27. schôdza

Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok celý deň, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok, ktorú týmto otváram.

Zároveň vítam poslancov tureckej delegácie, ktorí sú v Národnej rade na študijnej stáži v rámci projektu Medziparlamentnej výmeny a dialógu. Páni, vitajte. (Potlesk.)
Vítam aj členov vlády, ktorým poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 10 otázok pre predsedu a 14 otázok pre členov vlády. Overovatelia schôdze vyžrebovali poradie.
Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Pani poslankyne a páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil kvôli zahraničnej pracovnej ceste. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka, ktorému týmto dávam slovo, a požiadam ho, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Neprítomní sú viacerí, ospravedlnení páni Robert Fico, Miroslav Lajčák, Tomáš Malatinský, Tomáš Borec a Marek Maďarič.
Pán vicepremiér, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák – zahraničná pracovná cesta, zastúpi ho pán podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, minister hospodárstva Tomáš Malatinský – zahraničná pracovná cesta, nie sú na neho otázky, minister spravodlivosti Tomáš Borec – zahraničná pracovná cesta, nie sú naňho otázky, a rovnako tak pán minister kultúry Marek Maďarič, tiež na neho nie sú kladené žiadne otázky. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Teraz poprosím pána podpredsedu vlády, aby v limite 15 minút odpovedal na otázky, ktoré boli adresované premiérovi podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Ľuboša Martináka a znie: „Európska únia schválila pre Slovensko výnimku, ktorá nám umožní čerpať finančné prostriedky z programovacieho obdobia 2007 až 2013 o rok dlhšie, a to vo výške 500 miliónov eur, na čo budú tieto prostriedky predovšetkým použité?“
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, odsúhlasením výnimky n + 3 európskymi orgánmi v podobe zmeny nariadenia č. 1083/2006 Európskeho parlamentu a Rady na predĺženie obdobia zazmluvnených projektov z fondov Európskej únie, ktorú spomínate v otázke, patrila v tomto roku medzi najvýznamnejšie a, ako sa ukázalo, aj najúspešnejšie aktivity vlády Slovenskej republiky, základ zmeny pravidiel a možnosť predĺženia čerpania fondov o jeden rok bol daný vo februári tohto roku, na zasadnutí Európskej rady sme v rámci negociácií o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 až 2020 spolu s Rumunskom presadili do politickej dohody európskych lídrov ustanovenie o preskúmaní všetkých dostupných spôsobov na zlepšenie čerpania fondov s cieľom predísť automatickému prepadu financií. Ako sa v nasledujúcich mesiacoch po sérii intenzívnych rokovaní s Európskou komisiou ukázalo, jedinou reálnou alternatívou na elimináciu rizika prepadu nevyčerpaných prostriedkov bola zmena príslušného nariadenia č. 1083/2006. V máji 2013 Európska komisia, rešpektujúc februárovú dohodu o budúcom viacročnom finančnom rámci, zverejnila návrh zmeny relevantného nariadenia s uplatnením pravidla n + 3 na záväzky rokov 2011 a 2012 pre Slovensko a Rumunsko. Vynaložené nasadenie všetkých zložiek sa ukázalo práve pri jej schválení. Európsky parlament po komplikovaných rokovaniach minulý týždeň definitívne schválil výnimku pre Slovensko a Rumunsko, ktorá umožní čerpať finančné prostriedky z aktuálneho programového obdobia rokov 2007 až 2013 o jeden rok dlhšie. V tomto prípade dochádza k zrušeniu viazanosti prostriedkov na rok 2011 namiesto na konci roka 2013 až na konci roka 2014. K zrušeniu viazanosti prostriedkov za rok 2012 nedôjde na konci roka 2014, ale na konci roka 2015.
Predĺžené termíny Slovensku pomôžu prekonať všetky ťažkosti s vykonávaním rizikových operačných programov v rokoch 2013 a 2014 a eliminujú riziko zrušenia viazanosti prostriedkov. Súčasne bude možné udržať potrebnú disciplínu a motiváciu na včasné uzavretie programu prebiehajúceho programového obdobia a bude možné sa sústrediť na včasnú prípravu a vykonávanie operačných programov obdobia 2014 – 2020. Schválením výnimky sa podarilo predísť prepadu finančných prostriedkov približne vo výške 500 mil. eur.
