27. schôdza

26.11.2013 - 18.12.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

27.11.2013 o 18:05 hod.

Ing.

Róbert Puci

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:05

Róbert Puci
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia, dovolil som si po, po preštudovaní predmetného návrhu zákona a po preštudovaní spoločnej správy pripraviť dva pozmeňujúce návrhy, ktoré máte pred sebou, obidva reagujú na legislatívno-technické úpravy.
Prvý pozmeňujúci návrh sa týka, týka zmeny názvu, keďže od 1. 10. 2013 nadobudnutím účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/2013 o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení ich niektorých zákonov bývalé obvodné úrady životného prostredia prešli do riadiacej pôsobnosti novovzniknutých úradov ako odbory starostlivosti o životné prostredie, tak týmto mojím pozmeňujúcim návrhom reagujem presne na túto zmenu zákona, a v ktorej viac-menej dochádza len ku zmene názvu úradu. Ten, tento pozmeňujúci návrh znie:
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Roberta Puciho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 721.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
1. K návrhu zákona čl. I:
V čl. I bod 24 § 48d) ods. 2 písm. e) sa slová "obvodného úradu životného prostredia" nahrádzajú slovami "okresného úradu".
Odôvodnenie som už uviedol, čiže jedná sa len o zmenu názvu z dôvodu nadobudnutia účinnosti zákona č. 180/2013.
Môj druhý pozmeňujúci návrh sa takisto týka len legislatívno-technických úprav a jedná sa o opravu vnútorných odkazov, odkazov predkladanej novely zákona a tento pozmeňujúci návrh znie:
Pozmeňujúci návrh č. 2 poslanca Národnej rady Slovenskej republiky poslanca Roberta Puciho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
K návrhu zákona čl. I bod 34:
V čl. I, bod 34 pôvodný bod znie:
34. V § 72b ods. 1 písm. a) znie:
"a) je orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve (§ 73) na účel kontroly dodržiavania povinnosti uvedených v § 48b), v § 48c) ods. 16, v § 48c) ods. 18 písm. b) a c), v § 48c) ods. 25 písm. b), v § 48e, v § 54b ods. 1 písm. a) až c), f), i) a j) a § 54b ods. 5,".
Súčasne týmto pozmeňujúcim návrhom vynímam na osobitné hlasovanie bod 28 spoločnej správy. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

27.11.2013 o 18:05 hod.

Ing.

Róbert Puci

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:09

Anton Martvoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené pani kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov NR SR Antona Martvoňa a Otta Brixiho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 721.
Znenie pozmeňujúceho návrhu je nasledovné:
K čl. I:
1. K bodu 15:
Bod 15 sa vypúšťa.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. Pozmeňovák k bodu 45:
V bode 45 v § 78 ods. 2 sa vypúšťa písm. zo). Doterajšie písm. zp) sa označuje ako písm. zo).
3. K bodu 52:
V bode 52 v § 81k sa vypúšťa odsek 1.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 1 až 2.
4. K bodu 53:
Bod 53 sa vypúšťa.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie:
V podstate tento pozmeňujúci návrh bol vypracovaný ministerstvom životného prostredia na základe rokovania ústavnoprávneho výboru, kde navrhovaná právna úprava sa poslancom v ústavnoprávnom výbore javila ako diskriminačná. Týmto návrhom sa ustanovenia pôvodného teda návrhu vypúšťajú aj z toho dôvodu, že súčasný stav právnej úpravy z hľadiska prevádzkovania spaľovní je pre potreby praxe vyhovujúci a nespôsobuje žiadne aplikačné problémy. Zároveň v tejto súvislosti je potrebné vyňať na osobitné hlasovanie bod 34 spoločnej správy s návrhom ho neschváliť.
Preto dávam návrh na vyňatie tohto bodu 34 spoločnej správy na osobitné hlasovanie z návrhom ho neschváliť.
Vážená pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

27.11.2013 o 18:09 hod.

Mgr. PhD.

