27. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, dovolil by som si tak v záverečnej reči zhrnúť pripomienky aj vystúpenia jednotlivých pánov poslancov, ktorí tu vystupovali. A musím skonštatovať, že vystupovali tu slušní ľudia a vystupoval tu jeden neslušný človek. A ja mám zvykom si robiť poznámky ku vystúpeniam jednotlivých poslancov a potom aj s nimi viesť či už odbornú alebo politickú debatu. A môže byť aj sporná tá debata, ale v tomto prípade, keď som hovoril o tom neslušnom človeku, som si ani poznámky nerobil, pretože ani na neho nebudem reagovať.
Pán profesor Huba, veľmi si vážim aj vaše vystúpenie a pozorne počúvam aj, čo hovoríte. A k vášmu vystúpeniu poviem asi toľko, že to je presne o tom, o čom tu hovorím celý čas a o čom sme hovorili aj na výbore a o čom sa vedú dlhé debaty medzi ochranármi, lesníkmi a ZMOS-om a všetkými možnými zainteresovanými stranami. A to je presne tá miera, kto chce ako chrániť prírodu. A hovoril som to aj pri prvom čítaní a poviem to aj teraz, už len na takomto malom priestore, ako je tu v rámci v zásade jedného poslaneckého klubu, sú rôzne názory a rôzne pohľady na to, či rúbať stromy alebo nerúbať stromy a keď ich rúbať, či to má byť do tých 80 centimetrov alebo ešte viac a podobne. Čiže presne o tom je tá ochrana prírody. To je silne emocionálna záležitosť. To nie je pragmatická záležitosť. A preto my ako ministerstvo, čo by aj predkladateľ tohto zákona, čo by aj správca ochrany životného prostredia, musíme hľadať ten konsenzus a ten kompromis aj medzi, by som povedal, fatálnymi ochranármi, aj medzi tou druhou stranou extrémnou.
Takže nie celkom dobre som, pán predseda Huba, to pochopil z vášho vystúpenia, lebo boli ste tam v takých troch polohách. Najprv ste fandili tomuto zákonu, potom ste dávali k nemu pozmeňujúci návrh a potom ste navrhovali, aby sme ho stiahli z rokovania. Tak nie celkom som pochopil, že do ktorej línie chcete ísť v rámci toho, ale zároveň chcem povedať, že ten zákon prebehol, a to ste vyčítali tomuto zákonu, a neviem, či v tom ste boli jediný alebo to bol ešte aj pán kolega Mičovský, že neprešiel verejným pripomienkovaním a že neboli zapracované pripomienky verejnosti. Chcem povedať, že prešiel verejným pripomienkovaním, nie jedným, ale viacerými. Dokonca prešiel aj niekoľkými hromadnými pripomienkami. A boli aj verejné zhromaždenia k tomuto zákonu. A dokonca potom aj vyhodnotenie týchto verejných pripomienok bolo urobené u nás na ministerstve aj so zástupcami tretieho sektora a so zástupcami verejnosti, čo ale neznamená, že všetky pripomienky, ktoré vzniesla verejnosť, či už tretí sektor, odborná verejnosť alebo akákoľvek verejnosť, musia byť zapracované do tohto zákona. A keby boli zapracované, asi by tu dnes nebol tento zákon na prerokúvanie, lebo by neprešiel ešte vládou.
A pán kolega Mičovský veľmi správne povedal, že tu bola tá ambícia dvoch rezortov, aby išli zákon o lesoch a zákon o ochrane prírody synchrónne, tie tenzné plochy, tie, kde sa proste stretávame, či už lesníci, či už ochranári. A máme tam nie celkom jasne vydiskutovanú tú plochu, ktorá preklápa ten zákon ešte do ochrany a potom už do tej lesníckej podoby. Práve preto sme sa rozhodli, že to pôjde jeden po druhom. A práve preto boli aj vo vláde v tom istom čase. A myslím si, že bolo urobené maximum, čo sa dalo urobiť, pretože aj vo vašom návrhu napríklad, ktorým vy navrhujete ten pozmeňujúci návrh, ktorý ste teraz dali, že by tie lesy v piatom stupni ochrany prešli do správy pod ministerstvo životného prostredia, myslím, tam už narážame na kompetenčný zákon, ktorý ste síce vyriešili. Ale narazil by na veľkú nevôľu lesníkov a ministerstva pôdohospodárstva. Čiže ja do tohto voluntarizmu nepôjdem a nepodporím váš pozmeňujúci návrh, pretože jediné riešenie, a možnože to bude mať nová vláda, ktorá tu vznikne v roku 2016, bude to, že sa zmení kompetenčný zákon a ochrana prírody a správa lesov ako takých budú v rámci jedného rezortu, budú mať jedného pána a nedôjde ku takým tým stavovským vojnám. Hoci s pánom ministrom Jahnátkom máme veľké pochopenie pre seba, napriek tomu sme nedospeli ku absolútnemu kompromisu a nedospeli sme k absolútnemu súladu. To je konštatovanie veci ako takej.
Takže hovorím, že bolo urobené maximum, čo sa dalo urobiť. A myslím si, že to maximum je zohľadnené v zákone o ochrane prírody, ktorý máte teraz v druhom čítaní. A teraz o ňom vedieme rozpravu.
Boli tam spomínané, a to viacerými pánmi poslancami, tá forma kompenzácií, resp. spôsoby náhrad, zámena pozemkov, nájmy a tie ďalšie podoby toho, akým spôsobom sa chceme vysporadúvať so súkromnými vlastníkmi alebo vlastníkmi, ktorí majú v chránených územiach pozemky, a doteraz tá prax bola taká, že sa platila týmto súkromným vlastníkom len ujma za nemožnosť hospodársky obhospodarovať svoje lesy. Tak my do zákona sme nedali len alternatívu zámeny pozemkov. My sme dali do zákona aj iné alternatívy, napríklad nájmu alebo samotného spravovania tým vlastníkom tohto lesa. A zámena pozemkov je jedna z foriem. Ale musím vám aj, pán kolega Mičovský, povedať, že vy ste tam naznačovali, že nemali by to byť pozemky, ktoré budú niekde stáť alebo nebudú stáť. Ja tam vidím dosť veľký problém, hoci sme to dali do toho zákona, že štátne lesy ako také nebudú ochotné dať k dispozícii tieto pozemky, práve preto, že sú pod iným rezortom, a práve preto, že na ich hospodársky obhospodarujú tie lesy a majú z nich ekonomický výnos. A keď vymenia tie lesy za chránené, teda za piaty stupeň ochrany, tak už ich nebudú môcť hospodársky obhospodarovať a tým pádom nebudú mať z toho ekonomický prínos. a štátny podnik Lesy Slovenskej republiky je podnikateľský subjekt ako každý iný a musí vykazovať nejaké hospodárske výsledky. Takže som skeptik v tejto veci a na druhej strane verím tomu, že nájde sa niekoľko takýchto lesov, ktoré sa budú dať zameniť. Práve preto tá možnosť tam je.
A potom ste hovorili, že by objektom zámeny nemali byť niektoré pozemky, ktoré sú pri vlekoch alebo pri parkoviskách, alebo pri nákupných strediskách. Ja sa na to pozerám z opačného hľadiska, či objekt ochrany je ten, ktorý potrebujeme zameniť, to znamená, ak má nejaký súkromný vlastník v piatom pásme ochrany nejaký pozemok, či je pre tento pozemok pre štát natoľko cenný, že mu vie ponúknuť nejakú náhradu. A ja teraz neriešim, či je to pri parkovisku, pri obchodnom dome alebo pri vleku, alebo pri nejakej chate, ja sa zameriavam na ten pozemok, ktorý má záujem štát chrániť. A určite to nebude jednoduché vyhodnocovať, či pozemok má takú cenu alebo nemá takú cenu. Sú na to zákonom stanovené postupy, akým spôsobom sa ohodnocujú pozemky, akým spôsobom sa zamieňajú. Ja sa nechcem tu pustiť do špekulácií toho, ako a či to bude výhodné, pre koho to bude výhodné. Máme tam takúto možnosť a budeme to robiť tak transparentne, ako to zákony povoľujú.
Samozrejme, hovorím o tom, že sú aj iné možnosti, nielen zámeny pozemkov. Ale budú napríklad aj výkupy pozemkov, pokiaľ bude mať štát na to peniaze, pričom zatiaľ v tejto polohe nie sme. Dúfam, že sa nám podarí z operačného programu, ktorý bude pod ministerstvom pôdohospodárstva, získať nejaké prostriedky, aby sme vedeli vykúpiť lesy, ktoré sú a stoja za to, aby boli chránené, ale ešte sme sa na tom s pánom ministrom Jahnátkom nedohodli.
A ešte mám jednu poznámku k pánovi poslancovi Kuffovi. Ďakujem aj za váš názor, pán poslanec. Dovolil som si na vás ilustrovať, že sú tu rôzne názory, pretože máte iný názor ako vaši predrečníci.
