27. schôdza

Pán kolega Blanár, dobre si zanalyzoval stav v sociálnych službách, aký je teraz, ale hľadal si aj postupy, aké by mali byť do budúcnosti. Ale chcel som doplniť, že samospráva, obce a mestá pomohli štátu aj na sociálne služby, aby si to zapamätala aj pani Gibalová, keď minulá vláda stiahla a znížila podielové dane zo 71 % na 65 a týmto spôsobom sanovala finančné zdroje. Takže aby sme si to dobre pamätali, že aj samospráva pomáha, aby sociálne služby fungovali.

Ďakujem kolegom na, za všetky faktické poznámky a budem sa venovať pánovi exministrovi Mihálovi, ktorý hovoril o tom, že majú niektoré samosprávne kraje problémy s financovaním, s tým, že jednoducho nerovnomerne financujú tie neštátne, presnejšie neverejné subjekty. Pán Mihál, fakt je taký, že všetky samosprávne kraje s tými, s ktorými majú urobené platné zmluvy, to znamená o poskytovaní sociálnej starostlivosti, financujú. Nefinancujú tých, ktorí majú licenciu, ale nemajú zmluvu so samosprávou. A to je rozdiel. To znamená, všetci tí, ktorí majú zmluvu, tým samosprávne kraje platia, ale vzhľadom na ten nárast požiadaviek jednoducho nemajú z podielových daní viac peňazí na to, aby platili viacej. Preto je tu ten apel, o ktorom ste aj vy hovorili, že tu musí do toho vstúpiť aj štát. A ja to podčiarkujem, že je to naozaj potrebné a v súčasnosti sa práve takéto riešenie hľadá. Čiže ešte raz chcem povedať, že táto novela, ktorá bola predložená pánom ministrom, je naozaj vítaná, pretože rieši mnohé nakopené problémy v tomto zákone, ktoré priniesla prax, aplikačná prax, a rovnako som veľmi rád, že prináša aj finančnú dotáciu minimálne pre budúci rok. A budúci rok máme priestor na to, aby sme spoločne všetci aktéri v tejto oblasti našli spôsob, ako začať trvalo udržateľne financovať sociálne služby vo všetkých úrovniach, verejných a neverejných. Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľujem si stiahnuť moje pozmeňovacie návrhy k vládnemu zákonu č. 513/2009 Z. z., číslo tlače 722, nakoľko sa tam vyskytli legislatívne nedostatky.

Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, opätovne chcem poďakovať tým poslancom, ktorí vecne vystúpili s ambíciou vyjadriť sa k veci, k meritu novely zákona, mať ho ambíciu prípadne ju vylepšiť. Preto mi dovoľte, aby som v záverečnom slovo skôr reagoval na konkrétne pripomienky, ktoré odzneli v diskusii.
Ale nedá mi začať ničím iným, ale ako tým, že sčasti s vami súhlasím, že novelu, ktorú som predložil, nie je celkom tá, ktorou sme začínali túto novelu robiť. Tu nemám dôvod spochybniť a povedať, že áno. My keď sme cca pred rokom začali pripravovať túto novelu, aj veľká skupina odborníkov, zástupcov všetkých zriaďovateľov dotknutých mala ambíciu postaviť filozofiu na úplne inom princípe a to je filozofia podľa stupňa odkázanosti. Reálne sme predpokladali, že audit verejnej správy, ktorý prebieha do tohto obdobia, bude ukončený, a my budeme mať čistý stôl a budeme vedieť zadefinovať veci. No dnes však musím povedať, že musíme si dať jasnú odpoveď, kto je za čo zodpovedný pri riešení sociálnych služieb vrátane finančného zabezpečenia, pretože tá otázka je veľmi aktuálna, a povedal by som, že, že možno práve najaktuálnejšia pre túto chvíľu. Audit musí dať odpovede aj na kompetencie, aj na finančné pokrytie. Tá otázka je tu, možno ste to mali riešiť ešte vy v predchádzajúcom období, všeobecne sa vedelo, že tu nemáme úplne jasno, ale možno práve preto, že to bola vláda terajšej opozície, ktorá riešila decentralizáciu vrátane fiškálnej decentralizácie, nemala chuť túto otázku riešiť. My ju musíme poriešiť, aby sme jasne vedeli zadefinovať úlohy a z toho vyplývajúcu zodpovednosť. Toľko základný postoj, ktorý súvisí s tým, čo vlastne momentálne riešime.
