27. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Prajem všetkým príjemné dobré ráno. No a dovoľte mi, aby som sa vyjadril teda k zákonu, pri ktorom sa asi zdržíme niekoľko hodín až dní a dovoľte mi teda, aby som uviedol návrh novely zákona o dani, dani z príjmov.
Táto novela naozaj z hľadiska svojho obsahu obsahuje niekoľko, je tam niekoľko odkazov, ktoré, na ktoré sa treba kľúčovo sústrediť a musím povedať, že z hľadiska úvodného celého legislatívneho procesu tým kľúčom, na základe ktorého boli vytvárané jednotlivé legislatívne zmeny, je tvorba priaznivého a stabilného podnikateľského prostredia. Lebo určite si dobre pamätáte, že som vlastne len minulý mesiac ukončil celú legislatívnu púť asi s dvanástimi zákonmi, ktoré sa týkali lepšieho podnikateľského prostredia, hlavne znižovania administratívnej náročnosti. Týkalo sa to zákonov o účtovníctve, rôznych typov spotrebných daní. Podobný úmysel je aj v tomto zákone a ja vám vlastne len opíšem niekoľko opatrení, ktoré smerujú práve k oblasti znižovania administratívnej záťaže a tým pádom aj zlepšenia nášho daňového systému z pohľadu aj hodnotenia medzinárodných inštitúcií, rôznych ratingov z hľadiska toho, koľko, koľko hodín strávia podnikatelia na vyplňovaní daňových priznaní, aká náročná, ako náročná je vôbec agenda daní na Slovensku a viete, že roky napriek rôznym typom daňových reforiem v tejto oblasti naozaj zaostávame.
Čiže v návrhu tohto zákona je zjednodušenie a zjednotenie evidencie preukázateľných príjmov a výdavkov pre fyzické osoby podnikateľov. V ďalšom ide o zrušenie oznamovacej povinnosti pri platbách v hotovosti vzhľadom na prijatie zákona obmedzujúceho platby v hotovosti. Rušíme vlastne ďalšiu povinnosť, ktorá obťažovala podnikateľov a vzhľadom na obmedzenie hotovostných platieb pokračovanie tohto, tejto povinnosti je podľa nás zbytočné a dubiózne. Zrušením, ďalej navrhujeme zrušiť oznamovaciu povinnosť začatia a ukončenia nezahrňovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov. Ďalej, zvyšujeme spodnú hranicu pre platenie preddavkov na daň u právnických osôb na úroveň hranice pre platenie preddavkov na daň u fyzických osôb na 2,5-tisíc eur.
Asi si budete pamätať, že minulý rok sme v zhode s kolegami z SDKÚ v podstate zvýšili hranicu na 2,5-tisíc pre fyzické osoby podnikateľov. Teraz navrhujeme túto hranicu zjednotiť, čiže 2,5-tisíc eur, až nad túto hranicu sa začínajú platiť preddavky potom po novom.
A takisto navrhujeme zjednodušiť poukazovanie dvojpercentného podielu zaplatenej dane zamestnancom prostredníctvom hlásenia u zamestnávateľa. Ide o spôsob, dobrý deň, (reakcia na okoloidúceho poslanca) asignácie, kde je stále obrovský priestor na asignáciu, ktorá pomôže tretiemu sektoru hlavne u fyzických osôb, kde tá administrácia je komplikovaná a podľa nás toto opatrenie umožní druhému sektoru získať viac peňazí práve z asignácie fyzických osôb.
To, čo je druhou oblasťou, ktorej sa v novele zákona venujeme, je naozaj nekompromisný a koncepčný boj proti daňovým únikom. Viete, že to je nekonečný príbeh, ktorý myslíme smrteľne vážne a aj preto navrhujeme zavedenie zvýšenej zrážkovej dane vo výške 35 % na vybrané druhy príjmov vyplácané ne rezidentom so sídlom alebo trvalým pobytom v nezmluvných štátoch. Ide v podstate o tie známe nezmluvné štáty, aby som vám to preložil do slovenského jazyka, ide o tie klasické daňové raje, ktoré nemajú so zvyškom sveta vlastne žiadnu zmluvnú základňu a tým pádom sa využíva tá anonymita pôsobenia v týchto krajinách aj na potenciálne daňové úniky. To znamená, krajiny, ktoré nebudú mať so Slovenskom žiadnu zmluvu o výmene daňových informácií, alebo nebudú mať uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, to znamená, nebudú mať žiadny kontakt daňové správy týchto dvoch krajín medzi sebou, tam akýkoľvek prevod do tejto krajiny bude zaťažený zrážkou dane 35 percentami.