A, znova, prečo nevyhoviem vášmu pozmeňujúcemu návrhu. My sme prišli s podobným návrhom, aký ste predniesli dnes vy. A pôvodný návrh zákona mal veľmi podobné znenie. Ale výsledkom medzirezortného pripomienkového konania aj toho verejného pripomienkového konania, o ktorom som vám hovoril, že bolo aj za účasti verejnosti, aj za účasti tretieho sektora, bol práve ten kompromis, že sme intravilán nechali tak, ako je teraz, a iba dotkli sme sa len toho extravilánu, ktorý bude veľkou pomocou pre poľnohospodársky činné obyvateľstvo a ľudí, ktorí získavajú dotácie na svoje poľnohospodárske pozemky. A bola to požiadavka ministerstva pôdohospodárstva, aby sme im vyšli v ústrety, pretože 250 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy je v tejto chvíli postihnutých práve týmito náletovými drevinami a nemôžu na nich čerpať dotácie. Iba toto sa tým sledovalo a to je všetko a žiadne iné, ktoré tu spomínali neslušní ľudia, ktorí tu vystupovali, takéto pohnútky tam neboli.
Chcem vás požiadať, vážená snemovňa, o podporu tohto návrhu zákona, pretože po dlhej dobe prišiel minister a predložil zákon o ochrane prírody a bolo to ambíciou viacerých ministrov, ktorí boli predo mnou, a nikdy nedošlo k takémuto konsenzu, aj vzhľadom na to, o čom som hovoril pred chvíľou, že išlo to v takom synchróne aj s ministerstvom pôdohospodárstva a po dlhej dobe tu máme krok dopredu, čo sa týka ochrany prírody. Ja som počul aj počas týchto debát, aj dnes, aj pred mesiacom z úst, že je málo ambiciózny. Pohli sme sa toľko krokov dopredu, na čo bol kompromis z hľadiska zúčastnených strán. Ešte raz vám ďakujem.
Neautorizovaný
Vystúpenia
16:15
Najprv, vážená pani predsedajúca, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si podať pozmeňujúci návrh, zrejme ho už máte v laviciach. Ak ho ešte nemáte, vám ho prečítam, jedná sa o jeden jediný bod.
V bode 9 v § 2 sa odsek 2 dopĺňa novým písmenom zi), ktoré znie: „väčším počtom vlastníkov sa rozumie najmenej 50 vlastníkov".
Najprv, vážená pani predsedajúca, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si podať pozmeňujúci návrh, zrejme ho už máte v laviciach. Ak ho ešte nemáte, vám ho prečítam, jedná sa o jeden jediný bod.
V bode 9 v § 2 sa odsek 2 dopĺňa novým písmenom zi), ktoré znie: „väčším počtom vlastníkov sa rozumie najmenej 50 vlastníkov".
Totiž zatiaľ čo bolo v zákone o ochrane prírody väčším počtom vlastníkov, bolo napísané 20 vlastníkov, 50 dávam preto, lebo takto, kto pozná zákon o lesoch, vie, že v ňom je zadefinovaný väčší počet vlastníkov, 50, aby teda pokiaľ ide o tieto dva zákony, ak povieme väčší počet vlastníkov, bolo zrejmé, že sa rozumie najmenej 50 vlastníkov.
Súčasne navrhujem z tohto dôvodu vyňať body 1 a 2 spoločnej správy na osobitné hlasovanie s návrhom tieto body neschváliť.
To je môj pozmeňujúci návrh.
A skutočne nebudem naťahovať čas, ale v krátkosti zareagujem ešte na vystúpenie pánov poslancov, najprv na teba, Janko Mičovský.
Ja si nemyslím, že piaty ochranný stupeň by mal byť absolútne bez zásahu. By sme tak zrobili strašnú, strašnú škodu.
A hneď vysvetlím tebe aj vám ostatným, aký mám pohľad a názor ja na to, hlavne pri premnožení lykožrútov v smrekových oblastiach.
Si povedal, že lesníci môžu byť radi, ani nie tak radi, ale budú mať istotu, že sa nedostanú tieto lykožrúty cez nárazníkovú zónu a ak sa cez ňu dostanú, bude na nápravu daná finančná úhrada. Ja myslím, že nie je to správny pohľad, pretože tá finančná úhrada má byť až na druhom mieste, základom všetkého je ekologická stabilita porastov.
Vysvetlím to na dvoch jednoduchých prípadoch.
Ak mám porast, že chcem tam uplatniť skupinovo alebo jednotlivo výberkový spôsob hospodárenia, kde mám dostatočný počet lesnej dopravnej siete, kde je nízky sklon a priamo sa mi to núka uplatniť tento spôsob, akú by som, Janko Mičovský, ja obdržal od teba finančnú úhradu, ak mi padne porast 65-ročný? Bolo by to len za hmotu? Nie, nielen za hmotu. Ja budem o ňu prosiť aj za zalesňovanie, aj za následné pestovné práce, vyžínanie, vieš, až pokiaľ? Až po stav zabezpečenej kultúry. Prečo? No jednoducho preto, že ja som chcel tam uplatňovať výberkový spôsob hospodárenia, alebo aspoň podrastový, kde minimálne 51 % v zmysle zákona bude predstavovať prirodzené zmladenie a 49 % si odkúpim. Ale keďže, bohužiaľ, tam nedostanem prirodzené zmladenie, pretože ten lykožrút sa mi rozmohol do takej miery, že mi tento porast zožral, tak budem od teba vyžadovať finančnú úhradu až do štádia zabezpečenia kultúr. Okrem toho, ako som povedal, v prvom rade musí byť ekologická stabilita a potom sa bavme o peniazoch.
Čo sa týka náhrad, ktoré sa budú vyplácať, tento zákon práve kvôli tomu definuje v § 61 náhradu za obmedzenie bežného hospodárenia, a síce aj zámeny pozemkov, nájmy pozemkov, výkupy pozemkov, zmluvnú starostlivosť, ako aj v § 61e Finančná náhrada. A mne sa to zdá skutočne dostačujúce.
Čo sa týka vás, pán poslanec Alojz Hlina, k vám ani neviem, čo by som mal povedať. (Reakcia poslanca.) Nevykrikujte, ja som vám nepovedal ani jedno slovo, keď ste aspoň trošku chlap. Možno niekoho by ste svojím vystúpením urazili, ale mňa skutočne ním neurazíte. A ubezpečím vás, že viem čítať a dokonca aj písať. Ďakujem, pán Hlina, za pozornosť.
Ďakujem za slovo. Opäť využívam štatút spravodajcu na to, aby som vystúpil v rozprave.
Najprv, vážená pani predsedajúca, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si podať pozmeňujúci návrh, zrejme ho už máte v laviciach. Ak ho ešte nemáte, vám ho prečítam, jedná sa o jeden jediný bod.
V bode 9 v § 2 sa odsek 2 dopĺňa novým písmenom zi), ktoré znie: „väčším počtom vlastníkov sa rozumie najmenej 50 vlastníkov".
Totiž zatiaľ čo bolo v zákone o ochrane prírody väčším počtom vlastníkov, bolo napísané 20 vlastníkov, 50 dávam preto, lebo takto, kto pozná zákon o lesoch, vie, že v ňom je zadefinovaný väčší počet vlastníkov, 50, aby teda pokiaľ ide o tieto dva zákony, ak povieme väčší počet vlastníkov, bolo zrejmé, že sa rozumie najmenej 50 vlastníkov.
Súčasne navrhujem z tohto dôvodu vyňať body 1 a 2 spoločnej správy na osobitné hlasovanie s návrhom tieto body neschváliť.
To je môj pozmeňujúci návrh.
A skutočne nebudem naťahovať čas, ale v krátkosti zareagujem ešte na vystúpenie pánov poslancov, najprv na teba, Janko Mičovský.
Ja si nemyslím, že piaty ochranný stupeň by mal byť absolútne bez zásahu. By sme tak zrobili strašnú, strašnú škodu.
A hneď vysvetlím tebe aj vám ostatným, aký mám pohľad a názor ja na to, hlavne pri premnožení lykožrútov v smrekových oblastiach.
Si povedal, že lesníci môžu byť radi, ani nie tak radi, ale budú mať istotu, že sa nedostanú tieto lykožrúty cez nárazníkovú zónu a ak sa cez ňu dostanú, bude na nápravu daná finančná úhrada. Ja myslím, že nie je to správny pohľad, pretože tá finančná úhrada má byť až na druhom mieste, základom všetkého je ekologická stabilita porastov.
Vysvetlím to na dvoch jednoduchých prípadoch.
