27. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán kolega Štefan Kuffa, viem, odkiaľ pochádzaš. Pochádzaš z lesov, z oblasti Tatier. Na jeho vystúpení jednoznačne vidno, že človek sa buď narodí alebo nenarodí so vzťahom k ochrane prírody, má to jednak v sebe a ďalej počas svojho života to rozvíja.
Ja si osobne veľmi vážim jeho vystúpenie a hlavne v tej oblasti, kde sám poukazuje bez nejakej veľkej chvály, že sám zasadí tie stromy, vidím, že tu boli aj úsmevy na perách, len skúsme, aby každý z nás aspoň toľko vysadil, a hneď by bolo viac zelene.
A k tomu, čo sa týka takisto jeho skutočne striedmeho pohľadu na výrub týchto stromov, ale hlavne na chránené územia vo Veľkej Británii, ale aj v Spojených štátoch amerických. A kto má záujem, nech sa páči tu si porovnať všetky štáty Európskej únie a možno aj sveta. Ja zatiaľ to mám porovnané, pokiaľ ide o Európsku úniu, kde jednoznačne vedieme percenticky vo vyhlasovaní chránených území na území Slovenska, ktoré predstavujú vyše 47 %. Ďakujem, Štefan, za tvoje vystúpenie. (Ruch v sále.)

Ďakujem za faktické poznámky. Ja len toľko chcem dodať, aby sme mali naozaj taký zdravý pohľad aj zdravý postoj ku prírode, ja keď si spomeniem tak na starých rodičov a ich súrodencov, takisto chodili do lesa, ale vždycky to hospodárenie bolo také, tí gazdovia neboli tí, ktorí vyťali celý ten strom, že by nechali teraz takú mesačnú krajinu, určite. Ale vždycky nasledovala aj tá výsadba. Ak by to tak sa nedialo, tak my dneska by sme tieto stromy a lesy tu nemali zachované. Naopak, ja si myslím, že ak by sa ľuďom toto povolilo, tak oveľa viac zelene v intravilánoch by pribudlo. Veľakrát musím povedať, že tí ľudia naozaj nerozmýšľajú pri samotnej výsadbe. Človek keď sadí stromček, zasadí ho meter od svojho objektu, a keď narastie a je veľký, vtedy si začne uvedomovať, aha, veď mu to spôsobuje problémy, či už statiku narušuje, poškodzuje strechu alebo spôsobuje nadmerné tienenie. Myslím si, že to vlastnícke právo a postoj k tomuto mal by byť takým prioritným. Samozrejme, nie som za to, aby hlava-nehlava sa všetko rúbalo, či už v extraviláne alebo intraviláne, však je to dané regulami, ktoré sú stanovené tu týmto zákonom. Ale takisto keď sa pozrieme na našu krajinu, tak tá krajina, ten jej reliéf skutočne sa veľmi výrazne zmenil. Tam, kde idete a pozriete sa na katastri a máte tam napísané, že sú to lúky, pasienky a orná pôda, dneska je to zarastené stromami a veľakrát sú to dreviny, ktoré sú invazívne a spôsobujú nám problémy. Veľakrát to súvisí aj so zdravím človeka aj alergiami, ktoré tu máme. Ďakujem.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán predkladateľ, minister životného prostredia, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, zvykne sa o jednom zákone hovoriť, že je to zákon roka, obligátna floskula, ktorá sa spája so zákonom o štátnom rozpočte. Nič proti tomu nemám, ale ak by som si poslúžil týmto zaužívaným spojením a nasmeroval sa k zákonu, ktorý je predmetom nášho rokovania, tak by sme vari mohli aj použiť spojenie, že sa jedná o zákon desaťročia. Chcem tým len poukázať na to, že ak finančné parametre, ktoré sa nastavia v štátnom rozpočte, je možné korigovať, a po roku vlastne môže byť všetko inak, tak parametre, ktoré sa nastavia v zákone o ochrane prírody, majú oveľa väčší možno rozbeh, dobeh a najmä vplyv na to, ako budeme v našej krajine žiť. A myslím, že nikto nepochybuje o tom a ak áno, tak by som rád vyslovil presne opačný názor, že práve nastavenie toho, ako funguje príroda, ako dokážeme sa postaviť k jej ochrane, ako dokážeme zužitkovať jej dary, ako vieme sa postarať, povedzme, aj s istým súcitom o to, aby to, čo nefunguje, fungovalo lepšie, je natoľko dôležité, že sa domnievať, že dneska niečo schválime a potom to zase napravíme, je dosť krátkozraké. Naopak, ak niečo nastavíme zle, veľmi ľahko sa môže stať, že ten dobeh bude veľmi dlhý napriek tomu, že sa spamätáme v istej chvíli, ale už bude neskoro. A preto si dovolím poukázať na to, že sa jedná o zákon veľmi významný, takýmto spôsobom možno netradičným. No ale dosť bolo lyriky, to možno na úvod stačilo.
Poďme teraz priamo k veci. Ja nebudem hovoriť možno tak zoširoka k toľkým bodom, ako to už povedali moji predrečníci, kde som tiež veľmi rád podporil ich pozmeňujúce návrhy, ozaj úprimne, ale budem hovoriť o veciach, ktoré považujem za dôležité. A dokonca budú to len dve veľké skupiny, nazvem to, nie problémov, ale snáh o to, aby predkladateľ možno v tejto fáze, keď je to ešte možné, zvážil, či by nebolo účelné do tohto zákona zasiahnuť v záujme toho, čo som povedal v úvode, v záujme toho, aby jeho funkčnosť sa prejavila tak, ako to zrejme všetci očakávame.
V tej prvej veľkej skupine toho, čo chcem povedať, respektíve v tom podstatnom chcem povedať to, čo už sa tu svojím spôsobom pertraktovalo. Existuje tu dlhodobý problém v oblasti jednej konkrétnej, ale veľmi dôležitej činnosti a javu. A to je kalamita v lesných porastoch. Nepochybne aj tí, čo sa nezaoberajú touto oblasťou, vedia, že tu máme dlhé roky, možno je to už desaťročie, intenzívnych rozporov, ktoré spájajú práve rozdielne pohľady jednej veľkej skupiny lesníkov a jednej veľkej skupiny ochranárov na to, že je samotná legislatívna cesta, ako poriešiť tieto problémy, ako ich teda vyriešiť, nie jasná. A kalamita nie je žiadna maličkosť, pretože, to je možno len na okraj, viac ako 5 miliónov kubíkov alebo možno v niektorých rokoch takmer 5 miliónov kubíkov, čo je viac ako polovica celej ťažby toho, na Slovensku sa vykoná práve spôsobom náhodnej ťažby. A z toho istá a nezanedbateľná časť je práve v chránených územiach a ešte môžeme aj zdôrazniť, že niektoré z týchto chránených území sa stávajú producentom, semenišťom a akýmsi zdrojom rozširovania kalamity. Takže problém je to určite vážny. A myslím si, že ak sa zameriam z pohľadu aj toho, čo reprezentujem, na záujmy lesníctva v tejto fáze, tak sa nestane chyba, keď by som chcel práve túto časť si vybrať za predmet našej rozpravy a možno pána ministra poprosiť, napokon ako človeka, ktorý má k lesníckemu stavu v rodine blízko, aby naozaj zvážil, že je potrebné vykonať keď už nie účinný, tak aspoň veľmi snaživý pokus o to, aby toto dlhodobé boľavé dedičstvo rozdielnych pohľadov na spracovanie kalamity medzi skupinou lesníkov a ochranárov začalo patriť minulosti.
