27. schôdza

Vážení prítomní poslanci, vážený pán predsedajúci, pán minister, aj prítomní občania, dovoľte mi, aby som aj ja predniesla tak v krátkosti, stručne takú reflexiu nad tým, čo máme predložené teraz v parlamente. A to v podstate nadviažem na to, čo povedal aj predo mnou pán poslanec Štefanec, poukazujúc na ten nepomer medzi konsolidačným úsilím, ktoré je zamerané vo forme zvýšených daní, poplatkov a odvodov voči občanom, voči širokým občianskym skupinám, a to úsilie, ktoré vieme aj objektivizovať, ktoré je nasmerované smerom k výdavkom vlády. Tento nepomer je pre mňa šokujúci, pretože ja si myslím, že ak ideme a zvyšujeme dane, poplatky, odvody voči ľuďom, a z môjho pohľadu to bolo v priebehu toho, čo sa predkladalo do zákonov, nastavené drasticky na občanov, veľmi ťažko to znášajú, ich životná úroveň sa zo dňa na deň vďaka týmto konsolidačným úsiliam, ich životná úroveň sa zhoršuje, a na strane šetrenia a úspory vládnych výdavkov nie je badať nejaký rovnaký záujem, rovnaký zámer konsolidovať nakladanie a čerpanie s verejnými zdrojmi.
Preto v tejto súvislosti ani tak nieže reflexia, ale skôr otázka smerom k vám, pán minister, o to viac, že vy ste ministrom vnútra, ktorý zodpovedá aj za šetrenie verejných prostriedkov, aj za prípravu racionalizácie verejnej správy vo forme reformy ESO, sa chcem opýtať, či naozaj sa možno stotožniť s tým, že konsolidovaný dlh, ktorý je pre mňa nastavený v enormne vysokej, vo vysokom objeme 37 mld., vy naozaj považujete za konsolidovaný. Ktoré konkrétne opatrenia napríklad aj v reforme ESO, o ktorom vlastne znejú a plynú informácie bez nejakého konkrétneho vecného obsahu, bez konkrétne vyčíslených merateľných dopadov, ma majú presvedčiť o tom, že dnes môžme s kľudným svedomím konsolidovaný dlh vo výške 37 mld. nazvať konsolidovaným? Počkám si na zodpovedanie tejto vašej otázky a poviem pravdu, nepredpokladám, že zmení moje rozhodnutie, pre ktoré nebudem môcť takýto materiál a takúto súhrnnú výročnú správu ani podporiť, ani vyjadriť sa nejakým súhlasom.
A nech vám to znie akokoľvek šialene, alebo takto dnes aj som si prečítala postreh vášho poslanca pána Blahu na to, ako sa vyjadrujem a ako neracionálne alebo nevecne si dovolím predniesť svoju kritiku vo vzťahu k dopadom našich integračných snáh v rámci Európskej únie, považujte to za akokoľvek šialené, ja si, naopak, myslím, že za prirodzené nemožno považovať konštatovanie, ktoré sa tuná stalo štandardným, že dlh vo výške 37 mld. môžeme považovať za konsolidovaný. Obzvlášť nie, ak tu nebol prednesený zoznam konkrétnych opatrení, ktoré by ma presvedčili o tom, že to s reformou verejnej správy myslíte vážne. A správa, ktorá by to dokázala vecne, racionálne, exaktne a merateľne podložiť, takáto správa nebola predložená ani nám poslancom. A dopytovali sa po nej aj médiá, ktoré si dovolia predniesť aj kritický, možno opozičný názor. Počkám si na túto odpoveď. V takejto forme ja ako poslankyňa, nech som akokoľvek označená vami za šialenú, ja takýto materiál ani dlh vo výške 37 mld. nemôžem považovať za konsolidovaný. Môžeme to schovať pod akúkoľvek inteligentnú obálku, skutočnosť je taká, že trend zadlžovania našej krajiny, ktorý budeme veľmi ťažko znášať práve vďaka nehospodárnemu nakladaniu s verejnými zdrojmi, budeme čoraz ďalej ťažšie a ťažšie znášať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Zastupujem v tejto chvíli pána podpredsedu vlády, ministra financií, čiže nebudem sa snažiť hovoriť nejak veľmi odborne.
Pani poslankyňa, určite nepovažujem vaše návrhy za šialené. Vy máte len proste iný názor, a to je práve súčasťou demokracie, to je dobré, že ho máme. Keby sme mali všetci rovnaký, asi by to bolo choré. Čo je podstatné povedať v tejto veci, že nie ste súčasťou výboru pre verejnú správu, a samozrejme my sme pripravení aj tým poslancom, ktorí nie sú súčasťou výboru pre verejnú správu, podrobne všetky analýzy a nakoniec už aj výsledky reformy ESO predstaviť. V médiách, bohužiaľ, tiež niekedy, keď si to nenaštudujú úplne presne do hĺbky, si zamieňajú niektoré pojmy. To znamená zoznam inštitúcií, ktoré sa budú rušiť, a ich vlastne časovú os, je jedna vec, a zoznam úspor a vecí, ktoré sa premietli už do štátneho rozpočtu v roku 2013 a aj do návrhu štátneho rozpočtu 2014, je iná vec. Tie veci nie sú ani tajné, sú dostupné, dokonca sú súčasťou rozpočtu štátnej správy, čiže tie sú tam. Konkrétne to, ak si ja dobre pamätám, v roku 2013 to bolo 130 mil. ušetrených štrukturálnych, ktoré sa prenášajú aj do roku 2014, ´15 a ´16. V roku 2014 je to ďalších 159 mil. za reformu ESUS, ktorých 103 mil. je štrukturálnych do ďalších rokov, zvyšok sú jednorazové opatrenia pre rok 2014. Čiže tam už aj v prípade ESO konkrétne, konkrétne výsledky sú.