Ak mám porast, že chcem tam uplatniť skupinovo alebo jednotlivo výberkový spôsob hospodárenia, kde mám dostatočný počet lesnej dopravnej siete, kde je nízky sklon a priamo sa mi to núka uplatniť tento spôsob, akú by som, Janko Mičovský, ja obdržal od teba finančnú úhradu, ak mi padne porast 65-ročný? Bolo by to len za hmotu? Nie, nielen za hmotu. Ja budem o ňu prosiť aj za zalesňovanie, aj za následné pestovné práce, vyžínanie, vieš, až pokiaľ? Až po stav zabezpečenej kultúry. Prečo? No jednoducho preto, že ja som chcel tam uplatňovať výberkový spôsob hospodárenia, alebo aspoň podrastový, kde minimálne 51 % v zmysle zákona bude predstavovať prirodzené zmladenie a 49 % si odkúpim. Ale keďže, bohužiaľ, tam nedostanem prirodzené zmladenie, pretože ten lykožrút sa mi rozmohol do takej miery, že mi tento porast zožral, tak budem od teba vyžadovať finančnú úhradu až do štádia zabezpečenia kultúr. Okrem toho, ako som povedal, v prvom rade musí byť ekologická stabilita a potom sa bavme o peniazoch.
Čo sa týka náhrad, ktoré sa budú vyplácať, tento zákon práve kvôli tomu definuje v § 61 náhradu za obmedzenie bežného hospodárenia, a síce aj zámeny pozemkov, nájmy pozemkov, výkupy pozemkov, zmluvnú starostlivosť, ako aj v § 61e Finančná náhrada. A mne sa to zdá skutočne dostačujúce.
Čo sa týka vás, pán poslanec Alojz Hlina, k vám ani neviem, čo by som mal povedať. (Reakcia poslanca.) Nevykrikujte, ja som vám nepovedal ani jedno slovo, keď ste aspoň trošku chlap. Možno niekoho by ste svojím vystúpením urazili, ale mňa skutočne ním neurazíte. A ubezpečím vás, že viem čítať a dokonca aj písať. Ďakujem, pán Hlina, za pozornosť.
Neautorizovaný
16:20
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:20
Alojz HlinaVystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2013 o 16:20 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Ďakujem pánovi spravodajcovi za vecný príspevok. A naozaj z povedaného vyplýva, že lesníctvu rozumie, čo som ja nespochybnil, že rozumie lesníctvu. To je zákon o ochrane prírody, čo s tým súvisí čiastočne, nie úplne. Pán Martinák, tak hovorte, že ste odbíjali loptičku, teda použili ste taký obštrukčný mechanizmus, že teda ľudia to nemali doštudované, tak ste to povedali tak, že to nestihli doštudovať, alebo ste to naozaj nevedeli, že ten žiadateľ je zaviazaný náhradnou výsadbou. Keď nie je žiadateľom, tak nie je zaviazaný náhradnou výsadbou. Rozumiete? Ešte raz to mám povedať? Však nemusíte žiadať o to, to znamená, sa nestávate ani žiadateľom. Čiže ani nie ste zaviazaný náhradnou výsadbou. Čiže prečo ste hovorili, že v zákone je uvedená náhradná výsadba? Však tam je a aj doteraz bola. Aj doteraz zaväzuje iba tých, kto o to žiada. Ten, kto o to nežiada, nie je tým zaviazaný. To znamená, ak rozširujete okruh tých, čo o to nežiadajú, tak tým ergo zmenšujete aj rozsah náhradnej výsadby, respektíve finančného plnenia. To je celé, čo som tým chcel povedať. Otázka stojí, či ste to nepochopili alebo ste to naschvál tak povedali, aby ste prípadne zmiatli niekoho, kto to pozerá a chce byť ubezpečený, že je to v poriadku. To je celé.
Skontrolovaný
16:22
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:22
Martin FeckoVystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2013 o 16:22 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán kolega, ja sa vyjadrím k tomu pozmeňujúcemu návrhu tvojmu. Myslím si, že vychádza to z tej mojej poznámky v prvom čítaní, ktorú som tu dal, že chceme presne zadefinovať ten väčší počet účastníkov konania, pôvodne sa dávalo tých 20, 30, teraz, dobre, je to 50. Myslím, že dá sa s tým súhlasiť, pretože tým pádom 49 keď tam bude vlastníkov, každý dostane to rozhodnutie osobne, dostane to osobne na svoju adresu. Až pri počte 50 a viac to bude verejnou vyhláškou. Takže myslím, že je to taký kompromis, ktorý hovorí o tom, že berieme tú masu ľudí nejako zodpovednejšie ako v pôvodne definovanom zákone. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
16:22
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:22
Štefan KuffaJa, ak dovolíte, tak chcel som povedať, ja si neviem predstaviť, ak by som mal dreviny, ktoré mám v ovocnom sade a jednoducho mi tam spôsobujú čo len tieň. Sú to veľké stromy, obrovské koruny, možno topole alebo ja neviem, možno aj lipy alebo čosi také, ja pestujem ovocné stromy a mám ovocný sad a mne to jednoducho spôsobuje problém. Ja som za to, aby sa takéto dreviny tam vypiľovali.
A potom náhradná výsadba. Ja sám mám takú skúsenosť, keď som žiadal vypíliť, vyťať tri topole, ktoré som mal na záhrade. Úrad životného prostredia mi nariadil náhradnú výsadbu a namiesto tých troch deväť vysadiť. Ako mne sa tak vyrieši problém? Ja ho mám trojnásobne väčší. Namiesto troch ich tam budem mať tak deväť
A chcem ešte tak trošku reagovať na to, áno, sú ľudia, ktorí si dajú tú námahu a merajú aj tie stromy, ktoré sú vyťaté v extraviláne. Prípad bol taký, keď bezdomovci u môjho brata v dobrej viere a v úmysle vypílili vŕby, ktoré boli okolo potoka, zopár vŕb starých vypílili, ktoré tienili na roľu, a prišli ochranári a vyhrážali sa pokutou 70 tisíc eur, bezdomovcom, ktorí sú odkázaní na našu pomoc, ktorí majú aj ten kvocient znížený.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2013 o 16:22 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Ja len niekoľko slov poviem. Ja to tak často opakujem, ale tak nedá mi, aby som to nepovedal aj teraz. Myslím si, že názory môžeme mať rôzne, ale také, aby sme sa neurážali, myslím si, že nemáme tu ani jedného kolegu, ktorý nevie čítať a písať, no aby sme sa tak vzájomne neposmievali z takých základných vecí. A, áno, mnohé veci, ktoré prečítame, rôzne môžeme im porozumieť, ale ani to nie je na to, aby sme sa tak vzájomne napádali.
Ja, ak dovolíte, tak chcel som povedať, ja si neviem predstaviť, ak by som mal dreviny, ktoré mám v ovocnom sade a jednoducho mi tam spôsobujú čo len tieň. Sú to veľké stromy, obrovské koruny, možno topole alebo ja neviem, možno aj lipy alebo čosi také, ja pestujem ovocné stromy a mám ovocný sad a mne to jednoducho spôsobuje problém. Ja som za to, aby sa takéto dreviny tam vypiľovali.
A potom náhradná výsadba. Ja sám mám takú skúsenosť, keď som žiadal vypíliť, vyťať tri topole, ktoré som mal na záhrade. Úrad životného prostredia mi nariadil náhradnú výsadbu a namiesto tých troch deväť vysadiť. Ako mne sa tak vyrieši problém? Ja ho mám trojnásobne väčší. Namiesto troch ich tam budem mať tak deväť
A chcem ešte tak trošku reagovať na to, áno, sú ľudia, ktorí si dajú tú námahu a merajú aj tie stromy, ktoré sú vyťaté v extraviláne. Prípad bol taký, keď bezdomovci u môjho brata v dobrej viere a v úmysle vypílili vŕby, ktoré boli okolo potoka, zopár vŕb starých vypílili, ktoré tienili na roľu, a prišli ochranári a vyhrážali sa pokutou 70 tisíc eur, bezdomovcom, ktorí sú odkázaní na našu pomoc, ktorí majú aj ten kvocient znížený.
Skontrolovaný
16:24
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:24
Ľuboš MartinákA dovolím si...
A dovolím si tvrdiť, žiadny poriadny lesník nemôže svoju prácu kvalitne vykonávať bez toho, aby poznal aj zákon o ochrane prírody a krajiny, to znamená nielen zákon o lesoch, ale aj zákon o ochrane prírody a krajiny, pretože potom neviem, ako by mohol realizovať program starostlivosti a les.
A stále s tým výrubom drevín, áno, máte v novom znení, ktoré ste dobre prečítali, tak ako aj ja, súhlas na výrub drevín sa nevyžaduje. A sú tam presne dané podmienky, kde sa to nevyžaduje, od inváznych druhov, od týchto priemerov, o čom sme rozprávali takisto ako o drevinách v sadoch. To neznamená, že ľudia budú bezhlaví a vyrúbu celý sad naraz, že obecný úrad s tým nedá rady.
Všetko možné ste spomínali, len zabudli ste aj na vyššie právomoci obcí pri zveľaďovaní krajiny, a síce na obecné chránené územia, ktoré ja považujem za to, že sú veľkým vkladom pre ďalšie zveľaďovanie ochrany prírody a krajiny. Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2013 o 16:24 hod.
Ing.