Pozrime sa na to aj tak, že má to svoju históriu.
Ja si ako lesník pamätám, že je už tomu skoro 10 rokov, keď sme tu mali dvoch ministrov zo strany maďarskej koalície, pána Simona a pána Miklósa, ktorí s tým, že teda pochádzali z jedného politického zoskupenia, vzbudili nádej, že už v prvej polovici prvej dekády 21. storočia sa tieto problémy začnú riešiť. No nestalo sa tak. A určite si to pamätáte, tých vystúpení, tých rozporov, ktoré tu zaznievali, ozaj mnohokrát veľmi emotívne, vášnivo, ale nič neriešili, pribúdalo. Už bola o tom dnes zmienka, že to nazval niekto vojnovou sekerou, niekto zákopovou vojnou, niekto nedorozumením. Nie je dôležité, ako to nazývame, ale určite to pôsobilo nie v prospech našich cieľov.
No a potom prišiel 7. september 2012. V tento deň sa vo Zvolene uskutočnila konferencia na pôde Technickej univerzity, pod ktorú spadá aj Fakulta lesníctva, aj Fakulta environmentalistiky, kde sa stretla skutočne významná skupina predstaviteľov rôznych pohľadov na správu krajiny, lesa, ochranu prírody. A čo je dôležité? Stretli sa tam aj dvaja páni ministri, pán minister Žiga a pán minister Jahnátek. A bez toho, aby som si robil nárok na to, že by som teraz citoval z ich vyjadrení, môžem potvrdiť, že tá deklarácia vyplývajúca z ich vystúpení, aj z istého resumé, ktoré zaznelo na tejto konferencii, jednoznačne potvrdila, že si títo dvaja páni ministri a ďalšie skupiny vedcov, odborníkov uvedomili, že máme veľmi rozdielnu legislatívu, ktorá jednoznačne v istých fázach práve vo vzťahu k spracovaniu náhodnej ťažby si odporuje a je preto potrebné využiť ten opäť teda súzvuk, čo sa možno nepodarilo v časoch súzvuku v Strane maďarskej koalície, v rámci súzvuku v rámci politickej strany SMER – sociálna demokracia na to, aby sa pomohlo krajine, ľuďom a aby sa ten nesynchrón, ktorý je v týchto zákonoch vyjadrený, odstránil. Osobne som to veľmi privítal, lebo naozaj to boli vyjadrenia, ktoré vzbudzovali nádej. A zároveň bolo potvrdené, že ambíciou obidvoch ministerstiev bude predložiť zákon o lesoch a zákon o ochrane prírody a krajiny súbežne, tak aby bolo možné tie potrebné zosúladenia priamo aj predniesť v jednej časovej fáze a poukázať na to, že to navzájom synchronizuje, že tie zúbky zapadnú do seba v obidvoch zákonoch a že rozpory sa stratia. No prvá časť tejto deklarácie sa napĺňa, pretože naozaj dnes, práve 28. novembra, to znamená rok aj dva mesiace po tejto konferencii, obidva zákony prišli sem do siene zákonnosti a sú predmetom rokovania zástupcov ľudu.
Mám pocit, pán minister, že, ozaj hovorím o pocite, pretože nechcem sa štylizovať do roly experta, expertov máme veľa na Slovensku a určite by mohli k tomu povedať viacej, ale ja som v tejto chvíli poslanec, a preto využívam túto svoju možnosť, tá druhá časť toho sympatického zámeru sa celkom nenapĺňa. Aspoň ja pri snahe prečítať si poctivo obidva zákony som nenašiel tie body, ktoré by mi povedali, že sa tu jedná, nechcem povedať prevratné, ale o novinky, ktoré by zásadným spôsobom vyriešili to, aby sa navzájom v snahe zabezpečiť aj základné lesnícke povinnosti, a teda nemám na mysli len tie legislatívne, ale aj tie, ktoré sú odvodené od mnohoročných skúseností a potrieb krajiny, ktorým lesníci slúžia, a na druhej strane pohľad ľudí, ktorí citlivo a možno o niečo citlivejšie vnímajú problémy ochrany prírody, vyriešili tak, aby nebolo potrebné opäť miesto pomoci prírody si odkazovať cez médiá a cez rôzne záujmové spolky, že pravda je naša väčšia ako tá vaša a tá vaša nemá náležitú váhu, lebo toto sú síce možno mediálne zaujímavé veci, možno aj verejnosť to sleduje s istým napätím, ale je to vyslovene škodlivé a nepotrebné, pretože príroda je jednoznačne pre všetkých a jej hodnoty sú príliš veľké na to, aby sme možno z istého nedorozumenia, ktoré pramení aj z dobrých úmyslov, dostali sa do štádia, že svojou neschopnosťou nájsť spoločnú reč prírodu poškodíme, už nech napokon bude mať pravdu ktokoľvek a nech sa žaloby dajú na kohokoľvek, to už škody spôsobené nenavráti, resp. neumožní nám sa vrátiť do stavu pred ich vznikom. No a tu som možno pri tej fáze, lebo človek by mal byť nielen kritikom, ale možno aj tým, kto s istou schopnosťou veci analyzovať a vložiť do toho aj svoju skúsenosť poukáže na možné riešenie, ktoré by bolo v prípade, že by sme sa na ňom zjednotili, možné považovať za to hľadané médium, ktoré by dokázalo zákony synchronizovať a umožniť to, čo od nich očakávame. Budem konkrétny.