To, čo ma trošku prekvapilo aj v diskusii, aj vzhľadom na požiadavky neverejných poskytovateľov, je vlastne skutočnosť, že ste vyslovili nedôveru samospráve. Áno, prekvapilo ma to, nerozumiem celkom tomu, lebo ak by som mal programovo ideologicky vec pomenovať, je to skôr ľavica, ktorá má záujem na silnom štáte, a je to skôr pravica, ktorá má záujem decentralizovať veškeré kompetencie na tú čo najnižšiu úroveň. Tu sa dnes ten obsah diskusie premieta úplne opačne, my skôr voláme po tom, že samospráva potrebuje mať objektívne čistý stôl, aby jasne vedeli, na čo dostali, resp. nedostali z hľadiska fiškálnej decentralizácie aj financie, aby sme z tohto čistého stola mohli začať. Áno, ja si v plnej miere uvedomujem, že ten výsledok auditu môže byť relatívne pre štát aj nepriaznivý. Že dôjdeme k tomu, že prešli kompetencie, ale neprešli financie. Iste toto riziko tu je, samozrejmá vec, isté riziko má aj samospráva tam, kde tvrdí, že finančná decentralizácia neprešla, ona objektívne prešla. Práve preto je potrebné tieto veci mať úplne jasne poriešené, dajú veľmi veľa odpovedí na otázky, ktoré tu dnes zaznievali. Čo mňa prekvapilo, aj tí protestujúci zriaďovatelia neverejných služieb vlastne vo svojej požiadavke urobili to isté, veď ich druhá požiadavka je: "Trváme na tom, aby sa príspevok odkázanosti stal obligatórnou dávkou vyplácania zo štátneho rozpočtu, aby nebol v kompetencii samospráv." No asi sa vraciame k sociálnemu štátu a vôbec k postaveniu štátu ako takého z hľadiska kompetencií. Nevdojak musím túto otázku nastoliť v takejto pozícii, ale tvrdím nie. Tvrdím, vyčistime si stôl, dajme jasnú odpoveď na tieto otázky a som presvedčený, že sa nám bude ďaleko lepšie potom tvoriť aj legislatíva, ktorá sa týka tak dôležitej, ale veľmi citlivej otázke, ako sú sociálne služby.
Áno, financovanie podľa stupňa odkázanosti, to je tá nová filozofia, ktorá bola predmetom rokovania a prípravy novely tohto zákona, a ja chcem z tohto miesta potvrdiť, je a bude základnou filozofiou aj pri tvorbe nového zákona alebo novelizovaného zákona, ktorý by mal platiť od 1. 1. 2015. Preto sme pristúpili pri tejto novele, ktorú predkladáme, k ďaleko liberálnejšiemu prístupu vzhľadom na prechodné ustanovenia, ale zároveň tvrdím a tým dávam jasnú odpoveď tým poslancom, ktorí navrhovali stiahnuť tento zákon, že by to bolo nedobré riešenie, pretože tie veci, ktoré meníme, je potrebné istým spôsobom tiež z hľadiska aplikačnej praxe odskúšať, a som presvedčený, že ten rok bude veľkou výhodou k tomu, ak sme sa niekde pomýlili alebo bude potrebná nejaká rekonštrukcia, novela, no tak máme tu ideálny priestor pre to, aby sme v priebehu toho roku tieto veci vedeli poriešiť. Zároveň vám chcem tlmočiť, všetci, ktorí máte záujem, minimálne členom výboru pre sociálne veci, bol by som rád, aby ste boli súčasťou tej pracovnej skupiny, ktorá v podstate po Novom roku začne tvoriť, ale opakujem, za základ bude braný návrh, ktorý bol pôvodne pripravený so základnou filozofiou podľa stupňa odkázanosti, ale môžte sa podieľať na tvorbe tohto materiálu.
