27. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predseda výboru Duchoň, priznám sa, že neviem, ako vám to mám povedať, lebo ja si vážim spôsob, akým vediete výbor. Vediete ho veľmi korektne, ale faktom je, že väčšina vecí, ktoré ste tu vo svojom vystúpení povedali, nie je pravdivá a dá sa vyvrátiť na základe čísiel a faktov, z ktorých väčšina je dokonca uvádzaných vo vládnych materiáloch. Ako v tejto správe o makroekonomickom vývoji, tak v návrhu rozpočtu na budúci rok, tak v návrhu rozpočtového plánu, ktorý tiež schválila vláda a poslala do Bruselu, tak aj v materiáli pre Radu pre rozpočtovú zodpovednosť.
Napríklad, je toho strašne a nestihnem na všetko reagovať, budem na to reagovať v rozprave k rozpočtu, ale napríklad tvrdíte, že konsolidačné úsilie vlani bolo 0,9 percenta a v tomto roku má byť dokonca 3,3 percenta. Odkiaľ to prosím vás beriete? Vo všetkých dokumentoch - veď si ich pozrite, veď ste predsedom výboru, ktorý má tieto materiály k dispozícii - ten interval v minulom roku bol od mínus 0,2 po plus 0,3, čiže okolo nuly, ako hovoril Ivan Štefanec, a v tomto roku plánované konsolidačné úsilie bolo 1,3 percenta a bude okolo jedného percenta. Aké 3,3 percenta? Kde ste to, prosím vás, nabrali?
A takto by som mohol pokračovať ďalej, ďalej, ďalej. Hovoríte, že zavedenie rovnej dane nezvýšilo príjmy z daní. Naopak, výrazne narástli príjmy z priamych daní, ktoré boli znížené, a nielen v absolútnom vyjadrení, ale aj ako podiel na HDP. Čo kleslo, bola daň z pridanej hodnoty. Klesala ale od roku 2006, keď ste začali vládnuť, a nikto nevie, prečo vlastne klesala. Obávam sa, že to súvisí so správou daní a s tým, čo sa tam všeličo dialo.
A takto by som mohol vyvrátiť všetky tie vaše tvrdenia. Prosím vás, aspoň sa pripravte, keď máte povinnosť vystúpiť.

Ďakujem. Pán poslanec, ja by som sa rád vyjadril k tej časti, kde ste spomínali boj proti daňovým podvodom, čo je, samozrejme, že vec chvályhodná. Len k tomu pár poznámok. Po prvé, ste nespomenuli jednu vec. Slovensko malo do roku 2006 priemernú úroveň úniku na DPH z krajín Európskej únie. Od roku 2006 do roku 2010 sa Slovensko dostalo na druhú najhoršiu úroveň, hneď za Gréckom. Percentuálny podiel únikov na DPH sa zvýšil za vašej prvej vlády dvojnásobne. Dvojnásobne! A teraz mi to pripadá, ako keby lekár, ktorý chorobu spôsobil, ide poučovať o tom, ako by sa choroba mala liečiť. Vy ste ju spôsobili.
Druhá poznámka je, tešíme sa, že robíte aj nejaké konkrétne opatrenia. Robila ich aj predchádzajúca vláda. Koniec koncov, keby tu bol minister vnútra, vie, že našiel na ministerstve materiál, ktorý sa týkal práve súboru opatrení, aj trestnoprávnych, ale aj iných, v boji proti daňovým únikom. Išlo to tak ďaleko za vašej prvej vlády, že napríklad aj ľudia, ktorí robili prvoplánové daňové úniky, napríklad obchodom s lykožrútom, im to dlhodobo a roky prechádzalo. Nič sa im za vašej vlády nestalo, až kým sme ich následne nezatkli po výmene vlády v roku 2010. Ten príbeh je smutný aj na tom, že môžte vyšetrovať mnohé veci aj veľkých daňových únikov, ale pokiaľ budete tolerovať a podporovať dnešnú situáciu, aká je v justícii, tak sa vám boj proti daňovým problémom nepodarí. Dôkazom toho je rozhodnutie spred dvoch týždňov Najvyššieho súdu zrušujúce rozsudok o vine a treste pre istého pána obvineného Varehu. Je to alarmujúce, akým spôsobom betónujete v justícii situáciu, keď sú chránení podvodníci. A sú to vaši ľudia, vaše senáty, vaši sudcovia, váš predseda Najvyššieho súdu.