Anton Martvoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:11

Peter Muránsky
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za udelenie slova, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegovia, ktorí ste tu zostali, vážený pán spravodajca, ja som rád, že z pozmeňujúcich návrhov, ktoré teraz prednesiem ako jeden a..., ako ktoré som podal ako jeden pozmeňujúci návrh, aby som to nakoniec v hlasovaní aj uľahčil. Jedna vec mi asi prejde a to je to, čo predniesol pán spravodajca pán Puci, na čo som upozornil na výbore, že treba tam, aby tam bol obvodný, a nie okresný, či okresný, a nie obvodný úrad. Ale teraz by som k veci, k celému obsahu tohto zákona rád niečo povedal.
Budem trošku kritický, ale aj preto, aby sme skúsili pochopiť, do akého dobrodružstva sa v systéme odpadového hospodárstva púšťame touto veľmi vážnou zmenou. Ono to vyzerá, že je to len jedna novela zákona o odpadoch, ktorá sa bude týkať jednej komodity, a to sú akumulátory a prenosné baterky, ale tak, ako povedal aj pán štátny tajomník na výbore a ako sa nechal počuť aj na iných fórach, tak je to len nástrelový systém alebo nástrelová novela, ktorá, ktorá predznamená, ako bude vyzerať v budúcnosti celý odpadový zákon, ktorý sa dneska pripravuje na ministerstve životného prostredia.
Chcem povedať, že tento systém, ktorý tu je načrtnutý v tejto novele, v tomto prípade je prakticky prevrátením absolútne doterajšieho systému v odpadovom hospodárstve, a to tak, že prakticky všetko riešenie odpadov od finančného toku až po tok materiálový sa dostáva do kontroly a..., do kontroly výrobcov a dovozcov, teda súkromnej sféry, tých, ktorí svoje výrobky uviedli na trh, ktorí sú povinnými osobami a ktorí by sa mali, samozrejme, na systéme odpadového hospodárstva podieľať, ale podľa môjho názoru viac v platbách ako vo vyberaní a kontrole tohto toku.
Na taký obraz by som povedal, že kým v súčasnosti bol asi tok taký, že výrobca, dovozca uviedol na trh, užívateľ kúpil, užíval. Potom, keď sa to stalo odpadom, tak to vyhodil, nejakým spôsobom sa tam objavila, samozrejme, obec, pretože vždycky každý obyvateľ žije na území nejakej obce, a potom sa to dostalo k zbernej spoločnosti alebo priamo k spracovateľovi, alebo cez zbernú spoločnosť spracovateľovi. Dnes ten systém má byť nastavený - a to hovorím, nielen v tejto novele, nielen v akumulátoroch a baterkách, ale v budúcnosti vo všetkých odpadoch, ktoré podliehajú inému riešeniu, ako je, samozrejme, odpad komunálny - asi tak, že výrobca vyrobí, uvedie na trh, užívateľ kúpi, užije, keď to je odpadom, vyhodí to ako odpad. Obec pomaličky je z tohto vyčlenená von a, čuduj sa svete, tento odpad, ktorý si predtým kúpil, občan zaň zaplatil a v cene tohto výrobku proste zaplatil aj tzv. ten recyklačný poplatok, tak sa dostáva naspäť k výrobcovi, ale nikde v zákone nie je hovorené o tom, že by sa dostal k spracovateľovi, čo by podľa môjho názoru absolútne logicky sa mal dostať, alebo by sa mal dostať k zbernej firme, ktorá má zmluvu predovšetkým nie s výrobcom a dovozcom, ale predovšetkým má mať zmluvný vzťah so spracovateľom. A takto nejakým, takto nejakým, tak by to nejakým spôsobom podľa môjho názoru malo byť.
Argumentuje sa v novele rozšírenou zodpovednosťou výrobcov a dovozcov. Pochopte, že v našej situácii Slovenskej republiky ide predovšetkým o dovozcov. Výrobcov máme minimum a výrobcov v oblasti konkrétne, t. j., ktorých sa týka táto novela, ani nie sú, všetko sú to dovozcovia. To znamená, že podľa tejto filozofie vlastne tí, ktorí raz dovezú alebo budú dovážať, predajú, a keď sa ich výrobky opotrebujú, tak tí sa nám podľa filozofie tohto zákona budú údajne teda starať o odpad, ktorý z týchto ich predaných výrobkov, ktoré si naši občania kúpia, tak oni sa oňho postarajú a oni budú riešiť odpadovú problematiku. No, myslím si, že to tak asi veľmi ťažko bude. Teda tak sa píše v dôvodovej správe, že "návrh zákona zavádza rozšírenú zodpovednosť výrobcov batérií, akumulátorov, čo znamená, že výrobcovia budú niesť alebo nesú všetky finančné náklady spojené so zberom, spracovaním, recykláciou všetkých zozbieraných použitých batérií, akumulátorov". Vlastne oni sa o všetko postarajú, vytvoria si aj zberné systémy a na to by som rád dopovedal, že už si vytvárajú, ale v zahraničí, aj recyklačné spracovateľské kapacity. To znamená, asi viete, kam budú hodnotné suroviny smerovať, a to nehodnotné, čo nebude zaplatené a nadlimitné, samozrejme, zostane na území Slovenskej republiky. Náš recyklačný priemysel, naše zberné firmy ľahnú popolom a odpad sa tu bude proste na území našej republiky, ten nehodnotný, nie ten hodnotný, kovy určite nie, to sa nebojte, tie pôjdu von. Ale to nehodnotné ostane na území Slovenskej republiky.
Takže ešte raz. Povinná osoba, ktorá raz výrobok predala, dostala v cene zaplatené, samozrejme, od našich občanov, tak táto bude mať kontrolu nad finančným, materiálovým tokom odpadov. Nikde sa v zákone spracovateľ bez toho alebo zberná spoločnosť bez toho, aby mal zmluvu s kolektívnou organizáciou výrobcov a dovozcov, nespomína. Ideme dokonca do takých, do takých paradoxov podľa môjho názoru, paradox, samozrejme, že niekto si môže myslieť alebo niekto to vydáva, že to tak ako má byť, že to je správne, že to je takto postavené, a síce, a síce aby som to, aby som to nehovoril rozvláčne, ale prakticky zbierať môže, môžete mať nakladanie na, s odpadmi, môžete zbierať, ba akumulátory a prenosné batérie a môžete mať aj zmluvu, samozrejme, so spracovateľom, čo musíte mať, lebo inak by ste nemali kde dávať, ale môžete to robiť iba vtedy, pokiaľ vám to dovolí kolektívna organizácia, ktorú založia výrobcovia a dovozcovia, ktorí raz na území Slovenskej republiky tieto, tieto batérie predali. Možná, možná to, možná to niektorým nebude celkom vhod prípad, ale možná to ani tak celkom není, nepoužívam taký, že ani mliekareň by nemohla aktívne vstupovať na trh a snažiť sa nejakým spôsobom vykupovať mlieko, musela by so založenými rukami čakať, kým ju neosloví nejaká skupina producentov mlieka a nedohodne s ňou sumu a potom ako môže to mlieko odoberať a spracovať na svoje produkty. To znamená tí, ktorí majú dneska spracovateľské spoločnosti, a tí, ktorí majú vybudované zberné spoločnosti, tak bez toho, aby im dovolili výrobcovia a dovozcovia, ktorí, opakujem, to majú zaplatené v cene výrobkov od občanov Slovenskej republiky, tak jednoducho nebudú môcť túto svoju, túto svoju činnosť, túto svoju činnosť vykonávať.
Ja sa domnievam, že nie je absolútne žiadny dôvod, aby tento tok nemohol ísť aj priamo, samozrejme, k spracovateľom, prípadne k zberným spoločnostiam, ktoré majú predovšetkým zmluvu so spracovateľom, a nie, a nie len s výrobcami a dovozcami. Ale čo je dôvodom, aby tomu tak bolo. No, dôvodom je heslo cap v záhrade. Tak keď jednoducho prevedieme, štát prevedie všetku zodpovednosť, ale aj finančné toky, aj kontrolu, aj všetko prakticky na, na podnikateľskú sféru, na, na výrobcov a dovozcov, a tí v cene svojich výrobkov budú získavať tento recyklačný poplatok, nebudem, nenazývame to recyklačný poplatok, proste, proste poplatok za ten environment spracovania toho ich výrobku, ktorý sa raz stane odpadom, čo myslíte, aký, aký budú mať oni myšlienkový pochod? Myšlienkový pochod bude vyzbierať čo najmenej, vykazovať čo najmenej, určite nie nadlimitne, ale do tých najmenších limitov, zaplatiť zberným spoločnostiam a spracovateľským firmám, samozrejme, čo najmenej a čo najviac z toho, čo vyberú prakticky v tom v cene zapracovanom recyklačnom poplatku, si, samozrejme, nechať. Preto si aj vytvárajú kolektívne organizácie nielen u nás, ale aj v zahraničí a je to pre nich, samozrejme, vysoko lukratívne, pretože niekto si na základe recyklačného poplatku urobil proste bohovskú budúcnosť a veľký, veľký biznis. Zakladateľské spoločnosti kolektívnych organizácií si nechajú aj prostriedky tých členov, ktorí potom neskôr tam vstúpia, a to, čo ušetria, tak to je, to je ich. Funguje to v niektorých komoditách, ktoré sú v súčasnosti mimo Recyklačného fondu, aj, samozrejme, v súčasnosti a nie je to nóvum.
Po ďalšie sa domnievam, že daná novela zákona alebo vôbec celá, celá, celé koncipovanie takto odpadového hospodárstva, samozrejme, na začiatku bude chvíľku nejakým spôsobom výhodné, až kým sa nezahltíme tým nepotrebným a nikým nechceným odpadom, ktorý nebude mať kto zaplatiť a spracovať, a potom, potom sa až obce, Združenie miest a obcí v skutočnosti naozaj zobudí. Doteraz, si myslím si, že ani oni to celkom poriadne nepochopili, čo to bude, čo to bude znamenať. Oni to len pochopia o nejaké, o nejaké obdobie. Ale myslím si, že to jednoducho bráni alebo aj v rozpore je aj s hospodárskou súťažou.
Opäť, sú názory také, že, aj z ministerstva životného prostredia, to, čo bolo uverejnené v Hospodárskych novinách, že sa, že bol použitý Úrad pre hospodársku súťaž Českej republiky, že to tak nie je, že je to úplne inak. Ale z celej filozofie toho alebo z celého logického proste sledu, si myslím, že vychádza, že je to v rozpore s hospodárskou súťažou, ak môže napriek tomu, že všetko splní spoločnosť, zbierať iba vtedy, pokiaľ bude mať zmluvu s kolektívnou organizáciou výrobcov a dovozcov, iba vtedy môže toto robiť. A po ďalšie, samozrejme, že tieto kolektívne organizácie bude autorizovať ministerstvo. To znamená, ani tu nebude rovnosť. To znamená, nie všetci, ktorí sa budú chcieť zaregistrovať ako kolektívne organizácie výrobcov a dovozcov, budú zaregistrované. To znamená, že budú zaregistrované len niektoré, možno podľa podmienok, ktoré, áno, správne, pán minister, podľa, ktoré, ktoré budú, ktoré budú dané, podľa týchto podmienok budú zaregistrované. To znamená, že s kým bude chcieť, s ktorou zbernou spoločnosťou a s ktorým spracovateľom budú výrobcovia a dovozcovia chcieť uzavrieť, s tými uzavrú, s ktorými nebudú chcieť, neuzavrú. Opakujem, ten, ktorý doteraz zbieral, ten, ktorý doteraz spracovával, nebude môcť aktívnym spôsobom zbierať, aby do technológie, ktorú vlastní, mohol, mohol tieto, tento odpad voziť a spracovávať, a tak ako doteraz predkladať, samozrejme, kolektívnym organizáciám alebo Recyklačnému fondu, že, áno, toľkoto a toľkoto som preukázateľne spracoval.
Samozrejme, že to vedie aj k tým vývozom hodnotných komodít a ostane u toho nepotrebného na Slovensku, teda únik suroviny, na strane druhej to aj vedie k tomu, aby sa znižovala kvalita, že už nebudú možná potrebné ani také BAT technológie, pretože keď to vyveziem, tak si vlastne vyčistím dvor a splnil som si, splnil som si limity. A kontrola, viete dobre, že na území Slovenskej republiky není tak dostatočná, nieže ešte aby od nás išla kontrola do, do ďalších krajín, kde sa tento odpad bude vyvážať, a ešte k tomu sa aj v novele znižuje, znižuje, jedným slovom, samozrejme, aj potreba na spracovanie, recykláciu alebo spracovanie teda batérií, kde sa to dá aj vysvetliť tak, že pokiaľ ja napr. z akumulátora dostanem, dostanem kyselinu von, už tým pádom prestáva byť, samozrejme, enkovým odpadom a môže putovať, putovať, putovať ďalej. Takýmto spôsobom sa, samozrejme, mnohé veci môžu, môžu tratiť.
Predsa len ešte k tej hospodárskej súťaži, k tomu, čo sa niektorí usmievajú, ale myslím si, že keď to bude predmetom konania pred Európskou komisiou a keď to bude možnáže ďalším zaujímavým infringementom, predmetom ďalšieho zaujímavého infringementu, predsa len by som upozornil na to, že keď to skúmali v Čechách, tak jednoznačne prišli na to alebo prichádzajú na to, tento úrad pre hospodársku súťaž, že prevádzkovatelia týchto kolektívnych systémov, po ktorých, samozrejme, službách je dopyt, nakoľko keďže oni iba jediní môžu dať ten súhlas, aby, aby, preplácať, aby ten spracovateľ a tá zberná spoločnosť mohla proste to robiť a tým pádom aby im preplatili, preplatili proste peniaze za tú ich činnosť, tak jednoducho sa všetci, sa sa jednoducho tieto kolektívne systémy podieľajú na rôznych teda trhoch, či už zberu, spracovania a tak ďalej, proste a tým pádom, tým pádom vytvárajú monopolnú, môžu vytvárať teda monopol a môžu brániť hospodárskej súťaži tým, ktorí by to chceli robiť za rovnakých podmienok, rovnakých podmienok taktiež. A myslím si, že to takisto má svoju logiku. A to je jedno, že či ten kolektívny systém bude jeden alebo budú dvaja, alebo traja, ale budú autorizovaní, a pokiaľ budú iba títo môcť túto činnosť robiť a budú môcť tieto prostriedky hradiť a budú, a vlastne ich vyberajú, nieže vyberajú, ale, ale zo zákona, zo zákona teda o odpadoch dostávajú v cene, v cene toho výrobku prostriedky, ktoré potom oni rozhodujú o tom, ktorému, ktorým zberným firmám, ktorým spracovateľom ich vyplatia alebo ktorým vlastne tieto odovzdané odpady dajú, tak vytvárajú jednoznačne podľa môjho názoru dominantné postavenie, dominantné postavenie na, na trhu.
Aby som nehovoril iba, samozrejme, že negatívne, nebudem ani menovať, ktorých spoločností sa to týka a ktoré sú už pripravené, hlavne z Českej republiky, aby takýto monopolný zberný a zberno-spracovateľský systém na území Slovenskej republiky urobili, ale sú to české spoločnosti a o týchto českých spoločnostiach hovorí aj tento úrad samotný český a s týmito spoločnosťami sa tuná na území Slovenskej republiky, samozrejme, počíta a pod ich tlakom, som presvedčený, že sa aj táto činnosť deje, ale pokiaľ majú existovať kolektívne systémy, tak je pravda, čo sa píše v tomto zákone, že je potrebné dať podmienky, čo kolektívnym systémom môže byť alebo kto kolektívnym systémom môže byť a kto kolektívnym systémom nemôže byť. Pretože je zaujímavé, že v tých komoditách, v ktorých kolektívne systémy odpadových fungujú, tak nám funguje aj 20, aj vyše 20 kolektívnych systémov, tak zrejme, že je to zaujímavé. Je, je kolektívny systém, má jednu kanceláriu, má dve služobné autá, päť ľudí a zabezpečuje celý odpadový systém, celé odpadové hospodárstvo. No nie je sprostredkovateľom odpadového systému, pretože oni zadávajú, čo môžu, čo ktorá zberovka dostane, čo ktorý spracovateľ dostane, bez toho, aby mali jedno nákladné auto, jedno prepravné auto, jednu technológiu a tak ďalej. Kdežto tí, ktorí to v skutočnosti vykonávajú, musia mať iks licencií, autorizácií, museli, museli investovať prostriedky a tak ďalej. Týka sa to všetkých zberných spoločností a spracovateľských spoločností, ktoré fungujú v systéme BAT a v systéme, ktorý tu dlhodobo bol po roku 2001, keď vznikol tento zákon o odpadoch 223, zavádzaný.
Teda chcem povedať, že tým ešte, na záver, že tento zákon podľa môjho názoru nejde dobrým smerom, že jednoducho bude znamenať zánik toho, čo tu, čo tu bolo vybudované, a to i zberných spoločností aj spracovateľských kapacít, že to bude mať za následok vývoz hodnotnej suroviny z územia Slovenskej republiky a pokles, samozrejme, tým aj pracovných miest.
Tie pozmeňujúce návrhy, ktoré ja som dal, sú prakticky v jednom zhrnuté, absolútne minimálne, prakticky ani nejdú proti, proti tomu, aby, aby to, aby ten odpad teda išiel aj výrobcom a dovozcom, ale smeruje k tomu, aby mohol ísť aj spracovateľom a aby aj spracovatelia mohli vyvíjať priamu aktivitu na to, aby, aby mohli tak ako doteraz tento odpad, v tomto prípade akumulátory a prenosné baterky, zbierať a spracovávať bez toho, aby ich niekto, nejakým spôsobom obmedzoval tak, ako je to v dikcii tohoto zákona. Ďakujem pekne, tým som skončil.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