Áno, ale niečo pripúšťam a povedal som úplne jasne a hovorím to aj teraz, aj od 1. 1. 2015 bude nevyhnutné prechodné obdobie. Prechodné obdobie, ktoré možno bude až trojročné, aby sme nedostali do veľmi nevýhodnej pozície obce a mestá, pretože keď zriaďovali sociálne zariadenia a prijímali do nich klientov, boli úplne iné podmienky. Vôbec sa neprijímali ľudia podľa stupňa odkázanosti, ale dnes budú dotovaní podľa stupňa odkázanosti. To znamená, my im musíme dať nejaké prechodné obdobie, aby sa vedeli na tú novú filozofiu pripraviť. Podľa všetkého v priebehu tých troch rokov bude poklesok, pokles dotácií pre obce a mestá a, naopak, bude narastať, budú narastať dotácie pre neverejných poskytovateľov. Tu však chcem povedať jednu vec, že istým spôsobom sa tá nerovnosť zasiala do zákona, ktorý nadobudol účinnosť od 1. 4. 2012. Pán Mihál vtedy, ja viem, že mal širší záujem pre riešenie, ale vzhľadom na nedostatok financií, ktoré boli vtedy prezentované, sa vlastne riešili jeden zriaďovateľ a to boli obce a mestá. Neriešili sa ďalší, v tomto prípade VÚC-ky, prípadne, prípadne, prípadne neverejní poskytovatelia, to znamená, že istým spôsobom my máme ambíciu napraviť tento stav, a práve preto, keď hovorím o novej filozofii a základe, to znamená podľa stupňa odkázanosti, tam v žiadnom prípade nebude braný rozdiel medzi jednotlivými zriaďovateľmi, ale je záujem, samozrejme, podľa výšky, výsledkov auditu poskytnúť každému úplne rovnaké podmienky na, na každého klienta, ešte raz zopakujem, podľa stupňa odkázanosti. Teraz, ak dovolíte, ku konkrétnym pripomienkam alebo návrhom pozmeňovacím, ktoré tu boli predložené.
Pán poslanec Novotný, ale nielen on, viacerí hovorili o protiústavnosti. Tu chcem podotknúť, že tá protiústavnosť, o ktorej rozhodol Ústavný súd, nebola v tom, že neboli financie, ale v tom, že prednostne sa mali ponúkať sociálne služby klientovi vo verejných zariadeniach a až potom pre neverejných. Áno, v tomto bola tá nerovnosť, ale opakujem ešte raz, nie vo financiách. Treba povedať, že táto otázka bola poriešená, odstránená v § 8, nie v tejto novele, ale ešte v predchádzajúcej novele, to znamená, tieto otázky zďaleka nie sú dnes, nie sú dnes aktuálne a, naopak, my ich v žiadnom prípade nezanášame, aby sme vytvárali, vytvárali opäť tú nerovnosť.
Chcem len pripomenúť, že obce nebudú financovať neverejných poskytovateľov na lokálnej úrovni preto, lebo štát bude ešte v roku 2014, ak táto novela bude prijatá, čomu ja pevne verím, podľa terajšej dotácie, to znamená, budú dostávať obce a mestá 320 eur mesačne na každého, na každého klienta, to znamená, podľa, podľa doteraz zaužívanej praxe.
