnímali prídavky na deti. Opakujem, nikdy v minulosti. My v súvislosti s tým, čo navrhujeme tu, v podstate po prvýkrát pripúšťame tú možnosť, ale tá sa týka iných vecí. Takže toľko k návrhu pána poslanca, pána poslanca Kaníka.
K pánovi poslancovi Mihálovi v podstate dve veci. Prvá vec, ktorá sa týka tých potvrdení, a druhá vec, ktorá sa týka tej doložky. No, pán poslanec, asi toľko, viete, ako beží a prebieha cyklus medzirezortného pripomienkového konania. Vychádzajúc z toho, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní ministerstvo financií neuplatnilo žiadnu pripomienku ani zásadnú, ani obyčajnú, vyplýva, že sa stotožnili s dopadmi, ktoré z tohto vyplývajú, a akceptujú ich. On totiž, ten zákon a jeho aplikácia má svoje plusy, mínusy, ktoré môžu sa v praxi a realizácii uplatniť. To znamená, že pre mňa je z toho jednoznačný záver, keď akceptujú a prijali, sú si vedomí veškerých dopadov, ktoré z toho vyplývajú aj z hľadiska finančných, ktoré sa týkajú vyplácania prídavkov a samozrejmá vec, že aj toho bonusu.
Čo sa týka k pánovi Brockovi, treba povedať viacerým, k viacerým poslancom a to je otázka, ktorá, pokiaľ mám informáciu, zaznievala už aj na samotnom výbore, no, zavedenie povinnosti rodičov oznámiť úradu po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa, ako bude zabezpečená starostlivosť o toto dieťa, návrh vypustí túto otázku. V žiadnom prípade nedoporučujeme. Poviem prečo. Ako k tomu prišlo? Tento návrh zákona bol predmetom prerokovávania aj výboru pre ochranu detí a mládeže. Výbor, ktorý pôsobí pri rade, výbor, ktorý je zložený na 50 % zo zástupcov štátu a na 50 % zo zástupcov mimovládnych organizácií, resp. prevádzkovateľov viacerých činností, ktoré súvisia so sociálnoprávnou ochranou detí. Bol to návrh práve tej časti mimovládnych organizácií, to znamená ľudí z reálnej praxe, ktorí sa dennodenne stretávajú s viacerými nešťastiami detí, veľakrát aj týraním a ďalšími otázkami a tie navrhli do obdobia, pokiaľ nebude predložená a schválená novela zákona o sociálnoprávnej ochrane detí, ktorú pripravujeme a v priebehu budúceho kalendárneho roka by mala byť predmetom rokovania ctenej snemovne, je potrebné dočasne nejakým spôsobom riešiť túto otázku. Opakujem ešte raz, výbor zaviazal ministerstvo, aby hľadal a navrhol riešenie. To je výsledok, ktorý sme ponúkli. Pri prvom čítaní som jasne zvýraznil, že som pripravený ústretovosti akéhokoľvek riešenia, iného, lepšieho, ktorý bude ponúknutý, ale jasne som zvýraznil, že pri zachovaní cieľa. A vy vlastne navrhujete úplné vypustenie, to znamená, cieľ nezachovávame, my ho vlastne vypúšťame.
Treba si uvedomiť jednu vec, že, ja som presvedčený o tom, že môžu byť, možnože niektoré práveže tie rizikové sociálne rodiny, ktoré toto oznámenie nezašlú, ale to bude práve okruh rodín, ktorý bude riešiť v tomto prípade sociálnoprávna kuratela ako možné rizikové. To znamená, z veľkého množstva tisícov ľudí alebo rodín sa ten rozsah zníži na ďaleko menší okruh, ktorý bude možné už potom obísť, skontrolovať aj z pozície, z pozície konkrétnych pracovníkov, pracovníkov úradov práce, prípadne sociálnoprávnej kurately.