27.11.2013 o 18:11 hod.

Ing. Mgr.

Peter Muránsky

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:32

Ľubomír Petrák

Vystúpenie v rozprave 18:36

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nedá mi nevystúpiť. Možno, že to bude mini krátke, ale musím to povedať. Čítam z dôvodovej správy:
"Účelom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu smernice 2006/66/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky, čím sa dosiahne" a tak ďalej a tak ďalej.
Čítam ešte raz:
"Účelom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu smernice..."
Keď sme si pozreli, ako sa nám vyjadril legislatívny odbor Národnej rady, mali sme tam niekoľko desiatok pripomienok. Áno, je to v spoločnej správe, ako pán spravodajca správne vyhodnotil, 37 bodov to má. Teraz, keď som počul pozmeňovací návrh pána Martvoňa, ktorý hovoril, že aj ústavnoprávny výbor hovorí, že môže to byť diskriminačné, tak dal pozmeňujúci návrh, dobre, v poriadku, súhlasím, tak mne oficiálne z toho vychádza otázka, pýtam sa, je transpozícia smernice úplná a správna, diskriminačná, na našom území, na území Slovenskej republiky? Pretože tak to bolo konštatované, a pýtam sa, je to už úplná a správna transpozícia? Na výbore mi bolo odpovedané, že uvidíme, ako povie Brusel. Tak chcel by som, aby sme vychytali tie muchy už teraz hneď, keď to tu máme, lebo, no jako, áno, ja viem, že snažíme sa všetci. Ja neviem, kto je za to všetko zodpovedný, predpokladám, že minister a jeho rezort. Takže na to musím upozorniť, aby sme nemuseli, neviem, o tri mesiace znovu sa k tomu vracať. Takže tu je moja taká pripomienka, že tá logika tu nepustí proste, úplná a správna, tak nech je úplná a správna, a budem veľmi rád, keď nepríde z Bruselu nič.
Ďakujem pekne, iba toľko z mojej strany.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

27.11.2013 o 18:36 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:38

Anton Martvoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Fecko, ja chcem iba upresniť v podstate, ja som povedal, že v tom ustanovení, ktoré teda sme cez pozmeňujúci návrh s ministerstvom životného prostredia vypustili, tak v tom ústavnoprávny výbor, v tom jednom ustanovení, dá sa povedať, vo vzťahu k vzdelaniu videl diskrimináciu, nie vo vzťahu k celému zákonu. Čiže ja som netvrdil, že zákon je diskriminačný. To jediné, čo bolo polemické, že môže byť diskriminačné vo vzťahu k vzdelaniu, tak to ministerstvo životného prostredia v spolupráci s ústavnoprávnym výborom vypustilo. Čiže iba na upresnenie ako také. Toľko z mojej strany.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.11.2013 o 18:38 hod.

Mgr. PhD.

