27. schôdza

Začnem od konca. Ďakujem za všetky pozmeňujúce, teda za faktické poznámky, ktoré boli vznesené. Začnem od konca.
Pán kolega Poliačik, ste členom ústavnoprávneho výboru, takže môžte konzultovať aj s kolegami, že nejde o nepriamu novelu. Druhá otázka je, že či budete mať dostatok času si pozrieť, kde je tá parcela. Ja vás ubezpečujem, že hlasovanie o jedenástej o tomto zákone určite nebude. Najskôr bude o piatej, ak bude dnes, takže budete mať dostatok, reálny dostatok času, aby ste si pozreli. Ide o parcelu, bývalú parcelu, ktorá bola v správe veterinárnej fakulty, potom prešla na Ústav veterinárneho lekárstva a teraz žiada, aby sa prehodila, aby sa prehodila späť na veterinárnu fakultu. To znamená niečo, čo bolo v správe v roku 1975, sa na základe toho, že sa tam mala stavať budova a ústav, ktorý sa nikdy nepostavil, tak fakulta si žiada tú istú parcelu, ktorú previedla, žiada si ju späť. Nič viac, nič menej. Je to absolútne čisté, transparentné, žiadna skrytá privatizácia. To by som bol opatrný. Nemôžte posudzovať druhých podľa seba, ale nechcem, nechcem sa dotýkať, nechcem sa dotýkať ako osobne. To hovorím celkovo o týchto faktických poznámkach.
Ďalšia otázka, pokiaľ ide o tlak na počty žiakov v málotriednych školách cez financovanie. Áno, je to jedna cesta, ale v zásade aj stanovenie počtu žiakov v triedach a naviazanie na financovanie je presne taký postup, možno trošku iným spôsobom, ale v zásade postup je to úplne rovnaký. Je to, je to tlak cez financie a nechápem, prečo nemôžme mať zadefinované aj minimálne počty žiakov v triedach, čo je síce administratívne opatrenie, ale v nadväznosti na normatívy je to aj finančné opatrenie.
Toľko asi k tomu, čo môžem povedať v tejto chvíli.

Poprosím pani poslankyňu Evu Horváthovú.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť pozmeňovací návrh, ktorý sa bude týkať uznávania jazykových certifikátov. Veľmi sa ospravedlňujem pánovi ministrovi, že si to bude musieť vypočuť ešte raz a takýto pozmeňujúci návrh na výbore podával pán poslanec Beblavý. Mala som ho pripravený aj ja a odvtedy, ako uplynul tento výbor, sa zamýšľam stále nad tým a nemôžem sa s tým nejako zmieriť, takže dovolím si to predniesť aj v pléne.
Myslím si, že uznávanie jazykových certifikátov ako náhrada maturitnej skúšky bola dobrá vec. Myslím si, že dokonca určitým študentom toto uznávanie mohlo pôsobiť motivačne na to, aby si takéto certifikáty urobili a mohli sa potom sústrediť na maturitné skúšky z iných predmetov. Chcem nadviazať na faktickú poznámku pani poslankyne Roškovej, ktorá hovorila o tom, že hodnotenie PISA a nekvalita vzdelávania, zlé výsledky, ktoré sme dosiahli, že je presvedčená, že to, že sa jazykové certifikáty nebudú uznávať a žiaci budú musieť povinne maturovať z jazykov a nebude im takáto náhrada uznaná, že bude vplývať na kvalitu. Nemyslím si, že tomu je tak. Skôr si myslím, že naopak. Tí študenti, ktorí absolvovali jazykové certifikáty, a tí, ktorí tie jazykové certifikáty máte, tak viete, aké je to náročné taký jazykový certifikát spraviť.
Zaoberala som sa aj pripomienkami Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií. Nemôžem sa s nimi stotožniť a myslím si, že veľa z týchto pripomienok sa dá vyriešiť veľmi elegantne, jednoducho, napríklad aktualizáciou zoznamu centier, licenčných centier a jazykových certifikátov, ktoré sú uznávané, napríklad na stránke ministerstva školstva.