V zmysle ostatných vecí je predovšetkým potrebné poukázať, ale to skôr ekonómovia, naozaj nechcem byť Chrobákom Truhlíkom, čo sa vyzná do všetkého, je pre mňa podstatné to najhlavnejšie číslo z maastrichtských kritérií popri tom, že v inflácii sme stále na minime, čo je veľmi dobré z pohľadu cien, ktoré majú platiť občania. Z pohľadu samotného deficitu, to je to, čo zaujíma investorov, niekedy viete rozdeliť tie jednotlivé tabuľky na drobné čísla, ale z pohľadu dôvery Slovenska, ktoré dneska požíva dôveru zahraničných investorov predovšetkým v prípade nákupe dlhopisov, čím zásadným spôsobom zlacňujeme dlh a jeho refinancovanie je lacnejšie, tak vychádza predovšetkým z nášho úsilia klesnúť zo 4,59, ako som to hovoril, pod 3 % tohto roku a ďalším konsolidovaním znižovať deficit verejných financií aj v roku budúcom, čo je podstatné.
Rád by som ale opravil trochu, pretože to už nie je váš názor, to už je faktografia, ktorú často používate, že boli zvýšené dane a poplatky občanom. To nie je pravda a viete to veľmi dobre, pretože sme dane zvyšovali len tzv. milionárskou daňou, to znamená nad 3,5 tisíc. Ak vy poviete, že 3,5 tisíc eura tu má veľa ľudí, tak si myslím, že sme na hlbokom omyle a nevieme presne, o čom hovoríme, pretože daň pri fyzických osobách sa zvyšovala u tých, čo majú príjem viac ako, tuším, 3 tisíc, zhruba toto číslo. A to číslo nie je ani 5 percent, hej. Keď hovoríme o podnikateľoch, takisto platí u tých, čo majú vyššie príjmy. A navyše návrh rozpočtu na budúci rok znižuje korporátnu daň z 23 na 22.
Čiže taká tá všeobecná floskula o zvyšovaní daní, áno, platí pre bohatých, pretože sa snažíme riešiť tú solidárnosť, a to si myslím, že je aj v súlade s tým, čo vy hlásate. Čiže to by mohlo byť podobné a myslím si, že toto je asi v tom najpodstatnejšie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky Správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2013 a predikciu vývoja do konca roka, ktorú schválila na svojom zasadnutí 26. septembra 2013 svojím uznesením 575 z roku 2013.
Správa poskytuje informáciu o plnení štátneho rozpočtu o hospodárení s rozpočtovými rezervami v súlade s § 10 a 30 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Na chvíľku odbočím, dnes som tu počul, neviem, ktorý pán poslanec, tuším, že to bol pán poslanec Galko, hovoril, že to je smiešne, aby sa predikoval vývoj verejných financií na konci roka, keď už máme v podstate december. Či pán poslanec Hlina? Pán poslanec Hlina, to je opäť, nie som tu na to, aby som poučoval, takže to nebudem riešiť. V každom prípade predikcia sa robí v podstate každý mesiac, pretože každý mesiac je iný vývoj. Predikcia sa urobila na začiatku roka a čo je veľmi potešiteľné a verím, že aj v tejto správe sa to ďalej píše, že teda ten predpoklad, ktorý všetci spochybňovali v tejto sále, keď sa prijímal minuloročný rozpočet, sa dnes napĺňa a dokonca je možné, že práve veľmi silnou aktivitou ministerstva financií v oblasti daňových príjmov ten výber bude ďaleko väčší napriek tomu, že opozícia tvrdila pravý opak, čo je v poriadku, to je ich úloha. Ja len som rád, že sme presvedčili o tom, že ten rozpočet sa navrhuje aj tá predikcia do konca roka, ktorá je veľmi podstatná pre uzavretie samotného deficitu, pretože ten mesiac je veľmi dlhý čas, v ktorom máte minimálne tri časti, ktoré budú prijímané, to znamená dane, daňový vývoj, DPH, DPFO (Pozn. red.: skratka dane z príjmov fyzických osôb) a ostatných vecí ku koncu roku. Takže tá predikcia na december je veľmi, veľmi dôležitá. A nakoniec notifikácia za rok 2013 sa robí až v priebehu leta budúceho roku, čiže toto je štandardný postup a nie je na tom nič výnimočné.
Správa hodnotila aktuálny makroekonomický vývoj a vývoj na relevantných fiškálnych parametroch v čase jej spracovania. Hlavné závery správy sú teda nasledujúce:
V druhom štvrťroku 2013 slovenská ekonomika zaznamenala mierne oživenie, keď hrubý domáci produkt sa medziročne reálne zvýšil o 0,9 % a medzikvartálne, očistený o sezónnu zložku, o 0,3. Zmenila sa i štruktúra samotného rastu. Kým v niekoľkých ostatných rokoch bol rast HDP ťahaný výlučne čistým exportom, v druhom štvrťroku k rastu pozitívne prispela aj domáca spotreba. Dovoľte, aby som v tejto súvislosti pripomenul aj výsledky nedávnej revízie národných účtov Štatistickým úradom, ktorá mierne znížila medziročný rast ekonomiky na 0,8 % HDP, zároveň však potvrdila medziročný reálny nárast spotreby domácností o takmer 1 % a výrazný pokles investícií so záporným príspevkom k rastu ekonomiky vo výške 2,8 percentuálneho bodu, ktorý bol vyvážený rastom čistých vývozov.
