Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, keďže rozpočtové pravidlá verejnej správy a rozpočtové pravidlá územnej samosprávy veľmi spolu súvisia, dovoľte mi ešte na úvod povedať dve poznámky k tomu, čo tu odznelo pred chvíľou.
Ak hovoríme o tom, že v určitých rozkolísaných časoch, keď sa, ako hovorí pán minister Kažimír, nepozeráme sa do rovného zrkadla, ale pozeráme sa na nejakú rozbúrenú hladinu mora, potrebujeme vypnúť autopilota a potrebujeme prepnúť na tzv. ručné riadenie, no tak to je práve o tom, že teraz v týchto predložených rozpočtových pravidlách pre samosprávu idete čisto na autopilota. Čiže raz keď nám to vyhovuje, tak je to tak, keď nám to nevyhovuje, tak povieme, že to iné riešenie je dobré, proste tak ako sa to javí, len aby sme si nechali na úrovni vlády čo najväčší manévrovací priestor.
A keď sa budeme baviť o tom, že na úrovni Európskej únie neexistuje nejaká jednotná metodológia, čo je a čo nie je jednorazové opatrenie, naprosto súhlasím s vami, ale na jednej veci sa určite obidvaja, pán minister, zhodneme. Jednorazové opatrenie, ktoré ak je v podobe super dividend, keď si štátom kontrolovaný podnik zoberie pôžičky z banky, aby vyplatil dividendy budúcich období, tak zhodneme sa minimálne na tom, že toto nie je štrukturálna reforma. A môžeme diskutovať potom naozaj o metodológii Európskej únie, čo je a čo nie je jednorazové opatrenie, ale zadlžovať štátom vlastnené podniky tým, že si budú brať úvery a budú vyplácať supradividendy, tak toto určite nie je štrukturálna reforma, na tom sa zhodneme, to nie je nič iné, len proste skonzumovanie, jednorazovo dostať na príjmovú stranu rozpočtu čo najviac peňazí, bez ohľadu na to, že prejedáme budúcnosť.
A teraz k spomínaným rozpočtovým pravidlám územnej samosprávy.
Ja som hovoril a upozorňoval na to už pri prvom čítaní, keď bol tento zákon predložený, to časové limitovanie na 30. jún, tak znel pôvodný návrh, predtým než bol dnes predložený pozmeňujúci návrh na 31. august, na ultimo augusta, že vy ak chcete časovo limitovať opatrenia, ktoré by mohla prijať miestna alebo mestská samospráva, také opatrenia, ktoré by mohli zvýšiť ten schodok, tak že tie opatrenia podľa pôvodného návrhu môžu prijímať len na úrovni miestnych a mestských zastupiteľstiev len do ultima júna, po novom teda do ultima augusta. Maličký kompromis, maličký ústupok ste tam urobili, ale naďalej tvrdím, že toto opatrenie je protiústavné. A prečo tvrdím, že je protiústavné toto opatrenie. Ak sú poslanci miestneho a mestského zastupiteľstva volení voličmi v danom meste alebo v danej obci, tak nikto im nemôže z Ústavy Slovenskej republiky vziať právo schvaľovať rozpočtové opatrenia. A teraz bez ohľadu na to, že aj ja som sám zástancom tej austerity a toho šetrenia, ale proste sú legitímne zvolení zástupcovia občanov príslušného mesta alebo obce, tak vy im nemôžete odňať právo narábať s tým rozpočtom, bez ohľadu na to, že by tie opatrenia aj smerovali zlým smerom, to znamená, že by zvyšovali výdavky alebo znižovali príjmy.
Ak chcete na toto jeden hmatateľný dôkaz, tak skúsme sa preniesť do novembra 2009, čo sa odohralo v novembri 2009. Vtedajší minister financií Ján Počiatek stál tu za týmto pultom a predniesol snemovni novelu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009. Niekoľko málo týždňov, neviem úplný presný dátum, či to bolo päť, šesť týždňov, pred koncom roka prišiel minister financií do parlamentu a povedal: „Tuto máte, dámy a páni, novelu zákona o štátnom rozpočte na daný rok 2009.“ A prečo s touto novelou prišiel? Vypukla kríza, tak minister financií narukoval do parlamentu a povedal, teraz budem uvádzať len okrúhle čísla, aby som vás nezaťažoval nejakým číselkom s presnosťou na korunu: „Deficit nebude 3 mld. eur, deficit bude 5 mld. eur, lebo vypukla kríza.“ To je to ručné riadenie, o ktorom ste pred chvíľočkou hovorili, čistá katastrofa, takéto ručné riadenie. Toto konštatovanie samo osebe by ešte som dokázal stráviť, keby nenasledoval druhý bod spomínanej novely zákona o štátnom rozpočte, kde bolo povedané, že príjmy budú o 2 mld. eur nižšie, hej, deficit išiel z 3 mld. na 5 mld., lebo bola kríza, a teda konštatujeme, že príjmy budú o 2 mld. eur nižšie. Čo urobil Ján Počiatek ako vtedajší minister financií s výdavkovou stranou rozpočtu? Nič, však bola kríza, nie, tak sa poďme preinvestovať z tej krízy, načo by sme robili čokoľvek na výdavkovej strane.