A myslím si, že ide o dobrú správu pre občanov. Finančné prostriedky budú využité v línii strategického cieľa na roky 2007 – 2013 v línii cieľov operačných programov, ktoré v čerpaní zaostali a boli ohrozené prepadnutím prostriedkov z titulu nedočerpania. Praktická rovina je však najmä v tom, že nastavené priority podľa dotknutých operačných programov budú môcť byť realizované podľa pôvodne definovaných zámerov a nebudú nutné komplikované revízie jednotlivých programov, nedôjde k deformácii a ohrozeniu financovania a spolufinancovania projektov. Nezískanie výnimky by malo zásadný dopad aj na nevyužitie prostriedkov vyčlenených na spolufinancovanie fondov Európskej únie zo štátneho rozpočtu.
Prijatá zmena nariadenia v žiadnom prípade nezmenšuje objem finančných prostriedkov, ktoré musí Slovensko vyčerpať do konca roku 2015, preto je čerpanie eurofondov pre vládu, ako aj všetky zainteresované subjekty prioritou a výzvou zároveň. Intenzívne robíme všetko pre to, aby čerpanie sa zrýchlilo. Politický tlak na riadiace orgány je veľmi silný tak zo strany vlády, ako aj zo strany jednotlivých ministrov.
Musím zdôrazniť, že bezprostredne po zistení nepriaznivej situácie v čerpaní eurofondov sme po voľbách a po identifikovaní rizikových operačných programov vyvinuli efektívne kroky k vytvoreniu budúceho riešenia na úrovni Európskej únie. Prijali sme konkrétne opatrenia vo forme akčných plánov na zlepšenie čerpania s cieľom splnenia záväzkov v zmysle platného všeobecného nariadenia Únie. Vláda si splnila úlohu a to, čo bolo na štáte a na vláde, sme urobili. Ťažko už ale môžeme ovplyvniť míňanie týchto peňazí prijímateľmi, od ktorých bude závisieť, ako zabezpečia súťaže a realizáciu projektov, čo môže trvať oveľa dlhšie.
Schválenie výnimky je vynikajúcim diplomatickým úspechom. Dlhodobá diplomacia pomohla zmeniť počiatočné negatívne nálady v prospech pravidla n + 3 pre Slovenskú republiku. Dovolím si oceniť prístup slovenských expertov a diplomacie, ktorí jasne identifikovali riziko a navrhli riešenie situácie v prospech Slovenskej republiky. Aj z uvedeného príkladu môžeme vidieť, že sme rešpektovanou krajinou a vieme si vyrokovať svoje požiadavky na európskych fórach. Spomínaná výnimka odzrkadľuje aj fakt, že Slovensko si plní vo vzťahu k Európskej únii svoje záväzky a že si ich plníme dobre. Sme predvídateľný partner voči Európskej únii a všetkým členským štátom. Jediná alternatíva, ktorá je dnes pre nás reálna, je alternatíva členstva v Európskej únii. A som rád, že k nám prichádzajú dobré správy v podobe schválenej výnimky.
Všetci si uvedomujeme, že 500 mil. eur, ktoré boli ohrozené, a ich záchrana v podobe pravidla n + 3 znamenajú aj dotáciu tejto sumy do hrubého domáceho produktu, do vytvárania pracovných miest, do ďalšieho rozbehu ekonomiky. Preto je veľmi dôležité, že v rokoch 2014 a 2015 môžeme práve tieto prostriedky preinvestovať pri rozvoji Slovenskej republiky, čo má zásadný význam na zlepšenie ekonomiky, ale aj zamestnanosti, ktorá nás všetkých trápi, samozrejme, najviac.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Martinák, chcete položiť doplňujúcu otázku? (Reakcia poslanca.) Nie je tomu tak.
Prikročíme k druhej otázke, ktorú na premiéra adresuje Jozef Mikloško: „Oceňujem vašu bleskovú návštevu USA, stretnutie s prezidentom Obamom aj to, že vás sprevádzali dvaja podpredsedovia vlády Slovenskej republiky, podľa tlačovej správy Bieleho domu a aj Úradu vlády Slovenskej republiky témami rozhovoru boli vzájomné uznania a ubezpečenia, ktoré možno vybaviť aj diplomatickou poštou, aké boli skutočné ciele a výsledky tejto návštevy?"
