27. schôdza

Ďakujem. Pán kolega Petrák, musím povedať, že nie je možné súhlasiť s vaším vyjadrením o prísľube pána ministra a generálneho riaditeľa sekcie, sekcie na ministerstve školstva. To sú funkcie, ktoré sa dneska zastávajú, zajtra nemusia. Nemusí tam byť pán minister Čaplovič, môže tam byť niekto iný. Zákon nie je o ľuďoch na ministerstve, zákon je o princípoch a pravidlách. Práve preto nie je možné hovoriť, že čo sa bude diať alebo čo budú zohľadňovať a čo nebudú zohľadňovať. Musí platiť zákon. Tie málotriedky pre nás možnože sú citlivejšie o to viac. Ale keď sa zamyslíte nad tým, ako sa aj strana MOST - HÍD, aj moji kolegovia sme sa zachovali vtedy, keď spoza hraníc hovorili o tom, že dávajú štátne občianstvo a podobne a ako, aký postoj sme zaujali, tak to bolo preto, lebo ja žijem tu a chcem žiť tu. A jedno jediné, čo chcem, aby tento štát vytvoril dané podmienky, aby som tu mohol žiť tak, aby sa mi tu žilo dobre. A keď sme u financovaní tých škôl, tak pán minister by si mal nabrať odvahu, možnože, pán kolega, aj vy a prísť na tie základné školy na východe Slovenska, severovýchode Slovenska, kde len fiktívne berú peniaze za niekoľko sto žiakov, ktorí tam nechodia. A boja sa priznať, boja sa priznať, že tie deti nechodia do tej školy. To sú rómske rodiny, ktoré sa vysťahovali z tejto krajiny, ale sú vedení tam, lebo si berú kvóty na deti. Ja len poukazujem na to, že keď chceme hľadať financovanie, tak nájdeme a keď máme niekde... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Petrák, možnože vy máte iný slovník, ale my nejdeme na barikády, my ideme kľudným spôsobom protestovať proti tomu, čo ide robiť ministerstvo. Viete, vy ste tu začali hovoriť o nejakých rozdieloch, menšinové a povedzme slovenské školy, školy s vyučovacím jazykom slovenským, málotriedky, ale my hovoríme, že ak zrušíte čo i len jednu málotriedku, tak zrušíte, alebo minimálne ublížite duchu tej danej dediny. Tá daná dedina stratí jeden pevný pilier a bez toho, aby ste zabezpečili napríklad, ako hovoril kolega Érsek, bezpečný odvoz týchto detí povedzme aj do susedných dedín, ak je to tak, ako ste hovorili, že v okruhu pár kilometrov štyri takéto školy, ale aj na severe, nielen na juhu. Zas robíte rozdiely! Ak to nezabezpečíte, tak, samozrejme, to bude ďalšia záťaž pre rodičov týchto detí. Nesúhlasím s vami, hovoríte, že ministerstvo bude brať ohľad na demografický vývoj. Prepáčte, ak ministerstvo týmto zákonom stanoví normatív, ako môže brať ohľad? Poruší zákon? No nehnevajte sa, to ja si myslím, že nemôže ani pán minister, ale ani, ani vy. Takže to, toto je obyčajné sypanie popola, možnože nie na vašu hlavu, ale do oči tých, ktorých sa to týka. Takže nemusí, nemôže ministerstvo porušiť, porušiť normatívy.
Hovorili ste o jazykovej zdatnosti. Prepáčte, ako súvisí povedzme spôsob výučby, metodika výučby slovenského jazyka na školách menšinových so zrušením málotriedok? Miešate si pojmy s dojmami. Práve my hovoríme, že treba zaviesť takú metodiku, aby deti nemali problém dorozumievať sa po slovensky.

Ďakujem pekne, začnem asi reformami, ktoré prebehli v školstve, o ktorých hovoril pán poslanec Fronc. Školské rady, normatív. Spýtam sa, akým spôsobom školské rady zasiahli do kvality výuky na základných školách? Ako je to prvok demokracie, ale nie je to prvok kvality a to si dovolím povedať úplne nahlas a za svojím vyjadrením si stojím. Áno, ak budete hovoriť o normatíve, zrovnoprávnil financovanie škôl, lebo na druhej strane normatív v dnešnej podobe robí z dieťaťa tovar, o ktorý sa škola usiluje a tým spôsobom nezakladá predpoklady pre zvyšovanie kvality výuky. Ak si pozriete výsledky PISA, tak jednoznačne povie, si môžme povedať, že je klesajúci trend kvality výuky na Slovensku aj po zavedení normatívu, a nechcem, nechcem povedať, že v súvislosti so zavedením normatívu, lebo tam by som asi bol nekorektný, ale je klesajúci trend výuky. To znamená, ako zásadne pomohol normatív na zvyšovanie kvality výuky, čo je naším hlavným cieľom?
Pán poslanec aj Simon, aj Bugár, dedina stratí zrušením základnej školy pilier. Áno, ja s vami súhlasím, ja som povedal, bol som zriaďovateľom ako starosta málotriednej školy a zrušil som ju, ako považujem to za stratu pre obec, ale ak by som sa po desiatich rokoch alebo s odstupom desiatich rokov mal rozhodnúť, tak sa rozhodnem opäť rovnako, lebo aj pre tie deti je to lepšie. Ja rozumiem tomu, že na národnostne zmiešanom území je tá otázka trošku ťažšia a vy máte trošku ťažšie rozhodovanie. Tomu rozumiem, ale napriek tomu tvrdím, že ten krok bol správny a týmto krokom by sme mali ísť. A či ministerstvo poruší zákon? Je tu prechodné obdobie dvoch rokov, dokedy by sa starostovia mali pripraviť na tento systém a v období týchto dvoch rokov je tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, ja som už vystupoval, čiže budem hovoriť teraz veľmi krátko, ale vzhľadom na to, že som prihlásený do rozpravy, tak mám aj šancu trošku zareagovať. Školské rady, to je návrh aj zákonom prijatý za ministrovania pána Ftáčnika, ktorý je dnes primátorom Bratislavy, pokiaľ viem, za SMER. Ale vy ste sa pýtali, nechcem to takto ťahať, čo to prinieslo. Prinieslo to to, že rodičia sú zatiahnutí do života a rozhodovania o osude školy. Dovtedy existovali ZRPŠ - združenia rodičov a priateľov škôl, ktoré nemali žiadne kompetencie prakticky a teraz v podstate školská rada rozhoduje trebárs, zatiaľ, o tom, ako bude zvolený riaditeľ. Ja si myslím, že to nie je len prvok demokracie, my stále máme ten najväčší problém v tom, že rodičia, kde majú v škole svoje deti, pomerne málo oproti iným krajinám v podstate sú zatiahnutí do života a fungovania školy. To sme neprekonali ani týmto. Ja si to uvedomujem. Aspoň sa posunul krok, čiže to je odpoveď.