Rast slovenskej ekonomiky bol mierne vyšší ako rast eurozóny. Podľa našej najnovšej prognózy zo septembra očakávame, že rast slovenskej ekonomiky za celý tento rok dosiahne 0,8 % a podľa jarnej prognózy Európskej komisie bude náš rast tretím najvyšším spomedzi krajín eurozóny a ôsmym najvyšším spomedzi krajín Európskej únie.
Hlavným rozpočtovým cieľom vlády na rok 2013 bolo zníženie deficitu verejných financií na 2,94 % HDP. Napriek tomu, že štát si plní svoje rozpočtové ciele, správa identifikovala významné riziko pre zvýšenie deficitu o 0,24 % HDP kvôli hospodáreniu územnej samosprávy a výpadku 521 mil. eur daňových a odvodových príjmov a výpadku 130 mil. eur príjmov Telekomunikačného úradu. Tieto výpadky boli čiastočne kompenzované hlavne príjmom z odpredaja núdzových zásob ropy vyšším o 370 mil. a úsporami vo výške 290 mil. eur kvôli nižšiemu spolufinancovaniu eurofondov.
V tejto súvislosti musím povedať, že správa samozrejme nemohla zachytiť novší, zlepšený vývoj hospodárenia obcí a miest, novší odhad výšky dividend zo spoločností s majetkovou účasťou štátu, respektíve Fondu národného majetku a nové údaje o čerpaní výdavkov štátneho rozpočtu. Tieto nové informácie slúžili ako podklad pre zostavenie návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2014 až ´16, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky, a v ktorom sme aktualizovali vývoj verejných financií v roku 2013 na úroveň schodku 2,98 % HDP vrátane hospodárenia samospráv. Vláda Slovenskej republiky tým potvrdila svoj cieľ zníženia deficitu pod 3 % a vystúpenia z procedúry nadmerného deficitu. Na tomto mieste treba upozorniť, že predovšetkým ministerstvo financií svojou tvrdou prácou v oblastí daní a zracionálnenia výberu daní potvrdilo, že výber daní je ďaleko lepší, ako je vývoj samotného makra, čo naznačuje, samotného ekonomického vývoja, čo samozrejme naznačuje, že súboj s podvodmi DPH mal svoj zásadný význam a prináša to už svoje ovocie, čím je možné, aby práve zlepšená ekonomická situácia sa odrazila aj budúci rok, kedy veríme, že sa situácia opäť o trošku zlepší.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca výborov predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií v roku 2013 a predikcii vývoja do konca roka (tlač 732).
Správu pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 699 zo dňa 27. septembra 2013 výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie do 11. októbra 2013. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 699 zo dňa 27. septembra 2013 určený výbor prerokoval správu. Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 226 zo dňa 8. októbra 2013 ju zobral na vedomie a zároveň odporučil Národnej rade Správu o vývoji o makroekonomickom vývoji verejných financiách v roku 2013 a predikcii vývoja do konca roka, tlač 732, vziať na vedomie.
Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené iné stanoviská a pripomienky, či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 238 zo dňa 14. októbra 2013. Určil ma za spravodajcu výboru. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Skončil som, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, verím, že pán minister nás počúva. Počkáme na neho, pán predsedajúci? (Zaznievanie gongu. Reakcia z pléna.) Radšej by som mu povedal osobne, dobre? Chápem, že supluje, ale verím. Dobre, pán minister. Máme ho tu, dobre, aby sme boli kompletní. Ďakujem pekne.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tejto predloženej makroekonomickej prognóze. Tak ako už bolo povedané, je trošku nevhodné, že sa vyjadrujeme k prognóze v decembri. Vieme, že do Národnej rady prišla táto správa ešte v septembri, a tým, že sme sa k nej nedostali na minulej schôdzi, tak máme ju k dispozícii až teraz, čo považujem za chybu manažmentu Národnej rady, ale napriek tomu táto správa nám poskytuje niekoľko zaujímavých údajov a dôkazov o údajnej konsolidácii.
Aj k predchádzajúcemu bodu, dámy a páni, som sa vyjadril na tému konsolidácie, kde priamo sme sa dozvedeli zo správy za rok 2012, že vláda nekonsolidovala, lebo konsolidačné úsilie bolo 0,0. Za rok 2013 je to ináč. Vláda konsoliduje, to je pravda, vláda znižuje deficit, konsoliduje, lenže konsoliduje na tej nesprávnej strane. Na príjmovej strane rozpočtu, na zvýšených daniach, odvodoch, poplatkoch. Pán minister končil záverečnú reč v predchádzajúcom bode takisto s poznámkou, že dane, odvody sa zdvíhali len bohatým. Nuž, nie je to pravda a ja verím, že, pán minister, takisto vy viete, ako je to v skutočnosti.
A, dámy a páni, dovoľte mi zopár čísiel z tejto správy, pretože táto správa dokazuje, že konsolidáciu platia najmä ľudia a vôbec nie ľudia najbohatší. Len dve opatrenia sú také kľúčové, ktoré zaplatia tí, ktorí vôbec nie sú najbohatší. Minimálne odvody živnostníkom sa zdvihli o 300 eur ročne. Viac než 80 % živnostníkov platí odvody z minimálneho základu. V tejto správe sa dozvedáme, že ministerstvo financií len z tohto opatrenia očakáva viac než 45 mil. eur. To nie sú najbohatší, dámy a páni, to sú živnostníci, ktorí platia konsolidáciu.