Zvolanie mimoriadneho výboru kvôli výsledkom PISA určite podporím. Bola som aj z toho taká skormútená. Svedčí to o kvalite nášho školstva. Myslím si, že pán minister je takisto z toho smutný a bude robiť všetko preto, aby tá kvalita sa čo najviac zlepšila. Myslím si, že keby sme tie jazykové certifikáty nechali ako možnosť uznávania, že by to možno tých študentov ozaj motivovalo k tomu, aby, aby si ich robili viacej. Od roku 2009 totižto z počtu 580 študentov, ktorí si požiadali o uznanie tej maturitnej skúšky ako náhradu za svoje certifikáty, sa zvýšil počet do roku 2012 na 1 580, čo svedčí o tom, že veľa študentov si tie certifikáty robí a chce byť jazykovo zdatných a uplatniteľných na trhu práce. Dovoľte mi preto ďalej nepredlžovať túto diskusiu kvôli tomu, že už veľa bolo povedané aj v prvom čítaní, a prečítať pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej a Jany Žitňanskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 717.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto:
1. V čl. I sa vypúšťajú body 10 a 15.
A doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť novelizačné body 10 a 15, na základe ktorých by malo dôjsť k zrušeniu jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "Ministerstvo") v dôvodovej správe k novelizačnému bodu 10 uvádza okrem iného, že v súčasnosti nie je možné kontrolovať zo strany štátu úroveň kvality inštitúcií, ktoré poskytujú jazykové certifikáty, a rovnako tak nie je možné preverovať minimálnu kvalitu týchto skúšok, resp. jazykových certifikátov, ktoré sa uznávajú ako náhrada za skúšku, ako náhrada za maturitu z cudzieho jazyka. V § 89 ods. 8 je stanovená podmienka, že ako náhradu za maturitnú skúšku možno uznať len taký jazykový certifikát, ktorý bol získaný minimálne na úrovni B1/B2 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca (ďalej len "SERR"). Inak povedané, ako náhradu za maturitu možno uznať len taký certifikát, ktorý spĺňa požiadavky určené Spoločným európskym referenčným rámcom. Tým je zabezpečená štandardizácia, validita a reliabilita skúšok na získanie jazykového certifikátu. Rovnakú úroveň kvality, rovnaké požiadavky musí spĺňať podľa súčasne platného znenia školského zákona aj samotná maturitná skúška. Uvádza sa to ešte v súčasnosti platnej vyhláške.
Podľa § 74 ods. 6 školského zákona platí: "Maturitnú skúšku z cudzích jazykov vykoná žiak podľa úrovní jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca." Samotný školský zákon teda uznáva za rovnocenné maturitnú skúšku z cudzieho jazyka s certifikátom vydaným podľa tých istých kritérií, a to požiadavky Spoločného európskeho rámca. Štát pritom sčasti zabezpečuje kvalitu inštitúcií, ktoré sú oprávnené vyučovať cudzie jazyky a nie sú školami, prostredníctvom stanovených podmienok na získanie povolenia na túto činnosť, ktorá je tzv. viazanou živnosťou. Osoba, ktorá chce vyučovať cudzie jazyky a poskytovať jazykové certifikáty, musí spĺňať odbornú spôsobilosť, ktorú garantuje štát akreditovaným vzdelávaním. Ministerstvo ďalej zdôvodňuje, že uznávanie náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka je administratívnou záťažou pre riaditeľov škôl, ktorí o tom rozhodujú a že navyše nie sú kompetentní porovnať obsahy skúšok z maturity a jazykového