A na niektoré ďalšie, tie o tých normatívoch, no ja si myslím, že spravodlivosť a ešteže je podstatná pre všetkých, ale myslím si, že a to je tak isto, ako bola zmena, že sme ten systém otvorili, a tak isto sa neotváral, ja som v tom pokračoval, urobil viaceré kroky, aby sa otvoril ten systém aj podľa zriaďovateľov, možnože s tým nesúhlasíte, ale je to štandard, ktorý sa urobil práve vtedy, keď bol ministrom pán Ftáčnik. Ja si myslím, ja nechcem s vami polemizovať v tom, že viaceré kroky aj boli chybné alebo ukázali sa mylné, ale ja som sa len vzbúril proti tej jednej vete, že všetky tie reformy za 20 rokov v podstate istým spôsobom poškodili a odkrojili. To ako s týmto ako nenájdeme zhodu, ale vôbec som nemienil k tomu vystupovať, keď už vznikla debata, tak som reagoval.
Chcem s jedným bodom vystúpiť a to sa týka vášho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, pán kolega Petrák. Keby som vás nepoznal roky, tak v tejto chvíli by som sa vyjadril oveľa, ale oveľa tvrdšie, ale keďže vás poznám a nemyslím si o vás zlé, tak sa tak nevyjadrím, ale tento návrh, ktorý sa týka prevodu majetku, so zákonom, školským zákonom, nemá nič spoločné. Len veľmi krátko som si pozrel článok II a dotýka sa vyše 30 zákonných ustanovení. Ja nerozumiem naozaj, musím povedať, nerozumiem, prečo sa to musí tak rýchlo udiať, a ja pripúšťam, že ten prevod je v poriadku a že je dobré, keď to prejde na veterinárnu univerzitu, ale nie takýmto spôsobom. Takto to vyvoláva skutočne, skutočne - nemôžem si pomôcť - len isté podozrenie. Ešte raz, nepodozrievam osobne vás, pán Petrák, ale vystúpil som preto, že vás chcem naozaj slušne požiadať aj v záujme školského zákona a poprosiť, aby ste tento pozmeňujúci návrh stiahli. Dá sa robiť potom v pokoji, normálne, prediskutované s tým, že aký je dôvod, aby to bolo urobené bleskovo za pár dní, aby to platilo o pár dní, od 1. januára budúceho roka. Ak som si dobre pozrel a myslím si dobre pozrel účinnosť tohto, od kedy to chcete, od 1. januára 2014. Takže je to len slušná prosba, stiahnite, prosím vás, tento návrh.
Ďakujem.

Pán kolega Fronc, dovoľ, aby som ti povedal, že ak ma pamäť neklame, tak za prvej Ficovej vlády sa prevádzala budova na tejto, na týchto pozemkoch do majetku univerzity. Takýmto istým podobným spôsobom, bol to nie školský zákon, bol to nejaký iný veterinárny zákon, ktorý sa prevádza a teraz prevádzame k tomu pozemok. Už počas tejto vlády sa prevádzal pozemok Štátneho veterinárneho potravinového ústavu v Nitre na univerzitu v Nitre. Ako keď chcete prevádzať a dali sme a dá sa majetok univerzitám, tak by ste sa mali na to pozrieť, aký majetok a akej univerzite, ale dať ľuďom do rúk ako v Košiciach v tej univerzite, ktorej šéfuje človek, ktorý je zapísaný v listine pre spolupracovníkov ŠTB, ako toto naozaj nepatrí na toto miesto.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Fronc, najskôr budem s tou poslednou vecou, ktorá sa týka prevodu majetku v Košiciach. A chcem povedať, že tento pozmeňovák sa nedotýka 30 zákonov, ten pozmeňovák sa dotýka iba vysokoškolského zákona a v zmysle legislatívnych pravidiel je potrebné vymenovať v tej úvodnej vete všetky novelizácie vysokoškolského zákona, ktoré boli od jeho prijatia schválené. Takže tých 30 zákonov je, alebo viac ako 30 zákonov je vyše 30 noviel vysokoškolského zákona, ktoré boli. Je to pravda, ako za týmto si stopercentne stojím, ten pozmeňovák som robil, takže viem, čo je tam napísané a môžme si to hocikedy prejsť a verifikovať.
Pokiaľ ide o otázky zatiahnutia rodičov do života škôl, ale ja nespochybňujem a nikdy som nespochybňoval, že princíp samosprávnosti v školstve alebo princíp vstupu aj rodičov, aj zamestnancov do riadenia škôl by bol princíp, ktorý je nejakým spôsobom zlý alebo chorý. Moja otázka znie, akým spôsobom tento princíp napomohol k zvyšovaniu kvality základného školstva. A tu si dovolím tvrdiť, áno, je to prejav demokracie, nespochybňujem, ale nijakým zásadným, významným spôsobom nenapomohol k zvyšovaniu kvality základného školstva a vidíme to na výsledkoch. Presne tak isto ako normatív. Sú to prvky, ktoré sú symbolom, ale sú to prvky, ktoré neznamenajú zvyšovanie kvality, o ktorú nám ide.

