27. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu je zabrániť znižovaniu výmery viníc, ktoré si zaslúžia osobitnú ochranu. V súčasnosti ochrana poľnohospodárskej pôdy je riešená z hľadiska jej kódu bonitných pôdno-ekologických jednotiek, čo však pri viniciach nespĺňa zámer, nakoľko sú zakladané najmä na pôdach s nižším kódom bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, hoci z hľadiska ich následnej produktivity patria ku špičke.
Návrh bude pôsobiť preventívne, predovšetkým tak, že odradí prípadných záujemcov od využitia pôvodných viníc na nepoľnohospodárske účely, a to doplnením posúdenia pri trvalom odňatí takýchto pozemkov o stanoviská odborných organizácií a samosprávnych orgánov, ktoré zabezpečenia kontinuitu a pripravovaný rozvoj regiónu.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a posunutie do ďalšieho čítania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslankyni Magde Košútovej.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 215 z 20. novembra 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku predkladám spravodajskú správu. Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené paragrafom 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie 27. schôdze.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré na mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, že po rozprave odporučiť uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 4. novembra 2013 č. 744 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci Hlina, Simon a Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, už keď nie lesy, aspoň pôda. To bolo dneska, som myslel, že budeme hovoriť o historických okamžikoch a sme sa k tomu nedostali. Možno nabudúce.
K tomuto návrhu zákona priznávam a dopredu avizujem, že si rád nechám poradiť, hej. Ale čo ma ako pri zbežnom pohľade na ten zákon vyrušilo, ale aj nevylučujem, pán minister, že mi to férovo v záverečnom, kľudne v záverečnom vystúpení v rozprave vysvetlíte a ubezpečíte ma, že moje pochybnosti sú nie namieste.
V zásade treba oceniť zámer chrániť vinice. To je v poriadku. Otázka je, že či toto je ono. A nevylučujem, že je. Čiže keď to bolo dôvodom na zmenu tohto zákona, tak dobre, prečo nie. V zásade z textu vyplýva, že sa tam exaktnejšie uvádzajú vinice vo viacerých tých ustanoveniach a dokonca sa podmieňuje, vinice sa podmieňujú ešte tým kontrolným ústavom na to vyňatie. V zásade sa to akože komplikuje. A je tam teda to, čo ste hovorili, to, najväčšia komplikácia, tá cena za vyňatie. Nuž, ale tá je, vážení, vo vyhláške, hej? Čiže vyhlášky sa môžu časom meniť a môže sa to zmeniť tak, že si to ani nevšimneme. Alebo možno si to niekto všimne, možno nie, a ono sa to dá nejakým spôsobom zašmodrchať tak, že ani nezistíme, že to, čo teraz stojí 100 euro, tá najcennejšia, ak som si to dobre pozeral, oblasť, vinica, tak zrazu niekto usúdi, že netreba, aby stála toľko. Ale nechcem byť protivný, nehovorím, že sa tak stane.
Mňa zarazila iná vec, hej. Čiže dobre, keď stále vychádzame, že je to tak, zatiaľ dobre, potiaľto dobre. Ale ustanovenie § 12 meníte a toto by som, z tej aplikačnej praxe ma zaujíma. Lebo v tom existujúcom doteraz platnom ustanovení sa hovorí, že poľnohospodársku pôdu môžte vyňať, možno použiť na stavebné, pardon, citujem, "na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely len v nevyhnutných prípadoch a odôvodnenom rozsahu". To je dosť. Teda z toho vyplýva, že to nie je len tak, hej, že musí tam byť ten rozsah, musí byť. Vôbec dôvod musí byť odôvodnený a náležitý, aj ten rozsah. A nové ustanovenie to vypúšťa a hovorí len, úplne sa mení, a hovorí, že podkladom na vyznačenie tej zmeny je právoplatné rozhodnutie, kde pri tom rozhodnutí teda sa zabezpečí ochrana najkvalitnejšej tej pôdy a viníc. To znamená, zabezpečuje sa tým, že sa spoplatňuje. No a tohto sa bojím, že či to je náhoda, možno si domýšľam, alebo je to proste... Nevidím v zásade dôvod, prečo sa ustanovenie § 12 mení v takomto rozsahu, že poľnohospodársku pôdu môžte vyňať len v odôvodnených dôvodoch a v primeranom rozsahu, teda v nevyhnutných prípadoch a odôvodnenom rozsahu. Neviem celkom presne, že prečo.