Ďalej dohodári. Bolo ich šesťstotisíc, teraz posledné údaje hovoria o štyristotisíc dohodároch, pretože dvestotisíc jednak nevládalo platiť také vysoké odvody, ktoré boli neúmerne zvýšené, a jednak nebolo toľko pracovných príležitostí práve kvôli zvýšeným odvodom. No tak z týchto dohodárov podľa tejto správy očakáva ministerstvo financií 175,4 mil. eur. Len z dohodárov. Toto takisto nie sú najbohatší. Čo najbohatší ľudia pracujú na dohodu? To sú ľudia, ktorí si chcú privyrobiť, osobitne starší, ale aj mladí ľudia do 25 rokov, ktorí si týmto spôsobom privyrábajú.
Najväčšia položka v konsolidácii je druhý pilier. Takisto nie najbohatší ľudia. Šesťstodeväťdesiatpäť mil. eur má prísť do štátneho rozpočtu podľa odhadu ministerstva financií tento rok tým, že vláda zoberie sporiteľom z druhého piliera. Vieme, že im znížila odvody o 55 %, z 9 na 4 percentá. To vôbec nie sú najbohatší. Týmto ľuďom sa zníži podstatne dôchodok z druhého piliera a čo je najhoršie, tak toto je ďalšie z opatrení, ktoré nie je dlhodobo udržateľné, pretože vytvára tlak v budúcnosti na zmeny v dôchodkovom systéme. Takže samotná táto správa je dôkazom, že vláda tú konsolidáciu preniesla na plecia občanov, najmä cez dane, poplatky, odvody.
Môžme ísť ďalej, máme tu aj tých vysokopríjmových. Napríklad zvýšenie odvodov na úroveň päťnásobku priemernej mzdy, 121 mil., to sú tí vysokopríjmoví. A takisto zmeny v daniach z príjmu, 275 mil., ktoré ale vieme, že sú problémom. Sú problémom. A keďže už tu bola spomenutá aj posledná daňová prognóza, ktorá bola zverejnená včera, dovoľte mi, dámy a páni, aby som sa k tomu vyjadril. Pretože komunikácia bola veľmi pozitívna, veľmi optimistická. Hurá, máme o 150 mil. viac na daniach, ako sme čakali. Nuž, nie je to celkom tak, pretože tých 150 mil. eur plus je síce pravda, ale je to oproti septembrovej prognóze. Viete, koľko je to oproti rozpočtu? Mínus 349 miliónov. V štátnej kase bude chýbať 349 mil. eur na daniach oproti zákonu o štátnom rozpočte, ktoré si vládna strane presadila takto pred rokom.
Takže dane a odvody rozhodne sa nevyvíjajú pozitívne a problém je najmä priame dane. Aj zo včerajšej prognózy sme sa dozvedeli, že na firemných daniach bude chýbať 272 mil. eur a výpadok na daniach z príjmu fyzických osôb sa dokonca zvýšil aj oproti septembrovej prognóze.
Čo je lepšie, tak to je daň z pridanej hodnoty, to je pravda, tak ten výber je lepší, ako sa očakávalo voči septembru, aj lepší, ako sa očakávalo v štátnom rozpočte, čo považujem za pozitívnu správu, a určite je to oblasť, ktorú kvitujeme, pretože stále hovoríme, že dane treba vyberať poctivo, a lepšia správa daní zabezpečí to, že sa nemusia nezmyselne zvyšovať dane. Čiže vláda, keby sa od začiatku sústredila na lepší výber daní, nemusí pristupovať k zvýšeniu daní.
A problémom zostávajú najmä priame dane, priame dane, ktoré vláda neúmerne zdvihla. Vidíme to na stave nezamestnanosti a vidíme to aj na problémoch v štátnej kase. Pretože tie odhady sa nenaplňujú. Nielen odhady. Zákon o štátnom rozpočte sa zďaleka nenapĺňa práve z dôvodu toho, že priame dane vyskočili na neúmerne vysokú úroveň. Máme najvyššie priame dane spomedzi postkomunistických krajín a tým pádom sa to prejavuje vo vyššom daňovom zaťažení aktivity, vo vyššej nezamestnanosti a nakoniec teda v neposlednom rade v problémoch v štátnej kase, kde bude chýbať aj podľa posledných čísiel spomenutých 349 mil. eur.
Takže táto správa je jasným dôkazom toho, že konsolidácia nejde cez výdavky štátneho rozpočtu. Mimochodom tak, ako to robila predchádzajúca krátka vláda Ivety Radičovej. Tá dokázala konsolidovať 2,6 %, konsolidačným úsilím, ako o tom hovorí aj správa, ktorú predložila súčasná vláda, a z veľkej časti minulá vláda konsolidovala na výdavkoch. Šetrila výdavky štátneho rozpočtu. Súčasná síce znižuje deficit pod 3 percentá, ale len, takmer výlučne len a len cez vyššie dane, odvody, poplatky, cez ľudí, ktorí sú aktívni. Mimochodom, keď si to spočítame, koľko dostala od ľudí, tie čísla len za tento rok presahujú miliardu eur. Viac než miliardu eur vyberie súčasná vláda od ľudí, ktorí, ktorí sú aktívni, ktorým sťaží túto pozíciu a, bohužiaľ, ktorí by mali byť, naopak, práve podporovaní a zvýhodnení.