Ďakujem pekne. Čo je kvalita a ako ju meriame? Viete, nechcem to ďalej rozvíjať, je to na dlhú diskusiu a nezdá sa mi, že je to v tejto chvíli vhodné. Ja som len - ešte raz opakujem - vzbúril sa voči tomu, že ste povedali jednu vetu, ktorú som presvedčený, že vám ušla, že v podstate všetky tie reformy poškodili, myslím, sa, ukrojili z toho systému. Ako v tom som sa vzbúril a na to som reagoval.
Ale k tomu pozmeňujúcemu návrhu. Áno, máte pravdu v tom, že v súvislosti s legislatívnymi pravidlami je treba vymenovať všetky zmeny, no asi väčšina zmien, ale týka sa to aj vysokoškolského zákona, s tým sa zhodneme a sú tam aj iné veci, lebo je tam aj napríklad aj nález Ústavného súdu v tom vymenovaný, a tak, takže, ale to tiež nie je meritum veci, o ktoré by sme sa mali sporiť. Ja si myslím, že to nie je to podstatné. Podstatné je to, čo som povedal, že takýmto spôsobom by sme to v školskom zákone nemali robiť a nevidím dôvod, prečo by sme to takto rýchlo za pár dní mali takpovediac zhodiť zo stola. A chcem aj zareagovať to, čo tu zaznelo v tých poznámkach, čo sa týka prenosu majetku. Áno, so zákonom z roku 2002 následne bolo urobené aj to, že majetok, ktorý bol v správe vysokých škôl, všetkých vysokých škôl verejných, bol prenesený do ich vlastníctva. Trvalo to, samozrejme, roky, pretože pokiaľ si našli papiere, doklady atď., takže áno, je pravdou a to tak isto priznávam, že niektoré veci sa urobili ešte aj potom následne, keď bolo to stanovené obdobie, za kedy sa to malo a sa to nestihlo. Ja neprotestujem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, predsedajúca, vážení páni, pani poslankyne, páni poslanci, ja sa budem snažiť vyjadrovať v rámci tej diskusie, ktorá odznela k jednotlivým návrhom, vecne, stručne a jasne. Predovšetkým v úvode chcem povedať, že ja som to povedal aj vo svojej úvodnej reči, keď pán Hlina to nepočul, ale ja som to povedal otvorene. Netrestajme deti za to, do akého prostredia sa narodili, do akej rodiny sa narodili. Toto je pre mňa podstatné. Nie je socio a ekonomický princíp dôležitý, ale dôležité je to, či je to dieťa talentované, schopné, alebo nie je schopné. A musím naozaj povedať, že aj vo vzťahu k minulosti, aj vo vzťahu k súčasnosti tento princíp je uznávaný aj Európskou úniou, aj ďalšími medzinárodnými organizáciami Rady Európy a tento princíp musíme v rámci šancí pre každého dodržiavať aj v oblasti školstva.
Ja by som si dovolil, samozrejme, zareagovať na to, čo hovoril aj pán poslanec Fronc. Mnohé veci, s ktorými vystúpil v tej prvej časti, boli vyslovene odborné, profesionálne, ktoré dokazujú, že pozná tú problematiku a pozná celú genézu vývoja tej problematiky nášho školstva, našej vzdelanosti, našich problémov v oblasti vzdelávania a výchovy. Samozrejme, je veľmi dôležité, aj keď sa tu hovorilo o tom, či treba, aby legislatíva reagovala na mnohé veci, tak sú veci, ktoré prináša život, prinášajú podnety zo spoločnosti, prinášajú poznatky z praxe, a sú aj podnety, ktoré hovoria, že mýliť sa je ľudské, ale zotrvávať v omyle je diabolské, a toto treba akceptovať. A mnohé veci, ktoré boli mylne prijaté v minulosti, nedobre prijaté, nedobre nastavené, treba racionalizovať úprimne, s úprimnou snahou - a ja vám to hovorím celkom úprimne aj z môjho vlastného presvedčenia - meniť k tomu, aby sme to prostredie vzdelávania, vzdelanosti našej spoločnosti zásadne krok za krokom menili. To, čo sa prijme teraz, to sa môže odraziť v spoločnosti o 5 až 10 rokov. A vôbec školstvo, ktoré je konzervatívnym prostredím, ktoré ťažko prijíma akékoľvek zmeny, si to vyžaduje istú etapu, isté obdobie, kým sa tie rozhodnutia, ktoré sa prijmú v súčasnosti, prejavia aj v konkrétnych výsledkoch. A ja vždy hovorím, že podstatné je to, aby každý minister školstva to, čo bolo dobré, aby pochválil, aby sa k tomu prihlásil aj vo vzťahu k minulým ministrom a to, čo zaseje, často nebude žať tú úrodu, lebo kedysi sme prijímali päťročnice, teraz často prijímame buď dvojročnice, trojročnice, alebo štvorročnice, podľa toho, podľa toho - podľa Európskej únie sedemročnice -, ale podľa, hovorím, vnútorných, teda národných programov, ktoré sú tu, čo sa ktorá politická strana ujme moci, to sa, samozrejme, presadzuje.
A na druhej strane treba tiež povedať, že moje kroky, ktoré sú, vychádzajú z dlhodobej prípravy v tejto oblasti, lebo som sa tomu venoval dlhé roky a vychádzal som naozaj z poznatkov odborníkov, radil som sa s odborníkmi, ktorí v tejto oblasti robili, radil som sa a nemám žiaden problém radiť sa aj s bývalými ministrami. A veľmi sa teším, že práve INECO prináša mnohé a mnohé veci prostredníctvom pána Goliáša, ktorý je členom mojej rady pre systémové zmeny, a ktoré poukazuje, ako to je konkrétne s naším školstvom. A je to dobré, je to adresné, je to vo vzťahu k základným školám, je to adresné vo vzťahu ku gymnáziám a je to adresné aj vo vzťahu k odborným školám.