certifikátu. Pokiaľ ide o porovnateľnosť obsahu skúšok, je potrebné zdôrazniť, že riaditelia nie sú povinní porovnávať obsah maturitnej skúšky s jazykovým certifikátom. Ich porovnateľnosť je totiž zabezpečená tým, že tak maturitná skúška z cudzieho jazyka, ako aj jazykový certifikát musia spĺňať rovnaké kritériá, a to požiadavky stanovené v Spoločnom európskom referenčnom rámci. Administratívnu záťaž v súvislosti so zisťovaním aktuálneho zoznamu skúšobných a licenčných centier, ktoré poskytujú jazykové certifikáty, možno veľmi jednoducho odstrániť, a to napríklad uverejnením tohto zoznamu a jeho priebežným aktualizovaním na webovom sídle ministerstva. Vzhľadom k tomu, že tak maturitná skúška z cudzieho jazyka, ako aj jazykový certifikát musia spĺňať rovnaké kritériá, teda požiadavky stanovené v Spoločnom európskom referenčnom rámci, je možné porovnávať výsledky dosiahnuté na maturitných skúškach s výsledkami dosiahnutými na skúškach na získanie jazykového certifikátu. Tým pádom je možné pripočítať výsledky zo skúšok na jazykový certifikát k výsledkom z maturít na účely štatistiky. Argumenty ministerstva za zrušenie uznávania náhrady maturitnej skúšky jazykovými certifikátmi z dôvodu, že nie je možné objektívne porovnať výsledky žiakov v rámci populačného ročníka, preto neobstoja.
Konštatujeme, že uznávanie jazykových certifikátov ako náhrady za maturitnú skúšku z cudzieho jazyka umožňuje žiakom namiesto maturity absolvovať skúšky na získanie jazykového certifikátu, ktorý má v porovnaní s maturitou širšie využitie nielen v ďalšom vzdelávaní žiaka na štúdium na vysokej škole, ale tiež na pracovnom trhu, a to dokonca aj v zahraničí. Navyše ponechaním súčasne platného znenia školského zákona nedochádza k obmedzovaniu rovnosti šancí žiakov, ale práve naopak, ich šance sú širšie, keďže majú právo si slobodne vybrať, či vykonajú maturitnú skúšku z cudzieho jazyka, alebo či získajú jazykový certifikát, ktorý im túto skúšku nahradí.
Záverom si dovoľujeme citovať z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 144/2012 z 27. 4. 2012: "Vláda bude pri prístupe k vzdelaniu zohľadňovať nielen ambície žiaka alebo študenta, ale aj jeho schopnosti a vytvorí také legislatívne podmienky, aby zriaďovatelia škôl alebo školy museli pri tvorbe plánov výkonov zohľadňovať aj požiadavky trhu práce." Zrušením jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka by tak vláda ignorovala nielen požiadavky trhu práce, na ktorom majú jazykové certifikáty ďaleko širšie využitie ako maturitné skúšky z cudzieho jazyka, ale predovšetkým by tiež ignorovala narastajúci záujem samotných žiakov o získanie jazykového certifikátu ako náhrady za maturitnú skúšku, ktorý v priebehu posledných štyroch rokov stúpol takmer trojnásobne. Neuznávanie jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka by tak bolo krokom späť, ktorý by bol v rozpore s vyhlásením, vyhláseným záujmom vlády realizovať program založený tiež na proeurópskej orientácii.
Na základe vyššie uvedených dôvodov preto navrhujeme vypustiť novelizačné body 10 a 15 vládneho návrhu novely školského zákona, a tak ponechať súčasne platnú právnu úpravu umožňujúcu širšiu a najmä slobodnejšiu realizáciu práv žiakov v procese vzdelávania.
Ďakujem vám za podporu a za pozornosť.