Ďalšiu otázku, ktorú pán poslanec Novotný nastolil, ale treba povedať znova, viacerí poslanci, ošetrovateľské výkony v zariadeniach sociálnych služieb nebolo možné upraviť v tejto novele z jednoduchého dôvodu, pretože ide o nový zákon, ide o zdravotné výkony, ide o iný rezort, ktorý má gesciu, mám však písomný prísľub a pani ministerka zdravotníctva sa zaviazala, že v mesiaci decembri predloží do legislatívneho konania novelu zákona, ktorá bude zohľadňovať aj túto skutočnosť. Áno, financovanie sociálnych služieb musí byť viaczdrojové, absolútne potvrdzujem a jeden z tých zdrojov musí byť aj verejné zdravotníctvo. Pre túto fázu sme sa dohodli na 9 ošetrovateľských úkonoch, môže to byť málo, môže to byť veľa, ale je to slušný začiatok na to, aby aj tento zdroj financovania začal byť účinný, nadobudol účinnosť v tejto chvíli, ak toto bude prijaté a takto predložené, by to predstavovalo 2,5 mil. eur prítok do sociálnych služieb zo zdravotnej poisťovne na tých 9 úkonov, ktoré boli garantované, a opakujem ešte raz, mali by byť riešené v podstate novelou, ktorá by mala nadobudnúť účinnosť v roku 2015. Samozrejmá vec, že ten nový systém financovania, ktorý budeme my riešiť v roku 2015, všetky tieto veci zohľadní, ale zohľadní najmä výsledok auditu, ktorý jasne povie, kto za čo má zodpovednosť vrátene finančného krytia.
Pani poslankyňa Gibalová, participácia klienta je legislatívne už teraz riešená, treba povedať, že doriešená. Príjem alebo nízky príjem je už dnes jednoducho riešený v novele, úplne ten najmenší príjem je jednoducho riešený tak, že neplatí úhradu klient ako taký. Čo sa týka majetku, a príjem bol detailne upravený v novele pána ministra Mihála v predchádzajúcom období, zisťuje sa majetok za predchádzajúcich 5 rokov. Túto vec nemeníme, ani nemienime v tejto chvíli, chvíli podrobiť nejakej, nejakej ďalšej novely. Spomínal som, čo sa týka § 8, to znamená tú protiústavnosť, tá otázka nie je aktuálna, dávno je poriešená.
Ďalej. Nemožno súhlasiť s tvrdením pani poslankyne Gibalovej, čo sa týka uprednostňovania verejných poskytovateľov. Ja len môžem potvrdiť, že pre mňa je najdôležitejší v tomto prípade klient, a práve preto navrhujem rozmer, ktorý bude postavený na klientovi a jeho stupni odkázanosti a z toho vyplývajúcich potrieb, lebo všetci uznáte, že ležiaci klient potrebuje ďaleko väčšiu starostlivosť a z toho vyplývajúce aj väčšie finančné náklady ako mobilný klient tohto zariadenia.
Pani poslankyňa, resp. pani podpredsedníčka Jurinová, áno, vy ste použila niekde výraz, že tento postup nezbavuje zodpovednosti VÚC. Ja vôbec nevidím takto, naopak, zodpovednosť VÚC je a bude a ostáva stále aktuálna, ona je presne zapísaná, zakotvená aj, aj v zákonoch. O čo ide v tomto prípade z hľadiska auditu, pomenovať jasne, do akej miery dane, ktoré mali riešiť náklady aj na sociálne služby, pokrývajú túto otázku, a na to by mal dať odpoveď, odpoveď audit. Myslím, že to je úplne, úplne logická otázka. Tu je dôležitá ešte jedna vec. Nepoznám v rezorte práce, sociálnych vecí žiadnu dávku a žiadnu službu, ktorá by mala ročný nárast finančných prostriedkov tak vysoký, ako sú sociálne služby. Je to o 10-tisíc eur viac. Vzhľadom na to, že sa otvárajú, 60 nových zariadení, áno, v priebehu dvoch rokov to má byť až 4,5 tisíca nových lôžok vytvorených, ktoré by mali v značnej miere poriešiť, to sú všetko poväčšine investičné akcie, ktoré sa realizovali prostredníctvom regionálneho operačného programu, ROP-ky. Myslím si, že príjem a prístup týchto nových miest bude v značnej miere riešiť akékoľvek disproporcie, ktoré sa týkajú v súčasnosti počtu miest.