Pán poslanec Érsek, ktorý vystúpil, aj ďalší poslanci za MOST - HÍD, žiaľ, teraz išli si plniť svoje politické povinnosti, ale musím na to odpovedať. Znovu zopakujem to, čo som povedal aj vo svojom úvodnom slove. Pán poslanec Árpád Érsek poslal mi list 28. 11., hoci vie rok o tom, že ja som bol ten minister, nie predchádzajúci minister, keď boli v koalícii; som rozhodol o tom, že treba urobiť vzdelávanie v jazyku slovenskom na slovenských školách s vyučovacím jazykom maďarským tak, aby bola prijatá slovenčina vyučovania ako cudzí jazyk. Toto rozhodnutie sa prejavilo aj v tom, že výzva, ktorá bola prijatá v rámci skvalitnenia vyučovacieho, vyučovania slovenského jazyka a literatúry na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín metódou vyučovania cudzích jazykov, zlepšenia kvality vzdelávacích programov vysokých škôl, bola úspešná; začínajú na tom jednotlivé vysoké školy a odborníci pracovať. A, samozrejme, vyzval som - a už som mu to povedal trikrát -, vyzval som aj pani generálnu riaditeľku metodicko-pedagogického centra, aby vstúpila do spolupráce vo vzťahu najmä k detašovanému pracovisku, ktoré pracuje v Komárne a ktoré rieši túto problematiku. Ja mám záujem na tom, aby v podstate na týchto školách sa neučili často tri cudzie jazyky, pretože týmto pádom by sa učili tri cudzie jazyky, lebo takú máme kvázi reformu, okrem angličtiny ako povinného jazyka cudzím jazykom je aj slovenský jazyk a ešte okrem toho by mali ďalší cudzí jazyk, aby sme našli nejaký konsenzus. A chceme to riešiť aj v tej veľkej novele zákona o výchove a vzdelávaní, tzv. školského zákona, aby sme boli v tejto oblasti ústretoví. A znovu opakujem, je to zbytočné vybíjanie dverí, ktoré sú otvorené a o ktorých som za prítomnosti či už pána Bélu Bugára, predsedu tejto strany, ale aj za prítomnosti pána Péka, predsedu asociácie učiteľov maďarského jazyka, maďarských škôl na Slovensku hovoril a jasne som to ja presadzoval na rozdiel od môjho predchodcu, ktorí boli, s ktorým boli v koalícii, ktorý o týchto veciach nikdy od roku 2010 nič nehovoril a nič neriešil.
Čiže považujem to za zbytočné vybíjanie otvorených dverí zo strany koa..., zo strany MOST - HÍD a samozrejme aj s týmito jednotlivými aktivitami. Chcem tiež poznať, pripomenúť, že pre mňa je tiež dôležité, aby sa, keď sa znižuje počet žiakov na školách, či sa to už odráža, ako povedal pán Érsék, z oblasti demografického vývoja, natality, čo je veľmi vážny problém a s ním sa stretajú aj moji kolegovia v Maďarskej republike, v Maďarsku priamo, alebo či je to asimilácia. To je veľmi tvrdý režim, tvrdé slovo povedané. O žiadnej asimilácii netreba hovoriť, hovoriť možno o integrácii, ale o žiadnej asimilácii. A Slovenská republika vo vzťahu k týmto školám vždy pristupuje ústretovo - aj v minulosti, aj za môjho predchodcu, aj predpredchodcu -, aby sme skutočne vytvorili dobré podmienky preto, aby sa povedzme naše národnostné školstvo vyvíjalo v dobrom prostredí, k spokojnosti detí, k spokojnosti rodičov a k spokojnosti pedagógov a učiteľov.
Samozrejme, s týmito zmenami, ktoré sú naznačené a ktoré vychádzali aj z názorov predovšetkým profesných zväzov, a ja som naozaj mnohé veci konzultoval - a niekomu sa to páči, alebo nepáči - s ľuďmi, s ktorými sa v minulosti ťažko konzultovalo, nikdy sa s nimi neviedol žiaden dialóg, či je to asociácia riaditeľov štátnych gymnázií vo vzťahu k stredným školám alebo asociácia stredných odborných škôl, alebo či to je združenie samosprávnych škôl, teda základných škôl, ktorí jasne povedali, že áno, treba zvýšiť spodnú hranicu žiakov na školách, či už ide o prvý stupeň, či ide o druhý stupeň základných škôl, alebo či ide o stredné školy.
Čiže bolo to konzultované, tento návrh, ktorý tu prešiel, prešiel verejnou oponentúrou, verejnou diskusiou a tieto pripomienky z verejnej diskusie boli aj akceptované a dostali sa do litery, obrazne povediac, aj paragrafového znenia tejto novely zákona. Samozrejme, uvedomujem si to, že je veľmi dôležité sieťovanie spojené s dopravou, školský autobus. A preto som dal aj pokyn, a môže to potvrdiť aj generálny riaditeľ sekcie regionálneho školstva, aby čo najrýchlejšie urobili mi istú analýzu prepojenia najmä u tých detí a u tých žiakov, ktorí sú v prvom stupni základných škôl, pokiaľ by sa to týkalo prvého stupňa základných škôl, jedna až štyri, aby sme v tých obciach, ak to od roku 2015 vstúpi do platnosti, urobili všetko preto, aby tie detičky mohli rodičia s kľudom nasadiť do školského autobusu a tieto deti sa dostali do plnoorganizovanej kvalitnej základnej školy. Áno, je to aj o socializácii, je to aj o komunikácii, je to vytváranie týchto vecí, ktoré potrebuje ten mladý človek, aby žil v nejakom kolektíve a na druhej strane prejavil aj svoje individuálne schopnosti, ktoré netreba potláčať, ale treba ich podporovať. Aj toto je cesta a ja tu cestu budem ako minister školstva aj z hľadiska legislatívy, ale z hľadiska aj svojich konkrétnych krokov a mojich návštev na jednotlivých školách; či už základných, či už materských v predprimárnom vzdelávaní, základných umeleckých škôl, ale, samozrejme, aj na stredných školách - či už gymnáziách, alebo odborných školách -; presadzovať.