No a v ďalšom sa venujeme aj otázke zvýšenia právnej istoty daňovníkov a to je podľa nás tiež súčasť atraktivity podnikateľského prostredia. Upravujeme základne, z ktorých sa stanovuje nepeňažný príjem vo výške 1 % pri používaní motorového vozidla zamestnancom na služobné, aj súkromné účely. Tento text neznie veľmi sexi, ale ide o veľmi zaujímavú tému. Ide o používanie služobného motorového vozidla na súkromné účely, čo všetci vieme, že zo zákona sa to má robiť a zas na druhej strane vieme, že sa to vo veľkých, vo veľkej časti prípadov nedeje. Podľa nás motiváciou, aby sa tak dialo, aby si naozaj daňovníci zarátavali ako nepeňažný príjem používanie súkromného motorového vozidla, je aj to, že to jedno percento chceme upraviť nie z obstarávacej ceny, ale postupne z amortizovanej ceny. To znamená, tá záťaž bude nižšia. Úplne logicky, u staršieho auta, ktoré sa bude používať na súkromné účely, tá záťaž nebude rovnaká, ako u nového auta, hej? Doteraz to bolo stabilné jedno percento, čo naozaj odpudzovalo a možno aj právom z tohto pohľadu. Takže toto je úľava, ktorá ináč aj stojí nie málo, nie málo peňazí, je to asi 7 mil. eur.
Ďalej navrhujeme zjednotenie podmienok pre zahrnutie záväzkov a pohľadávok po lehote splatnosti do základu dane. Toto je zasa záležitosť, ktorá sa týka veľkého, veľkého problému nášho biznisu a to je druhotnej platobnej neschopnosti. Ak si dobre pamätáte a kto sa trošku vyzná v účtovníctve, už dnes kto má, kto má záväzok, si ho môže, a nemá ten záväzok zaplatený, môže si ho postupne daňovo, daňovo odpočítavať, tuším v sadzbách 20, 30 a 50 % v troch rokoch. No ale my sa snažíme teraz to urobiť symetricky. To znamená, a kto má aj záväzok, tak postupne si ho bude musieť dávať von z nákladov. To znamená, bude to postupne pripočítateľná položka k daňovému základu. Čiže ak neplatíte, máte vystavenú faktúru, faktúru máte zahrnutú automaticky v daňových výdavkoch, tak postupne v troch rokoch si budete musieť pripočítať k daňovému základu, odviesť z neho daň, čo podľa nás je motivácia k tomu, aby si firmy platili svoje povinnosti a je to len symetrické k tej druhej strane, k tomu, kto má svoju pohľadávku nezaplatenú a má daňovú výhodu. Tak podľa nás je to fér, fér prístup.
V ďalšom je to úprava v oblasti finančného prenájmu v nadväznosti na ponechanie zrýchleného leasingového odpisovania. Takže tiež nič, čo by malo vadiť prostrediu. No a takisto paušalizujeme výdavky na pohonné látky pre fyzické osoby, podnikateľov v prípade použitia motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku. Asi si pamätáte, v roku 2009 sme, tuším, zaviedli možnosť paušálneho odpočítavania výdavkov na pohonné hmoty. Opäť stará známa vec, kniha jázd v prípade často falšovaná, manipulovaná, zaviedli sme nejaký mechanizmus, kde v podstate súčet všetkých výdavkov mínus nejaké percento je zjednodušená forma uplatnenia týchto výdavkov. Neplatilo to pre tých, ktorí používali svoje súkromné vozidlo pre tieto účely, čiže dopĺňame tú možnosť aj pre takúto formu používania auta na podnikanie. Dobre.
V ďalšom v predmetnom návrhu novely zákona, ktorým sa mení zákon 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení nejakých ďalších zákonov sa navrhuje ustanovenie termínu na akceptovanie prípadných opráv údajov poskytnutých prostredníctvom štatistického úradu. Časové ohraničenie zvýši tlak na kontrolu údajov a na čo najrýchlejšie vykonanie prípadných opráv s pozitívnym vplyvom na stabilitu prerozdeľovania podielov na výnose z daní z príjmov fyzických osôb v priebehu roka. Toto je opatrenie, ktoré sa kľúčovo, bolo vyvolané situáciou v Bratislave. Možno si pamätáte, ale posledný plebiscit, posledné sčítanie obyvateľov na Slovensku, tuším v roku 2011, ak sa nemýlim a nedopadlo dobre pre Bratislavu, pretože v Bratislave sa nezapočítalo niekoľko desaťtisíc ľudí. Tým pádom Bratislava pri prerozdeľovacom mechanizme podielových daní dopláca na nový počet, asi nie úplne reálny počet obyvateľov Bratislavy. Čiže toto je opatrenie, ktoré napomáha riešiť aj tento problém.