Nech sa páči, pán vicepremiér.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy a páni poslanci, dovoľte mi hneď v úvode mojej odpovede najskôr rozhodne odmietnuť konštatovanie zahrnuté vo vašej otázke, pán poslanec, že predmetom našich rozhovorov boli vzájomné uznania a ubezpečenia, ktoré možno vybaviť aj diplomatickou poštou. Prekvapuje ma, že práve vy, pán poslanec, ako bývalý diplomat bagatelizujete dôležitosť rokovaní a osobných stretnutí predstaviteľov dvoch štátov na najvyššej úrovni. A, navyše, na rokovania do Bieleho domu sa nechodí každý deň, a to ani zo Slovenska.
Rokovanie s prezidentom Barackom Obamom a viceprezidentom Joeom Bidenom sa okrem premiéra Roberta Fica zúčastnili aj ďalší členovia vlády, a to podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, ako aj ja ako podpredseda vlády a minister vnútra.
Rokovania prebiehali vo veľmi priateľskej a vecnej a otvorenej atmosfére, čo len potvrdilo vysokú úroveň vzájomných slovensko-amerických vzťahov.
Slovensko a Spojené štáty sú partneri, ktorí sú zainteresovaní na viacerých spoločných projektoch, takže je prirodzené, že došlo k tejto ceste.
Rokovania v Bielom dome sa týkali bilaterálnej spolupráce, hospodárskej spolupráce a tiež medzinárodnej situácie.
Viceprezident Biden zablahoželal úspešnému príbehu Slovenska, ktorý vyvrcholil jeho integráciou do Európskej únie a NATO. Slovensko je v súčasnosti blízkym spojencom USA v boji proti terorizmu. V tejto súvislosti Joe Biden poďakoval za našu účasť v Afganistane a ocenil vysoké kvality príslušníkov slovenských ozbrojených síl, ktoré Slovensku robia najmä v Afganistane veľmi dobré meno.
Premiér Robert Fico zdôraznil význam 20. výročia slovensko-amerických vzťahov založených na zdieľaní spoločných demokratických hodnôt. Pripomenul, že tento vzťah sa začal formovať pred 24 rokmi po nežnej revolúcii a následných demokratických zmenách v bývalom Česko-Slovensku.
Za pozitívny vývoj v strednej Európe vďačíme vo veľkej miere Spojeným štátom. Slovensko a Spojené štáty sú dnes priatelia, partneri a spojenci.
Jedným z hlavným dôkazov silných spojeneckých vzťahov je naša účasť v misii ISAF a prijatie politického záväzku zachovať svoju prítomnosť v Afganistane aj po roku 2014, o čom sme rokovali aj v tejto sále na začiatku tohto roka.
Premiér sa zmienil aj o našich aktivitách pri odovzdávaní skúseností z transformačných a demokratizačných procesov na západnom Balkáne a vo východnej Európe, Tunisku a Afganistane. V tejto súvislosti predstavil podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka ako jedného z najlepších expertov na región západného Balkánu a východnej Európy.
Dôkazom veľmi dobrej úrovne bilaterálnych vzťahov podľa premiéra je aj intenzívna hospodárska spolupráca s pôsobením takmer 180 amerických spoločností v Slovenskej republike.
Predseda vlády vyzdvihol aj nedávny podpis dohody o pokračovaní investícií U. S. Steelu v Slovenskej republike a spoločnú snahu využívať legislatívu Európskej únie v prospech oceliarní.
V ďalšej časti rozhovoru Robert Fico ocenil strategický význam vzťahov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Podčiarkol, že Slovenská republika chce zotrvať v čo najužšom jadre integrácie Európskej únie spoločne s Nemeckom a Francúzskom, aby sa mohla aktívne podieľať aj na formovaní intenzívnych transatlantických vzťahov. S cieľom zachovať dynamiku a kvalitu týchto vzťahov vyzval na čo najskoršie uskutočnenie samitu Európska únia – Spojené štáty. Tento samit by okrem iného mohol prispieť k odstráneniu nepríjemného pocitu, ktorý v partneroch Európskej únie zanechal škandál s odpočúvaním.
Predseda vlády tiež podčiarkol, že Slovensko podporuje čo najrýchlejšie zavŕšenie rokovaní o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, a to aj z dôvodu, že presiahne rámec ekonomiky, keďže posilní naše strategické partnerstvo a zvýši význam spojenectva USA a Európskej únie. A, samozrejme, toto spojenie bude mať zásadný význam aj v globálnych vzťahoch.