Anton Martvoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:39

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V zásade v rozprave vystúpilo niekoľko poslancov a mám niekoľko aj poznámok k ich vystúpeniam, ale s takým zásadným prejavom vystúpil pán poslanec Muránsky a kritizoval tento zákon a vyjadril aj rôzne pochybnosti a isté aj, by som povedal, napadol ministerstvo a konkrétne aj ministra, že tu má záujem o nejakú monopolizáciu trhu alebo nejaké zvýhodňovanie niekoľkých skupín, či už výrobcov, dovozcov alebo nejakých subjektov na trhu. A ja skúsim, keď vy ste použili také prirovnanie, tak aj ja skúsim, pán poslanec, prirovnanie, že trafená hus zagágala. A vysvetlím tuná kolegom, ktorí nefungujú v odpadovom hospodárstve niekoľko rokov tak ako vy, ako to konkrétne v komodite baterky funguje dnes. Keď ste to otvorili, tak si to povedzme.
Dnes to v komodite baterky funguje asi, a akumulátory, funguje asi tak. Pán poslanec Kuffa býva v Kežmarku a jeho sused môže obchodovať s baterkami ako takými a zbiera vyradené baterky. A dajme tomu, že cez, cez kopec v Poľsku je niekto, kto spracováva tieto baterky. Je to možno 40 kilometrov, ale tento podnikateľ, sused pána Kuffu, nemôže odniesť tú baterku do Poľska, kde za ňu dostane viac peňazí a je mu to bližšie, on musí túto baterku, kolegyne a kolegovia, odniesť do Serede, pretože tak je u nás postavený zákon. Musí ju odniesť do Serede spracovať nejakému podnikateľovi na Slovensku, kde za ňu dostane menej peňazí, a navyše ju musí ešte 350 kilometrov niesť. A viete, prečo to tak u nás funguje? Pretože v roku 2005 pán poslanec Muránsky dal takú, taký pozmeňovací návrh do zákona, kde sa takto monopolizoval slovenský trh. A práve preto Slovenská republika, konkrétne v zastúpení ministerstva životného prostredia, už prehrala niekoľko sporov v objeme niekoľko miliónov eur, pretože sme monopolizovali európsky trh na Slovensku. A preto nemohli niektorí podnikatelia vyviesť svoj tovar mimo krajiny, lebo to museli dať spracovať v Seredi. Budeme sa hádať, pán Muránsky, o tom? Je to tak.
A teraz, napadli ste aj systém, ktorý pripravuje ministerstvo životného prostredia, a to, že dovozcovia a vývozcovia, ktorí sú zodpovední za odpad, si budú určovať, akým spôsobom s daným odpadom naložia. No, takto to funguje v zásade v celej Európe a my chceme niečo iné. Teda vy chcete niečo iné. A vy chcete niečo také, že chcete povedať, že keď sa ja napríklad chcem ísť niekam ostrihať, vy my chcete povedať, že kde sa mám ísť ja ostrihať za svoje peniaze. Keď som ja raz zodpovedný za odpad, že ho zneškodním, zlikvidujem, zrecyklujem alebo niečo s ním urobím, ja sa predsa rozhodnem, kde to dám urobiť. A keď Európa hovorí o tom, že znečisťovateľ platí, tak predsa rozhodne o tom, že akým spôsobom, a nesie za to zodpovednosť, pán Muránsky. Však ten dovozca a výrobca za ten odpad nesie zodpovednosť, že ho zlikviduje, nie spracovateľ odpadu, nie on nesie zodpovednosť, ten, kto ho doviezol alebo vyrobil. A on sa musí rozhodnúť o tom, že či použije taký napríklad obal, ktorý sa dá hneď recyklovať, alebo ho rovno použiť vo výrobe, alebo použije taký obal vo svojom výrobku, ktorý potom bude musieť spaľovať alebo odnášať na skládky. To je jeho rozhodnutie, za ktoré nesie zodpovednosť.
Funguje to teraz ako? Teraz to funguje tak, že vy zaplatíte, pán Kuffa, už som si vás vybral, nehnevajte sa, ale poviem príklad, idete do obchodu a kúpite si zubnú pastu a vy v tej cene, za ktorú dáte, ja neviem, za zubnú pastu 2,5 eura, zaplatíte recyklačný poplatok. A ten recyklačný poplatok zaplatíte výrobcovi alebo tomu obchodníkovi a ten za to odvedie svoje peniaze, teda tieto peniaze, tie recyklačné, do Recyklačného fondu. Viete, kto ovláda posledných 10 rokov Recyklačný fond? Šesť ľudí. A tí rozhodujú o tom, kam pôjdu peniaze z recyklácie. Je to tak, pán Muránsky? Asi áno. (Reakcia z pléna.)
Takže my chceme urobiť niečo iné. My chceme urobiť to, že peniaze, ktoré vy zaplatíte vo svojom výrobku, urobí, dostane výrobca alebo dovozca a on za to, že tieto peniaze získal, zodpovedá, že zlikviduje ten odpad, ktorý vznikol vám a komukoľvek inému, kto na Slovensku tento odpad, ten odpad vytvoril. Tak má byť nastavený systém. Výrobcovia a dovozcovia si budú zakladať kolektívne systémy. Nebudú vznikať ledabolo. Budú vznikať tak, že budú certifikované a certifikát dá ministerstvo životného prostredia. To nemôže byť hocikto, kto bude robiť tento kolektívny systém. A ten sa bude musieť postarať o to, aby zlikvidoval tento odpad, a bude sa musieť postarať o to ako podnikateľský subjekt, že to dá za najlepšiu cenu. Nedá to za monopolnú cenu nejakému človeku v Seredi alebo niekde inde. Predsa on bude rozmýšľať o tom, aby náklady, ktoré má spojené s odstránením alebo zneškodnením odpadu, boli čo najnižšie. To je celé, pán Muránsky.
Takže ešte ste tam hovorili o tom, že bola nejaká, nejaký list z českého protimonopolného úradu a že to naše rozhodovanie a to naše, to naše, ten náš zákon bude v rozpore s hospodárskou súťažou. Je zaujímavé, že sa k nášmu zákonu vyjadruje český protimonopolný úrad. Prečo ste to nedali na náš protimonopolný úrad? Však keď hovoríme o našom zákonodarstve, tak sme to mali, no tak ste to mali dať na náš protimonopolný úrad a možnože by vám povedal, že to je protizákonné alebo v rozpore s hospodárskou súťažou. Len ma to udivilo, že český, český protimonopolný úrad hovorí o našom zákonodarstve.
V každom prípade stojím za tým, čo sme predložili, je to transpozícia smernice, myslím si, že kompletná, a preto ešte sme potrebovali, a ja som sa celý čas netváril, že sme majstri sveta a že sme spadli z neba úplne učení, a došlo aj počas rokovaní v rámci výboru, aj v expertných skupinách k niektorým zmenám, ktoré sme možno nedomysleli, a potrebovali sme vylepšiť tento zákon, tak sme komunikovali aj s poslancami Národnej rady, a preto podporujem pozmeňovacie návrhy pána poslanca Puciho - aj jeden, aj druhý - aj pána poslanca Martvoňa a podporujem aj pozmeňujúci návrh, ktorý sa síce priamo netýka nášho zákona, ale ktorý predložil pán poslanec Petrák. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

27.11.2013 o 18:39 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:48

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je najmä zabezpečenie plnenia programového vyhlásenia vlády, na základe ktorého sa zavádza súbor nástrojov na riešenie spôsobu, nahrádza obmedzenia, ktoré vznikajú vlastníkom pozemkov v chránených územiach, a upravujú sa aj ďalšie pravidlá vykonávania ochrany prírody a krajiny.
V návrhu zákona sa súčasne plní uznesenie vlády č. 793 z 11. novembra 2009 o stanovení postupu pri stanovení vyššieho verejného záujmu v súlade s čl. VI smernice Rady 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov, rastlín.
Na základe poznatkov a potrieb z praxe sa nastavujú nové pravidlá pre reguláciu nepôvodných a inváznych druhov rastlín a živočíchov a nový postup pri vyhlasovaní chránených území, pričom kompetencia na ich vyhlasovanie prechádza z doterajších orgánov ochrany prírody na vládu Slovenskej republiky, a súčasne sa novelizujú časti zákona týkajúce sa najmä ochrany chránených živočíchov, ochrany drevín, výkonu štátneho dozoru a náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi.
V článku 2 sa po dohode s Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky navrhuje úprava oslobodenia od správnych poplatkov v súvislosti s vyhotovovaním dokumentácie a zápisom osobitne chránených častí prírody a krajiny do katastra nehnuteľností a cieľom úprav navrhovaných v článkoch 4 a 5 je umožniť, aby výkon rozhodnutia orgánu štátnej správy, starostlivosti o životné prostredie na peňažné plnenie, ktoré je príjmom Environmentálneho fondu, uskutočňoval tento fond.
Verím, že predložený návrh zákona schválite a postúpite do tretieho čítania.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.
Skryt prepis

27.11.2013 o 18:48 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

18:51

Ľuboš Martinák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 832 zo 16. októbra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na prerokovanie týmto výborom:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy aj s odporúčaniami gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:
- o bodoch spoločnej správy č. 1 až 46 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 220 z 26. novembra 2013. V citovanom uznesení výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

27.11.2013 o 18:51 hod.

Ing.