Dovoľte mi ešte dve zaujímavé čísla z tejto správy. Tou prvou je údaj o čerpaní eurofondov. Veľakrát počúvame, aké sú dôležité eurofondy. Dnes som zachytil pána premiéra na HNClube, ako hovoril, že je to pre Slovensko životne dôležité, je to kľúčový zdroj príjmu, kľúčový zdroj rozvoja. Nuž, viete, aké je čerpanie eurofondov tento rok podľa tejto správy? Dámy a páni, menej než 50 percent. To má byť priorita vlády? Očakávaný príjem v rozpočte 3 563 mil., skutočnosť, očakávaná skutočnosť podľa tejto správy, 1 740 mil., menej než 50-percentné čerpanie. To ozaj nemôže byť priorita, to nikto nemyslí vážne, že niečo je priorita, a nevyčerpajú sa eurofondy ani na 50 percent. To je ozaj, ozaj tragické čerpanie.
No a so zaujímavosťou som si pozrel takisto údaje o síce položke, ktorá nie je najvyššou, ale nie, rozhodne nie, nemenej zaujímavou. Pretože jedná sa o čerpanie rezervy predsedu vlády. Kým mal pán predseda schválený rozpočet milión, 659 mil. 696 tis. (Pozn. red.: správne má byť - "1 mil. 696 tis."), čerpanie len k polroku predstavovalo viac než 2 mil. Čiže pán predseda vlády vyčerpal viac, než mal schválené v rozpočte na tento rok. Takže na jednej strane eurofondy sa nečerpajú ani z polovičky, vláda presúva konsolidáciou všetko na plecia občanov a na druhej strane ešte pán premiér svoju rezervu prečerpal už v polroku. To rozhodne nie je dobrý príklad pre zodpovedné hospodárenie, ktoré ozaj táto krajina potrebuje.
Myslím si, že to, čo potrebujeme, je úplne iné, než nám dáva aj táto správa, než nám dáva predikcia, to je zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce, zníženie priamych daní, zjednodušenie pravidiel, zjednodušenie administratív. Len takáto cesta nás môže viesť ďalej a rozhodne nie konsolidácia, akú predkladá aj táto správa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán poslanec Štefanec, áno, čím horšie, tým lepšie, aby sme mohli kritizovať všetko. Ja musím skôr oceniť momentálny stav, kedy sa výber daní zlepšil. A musím povedať, že výber daní sa zlepšil, hlavne teda v oblasti DPH, kde sme teda, sme mali veľké daňové úniky. A myslím si, že práve opatrenia ministerstva financií, ktoré sa urobili, a tak k tomu napomohli. A ja pevne verím, že budúci rok, máme zavedený kontrolný výkaz DPH, že tento vývoj sa ešte zlepší. Takže myslím si, že to je práve pozitívne.
Čo ste spomínali, že stále zvyšujeme dane. Tak ako to už bolo povedané, daňové zaťaženie podnikateľov sa znižuje z 23 na 22 % a tak ako aj avizoval minister financií, v prípade, že sa zlepší výber daní, bude zlepšenie konsolidácie slovenskej ekonomiky, tak sme pripravení ešte túto sadzbu znížiť. Takže už sa určite nedostávame len do toho, že máme tie najvyššie dane. Možno s tými 23-mi percentami to tak bolo, ale s 22-mi sme sa dostali na úroveň niektorých krajín práve okolitých.
Čo sa týka čerpania eurofondov, tak by som chcel povedať, že áno, máte pravdu, to čerpanie nebolo ideálne. Ale tak isto sa podarilo dohodnúť pravidlo N+3, čiže viac-menej vyjednali sme, alebo vláda vyjednala výnimku pre Slovenskú republiku. A aj podľa včerajších údajov, ktoré zverejnil podpredseda vlády Vážny, tak máme nakontrahovaných 100 % čerpania, dočerpania do, teda až do roku 2016.
Čo sa týka deficitu, musím oceniť, že sme dokonca na budúci rok naplánovali znížený deficit z 2,83 na 2,64 percenta, čo považujem za úspech.

Ja len znova zareagujem tým zámerom, že chcem podčiarknuť význam a správnosť argumentácie, pán poslanec Štefanec, ktorú ste vy zdôvodnili vo svojom príspevku aj k predošlému prerokovávanému materiálu, a to je ten nepomer konsolidačného úsilia na strane širokej občianskej verejnosti a konsolidačné úsilie zamerané na úsporu a šetrenie vládnych výdavkov. Je to výrazný nepomer, ktorý jednoznačne svedčí o tom, že drasticky nastavené opatrenia, ktorými sa má plniť kasa, ktorou sa majú vlastne konsolidovať verejné zdroje, ukazuje, že vláda vie šetriť iba na príjmoch a na vreckách občanov, na vlastných to nedokáže. Poznamenali ste to a faktisticky ste to deklarovali aj práve na tom, aký dopad, nežiaduci dopad mali prijaté opatrenia práve na nie bohaté skupiny obyvateľstva, na občanov, ktorí sa zamestnávajú na dohody alebo sú v živnostníkmi. Dobre o tom vieme, aj všetky ekonomické štúdie poukazujú na výsledky a negatívne dopady prijatých opatrení v minulom roku.
Rovnako chcem znova zvýrazniť to, čo sa ste aj vy uviedli, že k zvyšovaniu daní nemusí dochádzať. A to nielen preto, že poupratujeme a budeme mať dosah na to, aby sa dane odvádzali, ale k zvyšovaniu daní, poplatkov a odvodov nebudeme musieť pristupovať, ak poupratujeme a zracionalizujeme, ale skutočne zracionalizujeme verejnú správu. Skutočná reforma verejnej správy sa nedeje. Nie sú tam prijaté žiadne štrukturálne ani systémové zmeny. Ja o nich neviem.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, ďakujem aj kolegom za faktické. Áno, súhlasím s tým, čo hovorila pani poslankyňa Mezenská. Ten základný problém leží v tom, že vláda presunula konsolidáciu na občanov, nešetrí a chce len, aby viac platili ľudia, jednoducho povedané, cez dane, odvody, poplatky. Mimochodom aj tá správa o tom svedčí a dokladoval som to aj číslami.