Ľuboš Martinák
Videokanál poslanca
Ďakujem. Budem reagovať len na pána poslanca Hlinu. Pán poslanec Hlina, môžete sa tu spýtať kohokoľvek, nie mňa, samozrejme, lesníctvo veľmi súvisí s ochranou prírody. Veď práve lesníci boli prví ochranári. A dovolím si tvrdiť, sú aj najlepší ochranári. Prečo? Pretože majú komplexný pohľad. Oni nevidia len tú jednu rastlinku, ktorá sa tam vyskytne, ale berú to z aspektu globálneho, geo-, bioprostredia. Takže asi takto.
A dovolím si tvrdiť, žiadny poriadny lesník nemôže svoju prácu kvalitne vykonávať bez toho, aby poznal aj zákon o ochrane prírody a krajiny, to znamená nielen zákon o lesoch, ale aj zákon o ochrane prírody a krajiny, pretože potom neviem, ako by mohol realizovať program starostlivosti a les.
A stále s tým výrubom drevín, áno, máte v novom znení, ktoré ste dobre prečítali, tak ako aj ja, súhlas na výrub drevín sa nevyžaduje. A sú tam presne dané podmienky, kde sa to nevyžaduje, od inváznych druhov, od týchto priemerov, o čom sme rozprávali takisto ako o drevinách v sadoch. To neznamená, že ľudia budú bezhlaví a vyrúbu celý sad naraz, že obecný úrad s tým nedá rady.
Všetko možné ste spomínali, len zabudli ste aj na vyššie právomoci obcí pri zveľaďovaní krajiny, a síce na obecné chránené územia, ktoré ja považujem za to, že sú veľkým vkladom pre ďalšie zveľaďovanie ochrany prírody a krajiny. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
16:27
Vystúpenie v rozprave 16:27
Martin FeckoMnohí, keď sa povie reštitúcia, tak majú v tom taký...
Mnohí, keď sa povie reštitúcia, tak majú v tom taký chaos menší, každý sme, samozrejme, v niečom doma, takže ja si veľmi rád dám poradiť od kolegýň, ktoré sú ja neviem zdravotníčky alebo sú starostky, alebo kolegov starostov, aby ma poučili v ich oblasti, tak dovoľte trošku aj túto oblasť vám pri tomto zákone ozrejmiť, aby to bolo raz a navždy povedané, čo to znamená. To znamená jedno, ľudom štát priznal krivdu. Ešte raz opakujem, ľuďom náš štát po roku 1990 priznal krivdu s tým, že ju chce odčiniť. To nie sú žiadne developerské skupiny, to nie sú žiadni biznismeni, ktorí prišli za euro a za korunu k majetku, to sú normálni reštituenti socialistickej epochy nášho štátu, ktorým štát, chvalabohu, ešte vtedy federatívny, povedal: „Máte nárok na náhradu.“ Tak preto bol by som veľmi rád, keby sa ich reštitučné nároky po tých dvadsiatich rokoch konečne ukončili. A preto nemôže dostať prednosť zámena týkajúca sa ochrany prírody pred zámenou pozemku v reštitúciách, lebo Slovenský pozemkový fond bol v prvom rade vytvorený preto, aby spravoval štátnu pôdu, pôdu neznámych vlastníkov a riešil tieto reštitučné náhrady.
Reštitúcie bolo možné uplatniť dvakrát v našej republike, v roku 1991 zákonom č. 229/1991 Zb. (teda fyzické osoby do roku 1992, právnické do roku 1993 a doklady do roku 1995) a v roku 2003 zákonom č. 503/2003 Z. z., do roku 2004 ste si mohli uplatniť tak isto nárok druhýkrát reštitučný. To znamená, vlastníctvo vám prechádza zo štátu na vás. Keď vašim predkom alebo aj vám, keď ste ešte žijúci, toto vlastníctvo bolo, nie užívacie právo, ale vlastnícke právo, zabraté. To znamená, pri zákone č. 229/1991 Zb., prvom, sa hovorilo o vydaní nehnuteľnosti, to znamená vrátenie vlastníckeho práva vydaním, to znamená nie fyzicky, ale vydaním, tak sa to definovalo. A pri druhom zákone je to priznanie vlastníckeho práva (teda zákon č. 503/2003 Z. z.), aby to bolo jasné.
A teraz jedným úradom, na ktorom sa to malo uplatniť, je pozemkový úrad. To znamená, ten rozhoduje a až keď ten rozhodne, že daný pozemok sa vydať nedá, lebo sú tam zákonné prekážky, lebo pozemky sa môžu vydávať iba tie, ktoré slúžia na poľnohospodársku a lesnú činnosť. Takto bol stavaný zákon. To znamená, keď nemožno vydať tieto pozemky z týchto objektívnych, zákonom stanovených dôvodov, tak nastupuje Slovenský pozemkový fond ako náhrada pre týchto ľudí, a to či už finančná alebo v pozemkoch. A práve my hovoríme o tom, že tie pozemky, ktoré budú ponúkané do hry aj pri týchto náhradách, pri zákone o ochrane prírody, samozrejme, majú svoje miesto v nejakej tej korelácii náhrad, ktorými tu, myslím, naša republika chce tých ľudí odčiniť. Tak myslím si, že tie nároky sú ešte na Slovenskom pozemkovom fonde tie, ktoré sa týkajú náhrad konkrétnych pozemkov, o ktorých je už rozhodnuté vo veci, už na pozemkových úradoch je to ukončené, v tých prípadoch, ktoré má pozemkový fond u seba. Myslím, že je to okolo 16 tisíc prípadov. Samozrejme, má teraz právo a prednosť pred tými, keby sa tak zamieňalo. Ale ešte aj na pozemkových úradoch nemáme rozhodnutie vo veci. To znamená, že ešte z tej štátnej pôdy, ktorú má štát, poľnohospodárskej, Slovenský pozemkový fond, a lesnej, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, ako lesná organizácia, ešte z týchto pozemkov štátnych môže rozhodnutiami pozemkových úradov byť zo štátu de iure a de facto ten istý pozemok vrátený im do vlastníctva. To znamená, sa ešte bude scvrkávať ten objem štátnych pozemkov. Ešte raz, bude sa scvrkávať objem štátnych pozemkov, ktorým môžem disponovať. Aby to bolo jasné, myslím, že hovorím po lopate.
A v súčasnosti spomeniem iba námatkovo, som si pozrel niektoré pozemkové úrady, taký napríklad Liptovský Mikuláš, 742 žiadostí podľa starého zákona č. 229/1991 Zb., 7 čiastočne neukončených, všetko ukončené, chvalabohu, podľa zákona č. 503/2003 Z. z. 507 uplatnených, 9 neukončených, super. My tak nestojíme, že je 100 % neukončených. Je tam určité percento, ktoré ešte treba dohrať, ale tak, aby sme neurobili chybu, že pozemkový úrad sa nevyjadrí k týmto zámenám, lebo ho orgán, ktorý bude tieto zámeny navrhovať (no naše ministerstvo životného prostredia), nevyzve, aby povedal, či tam nemá uplatnený reštitučný nárok. Niektoré nároky sú uplatnené tak, že som si napísal, že nárokujem si celý majetok v okrese Žilina, ešte raz opakujem, že nárokujem si na celý svoj reštitučný majetok v okrese Žilina. Správa katastra dodnes nebola v stave, teraz hovorím príklady, dať identifikáciu. Tým pádom je to živý spis. To je živý spis pre pozemkový úrad. Hovoríme tomu, aby tie zámeny pozemkov, ktoré majú byť vypracované, (ten zoznam) neboli brané z tohto portfólia, ktoré sa ešte bude môcť vracať tým pôvodným vlastníkom, lebo ten vlastník nás inak bude žalovať. Ten vlastník nás bude žalovať, že orgán, ktorý mal rozhodnúť už za 20 rokov, od roku 1994, nerozhodol, a my sme mu dali zámenou v rámci zákona o ochrane prírody tento pozemok, ktorý jemu pozemkový úrad prizná, lebo to má prednosť.
Na to chcem, pán minister, upozorniť, aby to bolo jasné, lebo tu sa bijú dva rezorty a ja by som nebol rád, keby sme sa bili. Proste máme vychádzať v ústrety navzájom, to znamená, máme to nejako skoordinovať. Tak preto dopĺňam vysvetlenie k tomu, čo pán kolega tu dával, aby tam bolo jasné, že prednosť budú mať tie reštitúcie záhradkárske, prípadne je tam ešte aj stoosemdesiatka, zákon, ktorý hovorí o tých disponovaných tých majetkoch. Myslím, že už viacej tam toho nie je, to je tam tá päťstotrojka ešte.