Tu sa vravelo o financovaní, že tu sú problémy okolo financovania z fondov Európskej únie, že tam je 5 rokov, päťročné embargo. Nuž tak poviem, vážení, Európska únia, pokiaľ išlo o infraštruktúru, povedala jasne, že treba dodržiavať póly rastu, a tie póly rastu boli len na tie školy, ktoré majú viacej ako 200 žiakov, čo sa týka základných škôl a respektíve stredných škôl. Ak sa to stalo za pána ministra Gyurovszkého v predchádzajúcom období, keď sa využívali tieto fondy alebo za pána ministra, tam ich bolo viacej na ministerstve regionálneho rozvoja a výstavby, tak potom sa stala chyba. Tam bola vážna chyba a ja vám hovorím, ak príde Európska komisia a zhodnotí to, že to boli peniaze použité na školy pod ten pól rastu, pod 200 detí, tak Slovensko bude ich musieť vracať. To vám hovorím otvorene a nebojím sa to povedať, lebo chodím na tieto rokovania do Európskej únie, stretávam sa so zástupcami tak Európskeho sociálneho fondu, ako aj Kohézneho fondu a ďalších štrukturálnych fondov; a bude to potrebné potom vrátiť. Čiže tie póly rastu boli nad 200 žiakov a to bola veľká diskusia aj so ZMOS-om v minulosti, či to nie je možné znížiť, ale tak to bolo vyrokované aj vládou, ešte druhou vládou Mikuláša Dzurindu. My sme na to nadviazali pri rokovaní o novom plánovacom období financovania v rokoch 2007 až 2013 až 2015.
Pani poslankyňa Horváthová, tiež tu nie je, ale hovorila o certifikátoch. Nuž ale, vážení, ja keď som diskutoval a presvedčil som aj zástupcov jednotlivých asociácií, ktoré tieto certifikáty vydávajú, hoci zotrvávajú na svojom názore, boli tam prítomní veľvyslanci anglosaských krajín, teda Spojených štátov amerických a pani veľvyslankyňa, pani veľvyslankyňa Britského kráľovstva pani Montgomery a ja som im ukázal, že tuto nie je rovnosť šancí a dokázal som to tam presadiť. A ďalší veľvyslanci, ktorých tam pozvali - či to bol nemecký, francúzsky, španielsky, taliansky -, povedali: My vo svojich krajinách toto neuznávame. My vo svojich krajinách uznávame maturitu, štátnu maturitu. To je to podstatné a toto je pridaná hodnota. Toto je pridaná hodnota naviac, nikomu nebránime, aby si tie certifikáty uplatňoval a môže ich uplatňovať; ale môže sa, keď absolvuje tento certifikát, kľudne zúčastniť maturity a dokázať, že má svoje výsledky ďaleko lepšie ako tí, ktorí nemajú tieto certifikáty z týchto renomovaných organizácií a inštitúcií.
Žiaden problém, žiaden problém nie je, je to pridaná hodnota, ja si to vážim, naozaj je to dôležité, ale musím zopakovať to, čo nám dala jazyková škola na Palisádoch, stanovisko, a jasne povedala, že chýbajú tam niektoré veci, ktoré sa týkajú komplexného vzdelania v oblasti jazykovej prípravy, aby mohli absolvovať tie, tie, tie testy, ktoré sa týkajú všeobecného poznania anglickej kultúry, anglického jazyka, anglickej literatúry a tak ďalej a tak ďalej. Toto je o angličtine, nielen o komunikácii v cudzom jazyku.
Musím tiež zopakovať, že, a ja sa tomu nebudem venovať a už o tom hovoril môj predrečník pán spravodajca. Nebudem sa vyjadrovať k šedej mase učiteľov, to je názor pána Poliačika, prosím, je jeho osobný názor, a ja mám, samozrejme, iný názor. Ja sa skutočne radím s učiteľmi, či sú to mladí učitelia, ktorí majú všetky práva a majú možnosti, či sú to príslušníci staršej generácie, alebo tí, čo viacej pamätajú a niečo pre toto naše školstvo urobili. Aj u nás; opakujem, pán poslanec; môžu nadaní, vzdelaní, nadaní sa vzdelávať v niektorých predmetoch vo vyšších ročníkoch v zmysle existujúceho paragrafu 103 tohto zákona. Čiže žiaden problém nie je, je to rozhodnutie riaditeľa, je to rozhodnutie školy, aby takýmto spôsobom zaviedli tento systém, len treba čítať zákon, treba ho poznať a treba ho uplatňovať v praxi.
Čo sa týka municipácie obcí, minucipality obcí, nuž, musím povedať, pri mojej poslednej návšteve vo Fínsku, chvalabohu, pani ministerka nová fínska pre školstvo príde koncom januára na Slovensko a mnohým to tiež ešte povie, ja pevne verím, že navštívi aj výbor školský, bol by som veľmi rád, keby som to mohol dostať do programu. Vo Fínsku majú 400 municipalít, majú 5 a pol milióna obyvateľov ako Slovenská republika, a majú ďaleko väčšiu rozlohu v metroch štvorcových, kilometroch štvorcových.