No, a teraz, trošku ma prekvapila tá vaša rétorika, pán poslanec Mihál, pretože človek, ktorý sedel na ministerstve práce, predsa by mal len trošku vedieť viacej vážiť možnože vyjadrenia. Nemusel tento problém byť. Vy ste v roku 2011 prepustil z úradov práce 1 600 ľudí. Z toho bolo 240 pracovníkov, ktorí pôsobili v sociálnej politike vrátane pracovníkov sociálnoprávnej ochrany detí. Ak by ste toto nebol urobil, my nemusíme tento spôsob dneska takto riešiť. Bol by dostatočný počet ľudí, ktorí mohli tento záujem obhospodáriť ako taký. Mne iné nič neostáva, ja tých ľudí opätovne prijímam naspäť. Prečo? No jednoducho veškeré kontroly, medzinárodná, Medzinárodný menový fond, Svetová banka, OECD poukazujú na to, že dnes máme na úrade práce na jedného pracovníka, ktorý sprostredkováva zamestnanie, až 900 nezamestnaných. To znamená, robí základnú štatistiku. Ale oveľa horší stav je hlavne v tej sociálnej oblasti, ktorá sa týka sociálnoprávnej ochrany, ochrany detí ako takej, takže dovolil som si túto poznámku, lebo mal som dojem, že tá rétorika celkom nezodpovedala skutočnosti ako takej, pretože to nie je buzerácia, to je záujem dospieť k nejakým, k nejakým konkrétnym číslam a potom sa venovať vyslovene tým rizikovým, ktoré to oznámenie nezaslali, som presvedčený, že v takomto prípade ako dočasné riešenie, opakujem ešte raz, ako dočasné riešenie to naplní, naplní ten základný cieľ.
Pán poslanec Štefanec, nevidím ho tu, len my neotvárame zákon o sociálnom poistení štyristošesťdesiatjednotku. Opakujem ešte raz, v tejto novele neotvárame tento zákon. To znamená, to, čo ste vy ponúkol, je nad rámec novely tohto zákona, pretože prostredníctvom tohto zákona by sme otvorili úplne iný zákon, ktorý by sa týkal podľa vás návrhu zmeny definície zamestnanca na účely sociálneho poistenia a v podstate ste vo viacerých veciach aj, aj ako vyjadril vo svojom vystúpení, že klopete na otvorené dvere. Nebudem hovoriť o odborných a legislatívnych dôvodoch, prečo nie je možné tento návrh prijať, ale poviem, poviem zopár veľmi konkrétnych, by som povedal, pragmatických.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny uzatvoril z radov študentov vysokých a stredných škôl dohodu, na základe ktorej sa pravidelne stretávame, komunikujeme. Vždy, keď ide legislatíva, ktorá sa dotýka študentov ako takých, máme záujem a treba povedať, že to je akceptované z jednej, aj z druhej strany, sa pobaviť, poradiť a možno aj akceptovať konkrétne pripomienky partnerov k legislatívnej norme, ktorá sa týka tejto kategórie mladých ľudí. Tak tomu je aj teraz. Pri poslednom stretnutí sme mali za cieľ vyhodnotiť doterajšiu aplikačnú prax zmeny zákona, ktorej sa týka, odvodovej povinnosti, dohodárov, v tomto prípade študentov. Ja veľmi rád som konštatoval, že až 67-tisíc študentov vysokých škôl pôsobí a pracuje, pracuje na dohody, to znamená, využíva tento mechanizmus. Samotní vysokoškoláci urobili hlbokú analýzu dôvodov na základe veľmi zaujímavej vzorky, kde sa študenti vyjadrovali, prečo, za akým účelom využívajú tento prostriedok. Boli tie odpovede veľmi zaujímavé a treba povedať, že istým spôsobom prínosné aj pre mňa, lebo drvivá väčšina povedala jasne, máme záujem pomôcť rodičom, aby nás nemuseli toľko vykrývať, ale boli aj takí, chceme si vylepšiť istým spôsobom svoj šatník a ďalšie náležitosti. To znamená, ale každopádne ja vítam, som rád a v maximálnej miere podporujem aktivity študentov, ktoré sa týkajú, ich záujem o prácu na dohodu.
Prišli zároveň s návrhom, aby bol zvýšený ten limit na odpracovanie na výšku životného minima, čo sa približne podobá tomu návrhu 200 eur, dneska je to 198 a niečo, od Nového roku, samozrejmá vec, že tá čiastka bude vyššia. Záver a dohoda bola taká, že po prvé nechám preskúmať, zanalyzovať, do akej miery v tej aplikačnej praxi sa napríklad našli aj takí, ktorí porušujú isté možnosti, ktoré tento, tento zákon prijíma, pretože viete, že tam je postačujúce čestné prehlásenie, ktoré môže byť aj zneužité. Zároveň som povedal, že prehodnotíme túto otázku aj s ministerstvom financií a začiatkom budúceho roka v mesiaci januári sa opätovne vrátime za rokovací stôl a urobíme, urobíme konkrétne rozhodnutie, ktoré sa týka ďalšieho postupu.