Ďakujem. Pri všetkej úcte, asi v strede vášho prejavu, ktorý hovoril o nejakých číslach, ste hovorili o filozofii alebo si hovoril, pán predseda, o filozofii, akú ponúkame my a že tu nebol pozmeňujúci návrh alebo nejaká legislatívna iniciatíva, ktorá by zvýšila a zabezpečila vyšší výber daní. Mne tam v tejto súvislosti chýbal jeden moment. A keďže, keďže si to uviedol ako nejakú filozofiu, akú ponúkame, tak ti tam chýba jedna hodnota, a to je, prečo by ľudia mali za služby štátu, ktoré im nejakým spôsobom ponúka, platiť a byť uzrozumení s tým, že vy zvyšujete dane? Tak, ak sa bavíme teda filozoficky o tom, že prečo by sa dane mali platiť, mne uchádza skôr váš, keďže od 2004. roku, od vstupu do Európskej únie, tu vládnete už šiesty rok a nastavujete práve tie filozofické parametre, tak tým zvyšovaním daní bez toho, aby ste mali na zreteli, ani raz to nezaznelo v tom prejave, že by mali byť zvyšované aj tie služby štátu, je pre mňa politika zvyšovania daní a následne posielanie kontrolórov alebo drábov nad tým, ktorí majú dohliadať na to, aby pri zvýšených daniach čo najmenej unikalo, je podľa mňa chybná filozofia. To, že tu nevzniká žiadny pozmeňujúci návrh v radoch opozície na to, aby sme vám s týmto nejakou vyššou mierou pomáhali, je naozaj filozofický spor. A to je, ten spor je o tom, že je riešenie, ak chce štát konsolidovať a uvedomí si, že situácia rovnako, ako sa týka štátu a jeho makroekonomických ukazovateľov, sa môže dotýkať aj tých malých, aj tých úplne najmenších... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán kolega, či sú to vyššie správne poplatky alebo sú to registračné poplatky, môžeme to rôzne nazývať, ale je to len iným menom nazvané ďalšie zvýšené daňové zaťaženie obyvateľstva. To je prvá poznámka.
Druhá poznámka, viete, k tej rovnej dani, stále sa k nej vraciate. Ja som presvedčený, že daňové úniky sú najnižšie vtedy, ak je to, ten daňový systém jednoduchý a transparentný. Vtedy sa to dá najviac usledovať a zabrániť najväčšej miere únikov. Kobra je už represívne opatrenie. Ja nehovorím, že aj to nie je potrebné, ale to podľa mňa nie je systémové riešenie.
A to, že či ponúkame, alebo neponúkame, ja mám jednu poznámku. Celkom sa zhodneme asi na tom, že keď dáte, ja neviem, jednopercentné daňové zaťaženie, niečo vyberiete. No keď dáte 10-percentné, vyberiete viacej. Ale budete asi so mnou súhlasiť, keď poviete, že bude 50-percentné zaťaženie, daňové, že už viac nevyberiete. Nejako, že to už začne potom klesať. A tu je otázka práve o tom, ako nájsť aj vhodnú výšku daňového zaťaženia, aby jednoducho sa čo najviac vybralo, ale aby súčasne to neznamenalo dopad na nezamestnanosť, pretože pri tak vysokom, jak povedzme, hypoteticky poviem, 50-percentnom daňovom zaťažení, tak vám tá nezamestnanosť tak narastie, že nebudete vedieť čo robiť.

Ďakujem pekne. Skúsim veľmi stručne.
Čo sa týka tých údajov o konsolidačnom úsilí, je fakt, že som teraz vychádzal z aktuálnych údajov poskytnutých z ministerstva financií. To znamená, môže tam byť rozpor medzi tým, čo je uvedené v tom dokumente, ktorý sa písal v nejakom čase, a aktuálnou situáciou.