Teraz vám v krátkosti chcem opísať situáciu, ktorá sa vyvíjala potom na rokovaniach výborov, kde boli prijaté potom aj významné pozmeňovacie návrhy. Došlo k úpravám v oblasti medzinárodného zdaňovania, kde sa precizuje definícia daňovníka nezmluvného štátu, na ktorého sa uplatní zvýšená sadzba daní vyberaná, vyberanej zrážkou a zavádza sa spoplatnenie odsúhlasovania metódy transferového oceňovania vo výške podľa daňového poriadku v závislosti od toho, či ide o jednostranné, dvojstranné, alebo viacstranné odsúhlasenie. Je to v podstate iniciatíva, ktorá smeruje naozaj k agende, ktorej sme sa začali smrteľne vážne venovať a to je transferové oceňovanie. Možno aj s hanbou v hlase musím povedať, aj za všetkých mojich predchodcov, aj za seba, že sme sa v tejto krajine nevenovali transferovým oceňovaniam, ktorý je jeden, to je kľúčový kanál aj pri pološtátnych firmách, kde nám odtekajú peniaze. Je to veľmi zložitá agenda. Má v sebe medzinárodný prvok, nutnosť dohody s daňovou správou tej ďalšej krajiny, ale kľúčovo je to postavené na profesionáloch finančnej správy, ktorí tam neboli. Proste neboli do roku 2013, takže vytvoril sa osobitný tím, ktorý sa bude schopný vyrovnať tým neuveriteľne dobre plateným daňovým poradcom na druhej strane, lebo hovoríme, hýbeme sa v legálnom prostredí, ktorých ale dopady sú devastačné z pohľadu dane z príjmov, ktorá môže byť príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. A v ďalšom tak isto rozširujeme oznamovaciu povinnosť o zrazenie odvedení dane pri platbách plynúcim daňovníkom v nezmluvných štátoch. To sú všetko vzťahy s tzv. daňovými rajmi.
Navrhujeme zmenu účinnosti postupu asignácie dane zamestnancom prostredníctvom ich zamestnávateľov. To je zámer, ktorý v pôvodnej novele zákona sa nachádzal. Posúvame ten termín až na 1. 1. 2016 a tu je tá, tu je ten dôvod veľmi prozaický, ide o to, že 1. 1. 2015 mal nám začať konečne fungovať štandardný daňový systém informačný, to je ten nasledovník toho zhavarovaného z roku 2012. Z tohto pohľadu formulovanie procesnej analýzy, na ktorom sú postavené tvorba takého systému, sú viac - menej uzavreté, to znamená nechceme komplikovať a zahrávať sa s ohňom z pohľadu toho, že by sme zaťažovali budovanie toho systému ďalšími a ďalšími zmenami. Z tohto pohľadu aj predpokladám vo veľkej oblasti také legislatívne moratórium, lebo nebudeme si môcť naozaj v budúcom roku veľmi môcť meniť legislatívu, ktorá by mala zásadný dopad na zmenu informačného systému, keďže ho chceme v priebehu budúceho roku spustiť do testovacej prevádzky a následne do ostrej prevádzky a chceme sa vyhnúť možným katastrofám, ako to bolo pred pár rokmi.
Potom zavádzame nový inštitút daňovej licencie pre vymedzené právnické osoby. K tejto téme tu bude určite veľa, veľa čo povedať. Ďalej vo výboroch bola schválená zmena spôsobu odpočtu daňovej straty, kde daňovú stratu po novom, dnes je tá možnosť umorovania 7 rokov, po novom od roku 2014 by mala byť možnosť umorovať si daňovú stratu odpočítavaciu len rovnomerne počas najviac 4 rokov po sebe, bezprostredne v 4 nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.
V ďalšom, vôbec nie malicherná vec, veľmi dôležitá vec, navrhujeme zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb z 23 na 22 %, čiže pre rok 2014 bude platiť sadzba 22 % pre daň z príjmu právnických osôb. Arogujem to aj preto, že budeme vám vedieť aj v najbližších dňoch doniesť jasné dôkazy o tom, že náš spoločný, spoločný súboj s daňovými únikmi má svoje veľmi, veľmi dobré a hmatateľné výsledky. Takže tak ako sme boli sľúbili minulý rok, keď sme zvyšovali sadzbu dane z príjmov právnických osôb, vtedy sme hovorili, že ak sa nám podarí zlepšiť výber daní aj iných daní, tak sa vrátime k tejto téme a postupne budeme znižovať sadzbu dane z príjmov právnických osôb a sadzba 22 % nie je konečná sadzba. Z môjho pohľadu mám jasnú ambíciu, aby sme ešte pred koncom nášho volebného obdobia išli s touto sadzbou smerom dole. Samozrejme aj na základe vývoja verejných financií, ale kľúčovo súboja s daňovými únikmi a s možnosťou doplnenia tých potrieb štátu z tých daní, kde nám evidentne vyteká z hrnca.