V tomto kontexte premiér zdôraznil význam regionálnej koordinácie medzi krajinami Vyšehradskej skupiny, ktorej prínos v rámci Európskej únie neustále rastie.
V rámci diskusie o NATO predseda vlády vyzdvihol jeho význam ako základného kameňa bezpečnosti v Európe a vo svete. Vyzval Spojené štáty, aby pokračovali v aktívnej účasti na formovaní európskej bezpečnosti vrátane politiky otvorených dverí Severoatlantickej aliancie a vyjadril našu podporu pozvať Čiernu Horu za člena Severoatlantickej aliancie na jej najbližšom samite v septembri v roku 2014.
Hovorilo sa aj o pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť v procese likvidácie chemických zbraní v Sýrii, pričom predseda vlády potvrdil pripravenosť Slovenska pomôcť pri tomto procese, a to napríklad aj zapojením našich expertných komisií pri likvidácii zbraní.
V súvislosti s blížiacimi sa výročiami významných udalostí roku 2014, ako je 10. výročie vstupu Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie a 25. výročie pádu Berlínskeho múru, premiér pozval viceprezidenta USA Bidena na návštevu Slovenskej republiky. Joea Bidena pozvanie zaujalo, a to aj z toho dôvodu, že sám bol silným podporovateľom politiky otvorených dverí NATO a sám sa osobne významným spôsobom zaslúžil o vstup nových členských krajín pred desiatimi rokmi.
Viceprezident ocenil veľmi intenzívnu podporu Slovenskej republiky pri integrácii krajín západného Balkánu a východnej Európy do európskych a transatlantických štruktúr.
Spojené štáty považujú za najväčší problém v súčasnosti Ukrajinu a vyjadrujú sklamanie z toho, že Ukrajina nie je pripravená na samite vo Vilniuse podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou.
Joe Biden vyzdvihol pozitívny príspevok Slovenska v procese približovania Ukrajiny k Európskej únii, pretože Slovenská republika má významný a pozitívny vplyv na Ukrajinu, s ktorou je potrebné aktívne pracovať.
Aj v prítomnosti prezidenta Obamu sa hovorilo o Afganistane, Sýrii, Ukrajine a ďalších otázkach.
Prezident vysoko ocenil náš príspevok v Afganistane a poďakoval sa nám za aktívnu pomoc pri realizácii viacerých migračných a repatriačných programov, ktoré máme spoločné s USA.
Vyzdvihol expertízu Slovenskej republiky v oblasti ničenia chemických zbraní a poďakoval za ponuku aktívne sa podieľať na likvidácii sýrskych chemických zbraní.
Tu chcem oceniť, že mnohé práve tieto repatriačné programy, ktoré fungujú a za ktoré je zodpovedné najmä Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pokračujú neobmedzene bez ohľadu na to, akým spôsobom sa na Slovensku striedajú jednotlivé vlády, čo je určite signálom stability a prejavom pevnej stratégie Slovenska vo vzťahu k Spojeným štátom bez ohľadu na to, aká vláda je momentálne pri moci.
Slovenskú republiku, ďalej, prezident Spojených štátov označil za dôveryhodného partnera v transatlantickom kontexte, s ktorým chcú Spojené štáty udržiavať pravidelný dialóg.
Pozitívne zhodnotil ekonomický vývoj v Slovenskej republike a vyzdvihol kroky našej vlády smerujúce k zlepšovaniu životnej úrovne našich občanov.
Barack Obama upozornil aj na tému energetickej bezpečnosti a zdôraznil záväzok Spojených štátov pomáhať snahám krajín strednej a východnej Európy diverzifikovať zdroje a trasy ropy a plynu.
Premiér v tejto súvislosti vyzval, aby téma energetickej bezpečnosti bola zaradená do transatlantického dialógu, a opätovne zdôraznil význam čo najskoršieho konania samitu Európska únia – Spojené štáty.
Záverom chcem konštatovať, že návšteva a rokovanie vo Washingtone s najvyššími predstaviteľmi jednak splnili naše očakávania a potvrdili vysokú kvalitu a úroveň slovensko-amerických vzťahov a treba si uvedomiť, že tým hlavným dôvodom alebo lajtmotívom bolo práve výročie Slovenskej republiky a jej samostatnosti, ktoré je v tejto chvíli 20-ročné.
A zároveň nezabúdajme na to, že pred piatimi rokmi Slovenská republika vstúpila aj do bezvízového styku so Spojenými štátmi, čo bolo takisto veľmi silným ocenením správania a fungovania Slovenskej republiky v rámci Európskej únie a transatlantických vzťahov.