Takže, vážení, to je na upresnenie s tým, že tých reštitúcií nie je veľa a môžem povedať, že pozemkové úrady si svoju prácu aj pri tejto pozemkovej reforme štátnej správy ESO naďalej plnia, myslím, že to je dvestodvadsaťdeviatka, ten pôvodný zákon, tam to je na nejakých možnože 95 % ukončených, tam to je, myslím, dosť dobré, ale hovorím o tej päťstotrojke, tam toho ešte bude dosť veľa, takže veľmi žiadam tých, ktorí budú ten zoznam vypracovávať, aby tam mali vyjadrenie pozemkového úradu, lebo to bude po okresoch, ako ste, pán minister, priznali to, že sme dali tú reštitučnú náhradu, tak ako to bolo pri reštitučných zákonoch, že je prvé to isté katastrálne územie, potom susedné a potom okres, tak ako to bolo, ste to prebrali, dobre, ja to beriem, samozrejme, že by sa neopakoval Slavkov, takže aby tam to vyjadrenie pozemkového úradu bolo. A keď tam ešte nie je zidentifikované, tak, samozrejme, nemôžu to tam vracať, lebo, hovorím, inak budú zase žaloby. A tomu by som bol nerád, aby sme pri jednej žalobe, ako bola napríklad u tých záhradkárov 6,5 mil. korún, naša republika platila nejakému súdu, ktorý nemusel byť. Takže upozorňujem na túto anomáliu, ktorá môže vzniknúť, nebol by som rád, aby sme sa o rok začali s niekým súdiť alebo žalovali ministerstvo, že o tieto peniaze ten vlastník prišiel.
Takže ďakujem pekne a toľko iba z mojej strany na vysvetlenie. Dovolil som si to povedať, lebo, samozrejme, každý sme doma vo svojej oblasti, tak myslím si, že každý by rád v tej svojej oblasti mal ostatných kolegov poučiť, aby sme sa vyvarovali chýb. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
28.11.2013 o 16:27 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za dôsledné dodržanie rokovacieho poriadku, takže, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nebudem dlhý, ale budem sa venovať môjmu predrečníkovi skoršiemu, kolegovi Mičovskému, konkrétne jeho bodu, v ktorom hovorí o tých zoznamoch, pozemkoch, ktoré chceme zamieňať, respektíve ktoré budú ponúkané do zámeny tak, aby to bolo chápané jasne.
Mnohí, keď sa povie reštitúcia, tak majú v tom taký chaos menší, každý sme, samozrejme, v niečom doma, takže ja si veľmi rád dám poradiť od kolegýň, ktoré sú ja neviem zdravotníčky alebo sú starostky, alebo kolegov starostov, aby ma poučili v ich oblasti, tak dovoľte trošku aj túto oblasť vám pri tomto zákone ozrejmiť, aby to bolo raz a navždy povedané, čo to znamená. To znamená jedno, ľudom štát priznal krivdu. Ešte raz opakujem, ľuďom náš štát po roku 1990 priznal krivdu s tým, že ju chce odčiniť. To nie sú žiadne developerské skupiny, to nie sú žiadni biznismeni, ktorí prišli za euro a za korunu k majetku, to sú normálni reštituenti socialistickej epochy nášho štátu, ktorým štát, chvalabohu, ešte vtedy federatívny, povedal: „Máte nárok na náhradu.“ Tak preto bol by som veľmi rád, keby sa ich reštitučné nároky po tých dvadsiatich rokoch konečne ukončili. A preto nemôže dostať prednosť zámena týkajúca sa ochrany prírody pred zámenou pozemku v reštitúciách, lebo Slovenský pozemkový fond bol v prvom rade vytvorený preto, aby spravoval štátnu pôdu, pôdu neznámych vlastníkov a riešil tieto reštitučné náhrady.
Reštitúcie bolo možné uplatniť dvakrát v našej republike, v roku 1991 zákonom č. 229/1991 Zb. (teda fyzické osoby do roku 1992, právnické do roku 1993 a doklady do roku 1995) a v roku 2003 zákonom č. 503/2003 Z. z., do roku 2004 ste si mohli uplatniť tak isto nárok druhýkrát reštitučný. To znamená, vlastníctvo vám prechádza zo štátu na vás. Keď vašim predkom alebo aj vám, keď ste ešte žijúci, toto vlastníctvo bolo, nie užívacie právo, ale vlastnícke právo, zabraté. To znamená, pri zákone č. 229/1991 Zb., prvom, sa hovorilo o vydaní nehnuteľnosti, to znamená vrátenie vlastníckeho práva vydaním, to znamená nie fyzicky, ale vydaním, tak sa to definovalo. A pri druhom zákone je to priznanie vlastníckeho práva (teda zákon č. 503/2003 Z. z.), aby to bolo jasné.
A teraz jedným úradom, na ktorom sa to malo uplatniť, je pozemkový úrad. To znamená, ten rozhoduje a až keď ten rozhodne, že daný pozemok sa vydať nedá, lebo sú tam zákonné prekážky, lebo pozemky sa môžu vydávať iba tie, ktoré slúžia na poľnohospodársku a lesnú činnosť. Takto bol stavaný zákon. To znamená, keď nemožno vydať tieto pozemky z týchto objektívnych, zákonom stanovených dôvodov, tak nastupuje Slovenský pozemkový fond ako náhrada pre týchto ľudí, a to či už finančná alebo v pozemkoch. A práve my hovoríme o tom, že tie pozemky, ktoré budú ponúkané do hry aj pri týchto náhradách, pri zákone o ochrane prírody, samozrejme, majú svoje miesto v nejakej tej korelácii náhrad, ktorými tu, myslím, naša republika chce tých ľudí odčiniť. Tak myslím si, že tie nároky sú ešte na Slovenskom pozemkovom fonde tie, ktoré sa týkajú náhrad konkrétnych pozemkov, o ktorých je už rozhodnuté vo veci, už na pozemkových úradoch je to ukončené, v tých prípadoch, ktoré má pozemkový fond u seba. Myslím, že je to okolo 16 tisíc prípadov. Samozrejme, má teraz právo a prednosť pred tými, keby sa tak zamieňalo. Ale ešte aj na pozemkových úradoch nemáme rozhodnutie vo veci. To znamená, že ešte z tej štátnej pôdy, ktorú má štát, poľnohospodárskej, Slovenský pozemkový fond, a lesnej, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, ako lesná organizácia, ešte z týchto pozemkov štátnych môže rozhodnutiami pozemkových úradov byť zo štátu de iure a de facto ten istý pozemok vrátený im do vlastníctva. To znamená, sa ešte bude scvrkávať ten objem štátnych pozemkov. Ešte raz, bude sa scvrkávať objem štátnych pozemkov, ktorým môžem disponovať. Aby to bolo jasné, myslím, že hovorím po lopate.
A v súčasnosti spomeniem iba námatkovo, som si pozrel niektoré pozemkové úrady, taký napríklad Liptovský Mikuláš, 742 žiadostí podľa starého zákona č. 229/1991 Zb., 7 čiastočne neukončených, všetko ukončené, chvalabohu, podľa zákona č. 503/2003 Z. z. 507 uplatnených, 9 neukončených, super. My tak nestojíme, že je 100 % neukončených. Je tam určité percento, ktoré ešte treba dohrať, ale tak, aby sme neurobili chybu, že pozemkový úrad sa nevyjadrí k týmto zámenám, lebo ho orgán, ktorý bude tieto zámeny navrhovať (no naše ministerstvo životného prostredia), nevyzve, aby povedal, či tam nemá uplatnený reštitučný nárok. Niektoré nároky sú uplatnené tak, že som si napísal, že nárokujem si celý majetok v okrese Žilina, ešte raz opakujem, že nárokujem si na celý svoj reštitučný majetok v okrese Žilina. Správa katastra dodnes nebola v stave, teraz hovorím príklady, dať identifikáciu. Tým pádom je to živý spis. To je živý spis pre pozemkový úrad. Hovoríme tomu, aby tie zámeny pozemkov, ktoré majú byť vypracované, (ten zoznam) neboli brané z tohto portfólia, ktoré sa ešte bude môcť vracať tým pôvodným vlastníkom, lebo ten vlastník nás inak bude žalovať. Ten vlastník nás bude žalovať, že orgán, ktorý mal rozhodnúť už za 20 rokov, od roku 1994, nerozhodol, a my sme mu dali zámenou v rámci zákona o ochrane prírody tento pozemok, ktorý jemu pozemkový úrad prizná, lebo to má prednosť.
Na to chcem, pán minister, upozorniť, aby to bolo jasné, lebo tu sa bijú dva rezorty a ja by som nebol rád, keby sme sa bili. Proste máme vychádzať v ústrety navzájom, to znamená, máme to nejako skoordinovať. Tak preto dopĺňam vysvetlenie k tomu, čo pán kolega tu dával, aby tam bolo jasné, že prednosť budú mať tie reštitúcie záhradkárske, prípadne je tam ešte aj stoosemdesiatka, zákon, ktorý hovorí o tých disponovaných tých majetkoch. Myslím, že už viacej tam toho nie je, to je tam tá päťstotrojka ešte.