Čo sa týka tých živnostníkov, ja som určite nepoužil slovné spojenie, že by boli živnostníci najbohatší. To znamená, pán poslanec Zajac, Štefanec, atď., ja som iba zdôvodňoval, prečo došlo k zvýšeniu odvodov u živnostníkov, lebo jednoducho mali ho tak nízko nastavené, že keby odišli do dôchodku, ich dôchodky, starobné dôchodky by boli pod úrovňou životného minima. To znamená, nevkladajte mi do úst to, čo som nepovedal. A už vôbec som nepovedal slovné spojenie, že sa to nedotkne všetkých.
Takže skúsme byť akože korektní v tom. Ak máte s tým problém, pozrite si prepis, a tak ďalej.
Čo sa týka pána poslanca Mikloša, áno, teším sa na tú debatu k rozpočtu. Môžme aj k tým jednotlivým číslam detailnejšie. Nemyslím si, že by teraz bol priestor a čas tým zaoberať sa alebo teda hovoriť to tu pred všetkými.
Neustále opakovaná daň zo straty, k tomu som vyjadril viackrát, myslím. Nepokladám za potrebné to ešte ďalej rozširovať.
Správne poplatky. Tak isto hovoril som iba o tom, že neboli riešené 15 rokov a boli tam, boli tam disproporcie v jednotlivých poplatkoch a už samotná, už z toho slova správny poplatok, správa na úkony spojené s týmito správnymi poplatkami veľakrát prevyšovala hodnotu toho samotného správneho poplatku. To znamená, že došlo tam len k náprave toho, čo, čo tam bolo zanedbané. Preto túto chvíľu asi všetko.
Ďakujem.

Pani podpredsedníčka, navrhujem, aby sme o tlači č. 781, t. j. o novele zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov hlasovali zajtra o 17.00 hodine. To odôvodnenie je také, že nie je predsa možné, aby ste zmrazili plat pánovi prezidentovi, sudcom, ministrovi, pánovi premiérovi, pričom sú tu mnohí poslanci, desiatky poslancov SMER-u, ktorí sedia na troch, štyroch platených stoličkách a berú tri, štyri platy z verejných financií. Nie je možné, aby tu boli poslanci, ktorí zarábajú 1,5-krát, 1,7-krát, dokonca 2-krát toľko čo premiér. Ten pôvodný zákon bol taký, že premiér zarába 2-krát toľko čo poslanec. Vytvorme, prosím, priestor pánovi premiérovi Robertovi Ficovi, aby umravnil týchto zlatokopov, a ja verím, že vydá iný príkaz. Naozaj, dajme Robertovi Ficovi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Chcel by som ešte raz pozvať zajtra o 9.00 hod. ráno všetkých kolegov a kolegyne, ktorí majú záujem. Bude sa merať hladina cukru, cholesterol, podiel svalstva v tele, zdatnosť pľúc aj meranie veku žíl, na zdravotníckom výbore od deviatej ráno až do pätnástej.
Ďakujem pekne.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Viete, že v podstate naozaj len čisto k drobnej reakcii, k tomu, čo tu vlastne odznelo, keď sme o tom diskutovali. Dokonca aj mnohí poslanci opozície si zamieňali rôzne čísla a používali tie čísla, ktoré sú pre koho hodnotné.
Ja by som sa rád vrátil k niektorým takým bodom, ako sú napríklad živnostníci. Málokedy v tej snahe proste všetko reprezentovať, že kde všade, komu sa dali väčšie odvody, akým spôsobom to skomplikovalo, tak ja by som rád ku tým živnostníkom pripomenul, že čím ďalej, tým častejšie sa začalo stavať, pretože v roku 1991, 1992, 1993 to bolo jedno, nikto nepredpokladal svoju ďalšiu budúcnosť, proste podnikal, bol mladý, bolo všetko super, ale teraz nám pribúdajú práve živnostníci, ktorí si celý život platili svoje odvody z minimálnej mzdy, a zrazu zistia, že majú 200-eurový dôchodok. A teraz už to nie je iba o nich, že padnú do sociálnej siete, ale je to o tom, že všetci tí ostatní, ktorí pracovali, sa skladajú na život živnostníka, ktorý nebol až taký chudobný počas toho, čo pracoval, ale keďže si platil odvody z minimálnej mzdy, a každý, kto zarábal 600, 700 eur si platil väčšie odvody ako on sám, tak zrazu sa mu skladajú na jeho dôchodok. V tom je tá nespravodlivosť. Preto aj živnostenská komora súhlasila, súhlasila s tým, aby vlastne tu v tých odvodoch proste bol urobený poriadok. To nebolo zvýšenie. To je poriadok. To je jednoducho to, aby proste ľudia, ktorí pracujú celý život a zarábajú 600, 700 eur, neskladali sa na dôchodok živnostníka, ktorý počas života žil, ako sa hovorí, krásne, ale zrazu zistil počas dôchodku, že keďže si platil minimálne odvody, tak jeho dôchodok nezodpovedá jeho obratom a daniam, ktoré v podstate mal. (Reakcia z pléna.) Ale to nie je pravicové, to je o tom, že sa bavíme o solidarite, pán poslanec, o tom, že prečo je nevyhnutné, aby ste mali tú starostlivosť o každého, že musí na ten svoj dôchodok prispievať aj potom.