Pán poslanec Kamenický, daň z pridanej hodnoty, ak ste zachytili, ja som spomenul, že považujem za dobré, že vláda zlepšila výber DPH, ale považujem za zlé, že stále je celkový výpadok vo výške 349 mil. eur voči tomu, čo ste si chválili v zákone o štátnom rozpočte. Toto je problém.
Keď sa vrátim k dani z pridanej hodnoty, aj v tej daňovej prognóze je zaujímavé. Viete, kedy sa otočil ten trend, ktorý klesal od roku 2006, mimochodom od prvej vlády Roberta Fica? Vtedy sa zhoršil výber DPH, trošku, trošku sa to začalo stabilizovať za vlády Ivety Radičovej a potom práve koncom roku 2011 sa to začalo zlepšovať. Čiže opak výberu DPH podľa vášho materiálu začal za vlády Ivety Radičovej. O tom svedčí daňová prognóza, že je potrebné robiť viac. No veď áno, bodaj by ste sa dostali, konečne, na úroveň minimálne prvej Ficovej vlády. Veď tieto opatrenia na zlepšenie výberu určite vždy podporujeme. Stále hovorím, že keby sa lepšie vyberali dane, tak sa nemusia zvyšovať. Za zásadnú chybu považujem, že idete len cestou zvyšovania daní. Tak ako teraz v zákone o dani z príjmu, ktorý ste si dnes chválili. Na jednej strane sa tvárite, že áno, právnickým osobám uberieme 1 percento, ale jedným dychom neúmerne zvyšujete dane malým podnikateľom, zavádzate novú daň zo straty, nezmyselnú, ktorá je likvidačná osobitne pre malých podnikateľov. Takže toto je výsledok ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, táto správa, ktorú máme pred sebou, je také vysvedčenie, zrkadlo pre vládu Slovenskej republiky, keďže vyhodnocuje makroekonomický vývoj Slovenskej republiky za rok 2013. Je to prvý rok, keď vláda Roberta Fica si tento rozpočet na rok 2013 pripravovala úplne sama, aj všetky legislatívne opatrenia, ktoré prijala ešte v roku 2012, a prejavujú sa v tomto rozpočte a jeho plnení. Všetky tieto legislatívne opatrenia sa tu naplno prejavujú, a preto túto správu nazývam ako vysvedčenie alebo zrkadlo pre túto správu.
A aké je toto zrkadlo a aké je toto vysvedčenie pre túto vládu? Najprv sa dotknem legislatívnych opatrení, lebo aj pán minister pri predchádzajúcom zákone hovoril o tom, že dane sa predsa chudobným nedvíhali. Ešte raz musím zopakovať tak isto ako môj predrečník, dane sa zdvihli pre všetky firmy. Zdvihli sa odvody pre malých živnostníkov. Zdvihli sa, teda zaviedli sa odvody z práce na dohodu. Znepružnil sa Zákonník práce. A poplatky? Povedali, že poplatky, že sa nedvíhali? V minulom roku sme prijali tu zákon, kde sa niekoľkonásobne prijali poplatky pre všetkých občanov Slovenska. (Reakcia predkladateľa.) Pán minister, neskáčte mi do reči, správne poplatky sa dvihli pre všetkých občanov Slovenska. (Reakcia predkladateľa.) Poprosím, nech ma pán minister neprerušuje. Všetky správne poplatky sa dvihli. (Výkriky z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pokojne, pokojne.

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Teraz by som sa rád dotkol hlavných ukazovateľov, ktoré, ktoré sú v tejto správe a ktoré oproti plánovaným ukazovateľom sú skoro všetky nižšie. A to je hrubý domáci rast, ktorý je nižší, ktorý je na úrovni 0,8 % a je nižší oproti plánovanému, ktorý bol na 2,1. Domáca, konečná domáca spotreba nižšia. Priemerná mesačná mzda nižšia. Zamestnanosť nižšia. Tu by som sa pozastavil pri tejto nezamestnanosti. Naozaj nezamestnanosť, ktorú ste si naplánovali, je v skutočnosti vyššia o 1,1 percenta. Naozaj to je vplyv tých zlých legislatívnych opatrení, ktoré ste zaviedli, keď ste prebrali krajinu v roku 2012. Veľmi dobre ste vedeli, že v Európskej únii je hospodárska kríza, a vy, ako napríklad podnikateľ, ste mohli vedieť, že v týchto ťažkých časoch sa majú skôr dane a odvody znižovať a nie zvyšovať, že to poškodí hospodárskemu rastu. Poškodilo to hospodárskemu rastu. Dneska v tejto správe za rok 2013 sa už tieto čísla aj začínajú ukazovať. A najviac to poškodilo zamestnanosť tým, že dneska máme vyššiu nezamestnanosť. Preto máte aj nižšie dane a nižšie odvody.