V ďalšom, vo výboroch prešla zmena spôsobu zdaňovania úrokových výnosov z dlhopisov vyplácaných fyzickým osobám. Tomu sa určite bude venovať pán poslanec Kollár, kde od 1. 1 2014 sa tieto výnosy vyplácané fyzickým osobám budú zdaňovať daňou vyberanou zrážkovo okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ktoré sa budú naďalej zdaňovať podaním daňového priznania. K tomu tiež bude veľká debata, ale v podstate je to v tejto časti návrat naspäť. A v zákone o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve sa zvyšuje podiel na 67 %. Tak isto významná zmena, ktorá bola, rozhodnutie o tejto zmene je výsledkom rokovaní vlády a ZMOS-u, predstaviteľov samospráv, čiže podielové dane pre mestá a obce budú pre rok 2014 vyššie, vo výške 67 %.
Nevylučujem, že ešte zaznejú ďalšie pozmeňovacie návrhy z jednej i z druhej strany, samozrejme v priebehu rozpravy sa k nim vyjadrím. Ja by som na záver ešte chcel jednu tému pomenovať a ktorá sa volá asignačná daň a je to problematika, ktorú trápi, ktorá trápi tretí sektor. Tu musím ísť trošku do histórie, tuším v roku 2009 sa nám podarilo dohodnúť po niekoľkých rokoch s tretím sektorom na zmene asignačného mechanizmu, na dohode na tom, že asignačná daň, to znamená podiel zaplatenej dane z príjmov právnických osôb bude postupne doplňovaná aj skutočným donorstvom.
To znamená skutočnými peniazmi a tzv. čistými, z čistého zisku konkrétnych firiem, čiže to bude kombinácia časti dane, ktorej sa vzdáva štát a kombinácia čistých príjmov, ktoré dáva konkrétny donor. Dohodli sme sa na tom so samosprávou preto, pretože si všetci uvedomujeme, že dlhodobo tretí sektor z hľadiska svojho financovania visí na jednom lane. Tým lanom je asignačná daň. Je to nie málo peňazí, sú to desiatky miliónov eur. Tie peniaze im nikto nezávidí, ale zas každý chápe potreby financovania úlohy tretieho sektoru, ale je to málo z hľadiska bezpečnosti financovania takejto veľkej skupiny ľudí, hovoríme o 40-tisíc občianskych združeniach, nadáciách, v ktorých sú zamestnaní možno aj 100-tisíc ľudí, z tohto pohľadu je dôležité edukovať Slovákov, podnikateľov, aj fyzické osoby k donorstvu. Viete, že to v našom kultúrnom prostredí nie je úplne jednoduché a je úplne bežné.
Z tohto pohľadu sme sa snažili dohodnúť a dohodli sme v legislatíve kombináciu donorstva a asignačnej dane. Do toho nám vstúpila kríza a z tohoto pohľadu aj pokles ziskovosti firiem a na to sme začali postupne reagovať zmrazovaním tohto dohodnutého mechanizmu. Udialo sa to tak prvýkrát pre rok 2012, druhýkrát pre rok 2013 a chcem oznámiť, že na základe aj rokovania a požiadaviek 3. sektoru sme pripravení urobiť tak aj pre rok 2014 na základe prepočtov a odhadov a prognóz, ktoré my máme na stole. Musím povedať, že 3. sektoru by v budúcom roku, de facto v roku 2015, lebo tam je istý časový posun, ale by v roku 2015 určite mal pomôcť aj systém zavedenia daňových licencií, pretože súčasťou návrhu zavedenia daňových licencií je možnosť asignovania časti tejto sumy tretiemu sektoru. Čiže to je dodatočných, podľa našich odhadov, 1 až 2 milióny eur kapacity, ktorá môže byť poskytnutá tretiemu sektoru z tej sumy, ktorá je prognózovaná z príjmu štátneho rozpočtu z daňových licencií.
Napriek tomu sme sa pre krehkosť ziskovosti a aj toho ekonomického oživenia v budúcom roku rozhodli vyjsť v ústrety tretiemu sektoru s jednou jedinou poznámkou, pretože s jednou jedinou poznámkou a ja ju musím zopakovať tak, ako som ju priamo do očí povedal aj predstaviteľom tretieho sektoru.