Ja len môžem povedať, že ja osobne som pripravený podporiť tento návrh vysokoškolákov, ale to nie je otázka len prístupu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Vzhľadom na dopady je to širší okruh záujmu. Minimálne musím pre takýto zámer získať podporu aj od ministra financií. Takže tu je v podstate odpoveď na tento návrh. Nerád by som riešil problematiku, ktorá sa netýka vecne tohto zákona, a opakujem ešte raz, nie je a neotvárame zákon o sociálnom poistení v tomto zákone, ale by som to riešil štandardne s tým, že po dohode a rokovaní s Radou vysokých škôl a rozhodnutí prídeme, prídeme s konkrétnemu legislatívnemu postupu, ktorý by prípadne zohľadnil požiadavku týchto, týchto vysokoškolákov.
Úplne na záver chcem ešte raz pekne poďakovať za vecný obsah diskusie. Som presvedčený, že návrh, ktorý predkladáme, pomôže viacerým ľuďom a najmä zabezpečí efektívne využívanie finančných prostriedkov, pretože cieľom tohto zákona nie trestať chudobných za to, že sú chudobnými, ale skôr naopak, vychovávať a z hľadiska prevencie dospieť k tomu, aby tie finančné prostriedky boli efektívne využívané. Ďakujem pekne.
Autorizovaný
11:41
Je to tlač 716.
Poprosím vás, pán minister, aby ste uviedli návrh zákona.
[Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o...
Je to tlač 716.
Poprosím vás, pán minister, aby ste uviedli návrh zákona.
[Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 716.]
Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa, chcete? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 448 o sociálnych službách.
Je to tlač 716.
Poprosím vás, pán minister, aby ste uviedli návrh zákona.
[Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 716.]
Autorizovaný
11:41
Budeme sa asi opakovať, ale nedá mi opätovne pripomenúť, že oblasť sociálnych služieb je veľmi náročnou oblasťou verejnej správy, vstupujú do nej aktéri rôznych a často aj s protichodnými záujmami, ale hlavne ide o veľmi citlivú oblasť, ktorá sa dotýka najohrozenejších skupín obyvateľstva, ktorými sú seniori, občania so zdravotným postihnutím a iné skupiny nachádzajúce sa v nepriaznivých sociálnych situáciách. O to zložitejšie je nájsť zlatú strednú cestu pri hľadaní ideálnej legislatívnej úpravy tejto dôležitej oblasti. Tak tomu bolo aj v prípade návrhu tejto novely, na ktorej participovali tak verejní, ako aj neverejní poskytovatelia, zástupcovia obcí a miest a vyšších územných celkov a, samozrejme, všetky cieľové skupiny, ktorých sa sociálne služby dotýkajú. Nebolo však možné vyhovieť všetkým stranám. Dôkazom toho boli aj diskusie pri prerokovávaní návrhu novely tejto, tohto zákona v parlamentných výboroch, hlavne však v sociálnom výbore. Pripomienky a kritika opozičných poslancov smerovala k širokému okruhu otázok, a to tak vecným otázkam, prípadne legislatívnym, ktoré vôbec neboli predmetom a nie sú predmetom tejto novely. Rozhodne ani jedna navrhovaná zmena nespôsobí to, že súčasní klienti by boli akokoľvek ohrození. Všetkým doterajším klientom sa budú poskytovať sociálne služby v rovnakom rozsahu aj naďalej. Preto sú obavy v tomto smere, dovolím si povedať, zbytočné. Chápem eminentný záujem zainteresovaných k riešeniu problematiky sociálnych služieb, ide však o zložitú oblasť a nie je možné ju bez ďalších náväzností na iné oblasti, napr. na zdravotníctvo, na financie, výkon samosprávy, vyriešiť v krátkom čase len jednou novelou, hlavne keď sa mnohé problémy neriešili dlhé roky v predchádzajúcom období. Najviac výhrad sa dotýkalo postavenia verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ale hlavne financovania neverejných poskytovateľov a zabezpečenia garancií pre klientov odkázaných na sociálne služby, dlhodobej starostlivosti zo strany štátu, ale aj potreby zjednotenia posudkovej činnosti a zvýšenia participácie klientov a ich rodín na platení nákladov sociálnej služby. Niektorí poslanci dokonca navrhovali odloženie účinnosti novely, prípadne jej vrátenie na dopracovanie. Nebránim sa návrhom a zmenám, ktoré prispejú ku kvalite sociálnych služieb, hlavne ktoré pomôžu klientom, ako aj poskytovateľom sociálnych služieb. Práve preto som bol otvorený a ešte aj v týchto posledných dňoch sme rokovali a diskutovali so zástupcami prijímateľov a poskytovateľov sociálnych služieb a stotožnil som sa s viacerými navrhovanými zmenami, ktoré budú premietnuté aj pre túto schôdzu Národnej rady pozmeňovacími návrhmi. Týkali sa úpravy podmienok, ktoré by umožnili flexibilnejší prechod na nové podmienky poskytovania sociálnej služby v domovoch sociálnych služieb s celoročným pobytom, hlavne pre seniorov, ako aj dodržiavania zákonom stanovených kapacít pre vybrané druhy zariadení sociálnych služieb.