Vzhľadom na to, že vieme, kde žijeme, a taká obava vo mne je, že to môže v tej aplikačnej praxi spôsobiť to, že sa to už nebude skúmať, a teda sa, budú tie rozhodnutia sa vydávať automaticky. To znamená, to bude automat. Že ten orgán rozhodne, že to vyjme, lebo neposudzuje, či je to nevyhnutné a odôvodnené, proste chráni najcennejšiu pôdu tak, že za ňu pýta poplatok, však koniec koncov to pýtal tak či tak. Lebo doteraz skúmal orgán. Je to nevyhnuté? Je to ten rozsah? A ešte aj zaplatiť. Teraz dve podmienky vypúšťame. Alebo možno nie.
Pán minister, stále som dobrej vôle a pripravený na to, že mi poviete, že nie. Ale pre mňa to pôsobí rušivo. Lebo, viete, veci častokrát uvedené v zákone stále nič neznamenajú. Nuž keď už ani v zákone nebudú, tak už potom, už vôbec neviem, ako to dopadne. Ak teraz máme v zákone uvedené, že nevyhnutný a odôvodnený, tak po zmene sa môžme dožiť naozaj prekvapivých skutočností. A otázka stojí, či je vo verejnom záujme, a znova to tu narážame dlhodobo, minister životného prostredia sem donesie zákon, ktorý poškodzuje životné prostredie, sa pýtam, či je vo verejnom záujme vôbec alebo v záujme ministerstva životného prostredia poškodzovať životné prostredie. Nuž teraz sa pýtam vás, lebo vám by bolo skôr načim, ak by bolo dôvodom to, zmena, ktorú pán Žiga doniesol, že chcete sa dostať k pôde. Aspoň do dôvodovky nech sa, vás uvedú, že vy ste to chceli. Ale teraz zase vy donesiete na oplátku iný návrh zákona, ktorý pod rúškom ochrany viníc vypúšťa ustanovenia, ktoré boli určitým spôsobom možno pre niekoho obťažujúce, pripúšťam, lebo museli analyzovať ten rozsah a odôvodnenosť. Vypúšťate.
A to mi príde znova, už keď to nie je vo verejnom záujme, lebo však koho by to zaujímalo, ale v záujme ministerstva pôdohospodárstva. To mi prípadne tiež zodpovedzte, či je v záujme ministerstva pôdohospodárstva uľahčiť zabratie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Ak áno, potom dávam ruky hore a budem veriť, že raz bude iný minister, ktorý, pôdohospodárstva, ktorý bude hovoriť, že nie, zámerom ministerstva pôdohospodárstva nie je uľahčiť záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely. Čiže v zásade myslím si, že dosť jednoduché. Ocenil by som na to primeranú odpoveď.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Simon, máte slovo.

Pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu návrh z dielne rezortu ministerstva pôdohospodárstva, ktorý tu chce riešiť vinice a vinohrady. Ale musím povedať, že trošku som sklamaný týmto návrhom. Riešenie sa nachádza tak, že budeme trestať vlastníka, ktorý bude musieť platiť peniaze. Riešením nie je to, že budeme mať vinice tam, kde máme, aby zostali vinice zachované. Problém je v tom, že kde sú vinice, keď zaplatíte, tak vinice nemusia byť.
Prečo si to môžem povedať? Ono osobitne v Bratislave v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti platilo, že vinice sa museli využívať ako vinice. Bolo to dané do zákona v roku 2005. Bol to zákon 182. Vo všeobecnosti platilo, že všetko to, čo je zapísané v registri vinohradov, sa musí využiť ako vinice. Bol to minister Jahnátek, ktorý ako minister hospodárstva sedel vo vláde s jeho kolegom ministrom Becíkom v roku 2009, keď odsúhlasili nový zákon o vinohradoch, ktorý sa zjavil v Zbierke zákonov 313/2009, ktorý túto podmienku zo zákona vypustil. Výsledok dnes môžme vidieť na Kolibe. Poďme von a pozrime sa, čo to spravilo. To znamená... A pričom do tej doby sponzor SMER-u pán Rozin nemohol stavať, po tejto novele sa to zastavalo. Už vtedy, keď sa to prijímalo, som na to ako minist..., ako poslanec Národnej rady upozornil, že čo to bude mať za následok. A tento následok sa, v skutočnosti nastal.