Takže, vážení, to je na upresnenie s tým, že tých reštitúcií nie je veľa a môžem povedať, že pozemkové úrady si svoju prácu aj pri tejto pozemkovej reforme štátnej správy ESO naďalej plnia, myslím, že to je dvestodvadsaťdeviatka, ten pôvodný zákon, tam to je na nejakých možnože 95 % ukončených, tam to je, myslím, dosť dobré, ale hovorím o tej päťstotrojke, tam toho ešte bude dosť veľa, takže veľmi žiadam tých, ktorí budú ten zoznam vypracovávať, aby tam mali vyjadrenie pozemkového úradu, lebo to bude po okresoch, ako ste, pán minister, priznali to, že sme dali tú reštitučnú náhradu, tak ako to bolo pri reštitučných zákonoch, že je prvé to isté katastrálne územie, potom susedné a potom okres, tak ako to bolo, ste to prebrali, dobre, ja to beriem, samozrejme, že by sa neopakoval Slavkov, takže aby tam to vyjadrenie pozemkového úradu bolo. A keď tam ešte nie je zidentifikované, tak, samozrejme, nemôžu to tam vracať, lebo, hovorím, inak budú zase žaloby. A tomu by som bol nerád, aby sme pri jednej žalobe, ako bola napríklad u tých záhradkárov 6,5 mil. korún, naša republika platila nejakému súdu, ktorý nemusel byť. Takže upozorňujem na túto anomáliu, ktorá môže vzniknúť, nebol by som rád, aby sme sa o rok začali s niekým súdiť alebo žalovali ministerstvo, že o tieto peniaze ten vlastník prišiel.
Takže ďakujem pekne a toľko iba z mojej strany na vysvetlenie. Dovolil som si to povedať, lebo, samozrejme, každý sme doma vo svojej oblasti, tak myslím si, že každý by rád v tej svojej oblasti mal ostatných kolegov poučiť, aby sme sa vyvarovali chýb. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
16:35
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:35
Ján MičovskýChcem len upozorniť pána ministra a snemovňu, že to, že hovoríme teraz o zozname, ktorý treba takýmto jemným spôsobom posúdiť, ako rozprával pán poslanec Fecko, aby nedošlo náhodou k nejakej duplicite, aby sme nevydávali pozemky, kde už je rozbehnuté neukončené reštitučné konanie, už je ozaj vysoká špeciálna nadstavba. Treba len zdôrazniť, že...
Chcem len upozorniť pána ministra a snemovňu, že to, že hovoríme teraz o zozname, ktorý treba takýmto jemným spôsobom posúdiť, ako rozprával pán poslanec Fecko, aby nedošlo náhodou k nejakej duplicite, aby sme nevydávali pozemky, kde už je rozbehnuté neukončené reštitučné konanie, už je ozaj vysoká špeciálna nadstavba. Treba len zdôrazniť, že ministerstvo vo svojom návrhu vôbec neuvažovalo, že by sa takýto zoznam mal vypracovať. To znamená, že tu len vidíme, že keď sa začneme baviť o probléme, ktorý je naozaj vážny a za ktorým sú desiatky miliónov, tak prídeme na dôležité veci, ktoré treba doriešiť. Zdá sa mi ako len potvrdenie toho, že v tomto smere v zákone teda predkladateľ zanedbal zamyslieť sa nad takýmito možnosťami. Tak o tom svedčí práve skutočnosť, že takéhoto zoznamu zatiaľ potreba nebola vôbec špecifikovaná. Takže verím, že práve po tomto rokovaní bude prijatý náš pozmeňujúci návrh, v ktorom o takomto zozname, o takýchto zoznamoch rozprávame, pri ktorých potom, samozrejme, bude treba prihliadať na to, o čom rozprával pán poslanec Fecko. Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2013 o 16:35 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem ti pekne, Martin, za to objasnenie.
Chcem len upozorniť pána ministra a snemovňu, že to, že hovoríme teraz o zozname, ktorý treba takýmto jemným spôsobom posúdiť, ako rozprával pán poslanec Fecko, aby nedošlo náhodou k nejakej duplicite, aby sme nevydávali pozemky, kde už je rozbehnuté neukončené reštitučné konanie, už je ozaj vysoká špeciálna nadstavba. Treba len zdôrazniť, že ministerstvo vo svojom návrhu vôbec neuvažovalo, že by sa takýto zoznam mal vypracovať. To znamená, že tu len vidíme, že keď sa začneme baviť o probléme, ktorý je naozaj vážny a za ktorým sú desiatky miliónov, tak prídeme na dôležité veci, ktoré treba doriešiť. Zdá sa mi ako len potvrdenie toho, že v tomto smere v zákone teda predkladateľ zanedbal zamyslieť sa nad takýmito možnosťami. Tak o tom svedčí práve skutočnosť, že takéhoto zoznamu zatiaľ potreba nebola vôbec špecifikovaná. Takže verím, že práve po tomto rokovaní bude prijatý náš pozmeňujúci návrh, v ktorom o takomto zozname, o takýchto zoznamoch rozprávame, pri ktorých potom, samozrejme, bude treba prihliadať na to, o čom rozprával pán poslanec Fecko. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
16:36
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:36
Martin FeckoVystúpenie s faktickou poznámkou
28.11.2013 o 16:36 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Áno, pán kolega, tak ako si povedal, pokiaľ to začneme rozoberať už na drobné, tak vyskočia problémy, ktoré sú. Ja vychádzam z toho, že v našom rezorte ministerstva pôdohospodárstva sme pri pozemkových zákonoch nemali žiadnu vykonávaciu vyhlášku. To znamená, my sme si nevedeli to rozmeniť. A zrazu za 20 rokov, keď nie je žiadna vykonávacia vyhláška, sú iba metodické pokyny. To je o ničom. Takže preto som si dovolil takto vstúpiť do toho, pretože hovorím, neradi by sme šliapli vedľa. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
16:37
Uvádzajúci uvádza bod 16:37
Peter ŽigaPán profesor Huba, veľmi si vážim aj vaše vystúpenie a pozorne počúvam aj, čo hovoríte. A k vášmu vystúpeniu poviem asi toľko, že to je presne o tom, o čom tu hovorím celý čas a o čom sme hovorili aj na výbore a o čom sa vedú dlhé debaty medzi ochranármi, lesníkmi a ZMOS-om a všetkými možnými zainteresovanými stranami. A to je presne tá miera, kto chce ako chrániť prírodu. A hovoril som to aj pri prvom čítaní a poviem to aj teraz, už len na takomto malom priestore, ako je tu v rámci v zásade jedného poslaneckého klubu, sú rôzne názory a rôzne pohľady na to, či rúbať stromy alebo nerúbať stromy a keď ich rúbať, či to má byť do tých 80 centimetrov alebo ešte viac a podobne. Čiže presne o tom je tá ochrana prírody. To je silne emocionálna záležitosť. To nie je pragmatická záležitosť. A preto my ako ministerstvo, čo by aj predkladateľ tohto zákona, čo by aj správca ochrany životného prostredia, musíme hľadať ten konsenzus a ten kompromis aj medzi, by som povedal, fatálnymi ochranármi, aj medzi tou druhou stranou extrémnou.
Takže nie celkom dobre som, pán predseda Huba, to pochopil z vášho vystúpenia, lebo boli ste tam v takých troch polohách. Najprv ste fandili tomuto zákonu, potom ste dávali k nemu pozmeňujúci návrh a potom ste navrhovali, aby sme ho stiahli z rokovania. Tak nie celkom som pochopil, že do ktorej línie chcete ísť v rámci toho, ale zároveň chcem povedať, že ten zákon prebehol, a to ste vyčítali tomuto zákonu, a neviem, či v tom ste boli jediný alebo to bol ešte aj pán kolega Mičovský, že neprešiel verejným pripomienkovaním a že neboli zapracované pripomienky verejnosti. Chcem povedať, že prešiel verejným pripomienkovaním, nie jedným, ale viacerými. Dokonca prešiel aj niekoľkými hromadnými pripomienkami. A boli aj verejné zhromaždenia k tomuto zákonu. A dokonca potom aj vyhodnotenie týchto verejných pripomienok bolo urobené u nás na ministerstve aj so zástupcami tretieho sektora a so zástupcami verejnosti, čo ale neznamená, že všetky pripomienky, ktoré vzniesla verejnosť, či už tretí sektor, odborná verejnosť alebo akákoľvek verejnosť, musia byť zapracované do tohto zákona. A keby boli zapracované, asi by tu dnes nebol tento zákon na prerokúvanie, lebo by neprešiel ešte vládou.