Minulý rok sme sa dohodli na zmrazení tohto mechanizmu aj na základe dohody, že nám tretí sektor, opakujem, 40-tisíc občianskych združení a nadácií, v ktorých je zainteresovaných možno vyše 100-tisíc ľudí, že nám táto masa ľudí, masa občanov Slovenskej republiky pomôže v zmene atmosféry v oblasti boja s daňovými únikmi. Pretože aj celý tretí sektor z tohto pohľadu musí mať záujem na lepšom výbere daní, pretože kľúčovo žije z asignačnej dane, ako som vám to pred chvíľou povedal a tretí sektor a predstavitelia tretieho sektoru, ktorí v zásade sú apolitickí, to znamená a majú vplyv, sú to mienkotvorné osoby, z tohto pohľadu považujeme za úplne fér, keby v tomto súboji, ktorý je apolitický, za to každé jedno euro do štátnej kasy z daní, ktoré patria štátu, aby v tomto súboji nám podali pomocnú ruku a aby sme možno aj spolu sa podpísali pod kampaň, ktorá bude edukovať našich občanov k tomu, aby sa stali aj oni našimi daňovými kontrolórmi vo svoj prospech, lebo nakoniec tie peniaze samozrejme kľúčovo sa vracajú späť do verejných služieb.
Takže môj odkaz stále znie, že budeme súhlasiť so zmrazením asignačného mechanizmu aj na rok 2014 a spravodajca prednesie potom pozmeňovací návrh v tejto oblasti, ale stále prosíme a žiadame tretí sektor, aby nám pomohol v oblasti boja s daňovými únikmi. Podľa nás je tam obrovský priestor na to, aby mienkotvornosť ľudí, ktorí pracujú v tomto sektore, pomohla aj tejto téme.
Toľko na úvod, ďakujem veľmi pekne. Ring voľný, ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 613) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššieho uvedeného vládneho návrhu zákona. Národná rada uznesením č. 733 z 3. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 261 zo dňa 12. novembra 2013, ústavnoprávny výbor uznesením č. 360 zo dňa 20. novembra 2013, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 249 zo dňa 12. novembra 2013. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III. tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV. spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 34 a 36 až 38 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bode spoločnej správy č. 35 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovanom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 613), vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 269 z 25. novembra 2013.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov.
Ďakujem pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu a potom by som sa chcel ako prvý prihlásiť do rozpravy. Ďakujem.

Ďakujem. Tak ako pán minister už avizoval, budú tu predložené niektoré pozmeňujúce návrhy ešte. Môj terajší pozmeňujúci návrh, ktorý by som chcel za chvíľu predniesť, sa týka hlavne teda pri výplate dividend. Doteraz bol dosť kritizovaný, výška maximálneho limitu, z ktorého sa platili zdravotné odvody, ktoré boli až vo výške 120 násobku priemernej mzdy, čo tvorí asi skoro 100 tisíc eur. Teraz v podstate to znižujeme na polovicu, čiže jedná sa o maximálnu výplatu sociálnych dávok z výšky 60 násobku priemernej mzdy. To znamená rádovo okolo 48 až 50 tisíc eur.
Takže dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Kamenického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmu územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 613).
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia. Za doterajší čl. 2 sa vkladá nový čl. 3, ktorý znie: Čl. 3. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z. , zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 499/2010 Z. z., zákona č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé, v § 13 ods. 9 písm. b) za slovami "ďalej len priemerná mesačná mzda" vypúšťa čiarka a slová "ak v písm. c) nie je ustanovené inak".
Po druhé, v § 13 ods. 9 sa vypúšťa písm. c).
Po tretie, v § 16 od. 8 písm. f) sa slová "zo 120 násobku" nahrádzajú slovami "zo 60 násobku".
Po štvrté, v § 20 ods. 6 v prvej vete sa slová "do ôsmich dní od dňa vyplatenia dividend" nahrádzajú slovami "do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli vyplatené dividendy".
Po piate, v § 24 písm. c) sa slová písm. g), j), k), l) a r) nahrádzajú slovami písm. c), g), j), k), l), m), r) a s).
Po šieste, v § 38b ods. 9 v druhej vete sa vypúšťajú slová "bez uplatnenia § 13 ods. 9 písm. c)".
Po siedme, v § 38e. Paragraf 38e znie: "§ 38 e) Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014:
1. vymeriavací základ podľa § 13 ods. 16 v znení účinnom od 1. januára 2014 sa prvýkrát použije pri vykonaní ročného zúčtovania poistného za rok 2013.
2. na účely ročného zúčtovania poistného za rok 2013 sa za zárobkovú činnosť podľa § 10b) ods. 1 písm. c) nepovažujú výnosy z dlhopisov podľa osobitného predpisu, ktoré sú súčasťou základu dane z príjmov fyzickej osoby podľa osobitného predpisu za zdaňovacie obdobie roku 2013.
3. pri vykonaní ročného zúčtovania poistného za rok 2013 sa použije § 13 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2014.
Poznámka pod čiarou k odkazu 63 znie: Zákon, "63) zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov." Doterajší čl. 3 sa primerane prečísluje. V nadväznosti na vloženie nového čl. 3 sa vykoná legislatívno-technická úprava názvu zákona.