Základným problémom je to, čo napokon tu už povedali moji kolegovia, že máme chránené územia aj s piatym, najvyšším stupňom ochrany prírody, kde dochádza jednoznačne k javom, ktoré do prírody patria napriek rôznemu stupňu zabezpečenia kvality manažmentov takýchto území, ktoré poukážu na to, že v takomto vysokom stupni ochrany prírody môže vznikať aj proces vytvárania sa kalamity podkôrnika lykožrúta. Pri týchto územiach, a tam je tá moja snaha poukázať na riešenie, sa v minulosti veľmi často stávalo, že zákon síce jasne hovoril aj doteraz a hovorí to aj po vašej novelizácii, že v päťke sa nezasahuje ani do porastov, ani do pôdneho krytu, čo je veľmi správne, ale zase v inom ustanovení zákona sa hovorí, že je možné voči takýmto zásahom alebo na takéto zásahy dať výnimky.
No a tu sme pri koreni a prameni problémov, na jednej strane krásne deklarujeme, že vieme, čo je päťka. Vieme, že je to ten klenot, že to je to striebro, vieme, že to je tá časť prírody, ktorá si zasluhuje najvyšší stupeň ochrany. A je to tam pekne deklarované, nič proti tomu. Ale na druhej strane dávame orgánom ochrany prírody možnosť túto krásnu zásadu, zrejme s úmyslom, aby sa výnimkám umožnilo prejaviť sa, teda uskutočniť. No a vzniká tu čo? Tu je ten dôsledok. Na jednej strane je tu množstvo ľudí, ktorí hovoria, veď máme tu kopu výnimiek, ktoré by tu nemali byť, to je tá skupina ochranárov, ktorým sa nepáčia tie výnimky. Ich rozsah nepoznám, hovorí sa, že ich je veľa. Určite ich nie je málo. Na druhej strane je tu skupina lesníkov, ak si to zjednoduším, ktorá povie: „No tých výnimiek ste nám dali primálo, pretože, pozrite sa, keby ste nám umožnili včas zasiahnuť, tak ako nám je to kázané lesníckymi regulami, dané tradíciami, skúsenosťou, ale aj lesníckou legislatívou, nemuselo dôjsť k takým škodám, k akým došlo. Príkladov takých od Fabovej hole až po rôzne lokality na Slovensku máme dostatok o tom, že dlhodobé neriešenie týchto záležitostí vyústilo tam, kam vyústiť nemalo, a preto, tu som pri tom návrhu, vážená snemovňa, by bolo možno dobré, predložiť takéto riešenie, ktoré by bolo tým hľadaným spôsobom dorozumenia. Ak sa zhodneme na tom, že nie ochranári, nie pán minister životného prostredia, ale táto spoločnosť má celkom oprávnene záujem na tom, aby istá malá, nepatrná časť krajiny naozaj podliehala predovšetkým, by som povedal, takmer jedine zákonom prírody, že je veľmi správne, aby sme do krajiny, ktorá je zaťažená množstvom industriálnych, antropogénnych a proste klimatických zmien, kde úplne oprávnene v súlade so záujmami človeka musíme zasahovať, mnohokrát aj veľmi rušivo, mohli by sme si pomôcť množstvom príkladov od atómových elektrární po komunikačné koridory a všetko možné, proste vieme, že ak tu chceme žiť, aj to tak robíme, tak prečo by sme tú malú časť krajiny z dôvodov istého rešpektu, súcitu, ale aj z dôvodu snahy mať možnosť zachovať vzorku, aby sme vedeli, ako tá krajina vlastne vypadá, keď do nej nezasahujeme, nemohli ponechať na jediného správcu? A tým je matka príroda. No bol by to až taký problém, keby sme sa zhodli na tom, že nebudeme nikde dávať výnimky, že tá päťka je päťkou a fajka zhasla, výnimka neexistuje okrem vis maior, katastrofy? Napokon sa na to myslí aj v zákone, ak by tam bol požiar alebo stala by sa tragédia s pádom lietadla, tak určite by sme vleteli aj do päťky a riešili to, čo má prednosť.
A tu môžeme odvíjať ďalej našu myšlienku. Ak sa zhodneme na tom, že tá päťka by nám stála za to, tento ten malý klenot, aby bol klenotom, tak potom by sme mohli celkom kľudne pristúpiť k tomu, čo tu ešte nezaznelo. A ja by som sa to ako lesník nebál povedať, aj keď viem, že to môže pôsobiť veľmi nelesnícky a veľmi proochranársky. No prečo by sme tieto päťky, keď sa zhodneme na tom, že bezzásahovosť je tam prioritou, neodovzdali pánovi ministrovi, jeho rezortu, rezortu životného prostredia? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, je 12.01 hodín, máte ešte dlhšie vystúpenie?

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Pán predseda Národnej rady, áno.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Tak prerušujem potom rokovanie.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Dobre.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák – zahraničná pracovná cesta, zastúpi ho pán podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, minister hospodárstva Tomáš Malatinský – zahraničná pracovná cesta, nie sú na neho otázky, minister spravodlivosti Tomáš Borec – zahraničná pracovná cesta, nie sú naňho otázky, a rovnako tak pán minister kultúry Marek Maďarič, tiež na neho nie sú kladené žiadne otázky. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, odsúhlasením výnimky n + 3 európskymi orgánmi v podobe zmeny nariadenia č. 1083/2006 Európskeho parlamentu a Rady na predĺženie obdobia zazmluvnených projektov z fondov Európskej únie, ktorú spomínate v otázke, patrila v tomto roku medzi najvýznamnejšie a, ako sa ukázalo, aj najúspešnejšie aktivity vlády Slovenskej republiky, základ zmeny pravidiel a možnosť predĺženia čerpania fondov o jeden rok bol daný vo februári tohto roku, na zasadnutí Európskej rady sme v rámci negociácií o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 až 2020 spolu s Rumunskom presadili do politickej dohody európskych lídrov ustanovenie o preskúmaní všetkých dostupných spôsobov na zlepšenie čerpania fondov s cieľom predísť automatickému prepadu financií. Ako sa v nasledujúcich mesiacoch po sérii intenzívnych rokovaní s Európskou komisiou ukázalo, jedinou reálnou alternatívou na elimináciu rizika prepadu nevyčerpaných prostriedkov bola zmena príslušného nariadenia č. 1083/2006. V máji 2013 Európska komisia, rešpektujúc februárovú dohodu o budúcom viacročnom finančnom rámci, zverejnila návrh zmeny relevantného nariadenia s uplatnením pravidla n + 3 na záväzky rokov 2011 a 2012 pre Slovensko a Rumunsko. Vynaložené nasadenie všetkých zložiek sa ukázalo práve pri jej schválení. Európsky parlament po komplikovaných rokovaniach minulý týždeň definitívne schválil výnimku pre Slovensko a Rumunsko, ktorá umožní čerpať finančné prostriedky z aktuálneho programového obdobia rokov 2007 až 2013 o jeden rok dlhšie. V tomto prípade dochádza k zrušeniu viazanosti prostriedkov na rok 2011 namiesto na konci roka 2013 až na konci roka 2014. K zrušeniu viazanosti prostriedkov za rok 2012 nedôjde na konci roka 2014, ale na konci roka 2015.