Teraz mi dovoľte, aby som prešiel ku porovnaniu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu oproti plánu a dotkol sa niektorých oblastí. Začal som tým, že, čo sa týka príjmov, najväčší výpadok je v daňových príjmoch. Ten je na úrovni, zo septembra, túto správu máme zo septembra, na úrovni 426 mil. eur. Aj keď sme včera počuli, že tento výber daní, táto daňová prognóza, bude lepší zhruba o 150 mil., aj tak tento výpadok daní je na úrovni, keď to narýchlo spočítam, 350 mil. oproti tomu, čo ste si naplánovali. A toto ste si naplánovali vy sami. Odvodové príjmy. Samozrejme, že keď máme vyššiu nezamestnanosť, ktorá je spôsobená tým, že ste zaviedli všetky tie zlé legislatívne opatrenia, samozrejme, máme v štáte nižšie odvodové príjmy aj do Sociálnej poisťovne, aj do zdravotnej poisťovne. Čo sa týka príjmov, aj keď ste zaviedli dividendy, oproti tomu, čo ste si naplánovali, príjmy sú nižšie v dividendách o 94 mil. Ďalej, áno, je tam výpadok 130 mil., čo sa týka odpredaja, teda príjmy Telekomunikačného úradu. Nepodarilo sa odpredať frekvenciu a toto opatrenie, viem si predstaviť, že príde v ďalšom roku. Preto najviac aj spolu s kolegami kritizujeme tie daňové a odvodové výpadky, ktoré sú, pretože existujú jednorazové príjmy a výdavky a potom existujú systémové príjmy a výdavky. A dane a odvody patria k tým systémovým. Mobilný, teda frekvenciu pre mobilného operátora, ak nestihneme predať toho roku, predáme na budúci rok. To sa nám vráti. Preto najviac hovoríme o tých daniach a odvodoch. A takýto jednoráaový príjem, ktorý je vyšší oproti rozpočtu, a to je vlastne jediný vyšší príjem, ktorý vidím v tabuľke oproti rozpočtu, je odpredaj núdzových zásob ropy. Ale uznajte sám, že je to jednorazový príjem vo výške 371 mil. Je to jednorazový príjem a ten vám vlastne zachránil tie výpadky, ktoré sme spomínali v daniach a odvodoch.
Poďme k výdavkom. Dámy a páni, chcel by som vás informovať o tom, že najväčšiu úsporu, ktorá sa podarila vláde Roberta Fica v tomto roku, je na eurofondoch, na spolufinancovaní eurofondov. Vysvetlím to za chvíľu. V rozpočte boli naplánované príjmy z eurofondov vo výške 3,5 mld. eur. Podľa rozpočtu, ktorý máme už v laviciach, kde je to podrobne rozpísané v prílohe č. 2, je očakávaná skutočnosť príjmu z eurofondov, teda čerpania eurofondov vo výške 1,8 mld., to znamená spolufinancovanie eurofondov, ktoré je použité zo štátneho rozpočtu, bude oproti tomu, čo sa naplánovalo, nižšie o 402 mil. eur., 402 mil. eur usporíme vo výdavkoch štátneho rozpočtu tým, že nebudeme spolufinancovať eurofondy.
No, viete, pán minister, opozícia veľmi často kritizuje vládu, aj vládu Roberta Fica za to, aby výdavky vlády boli znižované. Ale tento výdavok na spolufinancovaní eurofondov považujem za nešťastný. Za nešťastný pre Slovensko, pre občanov Slovenska. To znamená, že polovičku naplánovaných eurofondov, ktoré neminieme toho roku a nemusíme spolufinancovať vo výške 402 mil., je veľmi nešťastné, pretože veľmi dobre všetci ekonómovia vedia, že ak by sa nám podarilo zvýšiť čerpanosť tých eurofondov, tak by to pomohlo tej zamestnanosti, o ktorej som tu toľko rozprával, ktorá je problémom č. 1 na Slovensku, a pomohlo by to aj hospodárskemu rastu, tým firmám, ktoré by tieto eurofondy čerpali, a takto by nastal hospodársky rast. Pomohlo by to aj tým daniam, aj dani z príjmu. A sto percent som presvedčený o tom, že by sa to prejavilo na lepšom výbere DPH, pretože firmy, ktoré by takto čerpali eurofondy, by následne to fakturovali a fakturovali by aj DPH, ktorú by odviedli štátu. Preto o tom toľko hovorím, lebo takáto úspora vo výdavkoch je veľmi zlá.
A dovoľte mi, keď som pri eurofondoch, aby som sa vyjadril aj k premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý neustále na tlačových konferenciách sa k týmto eurofondom vracia a hovorí o tom, ako geniálne táto vláda čerpá eurofondy, a to je to klamstvo, na ktoré chcem poukázať, neustále hovorí o tom, ako vláda Ivety Radičovej a konkretizuje to na osobu bývalého ministra dopravy Jána Figeľa, ako nečerpali žiadne eurofondy. Dovoľte mi, aby som na rozdiel od premiéra Roberta Fica, ktorý túto demagógiu používa, používal exaktné čísla. Chcem vás informovať o tom, že vláda Roberta Fica v tomto roku 2013 plánuje vyčerpať eurofondy, ako som spomínal, vo výške 1,8 mld. eur. Vláda Ivety Radičovej čerpala eurofondy, skutočné čerpanie eurofondov v roku 2011 bolo vo výške 2 mld. 79 mil. Dámy a páni, vláda Ivety Radičovej v roku 2011 skutočne vyčerpala o 251 mil. eur viac ako vláda Roberta Fica v tomto roku. Veľmi rád používam čísla a nie demagógie, tak ako Robert Fico, ktorý toto niekoľkokrát už opakoval na tlačových konferenciách, a ja začínam nadobúdať dojem, že sa drží hesla jedného socialistu z tridsiatych rokov minulého storočia, bol to národný socialista Joseph Goebbels, ktorý hovoril o tom, že stokrát opakovaná lož sa časom stane pravdou. Aj on túto demagógiu, že vláda Ivety Radičovej nečerpala, už zopakoval niekoľkokoľvekkrát a niektorí občania Slovenska pomaly tomu začínajú veriť. Ešte raz chcem informovať: 2 mld. 79 mil. vláda Ivety Radičovej, vláda Roberta Fica v roku 2013 1,8 mld.