Ľuboš Martinák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
27. schôdza NR SR - 3.deň - A. dopoludnia
 

Vystúpenie v rozprave 9:05

Mikuláš Huba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy zatiaľ nevidím, okrem pani podpredsedníčky, takže vážení páni kolegovia, nedá mi nezačať jednou aktualizačnou pripomienkou, lebo si myslím, že sa v nej výstižne odzrkadľuje neradostná situácia v našej štátnej ochrane prírody, ktorá úzko súvisí aj s prípravou a prerokúvaním predloženej vládnej novely zákony o ochrane prírody a krajiny.
Pred pár dňami sme si pripomenuli 9. výročie historickej víchrice vo Vysokých Tatrách. Bezprostredne po nej vzniklo niekoľko spontánnych iniciatív (Nové Tatry, Nad Tatrou sa blýska, vyhlásenia vedcov a podobne). Tieto sa následne zliali do Mimovládneho výboru Naše Tatry, ktorý sa hneď v deň svojho vzniku (13. 12. 2004) obrátil na vtedajšieho predsedu vlády so súborom požiadaviek a odporúčaní, ako vzniknutú situáciu riešiť. Postupne sa s nimi verejne stotožnili samosprávne orgány kľúčových vedeckých ustanovizní (Senát Univerzity Komenského, Snem Slovenskej akadémie vied a ďalšie), ako aj do 300 popredných osobností nášho vedeckého, kultúrneho a spoločenského života.
Odvtedy sa v Tatrách, presnejšie v Tatranskom národnom parku a v jeho ochrannom pásme, udialo toľko negatívneho, namiereného proti prírode, proti bežným ľuďom, proti odborníkom, ale aj proti duchu ústavy a dikcii zákonov, že je to až neuveriteľné a oprávnene to doma i v zahraničí vyvoláva pochybnosti o tom, či náš najstarší a najvýznamnejší národný park ešte má oprávnenie nazývať sa národným parkom.
Z odporúčaní mimovládneho výboru sa nerešpektovalo takmer nič. Za vlád Mikuláša Dzurindu však jestvoval aspoň aký – taký dialóg medzi predstaviteľmi štátnej moci a nositeľmi odlišných názorov v tejto oblasti. Za 1. vlády Roberta Fica sa situácia ďalej zhoršila. Tí pracovníci štátnej správy a odborných organizácií (vrátane bývalého riaditeľa TANAP-u), ktorí sa angažovali v prospech prírody, ľudí a zákonov, boli zo svojich funkcií odvolaní a v nejednom prípade následne prišli aj o zamestnanie. Proti ochranárom a ďalším aktívnym občanom snažiacim sa kriticky poukazovať na situáciu a zabrániť ťažbe dreva na miestach, kde sa ťažiť v zmysle zákona nemá, bolo použité násilie. Názory vedcov, ktorí upozorňujú na chybné a neodborné prístupy k tatranskej prírode, sa systematicky ignorujú. Následne sa na území Tatranského národného parku začali – neoprávnene použijúc inštitút výnimiek zo zákona – realizovať investičné aktivity, ktoré masívne a natrvalo poškodzujú prírodu národného parku. Týka sa to aj jeho najcennejších častí: národných prírodných rezervácií. (Spomeniem aspoň odstraňovanie lesných a kosodrevinových porastov, poškodzovanie a ničenie vzácnych biotopov, deštrukciu pôdneho krytu, masívne terénne úpravy a výkopy, zmeny vodného režimu, devastáciu tokov, hlukové a svetelné znečistenie, neprimeranú výstavbu a iné.) V susednom Národnom parku Nízke Tatry, a to aj v jeho jadrovej zóne, sa po niekoľko rokov masívne aplikovali chemické postreky, čo v podobných chránených územiach v Európskej únii zrejme nemá obdobu. Svoje vážne znepokojenie zo situácie v Tatrách dala pred časom najavo Svetová únia ochrany prírody, Európska komisia i Slovenský národný komitét Programu UNESCO Človek a biosféra.
Pod stanoviská, kritizujúce z odborných pozícií protiprírodné postupy uplatňované v TANAP-e, NAPANT-e a v ďalších národných parkoch sa podpísali stovky našich i zahraničných odborníkov.
Verejnosť sa prostredníctvom reprezentatívnych výskumov verejnej mienky viackrát výraznou väčšinou vyjadrila za účinnejšiu ochranu prírody v Tatrách i v ostatných chránených územiach na Slovensku.
Rezort životného prostredia, do pôsobnosti ktorého ochrana prírody patrí, sa však vytrvalo tvári, že všetko je viac-menej v poriadku, dokonca devastácii slovenskej prírody neraz vychádza v ústrety, či už svojou aktivitou alebo pasivitou. Verte mi, že sa mi to nehovorí ľahko, pretože som bol jeden z tých, ktorí stáli pri vzniku tohto rezortu tesne po Nežnej revolúcii.
V rámci diskusie o návrhu zákona často odznievalo, že sa pripravuje prehodnotenie, rozumej zníženie výmery národných parkov a iných chránených území na Slovensku. Vraj nemáme na ochranu prírody peniaze. Pritom toto tvrdenie sa neobjavilo v posledných rokoch, teda v čase krízy, ale ešte v čase rekordného hospodárskeho rastu v druhej polovici minulého desaťročia. Z toho je zrejmé, na akom stupni rebríčka hodnôt našich vlád sa príroda a jej ochrana dlhodobo nachádzali a nachádzajú, ale aj to, že argumentovať nedostatkom peňazí je v tomto prípade nedorozumenie a v horšom prípade kamufláž, aj keď v konečnom dôsledku predsa len ide o peniaze, napríklad o cenu prírody ukradnutej nám všetkým a najmä tým, ktorí prídu po nás.
V tejto súvislosti mi nevdojak prichádza na um slovné spojenie rodinné striebro. Často sa používa v súvislosti s rôznymi podnikmi, často zastaranými, ropovodmi, plynovodmi a všetkými možnými technickými dielami. Raz som počul, že týmto slovným spojením ktosi označil aj významných slovenských umelcov. Ale nepamätám si, že by niekto toto slovné spojenie aplikoval na slovenskú prírodu. A pritom, čo už viac si zaslúži takéto označenie, rodinné striebro, ak nie naša príroda? Čo je autentickejšie, nenahraditeľnejšie, vzácnejšie, závideniahodnejšie a zároveň zraniteľnejšie ako slovenská príroda? Čo je viac symbolom Slovenska a identifikačným znakom jeho obyvateľov ako naše lesy, hory, doliny, riečne zákutia, jaskyne, skrátka, dary prírody? Pritom tie najhodnotnejšie a zároveň najzraniteľnejšie hodnoty sú skoncentrované práve na území národných parkov. Tvrdiť, že máme príliš veľa vzácnej prírody, je podobný alogizmus, ako tvrdiť, že máme príliš veľa drahých kovov, peňazí alebo hoci schopných ľudí. Čo by za to, keby mali to, čo máme my, dali iní, ku ktorým Pán Boh pri nadeľovaní prírodných krás nebol taký štedrý ako k nám?
Ale hovorme, keď už chcete, ešte chvíľu o peniazoch a o ich vzťahu k prírode.
Keď mám zostať na pôde rezortu, prvé mi napadnú emisie, ale nebudem zneužívať túto niekoľko rokov starú kauzu a budem sa venovať len prírode.
Nechcem tvrdiť, že ochrana prírody sa dá robiť zadarmo, ale často sa ukazuje byť najlepšou a najefektívnejšou formou tejto činnosti v územiach s najvyšším stupňom ochrany ponechanie prírody na prírodu. (Platí to ako z pohľadu ekologického, tak aj ekonomického.) Neviem, prečo túto zjavnú a v zahraničí rešpektovanú skutočnosť tak radi nerešpektujeme.
Prečo sa nesprávame tak, aby si slovenská príroda, keď už na ňu údajne nemáme, na svoju ochranu zarobila? Prečo vyvážame vzácne prírodné zdroje, napríklad drevo, nespracované a nezhodnotené, do zahraničia, namiesto toho, aby sme ho najskôr premenili na výrobky s podstatne vyššou pridanou hodnotou?
Prečo hovoríme len o tom, že sú tu subjekty, konkrétne najmä neštátni vlastníci lesov, ktoré na to, že sa ich pozemky nachádzajú na území národných parkov, doplácajú? (Mimochodom, aj ja dlhodobo požadujem, aby ku spravodlivej a adekvátnej kompenzácii majetkovej ujmy konečne došlo, a naozaj fandím predkladateľom zákona, aby tento manéver, ktorý je zakomponovaný v návrhu zákona, úspešne vošiel do praxe.) Ale mám tu aj jedno ale. Prečo jedným dychom nehovoríme aj o tých subjektoch, ktoré z národných parkov a iných chránených území profitujú, či už ako podnikatelia, alebo ako návštevníci? Prečo by nemali platiť tí prví hoci symbolické percento zo svojho zisku, respektíve z tržieb a tí druhí hoci symbolické euro zo vstupného? Aj keď dosiaľ nedisponujem presnými číslami, som presvedčený, že na vykúpenie neštátnej pôdy v národných parkoch, minimálne na územiach so 4. a 5. stupňom ochrany, by sa takto v pomerne krátkom čase podarilo získať potrebné zdroje.