Na Slovensku je to úplne naopak, áno, ak treba robiť zmeny, tak ich treba robiť komplexne a robiť ich s väzbou na znižovanie počtu municipalít, dokonca vo Fínsku sa rozhodla vláda ísť ešte s ďalším znižovaním počtu municipalít, zo 400 ešte menej. V Nórsku zo 600 ešte menej, je to ďaleko väčšia rozloha a vytvára preto všetky podmienky, lebo dobrá verejná správa, dobrá samospráva vyžaduje kvalitné podmienky povedzme plnoorganizovanej, plnoorganizovaných ponúk, ktoré môžu ponúknuť obyvateľom, občanom toho-ktorého štátu, využijúc internetu, využijúc elektronických služieb a zberných miest, ktorými môžu takýmto spôsobom, alebo kontaktných bodov, komunikovať.
Samozrejme, v tomto musíme ešte veľa urobiť a ja sa tiež priznávam, že tá diskusia s pedagogickými fakultami, pán poslanec Poliačik, je veľmi náročná, akých vychovávajú absolventov a či vychovávajú takých absolventov, ktorí vedia reagovať na nové trendy v oblasti vzdelávania, alebo či vychovávajú páni pedagógovia na vysokých školách - máme ich šesť pedagogických fakúlt a ešte máme prírodovedecké, filozofické fakulty na stredné školy, humanitné fakulty -, či ich vychovávajú tak ako tradične tým spôsobom a potom, keď prídu do školy, vlastne len nadväzujú na staré formy vzdelávacie. Ale musím opakovať, že sú mladí učitelia a ktorých a ktorým sa veľmi teším, a musím povedať aj to, že sú to učitelia, ktorí sú ocenení aj svojimi žiakmi v rámci Zlatého Amosa, a sú to učitelia, ktorí nemajú žiadne problémy s riaditeľmi škôl a so svojimi zriaďovateľmi zavádzať nové formy vzdelávacie, a žiaci to berú, a sú príkladom a môžu kľudne fungovať a môžu vytvárať tieto podmienky v oblasti vzdelávania tak, ako ste to vy povedali, ako to poznáme v niektorých krajinách Európskej únie a sveta.
Pán Hlina sa pýtal, že či existuje nejaká štúdia, ako sú výsledky, hodnotí výsledky málotriedok. No existuje jedna štúdia, musím povedať, že na Slovensku som to zadal v rámci nášho inštitútu školskej politiky mladým ľuďom, ktorí robia v tomto inštitúte, skutočne talentovaní mladí ľudia, ktorí pracujú, pretože na ministerstve bola prognostika alebo ústav, ústav informácií a prognóz, možnože ani informácie a prognózy sme v minulosti z toho nedostávali, preto prechádza závažnými zmenami a v podstate sa zlučuje s centrom vedecko-technických informácií. Žiaľ, predchádzajúca vláda to neriešila, žiadna prognóza odtiaľ neprichádzala. Sú tu mladí ľudia, ktorých som prijal na rezort, ktorí robia isté analýzy, ale poznáme aj analýzu takejto štúdie zo Škótska, ktorá hovorí, že výsledky málotriedok sú porovnateľné s výsledkami veľkých škôl, ale za oveľa viac a viac peňazí.
Čo sa týka ďalších mojich pripomienok a poznámok, znovu chcem opakovať a to je ten podstatný problém, ak máme najlepších učiteľov, aj o ktorých hovoril pán Poliačik, aj mladých učiteľov, tak ako povedal pán Andreas Schleicher, námestník riaditeľa pre vzdelávanie OECD, autor medzinárodných testov PISA. Adresoval to českej škole, to platí aj pre Slovensko rovnako, žiadne rozdiely, dlhé roky sme mali spoločný systém a spoločne sme vychovávali ľudí: "Najlepší učitelia u vás pôsobia v pohodlí elitných škôl, to nie je dobrá stratégia. Tí najlepší učitelia by mali ísť do tých ťažkých, do toho ťažkého prostredia a mali by tam pôsobiť, ale, samozrejme, násobne za to aj ohodnotení." Toto je cesta, aby sme aj tieto veci na Slovensku menili.
Problém je ďalej selekcia. Selekcia tak najlepších, ako aj najslabších žiakov. Však stále to otvárame, najlepších vyberáme, najslabších dávame do nejakých teda tzv. špeciálnych škôl atď., atď. a zostáva tam priemer. A cez priemer nie je schopný ten učiteľ, aby dosiahol lepšie a lepšie výsledky. A preto hovorím a opakujem a znovu to podčiarkujem, vážené dámy a vážení páni, že to, čo sa konštatovalo, že Poľsko sa rozhodlo ísť zásadnou reformou - a nebolo to ľahké - v rokoch 1999 až 2001, že zrušilo tento systém delenia a že je tu plnohodnotné základné vzdelávanie s vyšším vzdelávaním, teda prvý a druhý stupeň do 16 rokov života dieťaťa; bol správny prístup. To isté, čo majú Fíni od 7 rokov do 16 rokov, to isté - a znovu to opakujem a treba to povedať -, že to platí aj pre Estónsko. Práve Estónsko vôbec takýto stratifikovaný systém nepozná, naopak, je tam, do 16 rokov sú deti vzdelávané, či tie slabšie, či tie najlepšie v plne integrovanej škole. A práve preto Poľsko ide hore v rámci PISA, práve preto Fínsko je stále na špici a práve preto Estónsko takto rýchlo vybehlo. A naviac je tam pridaná hodnota u Estónska, že sa rozbehli aj s digitalizáciou výrazne a výrazne sa rozbehli aj v rámci internetizácie a internacionalizácie školstva. Áno, toto sú tie pridané hodnoty a znovu opakujem, nie počty žiakov sú rozhodujúce.