Súčasne som akceptoval, aby sa vytvoril časový priestor v trvaní 1 kalendárneho roka, roka 2014, pre transformáciu domovov so sociálnou, s celoročnou pobytovou formou na prípadne iný druh sociálnej služby, ktorým je zariadenie pre seniorov a špecializované zariadenia. Prijal som aj zvýšenie regulovanej hranice počtu klientov v zariadeniach pre seniorov z počtu 22 na 40 miest ako vyvážený kompromis medzi požiadavkou humanizácie a ekonomickej efektívnosti. Ako som už však viackrát uviedol, mojím pôvodným zámerom bolo zvýšiť participáciu štátu na financovaní sociálnych služieb už v tejto novele tak, aby sa zo štátneho rozpočtu prispievalo na sociálne služby dlhodobej starostlivosti poskytovanej neverejnými poskytovateľmi na regionálnej úrovni, hlavne som mal ambíciu zaviesť nový, adresnejší systém poskytovania finančných príspevkov zo štátu na základe stupňa odkázanosti klientov, ktorý považujem naďalej za najspravodlivejší. V tejto novele však takýto model nie je možné zaviesť, ale chcem vás ubezpečiť, že od tohto zámeru nechcem a nebudem ustupovať, chcem počkať na závery a výsledky auditu verejnej správy, opakujem, auditu verejnej správy a nie sociálnych služieb, ktorý sa možno že už mal ďaleko skôr aj v minulosti uskutočniť, ktorý dnes prebieha, a mám informácie, že v priebehu mesiaca mája budúceho roku by tento audit mal byť ukončený. Na základe týchto informácií by sme chceli v roku 2015 alebo od 1. januára 2015 systémovo upraviť pravidlá financovania služieb dlhodobej starostlivosti tak, aby potreby všetkých osôb odkázaných na dlhodobú starostlivosť boli naplnené a boli pre nich tieto služby aj finančne dostupné. Z dôvodov, ktoré som práve uviedol, chcem ešte raz zdôrazniť, že nie je možné v tomto štádiu, keď nie sú zabezpečené potrebné zdroje a vytvorené ďalšie podmienky, vyhovieť požiadavkám na zavedenie finančného príspevku, resp. štátneho príspevku na odkázanosť pre klientov aj na regionálnej úrovni alebo pre všetkých odkázaných klientov.
Som však presvedčený, že predkladaná novela prináša veľa pozitívnych zmien, a preto vás prosím, aby ste ju podporili. Pripomeniem len niektoré z nich.