A napokon, ale nie na poslednom mieste, prečo nevyužívame efektívne ochotu ľudí robiť niečo dobrovoľne a vo svojom voľnom čase v prospech prírody, krajiny a spoločnosti, napríklad dobrovoľnú zložku stráže prírody, alebo ochranárske mimovládne organizácie? Tomu sa bude v našom spoločnom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu podrobnejšie venovať kolega Martin Fecko, takže len celkom stručne. Stráž prírody a najmä jej dobrovoľná zložka je príkladom toho, ako sa dá účelne využiť potenciál ochoty nezištne urobiť niečo pre prírodu, krajinu a spoločnosť: dobrovoľne a vo svojom voľnom čase. Na to, aby sme tento potenciál využili skutočne efektívne, je však potrebné vybaviť stráž prírody príslušnými kompetenciami a zvýšiť jej autoritu podobne, ako je tomu v iných krajinách. Predložený návrh zákona ide, žiaľ, v niektorých smeroch skôr opačným smerom. V našom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa preto snažíme aspoň čiastočne zlepšiť legislatívne postavenie, fungovanie a akcieschopnosť stráže prírody.
Keď sa po rozdelení Československa rozdával národný majetok niekoho kamarátom, hovorilo sa tomu lúpež storočia, oprávnene. Ale ešte stále išlo (snáď s výnimkou kúpeľov) len o viac-menej tuctové ľudské – navyše zväčša zastarané – výtvory, akých je vo svete neúrekom. Snaha rozpredať či rozdať jedinečnú slovenskú prírodu je oveľa nebezpečnejšia. V tomto prípade ide o hodnoty unikátne, nenahraditeľné, nadčasové a v pravom slova zmysle celospoločenské. To by bola krádež, vážení, nie storočia, ale minimálne tisícročia.
Vždy keď počujem, že našu prírodu chránime príliš oponujem, že ju chránime príliš málo.
V rámci prvého čítania som navrhol, aby sme ďalej nepokračovali v prerokúvaní tohto návrhu zákona. Keďže napriek veľkému úsiliu mnohých zainteresovaných, ako aj napriek určitým prísľubom zo strany predkladateľa nedošlo k podstatnejším zmenám smerom k lepšiemu, tak mi nezostáva nič iné, ako svoj návrh spred mesiaca v mierne modifikovanej podobe zopakovať.
Navrhujem, aby sa návrh zákona vrátil predkladateľovi na prepracovanie do podoby skutočne komplexnej a systémovej novely zákona o ochrane prírody a krajiny s umožnením aktívnej účasti verejnosti a zainteresovaných odborníkov a mimovládnych organizácií na jeho príprave.
Som presvedčený, že predložený návrh zákona nerieši systematicky a na základe najlepších dostupných poznatkov dlhoročné kľúčové problémy ochrany prírody a krajiny, samozrejme, s tými výnimkami, o ktorých som sa zmienil a ku ktorým ešte doplním aj napríklad problematiku riešenia inváznych druhov, migračných bariér, fenomén obecných chránených území a niektoré ďalšie nezanedbateľné pozitíva tohto návrhu zákona, ale na druhej je fakt, že celý rad zásadných problémov sa v ňom obchádza až ignoruje.
Vážne výhrady zaznievajú aj k procesu prerokúvania Hromadnej pripomienky verejnosti a mimovládnych organizácií k predloženej novele zákona.
Svoj návrh zdôvodňujem najmä nasledujúcimi okruhmi dôvodov:
1. Popri niektorých pozitívnych zámeroch návrh zákona obsahuje viacero novelizačných bodov, respektíve ustanovení, ktoré sú z hľadiska ochrany prírody i krajiny diskutabilné, kontraproduktívne až škodlivé a v súčasnosti platný stav nezlepšujú, ale skôr zhoršujú.
2. Návrh zákona neobsahuje celý rad dôležitých ustanovení a systémových opatrení, ktoré by boli v záujme zlepšenia stavu ochrany prírody a krajiny a zvýšenia prestíže orgánov a organizácií štátnej ochrany prírody.
3. Nielen v čase pred medzirezortným pripomienkovým konaním a prvým čítaním v Národnej rade, ale aj po prvom čítaní prišli k návrhu zákona desiatky zásadných pripomienok z prostredia nezávislých expertov, len ja som ich napočítal okolo 120, čo samo osebe považujem za dostatočný dôvod na to, aby môj návrh bol akceptovaný.
4. Návrh zákona napriek tomu, že podľa názvu ide o zákon o ochrane prírody a krajiny, sa ochranou krajiny de facto nezaoberá, dokonca cieľ ochrany charakteristického vzhľadu krajiny predkladatelia navrhujú z účelu zákona vypustiť, to všetko s odôvodnením, že niekedy v budúcnosti bude snáď prijatý špeciálny zákon o ochrane krajiny. Veľmi tomu fandím, ale v žiadnom prípade nemôžem s takýmto riešením súhlasiť. Buď teda predložme obidva takéto návrhy zákonov paralelne, lebo v opačnom prípade tu vznikne právne vákuum. A pritom chrániť a udržateľne manažovať všetky typy krajiny nás zaväzuje napríklad Európsky dohovor o krajine, ktorého sme zmluvnou stranou už celých osem rokov.
5. Niektoré ustanovenia v návrhu zákona nezodpovedajú smernici o biotopoch a v súčasnosti platný nesúlad nielenže neodstraňujú, ale ho v niektorých prípadoch ešte prehlbujú.
6. Návrh zákona nebol predložený spoločne s príslušnými vykonávacími vyhláškami, čo nám de facto bráni v jeho skutočne kompetentnom a serióznom posúdení.
7. Návrh zákona a proces jeho pripomienkovania (vrátane nakladania s pripomienkami odbornej i laickej verejnosti) vykazuje viaceré znaky neštandardného postupu.
8. Podľa môjho názoru predkladateľ dostatočne nevyužil čas medzi prvým a druhým čítaním na zapracovanie oprávnených pripomienok, cieľom ktorých bolo zlepšiť dikciu viacerých ustanovení navrhovaného zákona.
Mohol by som v tejto chvíli citovať ľudí z praxe (z Inšpekcie ochrany prírody, zo správ národných parkov, od stráže prírody, od speleológov, ale aj od vlastníkov neštátnych lesov a podobne). Citovať ich všetky by zabralo neúmerne veľa času, a preto sa obmedzím iba na jeden, pochádzajúci z prostredia inšpekcie.
Citujem: „Veľa výrubov drevín mimo lesa (aj na veľkých plochách) sa už v súčasnosti vykonáva aj bez objednávok a faktúr, na ústne dohody drevorubačsko-štiepkarských firiem s rôznymi vlastníkmi pozemkov a pri nedostatku dreva na štiepku je to dobrý biznis. Ak sa podmienky ešte zmäkčia, ako sa navrhuje v novele, budú stromy z krajiny miznúť ešte rýchlejšie ako doteraz. So zákonom pracujem denne a je v ňom od začiatku a najmä po niekoľkých jeho novelách veľa nedostatkov, každá ďalšia zmena ho len komplikuje a ako inšpektori sa potom trápime pri výklade a aplikácii v praxi.“
Pre prípad, že by tento môj návrh, teda vrátiť návrh zákona predkladateľovi, ctená snemovňa nepodporila, tak som s kolegami Mičovským a Feckom pripravil pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Dovoľujem si na jeho úvod podotknúť, že sme sa obmedzili skutočne len na vylepšenie či spresnenie niektorých navrhovaných ustanovení a de facto sme len zhrnuli pripomienky, ktoré sme už prezentovali v rámci rozpravy v prvom čítaní či na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Inými slovami, v tejto chvíli sa nepokúšame o zásadné zmeny, ktoré by sa dali označiť ako celková zmena filozofie zákona. K tomu sa, verím, dostaneme v dohľadnej budúcnosti.
Úvodom zhrniem, čoho sa tento náš návrh týka, pre väčšiu prehľadnosť. Týka sa: 1. definície predmetu zákona, 2. ochrany prírody a krajiny ako verejného záujmu, 3. ochrany biotopov v intenciách smernice o biotopoch, 4. ochrany charakteristického vzhľadu krajiny, 5. ochrany stromov vo voľnej krajine, 6. spresnenia režimu ochrany v národných parkoch, 7. spôsobu vyhlasovania chránených území, 8. posudzovania vplyvov, plánov a projektov na európsku sústavu chránených území a 9. prechodných ustanovení.
A teraz mi dovoľte predniesť avizovaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh a predtým si dám ešte pohár vody, ak dovolíte.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Martina Fecka a Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Čiže navrhujeme, aby sa zákon menil a dopĺňal takto:
Po prvé. V čl. I bode 1 v § 1 ods. 1 navrhujeme znenie: „Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodného dedičstva, hodnôt a krás, ako aj charakteristického vzhľadu krajiny a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy regionálne a miestne špecifiká.“
Odôvodnenie. Vo vládnom návrhu zákona absentuje medzi cieľmi zachovanie charakteristického vzhľadu krajiny a do istej miery sa relativizuje zmysel a dôležitosť ochrany prírody a krajiny. Na druhej strane navrhované znenie prináša niektoré nové, žiaduce motívy ochrany, napríklad poskytovanie ekosystémových služieb. Nami navrhované znenie je akousi syntézou pôvodného a novelizovaného znenia v § 1.
Po druhé. V čl. I bode 2 v § 2 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ochrana prírody a krajiny podľa tohto zákona je vo verejnom záujme a nemôže byť spochybnená žiadnym iným verejným záujmom."