K individuálnemu prístupu, znovu to hovorím, čo hovorí Andreas Schleicher, nebráni veľký počet žiakov, ale zlý prístup učiteľa. A často to, čo vo Fínsku neexistuje - a môžete sa opýtať pani ministerky, keď príde -, vo Fínsku o tom, kam ten žiak má ísť po 16 rokoch, rozhoduje učiteľ a žiak, nie rodič. Akonáhle rodič by začal do toho vstupovať, tak je to chyba. Choďte do Fínska, porovnajte to a budete to vidieť a budete vidieť, koľko je tam súkromných škôl a koľko je tam verejných škôl, minimálne, desatiny percenta súkromných; a verejných škôl kvalitne pripravovaných, moderných škôl, ktoré dosahujú takéto skvelé výsledky. Týka sa to aj Švédska, týka sa to aj Nórska a týka sa to aj Dánska. Všade v podstate nie je to cesta, ktorú doteraz máme, ale nechcem teraz mentorovať, pretože problém ma trápi. Výsledky nám dokázali a ukázali, že osemročné gymnáziá, na ne idú takmer všetci, ktorí sa tam hlásia. A môžem vám povedať a celkom úprimne, že poznám jedného otca, ktorý povedal: Ak tam nebude moje dieťa prijaté, môj chlapček, tak bude mať doma teror, musí ísť na to osemročné gymnázium, lebo ja mám vysokú školu. Ale to dieťa na to talent nemalo a nemá, my ho ideme trápiť. My ho dostávame do prostredia, kde to nie je dobré, kde by sa možno cítilo v tej plnohodnotnej, plnoorganizovanej základnej škole, kde sú aj tí najlepší, aj tí najslabší, ďaleko lepšie ako v tom, že ich vyťahujeme do prostredia, kde nemá na to predpoklady a kde nie je schopný sa adaptovať. Vytvárame podmienky preto, že to dieťa stráca v podstate akúkoľvek silu, vieru vo vlastnú osobnosť, vo vlastnú individualitu, lebo je ubíjaná už tým, že takýmto rozhodnutím často rodičov, ktorí nepochopia, že to dieťa často nemá na tú školu, ale že by bolo lepšie, keby zostalo na základnej škole a sa mu dlhodobo venovalo a možnože v ôsmej triede môže ísť na bilingválne gymnázium a bude ďaleko úspešnejšie ako takto, keď ide po štvrtej, resp. piatej triede do osemročného gymnázia.
To je otvorená diskusia, o nej musíme, samozrejme, hovoriť a ja sa jej nebránim, pretože naozaj výsledky, ktoré máme, našich 15-ročných žiakov podľa medzinárodnej štúdie OECD PISA 2012 sa zhoršili, aj mimoriadne sa zhoršili osemročné gymnáziá. A tu si treba postaviť otázku prečo. Prečo sa zhoršili u osemročných gymnázií? Pretože - znovu opakujem - Estónsko išlo míľovými krokmi vpred, nemá stratifikovaný vzdelávací systém, pani poslankyňa, nemá vzdelávací systém stratifikovaný. Stretol som sa nedávno s ministrom školstva, do 16 rokov sú všetci v jednej základnej škole, sú plne pripravovaní a vzdelávaní spoločne, a preto, opakujem, preto majú dobré výsledky, okrem iného aj preto majú dobré výsledky! Ale išli sme tou cestou, treba nájsť nejaký konsenzus, hľadať možnosti, aby sme tie deti, ktoré pôjdu na osemročné gymnáziá, prijímali na základe pohovorov, kvalitných testov, aby na to mali predpoklady už po ukončení prvého stupňa základnej školy, aby boli dobre na to pripravené a súčasne, aby sa na tomto osemročnom gymnáziu netrápili a nemuseli na dvakrát maturovať; ako videli sme teraz tie výsledky z maturity, tie opakované, že absolútne na to nemali schopnosti a neboli možné, neboli možné zmaturovať, či už z matematiky, či zo slovenského jazyka, alebo z angličtiny.
Ďakujem vám za pozornosť. Chcem ešte pripomenúť, že obidva návrhy, ktoré predložili pán poslanec Blanár a pán poslanec, pán poslanec Petrák podporujem, aby sme za tieto dva návrhy hlasovali. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, iba štatistika, v rozprave vystúpilo deväť poslancov, bolo podaných päť pozmeňujúcich návrhov a nebol podaný žiaden procedurálny návrh. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážene dámy, vážení páni, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil na rokovanie zasadnutia Národnej rady spomínaný návrh zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 718).
Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s koncepciou boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 až 2016 v spolupráci medzirezortnej pracovnej skupiny - znovu to podčiarkujem - zástupcov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Slovenského futbalového zväzu, Slovenského zväzu ľadového hokeja, Združenia miest a obcí Slovenskej republiky a ďalších športových a telovýchovných subjektov z verejnej sféry, športovej sféry i akademickej sféry a bol, a o tom sa aj veľmi vážne hovorilo aj na rade pre štátnu reprezentáciu, kde sú zastúpené jednotlivé zväzy, ktoré majú možnosť sa vyjadrovať aj k takýmto významným a dôležitým rozhodnutiam.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť efektívny systém pravidiel organizovania verejných športových podujatí a zodpovedajúceho preventívne, mať zodpovedajúce preventívne kontrolné a sankčné mechanizmy, to je najpodstatnejšie. Ich cieľom je, nie že budeme trestať, ale musíme preventívne konať a prevencia je veľmi dôležitá v tejto oblasti a tu zohrávajú veľmi dôležitú úlohu organizátori takýchto podujatí. A nie je pravda, že len hokejový zväz alebo futbalový zväz má problémy, takéto agresívne aktivity sme mali na basketbalových stretnutiach v Spišskej Novej Vsi, v Košiciach a v iných oblastiach, v hádzanej a tak ďalej a tak ďalej. Musíme sa brániť voči takýmto agresívnym aktivitám a je to povinnosťou, aby sme na jednej strane chránili verejný poriadok, bezpečnosť a pohodlie účastníkov verejných športových podujatí, aby ľudia sa nebáli so svojimi deťmi, so svojimi rodinami, aj manželkami, navštevovať takéto podujatia, a na strane druhej, aby sa vytvorila prevencia aj eliminácia diváckemu násiliu na týchto podujatiach.