To isté sa týka druhého piliera. Jeden poslanec hovoril 600 mil., druhý hovoril 200 mil., jeden povedal, že je to jednorazové opatrenie, čo si myslím, že nie je to jednorazové opatrenie, to, čo sa robilo s druhým pilierom. Ale faktom zostáva, že nikto už nepovedal tým, ktorí sú v druhom pilieri, nebudem to teraz riešiť, zhodnocovanie jednotlivých úspor, ale v tom, že ja som si jednoducho vyrátal príbeh priemerného človeka, ktorým moja matka bezpochyby bola. Bola učiteľkou, mala taký plat, ktorý sa hýbe dneska niekde na úrovni priemernej mzdy. A keby ona vstúpila vo svojom mladom veku do druhého piliera, tak vlastne dnes má o 30 % nižší dôchodok. Ale prečo? Pretože naše mamy a ženy žijú o niečo dlhšie, tá dlhovekosť je u nich trošku vyššia ako u mužov, samozrejme, ale nikto už im nepovedal, že rentu z druhého piliera nikto nevalorizuje. Renta z druhého piliera sa nevalorizuje. Raz sa stane, je to fixná suma do konca života. A všetci tí, ktorí sú v tom priemernom systéme, majú ten priemerný plat. Nie ten vysoký, kde si stihnete našetriť naozaj dosť, že máte 1500, 2000, 2500 eur. Tak sa potom ukáže, že ten z prvého piliera ho práve tou valorizáciou, ktorá je pravidelná, za päť alebo šesť rokov predbehne vo výške. A keď zoberieme, že u nich je dajme tomu nejakých 17, 18 rokov priemerné dožitie v dôchodku, tak na posledných 10 rokov majú zásadne vyššie dôchodky, ako v druhom pilieri tí, ktorí neboli vhodní, tá vhodná skupina k, smerom do investičného prostredia. Čiže tá absolútna suma peňazí, ktorú do toho druhého piliera dajú, je menšia už, ako po prvých piatich rokov príde k valorizácii. A to tiež im zabudli povedať. Čiže preto hovorím, že ten druhý pilier nie je jednorazové opatrenie, ale pravidelné, pretože sa objavuje v každom roku. Pretože to, že sa znižuje príspevok na deficit Sociálnej poisťovne, ktorý sa odvádza na druhý pilier, preto to nie je jednorazové, pán poslanec. Čiže keď je poslanec v druhom pilieri, bezpochyby sa mu to možno, že viacej oplatí. Ale to sú, preto hovorím, že to sú veci, ktoré sa nemajú robiť.