Predĺžené termíny Slovensku pomôžu prekonať všetky ťažkosti s vykonávaním rizikových operačných programov v rokoch 2013 a 2014 a eliminujú riziko zrušenia viazanosti prostriedkov. Súčasne bude možné udržať potrebnú disciplínu a motiváciu na včasné uzavretie programu prebiehajúceho programového obdobia a bude možné sa sústrediť na včasnú prípravu a vykonávanie operačných programov obdobia 2014 – 2020. Schválením výnimky sa podarilo predísť prepadu finančných prostriedkov približne vo výške 500 mil. eur.
A myslím si, že ide o dobrú správu pre občanov. Finančné prostriedky budú využité v línii strategického cieľa na roky 2007 – 2013 v línii cieľov operačných programov, ktoré v čerpaní zaostali a boli ohrozené prepadnutím prostriedkov z titulu nedočerpania. Praktická rovina je však najmä v tom, že nastavené priority podľa dotknutých operačných programov budú môcť byť realizované podľa pôvodne definovaných zámerov a nebudú nutné komplikované revízie jednotlivých programov, nedôjde k deformácii a ohrozeniu financovania a spolufinancovania projektov. Nezískanie výnimky by malo zásadný dopad aj na nevyužitie prostriedkov vyčlenených na spolufinancovanie fondov Európskej únie zo štátneho rozpočtu.
Prijatá zmena nariadenia v žiadnom prípade nezmenšuje objem finančných prostriedkov, ktoré musí Slovensko vyčerpať do konca roku 2015, preto je čerpanie eurofondov pre vládu, ako aj všetky zainteresované subjekty prioritou a výzvou zároveň. Intenzívne robíme všetko pre to, aby čerpanie sa zrýchlilo. Politický tlak na riadiace orgány je veľmi silný tak zo strany vlády, ako aj zo strany jednotlivých ministrov.
Musím zdôrazniť, že bezprostredne po zistení nepriaznivej situácie v čerpaní eurofondov sme po voľbách a po identifikovaní rizikových operačných programov vyvinuli efektívne kroky k vytvoreniu budúceho riešenia na úrovni Európskej únie. Prijali sme konkrétne opatrenia vo forme akčných plánov na zlepšenie čerpania s cieľom splnenia záväzkov v zmysle platného všeobecného nariadenia Únie. Vláda si splnila úlohu a to, čo bolo na štáte a na vláde, sme urobili. Ťažko už ale môžeme ovplyvniť míňanie týchto peňazí prijímateľmi, od ktorých bude závisieť, ako zabezpečia súťaže a realizáciu projektov, čo môže trvať oveľa dlhšie.
Schválenie výnimky je vynikajúcim diplomatickým úspechom. Dlhodobá diplomacia pomohla zmeniť počiatočné negatívne nálady v prospech pravidla n + 3 pre Slovenskú republiku. Dovolím si oceniť prístup slovenských expertov a diplomacie, ktorí jasne identifikovali riziko a navrhli riešenie situácie v prospech Slovenskej republiky. Aj z uvedeného príkladu môžeme vidieť, že sme rešpektovanou krajinou a vieme si vyrokovať svoje požiadavky na európskych fórach. Spomínaná výnimka odzrkadľuje aj fakt, že Slovensko si plní vo vzťahu k Európskej únii svoje záväzky a že si ich plníme dobre. Sme predvídateľný partner voči Európskej únii a všetkým členským štátom. Jediná alternatíva, ktorá je dnes pre nás reálna, je alternatíva členstva v Európskej únii. A som rád, že k nám prichádzajú dobré správy v podobe schválenej výnimky.
Všetci si uvedomujeme, že 500 mil. eur, ktoré boli ohrozené, a ich záchrana v podobe pravidla n + 3 znamenajú aj dotáciu tejto sumy do hrubého domáceho produktu, do vytvárania pracovných miest, do ďalšieho rozbehu ekonomiky. Preto je veľmi dôležité, že v rokoch 2014 a 2015 môžeme práve tieto prostriedky preinvestovať pri rozvoji Slovenskej republiky, čo má zásadný význam na zlepšenie ekonomiky, ale aj zamestnanosti, ktorá nás všetkých trápi, samozrejme, najviac.
Skončil som, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy a páni poslanci, dovoľte mi hneď v úvode mojej odpovede najskôr rozhodne odmietnuť konštatovanie zahrnuté vo vašej otázke, pán poslanec, že predmetom našich rozhovorov boli vzájomné uznania a ubezpečenia, ktoré možno vybaviť aj diplomatickou poštou. Prekvapuje ma, že práve vy, pán poslanec, ako bývalý diplomat bagatelizujete dôležitosť rokovaní a osobných stretnutí predstaviteľov dvoch štátov na najvyššej úrovni. A, navyše, na rokovania do Bieleho domu sa nechodí každý deň, a to ani zo Slovenska.
Rokovanie s prezidentom Barackom Obamom a viceprezidentom Joeom Bidenom sa okrem premiéra Roberta Fica zúčastnili aj ďalší členovia vlády, a to podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, ako aj ja ako podpredseda vlády a minister vnútra.
Rokovania prebiehali vo veľmi priateľskej a vecnej a otvorenej atmosfére, čo len potvrdilo vysokú úroveň vzájomných slovensko-amerických vzťahov.
Slovensko a Spojené štáty sú partneri, ktorí sú zainteresovaní na viacerých spoločných projektoch, takže je prirodzené, že došlo k tejto ceste.
Rokovania v Bielom dome sa týkali bilaterálnej spolupráce, hospodárskej spolupráce a tiež medzinárodnej situácie.
Viceprezident Biden zablahoželal úspešnému príbehu Slovenska, ktorý vyvrcholil jeho integráciou do Európskej únie a NATO. Slovensko je v súčasnosti blízkym spojencom USA v boji proti terorizmu. V tejto súvislosti Joe Biden poďakoval za našu účasť v Afganistane a ocenil vysoké kvality príslušníkov slovenských ozbrojených síl, ktoré Slovensku robia najmä v Afganistane veľmi dobré meno.