O tom, že sa to dá robiť kultúrne, že sa to dá robiť naozaj lepšie, svedčí príklad zo susednej Českej republiky. Česká republika medziročne znížila výdavky rozpočtové o 16 %, znížila ich, podčiarkujem, o 16 %. Vláda Slovenskej republiky ústami vtedajšieho ministra financií Počiatka konštatovala: „Prišla kríza, deficit nebude 3 mld. eur, bude 5 mld. eur,“ uvádzam ešte raz okrúhle čísla, „a príjmy teda budú o 2 mld. eur nižšie, lebo prišla kríza.“ No tak takto vyzerá potom v praxi to vaše, ako ste to vy nazvali, to ručné riadenie. „Poďme preč z autopilota a poďme to riadiť ručne, lebo sa nedívame do toho rovného zrkadla, ale pozeráme sa na rozbúrenú hladinu mora, a teda potrebujeme takú výnimku, onakú výnimku, tú investičná klauzula takisto, ak ekonomika sa nachádza pod produkčným potenciálom, ak je verejný dlh nižší ako 60 %, ak je deficit nižší ako 3 %, no tak nemusíme plniť to pôvodné tempo ozdravovania verejných financií, po slovensky, nemusíme tak brutálne znižovať štrukturálne deficity, urobíme si prestávku,“ ako ste to, myslím, raz nazvali na jednej tlačovej konferencii, „pretože potrebujeme si oddýchnuť z úsporných opatrení, potrebujeme sa nadýchnuť všetci, lebo bola kríza.“ Toto je práve to fatálne nebezpečenstvo, ktoré tu hrozí. Sú tie autopiloty, tie automatické korekčné mechanizmy nie preto, že nezohľadňujeme špecifiká Slovenska, ale preto, že politici sa vždy budú správať nezodpovedne. Nájdu si tisíc dôvodov, tisíc výnimiek, len aby nemuseli ozdravovať verejné financie.
Ale, presne, ako ste povedali, pán minister, na konci dňa príde ten deň zúčtovania, na konci dňa budeme všetci postavení pred otázku dlhodobej neudržateľnosti verejných financií. Jedného dňa všetky tie bremená, ktoré si nosíme všetci v tom ruksaku pomyselnom na chrbte, budeme musieť splatiť, jedného dňa ten deň zúčtovania príde a on už nie je tak celkom ďaleko pred nami. Tu nehovoríme o horizonte 15 – 20 rokov, ten deň tu môže byť veľmi rýchlo. A čo bude potom výsledkom? Presne, ako ste povedali, že teda vláda môže sa volatilne rozhodnúť, či spustí, nespustí korekčné mechanizmy, ale že to nevadí, aspoň tak som vás pochopil v tom vystúpení, lebo inak na konci dňa príde Európska komisia a tá nás vytrestá a dá nám sankcie. A ja sa pýtam: No a? Však už dávno ste boli upozorňovaní napríklad na riziko prehry arbitrážnych sporov v prípade poisťovne Union a ďalších a ďalších prípadov. A čo sa stalo? No tak zaplatíme 20 mil., 30 mil. za prehratý arbitrážny spor, však ideme ďalej. Presne tak to dopadne aj v tomto prípade, ak pravidlá hovoria, že dostaneme pokutu až, myslím, do výšky 0,2 % HDP, no tak ju zaplatíme a ideme ďalej, veď sme splnili, čo od nás chceli. Nie? Nás sankcionoval niekto, v tomto prípade Európska komisia, tak sme sankciu zaplatili a bohorovne kráčame ďalej.
A preto hovorím, že ten váš návrh, akokoľvek sa snažím tomu porozumieť, že chcete zvýšiť predvídateľnosť hospodárenia miest a obcí, aby tí poslanci miestnych a mestských zastupiteľstiev už po 31. auguste nemohli vstupovať do rozpočtu v zmysle zvyšovania výdavkov a znižovania príjmov, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A pýtam sa teda, kde máte ten rovnaký meter, že chcete teraz tohto autopilota nastaviť na mestá a obce, na tie miestne a mestské zastupiteľstva.
A ja sa pýtam, kde bol ten autopilot v novembri 2009, keď tuto na mojom mieste teraz stál Ján Počiatek a konštatoval, to, čo som pred chvíľočkou hovoril, len tak proste deficit bude o 2 mld. vyšší, lebo vypukla kríza. Ale ste neurobili v tej novele zákona o štátnom rozpočte (v novembri), ktorým ste novelizovali rozpočet na rok 2009, absolútne nič s výdavkovou stranou, opäť, lebo bola kríza. A sme potom naozaj zamotaní v tej spleti investičných výnimiek, takých výnimiek, zohľadnenia toho, metodológie takej alebo onakej, no len na konci dňa, opakujem, to bremeno toho dlhu tu bude pred nami. Ja som už dávno tvrdil, že vláda, ktorá príde po roku 2016, či bude alebo nebude chcieť, a to je jedna, aká to bude vláda, aj keď to budete opäť vy, bude musieť nechať nastúpiť krízový manažment do verejných financií. Toto je holý fakt.