Pani poslankyňa, na vaše vystúpenie reagujú dvaja páni poslanci svojimi faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel podporiť kolegyňu Evu Horváthovú a Janku Žitňanskú v tomto pozmeňujúcom návrhu ako učiteľ. Na strednej škole som sa stretol s týmto uznávaním certifikátov. Myslím si, že je to pomôcka a dobrá vec pre študentov, rodičov aj učiteľov, ak by sme porovnávali maturitu z anglického jazyka a nejaký certifikát kvalitný, tak by som si položil otázku, že ak niekto chce sa ďalej vzdelávať v anglickom jazyku alebo nejakom inom, tak že či si bude potrebovať viac doštudovať v prípade, že bude mať certifikát, alebo že bude mať maturitu. Ja osobne by som vsadil na, na tú maturitu, že bude musieť sa viac venovať tým záležitostiam. Samozrejme, to závisí aj od školy a nebál by som sa toho, že si študenti nebudú nejak plniť svoje povinnosti na štúdiu toho cudzieho jazyka v treťom, príp. štvrtom ročníku, ak ten certifikát budú mať. Je to v podstate práca navyše, ktorá sa im môže vrátiť v podobe toho, že im odpadne jedna, jedna záťaž, ktorou je maturita. Samozrejme, nemyslím si, že je to nejaká dramatická vec, ktorá by priniesla nejaké výrazné zhoršenie alebo, naopak, zlepšenie. Myslím si a prihováram sa za to a podporujem tento pozmeňovák, aby to zostalo v dnešnej podobe, aby tú možnosť študenti, rodičia a škola mali.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Rošková.

Ďakujem veľmi pekne. Ja môžem súhlasiť s tým, pani poslankyňa, čo ste povedali, že ten jazykový certifikát je náročný, a myslím si, že všetci študenti, ktorí ho robia, sa na to svedomite pripravujú. Ale domnievam sa, že absolvovanie maturitnej skúšky nemôže byť žiaden veľký problém pre tohto študenta. A nevyjadrovala by som sa k tomu, keby som nemala osobnú skúsenosť. Moja neter má, mala certifikát z angličtiny aj z nemčiny. Napriek tomu išla na maturitnú skúšku z anglického jazyka. Celá jej príprava jej trvala necelé tri dni. A práve táto skúsenosť ma viedla k tomu a vedie ma k tomu, že som presvedčená, že je to spravodlivejšie pre všetkých študentov, lebo máme aj tých, ktorí robia matematické, fyzikálne olympiády a umiestňujú sa v rámci rebríčka omnoho vyššie a musia robiť tieto skúšky a tiež ich spravia raz-dva. A na druhej strane som o tom presvedčená, že to posúva laťku školy vo výučbe cudzieho jazyka pre pedagógov, ale aj pre tých študentov. Tak len preto sa k tomu vyjadrujem, lebo skutočne viem, že príprava pre študenta, ktorý túto skúšku absolvoval nie je vôbec náročná. Možno je to len jeho výhodou, tak ako ste spomenuli, že sa už nemusí pripravovať na jeden maturitný jazyk a psychicky je na tom lepšie, nakoľko nemá štyri, ale má len tri, alebo nemá päť, ale má len štyri predmety, z ktorých musí maturovať.
Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Horváthová.

Ďakujem pekne za faktické poznámky a za podporu. Pani poslankyne, poslankyni Roškovej by som chcela povedať, že nedá sa, myslím si, že uznávanie jazykových certifikátov porovnávať napríklad s matematickou olympiádou alebo s inými aktivitami žiakov, ktoré sú. Je to niečo špecifické,  tieto skúšky sú veľmi náročné, sú medzinárodne uznávané podľa kritérií, ktoré som spomínala, a ak chceme zvyšovať kvalitu výučby a kvalitu stredných škôl tým, že nebudeme uznávať certifikáty, a tí žiaci, ktorí sú dobrí tak či tak, lebo tie certifikáty zvládnu, sa nám ukážu na maturite. Zdá sa mi to nie správna cesta. Skôr si myslím, že by sme ten certifikát mali uznať a započítať to hodnotenie v rámci maturitnej skúšky a mali by sme ten istý výsledok.
Takže ďakujem pekne za poznámky.

Ďakujem, poprosím posledného prihláseného do rozpravy pána poslanca Martina Poliačika.