Odišiel mi pán poslanec Mikloš. To je taký, včera mal článok, kde vlastne konfrontoval, že na bezpečnosť štátu sa vydáva priemerne v Európskej únii 3,88 %, Slovensko vydáva 5,09 percenta. No to je presne ten prípad, že každé ministerstvo vnútra v každom štáte je inač definované a ináč formulované. Pokiaľ ministerstvo vnútra aj Policajný zbor je len polovičkou z celého ministerstva vnútra, to znamená zhruba 22 tisíc, 23 tisíc policajtov z celkovo zhruba necelej päťdesiatky tisíc zamestnancov, tak samozrejme nemôžete rátať sumy, ktoré vynakladáme na hasičov. Pričom Rakúšania alebo Nemci profesionálnych hasičov v podstate ani nemajú s výnimkou veľkých miest a tovární. A tým pádom sa mnohé tie sumy nezapočítavajú. Ak my zarátame čisto vnútorný poriadok a bezpečnosť, teda iba policajtov, sme hlboko pod. Teda 3,88 je priemer Únie, my nemáme 5,9, ale máme 2,60 %, ktoré vydávame. A presne takýmto spôsobom (Potlesk.) sa vytvára vlastne demagógia o tom, o tom, že, že či má veľa, či málo. Čiže z pohľadu, keby sme nechceli rešpektovať realitu ekonomickej krízy, tak povieme, že policajti majú o percento menej príspevku na ich rozvoj, ako je to v bežnom štáte Európskej únie. No ale sami vieme, že nemôžeme žiadať proste rapídne navyšovanie oproti skupinám, keď zoberieme, že z celého rozpočtu je aj tak 90 % takmer mandatórnych výdavkov – dôchodky, platy učiteľov, lekárov, hasičov, policajtov, vojakov, všetky tieto veci, ktoré sú súčasťou mandatórnych  výdavkov, a vy vlastne v prípade samotnej správy štátu robíte len s desiatimi percentami, z ktorých 3% sú aj, 4% sú aj tak kapitálové výdavky, ktoré sa znižovali, a už zostala tá samotná réžia. To je ten priestor na úspory, kde vlastne ESO funguje, kde je 130 mil. vlastne tento rok, v roku 2013 priniesol.
Ja sa ešte raz vrátim k tým prognózam. Prognóza sa robí vždy, keď je čo prognózovať a stále je, pán poslanec Hlina. Pretože máte, budete mať výsledky za november, to bude v podstate v najbližších dňoch. Budete mať výsledky za december a vy musíte prognózovať, akým spôsobom dopadne výber daní na konci roka, hlavne ak sa dynamicky mení, ak sa dynamicky mení. Ak nám ešte niekto povie, že nám ešte toľko a toľko miliónov chýba, no iste, tak keď nezaráta posledné dva mesiace do výberu daní, tak ten prepad tam samozrejme proste bude. Len to je potom krátke porovnávať 10-mesačný výsledok s 12-mesačným výsledkom. Čiže isteže prognóza existovala. Samotný rozpočet je vo veľkej miere prognóza, ktorý prijímate na budúci rok. Ale pamätám si vystúpenia, keby sme si ich tu dneska premietli, mnohí poslanci by sa čudovali, čo povedali. Že v žiadnom prípade, cez ich mŕtvolu môže Slovensko dosiahnuť 3 % deficitu. A dneska sa už ani to nepáči. Dneska je už aj to zlé. Toto je práve ten problém, že dávam si pozor na to, ako to odhadujem, lebo nielen poslanci, ale aj médiá všetky povedali, že tento rozpočet je neudržateľný. A na konci roka sa ukazuje, že udržateľný je a že je udržateľný pod troma percentami. Čiže aspoň, keď už nechcem proste za každú cenu vyzerať ako ten, čo mení názor každé dva mesiace, tak aspoň to skúšam trošku menej komentovať.
No a samozrejme vystúpenie pána poslanca z SDKÚ, pána Štefanca. Vy ste, pán poslanec, zabudli na kolaps daňovej správy? A to, čo samotné priniesla? To sa nestalo nič podľa vás?! (Potlesk.) Veď len na tomto jednom kolapse odišlo 300 miliónov! A tam ste zabudli proste akože si to priznať?! A to nebol problém, že vy by ste ho nepriznali, to vlastne celá opozícia vtedy volala po odvolaní ministra financií, ktorý nezvládol presun preklopenia z jedného systému do druhého, ktorý, ešte nechcem riešiť, akým spôsobom bol obstarávaný. Ale hovorím o tom že proste my sme nemali dva mesiace absolútne žiadnu kontrolu nad daňami. To nie je výpadok? To je v poriadku? To si nepamätám? Preto ja hovorím, že snažíte sa všetko maľovať iba biele alebo čierne, ale každý problém má dve mince, dve strany. A otázku toho, akým spôsobom, akým spôsobom ste vyriešili otázku rozpadu daňovej správy vlastne v marci roku 2012, k tomu, hovorím, sa vracať nechcem len preto, že chcem byť korektný.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi, vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, aby som aj v tomto prípade zastúpil pána ministra financií a podpredsedu vlády.
Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014 predkladám v zmysle § 6 ods. 6, § 31 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Materiál bol prerokovaný a odsúhlasený Radou banky a Dozornou radou Eximbanky a ministerstvom financií. Vláda Slovenskej republiky ho odsúhlasila dňa 10. októbra 2013 uznesením č. 594.
Návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014 vychádza z očakávaných výsledkov hospodárenia za rok 2013 a aktuálneho vývoja slovenskej ekonomiky v čase tvorby rozpočtu. Východiská rozpočtu sú vypracované v súlade so schválenou stratégiou Eximbanky pre roky 2014 a 2020, pričom zohľadňujú aj plánovaný odklon ukazovateľov podpory exportu, keďže bude kladený väčší dôraz na výšku angažovanosti z bankových a poisťovacích spolo..., činností. Tento nový ukazovateľ reálnejšie vypovedá o aktivite jednotlivých obchodných útvarov Eximbanky Slovenskej republiky.
Aj v roku 2014 bude Eximbanka pokračovať v zintenzívňovaní obchodných aktivít súvisiacich s podporou exportu slovenských podnikateľských subjektov. Pre naplnenie tohto cieľa bude nevyhnutná efektívna utilizácia vlastných zdrojov, ako aj cudzích zdrojov získaných z medzibankového trhu. Plnenie tohto cieľa bude ovplyvnené aj konsolidáciou hospodárenia Eximbanky a bude závisieť aj od vývoja exportného prostredia, najmä vývoja zahraničného dopytu krízy v eurozóne a celkovej situácie na finančných trhoch. Eximbanka v roku 2014 predpokladá podporiť prostredníctvom svojich aktivít slovenský export v objeme 2,70 mld. eur. Rozpočtovaná výška exportu podporovaná Eximbankou v roku 2014 tak bude v porovnaní s očakávanou skutočnosťou za rok 2013 vyššia o 135 mil. eur, teda o 5,2 percenta.
Teritoriálna orientácia Eximbanky bude zameraná popri zachovaní súčasnej podpory exportu na trhy Európskej únie aj na rizikovejšie teritóriá, hlavne na Ruskú federáciu, štáty SNŠ, juhovýchodnej Ázie a Latinskej Ameriky. Z pohľadu komoditnej štruktúry pôjde hlavne o vývozcov z oblasti energetiky, ľahkého a stredného strojárenstva, chemického, hutníckeho priemyslu. Produktová orientácia bude zameraná najmä na dlhodobejšie financovanie a poistené produkty neobchodovateľného rizika. V ekonomickej oblasti bude v roku 2014 hlavnou úlohou Eximbanky zvyšovanie výnosov z obchodných činností formou efektívneho využitia vlastných zdrojov a zvýšenia angažovanosti tak z bankových, ako aj z poisťovacích činností Eximbanky aj v roku 2014.
Eximbanka bude ďalej hľadať cesty optimalizácie svojich prevádzkových nákladov. Rozpočtová výška výnosov a nákladov za rok 2014 predpokladá, že Eximbanka dosiahne zisk po zdanení vo výške 1,3 mil. eur, čo znamená nárast o 140 % oproti očakávanej skutočnosti za rok 2013, kedy zisk je na úrovni 536 000 eur.
Dovoľte mi, aby som odporučil návrh tohto rozpočtu schváliť.
Ďakujem pekne.

89.
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aby som ako určený spravodajca predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014, tlač 755.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výboru o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu rozpočtu:
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 734 z 15. októbra 2013 pridelil návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2014 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 247 z 12. novembra 2013 súhlasil s návrhom rozpočtu. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh rozpočtu schváliť. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet schválil svojím uznesením č. 266 z 25. novembra 2013 aj správu výboru a určil ma za spravodajcu výboru. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto správy.
Ďakujem, prosím, otvorte rozpravu.