Tu chcem pripomenúť aj ďalšiu otázku, ktorá tak nepriamo tu bola otvorená, my zároveň jedným projektom, ktorý riešime cez Európsky sociálny fond, riešime navýšenie o 1 500 miest terénnych opatrovateľských služieb, to je o jednu tretinu. To znamená, o jednu tretinu navyšujeme priamu dotáciu finančnú na sociálne služby, pretože platí aj tých 10 mil. K tým 10 mil. nie, to nebola otázka, ktorá by tu bola podmienená nejakému tlaku verejnosti. Tá otázka súvisí s tým, že rok 2014 sme poňali ako možno istý prechodný, do istej miery aj neštandardný rok vzhľadom na fungovanie sociálnych služieb, a preto chcem mať istotu z pozície ministra, že jednoducho klienti bez ohľadu na to, u akého zriaďovateľa sú, kto im tie služby poskytuje, musia byť vyfinancovaní do miery, ktorá zodpovedá reálnemu predpokladu slušnému poskytovaniu sociálnych služieb, preto tých 10 miliónov. To v tomto smere neodbremení vyššie územné celky od poskytnutia celej dotácie na to miesto, to je istá pomoc, pretože súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, boli samosprávne kraje, ktoré sa absolútne zhostili úlohy z hľadiska výšky dotácii pre neverejných, ale boli kraje, ktoré len čiastočne tieto otázky riešili. Týmto chcem zabezpečiť, aby tu nebola polemika, ale aby bola garancia. Opakujem ešte raz, garancia aj pre neverejných poskytovateľov, pre kvalitné vykonanie sociálnych, sociálnych služieb. To znamená, že spolu, keď zrátam len navýšenie finančných prostriedkov pre sociálne služby mimo terénnych, kde je 28 mil., je to ďalších 600 mil. bývalých slovenských korún. Opakujem ešte raz, nepoznám dávku a službu, ktorá by mala medziročne navýšenie o takéto veľké prostriedky ako práve sociálne služby. Práve preto ma trošku prekvapuje tá kritika, pretože keby sa takýmto spôsobom každý rok bolo pristupovalo aj v tom predchádzajúcom období, možnože by už ten problém bol býval dneska poriešený, čo sa týka opravných prostriedkov, a samospráva, to bola ďalšia otázka. No nie je možné legislatívne upraviť, aby rozhodnutia - či už akejkoľvek samosprávy, či sú to VÚC-ky alebo obce a mestá - riešil alebo rozhodoval ten istý orgán, ktorý ich vydal. To znamená nejaké zastupiteľstvo, ale ani iný orgán, ako napr. ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Jediný v zmysle ústavy oprávnený je súd, ktorý môže v tomto prípade rozhodnúť, a samozrejmá vec, že táto možnosť je a bude zachovávaná, toľko možno odpoveď k tej problematike.
Čo sa týka tej problematiky tých pojmových záležitostí, kolegovia sa vyjadrili, je to skôr odborno-legislatívny problém, ja v tomto smere mám absolútnu dôveru k nim a plne podporujem, podporujem to riešenie, ktoré ponúkajú.
Pán Brocka, na jednej strane žiadate rovnoprávne postavenie verejných a neverejných poskytovateľov, ale pri nastavení podmienok financovania chcete, aby sme z verejných zdrojov podporovali aj tých poskytovateľov, ktorí žiadajú vysokú úhradu, použijem tento termín, vysokú úhradu, pretože možno to nie je najvhodnejšia chvíľa, ale chcem tu povedať, že sú viacerí neverejní poskytovatelia, ktorí si chcú z tejto vysoko humánnej činnosti urobiť istý biznis, jednoducho podnikateľský produkt. To celkom nie je tá otázka, samozrejmá vec, že na druhej strane, ak niekto tú činnosť vykonáva, nemala by byť stratová, to treba v plnej miere rešpektovať. Ak totiž neverejný poskytovateľ pýta vyššiu úhradu od klienta, ako je úhrada od verejného poskytovateľa, nie je možné mu poskytnúť podporu z verejných zdrojov porovnateľnú s podporou verejného poskytovateľa. Tu ten rozmer musí byť jednoznačne posúdený, ale zas otázku ako takú, aby tu bola zachovaná rovnoprávnosť, je riešená v § 77 ods. 11 a tá musí jednoducho ostať v zákone.