Premiér Robert Fico zdôraznil význam 20. výročia slovensko-amerických vzťahov založených na zdieľaní spoločných demokratických hodnôt. Pripomenul, že tento vzťah sa začal formovať pred 24 rokmi po nežnej revolúcii a následných demokratických zmenách v bývalom Česko-Slovensku.
Za pozitívny vývoj v strednej Európe vďačíme vo veľkej miere Spojeným štátom. Slovensko a Spojené štáty sú dnes priatelia, partneri a spojenci.
Jedným z hlavným dôkazov silných spojeneckých vzťahov je naša účasť v misii ISAF a prijatie politického záväzku zachovať svoju prítomnosť v Afganistane aj po roku 2014, o čom sme rokovali aj v tejto sále na začiatku tohto roka.
Premiér sa zmienil aj o našich aktivitách pri odovzdávaní skúseností z transformačných a demokratizačných procesov na západnom Balkáne a vo východnej Európe, Tunisku a Afganistane. V tejto súvislosti predstavil podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka ako jedného z najlepších expertov na región západného Balkánu a východnej Európy.
Dôkazom veľmi dobrej úrovne bilaterálnych vzťahov podľa premiéra je aj intenzívna hospodárska spolupráca s pôsobením takmer 180 amerických spoločností v Slovenskej republike.
Predseda vlády vyzdvihol aj nedávny podpis dohody o pokračovaní investícií U. S. Steelu v Slovenskej republike a spoločnú snahu využívať legislatívu Európskej únie v prospech oceliarní.
V ďalšej časti rozhovoru Robert Fico ocenil strategický význam vzťahov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Podčiarkol, že Slovenská republika chce zotrvať v čo najužšom jadre integrácie Európskej únie spoločne s Nemeckom a Francúzskom, aby sa mohla aktívne podieľať aj na formovaní intenzívnych transatlantických vzťahov. S cieľom zachovať dynamiku a kvalitu týchto vzťahov vyzval na čo najskoršie uskutočnenie samitu Európska únia – Spojené štáty. Tento samit by okrem iného mohol prispieť k odstráneniu nepríjemného pocitu, ktorý v partneroch Európskej únie zanechal škandál s odpočúvaním.
Predseda vlády tiež podčiarkol, že Slovensko podporuje čo najrýchlejšie zavŕšenie rokovaní o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, a to aj z dôvodu, že presiahne rámec ekonomiky, keďže posilní naše strategické partnerstvo a zvýši význam spojenectva USA a Európskej únie. A, samozrejme, toto spojenie bude mať zásadný význam aj v globálnych vzťahoch.
V tomto kontexte premiér zdôraznil význam regionálnej koordinácie medzi krajinami Vyšehradskej skupiny, ktorej prínos v rámci Európskej únie neustále rastie.
V rámci diskusie o NATO predseda vlády vyzdvihol jeho význam ako základného kameňa bezpečnosti v Európe a vo svete. Vyzval Spojené štáty, aby pokračovali v aktívnej účasti na formovaní európskej bezpečnosti vrátane politiky otvorených dverí Severoatlantickej aliancie a vyjadril našu podporu pozvať Čiernu Horu za člena Severoatlantickej aliancie na jej najbližšom samite v septembri v roku 2014.
Hovorilo sa aj o pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť v procese likvidácie chemických zbraní v Sýrii, pričom predseda vlády potvrdil pripravenosť Slovenska pomôcť pri tomto procese, a to napríklad aj zapojením našich expertných komisií pri likvidácii zbraní.
V súvislosti s blížiacimi sa výročiami významných udalostí roku 2014, ako je 10. výročie vstupu Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie a 25. výročie pádu Berlínskeho múru, premiér pozval viceprezidenta USA Bidena na návštevu Slovenskej republiky. Joea Bidena pozvanie zaujalo, a to aj z toho dôvodu, že sám bol silným podporovateľom politiky otvorených dverí NATO a sám sa osobne významným spôsobom zaslúžil o vstup nových členských krajín pred desiatimi rokmi.
Viceprezident ocenil veľmi intenzívnu podporu Slovenskej republiky pri integrácii krajín západného Balkánu a východnej Európy do európskych a transatlantických štruktúr.
Spojené štáty považujú za najväčší problém v súčasnosti Ukrajinu a vyjadrujú sklamanie z toho, že Ukrajina nie je pripravená na samite vo Vilniuse podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou.
Joe Biden vyzdvihol pozitívny príspevok Slovenska v procese približovania Ukrajiny k Európskej únii, pretože Slovenská republika má významný a pozitívny vplyv na Ukrajinu, s ktorou je potrebné aktívne pracovať.
Aj v prítomnosti prezidenta Obamu sa hovorilo o Afganistane, Sýrii, Ukrajine a ďalších otázkach.
Prezident vysoko ocenil náš príspevok v Afganistane a poďakoval sa nám za aktívnu pomoc pri realizácii viacerých migračných a repatriačných programov, ktoré máme spoločné s USA.
Vyzdvihol expertízu Slovenskej republiky v oblasti ničenia chemických zbraní a poďakoval za ponuku aktívne sa podieľať na likvidácii sýrskych chemických zbraní.
Tu chcem oceniť, že mnohé práve tieto repatriačné programy, ktoré fungujú a za ktoré je zodpovedné najmä Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pokračujú neobmedzene bez ohľadu na to, akým spôsobom sa na Slovensku striedajú jednotlivé vlády, čo je určite signálom stability a prejavom pevnej stratégie Slovenska vo vzťahu k Spojeným štátom bez ohľadu na to, aká vláda je momentálne pri moci.
Slovenskú republiku, ďalej, prezident Spojených štátov označil za dôveryhodného partnera v transatlantickom kontexte, s ktorým chcú Spojené štáty udržiavať pravidelný dialóg.
Pozitívne zhodnotil ekonomický vývoj v Slovenskej republike a vyzdvihol kroky našej vlády smerujúce k zlepšovaniu životnej úrovne našich občanov.
Barack Obama upozornil aj na tému energetickej bezpečnosti a zdôraznil záväzok Spojených štátov pomáhať snahám krajín strednej a východnej Európy diverzifikovať zdroje a trasy ropy a plynu.
Premiér v tejto súvislosti vyzval, aby téma energetickej bezpečnosti bola zaradená do transatlantického dialógu, a opätovne zdôraznil význam čo najskoršieho konania samitu Európska únia – Spojené štáty.
Záverom chcem konštatovať, že návšteva a rokovanie vo Washingtone s najvyššími predstaviteľmi jednak splnili naše očakávania a potvrdili vysokú kvalitu a úroveň slovensko-amerických vzťahov a treba si uvedomiť, že tým hlavným dôvodom alebo lajtmotívom bolo práve výročie Slovenskej republiky a jej samostatnosti, ktoré je v tejto chvíli 20-ročné.