Navrhuje sa zrušenie zvýšenia celkového vymeriavacieho základu o sumu vyplatených dividend a z uvedeného dôvodu sa upravujú aj maximálne preddavky z dividend. Cieľom navrhovanej úpravy je zlepšenie podnikateľského prostredia. V súvislosti so zmenami týkajúcimi sa zrušenia zvýšenia celkového vymeriavacieho základu o sumu vyplatených dividend sa spresňuje vykazovanie dividend platiteľa dividend v súlade so splatnosťou preddavku na poistné podľa § 17 ods. 4 zákona. Zároveň sa spresňujú ďalšie oznamovacie povinnosti platiteľov poistného. Podľa navrhovanej úpravy nebudú podliehať zdravotným odvodom pri vykonaní ročného zúčtovania poistného za rok 2013, ktoré bude vykonané v roku 2014, úrokové výnosy z dlhopisov, ktoré sú súčasťou základu dane, čiastkového základu dane z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v daňovom priznaní sa za zdaňovacie obdobie roka 2013. Podľa navrhovanej úpravy sa maximálny vymeriavací základ, 60-násobok priemernej mesačnej mzdy, prvýkrát použije v ročnom zúčtovaní za rok 2013 aj v prípade vyplatených dividend.
Všetky body pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu nadobúdajú účinnosť 1. januára roku 2014. O všetkých bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu potrebujeme hlasovať spoločne. V súvislosti s pozmeňujúcim návrhom vynímam bod 37 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Ja opakovane tu v pléne poviem to, čo som x-krát povedala a už naozaj mám pocit, že žijeme v absurdistane, proste to nie je normálne, aby tak závažný právny predpis, ktorý ovplyvňuje životy toľkých ľudí, podnikateľské prostredie, podnikateľov, ľudia s tým musia pracovať, účtovníci s tým musia pracovať, aby sa menil takýmto spôsobom.
Zákon máme pred sebou, ku ktorému máme v spoločnej správe pozmeňovacie návrhy, ktorých je zhruba toľko, ako samotný zákon. Cez tú spoločnú správu sa do zákona vkladajú úplne nové inštitúty, ktorý náš právny poriadok doteraz nepoznal, daň zo straty, a teraz začneme rozpravu k tomuto návrhu zákona jedným ďalším pozmeňovacím návrhom a ja mám vedieť, čo z tohto návrhu zákona v konečnom dôsledku je dobré a čo je zlé.
Legislatívny proces, pripomienkové konanie, vyjadrovanie sa odborníkov, to všetko má svoj zmysel. Každému sa stalo, vždy som to kritizovala, ale teraz už je z toho systém práce. Takto nemôže vzniknúť dobrý právny predpis. Ja som v svojej kariére už robila všeličo, aj som písala zákony, mám osobnú skúsenosť s písaním zákonov a viem, čo sa kvalitne dá urobiť a čo sa kvalitne nedá urobiť, v akom časovom strese.
Geniálny legislatívec vám teraz nedá ruku do ohňa za to, že či naozaj postihol aj všetky vnútorné väzby, súvislosti a odkazy, pretože nemá šancu. Toto je proste zlé.

Ďakujem veľmi pekne. Bez ohľadu na to, že zdravotné odvody sú na Slovensku skrytou formou zdanenia a nie sú skutočne poistením, ale teraz ako nechcem sa tomuto venovať. Ja súhlasím s tým, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská, a ten legislatívny proces, ktorý sa týka tohto zákona, je šialený, šialený. Dňa 26. 6. 2013 pán premiér Fico vyhlási, že na Slovensku sa nebudú dane ani znižovať, ani zvyšovať; 10. 7. na vláde schválite zákon o dani z príjmov, ktorý je v zásade okej; 12. 7. je podaný do Národnej rady Slovenskej republiky, 3. 9. prejde prvým čítaním. Potom odrazu stop a máme ho v druhom čítaní s pozmeňovákom, ktorý mení, absolútne mení zmysel toho celého zákona, ktorý tu pán minister dnes predkladá, ten pozmeňovák. Ja by som súhlasil s tým zákonom, ktorý bol predložený, ten zákon bol v poriadku, dokonca sú tam veci, ktoré by som vedel oceniť, ale naozaj, čo sa týka toho pozmeňováku, tak ten pozmeňovák úplne zmenil v mojich očiach charakter celého zákona a aj charakter môjho vystúpenia, ktoré mám pripravené. Ale späť možno k tomu, čo pán poslanec Kamenický predložil.