Pán poslanec Mihál - viaceré otázky, ktoré nastolil, som čiastočne reagoval. K tej problematike, ktorá sa týka toho, tej posudkovej služby, no, áno, je to problém, ktorý sa ťahá relatívne dlhšie obdobie. Ja už som viaceré kroky podnikol. Tu je dôležité pre posudkovú službu urobiť jeden orgán, zastrešiť ho, aby to nebolo rozdrobené, tam obce, mestá, VÚC-ky, štát, jednoducho dať to pod jednu strechu, dať tomu úplne. Rokoval som s pani podpredsedníčkou Úradu pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou, možnože to by mohol byť ten orgán, možnože úplne samostatný, ale každopádne s tým súhlasím, že tu je nevyhnutné niečo robiť, a pripúšťam, že v súvislosti s posudkovou činnosťou tu môže byť relatívne veľmi veľký únik aj finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, lebo veľakrát sa môže posudzovať príliš subjektívne pri týchto veciach. Ale zas zároveň nie je možné porovnávať posudzovanie invalidity a posudzovanie odkázanosti, predsa len tu istý, istý stupeň rozdielnosti je. Viem, že severské krajiny, škandinávske, to dokonca majú úplne inak, tam rozhoduje o odkázanosti len samotný sociálny pracovník, ale samozrejmá vec, že nie vo všetkom sa dá aplikovať všetko, čo je, čo je na severe, i keď bol by som rád, keby to bolo aj na Slovensku.
K pani poslankyni Žitňanskej, tá otázka detí a tak ďalej, no okrem tých týždenných pobytov v DSS-kách sú vytvorené podmienky pre celoročný pobyt, to sú špecializované zariadenia, odpoveď je jednoduchá, je ich 83 momentálne na Slovensku, to znamená, že v týchto zariadeniach je celoročný pobyt a nie je tam absolútne žiadne vekové obmedzenie. To znamená, absolútne nehrozí, že týmto zákonom by sme niekoho nechali na ulici a prestala by fungovať starostlivosť o tých ľudí, ktorí sú bezpodmienečne odkázaní na takúto starostlivosť.
Dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, toľko z hľadiska zaujatia stanovísk k niektorým tým konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli. Chcem vás ešte raz na záver požiadať o podporu tohto, tejto novely, každopádne vás chcem ubezpečiť, že to prechodné obdobie, ktoré sme dali, a istým spôsobom, áno, vyšli v ústrety aj tým neverejným poskytovateľom, v priebehu celého roka, kalendárneho roka 2014 je dostatočný priestor na to, aby sme sa pripravili na väčšie zmeny, ktoré nastanú od 1. januára 2015, a aplikačná prax je veľmi dôležitá, aby bola istým spôsobom prehodnotená, zhodnotená aj v pozitívoch, aj v negatívoch, aby sme vedeli absolútne odstrániť aj niektoré problémy, ktoré môžu z hľadiska tej aplikačnej praxe sa prejaviť.
Preto vás ešte žiadam a uchádzam sa o vašu podporu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaným vládnym návrhom sa do zákona č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov dopĺňa princíp rozdelenia príjmov z poplatkov za uloženie odpadov pomerne, ak sa skládka odpadov alebo odkalisko nachádza v katastrálnom území viacerých obcí, a ustanovenie, ktoré umožňuje obci po splnení ustanovených podmienok použiť príjmy z poplatkov za uloženie odpadov aj na iný účel ako na odpadové hospodárstvo obce. Použitie týchto príjmov však musí byť na účely zlepšenia životného prostredia v obci.