Odôvodnenie. V platnom zákone nie je vo viacerých prípadoch vyjadrené, čo sa považuje za verejný záujem, pričom ide o vážny nedostatok tohto návrhu pri ochrane prírody a starostlivosti o krajinu. Táto absencia umožňuje následne nad samotnú ochranu prírody a krajiny ako činnosť vo verejnom záujme nadraďovať iný verejný záujem (napr. výstavbu), čo vytvára riziko, že ochrana prírody a krajiny môže byť kedykoľvek spochybnená iným verejným záujmom. Úprava navrhovaná v bode 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je v súlade aj s článkom 6 smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín.
Po tretie. V čl. I sa bod 13 vypúšťa a doterajšie body sa následne prečíslujú.
Po štvrté. V čl. I bode 14 v § 6 ods. 1 sa slová „Ochrana prírodných biotopov" nahrádzajú slovami „Ochrana biotopov".
Odôvodnenie k bodom 3 a 4. Predložené znenie novely zákona mení pôvodný širšie koncipovaný pojem „ochrana biotopu" na „ochrana prírodného biotopu", čím v značnej miere vylučuje z tejto ochrany iné druhy biotopov ako napríklad poloprírodné biotopy alebo aj niektoré ochrany hodné antropogénne biotopy, čím môže byť v mnohých prípadoch priamo ohrozený hlavný motív ochrany (napríklad známe orchideové lúky). Takéto zúženie ochrany zo všetkých druhov biotopov len na prírodné biotopy je vyslovene v rozpore aj so smernicou Rady 92/43/EHS, kde v článku 1 písm. b) sú pod pojmom „prirodzený biotop" zahrnuté okrem prírodných aj prirodzené biotopy, ako aj poloprírodné biotopy. Takže aj z tohto dôvodu navrhujeme ponechať pôvodnú úpravu v čo najširšom význame „ochrana biotopov", čo lepšie zodpovedá aj zneniu uvedenej smernice.
Po piate. V čl. I bode 16 v úvodnej vete sa slová „7a a 7b“ nahrádzajú slovami „7a až 7c".
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 7 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Po šieste. V čl. I bode 16 v § 7a ods. 5 sa na konci za slová „právnym predpisom" vkladá čiarka a slová „a to na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu po potvrdení ich úhrady".
Odôvodnenie. Požadované činnosti sú finančne náročné a môžu ohroziť – v kumulácii s ostatnými povinnosťami ochrany životného prostredia – hospodárenie dotknutých subjektov. Ak užívateľ pozemkov nezapríčinil stav ohrozenia pôvodného druhového zloženia, je táto povinnosť nad rámec Ústavy Slovenskej republiky. Navyše vykonaním tejto činnosti by užívateľ pozemku porušil § 4 ods. 3 zákona, nakoľko prirodzený výskyt nie je v ňom zadefinovaný.
Po siedme. V čl. I bode 16 sa za § 7b vkladá nový § 7c, ktorý vrátane nadpisu „Ochrana charakteristického vzhľadu krajiny“ znie:
Odsek 1: „Pri využívaní krajiny je každý povinný chrániť jej charakteristický vzhľad a obmedziť činnosti, ktoré môžu narušiť jej charakteristické črty. Za týmto účelom sa pri umiestňovaní nových stavieb, ako aj iných objektov a aktivít zabezpečí ich vhodné začlenenie do krajiny v súlade s existujúcimi významnými krajinnými prvkami, historickými krajinnými štruktúrami, krajinnými horizontmi alebo tradičnými krajinnými dominantami.“
Odsek 2: „Podrobnosti o charakteristickom vzhľade krajiny a charakteristických črtách krajiny, vrátane vymedzenia jednotlivých typov krajiny, podmienkach ich ochrany, ako aj podmienkach začleňovania objektov a stavieb do krajiny upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.“
Odsek 3: „Podrobnosti podľa odseku 2 sú podkladom na vypracovanie vyjadrenia podľa § 9 ods. 1 písm. a) až c)."
Odôvodnenie. Je potrebné v zákone zadefinovať a zabezpečiť aj ochranu charakteristického vzhľadu krajiny, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť krajinných systémov a odzrkadľuje viaceré dôležité stránky ich stavu a vývoja.
Po ôsme. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie: „V § 11 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Územná ochrana je vo verejnom záujme."." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Po deviate. V čl. I sa za bod 31 vkladá nový bod 32, ktorý znie: „V § 19 odsek 4 znie: „Na územiach národných parkov je obmedzený vstup, vjazd, voľný pohyb osôb, domácich a hospodárskych zvierat mimo zastavaného územia obcí, ako aj turistické, rekreačné a iné spoločenské činnosti. Podmienky týchto obmedzení a zoznam turistických, rekreačných a iných spoločenských aktivít, ktoré sú zakázané, ako aj manažment povolených turistických, rekreačných a iných spoločenských činností určí návštevný poriadok národného parku a jeho ochranného pásma, ktorého súčasťou je program starostlivosti o návštevníkov obsahujúci aj opatrenia o osvetovom a kultúrno-výchovnom využívaní národného parku. Návštevný poriadok možno vydať aj pre časť územia národného parku.“.“ Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Je potrebné čo najpresnejšie v zákone špecifikovať, čo je v národnom parku zakázané, najmä z dôvodu odstránenia pochybností a nejasností v aplikačnej praxi.
Po desiate. V čl. I sa vypúšťajú body 32, 34 až 37, ďalej, 39, 40 a 42.
Odôvodnenie. Vo všetkých týchto prípadoch sa navrhuje, aby aj naďalej rozhodoval okresný úrad v sídle kraja, a nie vláda Slovenskej republiky. V porovnaní so súčasne platným stavom akceptujeme rozšírenie kompetencií vlády na všetky veľkoplošné chránené územia, teda nielen národné parky, ale aj chránené krajinné oblasti, a vo všetkých ostatných prípadoch navrhujeme zachovať súčasný stav.
Po jedenáste V čl. I bode 41 v § 25a odsek 1 znie: „Lokalitu, spravidla s výmerou do 100 ha, s kultúrnym a vedeckým významom, s neopakovateľnými charakteristickými črtami významnými z miestneho alebo regionálneho hľadiska a ekologickým alebo krajinotvorným významom, môže obec vyhlásiť všeobecne záväzným nariadením za obecné chránené územie."
Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že v Slovenskej republike chýba právna úprava týkajúca sa výslovne starostlivosti o krajinu, navrhujeme rozšíriť definíciu obecného chráneného územia aj o krajinársky motív jeho možného vyhlásenia.
Po dvanáste. V čl. I bode 45 úvodná veta znie: „V § 28 odseky 3 až 9 znejú..."
Po trináste. V čl. I bode 45 v § 28 odseky 3 a 4 znejú:
Odsek 3: „Každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 2 (ďalej len „navrhovateľ"), je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody.“
Odsek 4: „Okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 alebo z vlastného podnetu na základe vyhodnotenia kritérií podľa príloh č. 3 až 10 osobitného predpisu64), odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu64) z hľadiska cieľov jeho ochrany.".“
Odôvodnenie k obom týmto bodom, teda 12 a 13.
Platné znenie zákona upravujúce posudzovanie projektov s možným negatívnym vplyvom na európsku sústavu chránených území netransponuje správne príslušnú európsku legislatívu, konkrétne článok 6.3 a 6.4 smernice Rady 92/43/EHS, ktoré sú kľúčové pre jeho správne uplatňovanie.
Hlavná chyba je podľa nás procesná, lebo novela navrhuje postup podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie čiže EIA, ktorý však upravuje tento proces všeobecne, kým smernica Rady 92/43/EHS požaduje špeciálne posudzovanie vplyvu plánov a projektov na územia európskej sústavy chránených území. To môže byť súčasťou EIA, musí však spĺňať podmienky posudzovania vplyvov na európsku sústavu chránených území podľa citovanej smernice.
Po štrnáste. V čl. I sa za bod 47 vkladá nový bod 48, ktorý znie: „V § 32 sa na konci pripája táto veta: „Druhová ochrana je vo verejnom záujme."." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Po pätnáste. V čl. I bode 52 v § 35 ods. 6 sa vypúšťa posledná veta.
Odôvodnenie. Starostlivosť o nájdené choré, zranené, poškodené a uhynuté živočíchy sa vládnym návrhom zákona presúva z príslušných orgánov ochrany prírody na štruktúry odbornej organizácie, a teda na Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky. Tento posun je pozitívny, avšak podľa poslednej vety ten, kto nájde chráneného živočícha, ktorý je zároveň poľovnou zverou, má tento nález ešte oznámiť aj okresnému úradu. Táto povinnosť sa javí byť nadbytočná a keďže je výlučne evidenčná, tak aj sa javí byť zbytočnou záťažou pre občana, a preto ju navrhujeme z textu vypustiť.