A pán kolega Mičovský veľmi správne povedal, že tu bola tá ambícia dvoch rezortov, aby išli zákon o lesoch a zákon o ochrane prírody synchrónne, tie tenzné plochy, tie, kde sa proste stretávame, či už lesníci, či už ochranári. A máme tam nie celkom jasne vydiskutovanú tú plochu, ktorá preklápa ten zákon ešte do ochrany a potom už do tej lesníckej podoby. Práve preto sme sa rozhodli, že to pôjde jeden po druhom. A práve preto boli aj vo vláde v tom istom čase. A myslím si, že bolo urobené maximum, čo sa dalo urobiť, pretože aj vo vašom návrhu napríklad, ktorým vy navrhujete ten pozmeňujúci návrh, ktorý ste teraz dali, že by tie lesy v piatom stupni ochrany prešli do správy pod ministerstvo životného prostredia, myslím, tam už narážame na kompetenčný zákon, ktorý ste síce vyriešili. Ale narazil by na veľkú nevôľu lesníkov a ministerstva pôdohospodárstva. Čiže ja do tohto voluntarizmu nepôjdem a nepodporím váš pozmeňujúci návrh, pretože jediné riešenie, a možnože to bude mať nová vláda, ktorá tu vznikne v roku 2016, bude to, že sa zmení kompetenčný zákon a ochrana prírody a správa lesov ako takých budú v rámci jedného rezortu, budú mať jedného pána a nedôjde ku takým tým stavovským vojnám. Hoci s pánom ministrom Jahnátkom máme veľké pochopenie pre seba, napriek tomu sme nedospeli ku absolútnemu kompromisu a nedospeli sme k absolútnemu súladu. To je konštatovanie veci ako takej.
Takže hovorím, že bolo urobené maximum, čo sa dalo urobiť. A myslím si, že to maximum je zohľadnené v zákone o ochrane prírody, ktorý máte teraz v druhom čítaní. A teraz o ňom vedieme rozpravu.
Boli tam spomínané, a to viacerými pánmi poslancami, tá forma kompenzácií, resp. spôsoby náhrad, zámena pozemkov, nájmy a tie ďalšie podoby toho, akým spôsobom sa chceme vysporadúvať so súkromnými vlastníkmi alebo vlastníkmi, ktorí majú v chránených územiach pozemky, a doteraz tá prax bola taká, že sa platila týmto súkromným vlastníkom len ujma za nemožnosť hospodársky obhospodarovať svoje lesy. Tak my do zákona sme nedali len alternatívu zámeny pozemkov. My sme dali do zákona aj iné alternatívy, napríklad nájmu alebo samotného spravovania tým vlastníkom tohto lesa. A zámena pozemkov je jedna z foriem. Ale musím vám aj, pán kolega Mičovský, povedať, že vy ste tam naznačovali, že nemali by to byť pozemky, ktoré budú niekde stáť alebo nebudú stáť. Ja tam vidím dosť veľký problém, hoci sme to dali do toho zákona, že štátne lesy ako také nebudú ochotné dať k dispozícii tieto pozemky, práve preto, že sú pod iným rezortom, a práve preto, že na ich hospodársky obhospodarujú tie lesy a majú z nich ekonomický výnos. A keď vymenia tie lesy za chránené, teda za piaty stupeň ochrany, tak už ich nebudú môcť hospodársky obhospodarovať a tým pádom nebudú mať z toho ekonomický prínos. a štátny podnik Lesy Slovenskej republiky je podnikateľský subjekt ako každý iný a musí vykazovať nejaké hospodárske výsledky. Takže som skeptik v tejto veci a na druhej strane verím tomu, že nájde sa niekoľko takýchto lesov, ktoré sa budú dať zameniť. Práve preto tá možnosť tam je.
A potom ste hovorili, že by objektom zámeny nemali byť niektoré pozemky, ktoré sú pri vlekoch alebo pri parkoviskách, alebo pri nákupných strediskách. Ja sa na to pozerám z opačného hľadiska, či objekt ochrany je ten, ktorý potrebujeme zameniť, to znamená, ak má nejaký súkromný vlastník v piatom pásme ochrany nejaký pozemok, či je pre tento pozemok pre štát natoľko cenný, že mu vie ponúknuť nejakú náhradu. A ja teraz neriešim, či je to pri parkovisku, pri obchodnom dome alebo pri vleku, alebo pri nejakej chate, ja sa zameriavam na ten pozemok, ktorý má záujem štát chrániť. A určite to nebude jednoduché vyhodnocovať, či pozemok má takú cenu alebo nemá takú cenu. Sú na to zákonom stanovené postupy, akým spôsobom sa ohodnocujú pozemky, akým spôsobom sa zamieňajú. Ja sa nechcem tu pustiť do špekulácií toho, ako a či to bude výhodné, pre koho to bude výhodné. Máme tam takúto možnosť a budeme to robiť tak transparentne, ako to zákony povoľujú.
Samozrejme, hovorím o tom, že sú aj iné možnosti, nielen zámeny pozemkov. Ale budú napríklad aj výkupy pozemkov, pokiaľ bude mať štát na to peniaze, pričom zatiaľ v tejto polohe nie sme. Dúfam, že sa nám podarí z operačného programu, ktorý bude pod ministerstvom pôdohospodárstva, získať nejaké prostriedky, aby sme vedeli vykúpiť lesy, ktoré sú a stoja za to, aby boli chránené, ale ešte sme sa na tom s pánom ministrom Jahnátkom nedohodli.
A ešte mám jednu poznámku k pánovi poslancovi Kuffovi. Ďakujem aj za váš názor, pán poslanec. Dovolil som si na vás ilustrovať, že sú tu rôzne názory, pretože máte iný názor ako vaši predrečníci.
A, znova, prečo nevyhoviem vášmu pozmeňujúcemu návrhu. My sme prišli s podobným návrhom, aký ste predniesli dnes vy. A pôvodný návrh zákona mal veľmi podobné znenie. Ale výsledkom medzirezortného pripomienkového konania aj toho verejného pripomienkového konania, o ktorom som vám hovoril, že bolo aj za účasti verejnosti, aj za účasti tretieho sektora, bol práve ten kompromis, že sme intravilán nechali tak, ako je teraz, a iba dotkli sme sa len toho extravilánu, ktorý bude veľkou pomocou pre poľnohospodársky činné obyvateľstvo a ľudí, ktorí získavajú dotácie na svoje poľnohospodárske pozemky. A bola to požiadavka ministerstva pôdohospodárstva, aby sme im vyšli v ústrety, pretože 250 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy je v tejto chvíli postihnutých práve týmito náletovými drevinami a nemôžu na nich čerpať dotácie. Iba toto sa tým sledovalo a to je všetko a žiadne iné, ktoré tu spomínali neslušní ľudia, ktorí tu vystupovali, takéto pohnútky tam neboli.
Chcem vás požiadať, vážená snemovňa, o podporu tohto návrhu zákona, pretože po dlhej dobe prišiel minister a predložil zákon o ochrane prírody a bolo to ambíciou viacerých ministrov, ktorí boli predo mnou, a nikdy nedošlo k takémuto konsenzu, aj vzhľadom na to, o čom som hovoril pred chvíľou, že išlo to v takom synchróne aj s ministerstvom pôdohospodárstva a po dlhej dobe tu máme krok dopredu, čo sa týka ochrany prírody. Ja som počul aj počas týchto debát, aj dnes, aj pred mesiacom z úst, že je málo ambiciózny. Pohli sme sa toľko krokov dopredu, na čo bol kompromis z hľadiska zúčastnených strán. Ešte raz vám ďakujem.
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, dovolil by som si tak v záverečnej reči zhrnúť pripomienky aj vystúpenia jednotlivých pánov poslancov, ktorí tu vystupovali. A musím skonštatovať, že vystupovali tu slušní ľudia a vystupoval tu jeden neslušný človek. A ja mám zvykom si robiť poznámky ku vystúpeniam jednotlivých poslancov a potom aj s nimi viesť či už odbornú alebo politickú debatu. A môže byť aj sporná tá debata, ale v tomto prípade, keď som hovoril o tom neslušnom človeku, som si ani poznámky nerobil, pretože ani na neho nebudem reagovať.
Pán profesor Huba, veľmi si vážim aj vaše vystúpenie a pozorne počúvam aj, čo hovoríte. A k vášmu vystúpeniu poviem asi toľko, že to je presne o tom, o čom tu hovorím celý čas a o čom sme hovorili aj na výbore a o čom sa vedú dlhé debaty medzi ochranármi, lesníkmi a ZMOS-om a všetkými možnými zainteresovanými stranami. A to je presne tá miera, kto chce ako chrániť prírodu. A hovoril som to aj pri prvom čítaní a poviem to aj teraz, už len na takomto malom priestore, ako je tu v rámci v zásade jedného poslaneckého klubu, sú rôzne názory a rôzne pohľady na to, či rúbať stromy alebo nerúbať stromy a keď ich rúbať, či to má byť do tých 80 centimetrov alebo ešte viac a podobne. Čiže presne o tom je tá ochrana prírody. To je silne emocionálna záležitosť. To nie je pragmatická záležitosť. A preto my ako ministerstvo, čo by aj predkladateľ tohto zákona, čo by aj správca ochrany životného prostredia, musíme hľadať ten konsenzus a ten kompromis aj medzi, by som povedal, fatálnymi ochranármi, aj medzi tou druhou stranou extrémnou.