Významnú zmenu, ktorú tento predkladaný materiál prináša, je určenie vybraných priemyselných odpadov, za ktoré sa navrhuje platiť vyšší poplatok za ich zneškodnenie skládkovaním oproti doteraz ustanovenej výške s cieľom odkloniť tieto vybrané odpady o zneškodňovaní skládkovaním, ktoré je stále ekonomicky výhodnejšie, a nasmerovať ich do iných zariadení na spracovanie odpadov, než na skládku odpadov.
Novela zákona a s ňou spojené čiastočné zvyšovanie poplatkov za skládkovanie odpadov je reakciou na tlak Európskej komisie na súčasnú nedostatočnú výšku týchto poplatkov v Slovenskej republike, ktorá patrí medzi najnižšie v rámci celej Európskej únie. V prípade, ak Komisia neuvidí snahu Slovenskej republiky o zvyšovanie poplatkov za skládkovanie, je reálne ohrozená podpora všetkých aktivít v oblasti odpadového hospodárstva zo štrukturálnych fondov na nasledujúce rozpočtové obdobie 2014 - 2020.
Vážený pán predseda, verím, že predložený vládny návrh zákona snemovňa schváli. Týmto som skončil úvodnú reč k druhému čítaniu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 830 zo 16. októbra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov, tlač 720, na prerokovanie týmto výborom:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona - § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v spoločnej správe aj s odporúčaním gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:
O bodoch spoločnej správy č. I až III hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov, tlač 720, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov, tlač 720, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 222 z 26. novembra 2013.
V citovanom uznesení výboru ma poverili ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Predsa len, aj keď sme túto situáciu ohľadne tohto zákona diskutovali na výbore, a pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil, mi neprešiel, nedá mi, aby som ho nepredložil k tomuto zákonu opätovne a nepovedal k tomu pár slov.
Ja súhlasím v podstate s predloženým návrhom zákona o poplatkoch, rozumiem aj zvyšovaniu poplatku za uloženie priemyselných odpadov, tieto, tieto zmeny a tieto zvyšovania týchto poplatkov určite pôjdu aj do budúcnosti, pretože tak, ako sa píše v dôvodovej správe, je potrebné proste odkloniť tieto odpady k nejakému inému alternatívnemu spôsobu spracovania, ako je ich ukladanie na skládky. Rovnako chcem povedať, že do budúcnosti takisto, pokiaľ chceme zvýšiť recykláciu, zhodnocovanie odpadov, musíme ísť cestou toho, aby sme zavádzali nové triediace linky, tým zvyšovali separáciu a následne recykláciu, pretože sme v rámci priemeru Európskej únie nie príliš na tom najlepšie, a v rámci komunálneho odpadu, kým v Únii sa riešilo recykláciou okolo 23 %, na skládku išlo 40 % a 20 % sa spaľovalo, tak u nás na skládky išlo..., drvivá väčšina proste komunálneho odpadu a niečo málo sa, niečo málo sa spaľovalo. Nesúvisí to priamo s priemyselným odpadom, ale chcem povedať, že v tejto, v tejto komodite komunálneho odpadu bude musieť sa riešiť ten vrchný strop na vyšší, na možnosť vyrubovania poplatkov za uloženie aj komunálneho odpadu, lebo inak nebudeme tlačiť proste k tým iným alternatívnejším, teda spôsobom zhodnocovania odpadov a, naopak, môžme sa stať tou krajinou, kde bude výhodné odpady na skládky ukladať. Takže v tejto oblasti, v tejto časti toho, čo aj zdôvodnil pán minister, samozrejme, že plne tento zákon sa dá podporiť a treba ho podporiť.