Ide o zvýšenú ochranu príjmu klienta pred neprimeranou úhradou za sociálnu službu, a to za stav, keďže táto úroveň ochrany príjmu pri všetkých pobytových formách nebola zvýšená takmer 15 rokov. Cieľom je zabezpečiť ochranu príjmu tých, tým prijímateľom sociálnych služieb, ktorých príjmy sú veľmi nízke. To je, to znamená, tí, ktorí sú pod hranicou zákonom určených súm životného minima alebo len nepatrne presahujú túto hranicu. Viaceré zmeny budú znamenať podporu procesu deinštitucionalizácie v súlade so záväzkami Slovenskej republiky prijatými v medzinárodných dokumentoch. Budem, rád ak sa vytvoria také podmienky, aby ľudia so zdravotným postihnutím a seniori mohli žiť s patričnou podporou vo svojej komunite. Novela reaguje aj na dlhodobú potrebu riešiť nástroje krízovej intervencie, a to aj pre ľudí žijúcich v segregovaných komunitách. Sú tu však predovšetkým novo upravené komunitné centrá a terénna sociálna služba. Zavádzame nové druhy sociálnych služieb ako napríklad službu včasnej intervencie pre deti so zdravotným postihnutím, podporu samostatného bývania, ale aj nové druhy odborných činností, ako je stimulácia komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím, preventívne aktivity a pomoc pri, pomoc pri pracovnom uplatnení. Zvýšenie objektívnej, objektivity posudzovania odkázanosti na pomoc inej osoby je zabezpečené tým, že v návrhu sa upravuje väčšia previazanosť medicínskej a sociálnej posudkovej činnosti, ktoré musia byť v zhode, a zavádza sa možnosť, aby odkázanosť, odkázanosť mohli posudzovať aj sestry s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa, rovnako ako je to v iných krajinách Európskej únie.
Neuviedol som všetky zmeny, ktoré prináša novela, ale som presvedčený, že aj tie, ktoré som teraz predstavil, sú natoľko potrebné pre zvýšenie a kvalitu sociálnych služieb, aby ste si ich pri schvaľovaní, aby ste ich pri schvaľovaní podporili.
Na záver chcem skonštatovať, že s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, vecne súhlasím a prosím ich o podporu. Zároveň hneď vo svojom úvodnom vystúpení chcem deklarovať to, čo som prisľúbil aj včera predstaviteľom zriaďovateľov neverejných sociálnych služieb, že zo štátneho rozpočtu cieľovou dotáciou na vyššie územné celky bude pre rok 2014, ktorý pokladám ako za neštandardný, to znamená do obdobia, kedy príde v účinnosť nová novela, ktorá vzíde v budúcom roku, 10 mil. eur na pomoc na vykrytie nákladov, ktoré súvisia pre neštátnych alebo neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Predstavuje to čiastku cirka 120 eur na jedno lôžko. Som presvedčený, že tento príspevok by mal zabezpečiť, aby žiaden vyšší územný celok nemal problém v plnej miere vyfinancovať zákonom stanovené objemy pre jednotlivých poskytovateľov, ktorým tieto prostriedky prináležia.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento kalendárny rok.
Budeme sa asi opakovať, ale nedá mi opätovne pripomenúť, že oblasť sociálnych služieb je veľmi náročnou oblasťou verejnej správy, vstupujú do nej aktéri rôznych a často aj s protichodnými záujmami, ale hlavne ide o veľmi citlivú oblasť, ktorá sa dotýka najohrozenejších skupín obyvateľstva, ktorými sú seniori, občania so zdravotným postihnutím a iné skupiny nachádzajúce sa v nepriaznivých sociálnych situáciách. O to zložitejšie je nájsť zlatú strednú cestu pri hľadaní ideálnej legislatívnej úpravy tejto dôležitej oblasti. Tak tomu bolo aj v prípade návrhu tejto novely, na ktorej participovali tak verejní, ako aj neverejní poskytovatelia, zástupcovia obcí a miest a vyšších územných celkov a, samozrejme, všetky cieľové skupiny, ktorých sa sociálne služby dotýkajú. Nebolo však možné vyhovieť všetkým stranám. Dôkazom toho boli aj diskusie pri prerokovávaní návrhu novely tejto, tohto zákona v parlamentných výboroch, hlavne však v sociálnom výbore. Pripomienky a kritika opozičných poslancov smerovala k širokému okruhu otázok, a to tak vecným otázkam, prípadne legislatívnym, ktoré vôbec neboli predmetom