Dnes, keď sa pozriem na problematiku vinohradov a ich existencie, tak sa musím pozrieť aj z hľadiska dotačnej politiky alebo politiky, ktorú vykonáva samotné ministerstvo. Lebo nie všetko sa dá riešiť zákonom. Sú veci, ktoré sú aj nad rámec zákona. Alebo sa riešia v iných zákonoch. Tak musím povedať, že Slovenská republika má vynegociované právo mať vysadené vinohrady na 22 000 hektároch. Realita je dnes cca 12 000 hektárov, ktoré užívame, ktoré sú v užívaní, a ten zbytok je zanechaný. Do toho patrí, samozrejme, aj táto Koliba, ktorá je už zarastená novými domami, ktoré tam postavili zbohatlíci a tí, ktorí na to majú a mohli si kúpiť a vďaka tej novele z prvej Ficovej vlády si tam tie domy mohli postaviť. Ale problémom je aj to, že v dotačnej politike, hlavne musím povedať, že v období 2007, 2008, 2009 a 2010, teda za prvej Ficovej vlády bola dotácia nielen na výsadbu vinohradov, ale dotácia na vyklčovanie vinohradov. Kde pred tým, teda za prvej, za druhej Dzurindovej vlády, keď sme vstúpili do Európskej únie a tieto podmienky začali platiť, tak, čuduj sa svet, my sme spojili vyklčovanie s výsadbou. Vtedy dostal niekto na vyklčovanie, keď tú istú výmeru zasadil novou vinicou. Prvá Ficova vláda povedala, že dáme peniaze tomu, kto to chce vyklčovať a dáme peniaze tomu, kto ho chce vysadiť. Tí, ktorí chceli za peniaze vyklčovať, bolo ich viac. Dnes máme menej viníc.
Takže keď minister Jahnátek chce chrániť vinice a vinohrady, tak by to mal urobiť skôr prostredníctvom zákona o vinohradoch, zákon o vinárstve, než v zákone o ochrane pôdy tým, že vytvorí priestor na to, aby tí, ktorí na to majú pôdu aj na bratislavskej Kolibe, kde je ešte vinohrad, mohli stavať, len musia zaplatiť pre štát štátne výpalné v podobe odvodov do štátnej kasy. To znamená, že stavať môže ten, ktorý má peniaze. Ten, ktorý nemá peniaze, ten nemôže stavať.
A keby chcel minister chrániť, tak sa vráti k riešeniu, ktorý v zákone bol do roku 2009, ktorý hovoril, že vinice a plochy zapísané vo vinohradníckom registri sa môžu využívať výlučne ako vinice. A potom sa nebude špekulovať, či mám peniaze na zaplatenie odvodu do štátnej kasy, alebo nemám peniaze na zaplatenie do štátnej kasy.
Práve preto by som chcel poprosiť pána ministra, aby pouvážil nad tým, aby prehodnotil svoj postup a možno, že aj tento návrh zákona stiahol z parlamentu a prišiel s návrhom zákona, ktorý vinice a ich ochranu a to, aby boli vysadzované na území Slovenskej republiky, riešil, ale riešil to komplexne a nerozdeľoval dotáciu na vyklčovanie a dotáciu na výsadbu, pretože Európska únia to umožňuje. To Slovenská republika spojila a dalo sa to takýmto spôsobom využiť. Len to niekto, pre niekoho vyhovovalo rozčleniť a dať peniaze na to, keď niekto vyčistil pôdu od viníc a dostal peniaze aj za vyklčovanie.
Takže s problematikou, s riešením problematiky súhlasím, ale myslím si, že vecne by to bolo správnejšie a vhodnejšie, keby to bolo riešené v zákone o vinohradníctve.
Ďakujem.