Pán poslanec, ja chápem, že vy ste len nosičom toho pozmeňovacieho návrhu, čiže moja kritika bude smerovať tu skôr k pánovi ministrovi a opýtam sa ho, na základe čoho vznikol strop 120-násobok vymeriavacieho základu počítaného z priemernej mzdy? Nevidel som žiadnu analýzu, ktorá by bola predložená, prečo je to 120-násobok, a takisto nerozumiem teraz tomu, prečo odrazu zo 120-násobku je 60-násobok? Jedným pozmeňovacím návrhom znižujete strop na polovicu. Oceňujem, že ho znižujete, ale ja sa chcem spýtať, z čoho vlastne vychádzate? Na základe čoho predkladáte zákony do Národnej rady, na základe čoho predkladáte pozmeňovacie návrhy? Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. No, takisto ako moji kolegovia, ja chcem vyjadriť veľké rozhorčenie nad týmto spôsobom. Veď to je škandál, vy si z nás robíte srandu, pán spravodajca. My sme dostali návrh zákona, ktorý má 13 strán, spoločnú správu, ktorá má 19 strán, pritom na 18 stranách je 38 pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov. Teraz ešte ani nezačne rozprava a vy už začnete ďalším novým pozmeňovacím návrhom. Veď to je šialené. Veď to, veď celý, tak ako povedala pani poslankyňa Žitňanská, celý proces má svoje ratio, aby sa k tomu vyjadrili aj odborníci, aj legislatívci, ale aj sociálni partneri. Vy stále hovoríte, že chcete sociálny zmier, pritom tu predkladáte jeden návrh za druhým, ktorý je so zásadným nesúhlasom sociálnych partnerov a teraz, keď už vám to vadí, tak sa ich už ani nepýtate. Normálne to tu buchnete do Národnej rady cez výbory alebo cez plénum, pozmeňovacie návrhy, ktoré zásadne menia charakter zákona. Zákon, ktorý bol najčastejšie menený. Od vzniku Slovenskej republiky bol zákon o dani z príjmu najčastejšie menený. Kto sa v tom má vyznať? Veď tí účtovníci fakt už, už majú v tom chaos. Jak sa môže na Slovensku normálne podnikať, keď vy takýmto šlendriánskym spôsobom zásadne meníte základný zákon? Ďakujem.

Ďakujem. Ako, musím priznať, že tieto zmeny sa robia vždycky samozrejme v spolupráci s ministerstvom financií, ale ten proces nie je mnohokrát jednoduchý a myslím, že niektoré veci, ktoré sú skutočne akútne, je lepšie riešiť hneď, ako ich odkladať a treba ich nejak vyriešiť. Ale sú, dovolím si zareagovať hlavne na pána Štefanca. Nesúhlasím s tým, že by tieto zmeny neboli s nikým prekonzultované. Ja si myslím, že čo sa týka konkrétne tohto pozmeňovacieho návrhu, pán Miškov hovoril, že sa bude vyjadrovať k tomu, ako zmení teda charakter jeho vystúpenia. Som na to zvedavý, potom v tom vystúpení.
Principiálne sa to jedná o vec, ktorá bola mnohokrát z vašej strany kritizovaná, keď sa vlastne mení opačným smerom. Kedy by ste to mali privítať, tak to znova kritizujete. A čo sa týka tej konzultácie, napríklad pán minister teraz tiež avizoval, že je tu nejaká, nejaké, čo ja viem, nejaké rozhovory s tretím sektorom, kde budeme možno podávať ďalší pozmeňujúci návrh, ale je to odkomunikované. Čiže nie je to o tom, že by sa nekomunikovalo. Ja potom, myslím, že pán minister sa k tomu potom aj vyjadrí k tomu procesu.
Ďakujem pekne.

Ja by som len zareagoval veľmi vecne na tú, na to rozčúlenie a u oboch konkrétnych poslancov, pani poslankyne Žitňanskej a pána Štefanca. Chcem sa len opýtať, či sedeli v tejto miestnosti, keď sa z tohto miesta prednášal pozmeňovací návrh v pléne a zavádzala sa 80-percentná daň z emisných kvót, tuším, áno, emisná daň takzvaná, 80 %, so sadzbou 80 %. To znamená, podobná asi jak štatárium, keby ste tu vyhlásili. Z tohto miesta to bolo vyhlasované.