Po šestnáste. V čl. I sa za bod 57 vkladá nový bod 58, ktorý znie: „V § 47 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Ochrana drevín je vo verejnom záujme."." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Po sedemnáste. V čl. I bode 59 v § 47 ods. 4 písm. a) sa slová „80 cm“ nahrádzajú slovami „40 cm".
Odôvodnenie. Cieľom predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zachovať súčasný stav. V porovnaní so súčasným znením zákona o ochrane prírody a krajiny sa vo vládnom návrhu zákona zvyšuje obvod kmeňa drevín rastúcich za hranicami zastavaného územia obce a mimo lesa, kde nie je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody a krajiny pri ich výrube, zo súčasného obvodu 40 centimetrov na 80 centimetrov. Toto považujeme za značný zásah do podstaty ochrany prírody a krajiny, ktorý v praxi bude smerovať k živelnému výrubu drevín a zníženiu disponibilných prostriedkov na náhradnú výsadbu. Už v súčasnosti sa k voľne rastúcej zeleni mimo intravilánu pristupuje veľmi benevolentne, čo by sa predloženou novelou ešte výrazne zhoršilo. Treba zdôrazniť, že táto zeleň plní celý rad dôležitých funkcií ako napríklad ekologické, mikroklimatické, pôdoochranné, ale aj krajinotvorné a ďalšie. Aj z tohto dôvodu sme zásadne proti liberalizácii nových podmienok výrubu, ktoré by mohli situáciu ešte viac zhoršiť.
Po osemnáste. V čl. I bode 62 v § 47 ods. 7 písm. b) znie: „b) začať konanie o vydaní rozhodnutia o určení podrobnejších podmienok vykonania výrubu alebo o vydaní rozhodnutia, o jeho obmedzení alebo zákaze, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu prírody a krajiny".
Odôvodnenie. Navrhujeme novú a presnejšiu formuláciu, ktorá by v praxi mala zabrániť zjednodušenému a príliš urýchlenému rozhodovaniu pri výrube.
Po devätnáste. V čl. I bode 67 v § 50 ods. 1 sa pred prvú vetu vkladá nová veta, ktorá znie: „Vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny je vo verejnom záujme."
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Po dvadsiate. V čl. I bode 68 v § 51 ods. 4 sa slová „nariadenia vlády" nahrádzajú slovami "všeobecne záväzného právneho predpisu".
Odôvodnenie. Považujeme súčasnú právnu úpravu vyhlasovania osobitne chránenej časti prírody a krajiny prostredníctvom všeobecne záväzného právneho predpisu za vhodnejšiu ako prostredníctvom nariadenia vlády.
Dvadsiaty prvý bod. V čl. I bod 82 znie: „V § 56 ods. 1 sa nad slovo „výskum" umiestňuje odkaz 86b, nad slovo „činnosť" sa umiestňuje odkaz 86c a vypúšťajú sa odseky 2 a 3." Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 6.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 86b a 86c znejú: „86b) § 2 ods. 1 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, 86c) § 8 ods. 2 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie.
Predložená novela špecifikuje výskum a jeho zameranie, ale nešpecifikuje pojem „vedecká činnosť“, takže hoci sa má táto činnosť podporovať, nie je zrejmé, o čo vlastne ide. Preto ju treba ozrejmiť rovnako ako výskum.
Spresnenie pojmu „výskum" odkazom na príslušné právne normy patrí hneď do úvodného odseku 1 a tam by malo byť aj spresnenie pojmu „vedecká činnosť". Na to sa zdá byť optimálny § 8 ods. 2 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov vymenúvajúci viaceré činnosti, respektíve služby, ktoré nemožno považovať za výskum, ale môžu poskytnúť užitočné podklady pre potreby ochrany prírody ako napríklad monitoring, zber a analýzu dát a informácií.
Navrhuje sa tiež vypustiť odseky 2 a 3, lebo sú duplicitné vo vzťahu k už platným obmedzeniam v zákone o ochrane prírody a krajiny. Výskum by sa po prijatí navrhovaného znenia neúnosne zbyrokratizoval, pričom takýto návrh by mohol byť v rozpore aj s článkom 13 Charty základných práv Európskej únie, ktorý hovorí, že umenie a vedecké bádanie sú slobodné. V praxi plne postačuje povinnosť výskumníkov rešpektovať obmedzenia pri vstupe na pozemky a pri zaobchádzaní s chránenými druhmi, aby nedochádzalo k ich rušeniu či poškodeniu. Teda ak platí, že do niektorých území má voľný vstup každý a že neinvazívny výskum neohrozuje chránené druhy, tak takýto výskum nesmie byť obmedzovaný nad rámec Charty základných práv a iných platných právnych noriem.
Dvadsiaty druhý bod. V čl. I bod 83 znie: „V § 56 odsek 4 znie: „Oprávnená osoba je povinná vopred oznámiť orgánu ochrany prírody začatie a ukončenie výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny. Po ukončení výskumu je oprávnená osoba povinná do šiestich mesiacov oznámiť organizácii ochrany prírody spôsob a termín publikovania alebo uschovania výsledkov výskumu alebo odovzdať organizácii ochrany prírody správu o výsledku výskumu. Pri viacročných výskumoch je oprávnená osoba povinná oznámiť organizácii ochrany prírody spôsob a termín publikovania alebo uschovania výsledkov výskumu alebo odovzdať organizácii ochrany prírody priebežnú správu o výsledku výskumu každoročne do 31. januára kalendárneho roka. Oprávnená osoba môže pri odovzdávaní údajov do národnej databázy určiť podmienky, za akých možno tieto údaje sprístupňovať a poskytovať o nich informácie. Výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov organizácia ochrany prírody zverejní na svojom webovom sídle; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté86d).“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 86d znie: „Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)."
Odôvodnenie.
Navrhované znenie vládneho návrhu zákona je v rozpore s viacerými inými právnymi predpismi. Okrem toho, napríklad vo viacerých skupinách živočíchov, sú chránené takmer všetky druhy zistené na Slovensku (obojživelníky, plazy, vtáky). Orgán ochrany prírody by tak od zoológov skúmajúcich tieto živočíchy dostal neobmedzený prístup k ich novým údajom bez toho, aby na ich získanie prispel.
Hoci sa v znení vládneho návrhu zákona uvádza, že ostatné ustanovenia zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov týmto nie sú dotknuté, už len povinnosť odovzdať výsledky výskumu je v rozpore s § 17 ods. 1 písm. d) tohto zákona, ktorý ustanovuje, že autor má právo na „nedotknuteľnosť svojho diela a manipuláciu s ním".
Okrem toho je znenie vládneho návrhu zákona podľa všetkého aj v rozpore s článkom 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES o právnej ochrane databáz.
Dvadsiaty tretí bod. V čl. I bod 84 znie: „V § 56 odsek 7 znie: „Na vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny podľa § 50, území európskeho významu podľa § 27 a európskej sústavy chránených území podľa § 28 môžu byť použité iba výsledky výskumu vykonávaného v súlade s odsekom 4, ak orgán ochrany prírody nerozhodne inak.".“
Odôvodnenie.
Nedostatkom vládneho návrhu zákona je, že pri vyhlasovaní chránených území by príslušný orgán vôbec nemohol využívať tie výsledky výskumu, ktoré neboli zbierané výslovne pre potreby ochrany prírody a krajiny, a teda k nim nemusí existovať súhlas orgánu ochrany prírody a vlastníka, hoci môžu mať veľkú informačnú a prírodoochrannú hodnotu a nemusia viesť k žiadnym problémom s vlastníkmi.
Nájsť rovnováhu medzi možnými zásahmi do práv vlastníkov, výskumníkov a širšej verejnosti nie je jednoduché, jednoznačne však treba okrem väčšej možnosti prístupu vlastníkov k údajom zachovať aj práva verejnosti, čo nami navrhnutá úprava znenia tohto zákonného ustanovenia umožní, ak sa zavedie vykonateľný a účinný systém informovania o výsledkoch výskumu.
A posledný, dvadsiaty štvrtý bod. V čl. I sa vypúšťa bod 141. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Platné znenie zákona o ochrane prírody a krajiny vo veci ukladania pokút pri neoprávnenom výrube možno považovať za vhodnejšie, a preto navrhujeme nové znenie § 90 ods. 3 písm. l) z návrhu zákona vypustiť.
Ďakujem za pozornosť.
Inak, čo sa týka spôsobu hlasovania, ktorý by som preferoval, tak ho odovzdám pánovi spravodajcovi. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

28.11.2013 o 9:05 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video