A zároveň nezabúdajme na to, že pred piatimi rokmi Slovenská republika vstúpila aj do bezvízového styku so Spojenými štátmi, čo bolo takisto veľmi silným ocenením správania a fungovania Slovenskej republiky v rámci Európskej únie a transatlantických vzťahov.
Ďakujem pekne, skončil som, pán predsedajúci.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja si dovolím, ak je to možné, lebo takisto obdobná otázka je aj otázka č. 14, keďže tu aj pán poslanec nie je, v podstate hovoriť širšie o tejto problematike a takýmto spôsobom sa snažiť odpovedať pánovi poslancovi Vašečkovi.
Treba povedať, a to je najpodstatnejšie a najdôležitejšie, že stala sa tam jedna vec v jednom texte. Čiže celý šlabikár nie je zlý, ale je tam jedna chyba, vážna chyba, môžeme sa o tom baviť, ktorá bola a ktorá sa objavila v tomto šlabikári.
Chcel by som hneď v úvode, pán poslanec, na vašu otázku odpovedať, že ministerstvo na základe môjho pokynu prijalo v týchto dňoch niekoľko podnetov a, samozrejme, aj rozhodnutí, ktoré by chcelo urobiť v rámci tej diskusie, ktorá prebehla aj priamo na pôde ministerstva školstva. Vzhľadom na uvedené hodlá ministerstvo školstva toto promptne preveriť. A z toho dôvodu som dal pokyn operatívne zvolať pracovné stretnutie k danej problematike za účasti tak autorov učebnice, ako aj pedagogickej a rodičovskej verejnosti. Cieľom predmetného stretnutia bude zosumarizovať a posúdiť všetky relevantné informácie zúčastnených strán. A po ich vyhodnotení stanovím ďalší postup. Dnes o tretej popoludní prijímam predstaviteľov, a to pána arcibiskupa Bobera, pána arcibiskupa Zvolenského a rektora Katolíckej univerzity. Budeme tam riešiť aj iné veci. A chcem aj, samozrejme, s nimi prediskutovať tento problém.
Chcel by som tiež pripomenúť, že ten proces celého schvaľovania učebníc sa riadi podľa noriem, ktoré tu boli schválené. A ja som do nich v podstate nezasahoval, musím nechať v podstate autonómne rozhodovanie. Ale chcem predovšetkým podčiarknuť, že sa to deje v súlade so smernicou č. 10 z roku 2011, ktorou sa upravuje postup Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a priamo riadených organizácií pri výbere a schvaľovaní učebníc, v zmysle ktorej odborné posudzovanie novej učebnice zabezpečuje, a to podčiarkujem, Štátny pedagogický ústav a recenzenti menovaní ministrom školstva z registra recenzentov, ktorý je k dispozícii a ktorý sa nachádza aj na webovej stránke, teda konkrétneho Štátneho pedagogického ústavu, z radov odborníkov pre príslušnú vzdelávaciu oblasť a vyučovací predmet. Som, samozrejme, presvedčený, že takto nastavený proces odborného posudzovania a schvaľovania nových učebníc je istou garanciou kvality, aby do toho nezasahovali na jednej strane štátni úradníci, ani minister, ale, samozrejme, aby sa po stránke odbornej nezávisle jednotlivé pripravované učebnice realizovali.
Treba tiež povedať, že výber autorov je v kompetencii jednotlivých vydavateľstiev, taký je zákon. Ja, samozrejme, do toho nezasahujem a ani nemienim zasahovať. Oni si vyberajú autorov. A sú, samozrejme, na druhej strane zodpovední recenzenti, aby posúdili kvalitu textu a jeho primeranosť podľa jednotlivých ročníkov a predmetov, ktoré sa vyučujú na našich školách. Ak sa stala chyba, tak, samozrejme, budeme ju môcť analyzovať na základe toho stretnutia a potom budete, pán poslanec aj ďalší, ktorí sa v tejto veci angažujete, informovaní, aké postupy sme prijali. V priebehu dvoch-troch týždňov budete o tom informovaní aj listami, konkrétne vy, pán poslanec, lebo ste ma interpelovali. A takýmto spôsobom sa budem snažiť vec dostať do správneho rámca, aby nevznikali v budúcnosti podobné problémy. Toľkoto z mojej strany.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, vážený pán minister, za vašu ochotu aj záujem aj o taký praktický prístup k tejto otázke. Ja by som chcel zdôrazniť, že určite z mojej strany nejde o nejaké negativizovanie tejto učebnice alebo práce toho kolektívu. Ja som ako zástupca občanov len reagoval na námietky, ktoré prišli, ako vy. A viem, že už medzitým sa rozbehli nejaké tie kontakty a rokovania. Chcem len teda zdôrazniť, že je to naozaj dôležitá otázka pri učebniciach na základných školách, špeciálne v prípade šlabikára. Chcem len položiť krátku doplňujúcu otázku, či v rámci tých recenzentov, ktorí posudzujú jednotlivé učebnice, sa nachádzajú napríklad aj detskí psychológovia, ďalej, a akým spôsobom majú možnosť do tohto schvaľovania týchto učebníc, špeciálne pre tých najmenších, napríklad toho šlabikára, vstupovať zástupcovia rodičov. Ďakujem.