a nie sú predmetom tejto novely. Rozhodne ani jedna navrhovaná zmena nespôsobí to, že súčasní klienti by boli akokoľvek ohrození. Všetkým doterajším klientom sa budú poskytovať sociálne služby v rovnakom rozsahu aj naďalej. Preto sú obavy v tomto smere, dovolím si povedať, zbytočné. Chápem eminentný záujem zainteresovaných k riešeniu problematiky sociálnych služieb, ide však o zložitú oblasť a nie je možné ju bez ďalších náväzností na iné oblasti, napr. na zdravotníctvo, na financie, výkon samosprávy, vyriešiť v krátkom čase len jednou novelou, hlavne keď sa mnohé problémy neriešili dlhé roky v predchádzajúcom období. Najviac výhrad sa dotýkalo postavenia verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ale hlavne financovania neverejných poskytovateľov a zabezpečenia garancií pre klientov odkázaných na sociálne služby, dlhodobej starostlivosti zo strany štátu, ale aj potreby zjednotenia posudkovej činnosti a zvýšenia participácie klientov a ich rodín na platení nákladov sociálnej služby. Niektorí poslanci dokonca navrhovali odloženie účinnosti novely, prípadne jej vrátenie na dopracovanie. Nebránim sa návrhom a zmenám, ktoré prispejú ku kvalite sociálnych služieb, hlavne ktoré pomôžu klientom, ako aj poskytovateľom sociálnych služieb. Práve preto som bol otvorený a ešte aj v týchto posledných dňoch sme rokovali a diskutovali so zástupcami prijímateľov a poskytovateľov sociálnych služieb a stotožnil som sa s viacerými navrhovanými zmenami, ktoré budú premietnuté aj pre túto schôdzu Národnej rady pozmeňovacími návrhmi. Týkali sa úpravy podmienok, ktoré by umožnili flexibilnejší prechod na nové podmienky poskytovania sociálnej služby v domovoch sociálnych služieb s celoročným pobytom, hlavne pre seniorov, ako aj dodržiavania zákonom stanovených kapacít pre vybrané druhy zariadení sociálnych služieb.
Súčasne som akceptoval, aby sa vytvoril časový priestor v trvaní 1 kalendárneho roka, roka 2014, pre transformáciu domovov so sociálnou, s celoročnou pobytovou formou na prípadne iný druh sociálnej služby, ktorým je zariadenie pre seniorov a špecializované zariadenia. Prijal som aj zvýšenie regulovanej hranice počtu klientov v zariadeniach pre seniorov z počtu 22 na 40 miest ako vyvážený kompromis medzi požiadavkou humanizácie a ekonomickej efektívnosti. Ako som už však viackrát uviedol, mojím pôvodným zámerom bolo zvýšiť participáciu štátu na financovaní sociálnych služieb už v tejto novele tak, aby sa zo štátneho rozpočtu prispievalo na sociálne služby dlhodobej starostlivosti poskytovanej neverejnými poskytovateľmi na regionálnej úrovni, hlavne som mal ambíciu zaviesť nový, adresnejší systém poskytovania finančných príspevkov zo štátu na základe stupňa odkázanosti klientov, ktorý považujem naďalej za najspravodlivejší. V tejto novele však takýto model nie je možné zaviesť, ale chcem vás ubezpečiť, že od tohto zámeru nechcem a nebudem ustupovať, chcem počkať na závery a výsledky auditu verejnej správy, opakujem, auditu verejnej správy a nie sociálnych služieb, ktorý sa možno že už mal ďaleko skôr aj v minulosti uskutočniť, ktorý dnes prebieha, a mám informácie, že v priebehu mesiaca mája budúceho roku by tento audit mal byť ukončený. Na základe týchto informácií by sme chceli v roku 2015 alebo od 1. januára 2015 systémovo upraviť pravidlá financovania služieb dlhodobej starostlivosti tak, aby potreby všetkých osôb odkázaných na dlhodobú starostlivosť boli naplnené a boli pre nich tieto služby aj finančne dostupné. Z dôvodov, ktoré som práve uviedol, chcem ešte raz zdôrazniť, že nie je možné v tomto štádiu, keď nie sú zabezpečené potrebné zdroje a vytvorené ďalšie podmienky, vyhovieť požiadavkám na zavedenie finančného príspevku, resp. štátneho príspevku na odkázanosť pre klientov aj na regionálnej úrovni alebo pre všetkých odkázaných klientov.
Som však presvedčený, že predkladaná novela prináša veľa pozitívnych zmien, a preto vás prosím, aby ste ju podporili. Pripomeniem len niektoré z nich.