Ale čomu ja nerozumiem a s čím nemôžem súhlasiť je to, že pokiaľ nám narástli, tento problém s odpadmi, pokiaľ tá náročnosť na aj finančné krytie nakladania s odpadmi podľa môjho názoru bude len rásť, prečo by sa malo dávať právo obcí, aby z poplatkov, ktoré vyberú od občanov svojich na účel proste riešenia odpadového hospodárstva, sa tieto prostriedky mohli využiť aj iným spôsobom, kde je daný v tom paragrafe pomerne, v tom § 3 ods. 5, pomerne široký diapazón, že akým spôsobom by sa malo teda z týchto peňazí, pokiaľ si obec všetko splní, čo si má splniť, vylepšovať nejakým spôsobom životné prostredie. Proste vylepšovať si životné prostredie je veľmi vágny a široko postavený pojem, myslím si, že keď už by mali byť tieto prostriedky nejakým iným spôsobom, pokiaľ si komunálny, riešenie komunálneho odpadu vôbec splní vynaložené, tak potom znova len do odpadového hospodárstva, aj keď nie trebárs do komunálneho, ale do iného, ktorý sa nachádza alebo vzniká na území obce, ale určite nie do takto vágne postaveného odseku 5, ako je to v § 3 tohto zákona, že je na vylepšovanie, na vylepšenie životného prostredia, de facto ľubovolne si obec zvyšok peňazí, ktoré si ušetrí, môže, môže použiť.
Myslím si, že nie je to, nie je to ani veľmi morálne, aby proste od ľudí takto vynaložené prostriedky boli použité na iný účel, na aký účel sú od občanov zbierané, vyberané, a preto som si dovolil opätovne predložiť tento návrh pozmeňujúci, kde navrhujem, aby toto, táto nová časť z tohoto paragrafu vypadla a aby príjmy obce, ktoré sú vybraté na odpadové hospodárstvo, boli použité len na odpadové hospodárstvo. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že s tvojím predloženým pozmeňujúcim návrhom sa dá iba súhlasiť, ja tiež takto vnímam, že definovanie zlepšenia životného prostredia v obci sa dá chápať veľmi rôznospektrálne, a tiež sa bojím, aby tieto financie neboli použité na milión päť iných vecí, to som som už povedal aj na výbore, takže podporujem tvoj pozmeňujúci návrh, a myslím, že aj všetci rozumní poslanci a poslankyne by sa mali k tomu takto postaviť. Ako si v úvode povedal, predložený vládny návrh aj podľa môjho názoru je dobrý a spĺňa podmienky, tie, ktoré k nám prichádzajú z Únie, a tá charakteristika, že prevažnú väčšinu odpadu skladujeme, nám tu bude asi mátať ešte veľmi dlho, takže musíme s tým tiež niečo robiť, a verím, že minister životného prostredia sa s tým popasuje tak, ako mu to jeho rezort káže. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá návrh zákona z dôvodu, že Európska komisia rozhodla vo vzťahu k Slovenskej republike o vydaní odôvodneného stanoviska pre nesprávnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady o batériách a akumulátoroch.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky, čím sa dosiahne efektívne nakladanie s použitými batériami a akumulátormi a minimalizuje sa tak negatívny vplyv batérií a akumulátorov na životné prostredie a prispeje sa k ochrane, zachovaniu a zlepšeniu kvality životného prostredia.
V čl. II sa v súvislosti so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov batérií a akumulátorov mení aj zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
V čl. III sa novelizuje zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch, ktorým sa transponuje smernica Komisie z roku 2013/2 zo 7. februára 2013, ktorou sa mení a dopĺňa príloha 1 k smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov.
Ja verím, že predložený návrh poslanecká snemovňa schváli.
Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 831 zo 16. októbra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 721, na prerokovanie týmto výborom:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona - § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV. spoločnej správy aj s odporúčaním gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:
- o bodoch spoločnej správy č. 1 až 37 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu zákonu, vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 223 z 26. novembra 2013.
V citovanom uznesení ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.