Budem sa snažiť byť stručný. Predovšetkým výber recenzentov sa v tej databáze orientoval predovšetkým priamo na pedagógov, priamo z pedagogického procesu. Nikto lepšie nemôže poznať problematiku tej-ktorej triedy, teda ročníka v jednotlivých školách, a tých predmetov, za ktoré nesie zodpovednosť, kto vie, čo tie deti z hľadiska metodického, z hľadiska didaktického potrebujú. Ja nemôžem teraz povedať priamo, či tam sú psychológovia alebo nie sú psychológovia. Výber je predovšetkým robený z oblasti teda fakúlt pedagogických, z našich univerzít. A osobitne sú tam ľudia v rámci predmetových komisií pre jednotlivé predmety, ktoré sú schválené v Štátnom pedagogickom ústave. A sú tam zástupcovia učiteľov, ktorí majú právo k tejto veci povedať svoj názor a vysloviť ho aj na týchto vnútorných hodnoteniach, recenzných. Prirodzene, otvorený proces je na diskusiu aj pre rodičov, ale nie priamo v zastúpení týchto komisií. Celkom úprimne priznávam, že takýto spôsobom celá táto smernica z roku 2011 nebola nastavená. A ak budú v podstate niektoré ďalšie problémy vznikať, budeme sa musieť zamerať na to, že tú smernicu z roku 2011 budeme musieť zmeniť a obsahovo a aj z hľadiska metodiky, aj z hľadiska didaktiky upraviť tak, aby nám nevznikali podobné problémy. Toľkoto z mojej strany.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, pán poslanec, situácia nie je jednoduchá najmä v poslednom období. A nechcem to hodnotiť, či je to spojené s klimatickými zmenami alebo globálnym otepľovaním, pretože všetci vieme, že tak ako sa globálne otepľuje, tak je väčšia zima v skutočnosti. A skôr by som to adresoval na to, že Slovensko je konfrontované s čím ďalej, tým väčším množstvom extrémnych situácií. Dobre si pamätáme minulý rok. Pokiaľ sme ešte minulý rok v apríli zachraňovali spod snehovej prikrývky niekoľko metrov ľudí na južnom Slovensku neďaleko Komárna, ktoré je najtypickejšie svojimi najvyššími teplotami, a bolo niekoľko stoviek ľudí zafúkaných v závejoch v apríli, tak už v júni sme tým istým ľuďom poskytovali nadštandardný servis v oblasti pitného režimu, pretože boli neznesiteľné horúčavy. To sú výkyvy, s ktorými Slovensko je konfrontované čoraz častejšie. A na to musíme, samozrejme, nastaviť a pripraviť aj celý systém záchrany a aj protipožiarnych opatrení v rámci Slovenskej republiky.
V rámci prvej vlády v rokoch 2006 až 2010 sme spustili program kompletnej obnovy hasičskej techniky. Vďaka najmä zákonu z dielne ešte poslanca Roberta Fica, ktorým sa zaviedla osempercentná daň alebo osempercentný poplatok z vybratého poistného, sa podarilo postupne obnoviť kompletne techniku profesionálnych hasičských zborov na európsku úroveň. A môžem povedať, že v tejto chvíli v rámci výzbroje a výstroja profesionálnych hasičov sme naozaj na špičke.
Tam, kde ešte trochu krivkáme, aby som nepoužil český výraz, tak najmä v súvislosti so samotným zázemím, teda s budovami hasičov a toho, aký čas tam vlastne trávia v rámci svojho výcviku, ale aj prípravy na zásah, sa nám podarilo v uplynulom období pripraviť rekonštrukciu približne osemdesiatich staníc z celkového počtu asi stotridsať. Čiže máme pred sebou ešte, by som povedal, poslednú míľu toho, aby sme aj túto časť upravili.
Výsledky sa dostavili prakticky okamžite. Niekedy som naozaj reagoval tak nadľahčene až pobavene z toho, keď som v návrhu štátnych rozpočtov čítaval, že tento rok plánujeme uhasiť 3 520 požiarov a zasiahnuť pri takom množstve nehôd. Nejaký plán teda, samozrejme, treba mať.
Ale treba povedať, že sú aj konkrétne výsledky, ktoré sú veľmi hmatateľné, toho, akým spôsobom Hasičský a záchranný zbor dokáže od roku 2008 veľmi intenzívne zlepšovať svoju zásahovú činnosť. Nie je to len v miliónoch ušetrených hodnôt, ktoré rýchlym a profesionálnym zásahom dosiahnu, ale je to aj konkrétny počet ľudských životov. V posledných rokoch, od roku 2008, ak si pamätáte, sme vyhlásili vojnu s cestnými pirátmi pri čísle 627 obetí na cestách, obetí dopravných nehôd. A podarilo sa nám to v úvode prakticky výrazne znížiť po tom, čo sme zaviedli niektoré nové pravidlá a opatrenia. Ale tento trend pokračuje aj ďalej, z pôvodných 627 mŕtvych sme sa dostali minulý rok na 296, ak sa dobre pamätám, a teda prvýkrát Slovenská republika dodržala záväzok smerom k Európskej únii, tento rok bude ten pokles ešte výraznejší, ešte výraznejší. A zamýšľame sa teda nad tým, aké sú faktory, ktoré to ovplyvňujú, pretože, samozrejme, má na to zásadný vplyv zákon o pravidlách cestnej premávky bezpochyby, aby sa zvýšila bezpečnosť, výkon práce dopravnej polície, zlepšovanie cestnej infraštruktúry. Veľmi zásadný vplyv má na to aj modernizácia autoparku. Šrotovné, ktoré sme prijali v minulom volebnom období, zásadne vylepšilo autopark aj s bezpečnostnými prvkami, ktoré sú už samozrejmosťou v autách, ktoré sú nové.
Ale bolo pre nás veľkým prekvapením, pozitívnym, samozrejme, keď sme zistili, že 25 % podielu na tom, akým spôsobom sa nám darí zachraňovať ľudí, znižovať počet ťažko zranených, ale znižovať aj počet predovšetkým mŕtvych, je práve rýchly profesionálny zásah Hasičského a záchranného zboru. Podľa jednoduchého výpočtu sa nám podarilo dôjsť k zaujímavým číslam, že v porovnaní s rokom 2000 v roku 2010 alebo aj v tomto roku sme schopní o 20 minút rýchlejšie odovzdať zraneného človeka z motorového vozidla do rúk ošetrujúcemu lekárovi. To každý uzná, že to sú rozhodujúce minúty pre budúcu záchranu života alebo pre zmiernenie následkov a vývoja zranení po dopravnej nehode. Čiže práve starostlivosť o profesionálnych hasičov je mimoriadne zásadná práve z pohľadu záchrany ľudských životov.
Hasičský zbor, ktorý svojím názvom a organizáciou je relatívne malý alebo má krátku tradíciu, samozrejme, u nás funguje viac ako 50 rokov v rôznych podobách a od roku 2002 aj ako Hasičský a záchranný zbor Slovenskej republiky, za toto obdobie naozaj výrazným spôsobom skvalitnil svoju prácu. Ale je podstatnejšie, že výrazným spôsobom mu narástli aj povinnosti, práve v oblasti technických zásahov, dnes sú vlastne hasiči volaní ku každému typu ohrozenia, od dopravnej nehody, od vyliatia nebezpečnej látky na cestu, od ohrozenia nebezpečným plynom, čímkoľvek, nielen priamym požiarom, požiare dneska tvoria de facto necelých 50 % výjazdov profesionálnych hasičov. A teda ten pomer práce im ďaleko narástol po tom, čo vlastne Slovensko po roku 1989 zmiernilo vlastne tú aktivizáciu civilnej ochrany a rôznych ďalších zložiek, to už je jedno, z akých dôvodov, či ekonomických alebo štrukturálnych to bolo. Faktom zostáva, že práca hasiča dnes je ďaleko širšia z pohľadu spektra činností, ktoré musí hasič vykonávať.