Ide o zvýšenú ochranu príjmu klienta pred neprimeranou úhradou za sociálnu službu, a to za stav, keďže táto úroveň ochrany príjmu pri všetkých pobytových formách nebola zvýšená takmer 15 rokov. Cieľom je zabezpečiť ochranu príjmu tých, tým prijímateľom sociálnych služieb, ktorých príjmy sú veľmi nízke. To je, to znamená, tí, ktorí sú pod hranicou zákonom určených súm životného minima alebo len nepatrne presahujú túto hranicu. Viaceré zmeny budú znamenať podporu procesu deinštitucionalizácie v súlade so záväzkami Slovenskej republiky prijatými v medzinárodných dokumentoch. Budem, rád ak sa vytvoria také podmienky, aby ľudia so zdravotným postihnutím a seniori mohli žiť s patričnou podporou vo svojej komunite. Novela reaguje aj na dlhodobú potrebu riešiť nástroje krízovej intervencie, a to aj pre ľudí žijúcich v segregovaných komunitách. Sú tu však predovšetkým novo upravené komunitné centrá a terénna sociálna služba. Zavádzame nové druhy sociálnych služieb ako napríklad službu včasnej intervencie pre deti so zdravotným postihnutím, podporu samostatného bývania, ale aj nové druhy odborných činností, ako je stimulácia komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím, preventívne aktivity a pomoc pri, pomoc pri pracovnom uplatnení. Zvýšenie objektívnej, objektivity posudzovania odkázanosti na pomoc inej osoby je zabezpečené tým, že v návrhu sa upravuje väčšia previazanosť medicínskej a sociálnej posudkovej činnosti, ktoré musia byť v zhode, a zavádza sa možnosť, aby odkázanosť, odkázanosť mohli posudzovať aj sestry s vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa, rovnako ako je to v iných krajinách Európskej únie.
Neuviedol som všetky zmeny, ktoré prináša novela, ale som presvedčený, že aj tie, ktoré som teraz predstavil, sú natoľko potrebné pre zvýšenie a kvalitu sociálnych služieb, aby ste si ich pri schvaľovaní, aby ste ich pri schvaľovaní podporili.
Na záver chcem skonštatovať, že s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, vecne súhlasím a prosím ich o podporu. Zároveň hneď vo svojom úvodnom vystúpení chcem deklarovať to, čo som prisľúbil aj včera predstaviteľom zriaďovateľov neverejných sociálnych služieb, že zo štátneho rozpočtu cieľovou dotáciou na vyššie územné celky bude pre rok 2014, ktorý pokladám ako za neštandardný, to znamená do obdobia, kedy príde v účinnosť nová novela, ktorá vzíde v budúcom roku, 10 mil. eur na pomoc na vykrytie nákladov, ktoré súvisia pre neštátnych alebo neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Predstavuje to čiastku cirka 120 eur na jedno lôžko. Som presvedčený, že tento príspevok by mal zabezpečiť, aby žiaden vyšší územný celok nemal problém v plnej miere vyfinancovať zákonom stanovené objemy pre jednotlivých poskytovateľov, ktorým tieto prostriedky prináležia.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.
Autorizovaný
11:41
Ďakujem pán minister. Poprosím určenú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci, aby nás informovala o výsledku rokovania vo výboroch.
Autorizovaný
11:52
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008...
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 828 z 15. októbra 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
2. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
3. Návrh zákona odporučili schváliť:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 345 z 20. novembra 2013, - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 245 z 12. novembra 2013,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 128 z 21. novembra 2013,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 83 z 21. novembra 2013 a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 112 z 21. novembra 2013.
4. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali 56 návrhov uvedených v tejto štvrtej časti.
5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
6. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v štvrtej časti tejto spoločnej správy nasledovne:
- spoločne o bodoch 1 až 29, 31 až 56 so stanoviskom gestorského výboru schváliť,
- bod 30 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Janu Vaľovú. Vieru Šedivcovú ako náhradníčku určil vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2 § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 95 z 26. novembra 2013.
Pán predsedajúci, skončila som spoločnú správu. Prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem, pán predsedajúci. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:
1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 828 z 15. októbra 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
2. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
3. Návrh zákona odporučili schváliť:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 345 z 20. novembra 2013, - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 245 z 12. novembra 2013,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 128 z 21. novembra 2013,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 83 z 21. novembra 2013 a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 112 z 21. novembra 2013.
4. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali 56 návrhov uvedených v tejto štvrtej časti.
5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
6. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v štvrtej časti tejto spoločnej správy nasledovne:
- spoločne o bodoch 1 až 29, 31 až 56 so stanoviskom gestorského výboru schváliť,
- bod 30 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Janu Vaľovú. Vieru Šedivcovú ako náhradníčku určil vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2 § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 95 z 26. novembra 2013.
Pán predsedajúci, skončila som spoločnú správu. Prosím, otvorte rozpravu.
Autorizovaný