Výsledok tohto nástroja daňového bolo tak, že na sledoval "in fragment" a možno podanie na arbitráž, vážená pani poslankyňa. Možná hrozba arbitráže, veľmi dobre viete, že čo mám na mysli a boli ste tu toho svedkom a skláňali ste hlavu a mlčali ste. Osemdesiatpercentná emisná daň v pléne v druhom čítaní, takže a pozmeňovák prednesený ústne asi na osem strán. A ešte by som takisto, nie som, nechcem byť malicherný a musím vám to pripomenúť, lebo sa tu rozčuľujete, jak keby ste teraz tu prišli prvýkrát. Čo také napríklad zdravotné odvody z prenájmu garáže a z podobných vecí? Fungovalo to mesiac? Zaregistrovalo sa 40 tisíc ľudí v januári a potom sa tých 40 tisíc ľudí muselo odregistrovať, akože pokus, chyba, omyl? Stalo sa, stalo sa, ja vám to len pripomínam preto, lebo sa tvárite, ako jediný svätý za dedinou. Preto vám to hovorím. Nikto nemá rád, keď mu pripomíname chyby a všetci robíme nejakým spôsobom chyby a veci, ktoré tu sú, sú s dobrým úmyslom. Koniec koncov, ak máte problém a je problém, bude problém s rozsiahlosťou pozmeňovacích návrhov. Myslím, že toto je jediný taký veľký, tak, tak môžeme odložiť hlasovanie na ďalší deň, na utorok, na stredu, máte proste čas sa k tomu vyjadriť. Nemám s tým najmenší problém a to koniec koncov nie je ani v mojej kompetencii. Toľko len z mojej strany. Ďakujem pekne.

Pán minister, nepochybne robíme všetci veci s dobrým úmyslom. Ale niekedy dobrý úmysel nestačí, treba dodržiavať aj procedúry, pretože majú svoj zmysel. Nie, nesedela som tu. A aj vám poviem, prečo nie, aj k tým 80-percentám sa vrátim. Nie, nesedela som tu, lebo som sedela vo vláde, kde som osobne, opakovane stopla viacero skrátených legislatívnych konaní, ktoré neboli v súlade so zákonom. Čiže či som v opozícii alebo vo vláde, vždy som za toto bojovala, pretože to považujem za dôležité. Čiže voči mojej osobe táto výčitka nie je na mieste, pretože dôležitosť dodržiavania pravidiel legislatívneho procesu som zdôrazňovala vždy a budem to robiť naďalej, lebo som o tom presvedčená a hovorím, sedela som vo vláde a osobne som stopla niekoľko skrátených legislatívnych konaní, to po prvé.
Po druhé, pokiaľ išlo o to 80-percentné zdanenie emisií, nie nesedela som tu, sedela som v tom čase vo vláde a konzultovala som ten návrh, ktorý mal, ktorý je kontroverzný, je na hrane s plnými rizikami a veľmi dobre sme sa naňho pozreli aj z toho pohľadu, či tie ústavnoprávne riziká sa dajú uniesť alebo nie. Niekedy sa to veľmi ťažko odhaduje. Ale to svinstvo, čo ste narobili svojim zákonom, akým ste preferovali, akým ste preferovali niektorých vybraných majiteľov alebo tých, ktorí sa mohli dostať ku kvótam na emisie, to svinstvo proste nemohlo ostať bez odozvy a použili sme štandardný nástroj, aký napríklad v Spojených štátoch použili vo vzťahu k členom predstavenstiev ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, ešte ani nezačala ozaj rozprava a už tu máme celkom zaujímavú výmenu názorov. Ale začali ste ju vy, no a vaši kolegovia týmto spôsobom. Nepochybne pozmeňovacie návrhy boli a budú. Za problém považujem ale naozaj to, keď pozmeňovacích návrhov je viac, ako celý zákon. Mení to charakter zákona, mení to skutočne podstatu toho, čo predkladateľ pôvodne predložil do Národnej rady. To považujem ozaj za problém. Aj to, že sa nemajú šancu k tomu vyjadriť dotýkajúce sa subjekty, tie, ktoré sú týmto zákonom ovplyvnené počas tohto procesu.
Nuž, keď ste spomínali emisie, myslím si, že to je dosť tenký ľad práve pre prvú vládu Roberta Fica, pretože tá predala dokonca aj teplý vzduch a vieme, aké to boli škandály, takže tam, tam z vašej strany by som sa tomu celkom, celkom vyhol, pokiaľ sa týka škandálov s emisiami, ktorý ešte doteraz má následky a vieme, že vami spomínaná legislatíva mala za cieľ práve napraviť škandály za prvej vlády Roberta Fica, taká je realita. Nuž a čo sa týka arbitráže, tam by som takisto mohol rozvíjať ďalšie, ďalšie myšlienky, pretože prehraté arbitráže a z toho vyplývajúce ďalšie škody, môžeme sa pozrieť napríklad na zákon o zdravotných poisťovniach, zákaz zisku. Koľko je z toho škôd, ktoré teraz len musím, musia znášať občania Slovenska na medzinárodných arbitrážnych konaniach, ktoré sú prehraté zákonmi, ktoré presadila prvá vláda Roberta Fica. Jednak prichádzame o peniaze prehratými arbitrážami a ešte naviac, musíme naďalej paušálne platiť právnikov. Ďakujem.