Z tohto dôvodu a z dôvodu, ktorý som uvádzal ako prvý, to znamená konfrontáciu so zmenami predovšetkým klimatickými v rámci Slovenskej republiky, a teda ďaleko častejšími povodňami, ďaleko častejšími lesnými požiarmi, ďaleko častejšími veternými smršťami, snehovými problémami, sme sa rozhodli, že musíme zintenzívniť alebo zväčšiť kapacitu slovenských záchranných zložiek práve v tejto oblasti. Po ruke tu bola jedna možnosť. A to je cesta, ktorá smeruje k zvýšeniu počtu profesionálnych hasičov, vytvoreniu väčšieho množstva hasičských staníc a väčšieho množstva techniky. To, samozrejme, sú už čísla, ktoré sa pohybujú v takmer miliarde eur, ktorú by sme potrebovali, aby sme dokázali tento systém vlastne dvakrát nafúknuť. Na druhej strane tu máme inú formu tradície, ktorá na Slovensku je stará už 150 rokov. A možno práve kvôli časom po druhej svetovej vojne a časom komunistického režimu vlastne táto tradícia síce nevymizla, ale pomerne výrazne sa transformovala skôr na nejakú záujmovú činnosť ako reálne nasadzovanie pri zásahoch. Z tohto pohľadu v rokoch deväťdesiatych, keď na nič neboli peniaze, pochopiteľne, tá činnosť utrpela asi najväčšie straty, a dobrovoľné hasičstvo na Slovensku, o ktorom vlastne chcem najviac hovoriť, zažilo naozaj veľmi ťažké chvíle. Z môjho pohľadu sme preto začali tvoriť určitý tím, ktorý pripravil nový systém fungovania dobrovoľných hasičov. A sme, samozrejme, monitorovali jeho vývoj aj to, akým spôsobom by mal vyzerať v porovnaní s týmto systémom v ďalších krajinách, ktoré sú v našom susedstve. Tradícia podobná ako na Slovensku je, samozrejme, v Čechách. Tradícia veľmi podobná je v Rakúsku, v Nemecku, kde dokonca je záchranný systém postavený iba na dobrovoľných hasičoch, kde profesionálnych hasičov majú len vo veľkých mestách alebo vo veľkých fabrikách. A vzhľadom na to, akým spôsobom sú na nás kladené úlohy, pretože v mnohých iných štátoch pri dopravných nehodách nezasahujú hasiči, ale skôr nejaké automobilové kluby a podobne a asistenčné služby, tak sme si povedali, že pre nás je asi taký najbližší model niečo medzi Českou republikou a Holandskom, kde sa vzájomne dopĺňajú tieto dve zložky.
Systém, ktorý sme začali trochu rozvíjať v roku 2008, kde sme začali s určitou formou obmeny techniky pre dobrovoľných hasičov, sa javil ako dobrý ako pilotný projekt, ale nedostačujúci pre budúcnosť, preto sme sa rozhodli, že vytvoríme úplne nový systém (A nebudem to dlhšie rozvádzať, aby sme mali príležitosť aj u ostatných kolegov odpovedať na otázky.), o ktorom budeme hovoriť v utorok, keď bude na programe práve zákon o dobrovoľnej požiarnej ochrane, ale rád by som v jednoduchosti iba uviedol, že dôležité je, aby sme vytvorili určitú dohodu medzi štátom a dobrovoľnými hasičmi a vytvorili im podmienky, aby sme boli schopní v extrémnych situáciách dostať stovky dobrovoľných, vycvičených a vybavených hasičov na miesta nešťastí a na miesta ohrozenia obyvateľov Slovenskej republiky v počtoch, ktoré sú dramaticky vyššie, ako je celý súbor profesionálnych hasičov. Keď si predstavíme povodne v roku 2010, či už na rieke Nitra alebo na rieke Ondava, v prípade fungovania systému, ktorý máme záujem zaviesť, ktorý nevyžaduje takéto finančné prostriedky dramatické, ako som uviedol predtým, a ktorého nákladovosť je naozaj mimoriadne zaujímavá a efektívna, my sme boli schopní v jednej chvíli doručiť na miesta nešťastí viac ako dvetisíc až tritisíc hasičov, ktorí by boli schopní pomáhať jednotlivým obyvateľom, ich domom, ale aj celým obciam a mestám, čo, samozrejme, z kapacity profesionálneho Hasičského a záchranného zboru nie je možné. A k tomuto cieľu sa chceme dopraviť, aby tá ľudská sila, ktorá je najpodstatnejšia v katastrofách, keď často technika nestíha odpovedať na túto otázku, bola k dispozícii v dramaticky väčšom počte.
Hovoríme o tom, že tento projekt by mal zahŕňať približne 30 tisíc dobrovoľných hasičov z celkového počtu 100 tisíc, ale tam sú, samozrejme, aj deti, aj dôchodcovia, aj starší členovia, ale tá tridsaťtisícka by vedela byť veľmi aktívna, veľmi pružná a schopná rýchlej odpovede na ohrozenie Slovenska. To je niečo, čo Slovensko veľmi potrebuje.
A dnes v spolupráci s Európskou úniou a osobitne s Komisariátom pre mimoriadne situácie sme pripravení tento systém na Slovensku spustiť, čo bude znamenať výrazné zlepšenie pomoci obyvateľom a výrazné ušetrenie hodnôt nielen života alebo financií, ale celkovo toho, akým spôsobom je schopná obec alebo mesto sa dostať z vážneho problému povodní.
Čiže tak ako sa preukázalo, že investícia a zmena systému profesionálnych hasičov nielen dokáže rýchlejšie uhasiť požiare a zvýšiť uchránenú hodnotu podnikov alebo budov, ktoré boli zasiahnuté, ale že zásadným spôsobom vybavenosť a profesionálny výcvik profesionálnych hasičov dokáže zachrániť ľudské životy, je podľa jasnej a zreteľnej štatistiky, tak to isté platí aj o tomto systéme dobrovoľného hasičstva, na ktorý sa pýtate. Čiže je nevyhnutné, aby sme v najbližšom období práve spustili tento nový projekt, ktorý dokáže, Slovensko aby bolo odolnejšie, aby zvýšilo svoju intervenčnú kapacitu vo vzťahu ku klimatickým zmenám, ktoré Slovensko v najbližšom období bezprostredne čakajú. Ďakujem pekne. (Potlesk.)