Ďakujem pekne, skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne.
Vyčerpali sme čas určený na otázky pre predsedu vlády.
Pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Richarda Vašečku a je na ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Dušana Čaploviča a znie: „Vážený pán minister, ako budete postupovať vo veci námietok rodičov a škôl voči novému šlabikáru, tzv. Hupsovej Lipke?"
Nech sa páči, pán minister.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja si dovolím, ak je to možné, lebo takisto obdobná otázka je aj otázka č. 14, keďže tu aj pán poslanec nie je, v podstate hovoriť širšie o tejto problematike a takýmto spôsobom sa snažiť odpovedať pánovi poslancovi Vašečkovi.
Treba povedať, a to je najpodstatnejšie a najdôležitejšie, že stala sa tam jedna vec v jednom texte. Čiže celý šlabikár nie je zlý, ale je tam jedna chyba, vážna chyba, môžeme sa o tom baviť, ktorá bola a ktorá sa objavila v tomto šlabikári.
Chcel by som hneď v úvode, pán poslanec, na vašu otázku odpovedať, že ministerstvo na základe môjho pokynu prijalo v týchto dňoch niekoľko podnetov a, samozrejme, aj rozhodnutí, ktoré by chcelo urobiť v rámci tej diskusie, ktorá prebehla aj priamo na pôde ministerstva školstva. Vzhľadom na uvedené hodlá ministerstvo školstva toto promptne preveriť. A z toho dôvodu som dal pokyn operatívne zvolať pracovné stretnutie k danej problematike za účasti tak autorov učebnice, ako aj pedagogickej a rodičovskej verejnosti. Cieľom predmetného stretnutia bude zosumarizovať a posúdiť všetky relevantné informácie zúčastnených strán. A po ich vyhodnotení stanovím ďalší postup. Dnes o tretej popoludní prijímam predstaviteľov, a to pána arcibiskupa Bobera, pána arcibiskupa Zvolenského a rektora Katolíckej univerzity. Budeme tam riešiť aj iné veci. A chcem aj, samozrejme, s nimi prediskutovať tento problém.
Chcel by som tiež pripomenúť, že ten proces celého schvaľovania učebníc sa riadi podľa noriem, ktoré tu boli schválené. A ja som do nich v podstate nezasahoval, musím nechať v podstate autonómne rozhodovanie. Ale chcem predovšetkým podčiarknuť, že sa to deje v súlade so smernicou č. 10 z roku 2011, ktorou sa upravuje postup Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a priamo riadených organizácií pri výbere a schvaľovaní učebníc, v zmysle ktorej odborné posudzovanie novej učebnice zabezpečuje, a to podčiarkujem, Štátny pedagogický ústav a recenzenti menovaní ministrom školstva z registra recenzentov, ktorý je k dispozícii a ktorý sa nachádza aj na webovej stránke, teda konkrétneho Štátneho pedagogického ústavu, z radov odborníkov pre príslušnú vzdelávaciu oblasť a vyučovací predmet. Som, samozrejme, presvedčený, že takto nastavený proces odborného posudzovania a schvaľovania nových učebníc je istou garanciou kvality, aby do toho nezasahovali na jednej strane štátni úradníci, ani minister, ale, samozrejme, aby sa po stránke odbornej nezávisle jednotlivé pripravované učebnice realizovali.
Treba tiež povedať, že výber autorov je v kompetencii jednotlivých vydavateľstiev, taký je zákon. Ja, samozrejme, do toho nezasahujem a ani nemienim zasahovať. Oni si vyberajú autorov. A sú, samozrejme, na druhej strane zodpovední recenzenti, aby posúdili kvalitu textu a jeho primeranosť podľa jednotlivých ročníkov a predmetov, ktoré sa vyučujú na našich školách. Ak sa stala chyba, tak, samozrejme, budeme ju môcť analyzovať na základe toho stretnutia a potom budete, pán poslanec aj ďalší, ktorí sa v tejto veci angažujete, informovaní, aké postupy sme prijali. V priebehu dvoch-troch týždňov budete o tom informovaní aj listami, konkrétne vy, pán poslanec, lebo ste ma interpelovali. A takýmto spôsobom sa budem snažiť vec dostať do správneho rámca, aby nevznikali v budúcnosti podobné problémy. Toľkoto z mojej strany.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.