Návrh zákona má čo najmenej obťažovať slušných ľudí, tak je to tam aj konštatované v zdôvodnení, pri organizovaní malých športových podujatí do 300 účastníkov, ako aj podujatí v športových odvetviach vo vekových a výkonnostných kategóriách, v ktorých doposiaľ neboli zaznamenané akty diváckeho násilia ani iné bezpečnostné incidenty. Napriek tomu však návrh zákona vytvára všeobecný, opakujem, všeobecný právny rámec pre všetky verejné športové podujatia pre prípad, ak by sa fenomén diváckeho násilia presunul z futbalu a hokeja aj do iných športov, čo na základe poznatkov zo Slovenska sú predovšetkým hádzaná, basketbal, volejbal alebo aj iné športy - či už sú to individuálne, alebo kolektívne - a sú o tom, hovoria aj skúsenosti zo zahraničia, ktoré by nám mohli v budúcnosti hroziť. Pre mňa je príkladom Margaret Thatcherová, ktorá to urobila v 80. rokoch minulého storočia veľmi nekompromisne, veľmi tvrdo a dnes vidno na anglických štadiónoch, na anglických podujatiach kultúru, slušnosť vzájomnú, vzájomný rešpekt, športového ducha fanúšikov jednej aj druhej strany, lebo sa na tieto štadióny nedostávajú vandali, ľudia, ktorí neváhajú vyslovovať sa hrubým slovom, urážať druhých, ale dokážu fandiť jedným, zatlieskať svojim, dokážu fandiť a zatlieskať tým lepším, ak sú tí, ktorí vyhrávajú. Toto je potrebné dosiahnuť na Slovensku a možnože práve je to správne rozhodnutie, že to dostávame aj do legislatívneho procesu a predkladáme to aj na toto vážené fórum Národnej rady v druhom čítaní a v treťom čítaní, tento zákon, ktorý môže priniesť v mnohých oblastiach mnoho, mnoho pozitívneho.
V rámci prvého čítania o návrhu zákona prebehla v Národnej rade podnetná, konštruktívna - podčiarkujem - konštruktívna diskusia, žiadne urážky; ktorá opäť potvrdila, že šport je fenomén, ktorý vzbudzuje osobitný záujem a pozornosť všetkých občanov vrátane poslancov Národnej rady. V diskusii odzneli aj konkrétne pripomienky poslancov, ktorými sa ministerstvo dôkladne zaoberalo a spoločne s dotknutými subjektmi hľadalo vyvážené riešenie. Tieto boli premietnuté do pozmeňovacieho návrhu a niektoré z nich môžem aj spomenúť.
Vzhľadom na legitímnu požiadavku obcí vychádzajúcu z ich postavenia a zodpovednosti voči obyvateľom obce bude zachovaná všeobecná povinnosť organizátora verejného športového podujatia oznamovať takéto podujatia obciam. Doplnila sa možnosť oznámenia podujatia elektronicky. Obce budú oprávnené znížiť, zúžiť rozsah tejto povinnosti podľa znalosti miestnych pomerov; kto iný ako zástupcovia obce poznajú konkrétny mikroregión. Obce budú mať aj oprávnenie znížiť nároky na zloženie usporiadateľskej služby pre konkrétne podujatie okrem rizikových podujatí, kde bude možné iba zvýšenie nárokov. Pri malých podujatiach bude mať organizátor základnú oznamovaciu povinnosť voči obci. Usporiadateľskú službu bude zabezpečovať organizátor podľa vlastného uváženia, ako doposiaľ. Uzavreté komunitné podujatia - školské, spolkové, firemné a tak ďalej - sú spod pôsobnosti zákona vyňaté úplne okrem prípadov, ak majú prvky rizikovosti, alebo sa konajú mimo športového zariadenia. Pri turistických podujatiach uskutočnených na vyznačených turistických chodníkoch sa nebude vyžadovať súhlas vlastníkov pozemkov. Pri bežných podujatiach nad 300 účastníkov môžu až, môžu až 50 % členov usporiadateľskej služby tvoriť dobrovoľníci a obec môže tento pomer zvýšiť až na 100 % podľa konkrétneho športového podujatia, resp. odvetvia. Pri bežných podujatiach návrh zákona nevyžaduje členov súkromnej bezpečnostnej služby ani bezpečnostného manažéra.
Návrhom zákona sa sprísňuje režim organizácie rizikových podujatí najmä vo vzťahu k futbalu a hokeju. Návrh zákona nanovo upravuje postavenie a úlohy organizátora podujatia, členov usporiadateľskej služby, športových zväzov, Policajného zboru, obce, ako aj povinnosti a zákazy pre účastníkov podujatia a zodpovednosť za ich porušenie. Zákon zvýrazňuje povinnosť v súčinnosti a spolupráci všetkých zainteresovaných subjektov verejnej i súkromnej sféry pri zabezpečení vykonávania ústavou - článkom 28 - garantovaného zhromaždovacieho práva občanov formou účasti na verejnom športovom podujatí; vytvorením všetkých podmienok, aby sa občan, ktorý sa zúčastňuje takýchto podujatí, cítil tam bezpečne, aby v podstate nebol urážaný, aby nebol ohrozovaný často na živote a, samozrejme, mohol tam priviesť celú rodinu a vychovávať aj svoje dieťa alebo svojho vnuka na takýchto podujatiach, že sa oplatí prísť a že neznižujú úroveň všeobecného, by som povedal, etického, etického rozmeru budúcnosti mladej generácie, ktorá by mohla byť takýmto spôsobom z hľadiska mravnosti ovplyvnená. Predpokladá sa pozitívny dopad návrhu zákona na štátny rozpočet a na informatizáciu spoločnosti, tam boli prijaté isté opatrenia.
Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem vám veľmi pekne.