Posledná poznámka k predloženému predmetnému návrhu.
Trošku sa čudujem, priznám sa, aj čelným predstaviteľom ZMOS-u. Ten predrečník môj kolega Petrák tu na záver predniesol takú zdravicu politickú, ako primátori a starostovia sa zaväzujú, že budú to plniť a že prispejú ku konsolidácii. To naozaj, teraz som veľmi otvorený a úprimný, vyvolalo vo mne taký spontánny pocit, takú asociáciu prvomájových sprievodov, že takou politickou zdravicou sa k niečomu zaviažeme. Ale aká je skutočnosť? Minulý rok po parlamentných voľbách ste vyhlasovali s takou veľkou pompou, akú ste dosiahli geniálnu dohodu so ZMOS-om, že máte dohodu, že ZMOS prispeje ku konsolidačnému úsiliu. Uplynulo pár mesiacov a dozvedám sa z úst, tentoraz už nielen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj z vašich úst, pán minister, že jedným z najväčších rizík nenaplnenia cieľov, pokiaľ ide schodok rozpočtu, je práve hospodárenie miest a obcí. Tak sa teda pýtam: A kde sa podela tá tesne po voľbách oznamovaná s takou slávou dohoda so ZMOS-om?
Na strane druhej som prekvapený rovnako, prečo pán primátor Nitry pán Dvonč, čelný to predstaviteľ ZMOS-u, tak bohorovne súhlasil, a nepovedal pritom ani mäkké f, pokiaľ ide o spomínaného autopilota, s tým, že po 31. augusta nebudú môcť volení zástupcovia do miestnych a mestských zastupiteľstiev robiť s rozpočtom nič, myslím, zase, pokiaľ ide o zvyšovanie výdavkov a znižovanie príjmov, že takéto opatrenia nebudú môcť schvaľovať. Som fakt prekvapený, za aké protiústupky, výmenné obchody to ticho bolo vykúpené. Som naozaj prekvapený.
A som prekvapený aj tým, čo ste vy spomenuli, pán kolega Petrák, tú zdravicu politickú, o tom sľube všetkých, aspoň myslím, že hovoríte možno za primátorov a starostov za stranu SMER – SD, no ale či chceme alebo nechceme, pán minister, s istou mierou nepredvídateľnosti hospodárenia miest a obcí musíme žiť. S tým sa proste nedá nič robiť. Alebo potom musíme zmeniť úplne systém miestnej samosprávy. Proste je to raz tak. Máte na Slovensku 2 990 alebo koľko tých miestnych a mestských parlamentov, tých miniparlamentov, proste to je tak, čo obec, čo mesto, to parlament, v prenesenom slova zmysle, alebo to zastupiteľstvo, jednoducho s istou mierou nepredvídateľnosti budeme konfrontovaní stále bez ohľadu na to, ktokoľvek bude na vašom mieste v budúcnosti.
A posledná poznámka. Ten pomer na výdavkovej strane. Keď si zoberieme celý okruh verejných financií, teda okrem štátneho rozpočtu, predovšetkým pokiaľ ide o mestá, obce a vyššie územné celky, tak myslím, že ten sa postupne znižuje, z nejakej jednej štvrtiny až na jednu pätinu klesol, a na strane druhej práve spomínané mestá a obce majú nosiť až 50-percentné konsolidačné úsilie. Mám rečnícku otázku. Tiež s pýtam, je to pre mňa nevysvetliteľným spôsobom, ako toto odsúhlasilo vedenie ZMOS-u. Ale je to ich legitímny postoj, proste takýto postoj zaujali. Ale miestami mi to začína pripomínať takú tú zmluvu o tichej tolerancii alebo v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov, že nech sa deje, čo sa deje, zrazu sa neozýva Konfederácia odborových zväzov alebo vládni, vlastne nepriamo koaliční partneri, KOZ na strane jednej a SMER – sociálna demokracia na strane druhej. Som preto prekvapený, a to sú informácie z konkrétnych miest a obcí kde nevládnu starostovia a primátori za SMER – sociálnu demokraciu, že naozaj to finančné pnutie je tam obrovské. Ale oficiálne na moje veľké prekvapenie hraničiace so zdesením s takto predloženým návrhom súhlasí vedenie ZMOS-u, potom, ako hovorí v jednom vtipe, good like, takmer tritisíc starostov a primátorov. Potom si držme palce všetci, aby to dobre dopadlo, aby takéto autopiloty, ktoré v tomto návrhu predložilo ministerstvo financií, myslím teraz na hospodárenie miest a obcí, dopadli dobre. Ďakujem pekne.