Takže nie celkom dobre som, pán predseda Huba, to pochopil z vášho vystúpenia, lebo boli ste tam v takých troch polohách. Najprv ste fandili tomuto zákonu, potom ste dávali k nemu pozmeňujúci návrh a potom ste navrhovali, aby sme ho stiahli z rokovania. Tak nie celkom som pochopil, že do ktorej línie chcete ísť v rámci toho, ale zároveň chcem povedať, že ten zákon prebehol, a to ste vyčítali tomuto zákonu, a neviem, či v tom ste boli jediný alebo to bol ešte aj pán kolega Mičovský, že neprešiel verejným pripomienkovaním a že neboli zapracované pripomienky verejnosti. Chcem povedať, že prešiel verejným pripomienkovaním, nie jedným, ale viacerými. Dokonca prešiel aj niekoľkými hromadnými pripomienkami. A boli aj verejné zhromaždenia k tomuto zákonu. A dokonca potom aj vyhodnotenie týchto verejných pripomienok bolo urobené u nás na ministerstve aj so zástupcami tretieho sektora a so zástupcami verejnosti, čo ale neznamená, že všetky pripomienky, ktoré vzniesla verejnosť, či už tretí sektor, odborná verejnosť alebo akákoľvek verejnosť, musia byť zapracované do tohto zákona. A keby boli zapracované, asi by tu dnes nebol tento zákon na prerokúvanie, lebo by neprešiel ešte vládou.
A pán kolega Mičovský veľmi správne povedal, že tu bola tá ambícia dvoch rezortov, aby išli zákon o lesoch a zákon o ochrane prírody synchrónne, tie tenzné plochy, tie, kde sa proste stretávame, či už lesníci, či už ochranári. A máme tam nie celkom jasne vydiskutovanú tú plochu, ktorá preklápa ten zákon ešte do ochrany a potom už do tej lesníckej podoby. Práve preto sme sa rozhodli, že to pôjde jeden po druhom. A práve preto boli aj vo vláde v tom istom čase. A myslím si, že bolo urobené maximum, čo sa dalo urobiť, pretože aj vo vašom návrhu napríklad, ktorým vy navrhujete ten pozmeňujúci návrh, ktorý ste teraz dali, že by tie lesy v piatom stupni ochrany prešli do správy pod ministerstvo životného prostredia, myslím, tam už narážame na kompetenčný zákon, ktorý ste síce vyriešili. Ale narazil by na veľkú nevôľu lesníkov a ministerstva pôdohospodárstva. Čiže ja do tohto voluntarizmu nepôjdem a nepodporím váš pozmeňujúci návrh, pretože jediné riešenie, a možnože to bude mať nová vláda, ktorá tu vznikne v roku 2016, bude to, že sa zmení kompetenčný zákon a ochrana prírody a správa lesov ako takých budú v rámci jedného rezortu, budú mať jedného pána a nedôjde ku takým tým stavovským vojnám. Hoci s pánom ministrom Jahnátkom máme veľké pochopenie pre seba, napriek tomu sme nedospeli ku absolútnemu kompromisu a nedospeli sme k absolútnemu súladu. To je konštatovanie veci ako takej.
Takže hovorím, že bolo urobené maximum, čo sa dalo urobiť. A myslím si, že to maximum je zohľadnené v zákone o ochrane prírody, ktorý máte teraz v druhom čítaní. A teraz o ňom vedieme rozpravu.
Boli tam spomínané, a to viacerými pánmi poslancami, tá forma kompenzácií, resp. spôsoby náhrad, zámena pozemkov, nájmy a tie ďalšie podoby toho, akým spôsobom sa chceme vysporadúvať so súkromnými vlastníkmi alebo vlastníkmi, ktorí majú v chránených územiach pozemky, a doteraz tá prax bola taká, že sa platila týmto súkromným vlastníkom len ujma za nemožnosť hospodársky obhospodarovať svoje lesy. Tak my do zákona sme nedali len alternatívu zámeny pozemkov. My sme dali do zákona aj iné alternatívy, napríklad nájmu alebo samotného spravovania tým vlastníkom tohto lesa. A zámena pozemkov je jedna z foriem. Ale musím vám aj, pán kolega Mičovský, povedať, že vy ste tam naznačovali, že nemali by to byť pozemky, ktoré budú niekde stáť alebo nebudú stáť. Ja tam vidím dosť veľký problém, hoci sme to dali do toho zákona, že štátne lesy ako také nebudú ochotné dať k dispozícii tieto pozemky, práve preto, že sú pod iným rezortom, a práve preto, že na ich hospodársky obhospodarujú tie lesy a majú z nich ekonomický výnos. A keď vymenia tie lesy za chránené, teda za piaty stupeň ochrany, tak už ich nebudú môcť hospodársky obhospodarovať a tým pádom nebudú mať z toho ekonomický prínos. a štátny podnik Lesy Slovenskej republiky je podnikateľský subjekt ako každý iný a musí vykazovať nejaké hospodárske výsledky. Takže som skeptik v tejto veci a na druhej strane verím tomu, že nájde sa niekoľko takýchto lesov, ktoré sa budú dať zameniť. Práve preto tá možnosť tam je.
A potom ste hovorili, že by objektom zámeny nemali byť niektoré pozemky, ktoré sú pri vlekoch alebo pri parkoviskách, alebo pri nákupných strediskách. Ja sa na to pozerám z opačného hľadiska, či objekt ochrany je ten, ktorý potrebujeme zameniť, to znamená, ak má nejaký súkromný vlastník v piatom pásme ochrany nejaký pozemok, či je pre tento pozemok pre štát natoľko cenný, že mu vie ponúknuť nejakú náhradu. A ja teraz neriešim, či je to pri parkovisku, pri obchodnom dome alebo pri vleku, alebo pri nejakej chate, ja sa zameriavam na ten pozemok, ktorý má záujem štát chrániť. A určite to nebude jednoduché vyhodnocovať, či pozemok má takú cenu alebo nemá takú cenu. Sú na to zákonom stanovené postupy, akým spôsobom sa ohodnocujú pozemky, akým spôsobom sa zamieňajú. Ja sa nechcem tu pustiť do špekulácií toho, ako a či to bude výhodné, pre koho to bude výhodné. Máme tam takúto možnosť a budeme to robiť tak transparentne, ako to zákony povoľujú.
Samozrejme, hovorím o tom, že sú aj iné možnosti, nielen zámeny pozemkov. Ale budú napríklad aj výkupy pozemkov, pokiaľ bude mať štát na to peniaze, pričom zatiaľ v tejto polohe nie sme. Dúfam, že sa nám podarí z operačného programu, ktorý bude pod ministerstvom pôdohospodárstva, získať nejaké prostriedky, aby sme vedeli vykúpiť lesy, ktoré sú a stoja za to, aby boli chránené, ale ešte sme sa na tom s pánom ministrom Jahnátkom nedohodli.
A ešte mám jednu poznámku k pánovi poslancovi Kuffovi. Ďakujem aj za váš názor, pán poslanec. Dovolil som si na vás ilustrovať, že sú tu rôzne názory, pretože máte iný názor ako vaši predrečníci.
A, znova, prečo nevyhoviem vášmu pozmeňujúcemu návrhu. My sme prišli s podobným návrhom, aký ste predniesli dnes vy. A pôvodný návrh zákona mal veľmi podobné znenie. Ale výsledkom medzirezortného pripomienkového konania aj toho verejného pripomienkového konania, o ktorom som vám hovoril, že bolo aj za účasti verejnosti, aj za účasti tretieho sektora, bol práve ten kompromis, že sme intravilán nechali tak, ako je teraz, a iba dotkli sme sa len toho extravilánu, ktorý bude veľkou pomocou pre poľnohospodársky činné obyvateľstvo a ľudí, ktorí získavajú dotácie na svoje poľnohospodárske pozemky. A bola to požiadavka ministerstva pôdohospodárstva, aby sme im vyšli v ústrety, pretože 250 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy je v tejto chvíli postihnutých práve týmito náletovými drevinami a nemôžu na nich čerpať dotácie. Iba toto sa tým sledovalo a to je všetko a žiadne iné, ktoré tu spomínali neslušní ľudia, ktorí tu vystupovali, takéto pohnútky tam neboli.
Chcem vás požiadať, vážená snemovňa, o podporu tohto návrhu zákona, pretože po dlhej dobe prišiel minister a predložil zákon o ochrane prírody a bolo to ambíciou viacerých ministrov, ktorí boli predo mnou, a nikdy nedošlo k takémuto konsenzu, aj vzhľadom na to, o čom som hovoril pred chvíľou, že išlo to v takom synchróne aj s ministerstvom pôdohospodárstva a po dlhej dobe tu máme krok dopredu, čo sa týka ochrany prírody. Ja som počul aj počas týchto debát, aj dnes, aj pred mesiacom z úst, že je málo ambiciózny. Pohli sme sa toľko krokov dopredu, na čo bol kompromis z hľadiska zúčastnených strán. Ešte raz vám ďakujem.
Neautorizovaný
16:50
Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:50
Ľuboš MartinákVystúpenie spoločného spravodajcu
28.11.2013 o 16:50 hod.
Ing.
Ľuboš Martinák
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, blíži sa 17.00 hodina, vzhľadom na to, že je skutočne veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov, podávam návrh, aby o tomto zákone sme hlasovali zajtra o 11.00 hodine. Ďakujem.
Neautorizovaný