Ďalej, úspora na strane výdavkov je ďalšia, súvisí s otvorením druhého piliera. Áno, je vo výške 229 mil. oproti rozpočtu. Je to zase jednorazová úspora a je to podľa mňa znova zlá úspora na úkor budúcnosti. Naozaj tí ľudia, ktorí by boli zostali v druhom pilieri a boli by si sporili takto celý svoj život alebo časť svojho života, o niekoľko rokov, ak by išli do dôchodku, nemuseli by sa spoliehať na štát, ale mohli by sa čiastočne spoliehať na to, čo si tam nasporili za celý život alebo za niektoré roky. Takto vláda Roberta Fica si pomohla jednorazovo. Títo ľudia vystúpili z druhého piliera a to sa pozitívne prejavilo v štátnom rozpočte.
Je tam definovaný dlh zdravotných poisťovní vo výške 100 mil. Som presvedčený o tom, že ten, kto tam napísal tú výšku 100 mil., to naozaj, to číslo, hodil iba tak zhruba. Môj odhad je, aj informácie ekonómov sú, že ten dlh zdravotných teda zariadení je vyšší. A čo sa týka úspory, negatívnej úspory, to znamená vyššie výdavky, tak tá je najvyššia pri územnej samospráve. Naozaj, územná samospráva má vyššie výdavky podľa tejto septembrovej správy oproti tomu, čo bolo zadefinované v rozpočte. Zase podľa novších správ sú tieto výdavky aj po rokovaniach s vládou nižšie. Tieto, tieto vyššie výdavky sú na úrovni 282 mil. eur. Tie sú v správe aj podrobne rozpísané, čoho sa konkrétne dotýkajú.
Chcel by som končiť tým, že ten, kto robil túto správu, musel sa držať exaktne čísiel, lebo viacerí ekonómovia, aj politici z minulosti na Slovensku povedali, že čísla nepustia. A komentárov veľmi si nemohol dovoliť, lebo musel by sa vracať k tomu, čo som hovoril ja, že výsledok rozpočtu, toho vývoja rozpočtu v roku 2013 sa odvíja od tých zlý legislatívnych opatrení, ktoré vláda v roku 2012 už prijala. Ale predsa len ten, kto pripravoval túto správu, na strane 17 sa toho predsa len jemne dotkol a povedal alebo zadefinoval, že k zníženiu prognózy dane prispieva horší vývoj makroekonomickej základne a prehodnotenie vplyvu legislatívnych zmien a hlavne aktuálny pokles ziskovosti firiem.
Takže som rád, že sme túto správu o vývoji v roku 2013 stihli prebrať pred rozpočtom na rok 2014, pretože ekonomika na Slovensku, hospodársky rast sa nikdy nevyvíja, firmy nefungujú od 1. januára, vývoj firiem a hospodárskeho rastu sa vždycky vyvíja kontinuálne, preto ten vývoj z roku 2012 sa nám prejavil v roku 2013 a prejaví sa nám aj v roku 2014. Prial by som občanom Slovenska, ak by sme dneska tu mohli hovoriť o lepších číslach, hlavne o tej nezamestnanosti, aby bola nižšia, aj o hospodárskom raste, ale na toto všetko sme upozorňovali aj pri rozpočte na rok 2013. Viacerí opoziční politici sme na toto poukazovali a niektorí sme aj roztrhali rozpočet, lebo tým prognózam, hlavne vo výbere daní a odvodov, sme ani vtedy už neverili, a dneska tu máte výsledok, ktorý ste si sami napísali.
Ďakujem za pozornosť.

No ja len zopár poznámok. Pán Zajac, čo sa týka, ja myslím, že vláda plní to, čo si predsavzala, to znamená, že potrebujeme dostať deficit pod 3 percentá. To bol základný cieľ, myslím ten stanovený aj v Pakte stability. Čiže v tomto ohľade myslím, že vysvedčenie vlády je v tom, že splnila svoju úlohu, ktorú si dala v tejto neľahkej dobe. Spomínali ste hospodársky rast, že klesol. Je to pravda, ale musíme si uvedomiť, že hospodárske rasty v ostatných krajinách sú dokonca mínusové a s našim 0,8-percentným rastom sme na treťom mieste v rámci eurozóny.
Myslím si, že nie je pravda, že reálna mzda klesá. Reálna mzda aj vďaka inflácii mierne stúpa. Čo sa týka priemernej mesačnej mzdy, takisto nie je to úplne pravda, že klesá. Minulý rok 805, teraz 818 euro, takže bol tam nárast.
Čo sa týka jednorazových opatrení, áno, v rámci, v rámci konsolidácie je nutné využiť aj jednorazové opatrenia, ale keď si zoberieme výber daní, momentálne to je štrukturálne opatrenie. A vzhľadom na zlepšenie výberu, ktoré sa skutočne, tá efektívna miera zdanenia stúpa, bude to určite mať efekt aj na štrukturálny deficit.
Ešte by som spomenul eurofondy. Už som to tu spomínal. Čerpanie eurofondov za bývalej vlády napríklad v oblasti stavebníctva bolo skoro nulové. Čo sa týka ďalších projektov sú nachystané. Začiatkom budúceho roku plánujeme dočerpať do 100 % z programového obdobia toho bývalého. Takže myslím si, že čo sa týka čerpania, tam bude takisto pozitívny nárast.
Ďakujem.